Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 26, 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/62/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815204513
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:5815204513.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ U. M., nar. XX.XX.XXXX, E. F. XXX, 2/
P. M., nar. XX.XX.XXXX, E. F. XXX, obaja zastúpení právnym zástupcom JUDr. Jozef Polák, advokát,
Aleja Slobody 1890/50, Dolný Kubín, IČO: 37 981 765, proti žalovaným 1/ U. X., nar. XX.XX.XXXX, W.
XX, 2/ G.. F. O., nar. XX.XX.XXXX, O. XX, S., 3/ F.. H. O., F.., nar. XX.XX.XXXX, O. XX, S., žalovaní
2/ a 3/ zastúpení splnomocneným zástupcom ADVOKA, s. r. o., so sídlom Komárnická 36, Bratislava,

IČO: 44 449 615, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde Námestovo pod sp.
zn. 7C/214/2015, o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 30. apríla 2019 sp. zn.
5Co/279/2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Žiline z 30. apríla 2019 sp. zn. 5Co/279/2018 zrušuje a vec mu vracia
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 23. apríla 2018 č. k.
7C/214/2015-180 zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že kúpna zmluva z 3. októbra
2013, uzatvorená medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovanými 2/ a 3/ ako kupujúcimi, ktorej
predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu spolu o veľkosti 2/24 na nehnuteľnostiach, ktoré sú v
súčasnosti evidované na LV č. XXXX pre obec a k. ú. E. F. ako pozemky - parcely C KN č. XXXX/XX
- trvalý trávny porast o výmere 47 m2, parc. č. XXXX/XX - trvalý trávny porast o výmere 169 m2, parc.

č. XXXX/XX - trvalý trávny porast o výmere 101 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 165 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 24 m2, je neplatná.
Žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. V rozsudku právne zdôvodnenom
ustanoveniami §§ 140, 134 ods. 1, 129 ods. 1, 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964
Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „Občiansky zákonník“) i s odkazmi na § 70 ods. 1
zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam

(katastrálny zákon), (ďalej tiež „katastrálny zákon“) dospel k záveru, že žalobcovia v 1/ a 2/ nie sú
spoluvlastníkmi predmetných pozemkov. Z výpisu z LV č. XXXX pre obec a k. ú. E. F. síce vyplýva, že
žalobcovia sú na tomto LV evidovaní ako vlastníci pozemkov, ktoré mali byť predmetom prevodu podľa
napadnutej kúpnej zmluvy, no ako titul nadobudnutia je zapísané vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho
práva a podľa súdu prvej inštancie neboli naplnené podmienky vydržania. Súd prvej inštancie bol toho
názoru,žežalobcoviaužtým,žeohľadnesvojhovstupudooprávnenejdržbyuzatvorenímkúpnejzmluvy

s S. X. menili svoje stanoviská, keď vo vyhlásení o vydržaní tvrdili, že ku kúpe došlo v roku 2000, no
pri výsluchu tvrdili, že až v roku 2012, čím vyvrátili, že by mohli byť oprávnenými držiteľmi pozemkov.
Žalobcovia nezachovali obvyklú opatrnosť, keď pri prevode pozemkov nezachovali zákonný postup,
a to uzatvorenie písomnej zmluvy s overením podpisov a následným vkladom vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, publikované
v Zbierke stanovísk NS SR pod č. R 73/2015 a R 74/2015. Súd prvej inštancie taktiež akceptoval výhradu

žalovaných o tom, že žalobcovia nemohli byť ani faktickými držiteľmi pozemku, ktorý sa nachádza pod
rodinným domom v ich vlastníctve, pretože do toho domu nemali prístup. Súd záverom konštatoval, žebola narušená hodnovernosť údajov katastra ohľadom vlastníctva žalobcov k dotknutým pozemkom,
kedy títo síce sú evidovaní ako vlastníci, ale vlastnícke právo im v skutočnosti nesvedčí. Na základe
uvedeného súd prvej inštancie žalobu zamietol.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie
súdy“) rozsudkom z 30. apríla 2019 sp. zn. 5Co/279/2018 na odvolanie žalobcov rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej „C. s. p.“ aj „CSP“) potvrdil a
žalovaným priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Nad rámec stotožnenia sa i s

odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a konštatovania o nenaplnení žiadneho z
odvolateľmi uplatnených odvolacích dôvodov (podľa § 365 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/,
písm. e/, f/ a písm. h/ CSP) zdôraznil tiež to, že v danom prípade neboli splnené podmienky originárneho
nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Vydržaniu chýbala podmienka dlhodobého
ovládania veci v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera je daná so zreteľom na všetky
okolnosti. Dobromyseľnosť v tomto prípade ruší vykonaný prejav vôle nadobudnúť nehnuteľnosť kúpnou

zmluvou od skutočného vlastníka. Taktiež nebola dodržaná ani podmienka nepretržitosti vydržacej doby.
Žalobcovia iný vlastnícky titul okrem vydržania netvrdili, a teda nepreukázali v konaní pred súdom prvej
inštancie a ani pred odvolacím súdom, že sú spoluvlastníkmi pozemkov. Odvolací súd teda napadnuté
rozhodnutie potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

3. Proti rozsudku krajského súdu podali včas dovolanie žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej tiež „dovolatelia“).
Prípustnosť dovolania vyvodzovali z § 420 písm. f/ aj § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. tvrdiac, že nižšie
súdy nevykonali ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy na zistený stav veci. Súd prvej
inštancie a odvolací súd založili svoje rozhodnutia na výpovedi žalobcu 1/, ktorá nebola uskutočnená v
rámci tohto konania (výsluch bol vykonaný v rámci konania 5C/288/2015), čím bola porušená zásada

bezprostrednosti a priamosti. Čítanie predmetnej výpovede nikto nenavrhol. Záver odvolacieho súdu
o tom, že bola narušená hodnovernosť údajov katastra ohľadom vlastníctva žalobcov k dotknutým
pozemkom, je podľa žalobcov v rozpore s právnou vetou uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Cdo/133/2009, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/16/2010 a najmä s právnou vetou
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/44/2010, v ktorom Najvyšší súd SR dospel k záveru,

že pokiaľ už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho
vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní viazaný jej skorším posúdením. Napadnuté rozhodnutie je
taktiež v rozpore s právnou vetou uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/42/2010. Dovolatelia
poukazujú na konanie vedené na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 5C/288/2015, v rámci ktorého
súd prvej inštancie ako predbežnú otázku riešil aj to, či aktuálny zápis na LV č. XXXX k. ú. E. F. vo vzťahu

k spoluvlastníckemu podielu žalobcov je v súlade so skutočným stavom, pričom vo vzťahu k zápisu
vlastníckeho práva nebol zistený žiaden rozpor. Súdy nižšieho stupňa sa teda mali s touto právnou
otázkou vysporiadať tak, že žalobcovia sú aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby, nakoľko sú
spoluvlastníci podielu na predmetných nehnuteľnostiach. Žalobcovia konštatovali, že súd nerešpektujúci
predchádzajúce právoplatné súdne rozhodnutie vo veci, ktoré rieši predbežnú otázku v nasledujúcom

občianskom súdnom konaní, vybočuje z medzí vytýčených čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl.
2 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a porušuje tým právo na spravodlivý proces a právo na súdnu
ochranu. Rozpor medzi výpoveďou ohľadom dátumu uzatvorenia kúpnej zmluvy vysvetlili žalobcovia
tým, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy s S. X. došlo 5. marca 2000 a k vydaniu notárskej zápisnice došlo
3. mája 2012. Žalobcovia taktiež spochybňovali tvrdenie, že časť sporných pozemkov sa má nachádzať

pod rodinným domom vo vlastníctve žalovaných 2/ a 3/. Žalovaní nespochybňovali hodnovernosť údajov
zapísaných na LV č. XXXX k. ú. E. F.. Odvolací súd a súd prvej inštancie teda rozhodovali ultra
petitum, keď skúmali aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov. Navyše žalobcovia poznamenali, že neplatnosť
právneho úkonu o prevode vlastníctva nie je okolnosťou vylučujúcou nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním, ak sú inak splnené všetky zákonné predpoklady. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku

neuskutočnil výklad podľa § 140 OZ, § 134 OZ v súlade s judikatúrou dovolacieho súdu a nevzal do
úvahy ústavný aspekt danej veci. Žalobcovia namietali nie len vecnú nesprávnosť, ale aj nedostatky v
skutkových zisteniach. Záverom žalobcovia konštatovali, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané bez
náležitého zistenia skutkového stavu, na podklade nezákonne získaných dôkazov a predčasne. Navrhli,
aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a aby

im priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalovaným v rozsahu 100 %.

4. Žalovaný 1/ navrhol dovolanie odmietnuť podľa § 447 CSP resp. v zmysle § 448 CSP zamietnuť. Mal
zato,žesúdprvejinštancieiodvolacísúdvodôvodnenínapadnutéhorozsudkudalijasnúazrozumiteľnúodpoveď na otázku platnosti predmetnej zmluvy. Žalovaní 2/ a 3/ navrhli dovolanie rovnako podľa §
447 CSP odmietnuť resp. podľa § 448 CSP zamietnuť. Stotožnili sa s názorom žalovaného 1/ a navyše
zdôraznili, že cieľom dovolacieho konania nemôže byť opakovanie resp. rozšírenie dokazovania.

5. Najvyšší súd SR po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 427 C. s. p.), na to oprávnenou osobou
(§ 424 C. s. p.), zastúpenou v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania
(§ 443, časť vety pred bodkočiarkou C. s. p.) skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho
konania a predpoklady prípustnosti dovolania a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna
úprava jeho prípustnosti. Podľa § 419 C. s. p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,
ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému
rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.
Prípady, v ktorých možno napadnúť rozhodnutia odvolacieho súdu dovolaním, vymedzujú ustanovenia

§ 420 a § 421 C. s. p.

7. Podľa § 420 C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak (o. i.) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (písmeno f/ ustanovenia).

8. Žalobcovia vyvodzujúci prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p., že súd prvej
inštancie i odvolací súd založili svoje rozhodnutie na výpovedi žalobcu 1/, ktorá nebola uskutočnená v
rámci tohto konania. Podstatou tejto výpovede bolo vyjadrenie žalobcu 1/, že predmetné pozemky kúpili

so žalobkyňou 2/ v roku 2012.

9. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP sú zásah súdu
do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť
fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať
všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je
právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS
26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii

ústavných princípov. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký
postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna
úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.

10. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa

účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam
pre rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na
spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou
napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (tu porovnaj I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019,
8Cdo/152/2018 - bod 26., 5Cdo/57/2019 - body 9. a 10.) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy,

keď odvolací súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci
predvídať, čím bola účastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke,
ktorá sa s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie,
či rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie
zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.).

11. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 C. s. p. nie je významný
subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil chyby vymenovanej v tomto ustanovení, ale
rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

12. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na konštatovaní, že
žalobcovia 1/ a 2/ nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným parcelám zapísaným na LV č.
XXXX vydržaním, nakoľko neboli splnené podmienky vydržania, konkrétne podmienka nepretržitej držby
nehnuteľnosti v trvaní 10 rokov. Usúdil tak na základe výpovede žalobcu 1/ ako strany sporu, ktorúvšak žalobca 1/ urobil na pojednávaní 8. februára 2017 v inom civilnom konaní, a to vo veci sp. značka
5C/288/2015 vedenej na Okresnom súde Námestovo, v procesnom postavení žalovaného 1/. Konkrétne
žalobca 1/ na uvedenom pojednávaní uviedol, (okrem iného) že predmetné pozemky nadobudol kúpnou

zmluvou v roku 2012.

13. Podľa čl. 11 ods. 4 CSP, súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v
tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.

14. Na pojednávaní konanom 23. apríla 2018 v prejednávanej veci, súd prvého stupňa oboznámil aj
zápisnicu o pojednávaní vo veci vedenej na Okresnom súde Námestovo sp. zn. 5C/288/2015 z 8.
februára 2017 a z nej časť s výpoveďou žalovaného 1/-U. M., t. j. v tejto veci žalobcu 1/, a teda uvedené
prečítanie zápisnice z iného súdneho konania podľa dovolacieho súdu mohlo byť považované za listinný
dôkaz, avšak zásadné v danej veci je podľa názoru dovolacieho súdu to, že žalobca 1/ vypovedal do
zápisnice ako strana, keď bol konajúcim súdom poučený podľa § 150 ods. 1 C. s. p., § 153 ods. 1, 2 C.

s. p., v spojení s § 167 ods. 2, 3, § 160 ods. 1, 2 C. s. p., nie ako svedok. V civilnom sporovom konaní
je výsluch strany iba podporným dôkazom. Uvedené vyplýva z formulácie § 195 ods. 1 CSP, podľa
ktorého výsluch strany o tvrdených skutočnostiach možno vykonať len vtedy, ak tvrdenú skutočnosť
nemožno preukázať inak. V civilnom sporovom procese platí prejednacia zásada, t. j. strany sporu
nesú zodpovednosť za unesenie dôkazného bremena. Dovolací súd konštatuje, že vzhľadom k tomu,

aký význam malo preukázanie resp. vyvrátenie spornosti skutkových tvrdení o tom, kedy žalobcovia
nadobudli predmetné pozemky a akým titulom a s tým súvisiace naplnenie podmienok vydržania týchto
pozemkov, nemožno ako kľúčový dôkaz použiť vyjadrenie strany vo forme výsluchu strany (a to len časť
podporujúcu rozhodnutie súdu, bez povšimnutia a bez reakcie zostala zvyšná časť výpovede strany,
odporujúca záveru súdu, /ale aj samotný právoplatný rozsudok/), navyše vykonané v inom civilnom

konaní. Ak sa totiž vo výsluchu strany objaví skutočnosť, ktorá dovtedy stranou tvrdená nebola, ide o
nové tvrdenie, na preukázanie ktorého je povinná strana navrhnúť dôkaz. V takomto prípade výpoveď
strany nemôže byť považovaná za tvrdenie rozhodných skutočností a zároveň za dôkazný prostriedok
na preukázanie tohto tvrdenia.

15. Dovolací súd naviac dodáva, že v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn.
5C/288/2015, v ktorom bolo predmetom sporu určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným
na LV č. XXXX, a kde ako žalovaní vystupovali žalobcovia 1/, 2/ z tejto prejednávanej veci, a ako
žalobcovia 1/, 2/, žalovaní 2/ a 3/ v tejto veci, súd rozhodol, že žalobu zamieta, teda predmetné pozemky
zapísané na LV č. XXXX zostali aj naďalej v podielovom spoluvlastníctve žalobcov a žalovaných.

Žalobcovia 1/ a 2/ - U. M. a P. M., boli teda v spore vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp.
značkou 5C/288/2015 v procesnom postavení žalovaných, úspešní. Predmetom sporu bolo rozhodnúť
o žalobe žalobcu 1/, 2/ (v tejto veci sú žalovanými 2/ a 3/), ktorou žiadali určiť, že sú podielovými
vlastníkmi nehnuteľností, každý v rozsahu 1, evidovaných na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie
E. F., parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX. Naviac predmetný rozsudok vo veci

sp. značka 5C/288/2015 vedenej na Okresnom súde Námestovo z 25. apríla 2017 bol potvrdený aj
rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. značka 9Co/290/2017 z 8. marca 2018. Bolo preto povinnosťou
súdu prvej inštancie, ktorý rozhodoval po viac ako roku od vydania rozsudku Krajského súdu v
Žiline sp. značka 9Co/290/2017, a následne aj odvolacieho súdu v tomto konaní, rešpektovať záver
ohľadom hmotnoprávneho vzťahu medzi sporovými stranami, ku ktorému dospel civilný súd v konaní

5C/288/2015.

16. V preskúmavanej veci došlo podľa názoru dovolacieho súdu postupom súdu prvej inštancie a
následne aj odvolacieho súdu k naplneniu vady vyplývajúcej z ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p.
Táto vada spočíva v nesprávnom postupe nižších súdov, ktoré ako kľúčový dôkazný prostriedok použili

výsluch strany sporu vykonaný v inej ako prejednávanej veci a nerešpektovali vyriešenie hmotnoprávnej
otázky spornej medzi účastníkmi v právoplatnom rozsudku. Dovolatelia preto opodstatnene namietali
porušenie procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces zaručeného
v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a preto uplatnený dovolací dôvod
v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP zakladá nielen prípustnosť podaného dovolania, ale aj jeho

dôvodnosť.

17. Dovolací súd je aj názoru, že prvostupňový, ani odvolací súd dostatočne zrozumiteľne nevysvetlili
z akých dôvodov spochybnili právoplatné rozhodnutie (opatrenie) príslušného správneho orgánu ovyhlásení o vydržaní vlastníckeho práva žalobcov 1/, 2/ č. Z 818/12 N, 117/12 - 147/12 zapísané v
katastri nehnuteľností ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcov 1/, 2/, a to postupom podľa §
194 ods. 1 a 2 C.s.p., keďže v rámci posúdenia už vyriešenej prejudiciálnej otázky správnym orgánom,

ktorý právoplatne rozhodol záznamom o nadobudnutí vlastníctva, sa od tohto rozhodnutia odklonili bez
toho, aby vysvetlili opodstatnenosť postupu/zásahu civilného súdu do kompetencie správneho orgánu.

18. So zreteľom na dôvodne namietanú vadu zmätočnosti napadnutého rozhodnutia dovolací súd
v súlade s jeho rozhodovacou praxou neposudzoval opodstatnenosť ďalších dovolacích námietok

týkajúcich sa nesprávneho právneho posúdenia žalobou uplatneného nároku a arbitrárnosti právnych
záverov súdov nižších inštancií.

19. Skutočnosť, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 420 písm. f/ CSP je okolnosťou, pre ktorú
musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom
tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Dovolací súd preto rozhodnutie

odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP).

20. V novom rozhodnutí odvolací súd rozhodne znova o trovách pôvodného konania a o trovách
dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).

21. Obiter dictum dovolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 31.01.2012, sp. zn.
1Cdo/44/2010, zverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR pod č. 40/2013, podľa ktorého
„pokiaľužbolavobčianskoprávnomkonaníprávoplatnevyriešenáurčitáotázkahmotnoprávnehovzťahu
účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej
skorším posúdením“, a to v kontexte s rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5C/288/2015. V

uvedenom súdnom spore vystupovali žalobcovia 1/, 2/ v procesnom postavení žalovaných a žalovaní
2/ a 3/ boli v procesnom postavení žalobcov, ktorí sa domáhali určenia, že sú výlučnými vlastníkmi
predmetných sporných pozemkov zapísaných na LV č. XXXX. Okresný súd Námestovo dospel k záveru,
že žalobcovia a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov zapísaných na LV č. XXXX a žalobu
žalobcov (v tomto konaní žalovaných v 2/ a 3/) zamietol. Dovolatelia boli toho názoru, že nižšie súdy

sa s otázkou vlastníctva predmetných nehnuteľností mali vysporiadať v súlade s rozsudkom Okresného
súdu Námestovo sp. zn. 5C/288/2015. Otázku vlastníctva nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX mali
považovať za prejudiciálne vyriešenú práve už v rozsudku sp. zn. 5C/288/2015. Keďže tak nižšie súdy
nepostupovali, svojím konaním sa odklonili od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu pokiaľ
ide o predbežné otázky.

22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.