Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 6, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/93/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3019200556
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3019200556.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov

JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobcu G. s.r.o., so sídlom F. X, F., IČO:
XX XXX XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou Weis & Partners s.r.o., so sídlom Priemyselná
1/A, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 234 776, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu
Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO: 42 499 500, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 25. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica
č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 25. októbra 2019 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka

Partizánske č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15. apríla 2019 a vec
v r a c i a I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia
žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie
Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.04.2019, ktorým bol žalobcovi podľa § 68
ods. 6 daňového poriadku určený rozdiel v sume 76.002,24 eur na DPH za zdaňovacie obdobie august

2013 a žalobcovi bol nadmerný odpočet zo sumy 91.236,43 eur znížený na sumu 15.234,19 eur.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, je nepreskúmateľné, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný a správca dane za základ
napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a došlo
k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za

následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

3. Žalobca v žalobe namietal, že správca dane a ani žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach neriadili
dôsledne právnym názorom Krajského súdu v Trenčíne vysloveným v jeho zrušujúcom rozsudku č.k.
11S/115/2017-225 zo dňa 29.05.2018. Žalovaný ani správca dane bez pochybností nezistili, či došlo
k podvodu, príp. zneužívajúcemu konaniu a vôbec nezistili ani to, či žalobca vedel alebo mal vedieť,
že sa svojím konaním zúčastňuje na plnení, ktoré je údajne súčasťou podvodu na DPH. Žalobca

zdôraznil, že podstatnou otázkou je to, či v reťazci preverovaných obchodov došlo k podvodnému, resp.
zneužívajúcemu konaniu a či žalobca o tom vedel alebo mohol vedieť, pričom žalobca tvrdí, že žalovaný
podľa jeho názoru v zmysle judikatúry Súdneho dvora nepreukázal, že žalobca mal alebo mal mať
vedomosť o prípadných podvodných konaniach v rámci preverovaného obchodného reťazca a už vôbecnepreukázal, že žalobca by bol priamym úmyselným účastníkom takýchto potenciálne podvodných
konaní.Vychádzajúczjudikatúry,ktorejaplikáciužalovanýodmietol,nemôžebyťžalobcasankcionovaný
nepriznaním uplatneného nároku na odpočet DPH.

4. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že žalovaný poukazuje na skutočnosť, že MVI dožiadania boli
v predmetnom prípade urgované a že slovenský správca dane posielal dopýtanému zahraničnému
správcovi dane urgencie, ale tieto urgencie neboli súčasťou administratívneho spisu predloženého
Krajskému súdu v Trenčíne, keď o predmetnom prípade rozhodoval v konaní pod sp. zn. 11S/115/2017.

Uvedené žalovaný zjavne považuje za dôvod na to, aby nerešpektoval pre neho záväzný názor
Krajského súdu v Trenčíne o nezákonnej daňovej kontrole (nezákonnosť spočíva v tom, že správny súd
uznal námietku žalobcu o prekročení
1-ročnej lehoty na výkon daňovej kontroly). Žalobca preto namietal proti takémuto prístupu žalovaného.
Pokiaľ správca dane resp. žalovaný predmetnými urgenciami disponovali, mali tieto predložiť už v rámci
predchádzajúceho súdneho konania. Skutočnosť, že tak neurobili, nie je spôsobilá zvrátiť poukazovaný

právoplatný Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/115/2017-225 zo dňa 29.05.2018. Právne
závery uvedené v tomto rozsudku sú pre správcu dane ale i žalobcu aj napriek opomenutiu predloženia
urgencií v pôvodnom súdnom konaní stále právne záväzné. Ostatne ak by sa malo na urgencie
prihliadnuť a mal by sa revidovať názor súdu o nezákonnosti kontroly, tak práve aj takýmto postupom by
sa konanie v predmetnej veci len predlžovalo, čo je však ale opätovne proti princípu/požiadavke konania

v zákonných lehotách. Žalovaný mohol proti rozsudku správneho súdu podať kasačnú sťažnosť, čo
však ale nespravil. Mal zato, že ani dodatočné doplnenie absentujúcich urgencií MVI dožiadaní nie je
spôsobilé zvrátiť názor správneho súdu uvedený v rozsudku sp. zn. 11S/115/2017 o tom, že správca
dane vykonal predmetnú daňovú kontrolu nad rámec maximálne zákonom povolenej doby 1 rok, a teda
že ju vykonal nezákonne. To znamená, že aj protokol z tejto daňovej kontroly je nezákonným dôkazom

a nezákonné sú aj následné administratívne rozhodnutia, ktoré z takéhoto nezákonného protokolu
vychádzajú(tedaajprvostupňovérozhodnutieajnapadnutérozhodnutie).PoukázalnaNálezÚstavného
súdu SR sp.zn. III.ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010, na usmernenie žalovaného č. 7/1900202/2018 zo
dňa 20.07.2018, na rozsudky Najvyššieho súdu sp.zn. 5Sžf/46/2016 a sp.zn. 10 Sžfk/46/2018 zo dňa
19.06.2019 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6S/165/2016 zo dňa 30.05.2019.

5. Žalobca namietal, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí a žalovaný v napadnutom rozhodnutí
poukazovali na rozdielnosti v nákupných cenách tovaru - cukru, avšak žalobca predával tovar - cukor
vždy za cenu vyššiu, ako ho nakúpil. Ak aj dochádzalo k predaju tovaru - cukru za menšiu cenu, ako
bol nakúpený, tak tomu tak mohlo byť jedine na inom článku obchodného reťazca, ako na tom, kde sa

nachádzalžalobca.Ouvedenomtakžalobcanevedelaninemalakovedieťarozhodnemutonemôžebyť
pripísané na ťarchu. Krajský súd v rozsudku 11S/115/2017 konštatoval, že z vykonaného dokazovania
bolo preukázané, že išlo o trojstranný obchod upravený v § 45 zák. č. 222/2004 Z. z. o DPH a prvý
odberateľ - anglická spoločnosť, potvrdila tento obchod i prostredníctvom MVI. Skutočnosť že druhí
odberatelia sú v súčasnosti nekontaktné spoločnosti a nie je možné zistiť či daň priznali a odviedli,

nemôže byť na ťarchu žalobcu.

6. Žalobca mal za to, že vykonané dôkazy (svedecké výpovede, odpovede na MVI dožiadania,
vnútroštátne dožiadania) preukazujú oprávnenosť jeho nároku, t.j. preukazujú, že obchod sa realizoval
tak, ako bolo deklarované a preukazujú aj reálnu existenciu tovaru - cukru. Poukázal pritom na konkrétne

dôkazy, ktoré podľa jeho názoru svedčia v jeho prospech.

7. Záverom správnej žaloby žalobca odcitoval judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá
by sa mala aplikovať na jeho prípad. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011 ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 6Sžf/10/2012 zo dňa 28.11.2012, ohľadne dôkazného bremena kontrolovaného subjektu.
Súčasne odkazoval na judikatúru SDEÚ, konkrétne na rozhodnutie vo veci C-271/06 (Netto Supermarkt
GmbH&Co. OHG), podľa ktorého článok 15 bod 2 šiestej smernice sa má vykladať v tom zmysle, že
mu neodporuje, aby členský štát oslobodil od DPH vývoz tovaru zo Spoločenstva v prípade, keď síce
podmienky na oslobodenie nie sú splnené, ale zdaniteľná osoba nemohla tento nedostatok zistiť ani so

starostlivosťou riadneho obchodníka z dôvodu sfalšovania vývozného dokladu, ktorý predložil kupujúci.
Taktiež poukazoval na rozsudky vo veci C-285/11 zo dňa 06.12.2012 (Bonik EOOD), C-354/03 (Optigen
Ltd.),C-353/03 (Fulcrum Electronics Ltd.) a C-484/03 (Bond House Systems Ltd). Mal za to, že v jeho veci
správca dane považuje konanie obchodných partnerov žalobcu evidentne za podvodné, alebo aspoň
vzbudzujúce jeho veľké pochybnosti, čo bolo dôvodom na nepriznanie odpočtu dane žalobcovi. To je

však v rozpore s vyššie citovanými rozsudkami.

8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Námietku žalobcu týkajúcu sa nedodržania zákonnej ročnej lehoty nepovažoval za dôvodnú.
Daňová kontrola začala dňa 19.11.2013, prerušená bola od dňa 19.09.2014 v súlade s § 61 ods. 1

písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov z dôvodu, že bolo potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa
07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, do dňa
10.11.2015 (žiadosť o MVI č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX) a od
dňa 20.11.2015 do dňa 13.01.2016 (žiadosť o MVI č. XXXXXXX/XXXX/Mac). Kontrola bola ukončená
dňa 01.03.2016 doručením protokolu. Kontrola trvala 363 dní, bola tak dodržaná zákonná ročná lehota.

Správca dane bol činný, priebežne zasielal urgencie na žiadosti, na ktoré požiadaný orgán neodpovedal
v stanovenej lehote (e-maily zo dňa 26.02.2015, 25.09.2015 a 12.10.2015) alebo reklamácie odpovedí
na MVI (e-maily zo dňa 07.04.2015, 08.04.2015, 02.06.2015, 08.06.2015, 23.06.2015 a 28.10.2015
a 10.11.2015). Konečná odpoveď na reklamáciu bola doručená Finančnému riaditeľstvu SR dňa
09.11.2015 a preposlaná správcovi dane vykonávajúcemu daňovú kontrolu dňa 10.11.2015. Žalovaný

poukázal na to, že správnemu súdu bol predložený administratívny spis z daňovej kontroly za mesiac
august 2013 bez predmetných urgencií a reklamácií odpovedí na predmetnú MVI, pričom tieto urgencie
a reklamácie do administratívneho spisu z daňovej kontroly za mesiac november 2013 zahrnuté boli, a
boli správnym súdom akceptované.

9. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že na základe výpovede V. F. zo dňa 04.04.2019 a
ďalších skutočností uvedených v odvolaní napadnutom rozhodnutí, správca dane aj v mesiaci august
2013 spochybnil existenciu tovaru. Žalovaný okrem iného poukázal na skutočnosť, že napriek tomu, že
žalobca obchodoval s potravinárskou komoditou - kryštálovým cukrom, a v zmysle zákona č. 152/1995
Z.z. o potravinách v znení neskorších zmien a doplnkov nesmú byť do obehu uvádzané potraviny

neznámeho pôvodu, pričom subjekty obchodujúce s potravinami na každom stupni majú povinnosť
preukázať pôvod obchodovaných potravín dokladmi (certifikátmi o pôvode potraviny alebo obchodnými
dokladmi, na ktorých je vyznačený pôvod), žalobca správcovi dane žiadne certifikáty a ani doklady o
pôvode cukru nepredložil. Ako jeden z podporných dôkazov, ktoré viedli správcu dane k pochybnostiam
o skutočnom dodaní kryštálového cukru tak, ako to bolo deklarované na faktúrach, uviedol aj cenu

cukru, za ktorú sa cukor nakupoval a predával v reťazci nasledujúcich spoločností, pričom poukázal na
skutočnosť, že žalobca predmetný cukor predával za nižšiu cenu, ako ho mala nakupovať spoločnosť
R.-SK s.r.o. od spoločnosti L. Z. F. D. a zároveň nižšiu, ako bola na trhu. Žalobca ako dôkaz o
uskutočnení obchodných transakcií s cukrom predložil sporné dodávateľské a odberateľské faktúry,
k odberateľským faktúram príslušné CMR doklady, bankové výpisy, ale fotodokumentáciu z nakládky

kamiónov k zdaňovaciemu obdobiu august 2013 nepredložil. Podľa žalovaného zo získaných dôkazov
jednoznačne vyplýva, že niekoľko spoločností sa zúčastnilo reťazca zdaniteľných obchodov, ktorých
predmetom malo byť dodanie kryštálového cukru, pričom tieto zdaniteľné obchody sa mali uskutočňovať
nielen na území Slovenskej republiky, ale aj formou intrakomunitárneho dodania a žalobca bol súčasťou
reťazca týchto spoločností. Žalovaný uviedol, že daňový únik vznikol už u slovenskej spoločnosti R.-

SK s.r.o., ktorá síce v podanom daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2013
priznala nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, ale na výstupe v daňovom priznaní neuviedla
žiadnu daňovú povinnosť, nasledujúca spoločnosť T. s.r.o. si na základe faktúr od spoločnosti R.-
SK s.r.o. uplatnila odpočítanie DPH za zdaňovacie obdobie august 2013 v sume cca 77.000,- eur.
Hoci zároveň priznala DPH z faktúr vystavených pre žalobcu, pri vysokom obrate cca 520.985,- eur

vykázala vlastnú daňovú povinnosť len v sume cca 538,- eur. Táto spoločnosť v mesiaci august 2013
všetok cukor, ktorý mala obstarať od spoločnosti R.-SK s.r.o., v ten istý deň fakturovala žalobcovi,
ktorý bol v uvedenom reťazci konečným odberateľom na území Slovenskej republiky. Práve žalobca
získal neoprávnenú daňovú výhodu tým, že si uplatnil odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľa T. s.r.o.
v sume 76.002,24 eur, pričom deklaroval intrakomunitárne dodanie tovaru do iného členského štátu

s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH britskej spoločnosti NO Z. O. Z.., pričom v rámci
trojstranných obchodov tovar mal byť prepravený priamo maďarským spoločnostiam H. Y. F., M. O.
F. a G. L. Kft. (ktoré však prevzatie cukru nepotvrdili a ani nepriznali nadobudnutie tovaru z iného
členskéhoštátu).KeďžecukorprepravenýpriamozČiechodčeskejspoločnostiE.V.s.r.o.naSlovenskodo spoločnosti R.-SK s.r.o. mal byť dovezený do skladu, ktorý mala spoločnosť R.-SK s.r.o. prenajatý
od V. R. (sám konateľ R.-SK s.r.o. reálnu existenciu tovaru spochybnil) a v tomto sklade v jeden deň
mal prebehnúť aj jeho predaj spoločnosti T. s.r.o. (za túto spoločnosť v sklade v P. J. však tovar nikto

nepreberal), následne žalobcovi a následne mal byť z toho istého skladu odvezený prepravcami, ktorých
zabezpečil žalobca, do Maďarska maďarským spoločnostiam, musel žalobca prinajmenšom vedieť,
že sa zúčastňuje reťazových obchodov, z ktorých práve on získa daňovú výhodu. Cukor dovezený z
Čiech (fakturačne od nemeckej spoločnosti) v jednom sklade prejde cez tri slovenské spoločnosti a
potom z toho istého skladu ide do Maďarska (fakturačne cez anglickú spoločnosť) a ešte sa predáva

za nižšiu cenu, než za akú bol nakúpený. Aj keď žalobca fakturačne cukor ako intrakomunitárnu
dodávku predával anglickej spoločnosti NO Z. O. Z.., keďže si mal prepravcov zabezpečovať on, musel
mať presnú vedomosť o adresách a spoločnostiach, kde bude cukor vyložený. Záverom žalovaný
uviedol, že napriek tomu, že žalobca doposiaľ primárne podnikal s drevom, si zjavne svojich nových
obchodných partnerov dostatočne nepreveril, nezistil si, aké povinnosti mu v prípade obchodovania s
potravinárskym tovarom vyplývajú zo zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších zmien

a doplnkov, nezisťoval, či jeho obchodní partneri oznámili príslušnému orgánu kontroly potravín svoju
činnosť v oblasti obchodovania s kryštálovým cukrom a ani si žiadne doklady o pôvode cukru od svojich
dodávateľov nepýtal.

10. Žalobca v replike a žalovaný v duplike zotrvali na svojich pôvodných vyjadreniach.

11. Krajský súd v Trenčíne vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 11S/115/2017-225 zo dňa 29.05.2018 tak,
že napadnuté rozhodnutia druhostupňového aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil
prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. V rozhodnutí súd v bode 12 a 12.1. odôvodnenia
uviedol,ževprvomradesasprávnysúdzaoberalnámietkoužalobcu,týkajúcousaprekročeniazákonom

stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, z ktorého dôvodu je protokol z daňovej kontroly
nezákonne získaným dôkazom. Uvedenú námietku žalobca uplatnil i v odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu a žalovaný námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, keď poukázal na to, že daňová kontrola
trvala 363, k prerušeniu daňovej kontroly došlo v súlade so zákonom a správca dane priebežne zasielal
urgencie na žiadosti o MVI, a požiadaný orgán neodpovedal v stanovenej lehote. Správny súd však z

administratívnych spisov nezistil ani jednu urgenciu správcu dane a zároveň zistil nezrovnalosti v tom,
kedy skutočne boli odpovede doručované podľa vyznačenia na odpovediach a prezenčnou pečiatkou
správcu dane, ďalej zistil postup správcu dane v rozpore s ust § 61 ods. 4 Daňového poriadku. K prvému
prerušeniu daňovej kontroly došlo od 11.09.2014 z dôvodu potreby získať informácie od anglických
a nemeckých daňových orgánov. V tom čase už odpoveď na žiadosť z Veľkej Británie bola zaslaná

žalovanému a zo spisu nevyplýva, z akého dôvodu žalovaný správcovi dane zasielal odpoveď až po
niekoľkých mesiacoch. Správca dane ďalej po viac ako troch mesiacoch od prerušenia daňovej kontroly
oznámením opravil číslo žiadosti o MVI nemeckým daňovým orgánom, ale odpoveď neurgoval. Na
odpovediodnemeckýchdaňovýchorgánovjevyznačenýdátumzaslaniaodpovede27.03.2015,správca
dane však odpoveď mal prevziať až dňa 14.10.2015. Ak teda správca dane i prevzal odpoveď na žiadosť

od nemeckých daňových orgánov dňa 14.10.2015 a konečnú odpoveď z Veľkej Británie dňa 29.10.2014,
je nutné konštatovať, že nekonal po pominutí dôvodov, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, keďže
v daňovej kontrole pokračoval až odo dňa 10.11.2015 t.j. takmer mesiac po tom, ako pominuli dôvody
prerušenia daňovej kontroly. Ak by správca dane pokračoval v daňovej kontrole v súlade s ust. § 61
ods. 4 Daňového poriadku, tak, ako to urobil pri druhom prerušení daňovej kontroly a po odpadnutí

dôvodov prerušenia, daňová kontrola nie je ukončená v zákonnej jednoročnej lehote. Na základe
týchto skutočností žalobca dôvodne namietal dĺžku daňovej kontroly. Pokiaľ sa týka druhého prerušenia
daňovej kontroly, je potrebné uviesť, že v tomto prípade správca dane vôbec nešpecifikoval, akú žiadosť
o MVI, od ktorého daňového orgánu z členských štátov EÚ je potrebné ju získať a na overenie akých
skutočností a preto potom následné pokračovanie v daňovej kontrole po odpadnutí dôvodov prerušenia

je veľmi otázne. Správny súd len z obsahu administratívneho spisu sa môže domnievať, že išlo o
prerušenie pre potreby získať informácie z českej daňovej správy ohľadom spoločnosti E. V. s.r.o..
S poukazom na vyššie uvedené pochybenia správny súd námietku žalobcu, že daňový protokol je
nezákonne získaným dôkazom vyhodnotil ako dôvodnú. Jednou zo základných zásad daňovej kontroly
je v zmysle § 3 ods. 2 Daňového poriadku povinnosť správcu dane vec vybaviť bezodkladne a bez

zbytočnýchprieťahov.Tátozásadaplatíprecelédaňovékonanieajepotrebnéjuaplikovaťipriprerušení
daňovej kontroly tak, aby nedochádzalo k zneužitiu inštitútu prerušenia daňového konania. I keď správny
súd súhlasí s tým, že v danej veci došlo k prerušeniu daňovej kontroly zo zákonných dôvodov, keďže
bolo potrebné získať informácie z iných členských štátov EÚ, správca dane v prípade, že informácieneobdrží do 3 resp. 6 mesiacov v zmysle Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 a čl. 7 Smernice Rady EÚ č.
2011/16, má povinnosť sa informovať, prečo a z akých dôvodov nedostal odpoveď na žiadosť, urgovať
zaslanie odpovede. Z administratívneho spisu však žiadny takýto úkon správcu dane nevyplýva, rovnako

ako jeho obsah nedáva odpoveď na to, prečo v niektorých prípadoch správca dane obdržal odpoveď na
žiadosťažpodlhomčase(isodstupomniekoľkýchmesiacov)odvyznačeniadňaodpovededožiadaným
orgánom na príslušnej žiadosti, pričom v iných prípadoch obdržal túto odpoveď v súlade s vyznačením
dátumu na odpovedi na žiadosť. Daňová kontrola v danom prípade s prihliadnutím na doby jej prerušenia
trvala 363 dní, avšak správca dane po odpadnutí dôvodov prerušenia daňovej kontroly v prvom prípade

prerušenia daňovej kontroly nepokračoval v daňovej kontrole po odpadnutí dôvodov jej prerušenia, ale
až takmer 1 mesiac po odpadnutí týchto dôvodov, a preto bol postup správcu dane nezákonný. Žalobca
dôvodne poukázal na nezákonný postup správcu dane a na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS
24/2010 zo dňa 29.06.2010. Proti uvedenému rozsudku nebola podaná kasačná sťažnosť.

12. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva:

13. Rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.04.2019 bol žalobcovi
podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určený rozdiel v sume 76.002,24 eur na DPH za zdaňovacie
obdobie august 2013 a žalobcovi bol nadmerný odpočet zo sumy 91.236,43 eur znížený na sumu
15.234,19 eur, keď správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH z faktúr č. 396/2013

až č. 420/2013 všetky od dodávateľa T. s.r.o. za dodanie kryštálového cukru (76.002,24 eur). O
odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že napadnuté rozhodnutie
Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.04.2019 potvrdil s odôvodnením, že v
prípade dodania kryštálového cukru sa žalobca zapojil do reťazca spoločností, v ktorom dochádzalo k
nedovolenému úniku DPH, k neoprávnenému odpočítaniu dane, resp. k znižovaniu daňovej povinnosti,

čiže ich plnenia boli poznačené podvodným konaním, pričom z výsledkov vykonaného dokazovania
možno uzavrieť, že o tomto podvodnom konaní žalobca vzhľadom na všetky okolnosti vedel, resp.
mohol vedieť. Žalovaný skonštatoval, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti
urobil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi
ustanoveniami zákona o DPH.

14. Rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 09.09.2014 bola správcom dane prerušená
daňová kontrola od 19.09.2014 do doručenia podkladov, na základe ktorých je možné určiť daňovú
povinnosť v súvislosti so žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX
zo dňa 18.12.2013 a žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo

dňa 09.07.2014.

15. Žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 18.12.2013
požiadal správca dane britský daňový orgán o informácie. Odpoveď britského orgánu bola žalovaným
preposlaná správcovi dane 29.10.2014.

16. Žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 09.07.2014
sa v administratívnom spise nenachádza. Žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií č. XXXXXXX/
X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 12.06.2014 požiadal správca dane nemecký daňový orgán o informácie.
Odpoveď nemeckých daňových orgánov bola správcovi dane preposlaná žalovaným dňa 14.10.2015.
Správca dane dňa 14.10.2015 dopytoval e-mailom žalovaného o formulár odpovede SCAD s tým, či má

chápaťodpoveďnažiadosťakokonečnúodpoveďalebonie.Žalovanýe-mailomsprávcovidaneuviedol,
že túto informáciu dopytoval od nemeckých daňových orgánov. Dňa 09.11.2015 žalovaný oznámil e-
mailom správcovi dane, že mu nemecká daňová správa oznámila, že zaslaná odpoveď je konečná a
ďalšie informácie nepošlú.

17. Oznámením č. 21213724/2015 zo dňa 10.11.2015 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa
10.11.2015 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená.

18. Rozhodnutím č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 13.11.2015 bola správcom dane prerušená daňová
kontrola od 20.11.2015 do doručenia podkladov na základe ktorých je možné určiť daňovú povinnosť

za zdaňovacie obdobie august 2013.

19. Oznámením č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.01.2016 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa
13.01.2016 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená.20. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci
je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a

miestnepríslušnýnakonanie(§13ods.1S.s.p.),vychádzajúczoskutkovéhostavuvčaseprávoplatnosti
napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal
napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods.
1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom
a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na

ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou
osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods.
1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec
prejednal a rozhodol na pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou
žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel
správny súd jednomyseľne (§ 139 ods. 4 veta prvá S.s.p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004

Z.z.) k záveru, že žaloba je podaná dôvodne.

21. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej už len Daňový poriadok) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv

a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

22. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

23. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok
odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu
závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu
podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

24. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak
sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

25. Podľa § 61 ods. 2 Daňového poriadku správca dane môže daňové konanie prerušiť najdlhšie na 30
dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci daňového konania; túto lehotu môže správca
dane predĺžiť na nevyhnutný čas.

26. Podľa § 61 ods. 3 Daňového poriadku konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o

prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na
poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia
zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto
rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

27. Podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného
podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie
prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane
písomne oznámi účastníkom konania.

28. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 442/2012 Z.z o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní
Príslušný orgán Slovenskej republiky poskytne požadovanú informáciu príslušnému orgánu členského
štátu najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o poskytnutie informácie. Príslušný orgán
Slovenskej republiky poskytne dostupnú informáciu príslušnému orgánu členského štátu najneskôr do
dvoch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o poskytnutie informácie.

29. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.30. Správny súd preskúmaním postupu správnych orgánov a ich rozhodnutí zistil, že správne orgány
sa dôsledne neriadili vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami ani právnym názorom vysloveným
správnym súdom v rozsudku č.k. 11S/115/2017-225 zo dňa 29.05.2018.

31. Účelom daňovej kontroly je zistiť alebo preveriť základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Z tohto hľadiska je daňová kontrola jedným z
najvýznamnejšíchnástrojovvpodmienkachsprávydaní,ktoráslúžinaochranufiškálnychzáujmovštátu,
pri súčasnom zachovaní práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Daňová
kontrola totiž predstavuje verejno-mocenský zásah do individuálnej sféry daňového subjektu, ktorý v

konečnomdôsledkunajčastejšiesmerujekdorubovaniudaníasekundárnekukladaniusankcií.Zároveň
slúži na získanie a zhromaždenie dôkazného podkladu pre následné rozhodnutie správcu dane vydané
vo vyrubovacom konaní. Keďže ide o závažný zásah a nadmernú záťaž pre kontrolovaný daňový subjekt
je ohraničená dĺžka jej trvania zákonnou lehotou.
32. V daňovej kontrole platí zásada zákonnosti zakotvená v § 3 Daňového poriadku a uplatňuje sa
v nej aj požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovým

subjektom. Túto požiadavku zákonodarca formuloval exaktne určením limitov obmedzujúcich časový
rozsah daňovej kontroly (§ 46 ods. 10 Daňového poriadku). Časový interval medzi začatím daňovej
kontroly a jej ukončím môže byť dlhší než jeden rok v dôsledku prerušenia daňovej kontroly. Práve v
tomtokontextejepotrebnéskúmať,čicezinštitútprerušeniadaňovejkontrolynedochádzakneúčelnému
a neprimeranému prerušeniu daňovej kontroly za účelom zistenia skutočností z medzinárodnej výmeny

informáciírozhodujúcichpresprávneurčeniedane.Priprocesemedzinárodnejvýmenyinformáciíbymal
správca dane prerušiť daňovú kontrolu dňom odoslania žiadosti o poskytnutie informácie príslušnému
orgánu cudzieho štátu a v daňovej kontrole pokračovať dňom doručenia odpovede na túto žiadosť. V
smernici Rady č. 2011/16/EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní, ktorá bola prijatá
s cieľom zefektívniť a zrýchliť spoluprácu pri výmene informácií medzi členskými štátmi EÚ v daňových

veciach sú stanovené lehoty na poskytnutie informácií na základe žiadosti cudzieho štátu s tým, že podľa
čl. 7 Smernice a § 6 ods. 5 zákona č.442/2012 Z.z., je príslušný orgán daného štátu povinný poskytnúť
informáciu čo najrýchlejšie, najneskôr však do šiestich mesiacov. Dokonca kratšia lehota je stanovená
v Nariadení Rady EÚ č. 904/2010, ktoré upravuje administratívnu spoluprácu a boj proti podvodom v
oblasti dane z pridanej hodnoty, podľa ktorej v čl. 10 a nasl., žiadaný orgán má poskytnúť informácie tak

rýchlo ako je to možné, najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti, pokiaľ žiadaný orgán vyžadovanú
informáciu už má, znižuje sa táto lehota maximálne na jeden mesiac.
33. Správny súd preto vychádza z § 61 ods. 4 Daňového poriadku, ktorý je potrebný vykladať v kontexte
vyššie uvedenej Smernice s tým, že pominutie dôvodov pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, je
ohraničené maximálnou dĺžkou lehoty, stanovenej v smernici pre poskytnutie požadovaných informácií

na šesť mesiacov. Totiž bez aplikácie Smernice by vzniknutý stav spôsoboval právnu neistotu.
34. Správca dane napriek záveru Krajského súdu v Trenčíne vyslovenému v rozsudku č.k.
11S/115/2017-225 zo dňa 29.05.2018, voči ktorému žalovaný nepodal kasačnú sťažnosť, mal za to, že
bola dodržaná lehota na vykonanie daňovej kontroly ustanovená v § 46 ods. 10 Daňového poriadku 1
rok s tým, že mal za to, že daňová kontrola trvala 363 dní, pričom začala dňa 19.11.2013, následne

bola podľa žalovaného dôvodne a zákonne prerušená od 19.09.2014 do 10.11.2015 (1 rok a 52 dní) a
od 20.11.2015 do 13.01.2016 (54 dní) s tým, že ukončená bola dňa 01.03.2016 doručením protokolu.
Na podporu svojich tvrdení predložil administratívny spis obsahujúci žiadosti o MVI, odpovede na ne
a e-mailovú komunikáciu medzi správcom dane a žalovaným. V tomto smere však súd konštatuje, že
na uvedenú e-mailovú komunikáciu medzi správcom dane a žalovaným týkajúcou sa urgencie, resp.

dovysvetlenia odpovede od nemeckých daňových orgánov na MVI č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX
zo dňa 12.06.2014 nemožno prihliadať, nakoľko žalobca túto nepredložil správnemu súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 11S/115/2017 a rozsudok v tejto veci nenapadol kasačnou sťažnosťou z dôvodu
založenom na tomto dôkaze. Krajský súd v Trenčíne v rozsudku sp.zn. 11S/115/2017 jednoznačne
konštatoval, že napriek tvrdeniu žalovaný v administratívnom spise nepredložil žiadnu urgenciu a súd

zistil, že postup správcu dane je v rozpore s § 61 ods. 4 daňového poriadku, pričom vo svojom
rozhodnutí konkrétne pochybenia správcu dane aj uviedol. Záverom súd vo svojom rozhodnutí uviedol,
že ak správca dane prevzal od nemeckých daňových orgánov dňa 14.10.2015 konečnú odpoveď a od
britských daňových orgánov dňa 29.10.2014, nekonal tak správca dane po pominutí dôvodov, pre ktoré
boladaňová kontrola prerušená, keď v nej pokračoval až dňa 10.11.2015. Zároveň správny súd poukázal

na neurčitosť dôvodov druhého prerušenia daňovej kontroly.
35. Zároveň je potrebné zvýrazniť skutočnosť, že žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií boli
správcom dane podané pred prerušením konania (žiadosti zo dňa 18.12.2013 a 09.07.2014 pričom k
prerušeniu daňovej kontroly došlo od 19.9.2014 a toto prerušenie trvalo 1 rok a 52 dní) čo vyvolávanevyváženosť dĺžky prerušenia konania, keď časť doby poskytnutia medzinárodnej výmeny informácií
spadá do doby daňovej kontroly a časť do doby prerušenia daňovej kontroly a uvedené prerušenie
viac ako dvojnásobne prevyšuje maximálnu dĺžku trvania lehoty, stanovenej v uvedenej smernici pre

poskytnutie požadovaných informácií (šesť mesiacov). V procese medzinárodnej výmeny informácií
by mal správca dane prerušiť daňovú kontrolu dňom odoslania žiadosti o poskytnutie informácie
príslušnému orgánu cudzieho štátu. Uvedený postup správcu dane v prejednávanej veci nemožno preto
vyhodnotiť inak, ako snahu o predĺženie zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly.
36. Vzhľadom na záver súdu, že správca dane nerešpektoval zákonom ustanovenú lehotu na vykonanie

daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku, je daňová kontrola nezákonná a rovnako
protokol z nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku. Z uvedeného dôvodu
preto nemôže byť ani podkladom pre vyrubovacie konanie. Zákonnosť daňovej kontroly zásadným
spôsobom ovplyvňuje zákonnosť dôkazov v rámci nej obstaraných a vykonaných. Správny súd
poukazuje aj na zásadu "Ius ex iniuria non orfitur", t.j. právo nevzniká z bezprávia, a teda keď je
daňová kontrola nezákonná, nezákonné sú aj dôkazy obstarané a vykonané v rámci nej. Ani vykonaním

dokazovania vo vyrubovacom konaní nemôže dôjsť ku konvalidácii nedostatku, spočívajúceho v
nezákonnosti daňovej kontroly, z dôvodu nedodržania zákonom ustanovenej lehoty na jej vykonanie,
keďže účelom vyrubovacieho konania nie je opakovane obstarávať a vykonávať dôkazy, ktoré už boli
obstaranéavykonanévrámcidaňovejkontroly.Zatohtostavu,t.j.keďsprávcadanenapriekprekročeniu
zákonom ustanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly pokračoval vo vyrubovacom konaní a vydal

rozhodnutie o vyrubení dane, dopustil sa závažného procesného pochybenia majúceho za následok
nezákonnosť rozhodnutia správcu dane, ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného.
37. Rovnako ako súd v predchádzajúcom rozhodnutí (ktorého právny záver bol pre žalovaného záväzný
a ktorý žalovaný nerešpektoval), aj v tomto rozhodnutí súd dospel k záveru, že došlo zo strany správcu
dane k porušeniu zásady primeranosti a účelnosti tým, že prerušenie daňovej kontroly od doručenia

odpovede od nemeckých daňových orgánov dňa 14.10.2015 (pričom táto odpoveď bola nemeckým
daňovým orgánom odoslaná dňa 27.03.2015) do pokračovania daňovej kontroly dňa 10.11.2015 bolo
neúčelným a nedôvodným predlžovaním lehôt súvisiacich s prerušením daňovej kontroly, pričom toto
prerušenie trvalo 27 dní, a teda nemožno konštatovať, že správca dane konal v primeranej lehote s
poukazom na to, že daňová kontrola podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku môže trvať najviac 1 rok,

pričom toto predĺženie trvalo 27 dní, a to s poukazom na tvrdenie žalovaného, že daňová kontrola mala
trvať 363 dní. Pokiaľ teda žalovanému bola konečná odpoveď nemeckých daňových orgánov doručená
dňa 14.10.2015 nemožno hodnotiť prerušenie konania od 15.10.2015 do 10.11.2015 ako odôvodnené.
38. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam správny súd preskúmané rozhodnutia zrušil, nakoľko
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za

následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§191 ods. 1 písm. g) SSP) a vec vrátil
správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou riadiť sa vyššie
vysloveným právnym názorom správneho súdu.
39. Žalobca v správnej žalobe poukazoval i na ďalšie dôvody, pre ktoré bol ukrátený na svojich právach.
Správny súd sa však nimi bližšie nezaoberal, nakoľko mal za to, že už vyššie uvedené a rozobrané

dôvody sú postačujúce na zrušenie rozhodnutia žalovaného.
40. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému právo na
úplnú náhradu trov konania (§ 167 ods. 1 S.s.p.).
41. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave,
písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo

sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v
akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).