Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 29, 2022

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6Pc/28/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6421202952
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Milena Fegyesová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2022:6421202952.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou Mgr. Milenou Fegyesovou, vo veci starostlivosti

súdu o maloletého: D. C., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny, Banská Štiavnica, pracovisko Ž. L. Y., dieťa rodičov: matky S. C., L..
X.X.XXXX, trvale bytom L. XXX/X, XXX XX Ž.W. L. Y. a otca Š. T., L.. XX.X.XXXX, trvale bytom I.. Y.Y.
XXX/X, XXX XX Ž. L. Y., t.č. bytom Š., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o určenie otcovstva voči mal. D.L. C., L.. XX.XX.XXXX z a s t a v u j e .

II. Mal. D. C., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky S. C., nar. XX.XX.XXXX,
ktorá bude mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

III. Otec Š. T., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý platiť výživné na mal. D. C., nar. XX.XX.XXXX vo
výške 150 eur mesačne, počnúc dňom 01.10.2021, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky mal. dieťaťa.

IV. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.10.2021 do 30.06.2022 spolu vo výške 1350 eur je
otec p o v i n n ý zaplatiť v 100 eur mesačných splátkach vždy spolu s bežným výživným k rukám
matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod stratou výhody splátok.

V. Súd n e u p r a v u j e styk otca s mal. dieťaťom.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka, matka mal. dieťaťa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 1.10.2021, žiadala, aby

súd určil Š. T.W. za otca mal. D. C., nar. X.X.XXXX a zároveň ho zveril do jej osobnej starostlivosti a
otca zaviazal platením výživného na maloletého syna vo výške 150 € mesačne, počnúc dňom podania
návrhu, t.j. 1.10.2021. Písomným podaním zo dňa 9.2.2022 (č.l. 21) zobrala matka v časti návrhu o
určenie otcovstva, návrh späť a žiadala v tejto časti konanie zastaviť, nakoľko Š. T. uznal otcovstvo k
mal. dieťaťu na príslušnom matričnom úrade o čom, ako dôkaz doložila súdu rodný list mal. D. C., L..
X.X.XXXX (č.l. 24). Vo zvyšnej časti trvala na návrhu.

2. Otec mal. dieťaťa sa k návrhu nevyjadril, v konaní ostal procesne nečinný.

3. Kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Banská Štiavnica, pracovisko Ž. L. Y.,
doporučil návrhu vyhovieť, nakoľko je to v záujme maloletého dieťaťa.4. Súd podľa §180 CSP v spojení s § 31 CMP v záujme hospodárnosti konania vec prejednal v
neprítomnosti otca mal dieťaťa (ktorý, len v mailovom podaní zo dňa 1.6.2022 stroho konštatoval, že

pracuje v zahraničí, že odošle súhlasné vyjadrenie s návrhom matky maloletého D. C.), prihliadal pritom
na obsah spisu a ostatné vykonané dôkazy.

5. Na pojednávaní dňa 30.6.2022 matka mal. dieťaťa zotrvala na písomne podanom návrhu.

6. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24,
§ 25 a 26 sa použijú primerane.

7. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

8. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

9. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

10. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 a 5 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd

prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich
sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie
vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie
je možné. V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má
oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho

práva.

12. Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na
dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

13.Prirozhodovaníoúpravevýkonurodičovskýchprávapovinnostípodľa§36ods.1súdberiedoúvahy
identické kritériá ako pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu na čas po rozvode podľa § 24. Jednou z podmienok na rozhodovanie súdu podľa § 36 ods.
1 je skutočnosť, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú. Taktiež skutočnosť, že rodičia maloletého

dieťaťa bývajú spoločne v jednom byte, nemusí znamenať, že nebola splnená podmienka na úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností podľa § 36 ods. 1.

14. V prípade vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ide o zákonnú povinnosť, ktorá zaťažuje oboch
rodičov, teda matku i otca dieťaťa, a predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej

povinnosti poskytovať výživu s cieľom zabezpečiť výživu ekonomický slabšej skupine osôb spoločnosti
- deťom. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá do doby, kým dieťa nie je schopné
samo sa živiť. Výživou dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie a
uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Okremzabezpečenia stravy za odôvodnené sa považuje aj zabezpečenie iných potrieb a to napríklad zdravotná
starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či
bývanie.

15. Súd ďalej skúmal na strane otca jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, keďže prvoradou
povinnosťou rodiča je zabezpečiť výživu dieťaťa, a všetky ostatné výdavky sú druhoradé. Plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť a plnenie tejto povinnosti prednosť
pred uspokojením vlastných potrieb rodiča. Teda až potom, ako povinný rodič zabezpečí svoju
vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, má právo použiť ostatné finančné prostriedky na uspokojovanie

ďalších potrieb. Na neopodstatnené výdavky súd pri určovaní výšky výživného neprihliada. V tomto
smere súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu ČR, s ktorým záverom je možné sa stotožniť
aj v podmienkach Slovenskej republiky podľa ktorého „je právom, nie povinnosťou rodiča priviesť na
svet dieťa, pokiaľ tak už učiní, musí si byť vedomý všetkých dôsledkov s tým súvisiacich, teda i potreby
dieťa vyživovať. Pri rozhodovaní o výživnom je preto potrebné vždy zohľadniť nielen fakticky dosiahnuté
príjmy povinného rodiča, ale i celkový jeho majetok, vlastníctvo a životnú úroveň.“

16. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že mal. D. je narodený mimo manželstva, rodičia
maloletého nežijú v spoločnej domácnosti. Otec prebýva v ich domácnosti len sporadicky, keď sa
zdržuje na Slovensku, čo je veľmi zriedkavo, pretože pracuje vo Švajčiarsku. Starostlivosť o maloletého
zabezpečuje výhradne matka. Otec si vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní. Pracuje vo Švajčiarsku,
kde na rozdiel od SR nie je zavedená minimálna mzda ani hodinová mzda. V niektorých kantónoch

je známy pojem tzv. univerzálnej mzdy, po dohode väčších firiem zo zamestnancami. Ako súd zistil,
priemerná hrubá mesačná mzda vo Švajčiarsku v roku 2021 bola na úrovni 6326 €, po odpočítaní daní a
odvodov ostane zamestnancovi cca 5000 € ( údaje sú prepočítané stredovým kurzom v roku 2022). Na
základe zistených skutočností, je v záujme maloletého, aby bol zverený do osobnej starostlivosti matky
a otec bol zaviazaný plnením vyživovacej povinnosti primerane k veku a potrebám maloletého, ako aj

s prihliadnutím na možnosti a schopnosti otca. Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je
to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

17. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania
je v odvolacom konaní prípustná.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v
znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon
neustanovuje inak (EP).