Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, July 30, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/61/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215202591
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6215202591.4

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej, členov senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Mariána Blahu v právnej
veci žalobcu Pozemkové spoločenstvo Malé Straciny, so sídlom Malé Straciny 28, 990 01 Veľký Krtíš,
IČO: 35 984 261, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Ďuricom so sídlom SNP 25, 990 01 Veľký
Krtíš proti žalovanému Tibor Pavlov UNITED, Hviezdoslavova 14, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 33 249 024,

zastúpeného JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, o zaplatenie
3.191,40 Eur s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k.
11Cb/26/2015-119 zo dňa 16. februára 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 11Cb/26/2015-119 zo dňa 16. februára 2016 zrušuje a vec
vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozhodnutím okresný súd žalobu o zaplatenie 3.191,40 eur s príslušenstvom zamietol
a žalobcu zaviazal k náhrade trov konania žalovaného vo výške 1.068,62 eur. Rozhodnutie odôvodnil
tým, že žalobca si uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie sumy 3.191,40 eur s príslušenstvom
titulom plnenia poskytnutého na základe Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 19.2.2014 v znení Dodatku č. 1 zo
dňa 11.4.2014. Na základe uzavretej kúpnej zmluvy žalobca odpredal žalovanému drevnú hmotu, ktorú
žalovaný prevzal a za ktorú v lehote splatnosti žalobcovi nezaplatil. Žalovaný pritom odoberal drevo v

období od septembra do decembra 2014. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že predložené doklady o
pôvode dreva nepotvrdzujú to, že drevná hmota mu bola predaná. Z predložených dokladov nevyplýva,
že by žalovaný prevzal dodávky dreva a nezaplatil kúpnu cenu podľa vystavených faktúr. Namietal,
že listiny o pôvode dreva nie sú očíslované a podpis na nich nepatrí žalovanému a nie sú opatrené
odtlačkom pečiatky žalovaného.

2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu je
skutkovo a právne neopodstatnený, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním
tvrdených skutočností. Uviedol, že bolo povinnosťou žalobcu, keď sa domáhal zaplatenia dlžnej sumy
titulom kúpnej zmluvy predložiť súdu tvrdenia o tom, že so žalovaným takúto zmluvu uzatvoril, že na
jej základe žalovanému poskytol plnenie a že žalovaný mu za poskytnuté plnenie neposkytol riadne
a včas dohodnutú odplatu. Bolo teda povinnosťou žalobcu predložiť a označiť dôkazy na preukázanie

tvrdených skutočností.

3. Žalobca tvrdil, že žalovanému poskytol plnenie spočívajúce v dodaní drevnej hmoty, ktorú žalovaný
malodoberaťaťažiťvčaseod09/2014do12/2014,zaktorúmužalovanýnezaplatilkúpnucenuvzmysle
vystavených faktúr. Sporným bolo tvrdenie žalobcu o odoberaní dreva žalovaným v rozhodnom čase
od 09/2014 do 12/2014 v lokalitách označených miestnym názvom ako „Hole“, „Kuňaviská“, „Močiar“,

„Strelnica“. Žalovaný toto popieral a uvádzal, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi sa uskutočňoval do
leta 2014, kedy bol ukončený a nedošlo už k žiadnemu ďalšiemu dodaniu drevnej hmoty. Žalobcasíce v konaní predložil súdu kópie listín s názvom „Doklad o pôvode dreva“ datované od 6.9.2014 do
22.12.2014 a je v nich zaznamenaný údaj o objeme dreva v m3 s rozlíšením dreva na tzv. „hrubé“ a
„tenké“ s vyčíslením ceny údaj o odberateľovi, o dopravnom prostriedku a lokalite ťažby, sú opatrené

podpismi osôb Kalmárová a Ďalog podpisom a pečiatkou žalobcu, ale nie sú opatrené odtlačkom
pečiatky žalovaného ažalovaný popieral, že by doklady o pôvode dreva za obdobie 09/2014 až 12/2014
podpísal. Formulár listín neuvádza číslo dokladu, hoci takýto spôsob vyplňovania dokladov zodpovedal
dovtedy zaužívanej obchodnej praxi zmluvných strán.

4. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že kategorizovanie dreva na hrubé, resp. tenké podľa dokladov
nezodpovedá zmluvnému dojednaniu podľa článku III. Kúpnej zmluvy zo dňa 19.2.2014 a ani zneniu
Vyhlášky č. 232/2006 Z. z. Ministerstva pôdohospodárstva SR o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní
vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva. Zdôraznil, že kúpna cena podľa zmluvy sa pritom
odvíjala od objemu drevnej hmoty a závislosti od druhu konkrétnej dreviny.

5. Žalovaný v súdnom konaní uvádzal, že vykonal ťažbu dreva a mal povolenie na výkon ťažby pre
lokalituBaňa aMaléStraciny.Dokladyopôvodedrevazodňa6.9.2014,7.9.2014a9.9.2014,10.9.2014,
12.9.2014, 17.9.2014 neuvádzajú lokalitu, v ktorej sa ťažba mala realizovať. Ďalšia časť listín uvádza
lokalitu ťažby Hole, Kuňaviská, Močiar, Strelnica. Z výpovede svedka Ing. Mariána Červeňa, ktorý
vykonával kompetencie lesného hospodára aj pre subjekt Pozemkové spoločenstvo Malé Straciny

vyplývalo, že v rozhodnom období 09/2014 - 12/2014 nedal súhlas k ťažbe pre lokality uvedené v
dokladoch o pôvode dreva.

6. Súd prvej inštancie na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie
povinností v zmysle ust. § 409 ods. 1 Obchod. zákonníka, pretože nepreukázal dodanie dreva

žalovanému, resp. odobratie drevnej hmoty žalovným v tvrdenom množstve (objeme) a čase.

7. Ďalej uviedol, že svedkovia Milena Kalmárová a Dušan Ďalog (podielnici pozemkového spoločenstva)
vypovedali v konaní nepresvedčivo a v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi. Svedkyňa Kalmárová
nevedela ustáliť jednoznačne obdobie, v ktorom žalovaný drevo odoberal a nepoznala lokalitu ťažby.

Meranieobjemudrevapopisovalav rozporesosvojimčestnýmvyhlásením.Uviedla,žemeranieobjemu
sa vykonávalo vo februári 2014 a v lokalite Baňa, kde bolo drevo zhromaždené. Tento postup však
nezodpovedá dojednaniu podľa čl. V. bod 5.3 Kúpnej zmluvy zo dňa 19.2.2014, ktorý upravuje povinnosť
vykonávať meranie dreva za denného svetla a v obci Malé Straciny. Ďalej bolo sporné aj oprávnenie
svedkynekonaťzažalobcu.Ústnepovereniesvedkynečlenompozemkovéhospoločenstva nevyplývalo

z obsahu Stanov pozemkového spoločenstva a nevyplýva ani zo Zmluvy o pozemkovom spoločenstve
zo dňa 22.4.2014. Konať za spoločenstvo mohol iba výbor, za ktorý navonok vystupuje predseda.
Napriek uvedenému svedkyňa disponovala pečiatkou pozemkového spoločenstva a postupovala
podľa ústnej požiadavky pána Ďurčoka a pána Martinčoka, ktorí na vykonávanie činnosti v prospech
spoločenstva ju nemohli poveriť.

8. Súd prvej inštancie ďalej poukázal aj na rozpornosť výpovede svedka Dušana Ďaloga, ktorý mal byť
prítomný pri odoberaní dreva žalovaným. Svedok popisoval spôsob merania objemu dreva, ktorý určoval
odhadom, hoci žalovanému drevo odovzdával naposledy v septembri 2014. Zároveň ale poprel, že ide
o jeho podpis na doklade o pôvode dreva zo dňa 1.10.2014, 3.10.2014, 4.11.2014. a 22.12.2014 a

teda tým poprel aj samotný fakt, že v rozhodnom čase bol prítomný pri meraní dreva a že ho odovzdal
žalovanému.

9. Súd prvej inštancie vzhľadom na rozpory dôkazov a neurčitosť listín zamietol návrh žalobcu na
nariadenie znaleckého dokazovania, pretože doklady o pôvode dreva sú nespôsobilé pre vykonanie

znaleckého úkonu - overenie pravosti podpisu žalovaného. Zdôraznil, že sa jedná o sčasti fotokópie
originálov listín o pôvode dreva a sčasti aj o predtlačové kópie originálov so zle čitateľnou predtlačou.
Uviedol, že žiadny z účastníkov nedisponoval originálom listín o pôvode dreva. Výsledok znaleckého
dokazovania pritom nemôže odstrániť neurčitosť listín a absenciu údajov o lokalite ťažby, či chýbajúce
údaje o konkrétnom druhu dreviny a jej množstve. Z toho dôvodu súd znalecké dokazovanie znalcom z

odboru písmoznalectva považoval za neúčelné a návrh na jeho nariadenie zamietol. Zároveň zamietol
návrh na opakovaný výsluch svedkyne Mileny Kalmárovej, ktorá bola súdom v konaní riadne poučená
a vypočutá. Ďalší navrhovaní svedkovia Ďurík a Mišura sa podľa názoru súdu prvej inštancie lensprostredkovane mohli dozvedieť o okolnostiach veci, pretože pri ťažbe neboli osobne prítomní, preto
nemohli prispieť k objektívnemu objasneniu skutkového stavu veci.

10. Súd prvej inštancie preto žalobu zamietol pre nepreukázanie naplnenia skutkovej podstaty ust.
§ 409 a § 447 Obchodného zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v uplatnenej výške 1.068,62 eur na účet právneho
zástupcu žalovaného JUDr. Jozefa Veselého, advokáta so sídlom AK Veľký Krtíš, Mierová č. 1.

11. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní sa bránil tým, že
kúpnu zmluvu uzavrel so žalovaným na základe jeho cenovej ponuky. Doklady o označení drevnej
hmoty v príslušnom lesnom poraste spôsobilej na ťažbu boli vystavené žalovanému odborným lesným
hospodárom Ing. Červeňom. Obchodný vzťah sa realizoval tak, že žalovaný si drevnú hmotu pripravil
a naložil na dopravné prostriedky. Dvaja podielnici pozemkového spoločenstva Milana Kalmárová a
Dušan Ďalog v prítomnosti žalovaného Tibora Pavlova odmerali množstvo drevnej hmoty na vozidle.

Potom vystavili príslušné doklady o pôvode dreva na predpísanom tlačive a podpísali. Následne bol
odvoz drevnej hmoty organizovaný žalovaným. Doklady o pôvode dreva boli predložené predsedovi
dozornej rady pozemkového spoločenstva Petrovi Martinčokovi na kontrolu, ktorý ich predložil členovi
výboru pozemkového spoločenstva Pavlovi Ďurošovi, ktorý viedol finančnú agendu, pričom tento postup
vyplýval z § 8 stanov pozemkového spoločenstva Malé Straciny. Poukázal na výpoveď svedkov Petra

Martinčoka a Pavla Ďuroša, ktorí svojimi výpoveďami potvrdili, že žalovaný Tibor Pavlov drevnú hmotu
od pozemkového spoločenstva v predmetnom období odoberal. Žalobca uviedol, že svedkyňa Milena
Kalmárová a Dušan Ďalog v rozpore so svojimi čestnými vyhláseniami zo dňa 28. a 29. 8. 2015 túto
skutočnosť nepotvrdili. Z uvedeného dôvodu žalobca dal dňa 16.2.2016 súdu prvej inštancie návrh
na nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru písmoznalectva a výsluch ďalších svedkov,

pričom súd prvej inštancie tento jeho návrh zamietol. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný
odoberal drevnú hmotu od žalobcu v období apríl až august 2014 v lokalite Baňa a za predmetné
obdobie doklady o počte dreva v počte 55 kusov neočísloval a neopatril razítkom, len ich podpísal. Za
odobratú drevnú hmotu pozemkovému spoločenstvu ale zaplatil. Tieto doklady podpisovali podielníci
pozemkového spoločenstva Milena Kalmárová a Dušan Ďalog. Súd prvej inštancie si tieto doklady

nevyžiadal ani bližšie neskúmal. Ďalej žalobca uviedol, že svedkyňa Milena Kalmárová v rozpore
so svojim čestným prehlásením vypovedala, že v priebehu roka 2014 len v mesiaci február 2014
vykonávala meranie drevnej hmoty v lokalite Baňa, táto skutočnosť sa však nezakladá na pravde,
pretožezaobdobiemesiacovapríl2014ažaugustvykonávalameraniedrevaavystavovaniepríslušných
dokladov. Zároveň poukázal na výpoveď svedka Dušana Ďaloga, ktorý bol vypočutý na pojednávaní dňa

24.11.2015 a vypovedal, „že drevo naposledy žalovanému odovzdal v septembri 2014“. Svedok Dušan
Ďalog spochybnil aj tvrdenie žalovaného Tibora Pavlova, že v tomto období drevnú hmotu od žalobcu
neodoberal a na túto skutočnosť pri posúdení skutkového stavu súd prvej inštancie neprihliadol.

12. Žalobca ďalej v odvolaní poukázal na výpoveď svedka Ing. Mariana Červeňa lesného hospodára,

ktorý na pojednávaní dňa 16.2.2016 vypovedal, že udelil súhlas na vykonanie ťažby v lokalite Baňa,
Dolina a Za pálenicou pre drevinu označenú číslom 180 a č. 515b. Nevedel ustáliť dátum udelenia
súhlasu k ťažbe pre lokalitu Močiar. Lokalita Baňa alebo Dolina sú totožné s chotárnou lokalitou Močiar
a týkajú sa lesného porastu č. 515. Súhlas na ťažbu v tomto poraste vydal Marián Červeň ako odborný
lesný hospodár dňa 18.2.2014, a bol stanovený do konca roka 2014. Ďalej tento svedok vypovedal, že

v období september až december 2014 sa ťažba vykonávala v lokalite pod „cintorínom“. Pri výsluchu
uviedol, že nebol fyzicky prítomný na mieste ťažby tak, že by videl priebeh ťažby, ale mal informácie o
tom, že ťažba bola vykonaná a uskutočňovali ju pracovníci pána Pavlova - žalovaného. Ďalej vypovedal,
že ťažné vozidlo, alebo traktor prostredníctvom ktorého sa drevo zvážalo parkoval u pána Martinčoka,
predsedu dozornej rady, ktorý dňa 24.11. 2015 vo svojej svedeckej výpovedi vypovedal, že ťažbu

vykonával žalovaný Tibor Pavlov.

13. Žalobca poukázal v odvolaní na ust. § 8 Stanov spoločenstva, v ktorom je uvedené že príslušné
doklady o preberaní drevnej hmoty vystavujú výborom pozemkového spoločenstva schválené osoby.
Milena Kalmárová sa podieľala na uvedenej činnosti už v období od r. 2002 a z toho dôvodu napádal,

že predmetom dokazovania neboli ani Stanovy ani Zmluva o založení spoločenstva.

14. Žalobca v podanom odvolaní tvrdil, že okresný súd vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového
stavu, v dokladoch o pôvode dreva zo dňa 6.9.2014, 7.9.2014, 9.9.2014, 10.9.2014, 12.9.2014 a17.9.2014 neboli uvedené lokality, kde sa drevná hmota ťažila. V dokladoch o pôvode dreva zo dňa
8.12.2014 , 10.12.2014 a 15.12.2014 bola uvedená lokalita Močiar. Táto lokalita sa nachádza v lesnom
poraste č. 515b. V tomto lesnom poraste sa vykonávala ťažba v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 19.2.2014.

Žalobca nesúhlasí s tvrdením súdu, že Milena Kalmárová mala poznať lokality, pretože jej činnosťou
bolo zmeranie drevnej hmoty na naloženom dopravnom prostriedku a vystavenie príslušných dokladov
a kontrolu ťažby drevnej hmoty vykonávala primárne dozorná rada pozemkového spoločenstva. Ďalej
uviedol, že odborný miestny hospodár M. Červeň udelil súhlas na ťažbu v poraste č. 180, a to dodatkom
ku kúpnej zmluve zo dňa 11.4.2014. Pre túto lokalitu sa používa pomenovanie Pod cintorínom alebo

Strelnica. V doklade o pôvode dreva z 22.12.2014 je uvedená drevná hmota z lokality Strelnica.

15. Žalobca dal do pozornosti odvolaciemu súdu skutočnosť, že žalovaný Tibor Pavlov na pojednávaní
dňa15.1.2016spochybnilpodpisyna40dokladovopôvodedreva,pričompravosťčinepravosťpodpisov
objektívne môže posúdiť len znalec z odboru písmoznalectva. Ďalej sa domnieval, že prizvanie ďalších
svedkov podielníkov a členov výboru pozemkového spoločenstva M. Mižúra a D. Ďuríka by potvrdili

ním predkladané argumenty.

16. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie v tom, že vyplňovanie dokladov je v rozpore s
Vyhláškou č. 232/2006 Z. z. Podľa jeho názoru predložené doklady o pôvode dreva nie sú v rozpore s
kúpnou zmluvou, pretože minimálne od r. 2012 kedy bol zmluvným partnerom žalovaný Tibor Pavlov sa

tento spôsob označenia dokladov praktizoval, a aj žalovaný ho považoval za vhodný.

17. Nesúhlasil s konštatovaním súdu prvej inštancie v tom, že žalovaný realizoval ťažbu len do leta 2014
a nebolo mu umožnené vyťažiť dohodnutý objem drevnej hmoty, pretože kúpna zmluva bola platná do
konce decembra 2014 a tvrdenie žalovaného nebolo ničím doložené.

18. Nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie v tom, že doklady o pôvode dreva za obdobie
september až december 2014, ktoré predložil žalobca boli opatrené podpismi osôb Kalmárová a Ďalog,
opatrené pečiatkou žalobcu, pretože ďalším podpisom pri podpisoch osôb Kalmárová, Ďalog je podpis
žalovaného T. Pavlova a nie je to podpis žalobcu. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k takémuto

konštatovaniu, mal takúto závažnú skutočnosť preukázať, čo neurobil. Doklad o pôvode dreva je tlačivo
v zmysle § 7 vyhlášky č. 232 Ministerstva pôdohospodárstva SR z 30.3.2006, je predpísaným tlačivom
orgánu štátnej správy na úseku lesného hospodárstva pre označenie vyťaženého dreva a jeho pôvode.
Je to typ samokopírovacieho formuláru, ktorého vypísaním vzniká aj prvopis originálu. Pozemkové
spoločenstvo Malé Stračiny - žalobca tieto prvopisy za obdobie roku 2014 vrátane mesiacov september

až december má k dispozícii. Žalobca už na pojednávaní dňa 24.11.2015 požiadal súd prvej inštancie
o vykonanie písmoznaleckého posudku dokladov o pôvode dreva za obdobie september až december
2014, ale súd prvej inštancie sa s touto jeho požiadavkou nezaberal a na záver konania dňa 16.2.2016
jeho návrh na prizvanie znalca zamietol. Podľa názoru žalobcu nestačí len vyhlásenie žalovaného, že
je to nie jeho podpis, lebo dôkazné bremeno spočívalo v tomto prípade na žalovanom.

19. Žalobca v celom rozsahu napadol aj trovy konania, pretože podľa jeho názoru sú nepreskúmateľné
a uplatnené v rozpore s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR. Z uvedených dôvodov navrhol, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

20. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými
argumentmi, či už zo strany žalobcu alebo zo strany žalovaného, vyhodnotil, ktoré dôkazy pokladal
za relevantné, a ktoré naopak nie, výstižne vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal a ktorými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, a preto súd správne postupoval, keď návrh zamietol

a úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov konania. Čo sa týka námietok ohľadne nedodržania
procesného postupu súdu, tieto nie sú dôvodné. Súd riadne poučil účastníkov podľa § 120 ods. 4
O.s.p. o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia súdu predložiť a označiť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na neskôr predložené a označené dôkazy súd nebude
prihliadať. Na základe tohto poučenia a prednesu ohľadne doplnenia vykonaného dokazovania súd

vyhlásil uznesenie, ktorým sa zamieta návrh žalobcu na doplnenie dokazovania, a to opätovný výsluch
označených svedkov a nariadenie znaleckého dokazovania. K námietke žalobcu ohľadne trov konania,
ktoré sú podľa jeho názoru nepreskúmateľné a v rozpore s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR,
žalovaný uviedol, že takéto vyjadrenie je neurčité a zavádzajúce, žalobca vôbec nekonkretizoval, včom vidí nepreskúmateľnosť rozsudku v časti trov konania, ako aj to, s akou konkrétnou vyhláškou
vidí rozpor pri výpočte a o aký rozpor by sa malo jednať. Na základe uvedených skutočností navrhol,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil, nakoľko je vo všetkých výrokoch

vecne správne.

21. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k.
11Cb/26/2015-119 zo dňa 16.februrára 2016 rozsudkom č. k. 41Cob/191/2016-145 zo dňa 31.januára
2017 potvrdil, keď v odôvodnení okrem iného uviedol, že sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého

stupňa v tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdenej skutočnosti, že
žalovaný odobral drevnú hmotu v rozhodnom čase od 09/2014 do 12/2014 v lokalitách označených
Hole, Kuňaviská, Močiar, Strelnica. Tiež sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že žalobca
nepreukázal, že žalovaný potvrdil svojim podpisom a pečiatkou odoberanie drevnej hmoty v období, za
ktoré si uplatňuje zaplatenie kúpnej ceny.

22. Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici podal dovolanie žalobca a Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením č. k. 2Obdo/39/2018-257 zo dňa 30.apríla 2019 rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici zo dňa 31.januára 2017 č. k. 41Cob/191/2016-145 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, keď v odôvodnení uznesenia Najvyšší súd uviedol, že žalovaný reagoval prostredníctvom
svojho právneho zástupcu na odvolanie žalobcu podaním datovaným 16.mája 2016, osobne podaným

súdu prvej inštancie 18.mája 2016. Toto vyjadrenie už žalobcovi doručené nebolo. V tejto súvislosti
dovolací súd poznamenal, že ESĽP vydal 13.januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková proti Slovenskej
republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu
protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel ESĽP k názoru, že aj keď vyjadrenie
k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už

nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na
rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s ním, ak
bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej
strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6
ods. 1 Dohovoru. Vychádzajúc z uvedeného bolo podľa názoru dovolacieho súdu v preskúmavanej

veci potrebné zohľadniť, že vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu bolo formulované ako právna
a skutková formulácia a žalobcovi mala byť preto daná možnosť oboznámiť sa s týmto podaním. Na
uvedenom je nutné trvať tým skôr, ak z napadnutého rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací
súd pri svojom rozhodovaní vychádzal aj z existencie takéhoto podania a hoc len stručne a veľmi
všeobecne sa s ním v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal, avšak bez toho, aby rovnakú možnosť

poskytol v konečnom dôsledku neúspešnému žalobcovi. Mal za to, že v dovolaní sa opodstatnene
namieta, že konanie pred dovolacím súdom trpí vadou uvedenou v ustanovení § 420 písm. f/ CSP.

23. Dovolací súd preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu aj bez posúdenia ostatných
argumentov vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 CSP v spojení s § 450 CSP), s tým, že v novom

rozhodnutí bude rozhodnuté znova o trovách pôvodného konania aj dovolacieho konania (§ 453 ods.
3 CSP).

24. Po rozhodnutí dovolacieho súdu odvolací súd doručil vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu
žalobcovi a umožnil mu k uvedenému sa v lehote 10 dní v zmysle § 374 ods. 1 CSP vyjadriť.

25. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že sa žalovanému nepodarilo vyvrátiť svedecké výpovede Mileny
Kalmárovej - členky - spoluvlastníčky žalobcu, ktorá vystavovala doklady o pôvode dreva, Petra
Martinčoka, predsedu dozornej rady žalobcu, Mgr. Pavla Ďuroša, člena výboru zodpovedného za
účtovníctvo a pokladňu žalobcu, Ing. Mariána Červeňa, odborného lesného hospodára žalobcu a

Bohuslava Beňa, predsedu žalobcu zachytené v zápisnici z pojednávaní, ktoré preukázali ťažbu
predmetnej drevnej hmoty žalovaným a prevzatie predmetnej drevnej hmoty žalovaným. Výpovede
svedkov pred súdom dokazujú, že listinné dôkazy korešpondujú so zaužívanou praxou medzi žalobcom
a žalovaným trvajúcou niekoľko rokov. Sám žalovaný potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi zaužívanú
prax medzi žalobcom a žalovaným trvajúcu niekoľko rokov, preto neobstojí tvrdenie, že listinné dôkazy

neboli v súlade so zmluvou uzavretou medzi účastníkmi. Poukázal na výpoveď žalovaného v zápisnici
o pojednávaní z 15.1.2016, kde potvrdzuje, že záviselo to od dohody s navrhovateľom, že podielnikov
žalovaného vlastným autom dopravil meračov na miesto ťažby, tak bolo uskutočňované odvoz a
zameranie dreva a zároveň celé roky rešpektoval žalovaný aj kategorizáciu dreva na tenké a hrubé,tak je absurdné tvrdenie žalovaného a aj odôvodnenie prvostupňového rozsudku, že listinné dôkazy
nekorešpondujú so zaužívanou praxou medzi účastníkmi. Žalobca poukázal na svedecké výpovede
Ing. Mariána Červeňa, Mgr. Pavla Ďuroša, Petra Martinčoka a opätovne aj na výpoveď žalovaného

v zápisnici z 15.1.2016, kde uviedol, že „Spôsob úhrad kúpnej ceny za drevo bol v minulosti z mojej
strany rôzny, záviselo to od dohody s navrhovateľom. Peniaze som vyplácal aj hotovostne... Odvoz a
meranie dreva bolo uskutočňované tak, že sa som vlastným autom dopravil meračov na miesto ťažby“.
Pokiaľ žalovaný v danej veci popiera, že by doklady o pôvode dreva za obdobie 09/2014 až 12/2014
podpísal, spočívalo práve na žalovanom dôkazné bremeno, aby svoje tvrdenia ohľadne platnosti svojho

podpisu preukázal. Žalovaný ohľadne tvrdenia pravosti svojho podpisu, resp. tvrdenia o zneužití svojho
podpisu neuniesol dôkazné bremeno. Treba poukázať aj na skutočnosť, že predmetné doklady o
pôvode dreva nie sú fotokópie originálu, ale ich druhopis, resp. predtlačová kópia. Ďalej uviedol, že
žalovaný nevysvetlil vystavenie listinných dokladov o pôvode dreva v takom počte za obdobie od 09
do 12/2014, kde je uvedený jeho podpis a nijako sa mu nepodarilo spochybniť potvrdzujúce svedecké
výpovede: Mileny Kalmárovej, ktorá vystavovala doklady o pôvode dreva, Petra Martinčoka, Mgr. Pavla

Ďuroša, zodpovedného za účtovníctvo a pokladňu žalobcu, Ing. Mariána Červeňa, odborného lesného
hospodára žalobcu a Bohuslava Beňu, predsedu žalobcu zachytené v zápisniciach z pojednávaní.
Uvedení svedkovia potvrdili ťažbu predmetnej drevnej hmoty žalovaným a prevzatie drevnej hmoty
žalovaným.

26. Ďalej uviedol, že zástupca žalobcu navrhol vypočuť Milenu Kalmárovú, ktorá vystavovala doklady
o pôvode dreva k nezrovnalostiam jej svedeckej výpovede a vypočutí svedkov, ďalších členov výboru
a nariadiť znalecké dokazovanie. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.
ÚS 162/2019. Ďalej uviedol, že odôvodnenie priznaných trov konania v časti trov právneho zastúpenia
považuje naďalej za nepreskúmateľné.

27. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu uviedol, že sa pridŕža svojho vyjadrenia k odvolaniu
žalobcu zo dňa 16.5.2016, kde sa stotožnil s rozhodnutím Okresného súdu Veľký Krtíš, ktoré pokladá
za správne a zákonné, s čím sa stotožnil v podstate aj Krajský súd v Banskej Bystrici pri vydávaní
rozsudku, ktorý bol zrušený uznesením Najvyššieho súdu. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu bolo

vyčerpávajúce, súd sa vysporiadal so všetkými argumentmi či už zo strany žalobcu alebo zo strany
žalovaného, vyhodnotil dôkazy, ktoré považoval za relevantné, a ktoré naopak nie, výstižne vysvetlil, z
ktorých dôkazov vychádzal pri svojom rozhodnutí a rovnako aj akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil. Všetky skutočnosti súd podoprel dôkazmi vykonanými v konaní a jasne a zreteľne uviedol, že
nárok, ktorý si uplatňuje žalobca v tomto konaní nevyplýva z predložených dokladov, z kúpnej zmluvy a

dokonca ani zo zaužívaných obchodných zvyklostí. Sporným od začiatku konania bolo tvrdenie žalobcu
o odoberaní dreva žalovaným v rozhodnom čase od 09/2014 do 12/2014 v označených lokalitách.
Žalovaný počas celého súdneho konania nárok žalobcu popieral a v konaní uviedol, že zmluvný vzťah,
ktorý sa uskutočňoval medzi stranami sporu trval do leta 2014, nie dlhšie. Okresný súd dospel k
záveru, že predložené doklady o pôvode dreva nie sú opatrené odtlačkom pečiatky žalovaného a

žalovaný popieral, že by doklady o pôvode dreva podpísal. Formulár listín neuvádza číslo dokladu,
hoci takýto spôsob vyplňovania dokladov zodpovedal dovtedy zaužívanej obchodnej praxi zmluvných
strán. Poukázal na ust. § 365 ods. 3 CSP, podľa ktorého odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Z tohto dôvodu ide len o procesnú
chybu, za ktorú žalovaný nemôže, pretože nevedel sám ovplyvniť skutočnosť, že žalobcovi nebolo

doručené jeho vyjadrenie. Avšak na samotné rozhodnutie krajského súdu vyjadrenie žalobcu nemá
vplyv, pretože všetky skutočnosti, pre ktoré podal odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš
uviedol, prípadne mal uviesť vo svojom odvolaní, na základe ktorého Krajský súd v Banskej Bystrici ako
odvolací súd rozhodoval. V zmysle uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu
ako vecne správne potvrdil a uplatnil si trovy odvolacieho konania.

28. Vyjadrenie žalovaného bolo na vedomie doručené právnemu zástupcovi žalobcu.

29. Rozvrhom práce Krajského súdu v Banskej Bystrici pre rok 2020 došlo k zmene v zložení senátu,
pretoopätovneKrajskýsúdvBanskejBystricipodľaust.§34CSPprejednalodvolaniežalobcuvrozsahu

danom ustanovením § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.30. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozsudku Okresného súdu Veľký
Krtíš, ktorým žalobu o zaplatenie 3.191,40 eur s príslušenstvom zamietol.

31. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 19.2.2014 Kúpnu
zmluvu v znení Dodatku č. 1 zo dňa 11.4.2014. Predmetom kúpnej zmluvy podľa čl. II. bol odber drevnej
hmoty agát, cér o objeme cca 410 m3 v lesných porastoch podľa LHP vo vlastníctve Pozemkového
spoločenstva č. 515b a č. 180 s tým, že porast mal vypíliť kupujúci (žalovaný), ktorý si zabezpečoval aj
ťažbu a manipuláciu s drevom. Vyťaženie drevnej hmoty bolo dohodnuté do 31.12.2014. Zmluvné strany

sa dohodli, že cena vyťaženej drevnej hmoty je 28,--eur/m3 za agát a cér vlákninu, 48,--eur/m3 za agát
guľatinu, 13,--eur/m2 za vlákninu pod 10cm. Predmetom Dodatku č. 1 z 11.4.2014 podľa čl. II. bol odber
drevnej hmoty - topoľ cca 125m3 a vŕba v lesných porastoch podľa LHP vo vlastníctve Pozemkového
spoločenstva Malé Straciny č. 180 s tým, že kupujúci sa zaviazal, že drevnú hmotu vyťaží a odpredá
do 31.12.2014. Zmluvné strany sa dohodli, že cena drevnej hmoty je: topoľ od 10cm do 35cm 12,--eur/
m3, od 35cm vyššie 20,--eur/m3 a vŕba 8,--eur/m3.

32. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno na preukázanie uskutočňovania ťažby žalovaným za obdobie september až
december 2014, za ktoré si uplatnil žalobu na zaplatenie sumy 3.191,40 eur istiny s príslušenstvom.

33. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho
právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, nedostatočne zistil skutkový stav veci. Z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie ustálil, že bolo povinnosťou
žalobcu, keď sa domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom kúpnej zmluvy predložiť súdu tvrdenia o tom,
že so žalovaným takúto zmluvu uzatvoril, že na jej základe žalovanému poskytol plnenie, a že žalovaný

mu za poskytnuté plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú odplatu (v tejto súvislosti odvolací súd
uvádza, že ak žalobca tvrdí, že mu žalovaný neposkytol dohodnutú odplatu, túto negatívnu skutočnosť
nemá ako súdu preukázať). Následne okresný súd uviedol, že existencia obchodného vzťahu a vznik
kúpnej zmluvy zo dňa 19.2.2014 medzi účastníkmi neboli sporné skutočnosti a ani predmet zmluvy tak
ako je vyjadrený v čl. II. nebol predmetom sporu. Sporné bolo tvrdenie žalobcu, že žalovanému poskytol

plnenie spočívajúce v dodaní drevnej hmoty, ktorú žalovaný mal odoberať a ťažiť v čase od 09/2014
do 12/2014, za ktorú mu žalovaný neposkytol dohodnutú odplatu a nezaplatil kúpnu cenu v zmysle
vystavených faktúr. Sporným podľa názoru okresného súdu bolo aj tvrdenie žalobcu o odoberaní dreva
žalovaným v rozhodnom čase od 09/2014 do 12/2014.

34. Odvolací súd zistil, že žalovaný už v odpore proti vydanému platobnému rozkazu namietol, že doklad
o pôvode dreva nemá uvedené žiadne číslo a nestotožňuje sa s tým, že by sa jednalo o jeho podpis. Tiež
namietol, že sa tam nenachádza odtlačok jeho pečiatky. Potvrdil, že v minulosti so žalobcom obchodoval
ohľadne dodávky dreva, ale poprel, že by akékoľvek dodávky nezaplatil, keď dôkazné bremeno je na
strane žalobcu. Naopak žalobca vo vyjadrení k odporu potvrdil, že originál dokladov o pôvode dreva

opatrený všetkými náležitosťami v počte 40 kusov obdržal žalovaný a kópie obdržalo Pozemkové
spoločenstvoMaléStraciny.Žalobcaužnapojednávaníkonanompredokresnýmsúdomdňa24.11.2015
uviedol, že pokiaľ by súd považoval za nedostatočné ním prednášané tvrdenia a listinné dôkazy, tak
navrhuje nariadenie znaleckého dokazovania za účelom overenia pravosti podpisu žalovaného na
listinných dokladoch o pôvode dreva, keďže žalovaný tvrdí, že predmetné doklady nepodpísal. Žalovaný

v konaní tvrdil, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi sa uskutočňoval len do leta 2014, kedy bol ukončený
a nedošlo k žiadnemu ďalšiemu dodaniu dreva.

35. Okresný súd napriek žalobcom predloženým dôkazom, a to listín s názvom „Doklad o pôvode dreva“,
ktoré sa nachádzajú v súdnom spise dospel k záveru, že listiny nie sú opatrené odtlačkom pečiatky

žalovaného a žalovaný popiera, že by doklady o pôvode dreva za obdobie od 09/2014 až 12/2014
podpísal. Okresný súd mal za to, že napriek spôsobu vyplňovania dokladov, ktorý zodpovedal dovtedy
zaužívanej obchodnej praxi zmluvných strán (nie je zrejmé, z akých dôkazov v tejto súvislosti okresný
súd vychádzal, či mal k dispozícii doklady o pôvode dreva z predchádzajúcich období) formuláre listín
neuvádzajú číslo dokladu. Odvolací súd sa nestotožnil ani so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca

nepreukázal splnenie povinností v zmysle § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda že nepreukázal
dodanie dreva kupujúcemu, resp. odobratie drevnej hmoty kupujúcim v tvrdenom množstve (objeme) a
čase. Nariadenie znaleckého dokazovania, ktorého sa v konaní dožadoval žalobca vyhodnotil okresný
súd ako neúčelné, a to aj s odôvodnením, že doklady o pôvode dreva sú nespôsobilé pre vykonanieznaleckého úkonu-overeniepravostipodpisužalovaného,pretožesajednásčastiofotokópieoriginálov
listín o pôvode dreva a sčasti o predtlačové kópie originálov so zle čitateľnou predtlačou.

36. Odvolací súd sa stotožnil s námietkou žalobcu, že žalovaný ničím nepreukázal, že realizoval
ťažbu dreva len do leta 2014 a nebolo mu umožnené vyťažiť dohodnutý objem drevnej hmoty. Na toto
svoje tvrdenie žalovaný nepredložil žiadne dôkazy a napriek tomu okresný súd považoval toto tvrdenie
žalovaného za hodnoverné. Odvolací súd sa stotožnil aj s námietkou žalobcu, že pokiaľ žalovaný tvrdí,
že na dokladoch o pôvode dreva, ktoré predložil súdu žalobca nie je jeho podpis, spočívalo v tomto

prípade dôkazné bremeno na žalovanom, teda bol to žalovaný, ktorý mal preukázať, že predmetné
doklady o pôvode dreva nepodpísal, hoci sa na týchto dokladoch okrem podpisov zástupcov žalobcu
nachádza ďalší aj keď nečitateľný podpis. Jedná sa o doklady o pôvode dreva zažurnalizované na čísle
listu 6 až 24 spisu v počte 19 kusov, a to od dátumu 6.9.2014 až po dátum 8.10.2014 a ďalej o doklady o
pôvodedrevazažurnalizovanévprílohovejobálkenač.l.36vpočte19kusov,atooddátumu10.10.2014
až po dátum 22.12.2014. Na týchto dokladoch o pôvode dreva sa nachádzajú aj označené lokality,

HOLE, KUŇAVISKÁ, MOČIAR, STRELNICA. Lokalita HOLE sa nachádza na dokladoch o pôvode dreva
nachádzajúcich sa na č. l. 12 - 24 spisu.

37. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade nie sú splnené
podmienky na potvrdenie ani zmenu rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, nakoľko v konaní okresný

súd nedostatočne zistil skutkový stav veci.

38. Žalobca súdu predložil jednak Kúpnu zmluvu z 19.2.2004 podpísanú žalobcom aj žalovaným,
Dodatok č. 1 k tejto kúpnej zmluve uzavretý dňa 11.4.2014, podpísaný žalobcom aj žalovaným, predložil
doklady o pôvode dreva, ktoré boli podpísané zástupcami žalobcu s tým, že na týchto dokladoch

o pôvode dreva sa nachádza aj ďalší podpis v kolónke prevzal Tibor Pavlov, čo žalovaný v konaní
spochybňoval, že sa jedná o jeho podpis.

39. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

40. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z uvedených dôvodov v zmysle § 389 ods. 1,
písm. c/ CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v
ktoromsabudeokresnýsúdzaoberaťobranoužalovaného,žepredmetnédokladyopôvodedreva,ktoré

sanachádzajúvsúdnomspisenepodpísal,budemusieťtotosvojetvrdeniepreukázať.Budesazaoberať
tvrdením žalovaného, že odoberal drevnú hmotu len do leta 2014, ktorú skutočnosť musí žalovaný tiež
preukázať a v konečnom dôsledku sa bude zaoberať aj tvrdením žalovaného, že voči žalobcovi nemá
žiaden záväzok, teda že mu nič nedlhuje ako v konaní tvrdil.

41. Ak žalovaný v konaní tvrdí, že doklady o pôvode dreva nepodpísal, doposiaľ žiadne dôkazy na svoju
obranu neprodukoval a svoje tvrdenia nepreukázal. Bude preto povinnosťou žalovaného tieto svoje
tvrdenia ohľadne nepodpísania dokladov o pôvode dreva v spornom období 9-12/2014 a v neumožnení
mu ťažby dreva po lete 2014 (ako on sám uviedol), v konaní preukázať, keďže sú to prostriedky
procesnej obrany žalovaného a preukázanie tohto dôkazného bremena spočíva na žalovanom.

42. Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere súd prvej inštancie o nároku žalobcu opätovne
rozhodne.

43. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci o náhrade trov.

44. Rozhodnutie prijaté pomerom hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).