Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 29, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoCsp/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120210067
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8120210067.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a z členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu: P. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Sv. P. XX/XXX, XXX XX B., t.č. Y., A.. Z. 1, XXX XX X., proti žalovanému: ELIPRO, s.r.o., so
sídlom Budovateľská 34/7287, Prešov 080 01, IČO: 46 214 674, o vydanie bezdôvodného obohatenia,
o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č.k. 16Csp/145/2020-91 zo dňa 5. mája

2022, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi sa ich nárok nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením rozhodol tak, že návrh žalovaného

na zrušenie rozsudku pre zmeškanie vydaného Okresným súdom Prešov dňa 08.03.2022, č. k.
16Csp/145/2020-82 zamietol.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného § 274, § 277 ods. 2, ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku, (ďalej len „C.s.p.“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.08.2020
domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.850 eur z titulu bezdôvodného
obohatenia z toho dôvodu, že ako predseda športového klubu JM DEMOLEX bežecký klub Bardejov
zaplatil jeden víkendový pobyt so všetkými službami v B. A. a XX ks pracovného oblečenia pre firmu
ELIPRO s.r.o.

4. Okresný súd Prešov rozhodol v danej veci rozsudkom pre zmeškanie zo dňa 08.03.2022, č. k.
16Csp/145/2020-82 tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.850 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 30.12.2018 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok) a o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov
konania nepriznáva a žalovaný na náhradu trov konania nemá právo (II. výrok). Predmetný rozsudok
bol doručený žalovanému dňa 21.03.2022.

5. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 05.04.2022, podal žalovaný návrh
na zrušenie rozsudku pre zmeškanie vydaného Okresným súdom Prešov dňa 08.03.2022, č. k.
16Csp/145/2020-82, ktorý odôvodnil tým, že existoval ospravedlniteľný dôvod pre ktorý zmeškal
pojednávanie konané dňa 08.03.2022. Žalovaný sa chystal na toto pojednávanie, avšak postihli ho
náhle zdravotné problémy, pre ktoré sa nemohol zúčastniť pojednávania a ani súdu oznámiť, že sa

pojednávania nedokáže zúčastniť, a že žiada o odročenie pojednávania alebo ospravedlnenie svojej
neúčasti na pojednávaní. Žalovaný z dôvodu náhlych a neodvratných zdravotných problémov museldňa 08.03.2022 o 8,53 hod. vyhľadať lekársku pomoc. Ako dôkaz žalovaný predložil lekársku správu o
ošetrení dňa 08.03.2022 o 8,53 hod. Žalovaný ďalej poukázal na judikatúru súdov Slovenskej republiky
vymedzujúcu tzv. ospravedlniteľné dôvody pre odpustenie zmeškania lehoty, a to na uznesenie NS SR

sp.zn. 5Obdo/26/2019 z 29.01.2020 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4Cob/227/2019.
Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol zrušiť rozsudok pre zmeškanie a následne, aby súd
nariadil vo veci nové pojednávanie.

6. Preskúmaním spisového materiálu, napadnutého rozsudku, návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku

pre zmeškanie, ako aj doručenej správy ošetrujúceho lekára súd zistil, že v danej veci nie je možné
návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 277 C.s.p. vyhovieť. Vo svojom návrhu
žalovaný poukázal na to, že v deň konania pojednávania bol na lekárskom ošetrení. Túto skutočnosť
však súdu neoznámil, teda táto skutočnosť nebola v deň pojednávania súdu známa (žalovaný to súdu
oznámil až dňa 05.04.2022), preto súd správne konštatoval, že žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní
včas a vážnymi dôvodmi neospravedlnil a keďže boli splnené zákonné predpoklady bolo povinnosťou

súdu, na rozdiel od možnosti podľa § 273 C.s.p., rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Aj
napriek skutočnosti, že žalovaný navštívil svojho obvodného lekára, nie je možné tomuto oneskorenému
ospravedlneniu neúčasti žalovaného na pojednávaní z dôvodu návštevy lekára, priznať relevantnosť na
zvrátenie stavu konania, a teda na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, pričom aj keby sa malo jednať o
ospravedlniteľný dôvod, bolo povinnosťou žalovaného, ktorý bol riadne poučený o podmienkach vydania

rozsudku pre zmeškanie, včas oznámiť súdu, že sa pojednávania nemôže zúčastniť (napr. telefonicky,
e-mailom, faxom, vyslaním inej osoby, resp. aj osobne, keďže osobne navštívil aj lekára). Povinnosťou
žalovaného preto bolo bezodkladne, v danom prípade ihneď ráno v deň pojednávania svoju neúčasť
ospravedlniť.

7. Je nepochybné, že žalovaný bol riadne a včas predvolaný na pojednávanie a zároveň bol poučený
o následku nedostavenia sa na pojednávanie a možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, pričom za
situácie, že žalobca navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, súd bol v zmysle § 274 C.s.p.
povinný takto rozhodnúť, keďže za splnenia citovaných podmienok sa jedná o obligatórny postup súdu.
Z uvedených dôvodov súd návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol.

8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu podľa §
365 ods. 1 písm. h) C.s.p., nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

9. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď uviedol, že konateľ žalovaného mal hneď
v deň pojednávania oznámiť konajúcemu súdu, že sa nedostaví na pojednávaní alebo že mal po
pojednávaní kontaktovať súd, aby uviedol, že nemohol byt' na pojednávaní zo zdravotných dôvodov.
Konateľ žalovaného predsa nemohol ako laik vedieť, že napriek bolestiam a ošetreniu, je potrebné
ešte v bolestiach písať email alebo telefonovať na súd (otázne je komu), že na pojednávanie sa

nedostavil zo zdravotných dôvodov. Jeho zdravie mu bolo prednejšie ako súd a vôbec nerozmýšľal po
ošetrení volať na súd. Žalovaný sa dňa 08.03.2022 nemohol dostaviť na pojednávanie, pretože konateľa
postihli náhle zdravotné problémy, pre ktoré sa nemohol zúčastniť pojednávania a ani súdu oznámiť,
že sa pojednávania nedokáže zúčastniť, a že žiada o odročenie pojednávania alebo ospravedlnenie
svojej neúčasti na pojednávaní, a to ani po pojednávaní. Žalovaný z dôvodu náhlych a neodvratných

zdravotných problémov musel dňa 08.03.2022 0 8.53 hod. vyhľadať lekársku pomoc, ako dôkaz
predložil lekársku správu zo dňa 08.03.2022. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.
januára 2020, sp.zn. 5Obdo/26/2019 podľa ktorého „Ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 277 ods.
2 CSP sú len také okolnosti, ktoré na strane žalovaného nastali neočakávane, boli príčinou, že sa
nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za

danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Za ospravedlniteľný
dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá žalovanému bola známa resp. jeho právnej zástupkyni
(nutnosť využiť lekársku pomoc nastala značnom čase/predstihu pred nariadeným pojednávaním),
ktorá mu objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, avšak žiadne objektívne okolnosti nebránili
tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil.“ V tomto prípade sa jednalo o náhle

neočakávané zdravotné indispozície konateľa, nie o vopred plánované vyšetrenie alebo ošetrenie. V
podanom odvolaní ďalej uviedol, že žalovaný poprel všetky skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a žalobu
považoval za nedôvodnú. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 389 C.s.p. zrušil napadnuté uznesenie
Okresného súdu Prešov zo dňa 05.05.2022 a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Žiadal odvolanie žalovaného zamietnuť.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.),
vzhľadomnavčaspodanéodvolanie,preskúmalrozhodnutievjehonapadnutomrozsahu,akoajkonanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania
(§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

13. Podľa § 277 ods. 2, ods. 3 C.s.p., ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie

vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok
uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15
dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd
poučí.

14. Podľa § 357 písm. h) C.s.p., odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí
návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.

15. V podanom odvolaní odvolateľ namieta, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil. K
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Odvolacia námietka týkajúca sa

nesprávneho právneho posúdenia veci naplnená nebola.

16. Nesprávne právne posúdenie žalovaný vidí v tom, že súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný
mal hneď v deň pojednávania oznámiť konajúcemu súdu, že sa nedostaví na pojednávanie, resp. po
pojednávaní ospravedlniť svoju neúčasť zo zdravotných dôvodov.

17. Takáto odvolacia námietka je neopodstatnená. Predvolanie na pojednávanie dňa 8.3.2022 o 8:30
hod., na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, bolo doručené žalovanému dňa 11.2.2022
elektronicky. V predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o tom, že ak sa na pojednávanie vo
veci riadne a včas nedostaví a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní, na návrh

druhej strany rozhodne súd o žalobe rozsudkom pre zmeškanie.

18. Z lekárskeho potvrdenia predloženého žalovaným vyplýva, že žalovaný navštívil svojho
všeobecného lekára v deň pojednávania, 8.3.2022, o 8:53 hod, v ambulancii vzdialenej od jeho bydliska
približne 50 km (A. - A.). Z lekárskeho potvrdenia plynie, že išlo o akútne bolesti C-chrbtice, ktoré boli

riešené cestou ambulantného lekára medikamentóznou liečbou, bez nutnosti hospitalizácie v daný deň
v zdravotníckom zariadení.

19. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že zdravotná indispozícia
a nutnosť lekárskeho ošetrenia je ospravedlniteľným dôvodom za istých skutkových okolností. V

danej veci však dôvod, pre ktorý žalovaný neospravedlnil neprítomnosť na pojednávaní nie je tak
závažný, že by mal byť hodnotený ako ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý by súd vyhovel návrhu
na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. V súčasnej dobe rôznych elektronických a telekomunikačných
prostriedkov nič nebránilo žalovanému, aby včas pred pojednávaním ospravedlnil svoju neúčasť,
požiadal o odročenie pojednávania, prípadne bezprostredne po ošetrení oznámil súdu dôvody, pre

ktoré zmeškal pojednávanie, čo žalovaný neurobil. Takýto úkon mohol žalovaný vykonať telefonicky,
do elektronickej schránky súdu, emailom. Žalovaný tak učinil až podaním návrhu na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie dňa 5.4.2022 (cca mesiac po uskutočnenom pojednávaní, na ktorom neprítomnosť
neospravedlnil), kedy oznámil súdu dôvod, pre ktorý sa pojednávania nezúčastnil.20. Ak tak žalovaný neučinil, na pojednávanie sa nedostavil a žalobca na pojednávaní navrhol súdu
rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, súd mal obligatórnu povinnosť rozhodnúť na návrh žalobcu

rozsudkom pre zmeškanie. Námietka žalovaného, že je otázne komu mal oznámiť svoju neprítomnosť je
neopodstatnenázdôvodu,žekontaktynavšetkysúdyvSlovenskejrepublikesúzverejnenénainternete,
teda sú dostupné každému.

21. Pri návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 277 ods. 2 C. s. p., súd

skúma zmeškanie pojednávania z ospravedlniteľného dôvodu, resp. aj odvolaciemu šetreniu podlieha
ospravedlniteľný dôvod. Predpoklady na vydanie rozhodnutia, sa teda týmto návrhom na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie, neskúmajú. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2021,č.k.
2Obdo/89/2020).

22. Žalovaný poukázal v podanom odvolaní na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskje republiky z

29. januára 2020, sp.zn. 5Obdo/26/2019. Citovaným uznesením Najvyšší súd SR odmietol dovolanie
žalovaného a okrem iného uviedol, že cit.: „50. Dovolací súd má za to, že dôležitosť ospravedlniteľného
dôvodu, pre ktorý dovolateľ žiada o zrušenie rozsudku pre zmeškanie nemožno posudzovať bez
prihliadnutia na všetky okolnosti prípadu a tiež správanie sa sporovej strany. Aj keď sporová strana
uvádza dôvod inak spôsobilý viesť k záveru že išlo o „ospravedlniteľný dôvod“, nie je súd vždy

povinný takýto dôvod akceptovať, a to hlavne bez zohľadnenia širších aspektov konania vo vzájomných
súvislostiach. 51. Podľa dovolacieho súdu, hoci skutočnosť, že v čase pojednávania sa právna
zástupkyňa žalovaného zdržiavala na vyšetrení v alergiologickej ambulancii, a táto okolnosť jej
zabraňovala zúčastniť sa na pojednávaní v daný deň, nejde o okolnosť, ktorú v zmysle § 277 ods. 2
CSP možno považovať za ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti žalovanej na pojednávaní, na ktorom

súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Právnej zástupkyni nebránili žiadne objektívne okolnosti včas
svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlniť a požiadať o odročenie, resp. upovedomiť o nemožnosti
účasti na pojednávaní žalovaného. 52. Dovolací súd v zhode so súdom prvej inštancie ako aj odvolacím
súdom považuje celkový postup právnej zástupkyni po pojednávaní, na ktorom sa nezúčastnila bez
ospravedlnia a aj jej konanie po doručení rozsudku pre zmeškanie ako aj následnom nazeraní do spisu

za účelové. V prvom rade právna zástupkyňa porušila svoje povinnosti (ospravedlniť svoju neúčasť a
požiadať o odročenie pojednávania), resp. jej nič nebránilo doručiť súdu neskôr v deň pojednávania
alebo v nesledujúcich dňoch po ňom ospravedlnenie, avšak právna zástupkyňa tak účelovo urobila až
po doručení predmetného rozsudku pre zmeškanie (takmer jeden mesiac po nariadenom pojednávaní),
kde zároveň s odvolaním voči rozsudku podala aj návrh na jeho zrušenie a predložila lekársku správu

z vyšetrenia u alergiológa. Dovolací súd má za to, že konanie právnej zástupkyne bolo účelové, a
napriek tomu, že tu existoval ospravedlniteľný dôvod tak objektívne skutočnosti jej nebránili oznámiť
svoju neúčasť na pojednávaní a navrhnúť odročenie pojednávania.“

23. Ďalšie žalovaným uvádzané dôvody, že v konaní bol aktívny, vo vyjadrení popieral tvrdenia žalobcu,

v odvolacom konaní o rozhodnutí o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nie sú
predmetom odvolacieho prieskumu.

24. K ospravedlniteľnému dôvodu sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v Náleze
z 5. októbra 2021, č.k. IV. ÚS 504/2021-15 v obdobnom prípade konštatoval, cit.: „K samotnému

posúdeniu ospravedlniteľného dôvodu neúčasti na pojednávaní ústavný súd dodáva, že aj keď sa
procesnoprávnepodmienkyposudzovaniaobchodnoprávnychsporovjaviastranámvkonaníakoprísne,
resp. rigidné, pod slovné spojenie „ospravedlniteľný dôvod“ (neúčasti na pojednávaní, pozn.) nie
je možné podriaďovať aj zhovievavosť, resp. benevolenciu konajúcich súdov v prospech jednej zo
sporových strán. V takomto prípade je pre všeobecné súdy rozhodujúci aspekt reálnych možností, ktoré

mal sťažovateľ k dispozícii v danej situácii, t. j. telefonické, prípadne elektronické kontaktovanie súdu v
deňzmeškanéhopojednávania,resp.dostatočnéčasovéoknonarealizáciutakéhotokontaktu.Uvedenú
okolnosť správne posúdili všetky stupne všeobecných súdov, na ktoré sa sťažovateľ obrátil.“

25. Vzhľadom na vyššie uvedené a citovanú judikatúru najvyšších súdnych autorít odvolací súd

napadnuté uznesenie postupom podľa § 387 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 C.s.p. tak, že
žalovaný vzhľadom na neúspech v odvolacom konaní nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konaniaa žalobcovi sa tento nárok nepriznáva z dôvodu, že z obsahu spisu mu žiadne trovy odvolacieho konania
preukázateľne nevznikli.

27. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).