Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 23, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžo/81/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201399
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1014201399.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: O. C., bytom D., právne zastúpená: JUDr.
BorisŠtanglovič,advokát,sosídlomJarmočná2264/3,Šaľa,protižalovanému:OkresnýúradBratislava,
odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. OU-BA-OVBP2-A/22075/MES zo dňa 10.06.2014, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/175/2014-121 zo dňa 3. novembra 2015, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/175/2014-121 zo dňa
3. novembra 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Predmet konania

Krajský súd napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného č. OU-BA-OVBP2-A/22075/MES
zo dňa 10.06.2014 a rozhodnutie Mesta Svätý Jur č. j.: Výst./15053/1742/2013-Po zo dňa 26.11.2013
(ďalej len „rozhodnutie stavebného úradu“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyni priznal
náhradu trov konania vo výške 70 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 308,59 Eur.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd v danej veci zistil, že spor o zákonnosť napadnutého

rozhodnutia žalovaného medzi účastníkmi konania v preskúmavacom konaní spočíva v práve ústavnej
komfornosti výkladu právnej úpravy ustanovujúcej splnenie zákonných podmienok pre dodatočné
povolenie prístavby - stavby rekreačnej chaty, resp. ich nesplnenie čím nastali zákonné podmienky
na odstránenie predmetnej stavby v zmysle zákonnej úpravy ustanovenej v § 88 a nasl. zákona č.
50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“) postupom podľa
ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) preto sa súd

zameral na to, či v danom prípade správne orgány oboch stupňov postupovali v súlade so zákonom,
keď žalobkyni nariadili odstránenie predmetnej stavby.

Krajský súd na základe podania žalobkyne zistil, že voči žalobkyni bolo vedené konanie o uložení pokuty
podľa § 105 ods. 3 písm. b/ Stavebného zákona a bola jej uložená pokuta vo výške 6000,- eur, ktorá
bola žalobkyňou uhradená.

Krajský súd konštatoval, že v konaní stavebný úrad porušil ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku a
žalobkyni nedal možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia o odstránení stavby mohla vyjadriť k jeho
podkladom i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Stavebný úrad v Oznámení o
začatí konania o nepovolenej stavbe a výzve na doplnenie podkladov k dodatočnému povoleniu stavby
zo dňa 26.10.2012 a 10.10.2013 žalobkyňu nepoučil podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Taktiež

uviedol, že stavebný úrad vo svojom rozhodnutí zo dňa 26.11.2012 uložil žalobkyni vykonať terénne
a kultivačné úpravy tak, aby zodpovedali pôvodnému využitiu podľa druhu pozemku, a ktorý budezodpovedať stavu pred výstavbou a to vinice a ostatné plochy s konečnou vegetačnou úpravou (vinič,
trávnatý porast, kríky, nízka a vysoká zeleň) napriek tomu, že mal vedomosť o rozhodnutí Obvodného
pozemkového úradu v Senci č. j. 276/2013/129-D zo dňa 24.06.2013, ktorým došlo k zmene druhu

poľnohospodárskeho pozemku - vinice na druh nepoľnohospodárskeho pozemku - ostatná plocha,
zastavaná plocha par. č. 1634/55, 1634/56 a 1634/66.

Krajský súd vzhľadom na uvedené zrušil rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správneho orgánu 1.
stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom správne orgány budú postupovať v súdom naznačenom

smere.

II.
Zhrnutie odvolacích dôvodov žalovaného

Proti rozhodnutiu krajského súdu podal žalovaný včas odvolanie. Namietal, že s dôvodmi zrušenia
rozhodnutia žalovaného nesúhlasí. Žalovaný ako odvolací orgán vzhľadom na obsah spisového

materiálu, ktorý bol k dispozícii v čase vydania zrušeného rozhodnutia zdôraznil, že v rámci odvolacieho
konania nebol doložený žiaden doklad okrem podkladov, ktoré si zabezpečil stavebný úrad. Je
nepochybné, že o tejto dôležitej skutočnosti zo spisového materiálu sa mohol presvedčiť i krajský
súd a preto nesúhlasil s konštatovaním krajského súdu, že bol porušený § 33 ods. 2 Správneho
poriadku. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napr. 6Sžp/6/2013,

10Sžp/2/2013, 5S/75/2013), ako i na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR zn. 7 As 40/2003-61
zo dňa 15.12.2004.

Žalobkyňa ani v odvolacom konaní, ani v samotnej žalobe nepoukazuje na porušenie § 33 ods. 2
Správneho poriadku a aj preto považoval rozhodnutie krajského súdu za nepreskúmateľné s poukazom

na znenie čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, na ust. §3 ods. 2, § 33 ods. 2 a § 60a Správneho poriadku ako i na
znenie § 140 Stavebného zákona.

Krajský súd jednostranne vyhodnotil inštitút súčinnosti, ktorý je ustanovený na viacerých miestach
Správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56), pretože porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku

možno považovať v každej situácii, keď sa účastník konania dozvedá o vykonaných dôkazoch až
z odôvodnenia doručeného rozhodnutia vo veci samej, a to bez ohľadu na to, či ide o rozhodnutie
prvostupňovéhoalebodruhostupňovéhosprávnehoorgánu.Vdanomprípadezadministratívnehospisu,
najmä však z rozhodnutia tunajšieho úradu ako žalovaného je jednoznačné, že v konaní sa opieral len
o doklady zabezpečené stavebným úradom a ktoré žalobkyňa poznala, t. j. v odvolacom konaní nebolo

potrebné ešte podrobnejšie zisťovať skutkový stav, z čoho vyplýva, že podľa názoru žalovaného nebol
porušený § 33 ods. 2 Správneho poriadku o to viac, že žalobkyňa v celej žalobe uvádza porušenie len
jediného zákona - konkrétne § 3 ods. 2 Správneho poriadku. V odvolacom konaní, ako aj vo vyjadrení
k žalobe bola zdôrazňovaná opakovaná nesúčinnosť žalobkyne vrátane predchádzajúceho vlastníka
pozemku, ktorý podľa doložených dokladov rozostaval nepovolenú stavbu.

Krajskýsúdvosvojomrozsudkupočnúcstranouč.2vtrochodsekochsíceuvádzastanoviskotunajšieho
úradu ako žalovaného, ale hneď po týchto odsekoch uviedol odsek, ktorý žalovaný odcitoval. Práve
aj táto citovaná dôvodová časť rozhodnutia, berúc do úvahy citované rozsudky Najvyššieho súdu
SR ako i rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR, len znásobuje nepreskúmateľnosť rozsudku.

Preskúmateľnosť rozsudku je problematická aj preto, že ak sa krajský súd odvoláva na dôvody uvedené
v žalobe, podľa ktorých dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, dôvodnosť žaloby považoval žalovaný
za nepreskúmateľnú a nepresvedčivú.

Žalovaný dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že od roku 2012 na uvedených pozemkoch vykonával

nepovolenú stavebnú činnosť predchádzajúci vlastník vrátane samotnej žalobkyne na základe fikcie
predpokladanej zmeny platnej územnoplánovacej dokumentácie Mesta Svätý Jur. Z administratívneho
spisu je zrejmé, že Mesto Svätý Jur ako orgán územného plánovania a súčasne príslušný stavebný
úrad dostatočne a včas informovalo, že v uvedenej lokalite mesto ako obstarávateľ zmien a doplnkovúzemnoplánovacej dokumentácie nie je aktívne a súčasne mesto ako príslušný stavebný úrad počnúc
07.06.2012, kedy zistilo nepovolenú stavebnú činnosť, postupovalo v intenciách platného znenia
Stavebného zákona vrátane Správneho poriadku.

Rozsudok krajského súdu neovplyvnilo ani doplnené vyjadrenie sa k žalobe tunajšieho úradu pod č. OU-
BA-OVBP2-2015/022705/MES zo dňa 09.03.2015, v ktorom bolo poukázané na zoznam 72 položiek
administratívneho spisu zabezpečených prvostupňovým správnym orgánom, z ktorého zdôraznené
činnosti pod položkami č. 2, 6, 11, 15 a 16 (zápisnice z miestnych ohliadok a vykonaných štátnych

stavebných dohľadov s položkami 19, 23 a 24 (týkajúce sa štátnych stavebných dohľadov adresovaných
pánovi Z. a pani C.), položkami 31, 32, 33, 35, 43 a 45 (ďalšie štátne stavebné dohľady vrátane
rozhodnutia o zastavení stavby) boli uskutočnené za veľmi výraznej nesúčinnosti žalobkyne, počas
ktorej bol stavebný úrad nútený aplikovať fikciu doručenia podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku,
resp. doručovanie písomností obecnou políciou. Tieto doručovania a úradné postupy stavebného úradu
krajský súd vyhodnotil ako porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku.

Žalovaný nemal dôvod v odvolacom konaní akýmkoľvek spôsobom doplniť konanie, nedoplnila ho ani
žalobkyňa, zo žaloby a ani z rozsudku krajského súdu nevyplýva, že by žalobkyňa nepoznala kompletný
spis vrátane tam doložených dôkazných prostriedkov. Vzhľadom na uvedené sa žalovaný nestotožnil
s dôvodmi zrušenia žalobou napadnutých rozhodnutí a navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského

súdu zmenil tak, že žalobu zamietne, resp. napadnutý rozsudok ako nezákonný zruší a vráti krajskému
súdu na ďalšie konanie.

III.
Vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovaného

Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu vyjadrila podaním zo dňa 20.05.2016. Mala za to, že rozsudok
krajského súdu je vecne správny. Krajský súd sa v odôvodnení vyčerpávajúco zaoberal celou ako
skutkovou tak aj právnou stránkou veci, rozhodnutie náležite odôvodnil a preto navrhla, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.

IV.
Argumentácia rozhodnutia správneho orgánu 1. stupňa

Stavebný úrad vydal dňa 26.11.2013, rozhodnutie č. j.: Výst./15053/1742/2013-Po, ktorým nariadil

žalobkyni odstránenie stavby „Rekreačná chata“ umiestnenej na pozemku parc. č. 1634/66 v kat. úz. Z.
v lokalite W. vo Svätom Jure, žumpu a prípojku na inžinierske siete, voda a elektro na pozemku parc.
č. 1634/56 kat. úz. Z. v rozsahu podľa predloženej projektovej dokumentácie a dať pozemok parc. č.
1634/66 a parc. č. 1634/56 v kat. území Z. terénnymi a kultivačnými úpravami do stavu, ktorým bude
zodpovedať pôvodnému využitiu podľa druhu pozemku, a ktorý zodpovedal stavu pred výstavbou a to

vinice a ostatné plochy s konečnou vegetačnou úpravou (vinič, trávnatý porast, kríky, nízka a vysoká
zeleň) a stanovil podmienky v zmysle Stavebného zákona pre odstránenie stavby.

Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,žeprivýkoneštátnehostavebnéhodohľadudňa07.06.2012vlokalite
W. zistil, že na pozemku parc. č. 1634/55 a 1634/56 v kat. úz. Z. sa realizuje nová stavba bez stavebného

povolenia. Pracovníci orgánu štátneho stavebného dohľadu prítomným pri stavebnom dohľade ústne
zastavili akúkoľvek činnosť na týchto pozemkoch, ktorá bola v čase výkonu štátneho stavebného
dohľadu iba v štádiu rozostavanosti iba terénnych úprav a výkopových prác s predpokladom pre
konštrukciu základov, zároveň boli upozornení, že akékoľvek realizovanie stavby na týchto pozemkoch
je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou mesta Svätý Jur.

Štátne stavebné dohľady boli uskutočnené okrem 07.06.2012 aj 06.07.2012, 11.07.2012, 20.07.2012,
14.08.2012, 11.09.2012, 27.10.2012.

Dňa 30.07.2012 žalobkyni, ako novému vlastníkovi pozemkov, bola doručená výzva na zastavenie

všetkých stavebných prác na pozemku a rozostavanej stavbe s upovedomením so všetkými doteraz
prebiehajúcimi skutočnosťami a doručením nariadenia ústneho pojednávania zvolaného na deň
14.08.2012 spojeného s výkonom štátneho stavebného dohľadu. Uvedeného nariadeného ústneho
pojednávania sa žalobkyňa nezúčastnila. Stavebný úrad vykonal ohliadku exteriéru a vyhotovil zápisnicua fotodokumentáciu rozostavanej stavby a vydal rozhodnutie o zastavení stavby pre nového vlastníka
pozemku, t. j. žalobkyne. Dňa 11.09.2012 bolo po nariadení výkonu štátneho stavebného dohľadu
nariadené ústneho pojednávania, na ktoré bol predvolaný aj pôvodný vlastník stavby a žalobkyňa,

ktorého sa však obaja nezúčastnili.

Dňa 26.10.2012 stavebný úrad oznámil žalobkyni začatie konania o dodatočnom povolení stavby
„Rekreačnej chaty“ v zmysle § 88a v nadväznosti na § 88 ods. 1 písm. d/ Stavebného zákona a zároveň
bola žalobkyňa vyzvaná na predloženie potrebných dokladov pre posúdenie, či zrealizovaná stavba

rekreačnej chaty umiestnenej na uvedenom pozemku nie je v rozpore s verejným záujmom chránenými
týmto zákonom. Z dôvodu, že v konaní stavebný úrad zistil rozpor s verejným záujmom a že stavba
nie je v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania vyjadreného v platnej územnoplánovacej
dokumentácie mesta Svätý Jur, stavebný úrad oznámil začatie konania o nariadení odstrániť stavbu a
na základe vykonaného dokazovania vydal prvostupňové správne rozhodnutie.

V.
Argumentácia rozhodnutia žalovaného

O odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu stavebného úradu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím
tak, že rozhodnutie stavebného úradu potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol. Dôvodil tým, že po

preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj postupu stavebného úradu v konaní, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu dospel k záveru, že stavebný úrad dostatočne zistil skutkový stav veci a
postupoval v zmysle príslušných procesnoprávnych ustanovení a preto napadnuté rozhodnutie potvrdil.

VI.

Právny názor NS SR

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského
súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie alebo

zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené

záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).

Podľa § 246c veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú
primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhalaz
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôvodov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dostatočné
dôvody, na základe ktorých je založené.

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského
súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie stavebného úradu a vec bola
žalovanému vrátená na ďalšie konanie. Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
pričom v rámci odvolacieho konania skúmal odvolacie dôvody žalovaného najmä z toho pohľadu, či boli

spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Posudzujúc obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, odvolací súd dospel k záveru, že argumentácia
žalovaného v odvolaní týkajúca sa nepreskúmateľnosti prvostupňového rozsudku z dôvodu jehonedostatočného odôvodnenia je v plnom rozsahu opodstatnená. Krajský súd totiž odôvodnenie výroku
napadnutého rozsudku založil iba na opise skutkového stavu a citovaní jednotlivých zákonných
ustanovení-paragrafovýchznení-navecsavzťahujúcichprávnychpredpisov.Vsamotnomodôvodnení

napadnutéhorozsudkukrajskéhosúduabsentujevlastnéprávneodôvodnenievyslovenýchzáverov,čím
postihol napadnutý rozsudok deficitom nepreskúmateľnosti odvolacím súdom.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva,
že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia (II. ÚS 383/06). Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatnení. Obsahom tohto práva
je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s
procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06).

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho konania, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.
Judikatúratohtosúdusícenevyžaduje,abynakaždýargumentstrany,ajnataký,ktorýjeprerozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.

Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára
1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje

rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež zdôraznil, že súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej
v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy
zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu
právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a
presvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.

Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického,
jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky
odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia (Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. I. ÚS 114/08). Súd musí súčasne vychádzať z toho, že je povinný poskytovať v
občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá

ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.), na ktorú skutočnosť poukazuje Ústavný
súdSlovenskejrepublikevrozhodnutiach(napr.IV.ÚS1/02,II.ÚS174/04,III.ÚS117/07,III.ÚS332/09).

Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach stabilne uvádza: „Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť
v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a

relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (m. m.
III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06).“ (napr. III. ÚS 107/07). Ústavný súd SR tiež uvádza: „Podobne ako v
skutkovej oblasti, aj v oblasti nedostatočne vyloženej a zdôvodnenej právnej argumentácie (subsumpcia
skutkového stavu pod zvolené právne normy) nastávajú obdobné následky vedúce k neúplnosti a hlavne
k nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je však v rozpore nielen s požadovaným účelom súdneho konania,

ale tiež aj so zásadami spravodlivého procesu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.“ (I. ÚS 33/2012).

Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva „...účelom odôvodneného rozhodnutia je dať stranám
najavo, že boli vypočuté. Navyše, odôvodnené rozhodnutie dáva stranám možnosť odvolať sa
proti rozhodnutiu, ako aj možnosť, aby bolo rozhodnutie preskúmané odvolacím orgánom. Len ak

sú vydávané odôvodnené rozhodnutia, môže existovať verejná kontrola výkonu súdnictva.“ (napr.
Suominen v. Fínsko, § 37, 1. júl 2003; Tatishvili v. Rusko, § 58, 22. február 2007). Podobne podľa
Ústavného súdu SR „Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutia súdu boli zdôvodnené a
presvedčivé. ... Takýto postup vyplýva z potreby transparentnosti vysluhovania spravodlivosti, ktorá jenevyhnutnou súčasťou každého justičného aktu. Odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukou toho, že výkon
spravodlivosti nie je arbitrárny.“ (III. ÚS 311/07).

Vzhľadom na uvedenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj Európskeho súdu pre
ľudské práva odvolací súd poznamenáva, že napadnutý rozsudok postráda dostatočne argumentačne
zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení,
pričom argumenty súdu musia byť jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne. Je povinnosťou súdov
uviesť vo svojom rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založili.

Súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu je totiž nepochybne požiadavka, aby sa
príslušný všeobecný súd v konaní právne korektným spôsobom a zrozumiteľne vyrovnal nielen so
skutkovými okolnosťami prípadu, ale aj s vlastnými právnymi závermi, ktoré ho viedli ku konkrétnemu
rozhodnutiu.

Najdôležitejšou časťou odôvodnenia akéhokoľvek rozsudku je tzv. právna veta, t. j. právny názor

konajúceho súdu, ktorý odôvodňuje výrok a ktorý musí korešpondovať s výrokom a musí umožniť
každému pochopiť, prečo konajúci súd vo veci rozhodol tak, ako rozhodol. Pri nedostatku právnej vety
nie je možné dospieť ani k záveru, či je rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku vecne správne,
keďže výroku nekorešponduje relevantné odôvodnenie (m. m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 8Sžo/41/2011 zo dňa 29.09.2011)

Rozhodnutie stavebného úradu ako aj rozhodnutie žalovaného krajský súd zrušil z dôvodov podľa
250j ods. 2 písm. c), e) O.s.p, t. j. z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na
posúdenie veci a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na
zákonnosť rozhodnutia. Vo vzťahu k dôvodom zrušenia správnych rozhodnutí sa skutková a právna časť

odôvodnenia napadnutého rozsudku obmedzuje len na konštatovanie zistení z administratívneho spisu,
ich rekapituláciu, citáciu zákonných ustanovení, pričom však súd dostatočne a zrozumiteľne neuviedol
vzťah medzi citovanými právnymi predpismi a skutkovými zisteniami ako ani vlastnú právnu úvahu vo
vzťahu k týmto dôvodom. Pochybenie správnych orgánov vrátane porušenia § 33 ods. 2 Správneho
poriadku krajský súd skonštatoval len v jednom odseku, pričom absentovala vlastná právna úvaha ako

aj odôvodnenie, či v predmetnej veci ide o vadu konania majúcu vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

Odvolací súd poukazuje na to, že v rámci správneho prieskumu súd skúma procesné pochybenia
správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou
vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia

(§ 250i ods. 3 O.s.p.). Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne
vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. V danej súvislosti
odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011, v zmysle ktorého je
neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu

k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za
takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv
účastníka konania.

Pokiaľ správny orgán vydá rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi vyjadriť sa

ku všetkým relevantným podkladom, na základe ktorých vo veci rozhodol, ide o procesné pochybenie
správneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia (porovnaj
napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR 6Sžo/55/2010 <.). Posúdenie
súdu v preskúmavacom konaní, či takéto procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou,

ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, je individuálne a podmienené konkrétnymi
okolnosťami prípadu. Samotné porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku nie je dostatočným dôvodom
na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, ak nemalo vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia vo veci samej.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že v správnom súdnictve je súd viazaný

žalobou vymedzeným rozsahom a dôvodmi preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, čomu
zodpovedá povinnosť súdu rozhodnúť o všetkých zásadných bodoch žaloby a v odôvodnení sa s nimi
aj náležite vysporiadať. Súd nevyhľadáva za účastníka konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu, ktoré podľa § 249 ods. 2 O.s.p. majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsahpreskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je podľa § 250h ods. 1 O.s.p. viazaný. Z
ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. vyplýva zásada iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad
návrhy strán), ktorú musí súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe

podanej žaloby zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd vzhľadom na uvedené má
za to, že krajský súd nie je oprávnený za žalobkyňu vyhľadávať dôvody nezákonnosti.

V súvislosti s konštatovaním súdu, že z podania žalobkyne zistil, že jej bola uložená pokuta podľa §
105 ods. 3 písm. b/ Stavebného zákona vo výške 6000,- eur rozhodnutím zo dňa 24.03.2014 č. j.:

P/26/80/04/2014, ktorá už bola žalobkyňou uhradená, odvolací súd uvádza, že zo strany krajského
súdu chýbala akákoľvek právna úvaha a súvislosť s prejednávanou vecou. Konanie o uložení pokuty
je samostatné správne konanie a výsledok rozhodnutia správneho orgánu o priestupku je nezávislý od
rozhodnutia správneho orgánu o odstránení stavby. Z tohto dôvodu výsledok priestupkového konania
pre rozhodnutie v predmetnej veci nie je relevantný.

Záverom súd poznamenáva, že nie je úlohou odvolacieho súdu domýšľať dôvody, pre ktoré
prvostupňový súd rozhodol vo veci tak ako rozhodol, ani nahrádzať úlohu prvostupňového súdu v
súdnom prieskume rozhodnutí správnych orgánov. Ak by odvolací súd takúto úlohu na seba zobral,
potom by vážnym spôsobom zasiahol do práva účastníka konať pred súdom, nakoľko by ho de facto
obral o možnosť dvojinštančného konania garantovaného v týchto prípadoch zákonom. Preto krajský

súd pochybil, keď rozhodnutie žalovaného ako aj stavebného úradu zrušil bez toho, aby uviedol
dôvody súladné s výrokom rozhodnutia. Takéto rozhodnutie možno považovať za arbitrárne, pretože
aj nedostatočne odôvodnené rozhodnutie súdu môže zasiahnuť do práva na súdnu ochranu, ktorá je
garantovaná každému Ústavou Slovenskej republiky.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom možno vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu,
ktorým účastníkovi konania znemožnil realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny
poriadok priznáva, pričom možnosť konať pred súdom prvého stupňa je účastníkovi odňatá vždy,
ak jeho rozhodnutie neposkytuje účastníkovi konania dostatočné argumenty preukazujúce zákonnosť
jeho rozhodnutia alebo postupu. U nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť

relevantných právnych otázok ani vady správneho konania, pretože bolo nutné takéto rozhodnutie zrušiť
aotvoriťtýmkrajskémusúduprocesnýpriestorprevydanierozhodnutianového,ktorénebudepostihnuté
zmieneným deficitom.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ napadnutý rozsudok krajského

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom v ďalšom konaní krajský súd prejedná
vec v medziach podanej žaloby, preskúma zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a vo veci
opätovne rozhodne, pričom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 O.s.p.
a svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodní podľa § 157 ods. 2 O.s.p.

S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval
odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.