Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 29, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoCsp/18/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8321203040
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8321203040.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: JUDr. Pavol
Pospecha - advokát, so sídlom Lichnerova 23, 903 01 Senec, proti žalovanému I. G., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom XXX XX F. XX, v konaní o zaplatenie 809,49 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 21Csp/115/2021-54 zo dňa 15. marca 2022, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že
žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 až ods. 3, ods.
5, § 54 ods. 1 a ods. 2, § 524 ods. 1, ods. 2, § 657, § 559 ods. 1, ods. 2, § 39, § 517 ods. 1, ods. 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 2, 9 ods. 2, § 11 ods. 1

zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“).

3.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,žežalobcapodalnaOkresnýsúdHumennédňa01.10.2021
žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 809,49 eur spolu s 5 % ročným úrokom
z omeškania, vrátane trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 20.06.2016 uzatvoril so žalovaným
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX na základe, ktorej poskytol žalovanému úver 3000,-

eur. Tento sa ho zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach po 103,75 eur v dohodnutých termínoch
podľa splátkového kalendára a celkovo mal zaplatiť 4 357,50 eur. Do dnešného dňa žalovaný zaplatil len
sumu 3 548, 01 eur. Z dôvodu, že sa žalovaný dostal do omeškania s plnením splátkového kalendára,
po prechádzajúcej výzve došlo k zosplatneniu úveru z 30.05.2019. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav podľa ktorého, žalobca ako veriteľ
uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom a spotrebiteľom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX

zo dňa 20.06.2016. Podľa tejto zmluvy mal poskytnúť žalovanému úver vo výške 3 000,- eur, úroková
sadzba 22,44 % ročne, odplata za úver 22,44 % ročne, RPMN 24,79 %, priemerná hodnota RPMN 16,36
%, celkové náklady s úveroch 1 357,50 eur, celková suma, ktorú sumu dlžník zaplatiť 4 357,50 eur,
výška splátka 103,75 eur z toho splátka úveru 71,43 eur, úrok 32,32 eur, počet splátok 42, termín splátky16 deň v mesiaci, dátum splatnosti prvej splátky 16.07.2016, termín konečnej splatnosti 16.02.2019,
úroková sadzba pre prípad omeškania 5 % ročne.

5. Zo splátkového kalendára vyplýva: výška úveru 3000,- eur, počet splátok úveru 42, výška splátky 103,
75 eur mesačne, splatnosť prvej splátky 16.07.2016, splatnosť poslednej splátky 16.02.2020, termín
splatnosti16deňvkalendárnommesiaci,termínkonečnejsplatnosti16.02.2022.Zvýpisuzúčtuvyplýva,
že žalovanému bola reálne vyplatená suma 2 971,29 eur a nie 3 000,- eur. Z prehľadu platieb dlžníka
vyplýva, že doteraz zaplatil žalobcovi sumu 3 548,01 eur.

6. Z listu žalobcu s názvom Oznámenie o zosplatnení zo dňa 15.04.2019 vyplýva, že z dôsledku
omeškania žalovaného so splátkami v celkovej sume 633,35 eur bude vyhlásená predčasná splatnosť
- zosplatnenie úveru, ak nezaplatí úver riadne a včas.

7. Na uvedený spor sa použijú predovšetkým ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských

zmluvách podľa § 52 a nasledujúce, ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 a
ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa. Po vykonaní dokazovania súd zistil, že predmetom sporu
je spotrebiteľský právny vzťah, pretože na strane dlžníka vystupuje spotrebiteľ a na strane žalobcu
ako veriteľ vystupuje podnikateľ poskytujúci úvery - nebankový subjekt. Z tohto dôvodu na uvedený
spor použijú vyššie uvedené ustanovenia právnych noriem spotrebiteľského práva. Nie je sporné, že

bola uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úveru na základe, ktorej mal poskytnúť žalobca ako veriteľ
žalovanému úver vo výške 3 000,- eur. Súd však reálne zistil, že úver nebol poskytnutý vo výške 3
000 eur, ale len v sume 2 971,29 eur, čo vyplýva z účtu aká suma bola poslaná žalobcom dlžníkovi.
Vzhľadom na vyššie uvedené, súd posudzoval, či uvedená Zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky
náležitosti stanovené Zákonom o spotrebiteľských úveroch, tak ako je uvedené vyššie. Súd zistil, že

zmluva nemá náležitosti podľa § 9 ods. 2 tohto zákona a to podľa písm. i), k) a l). To znamená, že
úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Úroková sadzba uvedená v zmluve vo výške
22,44 %, taktiež nezodpovedá priemernej úrokovej sadzba zverejnenej Národnou bankou Slovenskej
republiky pre daný typ úveru v danom období, ktorý bol vo výške 6,98 %. Z tohto dôvodu sa úver taktiež
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

8. Vzhľadom na uvedené súd zisťoval, aká reálne suma bola poskytnutá žalovanému žalobcom a je
to suma vo výške 2 971,29 eur, hoci v zmluve o úver sa uvádza suma 3 000,- eur, pričom z výpisu z
účtu je zrejmé a potvrdzuje to aj žalobcu, že žalovaný doteraz zaplatil sumu 3 548,01 eur. Keďže je
úver bezúročný a bez poplatkov, súd musel žalobu zamietnuť. Na strane žalovaného totiž nevzniklo

bezdôvodné obohatenie a žalovaný už vrátil žalobcovi sumu, ktorú reálne dostal.

9. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 a § 262 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“) a to tak, že hoci bol v konaní úspešný žalovaný, súd mu nárok na náhradu
trov konania nepriznal z dôvodu, že mu žiadne trovy nevznikli.

10. Proti rozsudku podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie v zákonnom stanovenej
lehote. Namietal, že zo žiadnej právnej normy, ktorá sa týka spotrebiteľských úverových zmlúv a
ktorá by bola platná a účinná v čase uzavretia Zmluvy nevyplýva, že sa má výška úrokovej sadzby
riadiť priemernou úrokovou sadzbou bánk. Najvyššia prípustná výška odplaty bola v čase uzatvorenia

zmluvy regulovaná Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka. V prvom štvrťroku 2016 boli úrokové miery úverov - nové obchody pre
spotrebiteľské úvery od 1 do 5 rokov 16,36 % a teda dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej
miery nákladov pri obdobnom úvere (od 1 do 5 rokov) v čase uzavretia zmluvy predstavoval 32,721 %.
V zmluve je uvedená úroková sadzba 22,44 %. Keďže ani výška úrokovej sadzby podľa zmluvy, ani

RPMN (ktorá zahŕňa všetky náklady spotrebiteľa spojené s úverom, teda úrok, poplatky aj rôzne iné
náklady) nepresahuje uvedený dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, teda je v
súlade s právnou úpravou, nemôže byť úrok v zmluve ani v rozpore s dobrými mravmi. Príloha: Súhrnné
informácie o údajoch o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2016.

11. V odôvodnení napadnutého rozsudku v bode 6 súd vytkol skutočnosť, že na účet žalovaného
nebola poukázaná suma 3 000,00 eur ale iba 2 971,29 eur. Ako vyplýva zo Žiadosti o poskytnutie
spotrebiteľského úveru bod č. 5, žalovaný požiadal o započítanie zostatku dlhu z úveru č. zmluvy
XXXXXXXXXX v sume 28,71 eur. Táto skutočnosť je zapísaná aj v Zmluve o spotrebiteľskom úvereč. zmluvy XXXXXXXXXX bod 5 posledný odstavec. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť bola na účet
žalovanéhoprevedenásuma2971,29(3000,00-28,71=2971,29).Kzáverusúduoabsenciináležitosti
zmluvy podľa § 9 ods. 2 tohto zákona a to podľa písm. i), k) a l) znenia zákona č. 129/2010 Z. z. platného

v čase uzavretia predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalobca uviedol, že podľa jeho názoru sú
všetky údaje požadované citovanými ustanoveniami zákona v Zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené
vbode5Zmluvy-ÚdajeospotrebiteľskomúvereavSplátkovomkalendári,ktorýjeprílohoukžalobnému
návrhu. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p. a navrhol, aby odvolací
súd zmenil rozhodnutie v napádanej časti, tak že žalobe žalobcu vyhovie v celom rozsahu pôvodného

petitu a žalovaného zaviaže na povinnosť náhrady trov konania žalobcu v celom konaní.

12. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.),
vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie

mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

14. Vo veci sa zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže
ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo,

odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré
v plnom rozsahu odkazuje.

15. Odvolací súd na úvod uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ právny vzťah
založený Zmluvou o úvere medzi žalobcom a žalovaným vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský.

Spotrebiteľský charakter sporu nebol žalovaným v konečnom dôsledku spochybnený.

16. Záver o neplatnosti dojednania výšky úrokov pre rozpor s dobrými mravmi je potrebné považovať za
správny. Z predloženej zmluvy o úvere je možné ustáliť, že žalobca uzatvoril so žalovaným individuálne
špecifikovanú zmluvu, na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver. Išlo o zmluvu o spotrebiteľskom

úvere, právne upravenú v ustanoveniach zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vyplýva, že celkové náklady spojené s úverom pozostávajú len zo sumy úrokov,
ktoré musí dlžník zaplatiť za celú dobu čerpania úveru. Za takejto situácie bolo nevyhnutné podrobiť
skúmaniu, či dohodnuté úroky neodporujú dobrým mravom.

17. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

18. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré
mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však
možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v

podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť
namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

19. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 4 ods. 8 tohto právneho prepisu predávajúci nesmie konať v rozpore

s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

20. Aplikáciu ust. § 3 Občianskeho zákonníka v otázke výšky odplaty nevylučuje ani ust. § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia, ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiuprípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať.
Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty
ustanovuje vykonávací predpis.

21. Je bez akýchkoľvek pochybností, že odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi
netvorí len úrok, ale aj poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté
pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo
vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Uvedené priamo vyplýva z ust. § 1 ods. 1 Nariadenia

vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Osobitný význam úrokov ako jednej
zo zložiek odplaty sa prejavuje v tom, že zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy vyžadoval v ust. § 9 ods. 2 písm. j) uvádzať i úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru. Je preto
potrebné bez akýchkoľvek pochybností pripustiť, aby táto zložka odplaty, teda úrok, podliehal súdnemu
prieskumu so zameraním na zistenie, či je v súlade s dobrými mravmi alebo nie.

22. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou
hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a
ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil
hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolnosti. Pri posudzovaní, či
konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne

neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie
ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je vždy
potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti.

23.Pridojednávaníúrokovkonávsúladesdobrýmimravmilentenveriteľ,ktorýpožadujeprimeranýúrok

bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi
je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na
to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou úrokovej sadzby za užívanie poskytnutých
finančných prostriedkov a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom.
Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často

práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným
vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke
úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne
presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k úrokovým
sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch,

ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú
akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Dohodnutá úroková
sadzba 22,44 % oproti priemernej úrokovej miere bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných
domácnostiam v mesiaci jún 2016 pri úveroch od 1 do 5 rokov vo výške 6,98 % ročne o viac
ako trojnásobok prevyšuje tento priemer, čo rozhodne nemožno považovať za primerané a teda

zodpovedajúce dobrým mravom. Záver o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi
má preto oporu vo vykonanom dokazovaní (§ 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 41 Občianskeho
zákonníka).

24. Správnym je aj záver súdu prvej inštancie, že žalovanému bola reálne vyplatená nižšia suma úveru

akobolozmluvoudohodnuté.Zobsahuspisu(č.l.13spisu)vyplýva,žežalovanémunebolvyplatenýúver
v dohodnutej výške 3000,- eur, ale len vo výške 2971,29 eur. V bode 5 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zo dňa 14.6.2016 síce je uvedené, že „dlžník žiada o uhradenie svojich nesplatených splátok pôžičky
(úveru) príp. ďalších záväzkov Zmluvy o revolvingovej pôžičke č. XXXXXXXXXX, avšak z uvedeného nie
je zrejmé v akej výške. Za stavu, žeby nesplatená splátka z revolvingovej pôžičky bola vo výške 28,71

eur, z predložených dôkazov nie je možné ustáliť, či skutočne, táto suma bola použitá na zaplatenie
nesplatenej splátky zo zmluvy o revolvingovej pôžičke č. XXXXXXXXXX. Z výpisu z účtu predloženého
žalobcom (č.l. 12-13 spisu) takáto skutočnosť nevyplýva. Ak v Zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa
14.6.2016 bola dohodnutá výška úveru 3000,- eur, bolo povinnosťou žalobcu poskytnúť žalovanému
úver v dohodnutej výške. Podľa § 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy, celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.25. Podľa názoru odvolacieho súdu, v Zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.06.2016 je nesprávne
uvedená celková čiastka, náležitosť vyžadovaná ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.. V
zmluve je uvedená vo výške 4357,50 eur. Do čiastky 4357,50 eur žalobca bez akýchkoľvek pochybností

nezahrnuldoplnkovéslužby,atopoistenieschopnostisplácaťúver,čopripočte40mesačnýchsplátkach
vo výške 28,65 eur (od 16.9.2016 - 16.12.2019) predstavuje sumu 1146,- eur.

26. Podľa ust. § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z.z., celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, je súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených

so spotrebiteľským úverom. Celková výška nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
nie sú totožné pojmy. Povinnosťou spotrebiteľa totiž nie je zaplatiť iba náklady spojené s poskytnutím
spotrebiteľského úveru, ale aj samotný spotrebiteľský úver. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiťjetaktvorenáistinouspotrebiteľskéhoúveruanákladmi,ktoréspotrebiteľmusízaplatiť.Vzmysle
ust.§2písm.g)zákonač.129/2010Z.z.vzneníúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvy,celkovýminákladmi
spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a

poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady
na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ
musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo
aby ho získal za ponúkaných podmienok.

27. Z uzatvorenej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.06.2016 (č.l. 8 spisu) nevyplýva možnosť
spotrebiteľa odmietnuť ponúkané doplnkové služby. Žalobca nepredložil súdu žiadnu samostatnú
poistnú zmluvu uzavretú so žalovaným, z ktorej by bolo možné vyvodiť platné a od úveru nezávislé
dojednanie o povinnosti žalovaného platiť poistné. Podľa predloženého formulára zmluvy o úvere, jeho

súčasťou boli i doplnkové služby bez akejkoľvek zmienky o možnosti odmietnutia poplatku za poistenie
schopnosti splácať úver. Takto vopred naformulované doplnkové služby nemožno hodnotiť inak ako
jednu z podmienok uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

28. V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné poukázať na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší. Vychádzajúc z tohto základného výkladového pravidla, ak zo zmluvy o úvere jednoznačne
nevyplýva, že dojednané doplnkové služby nemali charakter služieb, ktoré musel spotrebiteľ uzavrieť,
je potrebné vychádzať z toho, že išlo o náklady na doplnkové služby, ktoré bolo potrebné zohľadniť pri
celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

29. Vychádzajúc z výšky mesačnej splátky 103,75 eur a počte splátok 42, celková čiastka, ktorú musel
žalovaný zaplatiť, predstavovala sumu 4357,50 eur + 1146 eur (40x28,65 eur) = 5503,50 eur. Ide teda
o sumu vyššiu o 1146,- eur v porovnaní so sumou 4357,50 eur, uvádzanou v zmluve o spotrebiteľskom
úvere.AkžalobcaprivýpočteRPMNnezohľadnilvšetkynákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským

úverom, bez akýchkoľvek pochybností došlo k podhodnoteniu RPMN, ktorej výpočet je závislý od
správne uvedených celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Navyše,
ako už bolo skôr konštatované, v zmluve o úvere nie je správne uvedená ani celková čiastka, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť. Ak zákon vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať celkovú čiastku, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť, je nepochybné, že v zmluve musí byť táto čiastka uvedená správne. Nesprávne

uvedené obligatórne náležitosti zmluvy majú rovnaké dôsledky, ako by údaj nebol uvedený vôbec.

30. S nesprávne uvedenými predpokladmi použitými na výpočet RPMN a celkovej čiastky, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o
úvere spájal v zmysle ustanovenia § 11 odsek 1 písm. b) a písm. d) následok v podobe bezúročnosti

a bezpoplatkovosti úveru.

31. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 C.s.p. rozsudok
vo vyhovujúcom výroku ako vecne správny potvrdil.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255
ods. 1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že úspešnému žalovanému v súvislosti
s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).