Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 14, 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/57/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117220038
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:3117220038.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v spore žalobcu Portos Real Estate SE,

európska spoločnosť so sídlom 120 00 Praha 2, Záhřebská 562/14, Vinohrady, IČ: 087 19 322, Česká
republika, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ PARTNERS s.r.o., so sídlom Trenčín, ul.
Potočná 650/135B, IČO: 36 857 882 proti žalovanému: EQUITE, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Astrová 2/
A, IČO: 46 405 071, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s.r.o. so sídlom v Trenčíne,
Legionárska 7735/31B, IČO: 52 536 891 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, evidovaných v katastri
nehnuteľnostivedenýmOkresnýmúradomvTrenčíne,katastrálnyodbornaLVč.XXXXprek.ú.Trenčín,

a to parcely reg. „C“ evidované na katastrálnej mape ako pozemok s parcelným číslom č. XXX/XX -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 44 m2 a pozemok s parcelným číslom č. XXX/XX - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 3 m2 sa z a s t a v u j e .

II. Žalovaný m á proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v zastavajúcej časti vo výške 100 %.

III. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

IV. Žalovaný m á proti žalobcovi právo na náhradu trov konania 100 %, s tým, že o výške tejto náhrady
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca -podnikajúci pod obchodným menom REALITY - NÁJOMNÉ DOMY, a.s. so sídlom Stupava,
Nová ulica 1588, IČO: 36 347 507 sa žalobou, doručenou súdu dňa 14.11.2017 domáhal proti
žalovanému určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú.
Trenčín ( na čl. 118 spisu je oprava č.l. LV XXXX pre k.ú. Trenčín) ako pozemky vedené Okresným
úradom v Trenčíne, katastrálny odbor ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako C-

KN parc. č. XXX/X -zastavaná plocha a nádvorie o výmere 131 m2 , parc.č. XXX/XX -zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 44 m2 a pozemok parc.č. XXX/XX -zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3m2
a náhrady trov konania. Žalobca uviedol, že žalovaný je evidovaný ako ich výlučný vlastník. Žalobca
uzavrel dňa 25.9.2006 ako predávajúci s kupujúcim F. L. , nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXXX/XX, Z.
kúpnu zmluvu č.1, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.ú.
Trenčín vrátane pozemku C-KN parc.č. XXX/X -zastavané plochy a nádvoria o výmere 191m2 ( v tom
čase evidované na LV č. XXXX). Kupujúci F. L. ďalej previedol vlastnícke právo k tomuto pozemku s

parc.č. XXX/X ( ktorý po úprave geometrickým plánom zmenšil svoju výmeru na 178 m2) na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 14.11.2011 (ďalej len „kúpna zmluva č.2“) na kupujúceho ROZMARÍN, a.s. so
sídlom Rozmarínova 6, Trenčín, IČO: 36 004 111. Žalovaný nadobudol nehnuteľnosti, ktoré svojou
celkovou výmerou zodpovedajú výmere pozemku, ktorý bol predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvyč.2 s najväčšou pravdepodobnosťou od prevádzajúceho ROZMARÍN, a.s. so sídlom Rozmarínova
6, Trenčín, IČO: 36 004 111. Pri uzavretí kúpnej zmluvy č.1 došlo k porušeniu zákonnej povinnosti,
ktorú ustanovuje § 196a ods.1 Obchodného zákonníka , podľa ktorého platí, že: „ spoločnosť môže

poskytnúť ú ver, pôžičku, previesť alebo poskytnúť do užívania majetok spoločnosti alebo zabezpečiť
záväzok členovi predstavenstva, prokuristovi alebo inej osobe , ktorá je oprávnená konať za spoločnosť
a osobám im blízkym alebo osobám , ktoré konajú na ich účet , len na základe predchádzajúceho
súhlasu dozornej rady a za podmienok obvyklých v bežnom obchodnom styku“. Kúpna zmluva č. 1
je tak absolútne neplatným právnym úkonom podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu jeho

rozporu so zákonom, keďže jej uzavretím bolo porušené kogentné ust. § 196a ods.1 Obchodného
zákonníka. Tento záver bol prijatý tiež v rozsudku Okresného súdu Trenčín sp.zn. 20C/ 331/2013 zo
dňa 10.10.2014, v odôvodnení ktorého je okrem iného uvedené, že : „Zákonom č. 500/2001 Z.z. bolo
do Obchodného zákonníka s účinnosťou od 1.1.2002 vložené ustanovenie § 196a ods. 1, podľa ktorého
spoločnosť môže poskytnúť úver, pôžičku, previesť alebo poskytnúť do užívania majetok spoločnosti
členovipredstavenstva,prokuristovialeboinejosobe,ktorájeoprávnenákonaťzaspoločnosť,aosobám

im blízkym alebo osobám, ktoré konajú na ich účet, len na základe predchádzajúceho súhlasu dozornej
rady a za podmienok obvyklých v bežnom obchodnom styku. Táto právna úprava chráni majetok
spoločnosti pred zneužitím postavenia osobami, ktoré sú oprávnené konať v mene spoločnosti. Citované
ustanovenie teda na platný prevod majetku spoločnosti na žalovaného, ktorý ako vyplýva z výpisu z
obchodnéhoregistrabolpredsedompredstavenstvažalobcu včaseuzavretiakúpnejzmluvyvyžadovalo

súhlas dozornej rady s takouto kúpnou zmluvou, ktorý musel byť udelený vopred a súčasne, aby prevod
majetku bol za podmienok obvyklých v bežnom obchodnom styku. Žalobca tvrdil, že predchádzajúci
súhlas dozornej rady žalobcu ohľadom kúpnej zmluvy zo dňa 26.7.2006 udelený nebol a žalovaný
túto skutočnosť potvrdil, pričom uviedol, že ako osoba neznalá práva nemal vedomosť o tom, že na
prevod majetku spoločnosti na neho je potrebný predchádzajúci súhlas dozornej rady. Keďže nebol

udelený predchádzajúci súhlas dozornej rady, kúpna zmluva zo dňa 26.7.2006 bola uzavretá v rozpore
s ustanovením § 196a ods. 1 Obchodného zákonníka a je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatná“. DôsledkyabsolútnejneplatnostijudikovalvuzneseníÚstavnýsúdSR z10.2.2010sp.zn.I.ÚS
50/2010-11 tak, že : „Ak bol správou katastra povolený vklad vlastníckeho práva na základe absolútne
neplatnej zmluvy , je teda reálne daný len modus, avšak jasne chýba titulus , teda platne uzavretá

zmluva. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu takto nemôže dôjsť k prevodu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti a teda nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva hoc i dobromyseľného
nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty
a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného
previesť viac práv, ako má sám.“ Tiež v rozsudku Najvyšší súd SR sp.zn. 1Cdo 96/95 judikoval tak,

že :“ Absolútna neplatnosť právneho úkonu ( negotium nullum ) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona
( ex lege) a hľadí sa naň, ako by nebol urobený; táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným
schválením ( ratihabíciou) a nemôže konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti.
Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo
kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. “ S prihliadnutím na vyššie

uvedené súdne rozhodnutia v súlade so zásadou nemo plus iuris in alium transferre potest quam ipse
habet je zrejmé, že absolútne neplatná je nielen kúpna zmluva č.1, ale tiež kúpna zmluva č.2 a všetky
zmluvy na ne nadväzujúce, ktorými došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetu kúpnej zmluvy č.1
alebo jeho časti po rozdelení geometrickým plánom. Žalobca tak neprestal byť vlastníkom nehnuteľností
v dôsledku absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy č.1, kúpnej zmluvy č.2 a všetkých zmlúv na nich

nadväzujúcich a aj napriek tomu , že vlastnícke právo svedčí žalobcovi , ktorý je v katastri nehnuteľností
evidovaný ako ich vlastník, čo je právu odporúci dej. Preto mal za to, že žalobca má v zmysle § 137
písm.c/ C.s.p. naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva vo svoj prospech. Svoj nárok
preukazoval listinnými dôkazmi a to : výpisom z LV č. XXXX + LV č. XXXX v k.ú. Trenčín, snímkou z
pozemkovej mapy, kúpnou zmluvou zo dňa 25.9.2006 a rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn.

20C/331/2013 zo dňa 10.10.2014.
2. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami a právnou argumentáciou žalobcu, na základe ktorej sa dožadoval
vyslovenia absolútnej neplatnosti spornej kúpnej zmluvy a všetkých zmlúv na ňu nadväzujúcich podľa
§ 39 Obč. zákonníka a mal za to, že právny vzťah zo spornej kúpnej zmluvy medzi predávajúcim
( žalobca) a kupujúcim ( F. L.) sa riadi ustanoveniami § 267 ods.1 Obchodného zákonníka , v zmysle

ktorého:. “Ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na ochranu niektorého účastníka, môže
sa tejto neplatnosti dovolávať iba tento účastník . To neplatí pre zmluvy uzatvorené podľa druhej
časti tohto zákona.“ Poukázal na to, že žalobca v právnom postavení predávajúceho uzatvoril dňa
25.9.2006 s pánom F. L. v právnom postavení kupujúceho, kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolprevod nehnuteľností, okrem iného aj parc.č. XXX/X -zastavaná plocha a nádvorie o pôvodnej výmere
191m2. Štatutárnym orgánom žalobcu bola v čase uzatvorenia spornej zmluvy tá istá osoba - pán
F. L. ako predseda predstavenstva žalobcu. Obsahom žaloby je určenie, že žalobca je vlastníkom

pozemkov uvedených v žalobe z dôvodu, že dozorná rada nedala predchádzajúci súhlas na prevod
majetku žalobcu na predsedu jeho predstavenstva -pána F. L.. Žalovaný argumentoval, že Obchodný
zákonník pristupuje k určovaniu relatívnej a absolútnej neplatnosti právneho úkonu zásadne odlišným
spôsobom ako Občiansky zákonník. V obchodnoprávnych vzťahoch ide o relatívnu neplatnosť vždy
vtedy, keď neplatnosť právneho úkonu je ustanovená na ochranu len jedného účastníka a dôvody

neplatnosti sú uvedené v Občianskom zákonníku. Rozlíšenie toho, či dôvod neplatnosti právneho úkonu
je na ochranu len jedného účastníka alebo nie je nevyhnutné posudzovať pre každý dôvod neplatnosti
osobitne. Žalovaný teda tvrdí, že v danom prípade je možné sa s poukazom na ust. § 196a ods.1
Obchodného zákonníka dovolávať len relatívnej neplatnosti právneho úkonu ; pretože jednoznačný
účelom ustanovenia § 196a ods.1 Obch. zákonníka je ochrana spoločnosti pred stratou jej majetku a
chrániť ju pred zneužitím postavenia osobami, oprávnenými konať v mene spoločnosti. Poukazuje

ďalej na skutočnosť, že na rozdiel od absolútnej neplatnosti právo dovolať sa relatívnej neplatnosti sa
v obchodným vzťahoch premlčuje vo všeobecnej 4-ročnej premlčacej lehote. Žalobca mal možnosť
domáhať sa určenia neplatnosti spornej kúpnej zmluvy najneskôr do 25.9.2010 a s poukazom na
to, že žalobca napadol spornú kúpnu zmluvu po 11-tich rokoch od jej uzatvorenia, vzniesol žalovaný
námietku premlčania s poukazom nato, že takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu. Žalovaný

ďalej uviedol, že v prípade, ak pán F. L. nemal na vedomosť o tom, že na prevod majetku žalobcu na jeho
osobu je potrebný predchádzajúci súhlas dozornej rady a bol dobromyseľný v tom, že vlastnícke právo
k predmetom prevodu podľa spornej kúpnej zmluvy nadobúda bezvadným spôsobom , nevyhnutne
musia byť všetci nasledujúci nadobúdatelia taktiež dobromyseľní v tom, že uzatvorením následných
kúpnych zmlúv predmet prevodu nadobudli riadnym prevodom a sú oprávnenými držiteľmi pozemkov,

čím v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka došlo k vydržaniu vlastníckeho práva k nim a preto je žaloba
bez ďalšieho nedôvodná. V prípade, ak by pán F. L. cielene a úmyselne uzatvoril kúpnu zmluvu bez
predchádzajúceho súhlasu dozornej rady so zámerom toto neskôr napadnúť na súde s cieľom získať
pozemky späť, je nevyhnutné toto konanie hodnotiť ako výkon práva v prísnom rozpore s dobrými
mravmi a so zásadami poctivého obchodného styku, ktoré v žiadnom prípade nesmie požívať právnu

ochranu a súd musí žalobu zamietnuť s poukazom na to, že žalobca sa na základe chyby v roku 2006,
ktorej sa dopustil a za ktorú zodpovedá domáha dodatočnej ochrany svojich práv, ktorá by však
znamenala výrazný zásah do práv iných. V prípade , ak išlo o úmyselné konanie, po zvážení všetkých
okolností podal žalovaný aj trestné oznámenie voči žalobcovi a F. L.. Rozsudok Okresného súdu Trenčín
sp.zn. 20C/331/2013 zo dňa 10.10.2014 žalovaný označil za ojedinelé rozhodnutie , ktoré nemá oporu v

judikatúre a ide o fiktívny a vymodelovaný súdny spor, kde žalobca a žalovaný sú de facto jedna a tá istá
osoba, iniciovaný po vypočítanom postupe, s cieľom neskôr použiť toto rozhodnutie v prospech žalobcu
a pána F. L. v ďalších súdnych sporoch rovnakého alebo obdobného druhu. Žalovaný zdôraznil, že
v tomto konaní nejde o prvé súdne konanie pána L. s rovnakým alebo obdobným predmetom sporu,
z čoho vyplýva, že ide o dlhodobo plánované úmyselné a cielené konanie, ktorého účelom je získať

majetok nepoctivým spôsobom , ktorí v minulosti previedol na iné osoby bez toho, aby zaň musel
uhrádzať akúkoľvek odplatu. Preto žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Ako dôkazy
predložil kúpnu zmluvu č. XXXXX, ktorou spol. žalovaného kúpila od Oberbank Leasing s.r.o. aj parcely
č. XXX/X, XXX/XX a XXX/XX; zmluvu o finančnom leasingu nehnuteľností č. XXXXX, fotografie (4ks),
výpisom z obch. registra žalobcu, výpisom z LV č. XXXX v k.ú. Trenčín, LV č. XXXX a LV č. XXXX v k.ú.

Levice, LV č. XXXX v k.ú. Bánovce nad Bebravou, kópiou z mapy, novinové články o F. L.,
3. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 8.8.2018 nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, že právny
vzťah medzi žalobcom a ako predávajúcim a F. L. ako kupujúcim zo spornej kúpnej zmluvy za má
riadiť podľa ust. § 261 ods.6 písm.a/ Obch. zákonníka , keďže ide o vzťah medzi štatutárnym orgánom
a spoločnosťou. V spornom právnom vzťahu F. L. v pozícii kupujúceho nevystupoval ako štatutárny

orgán ale ako Fyzická osoba- nepodnikateľ. Zmyslom ust. § 261 ods.6 písm.a/ Obch. zákonníka je
vymedziť charakter zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou a štatutárnym orgánom ( príp. jej členom)
s cieľom úpravy ich vzájomných práv a povinností pri výkone funkcie štatutárneho orgánu spoločnosti
ako obchodnoprávnej. Kúpna zmluva, predmetom ktorej je prevod nehnuteľného majetku sa medzi
pomenovanými zmluvnými typmi nenachádza, preto s poukazom na subsidiaritu zmluvných typov Obč.

zákonníka sa je potrebné riadiť ustanoveniami o kúpnej zmluve podľa § 588 a nasl. Obč. zákonníka
a záver plynúci z ust. § 196a Obch. zákonníka nevylučuje jeho aplikáciu , pretože ust. § 196a Obch.
zákonníka predstavuje pravidlo platné pre prostredie vnútorných pomerov obchodnej spoločnosti a
je kogentnej povahy, ktoré na danú vec je nutné aplikovať, keďže hypotéza právnej normy v celomrozsahu zodpovedá skutkovému stavu prejednávanej právnej veci. Ak by sa súd s tuto argumentáciou
nestotožnil, poukázal žalobca na to, že použitie ust. § 267 ods.1 Obch. zákonníka je vylúčené, pretože
sa nesmie jednať o zmluvy uzatvorené podľa druhej časti Obch. zákonníka pomenovanej „Obchodné

spoločnosti a družstvo.“ Ust. § 196a Obch. zákonníka nechráni len jedného účastníka právneho vzťahu
( obchodnej spoločnosti) pred stratou majetku ale slúži ochrane akcionárov, veriteľov, zamestnancov
a pod. pričom títo ani nie sú účastníkmi uvedeného právneho vzťahu. Žalobca nesúhlasil stvrdením,
že Občiansky a Obchodný zákonník pristupujú rozdielne k určovaniu relatívnej a absolútnej neplatnosti
právnych úkonov. Ust. § 267 ods.1 Obch. zákonníka predstavuje rozšírenie relatívnej neplatnosti z

Obč. zákonníka o jednu ďalšiu skupinu prípadov relatívnej neplatnosti. Vzhľadom k účinkom § 196a
Obch. zákonníka je irelevantné, akým zákonom sa bude riadiť vzťah z kúpnej zmluvy zo dňa 25.9.2006,
keďže je zrejmé, že ust. § 196a Obch. zákonníka bude nevyhnutné uplatniť či už bude podliehať režimu
občianskehoaleboobchodnéhopráva. Primárnousankciou priporušení§196ajeabsolútnaneplatnosť
právneho úkonu, na základe ktorého došlo k poskytnutiu plnení osobám podľa ods.1 a na to nadväzujúci
nárok spoločnosti na vrátenie bezdôvodného obohatenia. K vznesenej námietke vydržania žalobca

oponoval konštantnou judikatúrou, ktorá nepripúšťa vydržanie vlastníckeho práva k veciam, ktoré
niektorý z právnych predchodcov domnelých vlastníkov nadobudol na základe absolútne neplatného
právneho úkonu. Podľa prevažných názorov na úrovni právnej doktríny ako aj aplikačnej praxe je v
pomere k neplatným právnym úkonom dobromyseľnosť právne významná len vtedy, ak ide o neplatnosť
relatívnu. Vychádzajúc z uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 10.2.2010 sp.zn. I.ÚS 50/10 : „Rímsko-

právna zásada -nemo plus iuris ad alium trasferre potest, quam ipse habet sa dá vyjadriť slovami :“ z
neprávanemôževzniknúťprávo“.Taktopostupovaliaj všeobecnésúdyvprávnejvecisťažovateľov, keď
rozhodli, že títo nemohli platne nadobudnúť vlastnícke právo z dôvodu, že ani ich právny predchodca ,
tedasubjekt,odktoréhoodvodzovalisvojevlastníckeprávokpredmetnýmnehnuteľnostiam,totoprávok
predmetným nehnuteľnostiam nikdy nenadobudol, a teda ho nemohol na sťažovateľov platne previesť. “

Žalobca poukázal na to, že v roku 2006 uzatvoril niekoľko zmlúv s podobným znením a nemal vedomosť
o svojej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 196a Obchodného zákonníka a preto v záujme právnej istoty bol
nútený iniciovať viacero súdnych konaní o určenie vlastníckeho práva. Predložil ako dôkazy rozsudky :
Okresného súdu Žilina zo dňa 12.6.2015 č.k. 40C/188/2014-82; Okresného súdu Rimavská Sobota zo
dňa 19.6.2017 č.k. 9C/376/2015-22; Okresného súdu Piešťany zo dňa 28.1.2015 č.k. 6C/20/2014-59;

Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 16.5.2016 č.k. 8C/365/2015-84; Okresného súdu Považská
Bystrica zo dňa 9.4.2015 č.k. 4C/203/2013-66; Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 14.9.2016 č.k.
13C/698/2015-105; Okresného súdu Levice zo dňa 24.11.2017 č.k. 7C/111/2013-141 a Okresného súdu
Litovský Mikuláš zo dňa 5.6.2014 č.k. 5C/57/2014-49 a ďalšie. Predložil listiny, z ktorých vyplýva, že sa
žalobca pod obchodným menom REALITY-NÁJOMNÉ DOMY, a.s. dňa 1.9.2015 dovolával neplatnosti

kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod C-KN parc.č. XXX/X, XXX/XX a XXX/XX v k.ú. Trenčín vo
vzťahu k spol. ROZMARÍN, a.s. so sídlom v Trenčíne, Rozmarínova 1 a dňa 1.9.2015 vo vzťahu k F. L..
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby a vyjadrení strán, zabezpečil z Okresného úradu
Trenčín, katastrálny odbor genézu zápisu C-KN parcely č. XXX/X v k.ú. Trenčín do katastra
nehnuteľností, vrátane kúpnych zmlúv ako aj spornej kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a F.

L. dňa 25.9.2006, vypočul svedkov P.. D.. P. A. /predsedu predstavenstva spol. ROZMARÍN, a.s./ a
D.. F. Q. /vtedajšieho konateľa spol. spol. KANTA, s.r.o./, ako aj listín, ktorými sa žalobca domáhal
neplatnosti kúpnych zmlúv zo dňa 1.9.2015 a listov vlastníctva č. XXXX + XXXX v k.ú. Trenčín a výpisu
z obchodného registra žalobcu.
5. Zo správy Okresného úradu Trenčín -katastrálneho odboru zo dňa 21.2.2019 vyplýva genéza zápisu

parcely C-KN č. XXX/X do listov vlastníctva. V roku 1991 bola pcrcela CKN č. XXX/X -zast.pl. a
nádvoria o výmere 191m2 zapísaná na LV č. XXXX v prospech D.. F. F. v celosti, titulom osvedčenia o
dedičstve sp.zn. D XXX/XX. V roku 2001 na základe kúpnej zmluvy evidovanej pod V XXXX/XX parcelu
nadobudla v celosti spol. REALITY a.s. ( IČO: 36 305 961) a parcela bola prepísaná na LV č. XXXX.
V roku 2007 zápisom obnovy katastrálneho operátu bola upravená výmera parcely na 178m2. V roku

2007 zápisom obnovy katastrálneho operátu bola upravená výmera parcely na výmeru 198m2. V roku
2011, na základe kúpnej zmluvy V XXXX/XX parcelu nadobudla spol. ROZMARÍN, a.s. ( IČO: 36 004
111) a parcela sa prepísala do LV č. XXXX. V roku 2012 na základe kúpnej zmluvy V XXX/XX parcelu
nadobudla spol. KANTA, s.r.o. ( IČO: 46 304 673), parcela zostala zapísaná na LV č. XXXX, v roku 2012
na základe kúpnej zmluvy V XXX/XX parcelu nadobudla spol. EQUITE, s.r.o. ( IČO: 46 405 071) parcela

zostala zapísaná na LV č. XXXX. V roku 2014 bola z parcely č. XXX/X na základe geometrického plánu
č. XXXXXXXX-XXX/XXXX odčlenená parc.č. XXX/X -zast.pl. a nádv. o výmere 47m2 a uvedená parcela
bola na základe zámennej zmluvy V XXXX/XX zapísaná v prospech spol. PROGRAM, s.r.o. na LV č.
XXXX. V roku 2016 na základe kúpnej zmluvy V XXXX/XX parcelu č. XXX/X o výmere 131m2 nadobudlaspol. Oberbank Leasing s.r.o. ( IČO: 35 955 015, parcela zostala zapísaná na LV č. XXXX. V roku 2018
nazákladekúpnejzmluvyVXXXX/XXparcelunadobudlaspol.EQUITE,s.r.o.(IČO:46405071)parcela
bola zapísaná do LV č. XXXX a v súčasnosti je parc.č. XXX/X zapísaná na LV č. XXXX v k.ú. Trenčín

v prospech spol. EQUITE, s,r.o. ( IČO: 46 405 071) na uvedenej parcele je zapísaná plomba, nakoľko
dňa 5.2.2019 bola na katastrálny odbor doručená zmluva o zriadení vecného bremena V XXX/XX.
6. Dňa 3.4.2019 vzal žalobca čiastočne späť žalobu v časti o určenie vlastníckeho práva vo vzťahu
k jeho určeniu ku C-KN parc.č. XXX/XX-zastavaná plocha a nádvorie o výmere 44m2 a k parc.č. C-
KN XXX/XX -zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3m2 a domáhal sa iba určenia vlastníckeho práva

k C-KN parc.č. XXX/X -zastavané plochy a nádvoria o výmere 131m2. Čiastočné späťvzatie žaloby
odôvodnil tým, že po oboznámení sa s dokladmi z katastra nehnuteľností zistil uzatvorenie zámennej
zmluvy zo dňa 11.3.2014 medzi žalovaným a spol. PROGRAM s.r.o. IČO: 17 640 415, ktorou došlo
k vzájomnej zámene pozemkov CKN parc.č. XXX/XX -zastavaná plocha a nádvorie o výmere 44m2,
parc.č. XXX/XX -zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3m2 ( pôvodne vo vlastníctve PROGRAM s.r.o.)
s CKN pozemkom parc.č. XXX/X -zastavaná plocha a nádvorie o výmere 47m2 ( pôvodne vo vlastníctve

žalovaného), pričom všetky vznikli odčlenením na základe GP č. XXXXXXXX-XXX-XX zo dňa 20.1.2012
vyhotoveného Ing. Michal Matz, geodetická súkromná kancelária so sídlom v Novej Dubnici. Žalovaný
s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil.
7. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.
8. Podľa§145ods.2C.s.p.akježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
9. Podľa § 137 písm. c/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
10. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.
11. Podľa § 134 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite
v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť ( ods.1).
Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca

( ods.2). Pre pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí
premlčacej doby ( ods.3).
12. Podľa § 13 Obchodného zákonníka ( účinného do 31.1.2007) ak je podnikateľ fyzická osoba, koná
osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná
zástupca (ods.1). Ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve

určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa ( ods.2).
13. Podľa 13 Obchodného zákonníka ( účinného do 31.1.2007) podnikateľa zaväzuje konanie osôb
vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho
podnikania, okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu
zákonzverujealebozákonumožňujezveriť(ods.3).Obmedzenieoprávneniaštatutárnehoorgánukonať,

nie je účinné voči tretím osobám ani v prípade, keď bolo zverejnené ( ods.4).
14. Podľa § 191 Obchodného zákonníka (účinného do 31.1.2007) predstavenstvo je štatutárnym
orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Predstavenstvo rozhoduje
o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú týmto zákonom alebo stanovami vyhradené do
pôsobnosti valného zhromaždenia alebo dozornej rady. Pokiaľ stanovy neurčia inak, je oprávnený

konať v mene spoločnosti každý člen predstavenstva. Členovia predstavenstva, ktorí konajú v mene
spoločnosti, a spôsob, ktorým tak robia, sa zapisujú do obchodného registra ( ods.1). Stanovy,
rozhodnutia valného zhromaždenia alebo dozornej rady môžu obmedziť právo predstavenstva konať v
mene spoločnosti, ale tieto obmedzenia nie sú účinné voči tretím osobám ( ods.2).
15. Podľa § 66 ods.3 Obchodného zákonníka vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti

alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o
mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom
orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona
nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí
ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky

spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej spoločnosti môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena
predstavenstva schvaľuje dozorná rada.
16. Základnou podmienkou dôvodnosti a úspešnosti určovacej žaloby podľa ( § 80 písm.c/ O.s.p.) teraz
§ 137 písm.c/ C.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Prežalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať, že medzi stranami existuje stav objektívnej právnej
neistoty, ktorý nemožno odstrániť inak, než určovacím výrokom, uvedenom v žalobnom návrhu ( napr.
rozsudok NS SR sp.zn. 1Cdo/91/2006).

17. Predmetom sporu po čiastočnom späťvzatí žaloby zostalo iba určenie vlastníckeho práva k C-
KN parc.č. XXX/X -zastavané plochy a nádvoria o výmere 131 m2, zapísanej aktuálne na LV č.
XXXX v k.ú. Trenčín v prospech žalovaného, ktorý svoje vlastnícke právo odvodzuje jednak od kúpnej
zmluvy registrovanej pod V XXXX/XX, V-XXXX/XXXX /Kúpna zmluva č. XXXXX a zmč.XXXX/XX/ a od
vydržania.

18. Žalobca spochybňoval vlastnícke právo žalovaného k tejto parcele ako aj predchádzajúce
nadobúdacie tituly s poukazom na to, že predávajúci F. L., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXXX/XX, Z.
nemal oprávnenie dňa 14.11.2011 uzatvoriť kúpnu zmluvu so spol. ROZMARÍN, a.s. ohľadne uvedenej
parcely, pretože pôvodná kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom podnikajúcim vtedy pod obchodným
menom REALITY-NÁJOMNÉ DOMY, a.s. zastúpený F. L. ako predsedom predstavenstva žalobcu a F.
L. ako fyzickou osobou, totožnou s predsedom predstavenstva žalobcu zo dňa 25.9.2006, na základe

ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.ú. Trenčín vrátane pozemku C-KN
parc.č. XXX/X -zastavané plochy a nádvoria o výmere 191m2 ( v tom čase evidovanej na LV č. XXXX)
je absolútne neplatná pre porušenie zákonnej povinnosti, ktorú ustanovuje § 196a ods.1 Obchodného
zákonníka ( predseda predstavenstva žalobcu F. L. previedol tento majetok bez predchádzajúceho
súhlasu dozornej rady). O existencii takejto povinnosti sa žalobca mal dozvedieť zo súdneho sporu

vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 20C/331/2013 zo dňa 10.10.2014 a listami zo dňa 1.9.2015
adresovanými tak F. L. ako aj spol. ROZMARÍN, a.s. sa dovolával absolútnej neplatnosti uvedenej
kúpnej zmluvy, pre porušenie zákona. Súd dospel k záveru, že naliehavý právny záujem žalobcu na
požadovanomurčeníjedaný,lebolen formouurčovacejžaloby môžedôjsťkzmenezápisuvlastníckych
práv k spornej nehnuteľnosti v jeho prospech v katastri nehnuteľností.

19. Súd v danom prípade v rámci rozhodovacej činnosti postupoval podľa ustálenej rozhodovacej
praxe najvyšších súdnych autorít a to judikátu ( rozsudok) Najvyššieho súdu SR sp.zn. M Cdo 76/2002
publikovanom v časopise Zo súdnej praxe ročník 6/2003. Z uvedeného judikátu, ktorý je analogicky
aplikovateľný aj na prejednávanú vec vyplýva, že konanie štatutárneho orgánu právnickú osobu vždy
zaväzuje; preto akciovú spoločnosť zaväzuje navonok aj konanie jej predstavenstva, ku ktorému

nebol daný súhlas valného zhromaždenia. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia okrem iného vyplýva, že
vlastnícke právo ako základný inštitút súkromného práva možno charakterizovať ako právom zakotvenú
možnosť vlastníka v medziach stanovených právnym poriadkom držať, užívať a nakladať s vecou podľa
svojej úvahy a vo svojom záujme a to mocou, ktorá nie je závislá od existencie moci kohokoľvek iného
k tej istej veci a v tom istom čase. Jednou z možných realizácií uvedeného základného práva vlastníka

je aj možnosť voľne nakladať s predmetom svojho vlastníctva. U právnických osôb treba vykonávanie
právnych úkonov odlišovať od rozhodovania o týchto úkonoch. Zatiaľ čo rozhodovanie znamená
vytváranie vôle vo vnútri, právne konanie je prejavením už takto vytvorenej vôle navonok voči tretej
osobe s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah. Problematika konania za právnickú osobu je
obsiahnutá jednak v Občianskom zákonníku ( § 20 resp. § 22 až § 33b) ako aj v Obchodnom zákonníku

( § 13 až §16) pokiaľ ide o podnikajúcu osobu. V súlade s dikciou § 20 ods.1 Obč. zákonníka právne
úkonyprávnickejosobyvovšetkýchveciachjeoprávnenýurobiťjejštatutárnyorgán.Úpravaprekročenia
konateľského oprávnenia štatutárneho orgánu nebola zakotvená. Preto v zmysle uvedeného judikátu
treba vychádzať z toho, že konanie štatutárneho orgánu právnickú osobu vždy zaväzuje; teda aj v
prípade, že právny úkon nie je schválený valným zhromaždením ( analogicky dozornou radou), hoci

to zákon alebo stanovy ukladajú. Ak právne konanie štatutárneho orgánu vybočí z medzí predmetu
podnikania, bude právny úkon právnickú osobu vždy zaväzovať pretože § 19a Obč. zákonníka zakotvuje
generálnu právnu subjektivitu právnických osôb. Konateľské oprávnenie je obmedzené len rozsahom
právnej subjektivity a nie rozsahom predmetu podnikania. Ak však takéto konanie bude v rozpore
so zákonom, bude neplatné podľa § 39 Obč. zákonníka. Z citovaných zákonných ustanovení ( §

13 ods.1,3, § 566 ods.2 a § 191 ods.1 Obch. zákonníka) plynie, že predstavenstvo je štatutárnym
orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. V zmysle § 191 ods.2 Obch.
zákonníka rozhodnutia dozornej rady môžu obmedziť právo predstavenstva konať v mene spoločnosti,
ale tieto obmedzenia nie sú účinné voči tretím osobám. V danom prípade by to znamenalo, že aj
keď predstavenstvo akciovej spoločnosti riadne uzavrelo zmluvy o prevode nehnuteľností bez súhlasu

valného zhromaždenia ( analogicky bez súhlasu dozornej rady) nebolo možné povedať, že tieto
zmluvy sú z tohto dôvodu neplatné. V prípade, že by akciová spoločnosť mala námietky voči tomuto
kroku a došla by k záveru, že týmto jej bola spôsobená škoda, zakladá to len vnútorný vzťah medzipredstavenstvom a spoločnosťou. Podľa § 66 ods.2 Obch. zákonníka by mohla žalovať len náhradu
škody, ak by pre ňu boli splnené aj ostatné hmotnoprávne predpoklady.
20.Načl.323spisusanachádzačestnévyhlásenieF.L.zodňa10.11.2020ktoréhoobsahomjetvrdenie,

že v čase uzavretia kúpnej zmluvy, ktorou prevádzal dňa 25.9.2006 ako predseda predstavenstva
žalovaného sporný pozemok parc.č. XXX/X zapísaný na LV č. XXXX v k.ú. Trenčín na svoju osobu,
nebola hodnota prevádzaných nehnuteľností podľa § 59a ods.1 Obchodného zákonníka určená na
základe znaleckého posudku a nemal súhlas dozornej rady na prevod sporného majetku, podľa § 196a
ods.1 Obchodného zákonníka, pretože o takejto povinnosti nevedel.

21. Sporná kúpna zmluva zo dňa 25.9.2006, ktorou prevádzal žalobca (podnikajúci pod obchodným
nemom REALITY-NÁJOMNÉ DOMY, a.s.) v zastúpení predsedom predstavenstva F. L. okrem pozemku
parc.č. XXX/X zapísaného na LV č. XXXX v k.ú. Trenčín na F. L. ako fyzickú osobu aj ďalšie parcely,
vrátane zistenia, či bol daný pri jej uzatvorení súhlas dozornej rady, bola už predmetom súdneho
prieskumu v rámci rozhodovacej činnosti tunajšieho súdu. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k.
12C/149/2013-414 zo dňa 24.6.2019 ( č.l. 355 spisu) bolo rozhodnuté o určení vlastníckeho práva v

prospech žalobcu, pričom súd konštatoval absolútnu neplatnosť tejto kúpnej zmluvy pre porušenie
zákona a to § 196a ods.1 Obchodného zákona a § 39 Obč. zákonníka v zmysle argumentácie žalobcu.
Parcela č. XXX/X nebola predmetom rozhodovacej činnosti súdu v tejto veci, pretože okruh sporových
strán bol REALITY-NÁJOMNÉ DOMY, a.s. na strane žalobcu a F. L. ako žalovaný, predmetom sporu
parcely zapísané na LV č. XXXX v k.ú. Trenčín, avšak nepochybne išlo o totožné parcely uvedené v

zmluve pod V XXXX/XX z 25.9.2006 zapísané pôvodne pod LV č. XXXX : parcely č. XXX, XXX, XXX/
X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX a budova súp.č. XXX na parc.č.
XXX. X. č. XXX/X už bola v tom čase prevedená na iné osoby, avšak bola predmetom prevodu, takže
o absolútnej neplatnosti prevodu tejto parcely z REALITY-NÁJOMNÉ DOMY, a.s. na F. L. pre chýbajúci
súhlas dozornej rady niet pochybností. V rozsudku sp.zn. 12C/149/2013 v bode 2 sa konštatuje, že

žalobca od kúpnej zmluvy písomne odstúpil pre nezaplatenie kúpnej ceny, ktorá mala byť uhradená do
15.12.2006 a k odstúpeniu od kúpnej zmluvy došlo dňa 27.6.2013.
22. Z obsahu kúpnej zmluvy pod V XXXX/XX zo dňa 14.11.2011 ( čl. 223 spisu) s vkladom povoleným
dňa 28.11.2011 vyplýva, že predávajúci F. L. previedol na kupujúceho spol. ROZMARÍN, a.s. so sídlom
Trenčín, Rozmarínova 6, IČO: 36 004 111 okrem iného aj parc.č. XXX/X -zast. plocha a nádvorie

o výmere 178m2, zapísanej v LV č. XXXX v k.ú. K. za zmluvne dojednanú ( čl. IV bod 4.1.) kúpnu
cenu. V čl. V bod 5.1. zmluvy je dojednané, že predávajúci odovzdá kupujúcemu predmet kúpny do
užívania v deň uzavretia tejto zmluvy. V čl. VIII bod 8.6. zmluvy predávajúci F. L. vyhlasuje a ubezpečuje
kupujúceho okrem iného o tom, že: „vlastníctvo prevádzanej nehnuteľnosti a spôsob jej užívania je v
súlade s platnými právnymi predpismi , rozhodnutiami správnych orgánov a že mu nie sú známe žiadne

okolnosti , ktoré by k vydaniu protichodného dokumentu štátneho orgánu mohli viesť; nie je vedený
žiadny súdny spor ani správne konanie ( napr. vyvlastnenie) , k predmetu zmluvy a nie sú mu známe
žiadne okolnosti, ktoré by mohli viesť k začatiu takýchto konaní a nie je voči jeho osobe, majetku vedené
konanie, neexistuje právna skutočnosť, ktorá by mu znemožňovala uzatvoriť túto zmluvu a nakladať
so svojím majetkom.“

23. Takže je nesporné, že do doručenia rozhodnutia Okresného súdu Trenčín vo veci sp.zn.
20C/331/2013 zo dňa 10.10.2014 tak žalobca ako aj F. L. nemali vedomosť o absolútnej neplatnosti
kúpnej zmluvy zo dňa 25.9.2006 pre porušenie zákona.
24. Ako vyplýva z dokladov z katastra nehnuteľností, ku dňu 1.9.2015 však už bola uvedená parcela č.
XXX/X v k.ú. Trenčín zapísaná v LV č. XXXX evidovaná ako vlastníctvo žalovaného titulom kúpy ( pod

V XXX/XXXX) od spol. KANTA, s.r.o. so sídlom Vajnorská 52, Bratislava, na základe povolenia vkladu
vlastníckeho práva 2.2.2012 ( č.l. 258 spisu) a žalovaný vlastnil túto parcelu do 11.10.2016 ( čl. 272
spisu) kedy ju pod V XXXX/XXXX previedol kúpnou zmluvou na Oberbank Leasing s.r.o. so sídlom
Prievozská 4/A, Bratislava a táto spoločnosť ju kúpnou zmluvou č. XXXXXA pod V XXXX/XXXX znova
odpredala žalovanému, ktorý nadobudol k nej vlastnícke právo dňom 9.5.2018 ( č.l. 275 spisu) . Súd

vypočul svedkov, pričom ani P.. D.. P. A. ( štatutár spol. ROZMARÍN, a.s.) ani D.. F. Q. ( konateľ spol.
KANTA) nepotvrdili, že by sa k nim dostala informácia o údajnej absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy
zo dňa 25.9.2006.
25. Súd sa v rámci rozhodovacej činnosti vzhľadom na vznesenú námietku vydržania vlastníckeho
práva žalovaným riadil ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít o vydržaní , pričom Ústavný

súd SR v náleze sp.zn. II.ÚS 484/2015 považoval za ústavne konformný výklad, ktorého podstata
vyplýva z veci Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 117/94. Pri poskytovaní súdnej ochrany v súvislosti s
nadobúdaním vlastníckeho práva vydržaním treba za podstatu a zmysel základného práva na ochranu
vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 listiny, základného práva na súdnu ochranu podľačl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru považovať taký výklad § 134 Občianskeho zákonníka, ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť
do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu

objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve) so stavom vlastníckym. A contrario,
výklad,ktorýtútomožnosťvylučuje,resp.juobmedzujepodstatnýmspôsobom,nemôžebyťpovažovaný
za ústavne konformný. Ústavný súd považoval za podstatné zdôrazniť, že pri ústavne konformnom
výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že
držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné

podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade
s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu,
prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.
26. V prejednávanej veci spornou je právna otázka, či bolo možné držbu žalovaného, resp. jeho
predchodcov považovať za dobromyseľnú. V danej veci odvodzuje žalovaný dobromyseľnosť držby od
písomnej kúpnej zmluvy č. XXXXX A zo dňa 10.4.2018, kedy parcelu C-KN č. XXX/X -zastavaná plocha

a nádvoria o výmere 131m2 zapísanú v k.ú. Trenčín na LV č. XXXX legitímne nadobudol od vlastníka
spol. Oberbank Leasing s.r.o. so sídlom v Bratislave, IČO: 35 955 015 a vklad vlastníckeho práva bol
povolený dňa 9.5.2018 pod č. V XXXX/XXXX. Spol. Oberbank Leasing s.r.o. tento pozemok pôvodne
kúpila od žalovaného kúpnou zmluvou zo dňa 3.10.2016, s povolením vkladu vlastníckeho práva dňa
11.10.2016 pod V XXXX/XXXX. Spoločnosť žalovaného kúpila parc.č. XXX/X kúpnou zmluvou od spol.

KANTA, s.r.o. so sídlom Vajnorská 52, Bratislava a vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného
bol povolený dňa 2.2.2012 pod V XXX/XXXX. Spoločnosť KANTA, s.r.o. predmetnú parcelu kúpila od
spol. ROZMARÍN, a.s. , kúpnou zmluvou s povolením vkladu vlastníckeho práva pod V XXX/XX dňa
31.1.2012. Spoločnosť ROZMARÍN, a.s. parcelu kúpila od F. L. kúpnou zmluvou zo dňa 14.11.2011 a
vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 28.11.2011 po V F. L. parcelu kúpil od žalobcu podnikajúceho

pod obchodným menom REALITY-NÁJOMNÉ DOMY,a.s. so sídlom v Trenčíne, IČO: 36 347 507 pod V
XXXX/XX, spovolenímvkladuvprospechF.L.dňa9.10.2006,ktorájeabsolútneneplatná,očomužbolo
rozhodnutéOkresnýmsúdomTrenčínsp.zn.12C/149/2013. Q.F.L.tvrdil,žemalzato,žeboloprávnený
s nehnuteľnosťami nakladať bez súhlasu dozornej rady ako predseda predstavenstva žalobcu, o čom
bol presvedčený až do doby doručenia rozsudku Okresného súdu Trenčín sp.zn. 20C/331/2013.

27. Súd sa zaoberal tým, či žalovaný mal právny dôvod sa domnievať , vzhľadom na všetky okolnosti,
že je držiteľom dobromyseľným a konal v dobrej viere, že mu vlastnícke právo k spornej parcele č.
XXX/X patrí. Okolnosti, ktoré svedčia o existencii dobrej viery, sa týkajú právneho dôvodu nadobudnutia
vlastníckeho práva. Žalovaný uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že mal C-KN parc.č. XXX/X v
nepretržitej dobromyseľnej držbe so započítaním vydržacej doby jeho právnych predchodcov po dobu

viac ako 10 rokov. Vklad vlastníckeho práva zmluvy zo dňa 25.9.2006 v prospech F. L. bol povolený
dňa 9.10.2006 a 10-ročná lehota pre vydržanie uplynula dňa 9.10.2016. Predmetná parcela č. XXX/X
zapísaná pôvodne na LV č. XXXX v k.ú. Trenčín bola dňa 25.9.2006 prevedená na F. L., a to bez súhlasu
dozornej rady a následne F. L., vydávajúci sa za dobromyseľného nadobúdateľa túto parcelu previedol
naspol.ROZMARÍN,a.s.,pričomtátospoločnosťriadnezaplatilakúpnucenu.Všetkyzmluvyanásledné

prevody boli vykonané formou písomných zmlúv, predpísaných zákonom a nebolo preukázané, že by
dojednané kúpne ceny medzi jednotlivými prevodcami po F. L. neboli riadne zaplatené. Všetky zmluvy
prešli vkladovým konaním a boli registrované na Okresnom úrade, odbor katastrálny v Trenčíne. F.
L. bol podľa vlastného vyjadrenia do roku 2015 dobromyseľný, že mu vec patrí a nakladal s ňou ako
s vlastnou a noví nadobúdatelia nemali vedomosť ba ani pri obvyklej opatrnosti možnosť zistiť, že

zmluva medzi žalobcom a F. L. z 25.9.2006 by mala byť absolútne neplatná. Pozemok všetci kupovali
od vlastníka, zapísaného v katastri nehnuteľností a nemali pochybnosť o tom, že predávajúcemu vec
patrí. Žalobca nepreukázal, že by sa do sféry legitímnych nadobúdateľov pozemkov dostala v priebehu
plynutia 10-ročnej vydržacej doby informácia o tom, že by zmluva z 25.9.2006 mala byť absolútne
neplatná pre porušenie zákona ( čo by spochybnilo ich presvedčenie o dobromyseľnosti držby). Taktiež

nepreukázal, že by došlo k prerušeniu plynutia vydržacej doby v dôsledku nejakých súdnych sporov.
Žiaden z nových nadobúdateľov parcely č. XXX/X totiž nebol ich účastníkom. Tieto sa viedli vždy s
okruhom strán sporu: žalobca REALITY -NÁJOMNÉ DOMY, a.s., prípadne iné obchodné spoločnosti,
kde ako predseda predstavenstva vystupoval F. L. a F. L. ako fyzickou osobou. Do vydržacej doby
v prospech žalovaného teda možno započítať vydržaciu dobu všetkých jeho právnych predchodcov,

vrátane F. L. ako fyzickej osoby, ktoré sa odvíjali od právnych úkonov, nasledujúcich po absolútne
neplatnejzmluveuzavretejmedzižalobcompodnikajúcimpodobchodnýmmenomREALITY-NÁJOMNÉ
DOMY, a.s. a F. L. z 25.9.2006.28. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaný svoju dobromyseľnosť a
oprávnenú držbu po dobu plynutia zákonom stanovenej 10-tročnej vydržacej doby preukázal a súd
mal za to, že nehnuteľnosť zákonným spôsobom nadobudol do vlastníctva vydržaním. Žaloba v

tejto veci bola podaná na súd dňa 14.11.2017, pôvodnému žalovanému spol. Oberbank Leasing bola
žaloba doručená až začiatkom marca 2018 a dovolanie sa neplatnosti kúpnej zmluvy adresované spol.
Oberbank Leasing, s.r.o. pochádza zo dňa 16.10.2017, teda až po uplynutí vydržacej doby, ku ktorej
došlo 9.10.2016. Preto súd žalobu zamietol.
29. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 256 ods.1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 ( procesná zodpovednosť za zastavenie
konania) a § 255 ods. 1 C.s.p.( úspešnosť v spore). Zastavenie konania v časti zavinil žalobca a preto
je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania a vo zvyšku vo veci samej bol neúspešný. Preto
súd priznal žalovanému právo na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi vo výške 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1,2,3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní

použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo
nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť
v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.