Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, July 14, 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 55Ek/1580/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121330860
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Kurec
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6121330860.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: JUDr. Rudolf Krutý, súdny exekútor, IČO:
37 929 810, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, právne zastúpený
Mgr. Zuzanou Bírovou, advokátkou, IČO: 30 849 837, so sídlom Americká 2, 831 02 Bratislava - mestská
časť Nové Mesto proti povinnému: GENERAL FACTORING, a.s., IČO: 35 838 825, so sídlom Michalská
387/16, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, právne zastúpený advokátskou kanceláriou

Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 255 706, so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava
o vymoženie 42,00 EUR s prísl. vedenej súdnym exekútorom Mgr. Mariánom Michnicom, so sídlom
Koprivnická 9/G, 841 02 Bratislava, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 410EX 218/21, ktorého zástupcom
v čase prerušenia funkcie súdneho exekútora je súdny exekútor Mgr. Anna Michnicová, so sídlom
Koprivnická 9/G, 841 02 Bratislava, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. Mariánom

Michnicom, so sídlom Koprivnická 9/G, 841 02 Bratislava, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 410EX
218/21, ktorého zástupcom v čase prerušenia funkcie súdneho exekútora je súdny exekútor Mgr. Anna
Michnicová, so sídlom Koprivnická 9/G, 841 02 Bratislava z a m i e t a.

II. Súd návrh povinného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na

Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. a návrh povinného na
prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na
Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. podľa § 162 ods. 3 Civilného
sporového poriadku z a m i e t a.

III. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie

exekúcie n e p r i z n á v a.

IV. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie vo výške 23 EUR, ktorý bude vymáhaný na základe dodatku k
povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28.04.2021, vedeným pod sp.

zn. 55Ek/1580/2021, domáhal od povinného vymoženia 42,00 EUR s prísl., na základe exekučného
titulu - Upovedomenia o zastavení starej exekúcie a výzvy na úhradu trov starej exekúcie sp. zn. EX
1330/13vydanéhosúdnymexekútoromJUDr.RudolfomKrutým,PhD.,dňa29.07.2020,ktorénadobudlo
vykonateľnosť dňa 24.11.2020 (ďalej ako „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal

dňa 17.05.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Mariánovi Michnicovi,
so sídlom Koprivnická 9/G, 841 02 Bratislava, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 410EX 218/21, ktoréhozástupcom v čase prerušenia funkcie súdneho exekútora je súdny exekútor Mgr. Anna Michnicová, so
sídlom Koprivnická 9/G, 841 02 Bratislava (ďalej len ako „súdny exekútor“).

3. Súdny exekútor vydal na základe poverenia upovedomenie o začatí exekúcie dňa 17.05.20221, ktoré
bolo dňa 31.05.2021 doručené povinnému do elektronickej schránky.

4. Povinný podaním zo dňa 06.09.2021 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 09.09.2021 podal návrh
na zastavenie exekúcie.

5. Predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie (Návrh povinného na zastavenie exekúcie,
Podnet na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, Návrh povinného
na prerušenie konania zo dňa 06.09.2021) spolu s prílohami (Materiál Ministerstva spravodlivosti
SR - Najčastejšie otázky súvisiace so zastavením starých exekúcií, Dôvodová správa k zákonu
č. 233/2019 Z.z. dostupná na https://www.najpravo.sk/dovodove-spravy/rok-2019/233-2019-z-z.html,

ďalej Vyjadrenie oprávneného zo dňa 20.12.2021, uznesenie Okresného súdu Prievidza sp. zn.
15Er/796/2010 zo dňa 13.08.2021, upovedomenie o začatí exekúcie spolu s potvrdením o doručení
povinnému, potvrdenie o podaní, resp. doručení návrhu povinného na zastavenie exekúcie) bol súdu
predložený súdnym exekútorom prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy do elektronickej
schránky dňa 25.03.2022 spolu s vyjadrením súdneho exekútora. Prílohou podania bolo vyjadrenie

oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Súd v exekučnom konaní pri rozhodovaní
o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z dovtedajšieho spisového materiálu ako aj z
uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.

6. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 410EX 218/21 zo dňa 17.05.2021 bolo doručené povinnému

dňa 31.05.2021. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 06.09.2021 bol podaný elektronicky
dňa 08.09.2021 a doručený do elektronickej schránky súdneho exekútora dňa 09.09.2021. Súd v tomto
bode konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí 15-dňovej lehoty
odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

7. Povinný navrhol zastaviť exekúciu v celom rozsahu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku na základe iných skutočností, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, a ktoré spočívajú
v tom, že exekučný titul bol vydaný samotným oprávneným podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení
niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“). Povinný
uviedol, že nárok na paušálne trovy starej exekúcie upravuje len ZoUNEK a len z ustanovení tohto

zákona môže vyplývať to, kedy súdny exekútor nárok na náhradu paušálnych trov starej exekúcie
má, a kedy takýto nárok nemá, a preto samotný exekučný titul takýto nárok bez opory v zákonnej
úprave (ZoUNEK) nezakladá. Povinný ďalej uviedol že voči požiadavke súdneho exekútora na úhradu
paušálnych trov v exekučnom titule nie sú prípustné námietky, v čoho dôsledku povinný mal za to,
že tento návrh na zastavenie exekúcie proti vymáhaniu paušálnych trov starej exekúcie v exekučnom

konaní ako obrana proti takémuto nároku je potom využitím prvého práva povinného ako pôvodného
oprávneného, ktorým sa tento dovolával svojich práv a práva na súdnu a inú právnu ochranu. Povinný
poukázal na materiál zverejnený na portáli Ministerstva spravodlivosti SR s názvom „Najčastejšie
otázky súvisiace so zastavením starých exekúcií“, v čoho dôsledku povinný mal za to, že povinný nie
je povinný uhradiť paušálne trovy starej exekúcie na základe vydaného exekučného titulu. Povinný

namietol, že oprávnený ničím nepreukázal, že by mu voči povinnému nárok na paušálne trovy starej
exekúcie vôbec vznikol, pričom samotný exekučný titul potvrdením a preukázaním vzniku takéhoto
nároku nie je. Povinný poukázal na znenie ust. § 6 ods. 4 ZoUNEK, v zmysle ktorého exekútor nemá
nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po
uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom

registri exekúcií., ktoré je opatrené poznámkou č. 7, poukázaním na ktorú povinný mal za to, že v
tomto konaní je určujúci a to v tom, kedy a ako mal súdny exekútor zabezpečiť zápis predmetnej
starej exekúcie do centrálneho registra exekúcií. Povinný poukázal na dôvodovú správu k ZoUNEK,
v zmysle ktorej: „Strata nároku exekútora na paušálne trovy je taktiež dôsledkom nezapísania starej
exekúcie do centrálneho registra exekúcií podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31.

marca 2017“. Povinný namietol, že pre nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej
exekúcie je preto podstatný zápis starej exekúcie do centrálneho registra exekúcií podľa ustanovení
Exekučného poriadku. Povinný osobitne namietol, že je zrejmé, že pre nárok súdneho exekútora na
paušálne trovy nebude postačujúce zapísanie exekúcie do centrálneho registra exekúcii k zastaveniuexekúcie, či dokonca neskôr, keďže exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov v prípade starej
exekúcie, ktorá už skôr mala byť, ale nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií („ide o starú
exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií“) (nie ktorá nie je zapísaná). Podľa

názoru povinného primárnou povinnosťou súdneho exekútora je urobiť tvrdenie o včasnom zapísaní
predmetnej exekúcie do centrálneho registra exekúcií a toto i preukázať, keďže súdny exekútor má
nárok na paušálne trovy, len pokiaľ sú na to splnené podmienky a predpoklady, čo v tomto exekučnom
konaní exekútor neosvedčil. Povinný dodal, že ZoUNEK jednoznačne hovorí o tom, kedy súdny exekútor
nemá nárok na náhradu paušálnych trov, pričom poukazuje na konkrétnu povinnosť súdneho exekútora,

pričomzustanoveníExekučnéhoporiadkuúčinnéhodo31.marca2017jednoznačnevyplývato,dokedy
ju musí súdny exekútor splniť, a teda povinnosť zápisu do centrálneho registra exekúcií mal exekútor
splniť do - siedmich dní, odkedy sa súdny exekútor dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach
rozhodujúcich pre zápis, - do 30.06.2016. Povinný mal za to, že z exekučného titulu nevyplýva, že
súdny exekútor preukázal to, že i/ predmetná exekúcia bola do Centrálneho registra exekúcií zapísaná,
a nepreukázal ani to, že ii/ predmetná exekúcia bola do Centrálneho registra exekúcií zapísaná podľa

predpisov podľa § 6 ods. 4 písm. b/ ZoUNEK. Povinný namietol, že ZoUNEK mu povinnosť preukazovať
neexistenciu (včasného) zápisu starej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií neukladá, neumožňuje
to, že by nárok na paušálne trovy mohol súdnemu exekútorovi vzniknúť i vtedy, ak by išlo o starú
exekúciu, ktorá nebola včas zapísaná v centrálnom registri exekúcií (podľa § 6 ods. 4 písm. b/ ZoUNEK),
pričom povinný by neexistenciu (takéhoto včasného) zápisu starej exekúcie do Centrálneho registra

exekúcií nepreukázal. Povinný taktiež namietal porušenie povinnosti súdneho exekútora zabezpečiť/
vykonať zápis predmetnej starej exekúcie v centrálnom registri exekúcií podľa § 211a a § 243d ods. 3
Exekučného poriadku a § 1 ods. 1 vyhl. MS SR č. 355/2014 Z. z. o centrálnom registri exekúcií; teda do
i/ 7 dní, odkedy sa súdny exekútor dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach rozhodujúcich pre
zápis,ii/do30.6.2016,resp.nepreukázanievčasnostizápisupredmetnejstarejexekúciedocentrálneho

registra exekúcií podľa § 211a a § 243d ods. 3 Exekučného poriadku a § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 355/2014 Z. z. o centrálnom registri exekúcií. Povinný dodal, že
nárok na paušálnu náhradu trov starej exekúcie žiaden súdny exekútor v čase prípadného nesplnenia
povinnosti, resp. ešte správnejšie pred vznikom tejto povinnosti a jej následným nesplnením nemal.
Tento nárok na paušálnu náhradu trov starej exekúcie zakladá až právna norma (ZoUNEK), pričom

z tejto vyplýva, že v tých prípadoch, kedy bola povinnosť pôvodne porušená, tento nárok daný nie
je. Povinný ďalej namietal, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie musí obsahovať minimálne
3 náležitosti týkajúce sa dôvodu zastavenia exekúcie (§ 5 ods. 2 písm. b) zákona ZoUNEK) a to i/
zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, ii/ slovné vyjadrenie dôvodu
zastavenia starej exekúcie a iii/ stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú.

Povinný nepovažoval za zákonné len uvedenie čísla paragrafu a písmena odseku zákona ZoUNEK,
ale i konkrétne zákonné ustanovenie (slovné vyjadrenie zákona uvedené v § 2 ods. 1 a v príslušnom
písmene), teda najmä to, že „Stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná
doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.“ Slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie
a Stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú sú potom ďalšie zákonom

vyžadované obsahové náležitosti Upovedomenia o zastavení starej exekúcie. Je zrejmé, že požiadavka
na obsah exekučného titulu v časti Slovného vyjadrenia dôvodu zastavenia starej exekúcie a Stručného
opisu skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú nemôže byť naplnená zopakovaním,
či uvedením toho, že stará exekúcia sa zastavuje, pretože uplynula rozhodná doba, a ani nemôže byť
naplnená ani uvedením tohto, že nejde o takú starú exekúciu, ktorá sa nezastavuje, nakoľko toto nedáva

informáciu o tom, prečo vlastne sa stará exekúcia zastavuje, keďže absentuje relevantné odôvodnenie,
a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, a preto povinný považoval
exekučný titul za nepreskúmateľné, keďže neobsahuje všetky zákonné náležitosti podľa § 5 ods. 2
písm. b) ZoUNEK a na základe tohto nie je možné viesť exekúciu na majetok povinného. V II časti
návrhu na zatavenie exekúcie povinný opätovne namietol, že exekučný titul bol vydaný v rozpore s

§ 6 ods. 4 písm. b/ ZoUNEK keďže sa jedná o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom
registri exekúcií i/ do siedmich dní odkedy sa súdny exekútor dozvedel alebo mohol dozvedieť o
skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis, ii/ do 30.06.2016. Ďalej z dôvodu námietky absencie opisu
rozhodujúcich skutočností v zmysle s § 5 ods. 2 ZoUNEK, ktoré zastavenie exekúcie odôvodňujú,
aké úkony exekútor vykonal, aby vymohol nárok oprávneného a odvrátil tak zastavenie exekúcie, a

preto povinný považoval exekučný titul nepreskúmateľný. Následne povinný poukázal na ust. § 6 ods.
1 prvá veta v spojení s ustanovením § 6 ods. 2 prvá veta ZoUNEK, ktoré sú podľa jeho názoru v
rozpore s Ústavou SR (najmä čl. 20 a 46 Ústavy) a čl. 11 a 36 Listiny základných práv a slobôd,
keďže uvedenými ustanoveniami je obmedzené vlastnícke právo oprávneného v pôvodnom exekučnomkonaní a bez akéhokoľvek verejného záujmu a akejkoľvek primeranej náhrady, pričom je ohrozená
vymáhateľnosť práva oprávneného a jeho zákonná ochrana. Napadnutou právnou úpravou sú náklady
bezdôvodne prenášané na oprávneného (v pôvodnom exekučnom konaní), pričom sa nehľadí na to,

že súdny exekútor je osobou v obdobnom postavení podnikateľa podľa Obchodného zákonníka. Riziko
nevymoženia pohľadávky by malo byť na exekútorovi, resp. by mala byť daná možnosť aby paušálna
náhrada trov mohla byť posudzovaná v individuálnych súvislostiach obdobne ako v prípade náhrady trov
v Civilnom sporovom poriadku, kde sa v prípade bezvýslednosti rozhoduje podľa procesného zavinenia.
Povinný považoval ustanovenie § 6 ods. 3 v spojení s ustanovením § 7 ods. 1 veta druhá zákona

233/2019 Z. z. je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky (najmä čl. 46 Ústavy) a čl. 36 Listiny
základných práv a slobôd, keďže vylučuje právo oprávneného (v pôvodnom exekučnom konaní) na
súdnu ochranu, nakoľko uvedenými ustanoveniami je ohrozená vymáhateľnosť práva a vylúčená súdna
ochrana domáhať sa riadnymi opravnými prostriedkami akejkoľvek nápravy proti výzve na náhradu
paušálnych trov a to i v prípade, ak je náhrada paušálnych trov uplatňovaná exekútorom v rozpore so
zákonom (v prípadoch, keď na paušálnu náhradu nemá nárok). Zákonodarca ustanovil za exekučný titul

upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli
paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, bez možnosti oprávneného
(v pôvodnom exekučnom konaní) brániť sa prípadnému postupu exekútora v rozpore so zákonom.
Povinný v III. časti návrhu na zastavenie exekúcie dal podnet, aby súd podal návrh na začatie konania
pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Povinný poukazuje na vybranú časť dôvodovej správy

k ZoUNEK, ako aj na ustanovenia § 1 ods. 1, 2, § 2 ods. 1, § 6 ods. 1,2, § 7 ods. 1 ZoUNEK,
pričom uvádza, že sumarizujúc vyššie citované ustanovenia ZoUNEK, tento ex lege zbavuje retroaktívne
oprávneného (v pôvodnom exekučnom konaní) pohľadávky, ktorú má súdom priznanú a pri ktorej
súčasne realizuje svoje právo na súdnu ochranu a zároveň ho tiež jednostranne postihuje vo forme
ďalšieho „paušálneho výdavku“, ktorý má uhradiť exekútorovi bez ohľadu na skutočnosť, či vykonal

akékoľvekúkonysmerujúcekvymoženiupohľadávkyačisámsvojounečinnosťounespôsobilexistenciu
„starej exekúcie“. Podľa povinného sú vyššie uvedené ustanovenia ZoUNEK v rozpore s právnymi
normami vyššej právnej sily, konkrétne s čl. 20 ods. 1,4 a 5 Ústavy SR, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 1 ods.
1 Ústavy SR, čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR, čl. 63 Zmluvy o fungovaní EÚ. Povinný uviedol, že pohľadávka
akomajetkovéprávooprávneného(vpôvodnomexekučnomkonaní)naplnenieoddlžníkajepredmetom

vlastníckeho práva. V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR možno konštatovať, že obsah
vlastníctva tvorí súhrn jednotlivých subjektívnych vlastníckych oprávnení, medzi ktoré patrí aj právo s
vecou nakladať (ius disponendi), teda oprávnenie vlastníka určovať ďalší právny osud veci. ZoUNEK
jasne privodil neprimeraný zásah do vlastníckych práv oprávnených nakladať so svojou pohľadávkou,
nakoľko okrem nemožnosti nakladania so svojou pohľadávkou sú oprávnení povinní znášať aj paušálne

trovy takto zastavenej exekúcie, čo len zvyšuje mieru neprimeranosti zásahu do ústavou garantovaných
práv oprávnených. Vzhľadom na cieľ a účel zákona je uloženie povinnosti oprávnenému (v pôvodnom
exekučnom konaní) platiť paušálne trovy súdneho exekútora z dôvodu zastavenia starej exekúcie
sporným ustanovením. Zákonodarca zároveň nerešpektuje zákaz retroaktívneho pôsobenia právnych
noriem, čím dochádza k zásahu do právnej istoty a legitímnych očakávaní oprávnených. Návrh zákona

zaťažuje výlučne len oprávnených a reálna redukcia starých exekúcií je otázna, keďže zastavené staré
exekúcie bude možné iniciovať opätovne. Dôsledky zákona sú pozitívne jedine pre súdnych exekútorov,
ktorým sú oprávnení (v pôvodnom exekučnom konaní) povinní zaplatiť paušálne trovy starých exekúcií.
V súvislosti s vyššie uvedenými dôvodmi, povinný dáva podnet, aby súd podľa § 74 písm. d/ zákona
314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky 6 podal návrh na začatie konania podľa čl. 125

ods. 1 ústavy o súlade vyššie citovaných ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z. s článkom 20 ods. 1,
4 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, článkom 1 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, článkom 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a článkom 63 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie. Povinný najmä dáva návrh na posúdenie súladu ustanovenia § 6 ods. 2
veta prvá v spojení s ustanovením § 6 ods. 1 veta prvá ZoUNEK s Ústavou Slovenskej republiky najmä

čl. 20 a 46 Ústavy (a čl. 11 a 36 Listiny základných práv a slobôd), keďže uvedenými ustanoveniami
je ohrozená vymáhateľnosť práva, a to bez toho, aby oprávnený (v pôvodnom exekučnom konaní)
vopred musel zvažovať, či exekúcia bude alebo nebude bezvýsledná. Povinný dodal, že napadnutou
právnou úpravou sú náklady bezdôvodne prenášané na oprávneného (v pôvodnom exekučnom konaní)
bez akejkoľvek možnosti zvážiť individuálne osobitosti prípadu a bez toho aby tento oprávnený mal

možnosť zvážiť, či podá návrh na vykonanie exekúcie s ohľadom na hroziace paušálne trovy exekúcie,
ktoré boli v prípade starých exekúcii zavedené do právneho poriadku viac ako dva a pol roka, potom
čo začala „posledná stará exekúcia“. Zákonodarca za starú exekúciu, na ktorú sa predmetná úpravu
vzťahuje, označil exekúciu začatú pred 1. 4. 2017 a vedenú podľa predpisov účinných do 31. 3. 2017, nocitovaná zákonná úprava obligatórnej náhrady paušálnych trov starej exekúcie (v prípade jej uplatnenia
exekútorom) bola zavedená citovaným ZoUNEK schváleným 26. 6. 2019 účinným 1. 1. 2020. Nakoniec
povinný dal taktiež návrh na posúdenie súladu ustanovenia § 7 ods. 1 veta druhá ZoUNEK s Ústavou

Slovenskej republiky najmä čl. 46 Ústavy (a čl. 36 Listiny základných práv a slobôd), keďže uvedenými
ustanoveniami je ohrozená vymáhateľnosť práva a vylúčená súdna ochrana domáhať sa riadnymi
opravnými prostriedkami akejkoľvek nápravy proti výzve na náhradu paušálnych trov a to i v prípade,
ak je náhrada paušálnych trov uplatňovaná exekútorom v rozpore so zákonom (v prípadoch, keď na
paušálnu náhradu nemá nárok), a zákonodarca ustanovil za exekučný titul upovedomenie o zastavení

starejexekúciesvýzvounaúhradupaušálnychtrov,nazákladektorejnebolipaušálnetrovyuhradenédo
60 dní od ukončenia exekučného konania, bez možnosti oprávneného (v pôvodnom exekučnom konaní)
brániť sa prípadnému postupu exekútora v rozpore so zákonom (skôr ako v exekučnom konaní, návrhom
na zastavenie exekúcie). Povinný v IV. časti návrhu na zastavenie exekúcie podal návrh na prerušenie
konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, v rámci ktorého povinný žiadal, aby
súd konanie prerušil do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní o súlade právnych

predpisov s ohľadom na podaný podnet na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom SR
zo strany súdu. Na základe vyššie uvedených dôvodov povinný navrhol zastavenie exekúcie v celom
rozsahu.

8. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril svoj nesúhlas

so zastavením exekúcie. Oprávnený poukázal na to, že podanie povinného bolo podané po lehote
stanovenej § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku povinný vo svojom podaní neuviedol
žiadne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty stanovenej podľa § 61k ods. 2 Exekučného
poriadku. Oprávnený uviedol, že podanie povinného predstavuje paušalizované (predtlačené podanie),
v ktorom sa menia (upravujú) len identifikačné údaje, pričom povinný v tomto podaní uvádza všeobecné

skutočnosti, ktoré sú bez zjavného súvisu s vecou, ktorá je predmetom exekúcie. K námietke povinného,
že oprávnený nepreukázal, že by mu nárok na paušálne trovy vznikol oprávnený uviedol, že tento
názor povinného považoval za nesprávny, keďže nárok na náhradu paušálnych trov zastavenej starej
exekúcie vzniká súdnemu exekútorovi ex lege, t. j. priamo zo zákona, pričom vyššie uvedenú skutočnosť
potvrdil vo svojom rozhodnutí aj Ústavný súd SR, sp. zn. II. ÚS 211/2020. A preto ak povinný v podaní

namietol možnosť prieskumu exekučného titulu súdom v odkaze na závery Ministerstva spravodlivosti
SR, tu oprávnený zdôraznil, že exekučný súd v danom prípade pri vydávaní poverenia na vykonanie
exekúcie preskúmal súlad predmetného exekučného titulu so zákonom a práve preto poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora. Oprávnený dodal, že z gramatického výkladu ustanovenia § 6 ods. 4 písm.
b) ZoUNEK majú súdy za to, že podstatným znakom nepriznania trov starej exekúcie je skutočnosť,

že stará exekúcia nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií, pričom pre nepriznanie trov starej
exekúcie nie je rozhodujúca „včasnosť“ jeho zápisu. V ustanovení § 211a ods. 1 Exekučného poriadku
je taxatívne uvedené, aké údaje sa o každej právoplatne neskončenej exekúcii do registra zapisujú,
a teda podľa tohto ustanovenia sa deň zápisu exekúcie do registra exekúcií nezapisuje. Oprávnený
mal za to, že preukázanie splnenia podmienky včasnej evidencie starej exekúcie v centrálnom registri

exekúciívupovedomeníozastavenístarejexekúcieZoUNEKvustanovení§5ods.2nepožaduje,ateda
táto skutočnosť nespôsobuje nezákonnosť a nepreskúmateľnosť upovedomenia v časti nároku súdneho
exekútora na paušálne trovy. Oprávnený uvádza, že exekúcia vedená v exekučnom konaní, v ktorom
vznikol exekučný titul obsahujúci paušálny nárok súdneho exekútora na náhradu trov starej exekúcie,
bola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií. Oprávnený uviedol, že exekučný titul obsahuje všetky

obligatórne náležitosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 ZoUNEK, je teda po preskúmaní súdu vydané
v súlade so ZoUNEK a v súlade s ustanovením § 6 ods. 3 ZoUNEK je riadnym exekučným titulom. Ďalej
k podaniu povinného oprávnený uviedol, že uvedený exekučný titul predstavuje oprávnenie súdneho
exekútora vymáhať paušálne trovy od oprávneného v pôvodnom exekučnom konaní. Oprávnený mal
za to, že povinný vo návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadny zákonný dôvod, na základe

ktorého by mohlo byť vyhovené jeho návrhu na zastavenie exekúcie súdom, t. j. neuviedol žiadne
skutočnosti, ktoré by preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik
vymáhaného nároku, alebo by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. skutočnosť, že exekučný
titul bol zrušený. Na základe uvedených dôvodov oprávnený navrhol súdu, aby návrh povinného na
zastavenie exekúcie zamietol.

9. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol skutočnosti týkajúce sa doručenia upovedomenia o
začatí exekúcie povinnému, doručenia návrhu povinného na zastavenie exekúcie súdnemu exekútorovi,spôsobu podania vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor
k povinnými namietnutým dôvodom na zastavenie exekúcie nevyjadril.

10. Podľa § 61k ods. 1 písmeno d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“),
súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti
exekučného titulu.

11. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

12. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie

môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

13. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný
účinok nemajú.

14. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd
exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak

súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod
na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči
oprávnenému.

15. Podľa § 45 ods. 2 písm. l) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj

exekučný titul podľa osobitného predpisu.

16. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula
rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.

17. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa
doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ak § 4 neustanovuje inak;
na zmenu exekútora sa neprihliada.

18. Podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie

o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na svojom webovom sídle v
strojovo čitateľnom elektronickom formáte.

19. Podľa § 5 ods. 2 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje a) označenie

oprávneného a povinného, b) spisovú značku exekútora a spisovú značku súdu, c) dátum doručenia
prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie exekútorovi, d) zákonné ustanovenie, podľa ktorého
došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a stručný opis
skutočností,ktorézastaveniestarejexekúcieodôvodňujú,e)výškuvymoženejpohľadávkyoprávneného
a výšku vymožených trov oprávneného, f) výšku vymožených trov exekútora v členení na odmenu

exekútora, náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor
platiteľom dane z pridanej hodnoty; ustanovenia o konečnom vyúčtovaní sa nepoužijú, g) výzvu na
úhradu paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknutých v súvislosti so zastavením starej exekúcie
podľa tohto zákona (ďalej len „paušálne trovy“), ak exekútor paušálne trovy uplatňuje, h) poučenie
oprávnenéhoomožnostiaolehotenapodanienámietokprotiupovedomeniuozastavenístarejexekúcie

a poučenie o vykonateľnosti podľa § 6 ods. 3. ZoUNEK.

20. Podľa § 6 ods. 1 ZoUNEK, trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred
zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnychtrov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych
trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu
iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.

21. Podľa § 6 ods. 2 ZoUNEK, paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na
zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy
uplatňuje.

22. Podľa § 6 ods. 3 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu
paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného
konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.

23. Podľa § 6 ods. 4 ZoUNEK, exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému
zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo b) ide o starú

exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na
exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a
intervencii sa nepoužijú.

24. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd
konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o
súlade právnych predpisov, v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie
konania.

25. Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

26. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne

legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o
návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na
zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže

ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom
proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných
náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia
zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na
preukázanietvrdenýchskutočností.Súdvexekučnomkonaníjeviazanýexekučnýmtitulom,napodklade

ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.

27. Súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že prvý v poradí návrh povinného na zastavenie
exekúcie je opatrený autorizáciou právneho zástupcu povinného ku dňu 08.09.2021, a tento návrh bol
podaný na elektronické doručovanie dňa 08.09.2021 a doručený súdnemu exekútorovi dňa 09.09.2021.

Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 410EX 218/21 zo dňa 17.05.2021 bolo doručené povinnému
dňa 31.05.2021. Súd v tomto bode opätovne konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie
bol podaný po uplynutí 15-dňovej lehoty odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Lehota
na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného
poriadku by bola v tomto prípade zachovaná, ak by došlo k podaniu návrhu na zastavenie exekúcie

najneskôr dňa 15.06.2021. Na základe zistených skutočností súd posudzoval v poradí prvý návrh
povinného na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 3 Exekučného poriadku ako návrh
na zastavenie exekúcie bez odkladného účinku, a v ktorom povinný môže namietať len tie skutočnosti,
ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Uvedené pravidlo je prejavom
koncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie.

28. Súd v tomto bode mohol konštatovať, že povinným prezentované dôvody obsiahnuté v návrhu
na zastavenie exekúcie nastali do uplynutia lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a pre
úplnosť ešte pred samotným začatím exekučného konania, v čoho dôsledku povinným uvedené dôvodymohol namietať len v základnej 15-dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie v
zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Keďže návrh na zastavenie exekúcie bol podaný a doručený
súdnemu exekútorovi po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a preto s prihliadnutím

na kogentnosť § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, povinný týmto neskorším návrhom na zastavenie
exekúcie mohol právne relevantným a účinným spôsobom namietať len skutočnosti, ktoré nastali po
uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku súd v exekučnom konaní už
v tomto bode považoval návrh povinného na zastavenie exekúcie za nedôvodný.

29. Súd napriek uvedenému považoval za potrebné zaoberať sa aj dôvodmi namietnutými v návrhu
povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 06.09.2021.

30. Povinný navrhol zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, z dôvodu
vedenia nezákonnej exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v rozpore s § 6 ods. 4
písm. b) ZoUNEK, keďže ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií

riadne a včas podľa ust. § 243d ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. Povinný namietol,
že exekučný titul bol vydaný v rozpore s § 5 ods. 2 ZoUNEK, keďže neobsahuje obligatórne náležitosti
upovedomenia o zastavení starej exekúcie stanovené zákonom. Povinný považoval exekučný titul za
nejasný a neurčitý, keďže z neho nie je zrejmé, prečo došlo k zastaveniu starej exekúcie a aké úkony
príslušný súdny exekútor vykonal, aby vymohol nárok oprávneného a odvrátil tak zastavenie starej

exekúcie, nie je zrejmé, ako nárok oprávneného vymáhal a prečo nárok nebol vymožený ani za 5
rokov plynutia rozhodnej doby. Na základe uvedených dôvodov a dôvodov, ktoré sú uvedené v bode 7.
odôvodnenia tohto uznesenia povinný považoval exekučný titul za nezákonný a nepreskúmateľný.

31. Exekučné konanie je vedené na podklade exekučného titulu, ktorým je Upovedomenie o zastavení

starejexekúcieavýzvynaúhradutrovstarejexekúciesp.zn.EX1330/13vydanéhosúdnymexekútorom
JUDr. Rudolfom, Krutým, PhD., dňa 29.07.2020, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť
oprávnenému sumu trov starej exekúcie vo výške 42 EUR v lehote 60 dní od ukončenia exekučného
konania. Exekučné konanie je teda vedené na základe špecifického exekučného titulu na vymoženie
paušálnych trov, ktoré neboli zo strany oprávneného dobrovoľne uhradené v rámci ustanovenej lehoty.

32. K námietke povinného že pre nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej exekúcie je
podstatný zápis starej exekúcie sp. zn. EX 1330/13 do Centrálneho registra exekúcií podľa ustanovení
Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, v zmysle § 6 ods. 4 písm. b) ZoUNEK, súd má za to
že z gramatického výkladu predmetného ustanovenia vyplýva, že podstatným znakom nepriznania trov

starej exekúcie je skutočnosť, že stará exekúcia nebola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií, avšak
nie je rozhodujúca „včasnosť“ zápisu. V ustanovení § 211a ods. 1 Exekučného poriadku je taxatívne
uvedené, aké údaje sa o každej právoplatne neskončenej exekúcii do registra zapisujú. Podľa tohto
ustanovenia sa deň zápisu exekúcie do registra exekúcii nezapisuje. Preukázanie splnenia podmienky
včasnej evidencie starej exekúcie v centrálnom registri exekúcií v upovedomení o zastavení starej

exekúcieZoUNEKvustanovení§5ods.2nepožaduje,atedatátoskutočnosťnespôsobujenezákonnosť
a nepreskúmateľnosť upovedomenia o zastavení starej exekúcie. Nárok súdneho exekútora na trovy
podľa ZoUNEK vzniká už len existenciou zápisu a to logicky ku dňu vzniku nároku, teda ku dňu
zastavenia exekúcie ex lege. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 355/2014 Z. z. o centrálnom registri
exekúcii v spojení s § 211a ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 sa ukladá

povinnosť súdnemu exekútorovi vykonať do siedmich dní zápis do CRE, odkedy sa dozvedel alebo
mohol dozvedieť skutočnosti rozhodujúce pre zápis. Je potrebné poukázať, že povinným uvádzaný §
1 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 355/2014 Z. z. o centrálnom registri exekúcií sa na daný prípad absolútne
nevzťahuje, pretože tento hovorí o nových zápisoch nových exekúcií a zmien v ich údajoch, prípadne o
zmenách v údajoch starých už zapísaných exekúcií. Nehovorí nič o včasnosti zápisu starých exekúcií,

lebo ich zápis sa spravuje § 243d ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. ZoUNEK účinný
od 01.01.2020 nemôže ukladať exekútorovi sankcie vo forme nepriznania nároku na trovy exekúcie za
prípadné nesplnenie si povinnosti ku dňu 30.06.2016, nakoľko tento výklad zákona zo strany povinného
je nepochybne založený na princípe pravej retroaktivity, a z tohto dôvodu je potrebné ho odmietnuť.
Citované ustanovenie jasne určuje požiadavku a to, že exekučná vec musí byť zapísaná v CRE. Nič

nemení ani odkaz na § 243d ods. 3 Exekučného poriadku, ktorý smeruje iba k tomu, že exekútor
je zo zákona povinný zápis do CRE vykonať, pričom táto povinnosť platí aj pre nástupcu exekútora,
zástupcu, náhradníka, čo navodzuje k tomu, že táto povinnosť je stála bez ohľadu na lehotu. Postup pre
prípady exekúcií nezapísaných do CRE upravuje § 211a ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého vprípadenesplneniapovinnostivykonázápiskomora.Súdpovažujezapotrebnépodotknúť,žeoprávnený
uplatňuje výklad výnimky uvedenej v ust.§ 6 ods. 4 písm. b) ZoUNEK s poukazom na poznámku
pod čiarou v zákonnom texte a znením dôvodovej správy k ZoUNEK. Podľa legislatívno-technických

pokynov, poznámky pod čiarou majú iba informatívny charakter. Poznámka pod čiarou nemá normatívnu
povahu. V poznámke pod čiarou nemožno normatívnym spôsobom určiť práva a povinnosti nad rámec
právnej úpravy, ktorej sa poznámka pod čiarou týka. Rovnako dôvodová správa nie je normatívne
záväzná. Aj keď poskytuje istý náhľad do zámeru zákonodarcu v čase prijatia právneho predpisu, nie je
možné prihliadať na jej znenie, ak je toto v rozpore so zákonným textom. Povinnosť včasnej evidencie

exekúcie v CRE pre nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie v ZoUNEK nie je zakotvená. Ak by bolo
úmyslom zákonodarcu tak, ako to tvrdí povinný, podmieniť nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie
včasnou evidenciou exekúcie v CRE, uviedol by to zákonodarca náležitým spôsobom. Vzhľadom na
vyššie uvedené, má súd za to, že povinnosť včasného zápisu exekúcie do CRE nie je predpokladom
pre vznik nároku na náhradu paušálnych trov exekúcie, nakoľko táto nie je vyžadovaná ust. ZoUNEK.

33. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
12/2022 zo dňa 12.01.2022 podľa ktorého: „Súd v bode 11 uznesenia ustálil, že z gramatického výkladu
predmetného ustanovenia vyplýva, že dôvodom nepriznania trov starej exekúcie je skutočnosť, že stará
exekúcia nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií. Pričom pre nepriznanie trov starej exekúcie
nie je rozhodujúca „včasnosť“ jeho zápisu. Podľa okresného súdu zákon č. 233/2019 Z. z. (účinný

od 1. januára 2020, pozn.) nemôže z dôvodu zákazu retroaktivity spájať určité právne následky s už
prípadne skorším porušením povinnosti (do 30. júna 2016, pozn.). Exekúcia bola v centrálnom registri
exekúcií riadne zapísaná. Túto skutočnosť sťažovateľka v námietkach nerozporovala. Tvrdila iba, že
nie je zrejmé, či zápis exekúcie v centrálnom registri bol vykonaný do 30. júna 2016. Okresný súd
svoj záver odôvodnil aj tým, že včasnosť zápisu ku akémukoľvek dňu nie je možné z registra ani

zistiť, pretože to nie je povinne zapisovaný údaj. Preukázanie splnenia podmienky včasnej evidencie
starej exekúcie v centrálnom registri exekúcií v upovedomení o zastavení starej exekúcie zákon č.
233/2019 Z. z. v ustanovení § 5 ods. 2 nepožaduje, a teda táto skutočnosť nespôsobuje nezákonnosť
a nepreskúmateľnosť upovedomenia v časti nároku súdneho exekútora na paušálne trovy. Lustráciou
v registri okresný súd zistil, že exekučné konanie je tam skutočne zapísané, preto nemal dôvod

pochybovať o včasnosti tohto zápisu, pokiaľ nie je hodnoverne preukázaný opak zo strany sťažovateľky.
Ústavný súd konštatuje, že touto námietkou sa okresný súd v napadnutom uznesení riadne zaoberal a
jeho závery o interpretácii a aplikácii § 6 ods. 4 písm. b) zákona č. 233/2019 Z. z. v sťažovateľkinej veci
považuje ústavný súd za ústavne udržateľné.“

34. V tomto bode je taktiež potrebné zdôrazniť, že povinný v tomto exekučnom konaní, ktorý v rámci
exekučného konania vedeného Okresným súdom Košice II pod sp. zn. Er/4195/1999, v rámci výkonu
exekúcie sp. zn. EX 1330/13, vystupoval v procesnom postavení oprávneného mal v zmysle § 7
ods. 1 ZoUNEK možnosť v lehote 30 dní od doručenia upovedomenia o zastavení starej exekúcie
podať námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktorými by namietol, že predmetné

upovedomenie bolo vydané v rozpore s príslušnými ustanoveniami ZoUNEK. Pre nepodania námietok
v lehote v zmysle § 7 ods. 1 ZoUNEK príslušný súdny exekútor doručil exekučný titul Okresnému
súdu Košice II, v dôsledku čoho exekučné konanie vedené Okresným súdom Košice II pod sp. zn.
Er/4195/1999, v rámci ktorého bola vedená sp. zn. EX 1330/13, bolo podľa § 8 ods. 1 ZoUNEK ukončené
dňom doručenia predmetného upovedomenia o zastavení starej exekúcie. V zmysle uvedeného je

zrejmé, že lehota na podanie námietok zo strany aktuálneho povinného proti upovedomeniu o zastavení
starej exekúcie z dôvodu nedostatku zápisu, resp. včasnosti zápisu predmetnej starej exekúcie v
Centrálnom registri evidencií je výlučne predmetom exekučného konania, v ktorom bol vydaný exekučný
titul, a preto súd v aktuálnom exekučnom konaní konštatoval, že túto námietku povinného možno
považovať za okolnosť, ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu. Teda povinný vo svojom návrhu

na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav, ktorý súd v exekučnom konaní neskúma. Skutkový
stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul
vydaný, teda počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného,
ktorý je uvedený v exekučnom titule prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V
exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný,

exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného
titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení
Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik
vymáhanéhonároku,zrušenieexekučnéhotitulualeboinéskutočnosti,ktoréjehovymáhateľnostibránia.35. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri

prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na
jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-
právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by
jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred

vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo
k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

36. Keďže je zrejmé, že povinný nevzniesol námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie
už v pôvodnom exekučnom konaní, súd v prebiehajúcom exekučnom konaní nemožno považovať za

príslušný všeobecný súd, ktorý je oprávnený skúmať vecnú správnosť skutkových a právnych záverov
orgánu verejnej moci, ktorý vydal exekučný titul, a zároveň exekučný súd nemôže v exekučnom
konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc príslušného všeobecného súdu v pôvodnom exekučnom
konaní, ktorému patrí v zmysle § 7 ZoUNEK výlučná a právomoc rozhodnúť o námietkach pôvodného
oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie. V dôsledku nepodania námietok proti

upovedomeniu o zastavení starej exekúcie predmetné rozhodnutie nadobudlo atribút právoplatnosti
a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Na základe uvedeného súd konštatoval, že
povinným prezentovaný dôvod - absencia zápisu, resp. včasnosť zápisu starej exekúcie v CRE,
nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

37. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietol absenciu obligatórnych náležitostí exekučného
titulu v zmysle § 5 ods. 2 ZoUNEK, v čoho dôsledku exekučný titul považoval za nepreskúmateľný.

38. Opätovným preskúmaním exekučného titulu bolo zistené, že tento obsahuje označenie oprávneného
a povinného, spisovú značku exekútora, spisovú značku súdu, dátum doručenia prvotného poverenia

na vykonanie starej exekúcie exekútorovi, zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu
starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a stručný opis skutočností,
ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, výšku vymoženej pohľadávky oprávneného a výšku
vymožených trov oprávneného, výšku vymožených trov exekútora v členení na odmenu exekútora,
náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom

dane z pridanej hodnoty, výzvu na úhradu paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknutých v
súvislosti so zastavením starej exekúcie podľa ZoUNEK, poučenie oprávneného o možnosti a o lehote
na podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a poučenie o vykonateľnosti
podľa § 6 ods. 3. ZoUNEK. Na základe uvedeného súd konštatoval, že oprávnený ako súdny exekútor,
ktorý exekučný titul vydal, postupoval v zmysle § 5 ods. 2 Exekučného poriadku, teda predmetný

exekučný titul obsahuje náležitosti stanovené týmto osobitným právnym predpisom, v čoho dôsledku
povinným namietaná absencia obligatórnych náležitosti upovedomenia o zastavení starej exekúcie
nebola preukázaná. V tomto bode je potrebné nad rámec zdôrazniť, že exekučný titul obsahuje
nasledovnú formuláciu: „Vás upovedomujem, že došlo k zastaveniu starej exekúcie, a to z dôvodu:
podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o

zmeneadoplneníniektorýchzákonov,pretožedôvodnazastaveniestarejexekúcievyplývazosobitného
predpisu upravujúceho konkurzné konanie. ... Stará exekúcia sa zastavila, pretože povinný bol oddlžený
konkurzom, a z ustanovenia § 167f ods. 2 zákona cˇ. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva, že vyhlásenie
konkurzu je v tomto prípade dôvodom na zastavenie exekučného konania. V súlade s ustanovením

§ 2 ods. 1 písm. d) zákona cˇ. 233/2019 Z. z. o zastavení niektorých exekučných konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov sa preto stará exekúcia zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie,
t. j. deň nasledujúci po dni zverejnenia uznesenia súdu o vyhlásení konkurzu (oddlžení konkurzom)
v Obchodnom vestníku. Uznesenie, ktoré vydal Okresný súd Košice I sp. zn. 31OdK/213/2020 o
vyhlásení konkurzu (oddlžení konkurzom) bolo v Obchodnom vestníku zverejnené dňa 05.06.2020..“

Na základe uvedených skutočností súd konštatoval, že exekučný titul obsahuje všetky obligatórne
náležitosti upovedomenia o zastavení starej exekúcie, ktoré sú stanovené podľa § 5 ods. 2 ZoUNEK,
v čoho dôsledku exekučný titul spĺňa náležitosti formálnej vykonateľnosti. Exekučný titul je formulovanýjasne, určito a zrozumiteľne a z jeho obsahu možno bez akýchkoľvek pochybností zistiť dôvod, pre ktorý
došlo k zastaveniu starej exekúcie.

39. K tvrdeniu povinného, že exekučný titul je nepreskúmateľný z dôvodu, že v ňom nie je určené,
že aké úkony súdny exekútor pri výkone starej exekúcie vykonal, aby vymohol nárok oprávneného
a odvrátil zastavenie starej exekúcie, prečo nebol vymožený nárok ani za 5 rokov plynutia rozhodnej
doby, súd nad rámec dodáva, že tieto povinným vznesené domnelé náležitosti nie sú obligatórnymi
náležitosťami upovedomenia o zastavení starej exekúcie podľa § 5 ods. 2 ZoUNEK. Taktiež je potrebné

dodať, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie je špecifickým exekučným titulom, ktorým sa
umožnilo súdnym exekútorom zastaviť tzv. staré nemajetné exekúcie priamo zo zákona. Súčasne platný
Exekučný poriadok ako aj Exekučný poriadok účinný do 31.03.2017 priamo vo svojich ustanoveniach
zakotvili, že súdny exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného
výkonu exekučných titulov pričom exekučnú činnosť má vykonávať nestranne a nezávisle. Pri výkone
svojej činnosti je viazaný len Ústavou SR, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl.

7 ods. 2 a 5 Ústavy SR, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na
ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní. Zároveň v súvislosti s výkonom
exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa a vykonávanie exekučnej činnosti je
výkonom verejnej moci. Súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie
núteného výkonu exekučných titulov pri posúdení okolnosti predmetnej exekúcie postupoval v súlade

so ZoUNEK zohľadnil všetky okolnosti predmetnej exekúcie a vydal exekučný titul a starú exekúciu
zastavil.Súdnyexekútorpredvydanímupovedomeniapostupovalsodbornoustarostlivosťoupredmetnú
exekúciu posúdil ako exekúciu spĺňajúcu podmienky tzv. starej exekúcie podľa ZoUNEK (poverenie na
vykonanie starej exekúcie sp. zn. Er/4195/1999 vydal Okresný súd Košice II a súdnemu exekútorovi
bolo doručené dňa 29.12.1999). Predmetná exekúcia bola dlhodobo vykonávaná bez úspechu. Pri

výkone exekučnej činnosti nedošlo k zexekvovaniu majetku povinného, rovnako nedošlo k vymoženiu
pohľadávky pôvodného oprávneného v celom rozsahu a predmetná exekúcia nebola zastavená súdom
v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017
napriek tomu, že povinný bol nemajetný. Zo znenia dôvodovej správy ako aj z dikcie cit. ustanovenia §
3 ods. 2 ZoUNEK je zrejmé, že zákonodarca upravil relatívne nevyvrátiteľnú domnienku nemajetnosti

povinného v starej exekúcií. Účelom tejto právnej fikcie bolo vymedziť, že zastavenie starej exekúcie
z dôvodu uplynutia rozhodnej doby je v skutočnosti čo do dôsledkov podľa osobitných predpisov
(napr. predpisy o účtovníctve) rovnakým dôvodom pre jej zastavenie ako tzv. nemajetnosť povinného,
inými slovami povedané ak súdny exekútor v priebehu rozhodnej doby nevymohol celú pohľadávku
oprávneného platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Súd

zároveň uvádza, že Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.03.2017 v ustanovení § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku priamo umožňoval súdu zastaviť exekúciu z dôvodu, v prípade ak
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie tzv. nemajetnosť povinného. Súčasná platná
úprava možnosť zastavenia exekúcie súdom pre nemajetnosť povinného neupravuje, ale na druhej
strane dáva súdnemu exekútorovi možnosť vydať upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle

§ 61n ods. 1 písm. c) resp. d) Exekučného poriadku. Zákonodarca priamo v ustanovení § 61n
ods. 1 písm. c) resp. d) Exekučného poriadku vymedzil časový rámec trvania exekúcií, pričom po
uplynutí zákonom určenej doby súdnemu exekútorovi priznal oprávnenie exekúciu ex lege zastaviť
vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie. Tvrdenia ako aj argumenty uvádzané povinným pred
exekučným súdom neobstoja, nakoľko hlavným cieľom prebiehajúcej exekúcie je uspokojenie splatnej

a priznanej pohľadávky oprávneného. Tvrdenia povinného sú podľa názoru súdu neopodstatnené,
zavádzajúce, pričom ich jediným cieľom je spôsobiť obštrukcie pri výkone exekúcie a vyhnúť sa
uspokojeniu pohľadávky oprávneného. Na základe uvedeného súd považoval povinným vznesenú
námietku nepreskúmateľnosti exekučného titulu z dôvodu absencie obligatórnych náležitosti v zmysle
§ 5 ods. 2 ZoUNEK za nedôvodnú a nezakladajúcu zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d)

Exekučného poriadku.

40. Pokiaľ povinný uvádza, že oprávnený ničím nepreukázal, že by mu voči povinnému nárok na
paušálne trovy starej exekúcie vôbec vznikol, pričom ho vyzval na zaplatenie paušálnych trov napriek
tomu, že podľa ustanovenia § 6 ods. 4 písm. b) ZoUNEK nemá nárok na náhradu paušálnych

trov, je potrebné poukázať na ust. § 6 ods. 2 prvá veta ZoUNEK v zmysle ktorého paušálne trovy
znáša oprávnený. Zákonodarca tak priamo ex lege súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu
paušálnych trov starej exekúcie. Ak si súdny exekútor trovy uplatní, na ich úhradu vyzve oprávneného
v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ktoré je v zmysle ust. § 6 ods. 3 ZoUNEK exekučnýmtitulom, na podklade ktorého sa súdny exekútor môže domáhať ich vymoženia podaním návrhu na
vykonanie exekúcie, ak si oprávnený povinnosť ich zaplatiť dobrovoľne nesplní v lehote 60 dní odo
dňa ukončenia exekučného konania. Exekučný titul tak zaväzuje na náhradu trov súdneho exekútora

oprávneného, keďže nárok na náhradu trov starej exekúcie prináleží súdnemu exekútorovi a to s
poukazom na ust. § 6 ods. 2 ZoUNEK vo vzťahu k oprávnenému v pôvodnom exekučnom konaní. Je
bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že zákonodarca uvedeným ustanovením mal na zreteli zaviazať
na úhradu paušálnych trov oprávneného. Keďže v predmetnej veci bola pôvodná exekúcia zastavená z
dôvodu nemajetnosti povinného v pôvodnom exekučnom konaní, súdnemu exekútorovi vznikol zákonný

nárok na náhradu paušálnych trov a teda súdny exekútor nemá povinnosť preukazovať, že mu nárok
na paušálne trovy starej exekúcie vôbec vznikol. Preto nemožno súhlasiť s námietkou povinného, že
oprávnený nepreukázal vznik paušálnych trov. Pre úplnosť súd odkazuje na uznesenie ÚS SR zo dňa
12.05.2020 sp. zn. II. ÚS 211/2020, kde Ústavný súd SR okrem iného uviedol: „Nárok na paušálnu
náhradu trov zastavenej starej exekúcie vzniká súdnemu exekútorovi ex lege, a to čo sa týka základu
aj výšky. Procesný postup exekútora určuje priamo lex specialis. Preto nie je možné uvažovať o

porušení základných práv sťažovateľky nezohľadnením výkladu úpravy lex generalis a judikatúry z nej
vychádzajúcej, keďže jej aplikácia je vylúčená existenciou a povinnosťou aplikácie úpravy lex specialis.“
V predmetnej veci preto nemôže byť sporný nárok súdneho exekútora na náhradu paušálnych trov starej
exekúcie z dôvodu, že nepreukázal, že mu voči povinnému tento nárok vznikol, keďže vzniká priamo
zo zákona. Ústavný súd zároveň konštatoval, že napadnuté upovedomenia v časti výziev na úhradu

paušálnychtrovstarýchexekúciísúústavneudržateľné,rešpektujúaprimeranýmspôsobominterpretujú
do úvahy prichádzajúce aplikované právne normy. Súd k uvedenému nad rámec dodáva, že povinný
v rámci konania vedeného Okresným súdom Košice II sp. zn. Er/4195/1999 nepodal podľa § 7 ods.
1 ZoUNEK námietky proti výške paušálnych trov v ňom uplatnených, v čoho dôsledku relevancia tejto
námietky skončila právoplatným ukončením pôvodného exekučného konania, v ktorom bola vedená

staráexekúcia.Nazákladeuvedenéhosúdpovažovalvyššieuvedenúpovinnýmprezentovanúnámietku
za nedôvodnú a nezakladajúcu zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

41. Súd v tomto bode mohol konštatovať, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie netvrdili a
ani nepreukázal žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by mohlo byť vyhovené jeho návrhu

na zastavenie exekúcie súdom, t. j. neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že by po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili
vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. skutočnosť, že exekučný titul bol zrušený.

42. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu

záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a v spojení so skutočnosťou,
že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku,
v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3
Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.

43.SúdvexekučnomkonaníkpodnetupovinnéhonapodanienávrhunazačatiekonaniapredÚstavným
súdomSlovenskejrepublikypodľačl.125ods.1ÚstavySlovenskejrepublikyosúladeust.§6ods.2veta
prvá v spojení s ust. § 6 ods. 1 veta prvá, § 7 ods. 1 veta druhá ZoUNEK s čl. 20 ods. 1, 4 a 5, čl. 46 ods.
1, čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a článkom 63 Zmluvy o fungovaní Európskej

únie a s ním súvisiacim návrhom na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky uvádza, že nesúhlasí s názorom povinného o protiústavnosti vyššie uvedených ustanovení
Zákona o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predmetný
zákon napĺňa svoj účel, ktorým je odbremenenie všeobecných súdov od exekučnej agendy. Zmyslom
a účelom jeho prijatia bolo riešiť neúnosnú situáciu na okresných súdoch ako súdoch exekučných, kde

sa v státisícoch exekučných konaní viedla exekúcia proti povinným dlhodobo neúspešne a v konečnom
dôsledku tento stav vyúsťoval až do kolízie s princípom právnej istoty subjektov exekučného konania.
Zákonodarca túto situáciu neriešil novelou Exekučného poriadku, ale samostatným zákonom, ktorým
zaviedol okrem iného aj pojem „stará exekúcia“. Za splnenia zákonných predpokladov súdny exekútor
vo svojom upovedomení má povinnosť oznámiť oprávneným, že ex lege došlo k zastaveniu týchto

starých exekúcií. V rámci svojho včasného upovedomenia má súdny exekútor možnosť si uplatniť u
oprávneného tzv. paušálne trovy zastavenej exekúcie a to v presne stanovenej výške. Vychádzajúc
z uvedeného, je potrebné zároveň konštatovať, že ZoUNEK je vo vzťahu k Exekučnému poriadku
úpravou lex specialis, ktorá osobitne upravuje tam stanovené situácie, a to tak vo vzťahu k ďalšiemutrvaniu exekučného konania, ako aj vo vzťahu k otázke náhrady trov exekútora, ktorú rieši v porovnaní
s Exekučným poriadkom osobitným spôsobom - na jednej strane povinnosť má oprávnený, na druhej
strane neuspokojuje sa skutočná výška trov exekútora, ale len zákonom stanovená paušálna suma.

ZoUNEK zároveň upravuje, čo treba v tomto prípade a pre účel zastavenia starej exekúcie považovať
za nemajetnosť povinného. Pre úplnosť je potrebné dodať, že povinnosť oprávneného znášať trovy
exekúcie pri zastavení konania pre nemajetnosť povinného alebo v iných predpokladaných prípadoch
obsahuje aj „generálna“ právna úprava (§ 203 Exekučného poriadku v znení od 1. februára 2002
do 31. marca 2017; v znení Exekučného poriadku od 1. apríla 2017 je to § 199c ods. 1). Nakoľko

exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové
a ktoré je vedené na vymoženie pohľadávky oprávneného, riziko spojené s neúspechom v konaní v
prípade, ak súdnemu exekútorovi prináleží v tomto konaní vydať upovedomenie o zastavení exekúcie,
je preto rizikom oprávneného. Ako už bolo vyššie uvedené, exekučná agenda neúmerne zaťažovala
všeobecné súdy, pričom počet nerozhodnutých exekučných vecí neustále rástol a zákonodarca musel
pristúpiť k riešeniu tejto situácie, ktorý za týmto účelom a teda v snahe riešiť dlhotrvajúce bezúspešné

exekúcie prijal Zákon o ukončení niektorých exekučných konaní. Okrem toho, že v ustanovení § 1 ods.
2 zaviedol legálny pojem „stará exekúcia“ vzťahujúci sa na exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017, v ustanovení § 2 stanovil podmienky za splnenia ktorých sa staré exekúcie ex lege zastavujú. Inak
povedané, predmetný zákon ustanovil dôvody pre zastavenie starej exekúcie a zároveň ustanovil, že k
ich zastaveniu dochádza priamo zo zákona. Tieto dôvody však len dopĺňajú dôvody zastavenia exekúcie

zakotvených v Exekučnom poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.

44. Ustanovenie § 162 ods. 1 písm. b) CSP zakotvuje možnosť súdu ako procesne legitimovaného
subjektu v zmysle čl. 130 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky podať návrh na začatie konania pred
Ústavným súdom Slovenskej republiky v prípade, ak súd pred rozhodnutím vo veci samej dospeje k

záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov. Ako uvádza dôvodová
správa, obligatórne prerušenie konania je koncipované ako reštriktívna výnimka, čo je plne v súlade s
princípom arbitrárneho poriadku, ktorý je jedným z nosných princípov CSP. Pokiaľ ide o návrh povinného
na prerušenie konania, exekučný súd uvádza, že v tomto štádiu konania, keď zamietol návrh povinného
na zastavenie exekúcie a teda rozhodol vo veci samej, pričom má za to, že nie je dôvod na podanie

návrhu na konanie o súlade právnych predpisov, keďže sa nestotožňuje s argumentáciou, ktorú povinný
v tejto súvislosti uviedol vo svojom návrhu, súd návrh povinného na prerušenie konania zamietol. Súd
zároveň poukazuje na uznesenie ÚS SR č. III ÚS 36/2019 v ktorom ÚS SR konštatoval, že uznesenie
o prerušení konania je rozhodnutím procesnej povahy, teda nejde o rozhodnutie vo veci samej. Aj
z tohto dôvodu takéto rozhodnutie spravidla ani nie je spôsobilé zasiahnuť do ústavou zaručených

základných práv a slobôd (napr. II. ÚS 67/2017, III. ÚS 63/2018). Súd sa nestotožnil s odôvodnením
povinnéhoohľadomnávrhunaprerušeniekonaniaazároveňpoukazujenato,žepovinnýmnamietanými
skutočnosťami sa už ÚS SR zaoberal v uznesení II. ÚS 211/2020. Z odôvodnenia predmetného
uzneseniasúduvádza:„Predmetomústavnejsťažnostijepredovšetkýmnámietkaporušeniazákladného
práva sťažovateľky zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva zaručeného čl. 6

ods. 1 dohovoru napadnutými upovedomeniami o zastavení starých exekúcií v časti výziev na úhradu
paušálnych trov exekúcie v sume 42,- eur, ktorým sťažovateľka vytýka, že sú arbitrárne a že súdny
exekútor ústavne nesúladným výkladom a aplikáciou § 6 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. zasiahol do
jej označených práv“. Na základe uvedených skutočností, súd v exekučnom konaní návrh povinného
na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej

republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. a návrh povinného na prerušenie konania za účelom
podanianávrhunazačatiekonaniaosúladeprávnychpredpisovnaÚstavnomsúdeSlovenskejrepubliky
o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. podľa § 162 ods. 3 Civilného sporového poriadku zamietol, tak
ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

45. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

46. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.47. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

48. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

49. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

50. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie

má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony
právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia
na vykonanie exekúcie.

51. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Vyhláška“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo
druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto
vyhláška neustanovuje inak.

52. Podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je do 165,97 eura 16,60 eura.

53. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška

peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a
hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

54. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej

odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu,
prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie
na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

55. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

56. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový
poriadok“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
uloženározhodnutímsúdutomu,ktoichvznikzavinil,aktorébypririadnompriebehukonania.Prinávrhu
na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a

pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania,
nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.

58. Povinný návrhom na zastavenie exekúcie si uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania bez
jeho vyčíslenia. Súd v tomto bode poukazuje na § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého

povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní
platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie
z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie
exekúciedospelkprávnemuzáveru,ženiejedôvodný,keďžepovinnýnepreukázaldôvodnazastavenieexekúcie súdom podľa § 61k ods.1 písm. d) Exekučného poriadku, v čoho dôsledku súd v celom rozsahu
návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, a preto súd v
exekučnom konaní mohol konštatovať, že povinný predmetným návrhom na zastavenie exekúcie nebol

ani len v čiastočnom rozsahu úspešný. Na základe uvedených skutočností súd povinnému uplatnený
nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie
nepriznal, tak ako je uvedené v III. výroku tohto uznesenia.

59. Oprávnený si vo vyjadrení uplatnil nárok na náhradu ďalších trov exekučného konania v súvislosti

podaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a to v celkovej výške 23 EUR, ktorý
pozostával z jedného úkonu právnej služby v exekučnom konaní vypočítaného z tarifného základu, ktorý
predstavuje vymáhaná istina konaní vo výške 42 EUR (1 x 8,30 EUR), ku ktorému bola pripočítaná
hodnota jedného režijného paušálu v roku 2021 (1 x 10,87 EUR) a hodnota 20 % DPH, keďže právny
zástupca oprávneného je platiteľom dane z pridanej hodnoty.

60. S prihliadnutím na skutočnosť, že oprávnený bol v časti exekučného konania o návrhu na zastavenie
exekúcie v celom rozsahu úspešný, keďže nedošlo ani len k čiastočnému zastaveniu prebiehajúcej
exekúcie súdom, exekučný súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania v
súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v jeho plnom rozsahu. V tejto fáze exekučného
konania predstavuje základ pre určenie tarifnej odmeny istina vo výške 42 EUR. Hodnota jedného úkonu

právnej služby v základnom konaní predstavuje sumu vo výške 16,60 EUR, a hodnota jedného úkonu
právnej služby v exekučnom konaní v zmysle § 10 ods. 1, a § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky predstavuje
sumu vo výške 8,30 EUR. V tomto exekučnom konaní oprávnený má nárok na náhradu ďalších trov a
to trov za právne zastúpenie za jeden úkon právnej služby v exekučnom konaní - podanie vyjadrenia
oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ku ktorému sa pripočíta hodnota jedného

režijného paušálu za rok 2021 a hodnota DPH, keďže právny zástupca je platcom DPH. Na základe
uvedeného súd priznal oprávnenému nárok na náhradu ďalších trov exekučného konania v súvislosti s
návrhom na zastavenie exekúcie v celkovej výške 23 EUR (1 x 8,30 EUR + 1 x režijný paušál za rok 2021
vo výške 10,87 EUR + 20 % DPH vo výške 3,83 EUR), tak ako je uvedené v IV. výroku tohto uznesenia.
Nad rámec uvedeného súd v exekučnom konaní konštatuje, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude

náhrada trov oprávneného v exekučnom konaní vo výške 23 EUR, ktorú súd priznal oprávnenému v
súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vymáhaná v rámci tohto exekučného konania
formou vydania dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku
po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.