Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 18, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/50/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120205642
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8120205642.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu, v právnej veci žalobcu: M. Š., D.. XX.XX.XXXX, N. W. S.
XXX, XXX XX W. S., zastúpený: JUDr. Gabriel Bleho, advokát, so sídlom Martinčekova 781/16, 821 09
Bratislava, proti žalovanej O.I. A.I., D.. XX.XX.XXXX, N. Z. XXXX/XX, XXX XX A.Š., zastúpenej JUDr.
Jánom Zoričákom, advokátom, so sídlom Karpatská 3256/15, 058 01 Poprad, o neúčinnosť právneho
úkonu s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 14.09.2021,
č. k. 16C/38/2020 - 89 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a priznal žalovanej vo vzťahu k žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa vo vzťahu k žalovanej
domáhal určenia, že kúpna zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi A. A. ako predávajúcim a žalovanou
ako kupujúcou, ktorou predávajúci odpredal kupujúcej nehnuteľnosť ,,rozostavaný rodinný dom“, R. D.

U. Č.. XXXX, G.. Ú.. Ž., je voči žalobcovi právne neúčinný. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním
zistil, že vo vzťahu k skutkovému stavu nebolo rozporným to, že vlastníkom nehnuteľnosti je v tomto
konaní žalovaná, pričom zo samotného obsahu žaloby, či ďalších písomných vyjadrení žalobcu vyplýva,
že tento sa viac ako odporovateľnosti, resp. neúčinnosti daného právneho úkonu - kúpnej zmluvy -
domáha zaplatenia finančnej čiastky voči osobe A. A. - manžel žalovanej. Nebolo tiež sporné, že manžel
žalovanej mal realizovať výstavbu rodinného domu pre žalobcu, avšak nakoľko po odovzdaní zálohy
manželovi žalovanej došlo pre nesplnenie podmienok zmluvy o dielo k odstúpeniu od zmluvy o dielo,

A. A. ako žalovaný v konaní OS Prešov sp. zn. 22Cb/150/2016, bol rozsudkom zo dňa 31.01.2018
zaviazaný uhradiť žalobcovi sumu 28.537,61 eur s úrokom z omeškania 5,05% ročne z tejto sumy
od 15.09.2015 do zaplatenia a zároveň žalobcovi v tomto konaní bola priznaná aj plná náhrada trov.
Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 07.07.2018. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že dňa
12.03.2019 bola notárkou M.. W. Z. spísaná notárska zápisnica č. D. XX/XXXX, pričom z tejto notárskej
zápisnice, ktorá je zároveň exekučným titulom vyplýva záväzok A. A., uhradiť osobe žalobcu finančný
záväzok vo výške 32.596,52 eur s tým, že záväzok v sume 16.200,- eur bol už uhradený a ostáva

ešte uhradiť dlžnú čiastku vo výške 16.396,52 eur s tým, že tento celkový dlh vznikol titulom rozsudku
Okresného súdu Prešov sp. zn. 22Cb/150/2016. Súčasťou tejto notárskej zápisnice bolo aj uznanie dlhu
a dohody o splátkach medzi menovanými subjektami s tým, že suma 16.200,- eur bola v splátkach
uhradená, a teda dlžníkovi A. A.S. ostala povinnosť zaplatiť dlžnú sumu vo výške 16.396,52 eur. Zpredložených pokladničných dokladov vyplynulo, že manžel žalovanej, A. A., uhradil žalobcovi celú
dlžnú sumu tak, ako to vyplýva z obsahu notárskej zápisnice, čo medzi stranami sporné nebolo. Súd
prvej inštancie vec právne posúdil podľa predpokladov § 570 Občianskeho zákonníka a zdôraznil, že

nováciajenahradenieexistujúcehozáväzkunovýmzáväzkom.Malzato,žeprávezdôvodu,ženotárska
zápisnica je rovnako ako rozsudok v obchodnom spore Okresného súdu Prešov exekučným titulom,
vzhľadom na text zápisnice v nej uvedený, došlo ku konzumácii jedného exekučného titulu druhým,
resp. k novácii záväzku, pričom je nesporné, že manžel žalovanej uhradil v tomto konaní žalobcovi sumu
32.596,52 eur. Tým jeho záväzok vo vzťahu k rozsudku OS Prešov sp. zn. 22Cb/150/2016 zanikol.

Súčasťou notárskej zápisnice nebola zmienka o inom príslušenstve konania, či o trovách konania z
obchodnoprávneho sporu, preto súd prvej inštancie vychádzal z toho, že manžel žalovanej splnil svoju
povinnosť podľa notárskej zápisnice, ktorá je taktiež exekučným titulom, preto bolo potrebné žalobu
zamietnuť, všetko vo svetle tej skutočnosti, že žalobca na jednej strane žiadal o vyslovenie právnej
neúčinnosti žaloby voči jeho osobe, avšak podľa obsahu jeho jednotlivých podaní žiadal zaplatenie
finančného plnenia od manžela žalovanej. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 a nasl.

CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie, uplatnil si náhradu trov konania. Pokiaľ ide o konanie Okresného súdu
Prešov sp. zn. 22Cb/150/2016, uviedol, že dôvodom tohto súdneho sporu bolo odstúpenie žalobcu od

zmluvy o dielo na výstavbu rodinného domu, keďže dodávateľ stavebných prác A. A., neplnil riadne a
včas podmienky zmluvy o dielo. Dodávateľ A. A. ani napriek predchádzajúcej výzve žalobcovi rozdiel
medzi poskytnutou zálohou a nevykonanými prácami na rozostavanom dome vo výške 28.537,61 eur
nevrátil. Aby A. A. sťažil alebo zmaril vymožiteľnosť svojho dlhu voči žalobcovi, previedol kúpnou
zmluvou vlastníctvo tohto rozostavaného rodinného domu na svoju spolubývajúcu priateľku, teda blízku

osobu. V novom konaní súd prvej inštancie riešil aj otázku splácania dlhu A. A. voči žalobcovi, lebo
tieto otázky spolu vecne súvisia. Žalobca nesúhlasí s tým, že notárska zápisnica D. XX/XXXX plne
ruší a nahrádza rozsudok a záväzky v ňom zakotvené a tvrdí, že istina z rozsudku splatená bola, ale
príslušenstvom nie. Konkrétne ide o úroky z omeškania vyčíslené žalobcom vo výške 6.581,91 eur a
808,56 eur, trovy konania 1.712,- eur a 3.000,- eur, tieto zaplatené neboli, aj keď na istine bol preplatok

4.058,- eur, ktorý nepokrýva celé príslušenstvo tejto pohľadávky zo spomínaného rozsudku. Na základe
týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalovaná navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a uplatnila si náhradu
trov konania.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
dôvodné nie je.

6. V odvolacom konaní vyplýva z dispozičnej zásady, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov a rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

7. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Miera dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na

základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia

dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strán sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony aobsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje

svoj nárok alebo sa bráni jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal
odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.

8. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/7/2010).

9. Žalobca sa vo vzťahu k žalovanej v tomto konaní domáha určenia, že kúpna zmluva č. S. - XXXX/

XXXX uzatvorená medzi predávajúcim A. A. a kupujúcou žalovanou, ktorou predávajúci odpredal
kupujúcej nehnuteľnosť „rozostavaný rodinný dom“, umiestnený na pozemku č. Y. G. XXX/X v kat. úz.
Ž., zapísaný na LV č. XXXX, je voči žalobcovi právne neúčinná z dôvodu, že dlžník žalobcu takýmto
spôsobom zmaril vymožiteľnosť jeho pohľadávky judikovanej Okresným súdom Prešov v konaní sp. zn.
22Cb/150/2016.

Podľa § 42a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

10. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných 3 rokoch v úmysle ukrátiť svojho
veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných 3 rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a §
117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb, s výnimkou prípadu, keď druhá

strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa § 42b Občianskeho zákonníka
1) Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
2)Právoodporovaťprávnemuúkonusauplatňujeprotitomu,ktomalzodporovateľnéhoprávnehoúkonu

dlžníka prospech.
3) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali
odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám
len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich
predchodcovi.

4) Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať
uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku;
ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

11. Predpokladom uplatnenia subjektívneho odporového práva veriteľa je existencia veriteľsko-

dlžníckeho záväzkového vzťahu, v rámci ktorého existuje subjektívna povinnosť dlžníka plniť veriteľovi
dlh a oprávnenie veriteľa požadovať splnenie tohto dlhu. Zákon teda vyjadruje požiadavku na existenciu
tzv. vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Druhý predpoklad vzniku subjektívneho odporového práva
predstavujetzv.ukracujúciprávnyúkonmedzidlžníkomakvalifikovanoutreťouosobou,resp.vprospech
takej osoby. Ide zároveň o potencionálne odporovaný (odporovateľný) právny úkon a je na subjektívnom

rozhodnutí veriteľa, či tomuto úkonu bude aj skutočne odporovať. Ak veriteľ uplatní svoje subjektívne
odporové právo úspešne, teda, ak dosiahne právoplatný rozsudok súdu o svojom subjektívnom práve,
odporovaný právny úkon sa stáva právnym úkonom relatívne neúčinným, ktorý predstavuje situáciu
odlišnú od iných právnych následkov vád v právnom úkone, predovšetkým od neplatnosti.

12. Odporovateľný právny úkon pojmovo vyžaduje svoju platnosť. V ďalšom musí ísť o úkon, ktorý
ukrátil veriteľa v možnosti domáhania sa uspokojenia z majetkovej sféry dlžníka. Takýto charakter možno
právnemu úkonu prisúdiť vtedy, ak je kumulatívne naplnená subjektívna stránka odporovateľnosti,spočívajúca v úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa a súčasne aj objektívna stránka odporovateľnosti
spočívajúca v reálnom úbytku v majetkovej sfére dlžníka.

13. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, v konaní, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. 22Cb/150/2016, rozsudkom zo dňa 31.01.2018 bol manžel žalovanej A. A. zaviazaný zaplatiť
žalobcovi M. Š. sumu 28.537,61 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od
15.09.2015 do zaplatenie do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi súd zároveň priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.07.2018.

14.Ďalejjezrejmé,žedňa12.03.2019notárkaM..W.Š.spísalaNotárskuzápisnicu,súčasťouktorejbolo
vyhlásenie A. A. - osoby povinnej o súhlase s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice podľa § 45 ods.
2 písm. c) Exekučného poriadku (D. XX/XXXX, D. XXXX/XXXX).Účastník právneho úkonu A. A., ako
osoba povinná, vyhlásil, že s veriteľom M. Š., D.. XX.XX.XXXX, uzatvorili dňa 28.02.2019 Uznanie dlhu
a dohodu o splátkach, na základe ktorej veriteľ požičal dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 32.596,52

eur a dlh vznikol titulom rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 22Cb/150/2016 - 70 zo dňa 31.01.2018.
Povinná osoba zároveň vyhlásila, že z celkovej dlžnej sumy on ako dlžník veriteľovi - žalobcovi uhradil
časť dlhu vo výške 16.200,- eur v splátkach s tým, že z dlžnej sumy ostáva dlžníkovi zaplatiť ešte dlh vo
výške 16.396,52 eur. Dlžník sa touto dohodou zaviazal zaplatiť veriteľovi dlh najneskôr do 12.04.2020.
Notárska zápisnica osvedčuje, že Uznanie dlhu a dohoda o splátkach zo dňa 28.02.2019 tvorí súčasť

tejto notárskej zápisnice.

15. Obsah pripojeného Uznania dlhu a dohody o splátkach podľa § 558 Občianskeho zákonníka
preukazuje, že táto dohoda bola uzatvorená dňa 28.02.2019 medzi veriteľom M. S. - žalobcom a
dlžníkom A. A. a obsahuje vyhlásenie o uznaní dlhu. A. A. ako dlžník vyhlásil, že uznáva svoj záväzok

voči veriteľovi - žalobcovi vo výške 32.596,52 eur, dlh vznikol titulom rozsudku Okresného súdu v
Prešove č. k. 22Cb/150/2016 - 70 zo dňa 31.01.2018. Z celkovej dlžnej sumy dlžník veriteľovi uhradil
časť dlhu vo výške 16.200,- eur v splátkach, z dlžnej sumy ostáva zaplatiť ešte veriteľovi sumu 16.396,52
eur. Dlžník sa zaviazal svoj dlh takto špecifikovaný zaplatiť veriteľovi v dohodnutých splátkach v termíne
do 12.04.2020.

16. V priebehu tohto konania žalovaná predložila doklady, ktorými osvedčila, že všetky takto dohodnuté
splátky boli riadne splnené (v niektorom prípade s omeškaním).

Podľa § 570 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok

sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.
Ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku
uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok.

17. Objektívne právo ponecháva účastníkom záväzkových vzťahov pomerne širokú voľnosť pri úprave

vzájomných práv a povinností. Je preto plne v ich subjektívnej dispozícii, či záväzkovo právny vzťah
založia, zmenia, zrušia, či upravia medzi sebou práva sporné alebo pochybné. Účastníci sa môžu v
súlade s princípom autonómie slobodnej vôle dohodnúť aj tak, že doterajší záväzok zrušia a nahradia
ho novým (privátna novácia, dohoda o obnove). Privátna novácia patrí medzi právne skutočnosti
spôsobujúce zánik záväzku na zmluvnom základe a bez uspokojenia veriteľa. Vôľa účastníkov zrušiť

doterajší záväzok a namiesto neho zriadiť záväzok nový vyplýva z obsahu ich dohody, resp. použitím
základných interpretačných pravidiel podľa § 35 ods. 2 a 3 OZ. V čom sa má novovzniknutý záväzok
líšiť od toho nahrádzajúceho zákon nešpecifikuje. Privátna novácia sa môže týkať všetkých prvkov
záväzkovo právneho vzťahu a teoreticky nemožno vylúčiť ani to, že nový záväzok bude obsahovo
totožný so záväzkom, ktorý sa privatívnou nováciou nahrádza. Dohody kontrahentov spôsobujúce

zmenu alebo zánik záväzku nemožno pritom vykladať formalisticky, zohľadňuje sa v tomto smere vôľa
účastníkov, ako aj okolnosti, za ktorých boli uzavreté. Nový záväzok sa môže líšiť od doterajšieho
napríklad svojím zaväzovacím dôvodom, predmetom plnenia alebo svojím obsahom. Napríklad,
zaväzovacím dôvodom nového záväzku bude pôžička dlžníkovi, namiesto jeho pôvodného záväzku
zaplatiťkúpnucenu.Novýmpredmetomplneniamôžebyťpeňažnéplnenienamiestopôvodnéhoplnenia

vecného.

18. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že notárskou zápisnicou, súčasťou
ktorej je dohoda žalobcu a manžela žalovanej o uznaní dlhu a jeho splátkach, došlo k nahradeniudoterajšieho záväzku dlžníka záväzkom novým. Tento záver podporuje obsah notárskej zápisnice, ktorá
je samostatným exekučným titulom. Dlh manžela žalovanej vo vzťahu k žalobcovi ako veriteľovi v
rozsahu sumy 32.596,52 eur splnený bol a žalobca tak neosvedčil dôvody, pre ktoré za tejto situácie

mal prvoinštančný súd vyhovieť žalobe o neúčinnosť právneho úkonu, namietanej kúpnej zmluvy zo dňa
19.09.2016, ktorá bola v zmysle jeho návrhu predmetom daného konania.

19. Keďže správnemu výroku rozhodnutia o veci samej zodpovedá aj výrok o trovách konania strán
sporu, odvolací súd poukazom na uvedené dôvody rozsudok potvrdil postupom podľa § 387 CSP.

20. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Žalovaná vzhľadom na výsledok odvolacieho konania má voči žalobcovi nárok na náhradu trov
tohto štádia konania s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).