Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121204024
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8121204024.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr.

BranislavaBrezuaJUDr.MartinaFiľakovskéhovsporežalobcu:MestoPrešov,sosídlomHlavná73,080
01 Prešov, IČO: 00 327 646 zastúpený: PREŠOV REAL, s.r.o., so sídlom Slovenksá 40, 080 01 Prešov,
IČO: 31 722 814, proti žalovanej: M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX R., právne zastúpená
JUDr. Marek Sahuľ, advokát, so sídlom Hlavná 111, 08 001 Prešov, o vypratanie nehnuteľnosti, o
odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 16C/30/2021-65 zo dňa 7. októbra 2021,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca má vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov(ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že

„I. Žalovaná je povinná vypratať nehnuteľnosť špecifikovanú ako X-izbový byt č. XX nachádzajúci sa
na prízemí bytového domu označenom súp. č. XXXXX na ulici Y. XX v R. evidovaný Správou katastra
R. na LV č. XXXX bez práva na zabezpečenie bytovej náhrady, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, zo zaplateného súdneho
poplatku, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanoveniami § 3 ods. 1, § 123, § 124, § 126 ods. 1, ods.
2, § 663, § 664, § 676 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“),
čl. 2 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“).

3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobou sa žalobca voči
žalovanej domáha vypratania nehnuteľnosti - bytu, nakoľko doba nájmu sa skončila a žalovaná nespĺňa
podmienky pre pridelenie mestského sociálneho bytu. Súd prvej inštancie mal za nespochybniteľne
preukázané vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti (mestský byt) žalobcom a rovnako bolo preukázané aj
spoluvlastníctvonehnuteľností(väčšinovéhopodielunabyteagaráži)užalovanej.Nájomnývzťahmedzi
žalobcomažalovanouboluzavretýnadobu3rokov,tedanadobuurčitú.Žalobcapouplynutídohodnutej

doby nájmu spočiatku ponechal žalovanú užívať predmetný byt, avšak žalovaná si bola bezpochyby
vedomá nutnosti odovzdania predmetného bytu, o čom svedčí jej čestné prehlásenie z 22.1.2018 (č. l.
10 spisu vzadu), že si je vedomá nutnosti odovzdať predmetný byt, pričom tak neučinila. Žalovaná je
podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti určenej na bývanie v podiele 4/6 bytu a 1/3 garáže, pričompráve spoluvlastníctvo týchto nehnuteľností koliduje s možnosťou žalovanej uchádzať sa o mestský
sociálny byt ako to predpokladá VZN mesta Prešov.

4.Súdprvejinštancievyhovelžalobe,nakoľkoaniobývaniesociálnehobytunemôžebyťprirešpektovaní
pravidiel sociálnej bytovej politiky mesta bezlimitné. Súd nespochybňuje právo kohokoľvek na obydlie,
uvedené je však nevyhnutné vnímať v kontexte bytovej politiky tej - ktorej samosprávy, pričom v zmysle
uvedeného VZN mesta Prešov je explicitne daná podmienka väčšinového nevlastnenia nehnuteľnosti
určenej na bývanie, v prípade žiadosti o pridelenie sociálneho bytu, avšak, ako už bolo uvedené,

žalovaná túto podmienku nespĺňa, čo v konaní sporné nebolo. Na území mesta Prešov je bezpochyby
množstvo obyvateľov (žiadateľov o sociálny byt) v zložitej osobnej, finančnej či zdravotnej situácii,
ktorá by odôvodňovala priznanie sociálneho bytu, pričom takéto osoby nevlastnia žiadne nehnuteľnosti.
Fakt, že byt, ktorého väčšinovou spoluvlastníčkou je žalovaná, obýva jej brat, ktorý je podľa vyjadrenia
samotnej žalovanej sociálne neprispôsobivý, je skutočnosťou, ktorú je možné právne vyporiadať, avšak
uvedené nie je predmetom tohto sporového konania.

5. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého strane, ktorá mala
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní úspešný, preto má voči žalovanej nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo zaplateného súdneho poplatku, o výške ktorých bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

6. Proti rozsudku prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie
žalovaná. Dôvodila, že napadnutý rozsudok považuje za nespravodlivý, v rozpore s dobrými mravmi a
nesprávnom posúdení skutkového stavu. Súd pri rozhodovaní vôbec nebral do úvahy skutočnosť, že

nájomná zmluva, ktorú mala žalovaná uzavretú so žalobcom skončila dňa 31.07.2016. Žalovaná si po
celú dobu nájmu riadne plnila svoje povinnosti nájomcu. Napriek tomu, že medzi účastníkmi konania
nebola uzavretá písomná nájomná zmluva, však žalobca aj žalovaná sa správali tak, ako keby nájomná
zmluva bola uzatvorená. Žalobca zasielal žalovanej pravidelné mesačné šeky na zaplatenie nájomného
a za služby spojené s nájmom, a žalovaná takzvané SIPO riadne a včas platila. Podľa ustanovenia § 685

a nasl. Občianskeho zákonníka, pre platnosť nájomnej zmluvy na nájom bytu nie je potrebná písomná
forma. Z toho teda vyplýva jednoznačný právny záver, že nájom bytu môže vzniknúť aj konkludentne a to
vtedy, ak sa prenajímateľ alebo vlastník bytu aj jeho užívateľ správajú po dlhšiu dobu ako prenajímateľ a
nájomca. Podľa názoru žalovanej týmto spôsobom došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy medzi žalobcom
a žalovanou a keďže nebola dohodnutá doba nájmu v zmysle ust. § 686 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

bola nájomná zmluva uzavretá na dobu neurčitú. Žalovaná poukázala na rozsudok Okresného súdu
Prešov č.k. 10C/573/00 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 2Co/458/01zo dňa
06.02.2022, keď zamietol žalobu o vypratanie užívaných priestorov žalovaným z dôvodu, že vypratanie
by bolo v rozpore s dobrými mravmi, s poukazom na ústavné právo na ochranu obydlia.

7. V súvislosti s užívaním bytu, ktorého je spoluvlastníčkou a býva v ňom jej sociálne neprispôsobivý
brat, uviedla, že vyriešiť túto situáciu zrušením podielového spoluvlastníctva a poskytnutím náhradného
bývania bratovi sa nedá v lehote určenej súdom na vypratanie bytu. t.j. v lehote 15 dní od právoplatnosti
rozsudku. Odignorovanie tejto skutočnosti súdom je určite v rozpore s dobrými mravmi, a teda, ak
by malo byť zachované Ústavné právo na ochranu obydlia ako aj dodržaná zásada dobrých mravov,

potom nanajvýš mal súd prvej inštancie určiť lehotu pri povinnosti vypratať sporný byt na jej vypratanie
do právoplatného rozhodnutia o zrušení spoluvlastníctva bytu, ktorého je žalovaná spoluvlastníčkou.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že
žalobu zamieta, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

8. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Uviedol, že pokiaľ je žalovaná vlastníčkou väčšinového
podielu na nehnuteľnosti na bývanie, nespĺňa podmienky na pridelenie nájomného mestského bytu.
Uvedeného si je od počiatku žalovaná vedomá, je si vedomá, že nespĺňa a nebude spĺňať podmienky
VZN č. 11/2019 mesta Prešov, čo je zrejmé aj z jej prehlásenia zo dňa 22.1.2018, v ktorom sa zaviazala

byt odovzdať, avšak byt doposiaľ vedome blokuje. Spoluvlastnícke vzťahy a ich vyporiadanie medzi
žalovanou a jej bratom ohľadne podielov na byte v ich spoluvlastníctve je výhradne ich oprávnením ako
spoluvlastníkov, do ktorého žalobca nemá žiadne právo zasahovať a ani nezasahuje. Nový nájomný
pomer po uplynutí doby nájmu medzi žalobcom a žalovaným nevznikol. Žalobca ešte pred uplynutímdoby nájmu listom zo dňa 30.6.2016 informoval žalovanú o nesplnení podmienok VZN a upozornil ju na
povinnosť vypratania sa. Sama žalovaná dňa 8.1.2018 prehlásila, že je si vedomá, že musí byt opustiť
a zaviazala sa, že ho vyprace. Podľa ust. § 686 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka je taktiež

úplne zrejme, že síce nemusí byť uzavretá nájomná zmluva v písomnej forme, avšak je nevyhnutné
o jej obsahu vyhotoviť zápisnicu. Nový nájomný vzťah so žalovanou nevznikol, neexistuje písomná
zmluva ani zápisnica. Naopak, žalobca od počiatku trvá na vyprataní a žalovaná si je vedomá povinnosti
vypratania. Skutočnosť, že žalovaná riadne platila za byt aj počas jeho neoprávneného užívanie je to
jej povinnosť, v opačnom prípade by jej vznikol nedoplatok, ktorý by si žalobca uplatňoval. Vyhotovenie

ročného zúčtovania je povinnosťou žalobcu aj v prípade, ak sa jedná o neoprávnené užívanie bytu,
teda žalobca postupoval v súlade so zákonom. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka má vlastník
právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže
domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. V prípadoch, keď sa nájomník odmieta
vzdať užívania veci aj napriek tomu, že uplynula doba, na ktorú bolo toto užívanie dohodnuté a teda
užívavecbezprávnehodôvodu,nájomcakonáprotiprávneatakétokonanienepožívaprávnuochranu.V

takomto prípade nájomca porušuje ústavné právo vlastníka (prenajímateľa) podľa č. 20 ods.1. Žalovaná
poukazuje na rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 10C/573/00 v spojitosti s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove č.k. 2Co/458/01, ktorý však je od danej právnej veci značne odlišný a nie je možné
nim dôvodiť. Poukázal na to, že v prebiehajúcom konaní žalovaná koná v rozpore s dobrými mravmi.
Komparácia ústavných práv vlastniť majetok a práva na obydlia musí byť v súlade so zákonom a s

dobrými mravmi, pričom v danom súdnom spore je evidentne zákon aj morálna na strane vlastníka ako
poskytovateľa sociálneho nájomného bývania oprávneným žiadateľom podľa poradia. So zreteľom na
vyššie uvedené žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu žiada, aby súd vydal rozsudok,
ktorým potvrdí napadnutý rozsudok a žalobcovi prizná proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

9. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu. Zotrvala na dôvodoch
uvedených v odvolaní a žiada súd, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, prípadne ho zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Uviedol, že zotrváva na podanom návrhu na vypratanie
v celom rozsahu, v ktorom boli naše tvrdenia predložené dôkazmi.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.

12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

13. Podľa § 685 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez

určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených
v zákone. Nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu možno uzavrieť za podmienok upravených v
stanovách bytového družstva.
.

14. Podľa § 686 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie
predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu
alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná
zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. Ak doba nájmu nie je dohodnutá,
predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.

15. Podľa § 710 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi
prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas,
zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.16. Podľa § 676 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa
dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu

a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde
do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne.
Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu
sa obnovuje na túto dobu.

17. Podľa § 682 Občianskeho zákonníka, ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú
vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne
nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako vlastník nehnuteľnosti špecifikovanej ako X-izbový byt
č. XX, bytový dom súpisné číslo XXXXX, na ulici Y. XX, R., k.ú. R., evidovaný na LV č. XXXX na

základe Zmluvy o výkone správy č. XXXX/XXX/x/Xv zo dňa 1.02.2005 uzatvorenej medzi mestom R. ako
vlastníkom bytov a spoločnosťou J., bola spoločnosť J.. poverená výkonom správy predmetného bytu.
Nájomnou zmluvou zo dňa 1.8.2013 uzatvorenou medzi správcovskou spoločnosťou J. a žalovanou
vznikol nájomný vzťah uzatvorený na dobu určitú od 1.8.2013 do 31.7.2016. Žalobca oznámil žalovanej
podaním zo dňa 30.6.2016 č. S/XXXX/XXXX/XXXXXX (č.l. 9 spisu), že nespĺňa podmienky stanovené

v čl. 3 ods. 1 písm. b) Všeobecne záväzného nariadenia č. 5/2011 o prideľovaní nájomných bytov vo
vlastníctve mesta Prešov, že nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom bytu alebo domu a preto platnosť
zmluvy o nájme bytu skončí dňa 31.7.2016 a na základe tejto skutočnosti je žalovaná povinná predmetný
nájomný byt odovzdať správcovi mestských nájomných bytov. Predžalobnou výzvou zo dňa 25.7.2016
žalobca prostredníctvom spoločnosti R. N. s.r.o. okrem iného vyzval žalovanú na odovzdanie bytu v

lehote do 10.8.2016 (č.l. 10 spisu). Na zadnej strane predžalobnej výzvy zo dňa 25.7.2016 žalovaná dňa
22.1.2018 čestne prehlásila, že si je vedomá skutočnosti, že má v dohľadnej dobe odovzdať mestský
sociálny byt. Vzhľadom na jej ťažkú životnú situáciu, ktorú prežíva požiadala žalobcu o umožnenie
odovzdať byt koncom júna 2018 s tým, že za byt bude riadne platiť. Žalobca žalovanú Výzvou (posledný
pokus) pred podaním žaloby a podaním trestného oznámenia zo dňa 23.7.2020 vyzval na vypratanie a

odovzdanie bytu v lehote 5 dní od doručenia výzvy. Zároveň vyzval žalovanú uhradiť dlžnú pohľadávku.
Žalovaná si písomnosť prevzala dňa 3.8.2020.

19. Odvolacia námietka žalovanej, že napadnutý rozsudok je v rozpore s dobrými mravmi nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto,

lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach
by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru
všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť,
ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel
v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za

činnosť proti dobrým mravom.

20. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná nespĺňa podmienky pre pridelenie
nájomného bytu, čo vyplýva zo Všeobecne záväzného nariadenia mesta schváleného mestským
zastupiteľstvom. Mesto Prešov ako samosprávny orgán vo veciach územnej samosprávy hospodári s

verejnýmifinanciamiajeviazanýokreminéhoajplatnýmiaúčinnýmipodzákonnýmiprávnymipredpismi,
ktoré vydáva.

21. Podľa § 12 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a
bytovými náhradami obec, ktorá má viac ako 5 000 obyvateľov alebo je sídlom obvodného úradu,

môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením, že zmluvu o nájme bytu vo vlastníctve obce alebo vo
vlastníctve inej právnickej osoby s prevažnou majetkovou účasťou obce možno uzavrieť predovšetkým s
uchádzačom o byt podľa poradia určeného obcou. Obec je však povinná ustanoviť najmä pravidlá, podľa
ktorých sa zostaví poradie uchádzačov o byt. Pritom zohľadní naliehavosť bytovej potreby uchádzača
o byt, jeho sociálne pomery, potrebu uspokojenia bytových potrieb tých, ktorí vykonávajú práce alebo

služby nevyhnutné pre obec alebo ktorí sa zaviazali na svoje náklady vykonať v byte alebo v inom
priestore také zmeny, ktorými sa byt alebo iný priestor stane spôsobilým na bývanie.22. V ustanovení § 685 Občianskeho zákonníka zákonodarca konštatuje, že nájom bytu je chránený
a dopĺňa, že ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Ochrana nájomcov bytov prispieva k uskutočňovaniu práva na primeranú životnú úroveň (čl. 25 ods.

1 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, čl. 11 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a
kultúrnych právach), práva rodiny na sociálnu, právnu a hospodársku ochranu (čl. 16 Európskej sociálnej
charty). Ochrana poskytovaná nájomcovi i prenajímateľovi (spravidla vlastníkovi nehnuteľnosti) však
musí byť posudzovaná s využitím princípov proporcionality, musí rešpektovať účel a zmysel právnej
úpravy. Pokiaľ by mal byť obmedzený vlastník v svojich dispozičných právach natoľko, že by mu nebolo

umožnené ukončiť nájomný vzťah (a obnoviť tým plnú dispozíciu s predmetom nájmu) ani v situácii,
keď je základná bytová potreba nájomcu dostatočne saturovaná, napríklad tak, že má sám viacero
možností bývania na zodpovedajúcej úrovni, bolo by takéto obmedzenie vlastníka potrebné hodnotiť
ako neprimerané sledovanému cieľu.

23. Skutočnosť, že mesto koná v zmysle platných právnych predpisov nemožno hodnotiť ako rozpor s

dobrými mravmi. Všeobecne záväzné nariadenie mesta, ktoré je riadne a platne schválené mestským
zastupiteľstvom je záväzné pre všetky osoby a subjekty pôsobiace na území daného samosprávneho
celku. Žalovaná vedela a bola si vedomá, že nespĺňa podmienky pre opakované pridelenie bytu. Žalobca
ju o tejto skutočnosti informoval podaním zo dňa 30.6.2016. Žalobca sa žalobou domáhal odovzdania
a vypratania bytu až dňa 20.05.2021 (necelých 5 rokov po skončení zmluvy o nájme bytu), po tom, ako

žalovaná opakovane na výzvy mesta na vypratanie a odovzdanie bytu nereagovala.

24. K námietke žalovanej o konkludentnom uzatvorení zmluvy o nájme odvolací súd vychádzajúc z
ustálenej súdnej praxe poukazuje na to, že prejav vôle možno urobiť zásadne akýmkoľvek spôsobom,
ktorý vôľu konajúceho robí rozpoznateľnou pre iné osoby. Právny úkon možno urobiť aj konkludentne

(nevýslovne, faktickým správaním). Nedostatok písomnej formy nájomnej zmluvy nemá za následok jej
neplatnosť (§ 686 ods. 1 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nájomná zmluva môže vzniknúť aj
ústne, prípadne i mlčky. Uzavretie zmluvy o nájme bytu konkludentným spôsobom nutne predpokladá,
že tu bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o nájme bytu tak na strane
prenajímateľa, ako aj na strane nájomcu.

25. Žalobca v konaní preukázal, že žalovanú opakovane vyzýval na odovzdanie bytu, nakoľko nespĺňa
podmienky pridelenia nájomného bytu podľa Všeobecne záväzného nariadenia č. 5/2011 o prideľovaní
nájomných bytov vo vlastníctve mesta R. a ani podľa neskôr prijatého Všeobecne záväzného nariadenia
mesta R. č. XX/XXXX o prideľovaní nájomných bytov vo vlastníctve mesta R. (č.l. 9, č.l.10, č.l.11 spisu).

26. Skutočnosť, že žaloba bola podaná až po takmer piatich rokoch, nemožno hodnotiť ako prejav
vôle žalobcu uzatvoriť so žalovanou opakovanú zmluvu o nájme bytu konkludentne. Ak by žalobca
bol mal záujem o uzatvorenie opakovanej nájomnej zmluvy v roku 2016, nič mu nebránilo tento úkon
urobiť písomne ako to urobil v prípade Zmluvy o nájme bytu zo dňa 1.8.2013, resp. ako to vyžaduje §

686 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví
sa o jej obsahu zápisnica. Takýto prejav vôle žalobcu v konaní preukázaný nebol, naopak žalobca
v konaní preukázal, že žalovaná nespĺňala a nespĺňa podmienky pre pridelenie nájomného bytu a
preukázal, že ju opakovane vyzýval na odovzdanie bytu. Žalovaná v odvolaní namietala, že platila za
nájom a služby spojené s nájmom riadne a žalobca riadne zúčtovával za predchádzajúci rok nájomné,

ani túto skutočnosť nemožno hodnotiť ako konkludentný prejav vôle uzatvoriť zmluvu o nájme bytu.
Platiť nájomné bolo povinnosťou žalovanej, nakoľko aj napriek absencie platnej nájomnej zmluvy užívala
byt vo vlastníctve mesta naďalej, preto opačné konanie by bolo bezdôvodným obohatením na strane
žalovanej.

27. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 C.s.p. rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods.
1 C.s.p. tak, že žalobca vo vzťahu k neúspešnej žalovanej má nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.
2 C.s.p.).29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).