Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 14, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoE/8/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215212376
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7215212376.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Moniky Géciovej, PhD. v exekučnej veci oprávneného BENCONT
COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská č. 100/A Bratislava IČO: 47 967 692 proti povinnému I. J.
nar. X.X.XXXX bytom T. č. XX V. vedenej u súdneho Mgr. Jana Virličová so sídlom Vajnorská č. 100/
A Bratislava pod EX 4043/15 o vymoženie 607,50 Eur s príslušenstvom o odvolaní spoločnosti PRO

CIVITAS s.r.o. so sídlom Vajnorská 100/A Bratislava IČO: 45 869 464 proti uzneseniu Okresného súdu
Košice II z 18.1.2016 č.k. 48Er/1785/2015 - 32 takto

r o z h o d o l :

P o k r a č u j e v konaní so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, Bratislava,
IČO: 47 967 692 ako právnym nástupcom oprávneného PRO CIVITAS s. r. o., Vajnorská 100/A,
Bratislava, IČO: 45 869 464.

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmuznesenímzamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
zmeniť a súdnemu exekútorovi udeliť poverenie na vykonanie exekúcie alebo alternatívne napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na § 44 ods. 2
Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený skúmať a
vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie a exekučný titul. Nemá však oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere
obsahujúcu rozhodcovskú doložku, nakoľko tým prekračuje zákonné limity pre skúmanie podmienok
pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd pri skúmaní rozhodcovského rozsudku
ako exekučného titulu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný
súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku. Rozsah právomoci exekučného súdu je daný aj §
45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa oprávneného exekučný súd nie je oprávnený skúmať

materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe
ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa
§ 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§
35 ZoRK); výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, čím tvorí
prekážku „res iudicata“. Tiež poukázal na § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktoré
ukladalo povinnosť právnemu predchodcovi oprávneného (Poštová banka, a.s.) ponúknuť klientovi

návrh rozhodcovskej zmluvy s tým , že klientovi je daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú
ponuku. V ďalšom vyčítal súdu, že rozhodcovskú zmluvu vyhlásil za neplatnú bez toho, aby riadnezdôvodnil, v čom táto spôsobovala hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Za týmto účelom zároveň vykonal nové dokazovanie, avšak oprávnenému
nedal možnosť sa k takto vykonaným dôkazom či nanovo vytvorenému skutkovému stavu vyjadriť. Mal

za to, že nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu Rady č. 93/13/EHS,
nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je výlučne aktom sekundárnej
povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v
žiadnom prípade interpretačný. Obdobné platí aj o judikatúre ESD, ktorá nie je voči jednotlivcom, teda
ani voči účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná. Oprávnený v ďalšom poukázal na rôzne

rozhodnutia súdov Slovenskej republiky a na neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným
súdom, ktorý nahrádzal pasivitu povinného.

3. V predmetnej exekučnej veci podala návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi spoločnosť
PRO CIVITAS s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464 (pôvodný oprávnený). V odvolacom
konaní však nastala podstatná právna skutočnosť, a síce, že spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o.,

Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464 zanikla 09.08.2017 v dôsledku zlúčenia. V tento deň
bola predmetná spoločnosť vymazaná z Obchodného registra SR. Jej právnym nástupcom sa stala
spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692.

4. S účinnosťou od 01.07.2016 bol prijatý zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

CSP) ako nový procesnoprávny predpis upravujúci postup súdu v sporovom konaní.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

6. V čase rozhodovania odvolacieho súdu je už účinný Civilný sporový poriadok a v súlade s citovaným
ustanovením § 470 ods. 1 CSP odvolací súd je povinný aplikovať jeho ustanovenia aj na konanie začaté
pred 01.07.2016, ako je to aj v tomto prípade.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 64 veta prvá CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo,
súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom.

9. Podľa § 65 CSP právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej
subjektivity svojho predchodcu.

10. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní

pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Keďže spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. (pôvodný oprávnený) zanikla v dôsledku zlúčenia, odvolací
súdrozhodolvzmysle§64vetaprváCSPtak,ževkonanípokračujesprávnymnástupcomoprávneného
spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, ktorá

vstúpila do práv oprávneného ako odvolateľa.

12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal uznesenie podľa
§ 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

13. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak tento zákon
v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017.

14. Odvolateľ v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu
k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda
neplatnej podmienky.15. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok z 7.11.2014 sp. zn. PC-
A/1213/0042 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ

a MEDIAČNEJ, a.s.. Vychádzajúc z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku, právomoc
rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka
uvedená v bode 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok k zmluve o osobnom účte, uzavretej
18.5.2009 medzi Poštovou bankou, a.s. a povinným.

16. Pokiaľ ide o odvolateľom tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku,
odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov
existujú z nej výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného
súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie

alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

17. Nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor, je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť,

že aj Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci
núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, a to napr. aj
v rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť
exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul.

V rozhodnutí uviedol, že smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v

rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

18.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok

vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra

2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.

Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu

nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

19. Nie je preto dôvodná námietka odvolateľa, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil
rámec svojej preskúmavacej činnosti, zverenej mu Exekučným poriadkom.

20. K namietanému odňatiu možnosti konať pred súdom odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní
platnosti rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, sa vychádza predovšetkým
z tvrdení oprávneného a povinného, z predložených listín a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd
nevykonáva dokazovanie, postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčenéokolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na to oboznamovanie
sa s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania a predpokladov pre
zastavenie exekúcie, sa nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného.

21. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (viď uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011).

22. Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvej inštancie
pri preskúmavaní rozhodcovskej doložky za súladný so zákonom.

23. V posudzovanom prípade rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc vo veci od rozhodcovskej
doložky uvedenej v čl. 10, bod 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvorili neoddeliteľnú

súčasť zmluvy o osobnom účte uzavretej 18.5.2009.

24. Podľa čl. 10 bod. 10.2.2 sa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia
všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb,
bankových produktov alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik

príslušnej zmluvy v nasledovnom znení:

a. pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase
začatia rozhodcovského konania;

b. pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie
a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a
účinné v čase začatie rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.

25. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len
Obč. zák.) za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto
dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ust. § 53 ods.
5 Obč. zák. je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná.

26. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská doložka znemožňuje
voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý.
Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák. nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným
súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť

sa arbitráži. Odvolací súd má v danom prípade zato, že predmetnú doložku je nutné posúdiť ako
neprijateľnú podmienku, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je
skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred
súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal

žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.

27. Súd prvej inštancie tiež odôvodnil neprijateľnosť rozhodcovskej doložky tým, že si ju spotrebiteľ
osobitne nevyjednal a poukázal na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. S týmto

záverom sa odvolací súd stotožňuje. V danom prípade si spotrebiteľ rozhodcovskú doložku osobitne
nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami.
Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj
rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovská doložka v posudzovanom
prípade teda nebola individuálne dojednaná.

28. Ak oprávnený v podanom odvolaní namietal, že v čase podpisu zmluvy bol pôvodný oprávnený
povinný v zmysle ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. ponúknuť klientom neodvolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné spory budú rozhodnuté v rozhodcovskomkonaní, ani táto odvolacia námietka neobstojí. Zo zákona o bankách vyplýva pre banku jedine povinnosť
ponúknuť svojim klientom - spotrebiteľom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. V zmysle § 43a
Občianskeho zákonníka návrh na uzavretie zmluvy musí byť určený jednej alebo viacerým určitým

osobám, musí byť dostatočne určitý a musí z neho vyplývať vôľa navrhovateľa, aby ním bol viazaný v
prípade prijatia. Zároveň platí, že včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné
jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť súhlas, je prijatím návrhu (§ 43c ods. 1). Mlčanie alebo
nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu (§ 44 ods. 1 Obč. zák.). V danom prípade sa
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy nachádzal len v nepodpísaných a dátumom neoznačených

všeobecných obchodných podmienkach, ktoré nespĺňali podmienku určitosti návrhu na uzavretie zmluvy
ani podmienku prijatia návrhu zo strany spotrebiteľa. Preto uvedená rozhodcovská doložka nie je ani
návrhom na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tak, ako to vyplýva zo zákona o bankách v spojení s
Občianskym zákonníkom.

29. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že neplatná

rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez
právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Neboli preto splnené
podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

30. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že rozhodcovská doložka je okrem vyššie uvedených dôvodov
neplatná aj pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods. 2 zákona o
rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014. Všeobecné obchodné podmienky, v ktorých
je obsiahnutá rozhodcovská doložka, neboli totiž podpísané zmluvnými stranami, preto rozhodcovskú
doložku v nich uvedenú nie je možné posúdiť ako platne dohodnutú. Za tejto situácie rozhodcovský

súd nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok (viď uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011).

31. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), odvolací súd napadnuté uznesenie

súdu prvej inštancie, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania

nevznikli.

33.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa podľa § 428 CSP popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).