Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 11, 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 37C/301/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714211182
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mikulčík

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1714211182.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudcom Marekom Mikulčíkom v právnej veci žalobcu: S. I., R.. XX.XX.XXXX, D.

P. XX, XXX XX Š., zastúpený JUDr. Silviou Jakubcovou, advokátkou, sídlom Štúrova 34, 900 01 Modra
proti žalovaným: 1/ S. J., R.. XX.XX.XXXX, D. Z. XX, XXX XX Š., 2/ Ľ. I., R.. XX.XX.XXXX, D. P. XXX,
XXX XX Š., 3/ D. D., R.. XX.XX.XXXX, D. D. XX, XXX XX K., 4/ K. R., R.. XX.XX.XXXX, D. C. XXX, XXX
XX Š. o určenie, že poručitelia sú vlastníkmi nehnuteľností ku dňu smrti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že pozemok nachádzajúci sa v okrese N., obec Š., katastrálne územie C. Š., vyznačený
v geometrickom pláne Ing. Radovana Kamenského číslo 37C/301/2014 zo dňa 28.11.2016, úradne
overeného dňa 29.3.2017, ako pozemok parcela registra „C“, parc. č. 1826/2, druh pozemku orná pôda

o výmere 797 m2, patrí do dedičstva po nebohom Q. I., R. XX.XX.XXXX, U. XX.XX.XXXX, R. D. Š. v
podiele 1 k celku a do dedičstva po nebohej S. I., W.. W., R. XX.XX.XXXX, U. XX.XX.XXXX, R. D. Ú.
N. A. A. A. C. D. v podiele 1 k celku. Geometrický plán Ing. Radovana Kamenského číslo 37C/301/2014
zo dňa 28.11.2016, úradne overený dňa 29.3.2017 tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti sa žaloba zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
IV. Súd priznáva štátu voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 47,86%.

V. Súd priznáva štátu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52,14%.

o d ô v o d n e n i e :

1 Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 19. decembra 2014 a zmenenou v podaní doručenom
súdu dňa 19. októbra 2016 sa žalobca proti žalovaným domáhal určenia, že pozemky v katastrálnom
území C. Š., parcely registra C evidované na katastrálnej mape, parc.č. 1826/1 o výmere 440 m2 orná
pôda, parc.č. 1826/2 o výmere 1225 m2 orná pôda, evidované v katastri nehnuteľností V. Ú. C. N., odbor
katastrálny, zapísané na liste vlastníctva č. 1443, patria do dedičstva po nebohom Q. I. R. XX.XX.XXXX,
U. XX.XX.XXXX R. D. Š. a R. S. I. R.. XX.XX.XXXX, U. XX.XX.XXXX R. D. Ú. N. A. A. A. C. D., každého
v 1-ici k celku (ďalej len „žalobcom požadované určenie“) a náhrady trov konania.

2 Žalobca procesne zaútočil skutkovým tvrdením, že jeho starí rodičia: Q. I. R. A.O. XX.XX.XXXX,
U. A. XX.XX.XXXX (ďalej len „poručiteľ“) a S. I., R. A. XX.XX.XXXX, U. A. XX.XX.XXXX (ďalej len
„poručiteľka“) boli vlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej v pozemkovej knihe vo vložke č. 305, katastrálne
územie C. Š. a to pozemku s parc. č. 1826 o výmere 16 árov a 65 m2. Poručiteľ nadobudol vlastníctvo
podielu 9/20 pozostalosťou v roku 1925, dedičstvom v roku 1936 nadobudol podiel 1/40, a kúpa
v roku 1943 nadobudol podiel 1/40 . Poručiteľka nadobudla vlastnícke právo v roku 1931 kúpou v

podiele 9/20, v roku 1943 nadobudla kúpou podiel 2/40. Každý z nich tak vlastnil 1/2 parcely č.
1826. V súčasnej dobe je pôvodná parcela 1826 evidovaná v katastrálnom operáte na liste vlastníctva
č. 1443, k.ú. C. Š., parcely registra C evidované na katastrálnej mape, ako parcely: parc.č. 1826/1
druh pozemku orná pôda o výmere 440 m2 a parc.č. 1826/2 druh pozemku orná pôda o výmere 1225m2 (ďalej spolu len „predmetné nehnuteľnosti“). Predmetné nehnuteľnosti sú v súčasnosti evidované
v spoluvlastníctve žalovaných: S. J. v podiele 1/4 z celku, Ľ. I. v podiele 1/4 z celku, D. D.Č. v
podiele 1/10 z celku a K. R. v podiele 4/10 z celku. Žalobca uviedol, že vlastnícke právo žalovaných

k predmetným nehnuteľnostiam popiera. Žalobca poukázal na to, že v roku 1950 bola spísaná na
MNV Š. zápisnica, ktorou C. R. - otec žalovaných žiadal Q. I. O. S. K. S. o prepustenie stavebnej
parcely Q. I.. Q. I. O. K. S. stavebnú parcelu odmietli prepustiť do vlastníctva C. R.. C. R. takýto stav
akceptoval. Napriek stanovisku - dohode z roku 1950 C. R. mal naďalej záujem o získanie časti parcely
č. 1826, ktorou si chcel rozšíriť svoj dvor. V roku 1953 právny predchodca žalovaných C. R. podal návrh

na vedenie vyvlastňovacieho konania proti vlastníkom parcely - poručiteľovi a poručiteľke, ktorým sa
domáhal vyvlastnenia časti pôvodnej parcely č. 1826 o ktorú mal stále záujem. Vyvlastňovacie konanie
bolo vedené pod č. XI/1-198-1953/18 Okresným národným výborom v N.. Dňa 30.11.1953 pod č. Zn.
XI/1-198-1953/18 bol vydaný Vyvlastňovací výmer, ktorým Okresný národný výbor C. N. vyvlastnil časť
parcely č. 1826 vo vlastníctve S. I. O. K. Q. v prospech C. R. O. K. K.Á. W.. H. v zmysle pripojeného
geometrického plánu 272 m2 za cenu 272,- Kčs. Dňa 27.11.1953 súd povolil vo vložke č. 305, listinou

Čd 795/53 zahájenie vyvlastňovacieho pokračovania. V uznesení súdu je uvedené, že v zmysle
výmeru zo dňa 12.11.1953. Súd povolil vo vložke 305 uznesením č. Čd 892/53 zápis: Podľa výmeru
ONV v Pezinku zo dňa 30.11.1953 č. XI/1-198/1953/16 sa odpisuje par.č. 1826 do novej vložky č. 2727
a vkladá sa vlastnícke právo manželom: C. R. v 1/2 ici, K. R. v 1/2 ici. Do novej vložky 2727 bol v
rozpore s vyvlastňovacím výmerom a doloženým geometrickým plánom, ktorý bol súčasťou výmeru

vykonaný zápis - bola odpísaná celá parcela č. 1826 do spoluvlastníctva manželov R. a nie len v rozsahu
vyvlastňovacieho výmeru-vyvlastnenia. Manželia I. nikdy neuznali vyvlastňovanie a vyvlastnenie ich
časti parcely o výmere 272 m2. Medzi účastníkmi vyvlastňovacieho konania boli o túto vyvlastnenú
časť stále spory. Manželia I. ani neprijali plnenie, preto C. R. zložil plnenie do depozitu. Z depozitu sa
plnenie vrátilo manželom R. po vykonaní pokonávky. Na základe tejto skutočnosti C. R. podal návrh

na Ľudový súd v Pezinku, pričom konanie bolo vedené pod č. 2Nc 209/54-6. Súd schválil pokonávku
účastníkov konania spočívajúcu v tom, že C. R. vráti odporcom - manželom I. vyvlastnené nehnuteľnosti,
ktoré boli vyvlastnené výmerom z 30 11.1953. Odporcovia mali vrátiť užívaný vinohrad o výmere 240
m2. Napriek týmto skutočnostiam a listinným dôkazom v pozemkovej knihe neboli vykonané správne
zápisy. Do novej pozemkovej vložky č. 2727 bola pracovníkom pozemkovej knihy odpísaná celá parcela

vo vlastníctve manželov I. a nie len vyvlastnená časť v zmysle výmeru a priloženého geometrického
plánu to je 272 m2 každému v 1 -ici. Za vlastníkov celej prenesenej parcely bez právneho dôvodu boli
zapísaní manželia R.Í.. Tak isto nebolo zapísané uznesenie o pokonávke. Manželia I. si však svoje
vlastníctvobránilianapriekvyvlastneniuhostáleužívali. Dňa14.9.1979MNVvŠenkviciachprejednával
pretrvávajúce spory medzi I. O. C. R.. V Zápisnici zo dňa 14.9.1979 je uvedené, že sa rieši - spor o

parceluč.1826vovlastníctveQ.I.ajeho manželky S..Šetrenímapodľavýpisuvpozemkovejknihebolo
zistené, že parcela 1826 je v pozemkovej knihe stále zaevidovaná na C. a manželku K. tiež v polovine
čo sa nezakladá na pravde. Stránky sa dohodli, že sú ochotní spolu uvedenú nehnuteľnosť uviesť do
pôvodného stavu a po usporiadaní záležitosti S. I. (syn poručiteľa a poručiteľky) ako dedič po Q. I. O. S.
I. sú ochotní odpredať roľu - časť parcely 1826 od ul. Vinohradskej po vinicu C. R. a manželke. Stránky

sa dohodli, že vec vysporiadajú na štátnom notárstve v čo najkratšom čase. V roku 1979 pod č. zákazky
241-2-2711-600/79 bola daná objednávka na vyhotovenie geometrického plánu na rozdelenie parcely
č. 1826. Bol vyhotovený geometrický plán zo dňa 11.2. 1980 ktorý rozdeľoval pôvodnú parcelu č. 1826
na dve parcely: Par.č. 1826/1 o výmere 884 m2 Par.č. 1826/2 o výmere 781 m2 Geometrický plán nebol
nikdy zapísaný do evidencie nehnuteľností. Dňa. 28.9.1980 bolo spísané potvrdenie, ktorým bola S. I. -

synovi poručiteľa a poručiteľky vložená čiastka 15 000,- Sk na vkladnú knižku C. R. za pozemok medzi
domami p. č. 1826 o výmere 1665 m2 z ktorej bolo vyvlastnené 282 m2 a z toho bola utvorená nová
parcela č. 1826/1 v dĺžke 126m. Žalobca tvrdil, že k tomuto rokovaniu nebola prizvaná poručiteľka, ktorá
ešte žila. Dohoda uvedená v zápisnici však nikdy naplnená nebola, nakoľko žijúca vlastníčka a dedička
po manželovi Q. I., S. I. s prevodom nikdy nesúhlasila, ani ju nikto k uzatvoreniu dohody neprivolal.

Žalobca ďalej skutkovo poukazoval na to, že napriek požiadavke o opravu zápisu v pozemkovej knihe
vlastnícinedosiahliopravuzléhozápisuvpozemkovejknihe,ktoréhosadovolávaliatentostavpretrváva
doposiaľ. Žalobca uviedol, že oslovil Okresný úrad v Pezinku, katastrálny odbor, aby opravil v operáte
katastra nehnuteľností nepravdivé zápisy a zapísal ako vlastníkov aj S. I.Ú. O. Q. I. ako vlastníkov tejto
parcely, ktorým svedčia platné právne tituly. K oprave chýb v katastrálnom operáte sa vyjadrili dvaja

dedičia a to žalované 1/ a 2/, ktoré tvrdia, že ich otec C. R. odkúpil celú parcelu č. 1826 a preto trvajú na
svojom vlastníctve k tejto parcele. K svojmu tvrdeniu však žalované 1/ a 2/ nepreukázali platný právny
titulanisavoperátepozemkovejknihy,evidencienehnuteľností,katastrálnomoperátenenachádza.Toto
tvrdenie žalovaných 1/ a 2/ sa nezakladá na pravde. Dôkazom vyvracajúcich ich tvrdenie je zápisnica zodňa 14.09.1979. Vyvrátením účelovosti tvrdenia žalovaných 1/ a 2/ o zamýšľanej kúpe je vypracovaný
geometrický plán č. 241-2-2711-600/79, ktorý zameral parcelu č. 1826 a bol vyhotovený na účely jej
rozdelenia a to na: parcelu č. 1826/1, ktorá mala byť prevedená do vlastníctva C. O. K. R.; parcelu

č. 1826/2 ktorá mala ostať vo vlastníctve uvádza sa S. I.. Parcelu č. 1826/1 prevzal do užívania
C. R., ktorý zomrel v roku 1986. V užívaní parcely č. 1826/1 pokračoval jeho syn K. R. - žalovaný 4/,
ktorý túto parcelu užíva doposiaľ. Žalobca tiež poukázal na právnu skutočnosť, že nepravdivé zápisy
v pozemkovej knihe a v listoch vlastníctva spôsobili, že jeho starí rodičia sa nevedeli domôcť opráv
v príslušnej evidencii pozemkov- tak v pozemkovej knihe ako aj evidencii nehnuteľností a následne v

katastrálnom operáte. Celý život týmto trpeli, konanie štátnych úradov pociťovali ako krivdu na nich
páchanú, vždy vystupovali ako vlastníci a za svoje vlastníctvo sa doháňali, a aj zvadami si ho bránili. V
súčasnosti polovicu parcely užíva žalobca a polovicu užíva žalovaný 4/, s vedomím však, že vec nie je
stále usporiadaná. Žalobca ďalej procesne zaútočil návrhmi na vykonanie dokazovania.

3 K doručenej žalobe sa písomne vyjadrili žalované 1/, 2/ a 3/ v podaní doručenom súdu dňa 28.

apríla 2015, v ktorom sa procesne bránili skutkovým tvrdením, že roľa č. 1826 bola prevedená na ich
rodičov na základe vtedy platných zákonov a rozhodnutí súdov a preto sa nezakladá na pravde, že
poručiteľ s poručiteľkou boli vlastníkmi predmetných nehnuteľností do konca ich života. Žalované
1/, 2/ a 3/ poukázali na to, že uvedenú roľu zdedili po ich zomrelých rodičoch C. R. O. K. K. W.. H.,
čoho dôkazom súd kópie právoplatných pozostalostných rozhodnutí z dedičského konania. Predmetná

roľa bola riešená na pozostalostnom konaní najprv po ich otcovi C. R. (rozhodnutie D 204/86 vydané
JUDr. Jankovou dňa 08.04.1986) a potom po ich matke K. R.C. (rozhodnutie V-2 -19 D 729/96,
Dnot 323/96 vydané JUDr. Čížovou dňa 10.12.1997). Žalované 1/, 2/ a 3/ tiež poukázali na to, že
syn poručiteľa a poručiteľky S. I.Ý. I.., ako jediný dedič po svojej matke S. I. v dedičskom konaní
po poručiteľke (rozhodnutie D 1336/81-10 vydané JUDr. Jankovou zo dňa 13.01.1982) nepožiadal o

prededenie predmetných nehnuteľností, nakoľko si bol vedomý toho, že táto roľa je vo vlastníctve ich
rodičov a za uvedenú roľu prevzal od ich otca C. R. vkladnú knižku na svoje meno s vloženou finančnou
čiastkou 15 000 Kčs, čo činí 9 Kčs/m2, čoho dôkazom je potvrdenie o prevzatí vyššie uvedenej finančnej
čiastky dňa 28.09.1980. Žalované 1/, 2/ a 3/ sa tiež procesne bránili skutkovým tvrdením, že po dohode
s ich otcom časť role s označením 1826/2 mal pán S. I. st. užívať do konca svojho života, nakoľko spolu

mali dobré vzťahy a v tom čase žalobca mal len 14 rokov. K tvrdeniu právnej zástupkyne, že manželia
Q.O.S.I.sadomáhalisvojichvlastníckychprávaoprávvoperátekatastravpozemkovejknihe,žalované
uviedli, že o tomto právna zástupkyňa nepredložila žiadny písomný dôkaz. Žalované 1/, 2/ a 3/ uviedli,
že nesúhlasia s navrhovaným rozsudkom, poukázali na to, že sú právoplatnými vlastníkmi role 1826 vo
výmere 1665 m2 v celosti na základe listu vlastníctva č. 1443, pričom za túto roľu platili daň ich rodičia a

ony ju platia dodnes. Žalované 1/, 2/ a 3/ sa ďalej procesne bránili návrhmi na vykonanie dokazovania.

4 Žalovaný 4/ sa k doručenej žalobe vyjadril na pojednávaní konanom dňa 29. 12. 2015, na ktorom sa
súd pokúsil o zmierlivé vyriešenie sporu. Žalovaný 4/ na tomto pojednávaní súhlasil s návrhom žalobcu,
aby sa vlastníctvo predmetných nehnuteľností rozdelilo medzi žalobcu a žalovaných podľa toho, ako

to bolo dohodnuté v minulosti a ako sa predmetné nehnuteľnosti teraz užívajú.

5 Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie prostredníctvom stranami
predložených listinných dôkazov, pričom postupom podľa § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p. súd vykonal
aj iné dokazovanie (ohliadka, znalecké dokazovanie, výsluch svedka), ktoré hoci stranami sporu

navrhované nebolo, súd považoval za nevyhnutné vykonať pre rozhodnutie vo veci. V spore tak súd
vykonaldokazovanieohliadkoumiesta,výsluchomsvedkaC.J.,prečítanímalebooboznámenímobsahu
listinných dôkazov a to: č.l. 1-9 - návrh, č.l. 11-13, 120 - výpis z PK vložky č. 305, č.l. 14 - identifikácia
parciel, č.l. 15 - zápisnica zo dňa 17. 10. 1950, č.l. 16 - výpis z LV č. 1443, č.l. 17 - kópia katastrálnej
mapy, č.l. 18 - zápisnica zo dňa 26. 11. 1953, č.l. 19 - uznesenie Čd 795/53 zo dňa 27. 11. 1953, č.l. 20,

198 - kópia vyvlastňovacieho výmeru, č.l. 21 - geometrický plán, č.l. 21 - plánek, č.l. 22 - uznesenie Čd
892/53 zo dňa 8. 1. 1954, č.l. 24 - úmrtný list, č.l. 25 - zápis zo 14. 9. 1979, č.l. 26 - geometrický plán z 10.
1. 1980, č.l. 27 - potvrdenie o prevzatí vkladnej knižky, č.l. 28 - rovnopis osvedčenia o dedičstve, č.l. 29 -
rozhodnutie Štátneho notárstva Bratislava - vidiek č. k. D 1336/81-10 zo dňa 13. 1. 1982, 30 - oznámenie
k prešetreniu zápisu vlastníckeho práva, č.l. 31-32 - opätovné prešetrenie zápisu vlastníckeho práva,

žiadosť o vykonanie opravy zo dňa 4. 3. 2013, č.l. 33 - žiadosť vo veci opravu chýb v katastrálnom
operáte z 23. 9. 2014, č.l. 34 - konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte z 8. 10. 2014, č.l. 35
- oznámenie zo 14. 3. 2014, č.l. 36-38 - rozhodnutie OÚ Pezinok, katastrálny odbor č. X1 2/2014 zo
dňa 4. 11. 2014, č.l. 39-40 - predvolanie na prejednanie vlastníctva, č.l. 41 - usporiadanie vlastníctva kpozemku, č.l. 42 - kópie podacích lístkov, č.l. 48-49 - vyjadrenie k výzve, č.l. 50-51 - kópia PK vložky č.
305, k. ú. C. Š., č.l. 52-53 - kópia PK vložky č. 2727 k. ú. C.. Č., č.l. 54 -výpis z listu vlastníctva č. 1443
zo dňa 6. 8. 1998, č.l. 55 - rozhodnutie Štátneho notárstva Bratislava - vidiek D 204/86 z 8. 4. 1986, č.l.

56-57 - osvedčenie o dedičstve sp. zn. 19D 729/96, Dnot 323/96 z 10. 12. 1997, č.l. 60 - výpis z listu
vlastníctva č. 1443 zo dňa 14. 3. 2014, č.l. 61 - oznámenie k prešetreniu vlastníckeho práva z 12. 2.
2014, č.l. 63 - podanie PZ žalobcu z 8. 7. 2015, č.l. 70-79 - záznam o ohliadke zo dňa 6. 4. 2016, č.l.
81-82 - uznesenie sp. zn. 2Nc 209/54-6 zo dňa 20. 8. 1954, č.l. 83 - uznesenie sp. zn. 2Nc 209/54-6, č.l.
86-87 - uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania z 8. 6. 2016, č.l. 96 - oznámenie obce Šenkvice,

č.l. 97-98 - vyjadrenie k uzneseniu, č.l. 110-112 - záznam o ohliadke z 29. 9. 2016, č.l. 117 - návrh na
zmenu petitu žaloby, č.l. 118-119 - osvedčenie o dedičstve 8D 201/00-46, Dnot 103/00 z 20. 7. 2000,
č.l. 120 - prepis z PK vložky č. 305 k. ú. V. Čaníkovce, č.l. 124-145 - znalecký posudok č. 13/2016, č.l.
147-148 - uznesenie o priznaní znaleckej odmeny, č.l. 153-154 - vyjadrenie žalovaných k znaleckému
posudku, č.l. 155 - ohlásenie stavebných úprav z 21. 9. 1980, č.l. 157 - geometrický plán z 11. 2. 1980,
č.l. 158 - situačný náčrt, č.l. 159 - výpis z katastrálnej mapy, č.l. 160-161 - vyjadrenie navrhovateľa k

znaleckému posudku, č.l. 163 - rozhodnutie Štátneho notárstva Bratislava - vidiek sp. zn. D 742/72-7 zo
dňa 21. 8. 1972, č.l. 171-176 - doplnenie znaleckého posudku č. 13/2016 a úradne overený geometrický
plán, č.l. 177-178 - geometrický plán č. 37C/301/2014 zo dňa 28. 11. 2016, č.l. 182 - uznesenie o priznaní
znaleckej odmeny, č.l. 185-188 - vyjadrenie žalovaných k zápisnici, č.l. 194 - výpis z LV č. 2709, k. ú.
Veľké Šenkvice, č.l. 205-206 - vyjadrenie k podaniu z 9. 5. 2017, č.l. 210-213 - dodatok k vyjadreniu k

zápisnici zo súdneho pojednávania, č.l. 214 - kópia katastrálnej mapy z 13. 6. 2017, č.l. 215 - uznesenie
o pripustení zmeny žaloby zo dňa 7. 6. 2017.

6 Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav: Q. I. sa narodil A. XX.X.XXXX O. U. A.
XX.X.XXXX, S. I., I. R. A. XX.X.XXXX O. U. A. XX.X.XXXX. Poručiteľ a poručiteľka boli manželmi, z ich

manželstva pochádzalo jediné dieťa, syn S. I., ktorý sa narodil dňa X.X.XXXX a zomrel dňa X.X.XXXX.
Z rozhodnutia štátneho notárstva Bratislava-vidiek sp.zn. D 1336/81 vydaného dňa 13.1.1982 mal súd
za preukázané, že jediným dedičom po poručiteľke bol jej syn S. I.. Z osvedčenia o dedičstve sp.zn.
8D 201/00, Dnot 103/00 vydaného Okresným súdom Pezinok dňa 20.7.2000 mal súd za preukázané,
že jediným dedičom syna poručiteľov je žalobca. Žalovaní 1/ až 4/ sú deťmi C. R. O. S. K. K. R., W.

H.. C. R. zomrel dňa XX. XX. XXXX, dedičmi po ňom boli jeho manželka a žalovaní. Z rozhodnutia
štátneho notárstva Bratislava-vidiek sp.zn. D 204/86 vydaného dňa 08.04.1986 mal súd za preukázané,
že predmetom dedičstva po C. R. bola okrem iného i roľa s parcelným číslom 1826 o výmere 1665 m2,
nachádzajúca sa v k.ú. C. Š.E., pričom na základe uvedeného dedičského rozhodnutia bol založený
list vlastníctva. K. R. U. A. XX.X.XXXX, dedičmi po nej boli žalovaní. Z osvedčenia o dedičstve sp.zn.

V-2 -19 D 729/96,Dnot 323/96 vydaného Okresným súdom Bratislava III dňa 10.12.1997 mal súd za
preukázané, že predmetom dedičstva po K. R. bola okrem iného i roľa s parcelným číslom 1826
o výmere 1665 m2, nachádzajúca sa v k.ú. C. Š.E., zapísaná na LV č. 1443. Z výpisu z katastra
nehnuteľností na č.l. 16 spisu mal súd za preukázané, že k 19.3.2014 boli (okrem iných nehnuteľností)
na liste vlastníctva č.1443 zapísané nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci Š., v katastrálnom území C.

Š., ako: pozemok parcela registra „C“ parc. č. 1826/1 - orná pôda o výmere 440 m2, nachádzajúci
sa v intraviláne obce; pozemok parcela registra „C“ parc. č. 1826/2 - orná pôda o výmere 1225 m2,
nachádzajúci sa v extraviláne obce; pozemok parcela registra „C“ parc. č. 1829/1 - vinice o výmere
1934 m2, nachádzajúci sa v extraviláne obce: pozemok parcela registra „C“ parc. č. 1829/2 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 377 m2, nachádzajúci sa v intraviláne obce; : pozemok parcela registra

„C“ parc. č. 1829/3 - záhrady o výmere 267 m2, nachádzajúci sa v intraviláne obce; pozemok
parcela registra „C“ parc. č. 1829/4 - záhrady o výmere 983 m2, nachádzajúci sa v extraviláne obce;
stavba rodinného domu so súpisným číslom 701 postavená na pozemku s parc. č. 1829/2. . Ako ich
spoluvlastníci boli evidovaní: žalovaná 1/ v podiele 1/10; žalovaná 2/ v podiele 1; žalovaná 3/ v podiele
1 a žalovaný 4/ v podiele 4/10. Ako titul nadobudnutia je pri všetkých spoluvlastníkoch poznačené:

„ROZHODNUTIE D 204/86-599/86 Osvedčenie o dedičstve 19D 729/96“. Z kópie pozemkovoknižnej
vložky č. 305 pre katastrálne územie C. Š. (v minulosti C. Č., R.Ö.), mal súd za preukázané, že časť
„A ) Majetková podstata“ tejto vložky pozemkovej knihy obsahovala celkovo 2 zápisy pod radovými
číslami1.až2.,pričomzápispodradovýmčíslom1.bolrukopisnepodčiarknutýs poznámkou „B.14,15“.
Pod radovým číslom 1. bolo zapísané parcelné číslo 1826, roľa o výmere 463 siah (tu súd

pripomína, že jutro a siaha sú katastrálne plošné miery používané v minulosti. Jedno katastrálne jutro
tvorí 1600 štvorcových siah. Jedna štvorcová siaha má výmeru 3,596652 metra štvorcového). Časť
„B) Vlastníctvo“ tejto vložky pozemkovej knihy obsahovala celkovo 15 zápisov pod radovými číslami 1.
až 15. Zo zápisov pod radovými číslami 10. až 13. mal súd za preukázané tvrdenie žalobcu o tom, žeporučiteľ vlastnil 1 parcely č. 1826 a poručiteľka vlastnila taktiež 1 parcely č. 1826 (stav k 8. júnu 1943).
Zápispodradovýmčíslom14.bolvyhotovenýdňa14.novembra1953aznelnasledovne:„Podľavýmeru
ONVvPezinkuzodňa12.nov.1953,zn.XI/1-198/1953/18poznamenávasazahájenievyvlastňovacieho

pokračovania na parc. č. 1826 podľa zák. č. 289/49 Zb. pre C. R..“. Zápis pod radovým číslom 15. bol
vyhotovený dňa 31 decembra 1953 a znel nasledovne: „Odpisuje sa parc. čís. 1826 do novej vložky
čís. 2727 tejto knihy.“. Z kópie pozemkovoknižnej vložky č. 2727 pre katastrálne územie C. Š. (C.
K. C.J. Č., R.), mal súd za preukázané, že časť „A ) Majetková podstata“ tejto vložky pozemkovej
knihy obsahovala jeden zápis, pričom pod radovými číslom 1. bolo zapísané parcelné číslo 1826,

roľa v hone „Poluselky“ o výmere 16 árov 65 m2. Časť „B) Vlastníctvo“ tejto vložky pozemkovej knihy
obsahovala iba jeden zápis, ktorý znel: „ Došlo 31. decembra 1953, čís. 892. Podľa vyvlastňovacieho
výmeru Okr. nár. výboru v Pezinku č. XI/1 -198/1953/18 zapisuje sa parc. čís. 1826 odpísaná sem z
vložky č. 305 pod ?+. č. 1 a vkladá sa vlastnícke právo manželom: a.) C. R. C. N. D..) K. R. W.. H. v
polovici“. Zo zápisnice na č.l. 15 spisu mal súd za preukázané, že táto bola napísaná dňa 17. októbra
1950 na MNV vo Veľkých Čaníkovciach a jej predmetom bolo povolenie stavby rodinného domu C. R..

C. R. v tejto súvislosti žiadal Q. I. O. S. K. S. o prepustenie susednej stavebnej parcely. Q. I. O. K. S.
stavebnú parcelu odmietli prepustiť do vlastníctva C. R.. C. R. takýto stav akceptoval a vyhlásil, že nemá
záujem na parcele suseda I.. Zo zápisnice na č.l. 18 spisu mal súd za preukázané, že táto bola napísaná
dňa 26. novembra 1953 na MNV vo Veľkých Č. a jej predmetom bolo vyvlastňovacie konanie (parcela
č. 1826) vedené na žiadosť C. R.. Členovia komisie sa vybrali na tvar miesta, aby zistili skutočný stav,

o ktorý sa vyvlastnenie opiera. Zistili, že C. R., ktorý kladie požiadavku o vyvlastnenie, vlastní stavebný
pozemok, na ktorom má postavený rodinný dom, avšak nedokončený nakoľko parcela o šírke 9,5 metra
nezodpovedá len z toho hľadiska, že si vyžaduje šírku 15 metrov. Naproti tomu bolo zistené, že susedný
pozemok vo vlastníctve Q. I. O. S. K. S., je podľa zistenia na tvare miesta a mapových operátov širokým
6,5 metra, takže podľa platných predpisov v stavebníctve je nezastaviteľný už aj z toho dôvodu, že

z každej strany v susedstve stoja už postavené rodinné domy. Pri pohovore s C. R. bolo zistené, že
menovaným vlastníkom ponúkol náhradu za vyvlastniť sa majúcu časť parcely číslo 1826 v katastrálnom
území C. Č. vo výmere 272 m2, peňažnú hodnotu 2000,- Kčs, čo sa rovná za 1m2 7,30 Kčs, teda cenu
primeranú miestnym pomerom . Ďalej je C. R. ochotný odstúpiť, ako náhradu za vyvlastniť sa majúcu
časť, ktorá je toho času roľou, takú istú výmeru novovysadenej štvorročnej vinice. Q. I. sa k takejto

ponuke nevyjadril a na jednanie komisie sa nedostavil. Komisia sa jednohlasne zhodla na tom, aby
vyvlastňovacie pokračovanie bolo prevedené v prospech C. R.. Z vyvlastňovacieho výmeru na č.l. 20
spisu mal súd za preukázané, že tento bol vydaný Okresným národným výborom v Pezinku dňa 30.
novembra 1953 pod Zn.: XI/1-198-1953/18 , pričom právoplatnosť a vykonateľnosť nadobudol dňa 23.
decembra 1953. Vo výmere sa uvádza, že Okresný národný výbor v Pezinku na návrh C. R. vyvlastňuje

z nehnuteľnosti parc. číslo 1826 v katastrálnom území C. Č., zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č
305 vo výmere 16 árov a 65 m2, vedenej na meno Q. I. v 1 a jeho manželky S., W.. W. v 1, 272 m2
pre prístavbu rodinného domu C. R. O. S. K. K., W.. H.. Vyvlastnením nadobúdajú C. R. O. K. K. W..
H. vlastnícke právo k popísanej nehnuteľnosti tak, ako je uvedené v pripojenom geometrickom pláne.
Okresný národný výbor v Pezinku zároveň určil náhradu za 1 meter štvorcový vo výške 1,- Kčs, teda za

272 metrov štvorcových 272,-Kčs, ktorú vyvlastniteľom prikázal zložiť do súdneho depozitu Ľudového
súdu v Pezinku do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto výmeru. Po právoplatnosti výmeru a
po zložení obnosu náhrady odovzdá ONV v Pezinku vyvlastnenú časť stavebného pozemku do držby
vyvlastniteľov. Z plánkunač.l.21spisumalsúdzapreukázané,žetentobolvyhotovenývmierke1:2880
a graficky znázorňoval časť katastrálneho územia C. Č., pričom na parcele č. 1826 bola znázornená

jej časť, ktorá sa mala vyvlastniť. Textový popis plánu uvádzal, že na parcele číslo 1826 sa ponechá 3
metre široký vchod a zbytok v dĺžke 40 metrov sa pričlení k novostavbe ako dvor. Z uznesenia na č.l.
81-82 spisu mal súd za preukázané, že toto bolo vydané Ľudovým súdom v Pezinku pod sp.zn. 2 Nc
209/54-6 dňa 20. augusta 1954 a jeho predmetom bolo schválenie pokonávky podľa § 40 Osp (zákon č.
142/1950 Sb. o konaní v občianskych právnych veciach - občiansky súdny poriadok) vo veci vyriešenia

susedského sporu medzi navrhovateľom C. R. O. V. Q. I. O. S. K. S.Q., W.. W.. Medzi navrhovateľom
a odporcami súd schválil pokonávku (v súčasnej procesnej terminológií zmier-pozn. súdu), ktorou sa
navrhovateľ zaviazal odporcom vrátiť nehnuteľnosti vyvlastnené v jeho prospech výmerom Okresného
národného výboru v Pezinku zn. XI/1-198-1953/18 zo dňa 30. novembra 1953, nachádzajúce sa v
katastrálnom území C. Č. vo výmere 272 štv. siah (zrejmá nesprávnosť Ľudového súdu v Pezinku v

označení plošnejmiery-pozn.súdu),vykopaťaodniesťstĺpiky,ktorézakopalnavyvlastnenom pozemku
a to do pätnástich dní potom, čomu odporcovia predložia opis žiadosti, ktorou žiadajú geodetický a
kartografický ústav o vyslanie zememerača. Odporcovia sa v pokonávke zaviazali, že do pätnástich
dní požiadajú geodetický ústav, aby vyslal zememerača, ktorý prevedie meranie pozemkov patriacichim a susediacich s pozemkami patriacich navrhovateľovi. Odporcovia sa ďalej zaviazali, že do konca
októbra 1954 výrubu 4 ovocné stromy, ktoré sú na medzi vo vinohrade, ktorý susedí s pozemkom
navrhovateľa a obrúbu všetky stromy, respektíve haluze stromov, ktoré tienia nad pozemkom patriacim

navrhovateľovi. Taktiež sa odporcovia zaviazali vrátiť navrhovateľovi vinohrad a pozemok, ktorý im
poskytol navrhovateľ ako náhradu za vyvlastnené nehnuteľnosti vo výmere 80 centimetrov šírky a 300
metrov dĺžky, ihneď po zobratí úrody. V uznesení sa ďalej uvádza: „Touto pokonávkou sú vyrovnané
medzi účastníkmi všetky pohľadávky, ktoré im vznikli v spojení z vyvlastňovacím konaním nehnuteľností
patriacichodporcomasužívanímjakvyvlastnenýchnehnuteľnostítakajnehnuteľností,ktorévyvlastniteľ

poskytol ako protináhradu vyvlastneným.“. Z uznesenia na č.l.83 spisu mal súd za preukázané, že
toto bolo vydané Ľudovým súdom v Pezinku pod sp.zn. 2 Nc 209/54-6. Týmto uznesením Ľudový súd
v Pezinku rozhodol v depozitnej veci C. R. tak, že s poukazom na ustanovenie § 365 Osp sumu vo
výške 272,- Kčs, ktorú deponent zložil dňa 8. februára 1954 v Štátnej sporiteľni v Pezinku , vrátil späť
deponentovi . V uznesení súd poukázal na to, že dohodou uzavretou medzi deponentom a vyvlastneným
Q. I. O. S. K. S., W.. W. dňa 20.augusta 1954, sa žiadosť deponenta o poukázanie sumy vo výške

272,- Kčs v prospech vyvlastnených stala bezpredmetnou. Zo zápisnice na č.l. 25 spisu mal súd za
preukázané, že táto bola spísaná na Miestnom národnom výbore v Š. dňa 14. septembra 1979 vo veci
majetko-právneho vysporiadania parcely č. 1826, za prítomnosti S. I.C., E. I., C.X. R., J. N. O. C. J..
V zápisnici je zachytený tento priebeh jednania: „S. I.Ý. I. K. O. C. R. boli pozvaní na MNV v Š. vo
veci vyriešenia sporu o parcelu č. 1826, ktorá bola pôvodne vo vlastníctve Q. I. O. S. K. S., W.. W..

Uvedená parcela, resp. jej časť vo výmere 272 m2 bola uznesením ONV v Pezinku č.XI/1-198-1953/18
vyvlastnená v prospech C. R. O. K.. K. W.. H.Č.. Proti tomuto vyvlastneniu sa Q. I.Ý. odvolal a poukázanú
sumu v depozite Štátnej sporitelne neprijal. Podľa uznesenia Ľudového súdu v Pezinku č. 2 Nc 209/54-6
sa medzi sebou stránky dohodli, že vyvlastňovateľ vracia vyvlastnenú nehnuteľnosť Q. I. a manž. a
zároveň mu bola poukázaná suma 272,- Kčs naspäť vrátená. Pri ďalšom šetrení a podľa výpisu z

Pozemkovej knihy bola konštatovaná skutočnosť, že parcela č. 1826 je zaevidovaná vo výmere 1665
m2 na C. R. v polovine a na manželku K. tiež v polovine, čo sa nezakladá na pravde. Uvedené stránky
na tunajšom MNV dospeli k dohode, podľa ktorej sú ochotní spolu uvedenú nehnuteľnosť uviesť do
pôvodného stavu a po usporiadaní záležitosti sú S. I. ako dedič po Q. I. O. S. I. W.. W. ochotní odpredať
roľu - časť parcely 1826 ul. C. N. C. C. R. O. K.. Stránka sa dohodli, že vec vysporiadajú na Štátnom

notárstve v Bratislave v čo najkratšom čase.“. Pod týmto textom sa na zápisnici nachádzajú 4 podpisy
a odtlačok úradnej pečiatky MNV Šenkvice. Z kópie geometrického plánu na č.l. 26 spisu , mal súd za
preukázané, že geometrický plán číslo 241-2-2711-600/79 bol vyhotovený organizáciou GEODÉZIA,
štátny podnik Bratislava na rozdelenie parcely číslo 1826 v katastrálnom území C.É. Š.. V prírode boli
nové hranice označené železnými trubkami (zameral dňa 10. 1. 1980 Ing Sadloň) geometrický plán

vyhotovila dňa 11.2.980 Valachovičová a úradne ho overil dňa 13. 3.1980 pod číslom 170/80 úrad
geodézie. Z tohto plánu súd zistil, že z pôvodnej nehnuteľnosti zapísanej v pozemkovoknižnej vložke
č. 2707 ako parcela číslo 1826 roľa o výmere 1665 m2 mali po jeho prevode do katastra vzniknúť dva
nové pozemky, a to pozemok parc. číslo 1826/1 orná pôda o výmere 884 m2 s doterajším vlastníkom
a pozemok parc. číslo 1826/2 orná pôda o výmere 781m2 , ktorého vlastník mal byť „I. Š.“. Uvedený

geometrický plán do katastra nehnuteľností prevedený nebol. Z informácie na č.l. 199 spisu mal súd
za preukázané, že objednávateľom geometrického plánu číslo 241-2-2711-600/79 bol pán S. I., P.
Č.. XX, Š.. Z potvrdenia na č.l. 27 spisu mal súd za preukázané, že je v ňom uvedený nasledovný
text vyhotovený písacím strojom: „Potvrdenie o prevzatí vkladnej knižky vloženú čiastku Kčs. 15.000.-
na VK 12-900919-6 na meno S. I.C., Š., P. obnos čiastku Kčs. 15.000.- vložil na vklad C. R. I.. Š., C.

Č.. XXX. za pozemok roľa medzi domami Poluselka vložka č. 305 parcela 1826 vo výmere 16 á 65 m2
z ktorej bolo vyvlastnené 282 m2 z tohoto bola znovu utvorená nová parcela 1826/1 v dĺžke 126 m.
Pozemok vlastnil zomrelý Q. I. O. K. S.. Na základe dohody s dedičom S. I. bola uzavretá dohode a
spísaná zápisnica na MNV v Šenkviciach za prítomnosti predsedu J. N. a tajomníka C. J. dňa 14.9.1979.
Šenkvice dňa 28.9.1980. Prevzatie vkladnej knižky potvrdzujem za prítomnosti dvoch svedkov: 1./

svedok 2./ svedok“. V spodnej časti potvrdenia sa pri svedkoch nachádzajú dva podpisy. Svedok C. J.
(R.. XXXX) vypovedal, že vie, čo je predmetom súdneho konania, všetkých účastníkov konania pozná,
no nie je s nimi v žiadnom bližšom vzťahu. Uviedol, že v minulosti pôsobil ako tajomník MNV v Š., bolo to
však už pred 38 rokmi. Spomenul si, že v roku 1979 sa riešila otázka majetkovo-právneho usporiadania
pozemkov medzi právnymi predchodcami strán sporu. Riešilo sa to na vtedajšom MNV podľa zákona,

ktorýzverovalMNVkompetencieohľadneriešeniamajetkovo-právnychsusedskýchsporov,vsúčasnosti
sa tomu venuje § 5 zákona o obecnom zriadení. Majetkovo právne vzťahy mal na starosti starosta obce
pán N.. Svedok si spomenul, že v roku 1979 sa riešili nejaké nezhody medzi právnymi predchodcami
strán sporu. Svedok, si pamätal len to, že nastala zhoda, ktorú osvedčil vtedajší MNV, ale bližšiepodrobnosti si nepamätal. Po nahliadnutí do súdneho spisu svedok uviedol, že na listine na č.l. 25 je
jeho podpis, a na listine na č.l. 27 sa jeho podpis nenachádza. Zo znaleckého posudku na č.l. 124-146
spisu mal súd za preukázané, že znalecký posudok č. 13/2016 vyhotovil dňa 28. novembra 2016 Ing.

Radovan Kamenský, znalec z oboru geodézia a kartografia, pričom súčasťou znaleckého posudku je
i geometrický plán na oddelenie nehnuteľností na p.č. 1826/2,1826/3 číslo 37C/301/2014. Vo svojom
znaleckom posudku znalec Ing. Kamenský uviedol, inter alia, nasledovné: „Pôvodná pozemnoknižná
p.č. 1826 bola pôvodne zapísaná v PK vložke č.305. Na základe vyvlastňovacieho konania na časť
parcely o výmere 272m2 pre prístavbu rod.domku C. R. bol vydaný ONV v Pezinku vyvlastňovací výmer

č. XI/1-198/1953/18 /30.november 1953/ a PK parcela č. 1826 bola v celosti odpísaná do PK vložky
2727 /31.decembra 1953/, tj. o výmere 1665m2 na nových vlastníkov C. O. K. R.. Preukázateľne je
v genéze zápisov na parcelu 1826 z PK vložky 305 do PK vložky 2727 na základe Vyvlastňovacieho
výmeru XI/1-198/1953/18 nesúlad. Nesúlad je zrejmý aj v technickej prílohe k Vyvlastňovaciemu výmeru
-plánku, na ktorom je slovne popísané, že išlo o 'Vyvlastnenie časti parc.č. 1826 s ponechaním na tejto
parcele 3 m široký vchod a zbytok v dĺžke 40m pričleniť k novostavbe ako dvor' /Rozumej k parcele

1829/. Graficky na plánku nie sú žiadne kóty, je uvedená mierka 1:2880, no podľa slovného popisu,
ak necháme na p.č.1826 vchod o šírke 3m, z parcely ostane 3,90m šírka pre pričlenenie, čo však pre
dĺžku 40m nespĺňa výmeru 272m2, ale 151m2 /Pozn. nejde o exaktný obdĺžnik/. Na uvedenú parcelu
bol 10.1.1980 vypracovaný geometrický plán GP 241-2-2711-600/79 fy. Geodézia,n.p. Pezinok, úradne
overený 13.3.1980, ktorým sa parcela 1826 o výmere 1665m2 rozdelila na p.č. 1826/1 o výmere 884m2

a p.č. 1826/2 o výmere 781m2, t.j. v dĺžke 126m od ulice. Uvedený GP nebol právne prevedený. Nie
je zrejmé, žeby v neskoršom období na parcelu 1826 bol vypracovaný geometrický plán, prípadne
technický podklad, ktorý by vlastnícke hranice predmetnej parcely definoval v súradnicovom systéme.
V súčasnosti po rozdelení je pôvodná PK parcela 1826 vedená na LV 1443 , k.ú.C. Š. ako p.č. C KN
1826/1 o výmere 440m2, orná pôda zastavaného územia obce a p.č. 1826/2 o výmere 1225m2, orná

pôda mimo zastavaného územia obce. V súčte ide o spoločnú výmeru 1665m2, tj. výmeru identickú s
pozemnoknižnou parcelou 1826 a aj polohovo sú vlastnícke hranice obvodu p.č.C KN 1826/1,2 identické
s vlastníckymi hranicami pozemnoknižnej parcely 1826. Z uvedeného boli pre spracovanie vytýčenia
obvodu parcely primárne využité technické podklady pozemkového katastra, tj. pozemková mapa. V
zmysleUzneseniasomdňa28.11.2016vytýčilhranicepodľaužívaniavterénečastipôvodnejPKparcely

1826 /novoodeľovaných C KN p.č. 1826/2, 1826/3 podľa návrhu GP/. Súradnicovo asú zadefinované
v Zozname súradníc podrobných bodov /Prílohač.5/ a graficky sú vyznačené v priloženom Zázname
podrobného merania zmien /Prílohač.4/.“. Z geometrického plánu 177-179 mal súd za preukázané, že
geometrický plán na oddelenie nehnuteľností na p.č. 1826/2,1826/3 v k.ú. C. Š. číslo 37C/301/2014
vyhotovil dňa 28. novembra 2016 Ing. Radovan Kamenský, znalec z oboru geodézia a kartografia,

autorizačne ho overil Ing. Radovan Kamenský dňa 28. novembra 2016 a úradne ho dňa 29. marca
2017overila Ing. Iveta Jankovičová z katastrálneho odboru Okresného úradu Pezinok pod číslom G
1314/2017. Z tohto geometrického plánu vyplýva, že z pôvodnej nehnuteľnosti zapísanej na LV č.
1443 ako parcela číslo 1826/2 orná pôda o výmere 1225 m2 majú po jeho prevedení do katastra
vzniknúť dva nové pozemky, a to pozemok parc. číslo 1826/2 orná pôda o výmere 797 m2 vo vlastníctve

žalobcu a pozemok parc. číslo 1826/3 orná pôda o výmere 428 m2 v spoluvlastníctve žalovaných.
Z ohliadok miesta vykonaných dňa 6. apríla 2016 a 22. septembra 2016dňa súd zistil, že užívacie
vzťahy predmetných nehnuteľností nezodpovedajú právnemu stavu. Hoci na liste vlastníctva č.1443
je pozemok parcela registra „C“ parc. č. 1826/1 evidovaný ako orná pôda o výmere 440 m2, súd zistil,
že tento pozemok svojím užívaním zodpovedá druhu pozemku zastavané plochy a nádvoria, nakoľko

za vstupom na pozemok od cesty bezprostredne susedí s pozemkom evidovaným na LV č.1443
ako parcela č. 1829/2 a hoci je medzi týmito pozemkami v súčasnosti na vzdialenosť cca 30 až
40 metrov viditeľná pôvodná hranica vymedzujúca v minulosti hranice parciel č. 1826 a č. 1829,
oba tieto pozemky v súčasnosti užívajú žalovaní (najmä žalovaný 4/, ako väčšinový spoluvlastník
nehnuteľností zapísaných na LV č. 1443) a svojim charakterom sú to jednoznačne zastavané plochy

a nádvoria, nakoľko žalovaný 4/ na nich vybudoval drobné stavby slúžiace na chov hospodárskych
zvierat. Na pozemku parc. č. 1826/1 evidovanom ako orná pôda o výmere 440 m2 sa v jeho prednej
časti od cesty nachádza vybetónovaná plocha, následne sa na ňom nachádza voliéra s holubmi, a po
vzdialenosti cca 30 až 40 metrov sa na ňom nachádza stavba určená na chov väčších hospodárskych
zvierat, ktorá bezprostredne stavebne nadväzuje na drobnú stavbu určenú na chov hospodárskych

zvierat postavenú na pozemku s parc. č. 1829/3. Za hospodárskou stavbou pokračuje užívanie
pôvodnej parcely č. 1826/2 žalovanými a má charakter pozemku určeného na chov zvierat, na ktorý
nadväzuje záhrada, pričom v zadnej časti záhrady sa nachádza veľký strom a za ním je drevený latkový
plot. Toto užívanie pozemku žalovanými je v znaleckom posudku a geometrickom pláne znalca Ing.Kamenského znázornené ako novovytvorený pozemok parc. č. 1826/3 orná pôda o výmere 428 m2
(ďalej len „novovytvorený pozemok č. 1826/3“). Drevený latkový plot vymedzuje hranicu, od ktorej užíva
pôvodnú parcelu č. 1826/2 žalobca. Žalobca teda užíva pozemok, ktorý je v znaleckom posudku a

geometrickom pláne znalca Ing. Kamenského znázornený ako novovytvorený pozemok parc. č. 1826/2
orná pôda o výmere 797 m2 (ďalej len „novovytvorený pozemok č. 1826/2“). Žalobca novovytvorený
pozemok č. 1826/2 užíva ako ornú pôdu.

7 Súd uvádza tento právny stav :

Podľa § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom do 31. decembra 1991
vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite
v držbe ( § 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je
ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2).
Podľa § 135a ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom do 31. decembra 1991
ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1) desať rokov

a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania ( § 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo
k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom
užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná
výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do
osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej

sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.
Podľa § 135a ods. 3 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom do 31. decembra 1991
takto však nemôže nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej má
socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Takto nemožno nadobudnúť ani
právo k pozemku, ktorý je v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia

právo užívania podľa osobitných predpisov.
Podľa § 135a ods. 4 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom do 31. decembra 1991
do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec
nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom od 1. januára 1992

oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o
hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom od 1. januára 1992 takto
nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam,
ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125).

Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom od 1. januára 1992 do
doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa § 460 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov dedičstvo sa
nadobúda smrťou poručiteľa.
Podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov v prvej skupine

dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.
Podľa § 486 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov kto dobromyseľne
niečo nadobudol od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené, je chránený tak, ako keby to
bol nadobudol od oprávneného dediča.
Podľa článku 2 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „C.s.p.“) právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej
rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo.
Článok 4 C.s.p. ustanovuje: „(1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného

ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a

poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.“.

8 Súd pripomína judikatúru najvyšších súdnych autorít: Naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm.
c) Občianskeho súdneho poriadku sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konanídomáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť
odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba
nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie

obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu
(len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. ( Rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 112/2004

9 Aplikáciou citovaných zákonných ustanovení a uvedenej judikatúry , ako aj s ohľadom na zistenú

genézu historického sledu udalostí vo vývoji susedských vlastníckych vzťahov medzi právnymi
predchodcami strán sporu dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je vo vzťahu k žalobcom
požadovanémuurčeniudôvodnálenčiastočne. Súdakoprejudiciálnuotázkuskúmalto, aký bolposmrti
poručiteľov ďalší vývoj vlastníckych vzťahov ohľadom predmetných nehnuteľností, a či sa právoplatným
rozhodnutím súdu o žalobcom požadovanom určení odstráni neistota v jeho právnom vzťahu voči
žalovaným. Okresný súd Pezinok pripomína, že podľa práva platného do 31. decembra 1950 bola

na Slovensku vydržacia doba 32 rokov a v českých krajoch 30 rokov. Zákon č. 141/1950 Zb., ktorý
nadobudol účinnosť 1. januára 1951, ustanovil na vydržanie vlastníctva nehnuteľnosti dobu 10 rokov,
pričom pre vydržanie, ktorého doba začala plynúť pred týmto dátumom, platilo, že sa skončí uplynutím
pôvodnej lehoty, najneskôr však do 31. decembra 1960 (§ 566 zákona č. 141/1950 Zb.). Vydržanie bolo
do 31. decembra 1950, s výnimkou vydržania medzi manželmi, a od 1. januára 1951 do 31. marca

1964, s výnimkou nescudziteľných vecí, ktoré boli v socialistickom vlastníctve, prípustné voči každému.
Vyžadovalasadobromyseľnáanepretržitádržba,pričomzadobromyseľnéhosadržiteľpovažovalvtedy,
keď so zreteľom na všetky okolnosti mohol byť presvedčený o tom, že mu vec patrí. Právo platné na
území Slovenska do 31. decembra 1950 vyžadovalo dobromyseľnosť pri nastúpení do držby, kým podľa
zákona č. 141/1950 Zb. bola potrebná počas celého plynutia vydržacej doby. Občiansky zákonník č.

40/1964 Zb., ktorý nahradil zákon č.141/1950 Zb. priniesol obrat vo vývoji právnej úpravy inštitútu
vydržania na území Slovenska (vtedajšieho Československa). Zákon vôbec nezahŕňal právnu úpravu
držby, ergo v ňom nemohlo byť upravené ani vydržanie, nakoľko toto je na držbe založené. Do právneho
poriadku bol však zavedený nový inštitút osobného užívania pozemkov. Až zákonom č. 131/1982 Zb.,
bol do Občianskeho zákonníka zavedený nový § 135a, ktorý stanovoval, že držiteľ veci, ktorý túto držal

nepretržite v držbe po dobu 3 rokov (u vecí hnuteľných) alebo 10 rokov (u vecí nehnuteľných), stal sa
ich vlastníkom. Zákonodarca sa však nevrátil k úprave držby a vydržania v zmysle zákona č. 141/1950
Zb. Túto problematiku upravil odlišne. O držbe sa zákon zmieňoval iba ako o držbe oprávnenej, chýbala
prezumpcia oprávnenosti držby. Chýbala aj úprava ochrany detencie. Vydržať nebolo možné veci v
socialistickom vlastníctve (napr. pozemky vo vlastníctve štátu náležiace ku štátnym nemocniciam).

Mohlo dôjsť i k vydržaniu pozemku alebo jeho časti, no len takého, ktorý sa mohol stať predmetom
osobného užívania pozemku. Vlastnícke právo k vydržanému pozemku však v takom prípade získaval
štát a vydržateľovi vznikol nárok na zriadenie práva osobného užívania k tomuto pozemku. Súčasná
právna úprava inštitútu vydržania stanovuje, že vlastníkom nehnuteľnosti sa počínajúc dňom 1. januára
1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to aj v

prípade, keď sa stala oprávneným držiteľom pred 1. januárom 1992. Možno konštatovať, že súčasné
zákonom ustanovené podmienky vydržania sú koncipované v podstate totožne, ako v rímskom práve,
a patria medzi ne: a) existencia faktickej držby veci (corpus possessionis) z toho hľadiska, či držiteľ
s vecou nakladá ako so svojou (animus possidendi)a či je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej
viere (bona fides), že mu vec patrí; b) uplynutie ustanovenej doby, v ktorej má oprávnený držiteľ vec v

držbe(trojročnádobaprihnuteľnýchveciach,desaťročnádobaprinehnuteľnýchveciach);c)spôsobilosť
predmetu vydržania (res habilis).

10 Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k záveru, pôvodne bol celý pozemok parc. č. 1826
zapísaný vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcu (PK vložka č 305) a hoci im z neho

bola vyvlastnená iba časť (272m2), bol neskôr celý zapísaný vo vlastníctve právnych predchodcov
žalovaných (PK vložka č 2727). Hoci fakticky sa mal v roku 1954 pozemok s parc. č. 1826 na základe
pokonávky stať znova vlastníctvom právnych predchodcov žalobcu, právne k tomu nikdy neprišlo
a pozemok zostal evidovaný na právnych predchodcov žalovaných. K dohode medzi právnymi
predchodcami žalobcu a právnymi predchodcami žalovaných ohľadom faktického užívania pozemku s

parc. č. 1826 však prišlo dohodou z roku 1979, na základe ktorej právni predchodcovia žalovaných
za kúpnu cenu 15.000,- Kčs odkúpili od právnych predchodcov žalobcu časť pozemku s parc. č.
1826, a i keď účastníkom tejto dohody nebola poručiteľka, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
po vyhotovení geometrického plánu 241-2-2711-600/79 sa v roku 1980 vytvoril ohľadom užívaniapozemku parc. č. 1826 stav, ako bol zistený pri obhliadke dňa 6. apríla 2016 a ako bol zameraný
znalcom, teda súčasný pozemok 1826/1 o výmere 440 m2 spolu s novovytvoreným pozemkom
č. 1826/3 boli v držbe právnych predchodcov žalovaných a novovytvorený pozemok č. 1826/2 bol

v držbe právnych predchodcov žalobcu. Súd dospel k záveru, že od roku 1953 až dodnes nie je
faktický stav užívania pozemku s parc. č. 1826 v súlade so stavom právnym, nakoľko: parcela č. 1826
bola v roku 1593 zapísaná do vlastníctva právnych predchodcov žalovaných v celej výmere, hoci im
mal byť zapísaný iba podiel na nej zodpovedajúci vyvlastnenej výmere 272 m2; k zápisu pokonávky
zo dňa 20. augusta 1954 do pozemkovej knihy nikdy neprišlo; k prevodu geometrického plánu č.

241-2-2711-600/79 taktiežnikdyneprišlo;apretomážalobcaprávnyzáujemnačastinímpožadovaného
určenia. Novovytvorený pozemok č. 1826/2 bol nesporne vždy v užívaní poručiteľa a poručiteľky,
neskôr ich syna S. I. a v súčasnosti je užívaní žalobcu, tento pozemok nebol v dedičských konaniach
po poručiteľoch prejednaný, a zároveň nikdy nebol v užívaní právnych predchodcov žalovaných, preto
bol daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že tento novovytvorený pozemok č. 1826/2
patrí do dedičstva po poručiteľovi a poručiteľke. Novovytvorený pozemok č. 1826/3 je minimálne

od roku 1980 v užívaní právnych predchodcov žalovaných a neskôr v užívaní žalovaných, ktorí ho,
podľa záverov súdu dobromyseľne vydržali, a zároveň ich spoluvlastníctvu svedčí aj zákonná ochrana
podľa ustanovenie § 486 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho žalovaní nadobudli spoluvlastníctvo
k novovytvorenému pozemok č. 1826/3 po smrti poručiteľov. Právoplatným rozhodnutím súdu v zmysle
výroku I. nastane stav, ktorý spravodlivo usporiada vlastnícke vzťahy strán sporu, v ktorých v minulosti

v dôsledku nesprávneho postupu orgánov štátu, a nesprávneho postupu právnych predchodcov strán
vznikol nesúlad medzi stavom faktickým a stavom právnym. Novovytvorený pozemok č. 1826/3
zostane v spoluvlastníctve žalovaných a novovytvorený pozemok č. 1826/2 bude predmetom
novoobjaveného dedičstva po poručiteľovi a poručiteľke. Žalobca si v takom prípade v konaniach
o novoobjavenom dedičstve nechá predediť novovytvorený pozemok č. 1826/2 a bude disponovať

právoplatným dedičským rozhodnutím, na základe ktorého ho príslušný katastrálny odbor zapíše
ako vlastníka do katastra nehnuteľností. Žalovaní zostanú v katastri nehnuteľností zapísaní ako
spoluvlastníci novovytvoreného pozemku č. 1826/3 . Takýmto rozhodnutím sudu nastane stav, ktorého
sa v rámci zmierlivého riešenia sporu dožadovali žalobca a žalovaný 4/. V tejto časti sporu tak súd
s poukazom na citovanú judikatúru dospel k záveru, že je daný naliehavý právny záujem na takej

časti žalobcom požadovanom určenia, v ktorej bude zosúladený faktický stav zo stavom právnym a
dôjde ním k definitívnemu vyriešeniu nárokov strán na predmetné nehnuteľnosti, tak s ohľadom na
genézu vývoja vlastníckych vzťahov, ako aj s ohľadom na súčasný faktický stav užívania sporných
nehnuteľností, ktorý trvá už viac ako 30 rokov. Za toho stavu súd čiastočne vyhovel žalobe žalobcu
a rozhodol tak, ako je to uvedené v bode I. výroku rozsudku. V prevyšujúcej časti súd potom žalobu

zamietol, nakoľko dospel k záveru, že na žalobcom požadovanom určení nie je v prevyšujúcej časti daný
naliehavý právny záujem. Pozitívnym rozhodnutím súdu o žalobcom požadovanom určení, by totiž v
prípade jeho právoplatnosti nastal stav, ktorý by nevyhnutne viedol k vzniku ďalších súdnych sporov
medzi stranami . Aj keď by si žalobca mohol v takom prípade v konaní o novoobjavenom dedičstve
nechať predediť predmetné nehnuteľnosti a disponoval by i právoplatným osvedčením o dedičstve,

príslušný katastrálny odbor by ho ako vlastníka predmetných nehnuteľností na základe osvedčenia o
dedičstve do katastra nehnuteľností nezapísal, pretože žalovaní sú už ako spoluvlastníci predmetných
nehnuteľností v katastri nehnuteľností zapísaní, a to na základe rovnocenného titulu - osvedčenia o
dedičstve. Nevyhnutne by to teda viedlo k tomu, že by sa žalobca musel v ďalšom súdnom spore
domáhať určenia vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. V takom prípade by súd rozhodujúci

tento vlastnícky spor s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nevyhnutne došiel k záveru, že
novovytvorený pozemok č. 1826/2 je vo vlastníctve žalobcu a tento pozemok žalobca nadobudol
vydržaním, a novovytvorený pozemok č. 1826/3 je v podielovom spoluvlastníctve žalovaných, ktorí
ho rovnako nadobudli vydržaním, resp. ho dobromyseľne nadobudli od nepravého dediča. Vzhľadom
na zistený nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na ním požadovanom určení, súd jeho

žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

11 Pokiaľ je v zmysle ustanovenia čl. 2 ods. 2 C.s.p. právna istota stav, v ktorom každý môže legitímne
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,

že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo, dospel súd k záveru, že výrokom uvedeným v bode I.
tohto rozsudku sa nastolí medzi stranami stav právnej istoty, a zároveň dôjde aj k definitívnemu a
spravodlivému rozhodnutiu o usporiadaní susedských vlastníckych vzťahov medzi rodinami právnych
predchodcov strán, v súčasnosti vzťahov medzi stranami.12 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo. Súd vychádzal z toho, že žalobcom požadované určenie predstavovalo

celkovo 1665 m2 plošnej miery pozemkov, no úspešný bol iba v časti zahŕňajúcej 797 m2 plošnej miery
pozemkov. Úspech žalobcu v spore tak predstavoval 47,86 % uplatneného nároku a úspech žalovaných
predstavoval 52,14 % žalobou uplatneného nároku. Vzhľadom na takmer vyrovnaný úspech strán v
spore, kedy čistý úspech žalovaných prestavoval len 4,28 % , súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

13 V priebehu konania vznikli štátu trovy konania, ktoré pozostávali zo sumy (nepokrytej preddavkami
strán) znaleckej odmeny, ktorú štát zaplatil znalcovi , keďže suma preddavkov zložených stranami na
trovy znaleckého dokazovania bola na vyplatenie celkovo priznanej znaleckej odmeny nepostačujúca.
O nároku štátu na náhradu trov súd rozhodol podľa čl. 4 ods. 2 C.s.p. pričom dospel k záveru, že pokiaľ
v C.s.p. absentuje ustanovenie o tom, ako má byť rozhodnuté o trovách konania štátu, ktoré v priebehu

sporu štát zaplatil, zvolil by súd, pokiaľ by bol sám zákonodarcom, právnu normu nasledovného znenia:
„Štát má podľa pomeru úspechu strán vo veci proti stranám právo na náhradu trov konania, ktoré platil.“.
Neúspech žalobcu v spore predstavoval 52,14 % a neúspech žalovaných predstavoval 47,86 %, preto
podľa takto určenej miery neúspechu strán v spore súd priznal štátu proti stranám právo na náhradu trov
konania. O konkrétnej výške nároku štátu na náhradu trov konania voči stranám sporu bude v zmysle

§262 ods. 2 C.s.p. rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

14 Súd zároveň rozhodol, že geometrický plán Ing. Radovana Kamenského číslo 37C/301/2014 zo dňa
28.11.2016, úradne overený dňa 29.3.2017 tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku, nakoľko tento

rozsudok bude po nadobudnutí právoplatnosti zaslaný Okresnému úradu Pezinok na zápis do katastra
nehnuteľností.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.