Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, February 9, 2022

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4Er/268/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8507202345
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2022:8507202345.3

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Majetkový holding, a.s., so sídlom
Staromestská 3, 811 03 Bratislava, IČO: 35 823 364, proti povinným: 1./ T. V., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom T. XXXX/XXX, XXX XX L. M., 2./ R. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XXX, XXX XX L.
M., v konaní o zaplatenie 3.189,11 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súd povinnému v 1. a 2. rade náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

III. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi Mgr. Róbertovi Segľovi, Exekútorský úrad Prešov, so sídlom
Baštová 44, 080 01 Prešov, trovy exekúcie vo výške 39,83 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto
trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 19.7.2007 doručeného súdnemu exekútorovi
dňa 26.7.2007 začalo exekučné konanie proti povinným. Ako exekučný titul oprávnený v návrhu
na vykonanie exekúcie označil zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č. k. 3 Zm
449/06-32 zo dňa 21.11.2006. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia
pohľadávky vo výške 3.189,11 eur s príslušenstvom a trov exekúcie.

2. Okresný súd Stará Ľubovňa udelil súdnemu exekútorovi dňa 28.8.2007 poverenie pod číslom 5710
* 011684.

3. Dňa 19.1.2016 bolo súdu doručené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. §
243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení zákona č. 438/2015 Z. z., v ktorom oprávnený uviedol,

že základný zmluvný vzťah, zabezpečený zmenkou, nemá charakter spotrebiteľského úveru v zmysle
zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy.
Zabezpečovaný úver sa podľa názoru oprávneného spravuje zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník a zákonom č. 210/1992 Zb. o stavebnom sporení a pri vystavení dotknutej zabezpečovacej
zmenky a jej prijatí veriteľom neboli porušené ustanovenia Občianskeho zákonníka o neprijateľných
zmluvných podmienkach a ani iné právne predpisy upravujúce obmedzenie alebo neprípustnosť zmenky

vo vzťahu so spotrebiteľom, platné ku dňu vystavenia zmenky.

4. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovvzneníneskoršíchprávnychpredpisov(ďalejlen,,EP“),
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa

§ 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.5. Podľa § 243f ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali
pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie

exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

6. Podľa § 243f ods. 3 EP v znení účinnom do 31.03.2017, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti
tohto zákona odkladajú.

7. Podľa § 243f ods. 6 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie
doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

8. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým boli zmenené a doplnené
niektoré ustanovenia Exekučného poriadku, a to § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m), § 58

ods. 5 a § 243f.

9. Podľa § 39 ods. 4 EP v znení účinnom do 31.03.2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade
rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený
opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej

vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K
návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie,
ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo

zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo
prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky,
alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

11. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez

návrhu.

12. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky zákonník v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len "Občiansky zákonník"), spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto

zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

16. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

17. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

18. Oprávnený zaslal súdu doplnenie návrhu podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v zákonnej
lehote. Vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci sa exekúcia vykonáva na podklade rozhodnutia, ktorýmsapriznalnárokzozmenkyprotipovinnému,ktorýjefyzickouosobou,došlokodloženiuexekúcieexlege
podľa § 243f ods.3 Exekučného poriadku. Povinnosťou exekučného súdu je rozhodnúť podľa § 243 ods.
6 Exekučného poriadku o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) alebo o pokračovaní exekúcie.

19. Posúdením doplnenia návrhu a predložených listín má súd za nepochybné, že vymáhaný nárok
vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. 1 OZ, § 879j OZ), pretože jej predmetom
bolo poskytnutie peňažných prostriedkov dodávateľom (§ 52 ods. 2 OZ - banka je podnikateľ a medzi
predmety jej činnosti v čase uzavretia zmluvy patrilo poskytovanie úverov) spotrebiteľom (§ 52 ods. 3 OZ

- povinní v 1. a 2. rade sú fyzické osoby a nebolo preukázané, že konali v rámci svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti, resp., že by im úver bol poskytnutý na účel zamestnania, povolania alebo
podnikania). Z celkového formátu zmluvy vyplýva, že ide o rovnaký typ, aký veriteľ (banka) používal
pri poskytovaní úverov fyzickým osobám, pričom ide o zmluvy vrátane zmluvných dojednaní, ktoré boli
vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah
(§ 53 ods. 1, 2, 3 OZ). Zmluva uzatvorená medzi veriteľom a dlžníkom je teda typizovanou, štandardnou

zmluvou.Naprávnyvzťahzaloženýzmluvoujetiežpotrebnéaplikovaťzákonč.634/1992Z.z.oochrane
spotrebiteľa účinný v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje (§ 23a ods. 1 zákon č. 634/1992 Z. z.). Nepochybne

zmluva uzatvorená medzi veriteľom a dlžníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady
93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

20. Keďže vo veci sa vymáha nárok zo zmenky, mal oprávnený zákonom stanovenú povinnosť doplniť

návrh na vykonanie exekúcie (§ 243f ods. 1 a § 39 ods. 4 EP v znení účinnom do 31.03.2017),
pričom doplnením návrhu mal preukázať, že vymáhaný nárok zo zmenky nevznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou alebo že sa síce vymáha nárok súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, ale v
konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul (ďalej aj základné konanie), bolo prihliadnuté na prípadné
neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s

dobrým mravmi alebo so zákonom, t. j. že vo veci nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. m) EP v znení účinnom do 31.03.2017.

21. Zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere vyplýva, že bola uzatvorená medzi
právnym predchodcom oprávneného, spoločnosťou Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., Bajkalská 30, 829

48 Bratislava, IČO: 31 335 004 ako veriteľom, povinným v 1. rade ako stavebným sporiteľom - dlžníkom
a povinným v 2. rade ako spoludlžníkom - ďalším dlžníkom. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie
mimoriadneho medziúveru vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 eur), pričom po pridelení cieľovej sumy
zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri
dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom

sporení sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod číslom 2619791 0 01 vo výške cca
55.000,- Sk (1.825,67 eur) s tým, že presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a
nasporenejsumypripridelenícieľovejsumyzmluvyostavebnomsporení.Zčl.II.zmluvyoúverevyplýva
úroková sadzba mimoriadneho medziúveru 6,99 % ročne ku dňu uzatvorenia zmluvy, poplatok za
spracovanie medziúveru vo výške 3.000,- Sk (99,58 eur), poplatok za vydanie biankozmenky dlžníkom

veriteľovi 500,- Sk (16,60 eur), oprávnenie veriteľa vyrubovať dlžníkovi poplatok za vedenie úverového
účtu v zmysle platného Sadzobníka poplatkov, pričom prvý poplatok bol vo výške 400,- Sk (13,28 eur).
Dlžník sa zaviazal do nasporenia 45 % cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení
pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 700,- Sk (23,24 eur). Súčasne sa dlžník zaviazal
do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení splácať úroky z mimoriadneho medziúveru

pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 583,- Sk (19,35 eur). Dlžník sa tiež zaviazal uhradiť plnú
výšku stavebného úveru vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo
výške 778,- Sk (25,82 eur).

22. V zmluve v čl. II. je teda uvedené, že za spracovanie medziúveru vyrubuje veriteľ dlžníkovi poplatok

vo výške 99,58 eur (3.000,- Sk) a ak vydá dlžník veriteľovi biankozmenku vyrubuje sa mu poplatok 16,60
eur (500,- Sk) a za vedenie úverového účtu bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok v zmysle platného
Sadzobníka poplatok, pričom prvý poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 13,28 eur (400,- Sk)
je splatný podľa platného sadzobníka poplatkov s prvou splátkou úrokov z mimoriadneho medziúveru.Uvedené poplatky boli dojednané, resp. veriteľom určené, v rozpore s požiadavkou dobrých mravov
na ujmu spotrebiteľa, nakoľko poplatkom chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu veriteľ a dlžník.
Oprávnený nepreukázal a zo zmluvy ani nevyplýva, za aké konkrétne služby poskytnuté veriteľom má

vlastne dlžník uvedené poplatky platiť. Zmluvné dojednanie o poplatku za spracovanie medziúveru bez
uvedenia akýchkoľvek práv a povinností, pričom nie je zrejmá jeho funkcia, je dojednaním neurčitým a
nezrozumiteľným. Spracovanie úveru predstavuje administratívnu činnosť veriteľa, ktorá logicky súvisí
s jeho predmetom podnikania a poplatok tak slúži veriteľovi len na úhradu jeho administratívy a za
uplatnenú protihodnotu nie je spotrebiteľovi poskytovaná žiadna služba, resp. benefit. Rovnako to platí

aj o poplatku za vedenie úverového účtu. Z dojednania o tomto poplatku tiež nemožno zistiť, aké
činnosti, resp. služby poskytnuté spotrebiteľovi, sú týmto poplatkom spoplatnené. Pre spotrebiteľa je
neprijateľné spoplatňovanie úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné
protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa. Uvedené
poplatky neboli dojednané individuálne, ale boli veriteľom v zmluve dlžníkovi určené a spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Táto nerovnováha

sa ešte výraznejšie prejavuje pri poplatku za vydanie biankozmenky, ktorý veriteľ určil dlžníkovi pre
prípad, že mu dlžník vydá biankozmenku. Súd nemá pochybnosti, že vystavenie biankozmenky bolo
v prospech veriteľa, jej vystavením však veriteľ (dodávateľ) neposkytol spotrebiteľovi žiadnu službu,
naopak vystavením zmenky poskytol dlžník veriteľovi zabezpečenie jeho pohľadávky zo zmluvy, pričom
veriteľ mu za to ešte určil aj zaplatiť poplatok. Súd považuje zmluvné dojedania o uvedených poplatkoch

za neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy (§ 53 ods. 1 OZ).

23. V zmysle čl. VII. bod 6. zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať
zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Inštitút odstúpenia od zmluvy je upravený
v Obchodnom zákonníku a Občianskom zákonníku odlišne. Obchodný zákonník v ust. § 349 ods. 1

zánik zmluvy viaže na okamih, keď prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený
druhej strane. Zánik zmluvy teda nastáva v dobe účinnosti úkonu, ktorým oprávnená osoba odstúpila
od zmluvy. Tým sa Obchodný zákonník odlišuje od Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odstúpením
od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom upravené alebo účastníkmi
dohodnuté inak (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právna úprava odstúpenia od zmluvy obsiahnutá

v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať
nemôže. Ustanovenie čl. VII. bod 6. zmluvy vychádzajúce z úpravy odstúpenia od zmluvy obsiahnutej
v Obchodnom zákonníku, podľa ktorej má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu
od zmluvy, je upravené pre povinných nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 54 ods. 1 a § 457 Občianskeho zákonníka. Ak nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá

právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať (v dôsledku odstúpenia od zmluvy), niet
dôvodu ani nato, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby
prostriedkov spotrebiteľom (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 2CoE/62/2020,
27CoE/11/2018, 21CoE/18/2018).

24. Ďalšie odchýlenie od právnej úpravy obsiahnutej v § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka vidí súd v 10. bode čl. VII. zmluvy, podľa ktorého v prípade
odstúpenia od zmluvy sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá
sa ďalej úročí v súlade s bodom 8. čl. VII. zmluvy. Úroky z omeškania neprináležia aj zo zmluvných
úrokov, pretože by tak išlo o nárok na príslušenstvo (úroky z omeškania) z príslušenstva (úrokov), čo

je v rozpore s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Uplatnenie si príslušenstva pohľadávky (úrokov
z omeškania) z príslušenstva pohľadávky, ktorými riadne (zmluvné) úroky sú, zákon nepredpokladá
(porovnaj rozsudok NS ČR sp. zn. 35Odo/101/2002 zo dňa 24.03.2004). V opačnom prípade by na
ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj
úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V prípade,

že veriteľ pristúpi k zosplatneniu úveru, nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov
z úveru. To znamená., že nie je možné priznať úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru, pokiaľ
tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Veriteľovi preto vzniká nárok na úroky z úveru iba do
dňa zosplatnenia úveru, potom už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. V danom prípade je
dojednanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny pre spotrebiteľa

nevýhodné a jeho postavenie sa tým jednoznačne zhorší. V prípade, že by sa spotrebiteľ dostal s
plnením splátok úveru do omeškania, musel by v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti
úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, a teda by v konečnom dôsledku zaplatil
neprimerane vysokú sumu, ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenupeňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť stanovená v
čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie, koľko bude povinný zaplatiť veriteľovi za
poskytnutépeniaze.Tútovedomosťvšakdlžník-spotrebiteľnemávprípadedojednania,ktoréumožňuje

navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový
úsek svojho omeškania, nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez
fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne
azrozumiteľne.Ztohtodôvodupotomdojednanie,ktorýmsadlžník-spotrebiteľzaviažeplatiťdohodnuté
úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru, spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie
je teda porušením ustanovenia § 53 ods.1 OZ.

25. Z uvedených dôvodov obsahuje predmetná úverová zmluva neprijateľné podmienky, preto súd v
danom prípade vzhliadol dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP v znení účinnom
do 31.03.2017.

26. Zo vzájomnej súvislosti citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že zákonodarca
stanovil oprávnenému povinnosť v prípade, ak sa vedie exekučné konanie proti fyzickej osobe na
podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo v prípade, ak sa jedná o nárok zo zmenky, ktorý vznikol v

súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou preukázať, že v konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Z § 243f
ods.4 Exekučného poriadku vyplýva, že dôvody na zastavenie exekúcie podľa. § 57 ods. 1 písm. m) sa
prezumujú (predpokladajú), ak sa nepreukáže opak, pričom dôkazné bremeno preukázať neexistenciu

dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku má oprávnený. V
danom prípade však podľa názoru súdu oprávnený neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že nie
sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd exekúciu zastavil podľa §

57 ods. 1 písm. m) s poukazom na ust. § 243f ods. 4 a 6 EP v znení účinnom do 31.03.2017.

28. Podľa § 9a ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa § 9a ods. 4 EP
v znení účinnom do 31.3.2017 na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník

konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

29. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP") o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

31. O náhrade trov exekučného konania medzi účastníkmi tohto konania súd rozhodol postupom podľa
ustanovenia § 256 ods. 1 CSP tak, že povinnému v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal.

Oprávnený procesne zavinil zastavenie exekučného konania tým, že podal nedôvodný návrh na začatie
exekúcie, keďže nedisponoval spôsobilým exekučným titulom na jej vykonanie, preto oprávnený by v
zásade mal povinným nahradiť trovy konania. Povinní si však žiadne trovy konania neuplatňovali a
zároveňzobsahuspisunevyplýva,žebyimvôbecnejakétrovyvtomtokonanívznikli,pretosúdrozhodol
tak, že im náhradu trov konania nepriznal.

32.Podľa§196EPvzneníúčinnomdo31.03.2017,zavýkonexekučnejčinnostipodľatohtozákonapatrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

33. Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a
exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok nanáhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam
vyhovelo (§ 50).

34. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

35. Podľa § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

36. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných
konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných
do 31. marca 2017.

37. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“) v znení účinnom do 31.03.2017, ak je súdny
exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora
zavýkonexekučnejčinnostisaurčujepaušálnousumouzajednotlivéúkonyexekučnejčinnostinajmenej

33,19 eura.

38. O trovách exekúcie rozhodol súd v súlade s citovanými ustanoveniami § 196 EP a § 200 ods. 5 EP
v znení účinnom do 31.03.2017, pričom na ich náhradu súd zaviazal v zmysle § 203 ods. 1 EP v znení
účinnom do 31.03.2017 oprávneného.

39. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne:

1/ odmenu podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. v najnižšej zákonnej výške 33,19 eur. Keďže si súdny exekútor
uplatnil odmenu v najnižšej zákonnej výške, súd sa skúmaním rozsahu úkonov bližšie nezaoberal.

2/ DPH z priznanej odmeny vo výške 20 % (§ 196 EP) t. j. 6,64 eur.

40. Keďže súdny exekútor je platcom dane z pridanej hodnoty, k trovám exekúcie je potrebné ešte
prirátať DPH v zmysle vyúčtovania súdneho exekútora, pričom základom pre výpočet je suma 33,19 eur

a DPH predstavuje sumu 6,64 eur. Súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur
(33,19 eur + 6,64 eur).

Poučenie:

Proti I. a II. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti III. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.