Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 27, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/27/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6721201042
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6721201042.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra

Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO: 00 585 441, právne zastúpeného JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou, Advokátska kancelária
so sídlom Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: B. O., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom I. N. XXX/XX, XXX XX N., právne zastúpenému JUDr. Emilom Vaňkom,
advokátom, Advokátska kancelária Bystrický rad 11, 960 01 Zvolen, v konaní o zaplatenie 3 863,76 €
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/8/2021 - 110 zo

dňa 17. januára 2022 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštanciezamietolžalobu,ktorousažalobcadomáhal
od žalovaného zaplatenia sumy 3 863,76 € s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
z tejto sumy od 12.09.2020 do zaplatenia (I. výrok) a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému

trovy konania do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania
(II. výrok).

2. Žalobca sumu 3 863,76 € požadoval od žalovaného titulom náhrady časti poistného plnenia, ktoré
za žalovaného vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, nakoľko mal za to,
že žalovaný porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu (ktorá je poistnou udalosťou) podľa osobitného
predpisu - § 66 ods. 2 v spojení s § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.06.2022 (ďalej aj „zákon o cestnej
premávke“).

3. Z nesporných skutkových tvrdení strán sporu a na základe vykonaného dokazovania súd prvej
inštancie zistil nasledovný skutkový stav:

4. Dňa 11.10.2017 uzatvorili žalobca ako poisťovateľ a žalovaný ako poistník a poistený poistnú

zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla značky M. Q. O. X.X DD, O.: V s dohodnutou dobou platnosti poistenia
zodpovednosti od 11.10.2017 do 10.10.2018, s dohodnutým začiatkom poistenia 11.10.2017 o 15:11hod. Zmluvné strany v zmluve dohodli limit poistného plnenia pre škodu na zdraví alebo usmrtení 5 000
000,- Eur, limit pre vecnú škodu vrátane zastúpenia a ušlý zisk 1 000 000,- Eur.

5. Dňa 20.12.2018 o 10.00 hod. v mieste K. W. - M. došlo k škodovej (poistnej) udalosti, za ktorej vinníka
bol jej účastníkmi označený vodič motorového vozidla značky M. Q. O., S.: N. XXX Z. (ďalej aj „vozidlo
A“) - žalovaný pri strete s motorovým vozidlom značky G. K., S.: E. XXX X. (ďalej aj „vozidlo B“),
ktorého vodičom bol G. N., pracovník spoločnosti O. E. spol. s.r.o., R.: XX XXX XXX (ďalej aj „O. spol. s
r.o.“) . Tlačivo - záznam o dopravnej nehode obsahuje popis viditeľných poškodení oboch motorových

vozidiel,jepodpísanýobomavodičmi,obsahujeplániknehody,hlavnýsmernárazuaúdajeopoistiteľoch
zodpovednosti za škodu z prevádzky motorových vozidiel oboch vozidiel, identifikačné údaje vodičov
a identifikačné údaje držiteľov motorových vozidiel. K zraneniu osôb nedošlo. Škodová udalosť bola
oznámená žalobcovi ako poisťovateľovi, nebola ohlásenia polícii z dôvodu predpokladanej nízkej škody
jej účastníkmi, ako aj z dôvodu, že odhadca škody a likvidátor poistnej udalosti - spoločnosť M., s.r.o.,
dcérska spoločnosť žalobcu stanovila dňa 20.12.2018 po obhliadke vozidla B výšku škody na ňom na

sumu 1 917,60 €.

6. Začiatkom roka 2019 sa ukázalo, že náklady na opravu vozidla B činili sumu 6 732,50 €. Žalobca
poskytol poistné plnenie vo výške 6 492,50 €. Výzvou zo dňa 04.03.2019 vyzval žalovaného na náhradu
časti poistného plnenia vo výške 3 863,76 € z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného ohlásiť polícii

dopravnú nehodu. Na náhrade trval aj po odvolaní žalovaného výzvou zo dňa 20.08.2020. Žalovaný
následne dňa 25.09.2020 dodatočne ohlásil škodovú udalosť ako dopravnú nehodu na Okresný
dopravný inšpektorát Zvolen, ktorý mu toho istého dňa odpovedal, že žalovaný si ako účastník škodovej
udalosti splnil všetky povinnosti podľa § 64 ods. 3 zákona o cestnej premávke, preto niet dôvodu na
objasňovanie dopravnej nehody. Poukázal na tú skutočnosť, že škoda podľa záznamu odhadcu škody

a likvidátora poistnej udalosti - spoločnosti M., s.r.o. na žiadnom zo zúčastnených motorových vozidiel
nepresiahla zrejme jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.

7. Na základe takto vykonaného dokazovania s poukazom na ust. 64 ods. 1 písm. d), § 66 ods. 1, ods. 2
písm. a), ods. 5 a 6 zákona o cestnej premávke, § 125 Trestného zákona v platnom znení (ďalej aj „TZ“),

§ 4 ods. 2 písm. b), ods. 4, § 10 ods. 1 písm. a), ods. 3 a § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o
zmeneadoplneníniektorýchzákonovvplatnomznení(ďalejaj„zákonoPZP“)súdprvejinštanciedospel
k záveru, že v čase vzniku škodovej udalosti nebol dôvod na jej ohlásenie polícii ako dopravnej nehody,
pretože v tom čase účastníci škodovej udalosti, ani spoločnosť M., s.r.o. neodhadovali po obhliadke

vozidielAaBvýškuhmotnejškodynaviacako2000,-€sDPH,nemalitedavedomosť,žereálnenáklady
na opravu budú vyššie ako 3 990,- € (jedenapolnásobok väčšej škody podľa TZ). Žalovaný sa dozvedel
o výške skutočných nákladov na opravu vozidla B až z listu žalobcu zo dňa 29.06.2020 a následne dňa
25.09.2020 dopravnú nehodu ohlásil polícii, čím si splnil svoju zákonnú povinnosť. Súd prvej inštancie
poukázal tiež na vyjadrenie Okresného dopravného inšpektorátu Policajného zboru vo Zvolene, ktorý

považoval poistnú udalosť tiež len za škodovú udalosť podľa § 64 ods. 3 zákona o cestnej premávke,
nie za dopravnú nehodu podľa § 64 ods. 1 písm. d) zákona o cestnej premávke. Z uvedených dôvodov
mal súd prvej inštancie za to, že nie je možné konštatovať porušenie zákonnej povinnosti žalovaného,
ktoré by zakladalo nárok žalobcu podľa § 12 ods. 2 písm. f) zákona o PZP. Preto žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

8. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku v platnom znení (ďalej len „C. s. p.“) vzhľadom na neúspech žalobcu v spore. S
poukazom na § 262 ods. 2 C. s. p. dodal, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p., t. j.
z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Žalobca v odvolaní uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný dňa 20.12.2018
zavinil dopravnú nehodu v zmysle § 64 ods. 1 zákona o cestnej premávke, pretože hmotná škoda na
poškodenom vozidle činila sumu 6 439,60 € bez DPH, teda zrejme prevyšovala jedenapolnásobokväčšej škody podľa TZ. Preto žalovaný ako účastník dopravnej nehody porušil ust. § 66 ods. 2 písm.
a) a d) zákona o cestnej premávke, keď dopravnú nehodu neohlásil policajtovi a nezotrval na mieste
dopravnej nehody až do príchodu policajta. Dodatočné ohlásenie dopravnej nehody takmer 22 mesiacov

po dopravnej nehode nepovažoval žalobca za splnenie povinnosti účastníka dopravnej nehody v súlade
so zákonom. Preto nepovažoval za správne vyhodnotenie dokazovania a právne posúdenie veci súdom
prvej inštancie, keď konštatoval, že žalovaný dňa 25.09.2020 ohlásil dopravnú nehodu polícii a teda si
splnil svoju zákonnú povinnosť.

11. Obranu žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie, že dopravná nehoda nebola ohlásená
políciizdôvodupredpokladanejnízkejškody,ženebolschopnýodhadnúťvýškuškodybezprostrednepo
nehode považoval žalobca za právne irelevantnú. Podľa názoru žalobcu žalovaný musel vedie vizuálne
postrehnúť, ktoré časti vozidla vyššej strednej triedy sú poškodené a podľa intenzity nárazu vozidla
mohol dôvodne predpokladať, že s vysokou pravdepodobnosťou, hoci vizuálne neviditeľné, budú tiež
poškodené iné časti vozidla. Ak nemal dostatočné vedomosti, praktické skúsenosti a nevedel reálne

výšku škody na poškodených vozidlách odhadnúť, bolo i v jeho záujme privolať na miesto nehody
policajta, aby vylúčil akékoľvek pochybnosti o výške škody. V tejto súvislosti žalobca poukázal na
rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 19C/41/2017 v s spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 25Co/62/2020 v obdobnej právnej veci.

12. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe
vyhovel v celom rozsahu.

13.Žalovanývpísomnomvyjadreníkodvolaniužalobcupoukázalnaskutočnosť,žezúsudkuúčastníkov
a spoločnosti M., s.r.o., ktorá je nejakou súčasťou žalobcu, sa na mieste udalosti ustálilo, že nejde o

dopravnú nehodu, ale o cestnú udalosť, pretože na vozidlách nebola účastníkmi ani žalobcom zistená
výška škody, ktorá kvalifikuje poistnú udalosť ako dopravnú nehodu. Po jej ohlásení žalobcovi tento dal
pokyn na presun vozidiel na miesto obhliadky vo E. do priestorov určených žalobcom za účelom zistenia
výšky škody. Osoba vykonávajúca obhliadku za žalobcu (poisťovňu) zistila škodu vo výške 1 917,- €. Až
po oprave vozidla (B) servisom sa zistila skutočná výška škody. Táto sa však na mieste udalosti nedala

zistiť a nebola zistená ani žalobcom pri obhliadke. Žalovaný ohlásil udalosť ako dopravnú nehodu polícii
na naliehanie žalobcu. Žalovaný poukázal aj na to, že samotná polícia neprijala po ohlásení žiadne
opatrenia, konštatovala, že ani spoločnosť M., s.r.o. nezistila po nehode pri obhliadke škodu vyššiu
ako 1 917,- €. Privolanie polície bezodkladne na miesto škodovej udalosti považoval žalovaný za danej
situácie za šikanózne a neprimerané, pretože ani policajt by nezistil vyššiu ako odhadovanú škodu a

iné vinníka nehody. Žalovaný vyslovil domnienku, že v takom prípade by policajt požadoval náhradu za
vykonanie nepotrebného a nezákonného zákroku, lebo ani sám nie je oprávnený odborne určiť výšku
škody. Odkaz žalobcu na rozsudky Okresného súdu Nitra a Krajského súdu v Nitre považoval žalovaný
za nehodiace sa na tento prípad, pretože sa nezaoberajú totožnými premisami.

14. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu nevyjadril.

15. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C. s. p. preskúmal
vec v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1
C. s. p. a mimo nich podľa § 380 ods. 2 C. s. p. v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok,

ktoré vady nezistil, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu,
že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý
verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné,
I. výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej a od neho závislý II. výrok o nároku na náhradu

trov konania sú vecne správne a je potrebné ich podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdiť. Odvolací
súd na zdôraznenie vecnej správnosti týchto výrokov napadnutého rozsudku, reagujúc na odvolacie
dôvody žalobcu udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam a k správnemu právnemu záveru o nesplnení zákonných podmienok na náhradu
časti poistného plnenia poskytnutého žalobcom od žalovaného.

16. V prvom rade odvolací súd vzhľadom na citáciou rôznych odsekov a písmen ust. § 12 zákona o PZP
žalobcom a súdom prvej inštancie (§ 12 ods. 1 písm. e), písm. f), § 12 ods. 2 písm. f)) upresňuje, že nárok
uplatnenýžalobouodvodzuježalobcazust.§12ods.1písm.e)zákonaoPZP,podľaktoréhopoisťovateľmá proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu
škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa
osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou. Ust. § 12 ods. 2 písm. f) zákona o PZP má síce

obdobné znenie, aplikuje sa však v prípade, ak poisťovňa uplatňuje nárok na náhradu (časti) poistného
plnenia od poisteného, ktorý nie je poistníkom (osobou uzatvárajúcou poistnú zmluvu, ktorá môže, ale
nemusí byť zároveň poisteným). V tomto prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný je
poistníkom.

17. Odvolací súd nesúhlasí s názorom žalobcu, že poistná udalosť zo dňa 20.12.2018 je dopravnou
nehodou podľa § 64 ods. 1 písm. d) zákona o cestnej premávke. Podľa tohto ustanovenia, dopravná
nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri
ktorej na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku
vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona
(t.j. sumu 3 990,- €). Z definície dopravnej nehody vyplýva, že hmotná škoda musí zrejme (zjavne,

evidentne) prevyšovať jedenapolnásobok väčšej škody, teda už v čase bezodkladne po dopravnej
nehode (keďže ohlásiť ju policajtovi je potrebné bezodkladne po dopravnej nehode, aby sa čo najlepšie
zadokumentovala) musí byť zrejmé (evidentné), že škoda prevyšuje jedenapolnásobok väčšej škody
podľa TZ. Je preto logické, že v čase bezprostredne po škodovej udalosti sa výška škody len odhadne
(niet totiž času na vypracovanie odborného stanoviska) a z odhadu musí vyplývať, že škoda zrejme

prevyšuje jedenapolnásobok väčšej škody. Z hľadiska definície dopravnej nehody je preto právne
bezvýznamné ustálenie skutočnej výšky škody po oprave vozidla. Výklad prezentovaný žalobcom by
bol v praktickom živote nerealizovateľný a z definície dopravnej nehody by sa muselo vypustiť slovo
„zrejme“. V tomto prípade účastníci poistnej udalosti zhodne odhadovali výšku škody do 2 000,- € a
dokonca ani dcérska spoločnosť žalobcu ním určená na odhad škody a likvidáciu poistných udalostí

neodhadla vyššiu škodu, jej odhad bol 1 917,60 €, v čase bezprostredne po poistnej udalosti ani krátky
čas potom teda nevyplynula žiadna pochybnosť o výške odhadovanej škody nad sumu 3 990,- €. Iné
okolnosti, pre ktoré by bolo možné považovať poistnú udalosť za dopravnú nehodu uvedené v § 64
ods. 1 písm. a) až c) a § 64 ods. 2 zákona o cestnej premávke v konaní tvrdené ani preukázané
neboli. Preto je aj odvolací súd názoru, že poistná udalosť bola v tomto prípade škodovou udalosťou

podľa § 64 ods. 3 zákona o cestnej premávke, preto žalovaný ako účastník škodovej udalosti nemal
povinnosť ohlásiť ju policajtovi, ale len povinnosti vo vzťahu k škodovej udalosti podľa § 66 ods. 6 zákona
o cestnej premávke. Napokon zhodný názor vyslovil aj Okresný dopravný inšpektorát PZ vo Zvolene v
odpovedi na dodatočné ohlásenie dopravnej nehody žalovaným zo dňa 25.09.2020. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje napr. aj na rozsudok Krajského súdu Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/287/2015

zo dňa 27.01.2016, či rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/325/2018 zo dňa
18.06.2020, kde v posudzovanom prípade bezprostredne po poistnej udalosti bola táto vyhodnotená ako
škodová udalosť a až oveľa neskôr sa zistila skutočná hmotná škoda (niekoľkonásobne) prevyšujúca
jedenapolnásobok väčšej škody, napriek tomu súd uzavrel, že nešlo o dopravnú nehodu podľa § 64 ods.
1 zákona o cestnej premávke.

18. Žalobcom uvádzaný odkaz na rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 19C/41/2017-76 zo dňa
25.11.2019 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/62/2020 považuje
odvolací súd napriek tomu, že sa z hľadiska právneho posúdenia týkali aplikácie vyššie uvedených
zákonných ustanovení za nenáležitý vzhľadom na odlišnosti v zistenom skutkovom stave v danom

prípade. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že už bezprostredne po vzniku poistnej udalosti
boli rozpory v odhadovanej výške hmotnej škody na motocykli poškodeného svedka. Žalovaná tvrdila,
že kamaráti poškodeného svedka odhadovali škodu na cca 2 000,- €. Svedok v konaní vypovedal, že
bezprostredne po nehode nevedeli účastníci škodu odhadnúť, podľa neho mohla byť vo výške 3 000,-
až 5 000,- €. Súdy preto v danom prípade zhodne vyhodnotili, že za danej situácie rôznych odhadov

výšky hmotnej škody bolo v záujme žalovanej konať obozretne a privolať na miesto nehody policajta, aby
vylúčila akékoľvek vlastné pochybnosti o výške škody. V tejto súvislosti a za daného skutkového stavu
konštatovali, že neschopnosť žalovanej odhadnúť výšku škody bezprostredne po nehode je z hľadiska
porušenia povinnosti podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke irelevantná.

19. Odvolací súd v zmysle § 379 písm. a) C. s. p. preskúmal aj od I. výroku vo veci samej závislý II. výrok
rozsudkusúduprvejinštancieonárokunanáhradutrovkonania.Súdprvejinštancierozhodolvrozsudku
o nároku strán sporu na náhradu trov prvoinštančného konania správne podľa pomeru ich úspechu vo
veci (§ 255 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.), keďže žalovaný mal vzhľadom na zamietnutie žaloby vcelom rozsahu plný úspech v spore. Rozhodol vykonateľným výrokom, v ktorom uviedol povinnosť a
lehotu na plnenie náhrady trov konania.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na
náhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%,pretoževodvolacomkonaníboltaktiežplneúspešný
žalovaný, keďže odvolanie žalobcu je nedôvodné. Aj o výške a prijímateľovi náhrady trov odvolacieho
konaniarozhodnevzmysle§262ods.2C.s.p.súdprvejinštanciepoprávoplatnostirozhodnutia,ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd
začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
o výške náhrady trov konania.

21. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis
(§ 127 ods. 1 C. s. p.).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 C. s. p., resp. dovolanie má vady podľa § 429 C. s. p. napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 C. s. p. v odvolacom konaní, resp. napriek
výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch

neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) C. s. p. v spojení s §
436 ods. 1 C. s. p.).