Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 6, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620010121
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Liptáková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5620010121.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Liptákovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Kuráka a Mgr. Anny Mihálikovej, na verejnom zasadnutí konanom 7. júna 2022 prejednal
odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 3T/25/2020-263 z 11.
októbra 2021 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 3T/25/2020-263 z 11. októbra 2021 bol obžalovaný
S. D. uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Tr. zák. na skutkovom základe, že:

dňa 14.9.2019 asi o 01.57 hod. pred prevádzkou Route 66 nachádzajúcou sa na

Garbiarskej ulici č. 627 v Liptovskom Mikuláši napadol Q. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XX, okres
J. Q. tak, že ho oboma rukami chytil za kapucňu mikiny, ktorú mal oblečenú, a najprv ho päsťou pravej
ruky udrel do tvárovej časti hlavy, pričom ho zasiahol v oblasti ľavého líca, potom ho pravou nohou kopol
do zadnej časti tela a keď Q. R. miesto skutku opustil, tohto vyhľadal a zastihol pred Katolíckym domom
na Belopotockého ulici č. 721/1 v Liptovskom Mikuláši, kde najprv U. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
G. XXX, okres J. Q., ktorý Q. R. sprevádzal, udrel dlaňou pravej ruky do tvárovej časti hlavy, pričom ho

zasiahol v oblasti ľavého líca, čo privodilo jeho pád na zem, aby následne zaútočil aj na Q. R. tak, že
päsťou pravej ruky ho udrel do tvárovej časti hlavy, pričom ho zasiahol v oblasti ľavého líca pod okom,
čo privodilo jeho pád na zem, čím mu podľa znaleckého posudku spôsobil pomliaždenie lícnej oblasti
vľavo a zlomeninu kĺbového výbežku dolnej čeľuste vľavo s posunom do strany a obmedzil
Q. R. v obvyklom spôsobe jeho života po dobu najmenej 49 dní.

Za to súd u obžalovaného podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zák.,
pretožetrestodňatiaslobodyuloženýobžalovanémurozsudkomOkresnéhosúduLiptovskýMikuláš,č.k.
2T/82/2018-375 zo dňa 7.10.2019, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, č.k. 1To/19/2020-447
zo dňa 8.9.2020, právoplatným dňa 8.9.2020, podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 4, § 37 písm. h), §
41 ods. 1 Tr. zák., ktorým mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov so zaradením
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a)

Tr. zák., pokladá na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Zároveň podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému Q. R., nar.
XX.X.XXXX v J. Q., trvale bytom G. XX, okres J. Q., škodu vo výške 2 228,60 eur.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním prokurátora. Zo

zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 11.10.2021 (č.l. 245-252 súdneho spisu) vyplýva, žeobžalovaný sa vzdal práva podať odvolanie za seba, ako aj za oprávnené osoby, splnomocnenec
poškodeného sa vzdal odvolania a prokurátor sa k možnosti podať opravný prostriedok nevyjadril.

Dňa 15.10.2021 prokurátor doručil okresnému súdu odvolanie proti výroku o treste rozsudku okresného
súdu v neprospech obžalovaného, elektronicky i osobne (na č.l. 255-257, 261-262 súdneho spisu).
Z písomných dôvodov odvolania vyplýva, že výrok rozsudku okresného súdu, ktorým podľa § 44 Tr. zák.
upustil od uloženia súhrnného trestu, nepovažuje za správny, nestotožňuje sa ani s dôvodmi rozhodnutia
súdu prvého stupňa, ani závermi, ku ktorým na ich základe dospel. Súd v odôvodnení napadnutého

výroku okrem iného konštatoval, že v tejto súvislosti vzal do úvahy postoj obžalovaného k spáchanej
trestnej činnosti, prihliadol na vzájomný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Záverom tiež
konštatoval, že zvýšiť už obžalovanému právoplatne uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v
inej trestnej veci nie je potrebné jednak ani s odkazom na individuálnu prevenciu, jednak ani vo vzťahu
k spoločnosti ako celku. Nesúhlas s uloženým trestom prokurátor odôvodňuje špeciálnou recidívou
na strane obžalovaného, s odkazom na jeho kriminálnu, ako aj priestupkovú minulosť, nepochybne

účelové správanie sa odsúdeného vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody uloženého mu
v inej trestnej veci, ako aj domnienku, že zákonná požiadavka umožňujúca podmienečné prepustenie
odsúdeného z výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody na slobodu pri zločinoch až po výkone
dvoch tretín trestu nemôže byť v súvislosti s ukladaním trestu objektívne posúdená a vyhodnotená v
prospech páchateľa. Nesporný benefit je obžalovanému poskytovaný už v rámci ukladania súhrnného

trestu vo všeobecnosti, nakoľko ukladaný výsledný trest je pravidelne preukázateľne výrazne nižší,
než aký by ho bol býval postihol v prípade ukladania samostatných trestov. Vo vzťahu ku kriminálnej
minulosti obžalovaného dal do pozornosti skutočnosť, že obžalovaný sa aktuálne podrobuje výkonu
nepodmienečného trestu odňatia slobody v súvislosti so spáchaním skutku kvalifikačne prakticky
totožného so skutkom žalovaným. Z odpisu registra trestov obžalovaného ďalej vyplýva, že ďalšie jeho

trestné stíhanie vedené pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. bolo zastavené v
súvislostisoschválenímzmieruprokurátorom.Zvýpisuzústrednejevidenciepriestupkovbolopakovane
riešený a postihnutý pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d)
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, pri páchaní ktorého použil
brachiálne násilie. Vo svetle uvádzaného možno vysloviť dôvodnú obavu v otázke náležitej aplikácie

zásad individuálnej represie a kolektívnej prevencie vo vzťahu k osobe obžalovaného. K nepochybne
účelovému správaniu sa obžalovaného vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody podotkol,
že pri vidine podmienečného prepustenia sa obžalovaným zvoleným spôsobom správa podstatná časť
odsúdených. Vo svetle uvádzaného javí sa, s akcentom na požiadavky zásad individuálnej represie a
kolektívnej prevencie, rozhodnutie okresného súdu o treste neadekvátne priaznivým pre obžalovaného.

Pre dôvody vyššie konkretizované, s prihliadnutím na ust. § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. navrhol
odvolaciemu súdu, aby vo výroku o treste zrušil rozsudok okresného súdu a podľa § 322 ods. 1, 3 Tr.
por. vo veci sám rozhodol.

Súčasťou spisu je aj vyjadrenie obžalovaného k odvolaniu prokurátora (na č.l. 272 súdneho spisu).

Obžalovaný uviedol, že prokurátor je zaujatý voči jeho osobe a spochybňuje jeho doterajšie správanie
vo výkone trestu, pričom ide o hodnotenie správania osobami s pedagogickým a psychologickým
vzdelaním, ktoré sledujú jeho nápravu vo výkone trestu. K tvrdeniu prokurátora, že je špeciálny
recidivista, s poukazom na jeho kriminálnu (aj priestupkovú) minulosť, uviedol, že je prvýkrát vo výkone
trestu odňatia slobody a predtým bol súdne trestaný iba jedenkrát. Trestnú činnosť nespáchal v krátkej

dobe a má k nej kritický postoj. Za to, že päťkrát prekročil rýchlosť, ho nemusí prokurátor odsudzovať ako
kriminálnika a recidivistu. Naopak, poďakoval okresnému súdu za zdravý a neodsudzujúci rozsudok.

Odvolanie prokurátora, ako aj vyjadrenie obžalovaného boli doručené ostatným stranám trestného
konania.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor krajskej prokuratúry v konečnom návrhu žiadal,
aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp.zn. 3T/25/2020 z 11.10.2021 vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 1, ods. 3 Tr. por. sám vo veci
rozhodol, a to tak, že obžalovanému uloží primeraný a zákonný súhrnný trest. Obhajca obžalovaného

navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné, pretože obžalovaný už má uložený primeraný
a zákonný trest.Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317
Tr. por., zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané riadne a včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por.,
oprávnenou osobou (§ 307 ods. 1 písm. a/ Tr. por.), na to určenom súde a obsah odvolania spĺňa

náležitosti stanovené v § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por.

Krajský súd zároveň zistil, že nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k vzatiu odvolania
späť, a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 ods. 1 Tr. por.

V zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. na podklade odvolania prokurátora odvolací súd preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie (vo výroku o
uloženom treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo. Mal pritom na
zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania prokurátora
odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ sa týka dôkaznej situácie, je potrebné zo strany krajského súdu uviesť, že obžalovaný S. D. na
hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o svojej vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por.,

ktoré okresný súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. por. po zistení stanoviska prokurátora
a splnomocnenca poškodeného prijal. Z uvedeného dôvodu sa dokazovanie na súde prvého stupňa
vykonalo len v súvislosti s výrokom o treste a o náhrade škody. Vzhľadom na tento procesný postup
sa odvolací súd otázkou viny nemohol zaoberať, nakoľko v tejto časti je rozhodnutie okresného súdu
právoplatné.

Vo vzťahu k rozhodnutiu o treste a jeho výmere prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie
zákonným spôsobom, rešpektujúc zásady stanovené zákonom tak pre vykonanie dôkazov, ako aj ich
hodnotenie (§ 2 ods. 10, 12 Tr. por.).

Súd prvého stupňa rozviedol svoje skutkové a právne úvahy vo vzťahu k výroku o treste, ktoré si odvolací
súd osvojil v plnom rozsahu a v podrobnostiach na ne aj vo svojom rozhodnutí odkazuje. Na tomto
mieste krajský súd opätovne pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého
stupňa a nadriadeného súdu tvoria jednotu a v prípade, ak si nadriadený súd osvojuje správnosť záveru
napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, je potom jeho úlohou zamerať sa na riešenie odvolacích

námietok.

Primárne treba uviesť, že v predmetnej veci mal súd splnené formálne podmienky pre uloženie
súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. Inak povedané, vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku
prvostupňového súdu zo dňa 7.10.2019 predstavuje právnu skutočnosť, v dôsledku ktorej prichádzalo

do úvahy uloženie trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. podľa zásad pre uloženie úhrnného trestu za celú
zbiehajúcu sa trestnú činnosť, t.j. za skutky zo dňa 14.8.2017 a 14.9.2019. Preto pri rozhodovaní o treste
prichádzal do úvahy aj postup podľa § 44 Tr. zák., t.j. upustenie od uloženia súhrnného trestu. Vtedy
súd súhrnný trest neukladá, ale tento postup volí práve so zreteľom k už uloženému skoršiemu trestu
za inú časť trestnej činnosti toho istého páchateľa. Ide o situáciu, že skôr uložený trest súd považuje

za dostatočný k splneniu jeho účelu vo vzťahu k trestnej činnosti obžalovaného spáchanej neskôr. V
predmetnej trestnej veci bol takýto trest uložený rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.
2T/82/2018-375 zo dňa 7.10.2019, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, č.k. 1To/19/2020-447
zo dňa 8.9.2020, právoplatným dňa 8.9.2020.
Uloženie súhrnného trestu je pre páchateľa výhodnejší postup, pretože má povahu jednotného trestu

a navonok sa v podstate nelíši od trestu ukladaného za jeden trestný čin, resp. za viac trestných
činov v spoločnom konaní. Pri hodnotení závažnosti zbiehajúcej sa trestnej činnosti je nevyhnutné
zhodnotiť závažnosť každého zo zbiehajúcich sa trestných činov. Závažnosť a nebezpečnosť konania
pre spoločnosť je rámcovo vymedzená trestnou sadzbou, ktorú zákon určuje pre ten-ktorý trestný čin.
Zákonnosť trestania tak vyžaduje, aby súd určil páchateľovi za stíhané trestné činy zákonný trest,

ktorý však musí súčasne zohľadňovať podstatné zvláštnosti konkrétneho prípadu, teda musí ísť o trest
adekvátny okolnostiam konkrétneho prípadu. Pri individualizácii trestu súd musí vhodným spôsobom
zohľadniť všeobecné kritéria demonštratívne ustanovené v § 34 ods. 4 Tr. zák., najmä spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobupáchateľa. Tieto kritéria nemožno hodnotiť izolovane, ale vo vzájomnej súvislosti, bez preceňovania
alebo podceňovania niektorého z nich. Zároveň je ich potrebné hodnotiť ku stavu rozhodovania o treste.

V posudzovanom prípade podľa názoru krajského súdu bolo potrebné porovnať okolnosti, ktoré boli
rozhodujúce pre ukladanie trestu S. D. v skoršom rozsudku, a okolnosti existujúce v čase rozhodovania
súdu v predmetnej veci. Pri skoršom odsúdení súd ukladal S. D. úhrnný trest za dva trestné činy -
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)
Tr. zák., spáchané formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., pri prevahe priťažujúcich okolností

podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. (§ 37 písm. h/ Tr. zák.), čo malo vplyv na zvýšenie dolnej hranice zákonom
ustanovenej trestnej sadzby v spojení s § 41 ods. 1 Tr. zák. (spáchal viac trestných činov) a trest ukladal
v upravenej trestnej sadzbe od 6 do 10 rokov. Aktuálne je predmetom konanie obžalovaného s rovnakou
právnou kvalifikáciou ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Tr. zák., pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 3
Tr. zák. (§ 36 písm. l/ Tr. zák.), čo má vplyv na zníženie hornej hranice zákonnej trestnej sadzby a súd

by obžalovanému ukladal trest v trestnej sadzbe 4 až 8 rokov. Za predpokladu ukladania súhrnného
trestu podľa zásad pre ukladanie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. za celú zbiehajúcu sa
trestnú činnosť obžalovaného by súd ukladal trest pri prevahe poľahčujúcich okolností (§ 38 ods. 3 Tr.
zák.), pričom asperačná zásada by mala vplyv len na výšku hornej hranice upravenej trestnej sadzby
4 až 10 rokov a 8 mesiacov. Z toho vyplýva, že trest uložený skorším rozsudkom vo výmere 6 rokov z

pohľadu celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti nebol uložený na samej spodnej hranici trestnej sadzby.
Porovnanímuvedenýchokolnostímajúcichvplyvnaukladanietrestu,aleajnásledkovspáchanejtrestnej
činnosti a spôsobu jej vykonania, krajský súd dospel k záveru, že aktuálne stíhaná trestná činnosť je
menej závažná (vzhľadom na povahu zranení a dobu obmedzenia poškodeného v obvyklom spôsobe
života) ako trestná činnosť, za ktorú bol obžalovanému už uložený trest odňatia slobody vo výmere 6

rokov. Na tomto základe konštatuje, že okresný súd správne vyhodnotil povahu spáchaných trestných
činov, ich závažnosť, postoj páchateľa k spáchanej trestnej činnosti, vrátane jeho osoby a možností
jeho prevýchovy ako kritérií spolupodieľajúcich sa na individualizácii trestu a inak by tieto skutočnosti
nevyhodnotil ani krajský súd. Preto odvolací súd konštatuje, že výrok rozsudku prvostupňového súdu o
upustení od uloženia súhrnného trestu zodpovedá stavu veci a zákonu. Takéto rozhodnutie rešpektuje

zásady pre ukladanie trestov podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., pretože trest uložený skorším rozsudkom
možno pokladať na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný a primeraný vo vzťahu k
celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti. Postoj páchateľa trestnej činnosti - prejavená ľútosť nad konaním,
ospravedlnenie sa poškodenému, ale aj jeho správanie vo výkone trestu odňatia slobody - prejavený
kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti, aj podľa krajského súdu patrí k celkovému hodnoteniu osoby

obžalovaného a v tomto štádiu preukazuje dobré možnosti nápravy.

Pokiaľ prokurátor namietal špeciálnu recidívu, je pravda, že obžalovaný má sklony k násilnej trestnej
činnosti. Je však potrebné dodať, že jeho kriminálna minulosť nie je tak závadná. V odpise z registra
trestov má záznam o skončení jedného trestného stíhania zmierom prokurátora zo 6.2.2018 za skutok

z 23.6.2017, právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Ďalej
súd eviduje spáchanie dvoch priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu za skutok zo 14.9.2016
a 22.3.2019. Tieto postihnutia sú dôkazom, že obžalovaný pred spáchaním trestnej činnosti neviedol
riadny spôsob života. Treba však zdôrazniť, že na prevýchovu obžalovaného v minulosti nebolo
pôsobené výkonom trestu odňatia slobody ani iným druhom trestu v trestnom konaní. Do výkonu

trestusaobžalovanýdostalažvsúvislostisoskoršímodsúdenímzačasťzbiehajúcejsatrestnejčinnosti.
Ak má súhrnný trest povahu jednotného trestu, možno tvrdiť, že u obžalovaného ide o prvý výkon trestu
odňatia slobody v trvaní 6 rokov. Úvahy prokurátora o účelovom správaní sa obžalovaného vo výkone
trestu odňatia slobody sú predčasné a v tomto štádiu trestného konania zbytočné, keďže podmienky pre
podmienečné prepustenie sú zákonom riadne stanovené a osobitne skúmané. Hodnotenie správania

sa obžalovaného vo výkone trestu odňatia slobody však pre účely rozhodovania o treste je žiaduce,
pretože je súčasťou hodnotenia osoby obžalovaného k momentu rozhodovania súdu.

Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je
presvedčivé a úplné, odkazuje na jeho nasledujúcu časť:

„Nepochybne, trestná činnosť, za ktorú bol obžalovaný uznaný za vinného, je závažnou trestnou
činnosťou s následkami na zdraví poškodených a tieto skutočnosti súd nezľahčuje. Na druhú stranu
však súd zvažuje primeranosť druhu a výmery trestu odňatia slobody, ktorý bol za ňu uložený skoršímrozsudkom, a tiež, či je dôvodné sa domnievať, pokiaľ by bol obžalovaný za celú trestnú činnosť
stíhaný v jednom trestnom konaní, že by súd dospel k inému záveru o uloženom treste, než je záver o
nepodmienečnom treste odňatia slobody vo výmere 6 rokov. Súd je presvedčený, že už trest uložený

skorším rozsudkom vo výmere 6 rokov, ktorý je uložený po zvýšení dolnej hranice
zákonomustanovenejtrestnejsadzby(vdôsledkuprevahypriťažujúcichokolnostípriskoršomodsúdení)
jeprimeranýaspravodlivýzacelúzbiehajúcusatrestnúčinnosť.Zvykonanéhodokazovanianahlavnom
pojednávaní, najmä z hodnotiacich správ je zrejmé, že už tento trest u obžalovaného dostatočne splní
svoj účel, najmä, že obžalovanému bráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvára podmienky na jeho

prevýchovu a vedie ho k tomu, aby preukázal, že je schopný do budúcna viesť riadny život.
Z týchto dôvodov mal súd za to, že nepodmienečný trest odňatia slobody uložený vo
výmere 6 rokov so zaradením do ústavu na výkon s minimálnym stupňom stráženia vzhľadom na
vyššie uvedené okolnosti (spočívajúce v osobe obžalovaného, jeho prejavenej ľútosti ku skutku a k
poškodenému, k doteraz spáchanej trestnej činnosti a jeho správanie sa počas výkonu trestu odňatia
slobody) je dostačujúci a pre zachovanie účelu generálnej prevencie, ale najmä individuálnej prevencie

nie je nevyhnutné ho viac navyšovať a u obžalovaného dostatočne splní zákonom
požadovaný účel. Bude záležať len na samotnom obžalovanom a jeho správaní sa, aby preukázal nielen
súdu, svojmu okoliu a celej spoločnosti, ale aj sebe, že je schopný viesť riadny život a dobrodenie v
podobe upustenia od uloženia súhrnného trestu si oprávnene zaslúžil.“

Odvolací súd preskúmal aj správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, a taktiež
nezistil žiadne pochybenia. Nakoľko nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by
boli takej povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného
prostriedku, a to dovolania na základe ust. § 371 ods. 1 Tr. por.

Na základe týchto skutočností potom krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prokurátora podľa § 319
Tr. por. zamietol ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.