Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 30, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoCsp/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118205795
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6118205795.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.

a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobkyne X. M., nar. XX. augusta
XXXX, trvalým pobytom N. XX, XXX XX S. S., proti žalovanému M. J. O., s.r.o., so sídlom M. XX, XXX
XX S., Y.: XX XXX XXX, právne zastúpenému spoločnosťou X. kancelária W.. X. J., s.r.o., so sídlom I.
XX, XXX XX S., Y.: XX XXX XXX, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume X.XXX,- K., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku L. súdu S. S. č.k. XXCsp/X/XXXX-XXX zo dňa XX. septembra XXXX, takto

r o z h o d o l :

I. U. L. súdu S. S. p o t v r d z u j e .
II. H. náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. L. súd S. S. (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“, event. „prvoinštančný súd“)

rozsudkom č.k. XXCsp/X/XXXX-XXX zo dňa XX. septembra XXXX (ďalej len „napadnutý rozsudok“
alebo „napadnuté rozhodnutie“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu X.XXX,- K. (prvý
výrok) a zároveň mu uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu XXX %, v lehote troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške (druhý výrok).
1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa sa podanou
žalobou domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške X.XXX,- K., ktoré na strane žalovaného
vzniklo plnením zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX uzatvorenej dňa 29. decembra

2014 a zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX/XXXXX zo dňa 28. mája 2015. Žalobkyňa
argumentujúc nekalými praktikami pri uzatváraní zmlúv, neprijateľnými zmluvnými podmienkami,
absentujúcimi náležitosťami a neprimeranou výškou odplaty považovala žalovaným poskytnuté úvery za
bezúročné a bez poplatkov, v dôsledku čoho žiadala o vydanie rozdielu medzi ňou uhradenými sumami
a sumami, ktoré jej poskytol žalovaný, nakoľko tento rozdiel predstavuje bezdôvodné obohatenie na
strane žalovaného.
1. 3. Následne prvoinštančný súd poukázal na to, že po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia

odvolacím súdom opätovne preskúmal postavenie žalobkyne v úverovom vzťahu so žalovaným a
totožnosť skutku prejednávaného v rozhodcovskom konaní a v súdnom konaní. Za tým účelom
podrobnevypočulžalobkyňuohľadomskutočnostíspojenýchsuzatvorenímúverovýchzmlúv,zopakoval
dokazovanie oboznámením sa s písomnými podaniami strán, žiadosťami o poskytnutie úveru a
zmluvami o revolvingovom úvere. Samotná žalobkyňa uviedla, že úver od žalovaného nežiadala na
podnikanie, nakoľko ako opatrovateľka v Rakúsku nemala dôvod brať si na takúto činnosť úver. V čase
čerpania úverov bola zapísaná do registra sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov zaistenia,

túto činnosť však v čase žiadostí o úvery nevykonávala. Finančné prostriedky použila na vyplatenie
dlhov svojej rodiny.
1. 4. Žalobkyňa požiadala o poskytnutie úveru na formulárovej predtlači. Nepoprela, že v žiadosti o
úver označila aj živnosť opatrovateľky v Rakúsku, sprostredkovateľ jej však potrebu takéhoto označeniaodôvodnil nutnosťou identifikácie jej zamestnania. Súd prvej inštancie ustálil, že označenie úveru ako
„PROFI“ a ani identifikácia žalobkyne číslom oprávnenia na výkon opatrovateľskej činnosti bez ďalšieho
neznamená, že jej bol poskytnutý úver na účel podnikania. Na základe toho konštatoval, že žalobkyňa

obe úverové zmluvy uzatvárala v postavení spotrebiteľa, a to napriek snahe veriteľa o vytvorenie
zdania, že o spotrebiteľský úver nejde. V tejto súvislosti prvoinštančný súd zároveň uviedol, že na
charakter postavenia žalobkyne v zmluvnom vzťahu so žalovaným nemá žiadny vplyv ani skutočnosť, že
žalobkyňa bola zapísaná do zoznamu sprostredkovateľov poistenia a zaistenia, nakoľko úver nečerpala
v súvislosti s výkonom tejto činnosti.

1. 5. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia sa súd prvej inštancie vysporiadal s otázkou
právomoci rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť. Uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu
vyplýva z rozhodcovských zmlúv uzatvorených na samostatnom tlačive, v zmysle ktorých bola
dlžníčka informovaná, že podpísanie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o
revolvingovom úvere, dlžníčka súčasne bola poučená o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy.
Na základe toho dospel k záveru, že právomoc rozhodcovského súdu bola daná. Následne, v súvislosti

s žalovaným namietanou existenciou prekážky právoplatne rozhodnutej veci, konštatoval, že hoci v
rozhodcovskom a tomto konaní ide o nárok vyplývajúci z totožných zmlúv, nejde o tú istú vec. Rozdiel
je daný v predmete sporu, pretože rozhodcovský súd vyhodnotil úver ako podnikateľský, žalobkyňu
nepovažoval za spotrebiteľku, naopak, v konaní pred všeobecným súdom tento ustálil, že žalobkyňa
zmluvu uzatvorila ako spotrebiteľka. Rozhodcovský rozsudok ukladajúci povinnosť niečo plniť podľa

nespotrebiteľskej zmluvy tak nepredstavuje prekážku veci rozsúdenej v konaní, v ktorom sa žalobkyňa
domáha bezdôvodného obohatenia vzniknutého v súvislosti s plnením na tú istú zmluvu, pretože ide o
iné skutkové okolnosti. Prvoinštančný súd tak bol oprávnený spor prejednať a rozhodnúť bez toho, aby
bol viazaný predloženými rozhodcovskými rozsudkami.
1. 6. Preskúmaním úverových zmlúv mal súd prvej inštancie za preukázané, že tieto neobsahujú

náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úverochapôžičkáchprespotrebiteľov(ďalejlen„zákonč.129/2010Z.z.“alebo„zákonospotrebiteľských
úveroch“), a to úrokovú sadzbu a ročnú percentuálnu mieru nákladov. Obe zmluvy obsahujú výlučne údaj
o poskytnutí sumy 13.248,- Eur (reálne však vo výške 4.000,- Eur), údaj o počte (48) a výške (276,- Eur)
mesačných splátok a výšku zmluvnej odmeny 9.248,- Eur. S prihliadnutím na absenciu obligatórnych

náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyhodnotil súd prvej inštancie úver za bezúročný a bez
poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch.
1. 7. V konaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa čerpala celkovo sumu 8.000,- Eur,
splatila 13.724,- Eur, rozdiel medzi plneniami je 5.724,- Eur, a táto suma je bezdôvodným obohatením
na strane žalovaného. Na základe toho zaviazal žalovaného vrátiť žalobkyni túto, bez právneho dôvodu

prijatú sumu. V závere odôvodnenia súd prvej inštancie vyhodnotil, že dojednanie o odplate vo výške
9.248,- Eur za poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 4.000,- Eur je rozporné s dobrými mravmi,
a teda absolútne neplatné v zmysle ustanovenia § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „Občiansky zákonník“).
1. 8. Aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„C.s.p.“) súd prvej inštancie priznal žalobkyni, ktorá bola v spore úspešná, plnú náhradu trov konania
voči žalovanému.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu žalobkyne zamietol, a priznal mu nárok

na náhradu trov konania. Uplatnil odvolací dôvod uvedený v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a
h) C.s.p., argumentoval teda, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na
spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2. 2. V odôvodnení odvolania žalovaný namietal účelovosť žalobkyniných tvrdení o jej spotrebiteľskom
postavení. Podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobkyňa
bola v čase uzatvárania oboch zmlúv subjektom podnikajúcim v oblasti finančného sprostredkovania.
Žalobkyňa si tak musela byť vedomá nielen obsahu jednotlivých dokumentov, ale aj právnych dôsledkov

svojho konania. Žalovaný poukázal aj na prvoinštančným súdom vyslovený záver o spotrebiteľskom
charaktere úverových zmlúv z dôvodu, že podľa výpisu z účtu žalobkyňa uhradila sumu 1.417,- Eur
označenúako„splátkaford“.Podľanázoružalovanéhovšakniejezrejmé,akotátoskutočnosťovplyvnila
záver o spotrebiteľskom charaktere úverovej zmluvy.2. 3. V ďalšej časti odôvodnenia odvolania žalovaný uviedol, že žalobkyňa požiadala o úver ako
podnikajúca fyzická osoba, o účele úveru tvrdila, že je prevádzkový. Z napadnutého rozsudku nevyplýva
žiadny záver, na základe ktorého prvoinštančný súd uprednostnil tvrdenia žalobkyne z roku 2018, oproti

jej správaniu sa v rokoch 2014-2015, kedy úverové zmluvy uzatvorila. V dôsledku uvedeného dospel
súd prvej inštancie k nesprávnemu záveru o povahe zmluvných vzťahov.
2. 4. Podľa názoru žalovaného sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal ani s tým, že o nárokoch z
oboch úverových zmlúv už bolo právoplatne rozhodnuté. Žalobkyňa mala na základe týchto rozhodnutí
plniť, čo však neurobila, a teda žiadny jeho záväzok vydať bezdôvodné obohatenie vzniknúť nemohol.

Ak zároveň platí, že rozhodcovský rozsudok možno preskúmať len za podmienky podania žaloby v
zákonom určenej lehote, resp. len za podmienok určených zákonom v súvislosti s jeho výkonom, potom
prvoinštančný súd nebol oprávnený rozhodcovské rozhodnutie nerešpektovať.
2. 5. Žalovaný poukázal aj na správanie sa zmluvných strán po uzatvorení zmluvy, ktoré je taktiež
dôkazom o tom, čo strany pri uzatváraní zmluvy sledovali. S odstupom času tvrdiť, že žalobkyňa
uzatvorila zmluvu ako spotrebiteľský subjekt je dôkazom o zavádzaní a takýto postup nemôže požívať

právnu ochranu. Počas uzatvárania zmluvy žalobkyňa konala a vystupovala ako podnikateľka, a teda
zmluvný vzťah medzi ňou a ním (žalovaným) je vzťahom podnikateľským. Charakter zmluvného vzťahu
sa určuje na základe prejavenej vôle pri uzatváraní zmluvy, nie od následného spôsobu použitia
peňažných prostriedkov. V závere odvolania žalovaný namietal, že z napadnutého rozsudku nevyplýva,
že by súd prvej inštancie pristúpil k interpretácií úverových zmlúv a postupoval pritom podľa § 35 ods.

2 Občianskeho zákonníka.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379,

§ 380 a 381 C.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario s použitím § 219
ods. 3 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

5. 1. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

5. 2. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo
dospel k záveru, že súd prvej inštancie previedol dokazovanie v dostatočnom rozsahu a na základe
nehodospelksprávnymskutkovýmzisteniam,naktoréaplikovalsprávnezákonnéustanovenia,čiževec
správne právne posúdil a teda napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Z dôvodu, že odvolací súd je
rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len relevantnými námietkami

uvedenými v odvolaní.

7. 1. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dve obsahovo totožné zmluvy o
revolvingovom úvere, a to dňa 29. decembra 2014 a dňa 28. mája 2015. Úverovými zmluvami sa veriteľ
(žalovaný) zaviazal poskytnúť dlžníčke (žalobkyni) peňažné prostriedky vo výške 13.248,- Eur. Žalovaný

však reálne poskytol žalobkyni len sumu 4.000,- Eur, zvyšná časť finančných prostriedkov vo výške
9.248,- Eur predstavovala zmluvnú odmenu splatnú ku dňu prevodu revolvingu.
7. 2. Súd prvej inštancie sa primárne zaoberal posúdením, či žalobkyňa mala pri uzatváraní úverových
zmlúv postavenie spotrebiteľky alebo fyzickej osoby - podnikateľky. Nakoľko bola žalobkyňa v zmluvách
o revolvingovom úvere označená menom, priezviskom a rodným číslom, t.j. údajmi identifikujúcimi

ju ako fyzickú osobu, ale aj údajom o evidencií v centrálnom obchodnom registri Rakúska, vykonal
rozsiahle dokazovanie a dospel k správnemu záveru, že žalobkyňa uzatvárala zmluvy o revolvingovom
úvere v postavení spotrebiteľky. Odvolací súd sa s takýmto hodnotením v celom rozsahu stotožňuje
a v súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného o nespotrebiteľskom charaktere úverových zmlúv
na doplnenie dodáva, že je to práve veriteľ, ktorý je povinný preukázať, že peňažné prostriedky boli

dlžníčkeposkytnuténaúčelpodnikania.Lenzpredloženýchzmlúvorevolvingovomúverenebolomožné
jednoznačne a spoľahlivo ustáliť, že žalobkyňa uzatvárala zmluvu ako nespotrebiteľský subjekt v rámci
svojej podnikateľskej činnosti. Identifikácia žalobkyne číslom živnostenského oprávnenia vydaného v
Rakúsku a formálne označenie formulárovej úverovej zmluvy ako „PROFI“ bez ďalšieho automatickyneznamená, že dlžníčka pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
Odvolací súd tak konštatuje, že revolvingové zmluvy predložené v tomto konaní sú zmluvami
spotrebiteľskými, nakoľko ich uzatvoril dodávateľ, ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu

svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľkou, ktorá pri uzatváraní a plnení zo spotrebiteľských zmlúv
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
7. 3. Neobstojí ani námietka žalovaného, že súd prvej inštancie nepristúpil k výkladu úverových zmlúv
v súlade s ustanovením § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že
Občiansky zákonník okrem výkladových pravidiel vyjadrených v ustanovení § 35 ods. 2, 3 Občianskeho

zákonníka obsahuje aj odlišné výkladové pravidlá, podľa ktorých je v tom-ktorom prípade potrebné
vykladať ten-ktorý prejav vôle. V spotrebiteľských vzťahoch zákon ukladá súdu v prípade pochybností
vykladaťprejavvôlevprospechspotrebiteľa(§52ods.2Občianskehozákonníka).Zároveňniejemožné
neprihliadnuť aj na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Vo vzťahu k výkladu
spotrebiteľských zmlúv súčasne platí, že ak boli v zmluve použité formulácie, výklad ktorých môže

mať rôzny význam, je spravodlivé vykladať tieto ustanovenia v neprospech toho, kto ich do zmluvy
formuloval (pre viac pozri nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. IV. ÚS 182/01 zo dňa 13.
decembra 2001). Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 243/07 zo dňa 19. júna
2008, taktiež odkázal „na všeobecne platný princíp, podľa ktorého ak sú v zmluve použité formulácie
a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto

ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie
pripúšťajúce viacvýznamový výklad a následne v zlej viere zneužiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia
na úkor záujmov druhej zmluvnej strany.“
7. 4. Z rozhodovacej činnosti sú zároveň odvolaciemu súdu známe aj postupy žalovaného pri uzatváraní
úverových zmlúv, kedy obchodní zástupcovia spoločnosti boli inštruovaní uvádzať v úverových

zmluvách údaje identifikujúce dlžníkov ako fyzické osoby - podnikateľov v prípade, že im boli vydané
živnostenské oprávnenia, a to napriek tomu, že finančné prostriedky žiadali na súkromné účely a nie
na výkon podnikania. Uvedené bolo preukázané aj výsluchom žalobkyne. Takéto konanie žalovaného
je preto možné označiť za účelovú snahu o obchádzanie zákona s úmyslom vyhnúť sa posudzovaniu
absencie obligatórnych náležitostí úverovej zmluvy vyplývajúcich z ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o

spotrebiteľských úveroch.

8. 1. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťou, že o nárokoch z
úverových zmlúv bolo rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, tu odkazuje odvolací súd na body 16. a 17.
napadnutého rozsudku, v ktorých prvoinštančný súd skúmal nárok žalobcu uplatnený v rozhodcovskom

konaní vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom
konštatoval, že tieto konania sa odlišujú svojim predmetom.
8. 2. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je daná vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná
rovnaká vec. Totožnosť veci je daná totožnosťou sporových strán ako aj totožnosťou predmetu konania,
ktorý je daný, ak ten istý stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení (t.j.

rovnakého skutku). V prejednávanej veci vznikol nárok tak žalobkyne ako aj žalovaného z tých istých
úverových zmlúv, avšak nejde o ten istý skutkový základ.
8. 3. Z predložených rozhodcovských rozsudkov je zrejmé, že rozhodcovský súd sa v súvislosti s
nárokom priznaným žalobcovi (v tomto spore - žalovanému) nezaoberal spotrebiteľským charakterom
úverových zmlúv. Absentuje aj aplikácia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu

spotrebiteľa, pretože rozhodcovský súd považoval dlžníčku za podnikateľku. Ak súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žalobkyňa je spotrebiteľkou, ide o iné skutkové okolnosti a v tomto konaní
bol uplatnený iný nárok ako v rozhodcovskom konaní, a teda rozhodcovské rozsudky nepredstavujú
prekážku veci rozsúdenej.

9. 1. Keďže žalobkyňa pri uzatváraní predmetných zmlúv o revolvingovom úvere mala postavenie
spotrebiteľky, a teda právny vzťah medzi ňou a žalovaným založený týmito zmluvami je vzťahom
spotrebiteľským, súd prvej inštancie správne pristúpil k posúdeniu, či je daný zákonný dôvod na
konštatovanie, že predmetné úvery sa považujú za bezúročné a bez poplatkov. Ustanovenie § 9 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmlúv konkretizuje obligatórne náležitosti

zmluvy o spotrebiteľských úveroch. V revolvingových zmluvách predložených v tomto konaní absentuje,
okrem iných, údaj o výške úrokovej sadzby či ročnej percentuálnej miere nákladov, a teda náležitosti
zmluvy, absencia ktorých znamená, že úvery sú bezúročné a bez poplatkov s poukazom na ustanovenie
§ 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch.9. 2. Ak teda boli žalobkyni reálne poskytnuté finančné prostriedky vo výške 8.000,- Eur (2 x 4.000,- Eur)
a splatila celkom 13.724,- Eur, s prihliadnutím na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutých úverov
uplatnená istiny 5.724,- Eur (13.724 - 8.000) predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré je

povinný žalobkyni vrátiť.

10. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1, 2 C.s.p.
ako vecne správny potvrdil.

11. 1. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalobkyňa v konaní nebola zastúpená advokátom
a k odvolaniu žalovaného nepodala žiadne písomné vyjadrenie, a teda jej v odvolacom konaní žiadne
trovy nevznikli.
11. 2. Za súčasného použitia základných princípov upravených v čl. 4 ods. 2 C.s.p. aplikoval odvolací

súd na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade
trov konania rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by sám bol zákonodarcom. Vychádzal tak
z pomyselnej normy, že ak si strana sporu náhradu trov neuplatní a ani jej podľa obsahu spisu v konaní
žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov C.s.p., zakotvujúcim procesnú ekonómiu,
rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania neprizná. Rozhodovanie postupom podľa § 262

C.s.p. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania za
situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nerozumné a v rozpore
so zásadou hospodárnosti civilného sporového konania.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).