Rozsudok Judgement was issued on Friday, September 11, 2020

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 16C/9/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712201441
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pristášová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2020:7712201441.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňou Mgr. Danielou Pristášovou, v spore žalobcov 1. N., 2. C.3. N. všetci

právne zastúpení advokátom JUDr. Jánom Kožuškom, Sama Chalúpku 18, Michalovce, proti žalovaným
v 1. rade T., v 2. rade H., v 3. rade T., v 4. rade P., v 5. rade T., v 6. rade V.1, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. až v 6. rade sú povinní zaplatiť žalobcom v 1. až v 3. rade z titulu nároku na náhradu
škody sumu 572,93 € spolu s 9,25 % úrokom z omeškania od 2.2.2012 do zaplatenia.

II. Zamieta žalobu ohľadne nároku na ušlý zisk v sume 2178 € s príslušenstvom.

III. Zastavuje konanie ohľadne časti nároku na náhradu škody v sume 482,98 € s príslušenstvom.

IV. Žalobcovia sú povinní zaplatiť žalovaným v 1. až v 6. rade náhradu trov konania vyčíslený 64,58
% zo všetkých účelne vynaložených trov v konaní, s tým, že o výške tohto nároku bude rozhodnuté v
osobitnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 1.2.2012 bola na súd doručená žaloba, v ktorej požiadali žalobcovia o náhradu škody spolu vo
výške 1500,23 € s príslušenstvom, a to z dôvodu, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
vedenej na I. k.ú. Michalovce, ako garáž, súp. č. XXXX. na parcele č. XXXX. Žalovaná v 1. rade dňa

23.7.2011, zabezpečila zbúranie vedľajšej stavby, drevárne, čím vybúrala na garáži žalobcov jednu
stenu, a po tomto vybúraní telefonicky oznámila žalobcom, že majú dieru v garáži. V žalobe uviedli
žalobcovia, že žalovaná v 1. rade úmyselným konaní spôsobila žalobcom škodu na ich nehnuteľnosti, a
tým im vznikla majetková ujma, jednak spočívajúca v náhrade, ktorú potrebovali vynaložiť na uvedenie
veci do pôvodného stavu, a to je 1302,23 €, ale tiež im spôsobila škodu spočívajúcu v ušlom zisku na
ich strane, za čo si uplatňujú 33 € za jeden mesiac, čo je obvyklá cena za nájom garáže v predmetnej
lokalite, a to za obdobie od 23.7.2011 do 23.1.2012, čo je 198 €.

2. Z výpisu z LV č. XXXXX pre k.ú. Michalovce, bolo zistené, že žalobcovia sú vedení ako bezpodieloví
spoluvlastníci v podiele 1/1 pre parcelu č. XXXX, pre druh stavby, garáž, na ktorej je postavená stavba
č. XXXX a tento právny vzťah je evidovaný na LV č. XXX.

3. Z darovacej zmluvy, ktorú uzavreli ako darcovia N. a P. na jednej strane, a ako obdarovaní H., bolo
zistené, že darcovia sú vlastníkmi drobnej stavby drevárky, o rozmeroch 2,34 m x 4,91 m, o výmere 11,49

m2, ktorá slúžila pôvodne ako sklad tuhého paliva, na jednu dlhšiu, a dve kratšie steny vyhotovené z
murovacieho materiálu a jednu dlhšiu stenu vyhotovenú z drevených dosák, prekrytú drevenými latami,
a zastrešenú izolačným asfaltovým materiálom, a ktorá sa nachádza na parcele č. XXXX na LV č.XXX k.ú. Michalovce, ako podielové spoluvlastníctvo obdarovaných. Darcovia darujú túto drobnú stavbu
dielom v podiele 1/6 v celku k užívaniu a k voľnému nakladaniu s ňou, a to dňa 23.5.2011.

4. Z rozhodnutia Mesta Michalovce, zo dňa 14.6.2007 bolo zistené, že žiadatelia H., vlastníci pozemku
parcela č. XXXX. k.ú. Michalovce, na ktorom je umiestnená predmetná stavba, ktorých vlastnícke práva
sú dotknuté, sa odkazujú na súd, a konanie sa prerušuje do doby, než rozhodnutie súdu nadobudne
právoplatnosť. Z odôvodnenia vyplýva, že predmetom je odstránenie stavby na pozemku parcela č.
XXXX k.ú. Michalovce, a kde užívatelia časti stavby Q.á, nesúhlasia s odstránením časti stavby, ktorú

užívajú.

5. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi Mestským národným výborom v Michalovciach, a občanmi N., bolo
zistené, že títo kupujú byt č. XXX/X na prízemí, do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to N.
kupujú T. kupujú Y. a N., byt č. XXX/X, kupujú H., a jeho manželka H.. V zmluve je uvedené, že vlastníci
bytovmajúprávoužívaťpozemokzapísanýnaI.k.ú.Michalovce,parcelač..,zastavanáplochaovýmere

XXX m2, a to parcela K., dvor vo výmere XXX m2, parcela č. XXXX/XX, dvor o výmere 184 m2, parcela
č. XXXX/XX, dvor o výmere XXX m2, parcela č. XXXX/XX, dvor o výmere XX. m2, a parcela č. XXXX/
XX, zastavaná plocha drevárkami XXX m2. Zmluva je zo dňa 2.12.1969. Z výpisu LV č. XXX, k.ú.
Michalovce, bolo zistené, že parcela č. XXX.2, zastavané plochy a nádvoria, na ktorej je stavba, a k nej
je právny vzťah evidovaný na LV č. XXXXX., byt č. 4 je vo vlastnícke LN., byt č. 2 vo vlastníctve P. byt

č. X vo vlastníctve X., byt č. X. vo vlastníctve P.. Z LV č. XXX v k.ú. Michalovce, bolo zistené, že parcela
č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, sú pozemky, na ktorých sú postavené bytové
budovy, a to predmetný byt č. X, byt č. X. byt č. X, byt č. X.

6. Žalobkyňa v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že ešte v roku 2007 jej žalovaná v 1. rade listom

oznámila, že obyvatelia, spoluvlastníci nehnuteľnosti, kde sa nachádza drevárka, žiadajú o vypratanie
nehnuteľnosti, nakoľko je potrebné drevárku zbúrať, pretože vlastnia predmetný pozemok. Išlo o 12
drevárok, na ktorých bola ako posledná postavená aj na pozemku parcela č. XXXX, garáž, na základe
prídelovej listiny, čo bolo príslušenstvom bytu žalobcov, a pretože drevárka nebola zapísaná na LV
spoločný múr bol medzi garážou a drevárkou, s tým, že garáž patrí žalobcom. Drevárka bola ešte

na pozemku tých podielových spoluvlastníkov, ale garáž už bola na pozemku žalobcov. Garáž bola
postavená v roku 1966, o čom je zachovaná poistná zmluva, ktorú žalobkyňa predložila, a podľa ktorej
ide o poistenie predmetnej garáže na február 1969, ktorá bola postavená v roku 1966. Vzhľadom na
situáciu, ktorá nastala, teda vzhľadom na situáciu, že spoluvlastníci chceli zbúrať drevárku, ktorá mala
múr spoločný s garážou žalobcov, títo chceli situáciu riešiť tak, že predajú túto drevárku vlastníkom

pozemku. Ale spoluvlastníci pozemku požiadali stavebný úrad aj o odstránenie drevárky, pričom
stavebný úrad rozhodol, že je potrebné, aby situáciu riešil súd, až potom bude možné pokračovať
v konaní o odstránení stavby, nakoľko spoluvlastníci pozemku vedľajšej bytovky žiadali nájomné za
pozemok.Vtedybolariešenáajmožnosť,ktobudepovinnýzamurovaťotvorpovybúranídrevárky,keďže
tá mala normálne steny, a múry drevárky boli prepojené postupne, iba drevenými stenami, ale posledná,

ktorá susedila s garážou, a bola s ňou spojená, mala už múrový obvod, a z garáže boli dvere do drevárky.
Keďže neexistovalo povolenie na zbúranie drevárky, tak nebol predpoklad, že by drevárku bez vedomia
žalobcov niekto zbúral, avšak žalobcom bolo zo strany žalovanej v 1. rade telefonicky oznámené, že
majú dieru v garáži žalobcovia, a že dala žalovaná zbúrať ich drevárku. Keď sa žalobcovia dostavili na
miesto samé, zistili, že tam bol kontajner so suťou, bola vybúraná stena, a aj vchod, ktorý žalobcovia dali

zamurovať, a bol to múr ich garáže, teda vybúraním tohto múru ostala garáž nepoužívateľná. Vznikla
tak škoda spôsobená nielen v tom, že bol zbúraný múr na ich garáži, ale aj škoda v tom, že túto
garáž už ďalej nemohli normálne užívať. Žalobkyňa vo výpovedi poukázala na to, že darovaciu zmluvu
neuzavreli a v nej je uvedené, že žalovaným budú darované štyri múry, a to tri murované a jedna drevená
časť, a to kratšia obdĺžniková časť, a potom ešte časť murovaného múru mimo garáže. Došlo však

k vybúraniu spoločnej steny s garážou, čo predmetom darovacej zmluvy nebolo, a ani by k uzavretiu
takejto darovacej zmluvy žalobcovia nikdy nepristúpili, ak by išlo o vybúranie aj múru garáže. Z výpovede
žalobkyne bolo tiež zistené, že garáž zdedila spolu s manželom po svokrovcoch, a poukázala tiež na
to, že pokiaľ žalovaná tvrdí, že garáž bola vo vlastníctve žalobcov iba s tromi múrmi, teda bez múru,
ktorý bol tak, že takúto garáž s tromi múrmi by ako na LV ani nezapísali. Aj podľa katastrálnej mapy

garáž mala štyri múry, bola poistená, a mala pridelené súpisné číslo, pričom už 20 rokov platia za takúto
garáž aj daň. Aj stavebný úrad uznal, že garáž je riadne zapísaná na LV, a že je vo vlastníctve žalobcov,
keďže je geodeticky riadne zameraná.7. Z výpovede žalobcu v 2. rade bolo zistené, že garáž bola vždy v ich vlastníctve, aj keď žalovaná
tvrdí opak.

8. Žalovaná v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že skutočne zabezpečila robotníkov na zbúranie
drevárky, ktorí nakoniec aj drevárku zbúrali, ale poukázala na to, že mala k tomu súhlas aj ostatných
spoluvlastníkov predmetného pozemku, a pri búraní bola prítomná ďalšia spoluvlastníčka pani S. L.
prítomná nebola, ale navzájom boli informovaní o tom, že dôjde k zbúraniu, taktiež pani I.. Uviedla, že
pracovníkovi platila riadne za zbúranie, a čiastočne potom uhradili zbúranie aj ostatní spoluvlastníci,

spomínala si na pani T.. Všetci sa spoločne dohodli, že práve žalovaná v 1. rade zabezpečí zbúranie
drevárky.Uviedla,žebolapribúraní,akeďsazačalobúrať,búralosaodvrchutejtodrevárky,amúr,ktorý
je sporný, bol nad garážou, a bol v dezolátnom stave, teda, keď sa začala búrať vrchná časť drevárky, tak
automaticky sa povolila aj tá spodná časť predmetného múru, a preto sa zosunul. Žalovaná potvrdila, že
povolenie na búranie nemala, k rozhodnutiu, že dôjde k zbúraniu drevárky dospeli oni ako spoluvlastníci
pozemku, teda ona a ďalší obdarovaní, ktorým bola zo strany žalobcov drevárka darovaná. Vyjadrila

sa, že fotografie drevárky pred zbúraním nemá, ale vypovedala, že drevárky boli postavené súčasne
so stavbou bytoviek ako prezliekarne pre robotníkov, po odovzdaní boli dané do užívania 12 bytov, ako
odklad na tuhé palivo. V delebnej listine sa ešte píše, že užívatelia dreváriek majú právo vstupu do
dreváriek cez pozemok, dokiaľ drevárky budú plniť účel, ale keďže tento účel už dávno neplnia, ona
bola ostatnými spoluvlastníkmi splnomocnená, aby oznámila žalobkyni, že dôjde k zbúraniu drevárky.

Vyjadrila sa, že bola pri zbúraní, a keď videla, že spadla drevárka, videla, že padol aj múr na garáži,
a že sa narušila aj garáž, aj keď ona v predmetnej garáži nikdy nebola, ani v drevárke samotnej. Z jej
výpovede bolo tiež zistené, že ona pracovníkom, ktorých zavolala na zbúranie drevárky, dala pokyn, ako
majú búrať, a čo majú búrať, a že dostali od nej pokyn, že majú búrať všetky múry drevárky, keďže už
bol narušený múr garáže, tak došlo k súhlasu, že má byť zbúraný aj ten múr. Tiež uviedla, že vopred

nedala vedieť žalobkyni, že dôjde k zbúraniu drevárky, až potom telefonicky kontaktovala žalobkyňu, že
došlo k zbúraniu múru na garáži.

9. Žalobcovia navrhli súdu v priebehu konania pripustenie ďalších účastníkov do konania na strane
žalovaných, a to H. keďže bolo zistené v priebehu konania, že aj títo sa podieľali na zbúraní múru

garáže, za ktorý si uplatňujú v tomto konaní žalobcovia náhradu škody. Poukázali na to, že nepopierajú
skutočnosť, že v záujme zmierneho ukončenia predchádzajúceho sporu vyhotovili darovaciu zmluvu,
ktorou mali darovať žalovaným drevárku, teda žalovanej a ďalším spoluvlastníkom pozemku, ku dňu
zbúrania stavby žalovanou 23.7.2011. Túto zmluvu podpísali, iba žalovaná, a T. a k prijatiu daru zo
strany N. nedošlo, takže v čase zbúrania stavby žalovanou, bola ešte vo vlastníctve žalobcov, aj

samotná drevárka. Žalovaná dala zbúrať spolu so spoluvlastníkmi aj tú časť múru drevárky, ktorá bola
súčasťou už stavby garáže, ktorá patrí do vlastníctva žalobcov, a preto neobstojí námietka žalovanej,
že aj múr garáže patrí k drevárke, a že teda dala zbúrať iba svoje vlastníctvo. Stavba garáže podľa
žalobcov bola prepojená s drevárkou vstupným otvorom opatrenými dverami, a práve, darovanie malo
byť za podmienky, že žalovaní upravia bočný múr garáže zamurovaním prechodového otvoru, o čom

vypovedali v konaní č. 21C/41/2009-93. Zároveň žiadali, aby bola rozšírená žaloba, teda, aby došlo
k zmene žaloby, pokiaľ ide o rozšírenie o ušlý zisk, za obdobie od 23.7.2011 do 23.1.2012, vo výške
198 €, keďže naďalej pretrváva stav nemožnosti užívať predmetnú garáž. Žalobcovia uplatňujú v tomto
konaní ušlý zisk za ďalšie mesiace, a to vo výške 33 € mesačne, z dôvodu uvedeného v žalobe, zo dňa
30.1.2012,tedazaobdobieod24.1.2012do24.6.2013,čopredstavujesumu561€(17x33).Uznesením

č. k. 16C/9/2012-119 zo dňa 15.7.2013 došlo k pripusteniu ďalších žalovaných na strane žalovanej do
konania, a to žalovaných v 2-6. rade, a bola tiež pripustená zmena žaloby tak, že žalovaní sú povinní
zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 2061,23 € s príslušenstvom, ako náhradu škody za zbúranie múru
garáže. Žalovaná v 4. rade vo svojej výpovedi uviedla, že predmetný múr, za ktorého náhradu škody v
tomto konaní žiadajú žalobcovia od žalovaných, bol žalovaným riadne darovaný, a preto nemajú právo

na náhradu škody žalobcovia, keďže žalovaní zbúrali svoj vlastný múr, a mohli s ním naložiť ako chceli,
keďže bol postavený aj na ich pozemku. Taktiež žalovaná v 6. rade uviedla, že žalobcovia nemajú právo
na náhradu škody za zbúraný múr, lebo patril žalovaným. Žalovaný v 2. rade žiadal žalobu zamietnuť,
nakoľko bol zbúraný nie múr garáže, ale drevárky, ktorá patrila do vlastníctva žalovaných, preto nedošlo
k žiadnej škode na strane žalobcov, ani k narušeniu statiky garáže.

10. Zo znaleckého posudku č. 10/2016, bolo zistené, že znalec N., PhD., Košice, podal tento znalecký
posudok vo veci žalobcov voči žalovaným dňa 17.3.2016, a v závere tohto posudku uviedol na otázku,
aká je výška škody, ktorá bola spôsobená zbúraním múru na garáži, súp. č. XXXX. na parcele č. XXXX,zapísanej na LV č. XXXXX k.ú. Michalovce, dňa 23.7.2011, že ide ku dňu 23.7.2011 o škodu 572,93 €,
a pokiaľ ide o stanovenie ceny obvyklého mesačného nájomného za užívanie garáže, tak je to 33 € za
mesiac. Žalobcovia vzhľadom na tento podaný znalecký posudok navrhli, aby súd im priznal náhradu

škody za zbúranie garáže v takej sume, akú vyčíslil znalec, teda 572,93 €, a zároveň aby aj za ďalšie
obdobie im bola priznaná suma ušlého zisku, a to 25.10.2015 do 24.1.2017, čo je suma 495 €, a to spolu
s príslušenstvom, teda spolu z titulu ušlého zisku, si uplatňujú 2178 €.

11. Znalec vo svojej výpovedi uviedol, že robil fotodokumentáciu, a garážový múr, ktorý bol vybúraný

je súčasťou garáže, a on zisťoval vzhľadom na vybúraný múr, aká náhrada škody bola spôsobená na
garáži. Poukázal na to, že vôbec nie je podstatné, aké steny boli navzájom previazané pre určenie
náhrady škody, pretože vychádzal zo stavu, aký sa nachádzal po vybúraní múru garáže. Podľa toho aj
stanovil presne náhradu škody za vybúranú stenu, teda aká finančná čiastka by musela byť zo strany
žalobcov uhradená, ak by mali dať stenu do pôvodného stavu, teda, aby bola garáž tak, ako bola
v pôvodnom stave. Uviedol, že práve takto ohodnotil výšku škody, a pokiaľ ide o dátum garáže, jej

výstavby, vychádzal z toho zistenia, ktoré mu bola poskytnuté na základe informácií na mieste samom
od žalobcov, a ktorí hovorili, že garáž bola postavená v roku 1962-1965. Žalovaní síce na pojednávaní
tvrdili, že garáž, teda múr, bol postavený v roku 1952 alebo 1955, avšak nepredložili o tom žiaden dôkaz.
Znalec upresnil, že meral vnútorný otvor, keďže takto sa vypočítava výška škody v tomto prípade.

12.Žalobcovianavrhlidňa22.2.2017ajzmenužaloby,ačiastočnezobraližalobuspäť.Konkrétnežiadali,
aby súd rozhodol tak, že za obdobie od 23.7.2001 do 23.1.2012 im prizná sumu 198 € z 9,25 % úrokom
od 1.4.212 do zaplatenia od 24.1.2012 do 24.6.2013 sumu 561 € z 8,05 % úrokom od 1.9.2013 do
zaplatenia, a za obdobie od 25.6.2013 do 24.10.2015 sumu 924 € s 8,05 % úrokom od 24.3.2016 do
zaplateniaaod25.10.2015do24.1.2017sumu495€s8,05%úrokmiod1.2.2017dozaplatenia.Žiadali,

aby spolu žalovaní zaplatili z titulu ušlého zisku za nemožnosť užívania garáže sumu 2178 €, a náhradu
škody vo výške 1302,23 € za zbúranú garáž. Vzhľadom na to, že výsledky znaleckého dokazovania
boli také, že škoda spôsobená na garáži bola znalcom vyčíslená na sumu 572,93 €, z tohto dôvodu
čiastočne zobrali žalobu späť, a to o sumu 729,30 €.

13. Súd rozsudkom zo dňa 22.3.2017 rozhodol tak, že zaviazal žalovaných v 1. až v 6. rade zaplatiť
žalobcom sumu 1758,91 € spolu s 8,05 % úrokom z omeškania, a zastavil konanie v časti o zaplatenie
sumy 236,32 € s príslušenstvom.

14. Krajský súd ako súd odvolací zrušil rozsudok uznesením sp.zn. 9Co/444/2017-374, a zo dňa

27.7.2018. V tomto uznesení vyslovil právny názor, že nebolo rozhodnuté o zmene žaloby zo dňa
22.2.2017, a preto nebol ustálený predmet konania a zároveň poukázal odvolací súd na to, že nie je
jasné z akých dôkazov a skutkových tvrdení vychádzal súd pri vyhovení žalobe ohľadne ušlého zisku.

15. Po vrátení veci žalobcovia podali písomné vyjadrenie, v ktorom uviedli, že ušlým ziskom treba

rozumieť majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v tom, že v dôsledku škodovej udalosti
nedošlo k rozmnoženiu majetku poškodeného, ktorý poškodený mohol odôvodnene očakávať vzhľadom
nabežnýchodvecí.Každýprípadjepotrebnéposudzovaťindividuálne,abybolazistenápravdepodobná
výška ušlého zisku. Príčinou vzniku škody spočívajúcou v ušlom zisku nie je okolnosť, na základe ktorej
bolo možné dôvodne očakávať majetkový prínos, ale len tá okolnosť, ktorá stratu predpokladaného

prínosu spôsobila. Poukázali v súvislosti s tým na rozhodnutie NS ČR, 25Cdo/1501/2002. Ďalej uviedli,
že medzi typické prípady straty zisku patrí prípad, keď v dôsledku škodového deja nemohol vlastník
užívať úžitkovú hodnotu veci tým, že ju dá do nájmu inému za odplatu. Ušlý zisk na nájomnom možno
založiť aj bez zabezpečenia konkrétneho nájmu, ktorý by s prenajímateľom uzavrel nájomnú zmluvu,
avšak je potrebné preukázať, že pri pravidelnom priebehu udalosti možno takýto zisk reálne očakávať.

Uvedené vyplýva z NS ČR 25Cdo/546/2006. Podľa žalobcov v mesiaci jún 2011 mali záujem na
požiadanie konkrétnej osoby prenajať predmetnú garáž za obvyklé nájomné, ak k samotnému prenajatiu
nedošlo z dôvodu vybúrania múru zo strany žalovaných na uvedenej garáži v júli 2011. Predložili čestné
vyhlásenia záujemcu o prenájom garáže T.j, ktorá potvrdila v tomto čestnom vyhlásení, že mala záujem
o prenajatie garáže od žalobcov. Čo sa týka výšky nájomného, v tomto smere bol podaný znalecký

posudok, ktorý určil obvyklú cenu nájomného, s ktorým žalobcovia súhlasia a navrhli, aby súd z takejto
výšky aj vychádzal. Priložili čestné vyhlásenie, z ktorého vyplýva, že dňa 21.6.2019 ho podpísala T.,
ktorá uviedla, že v júni 2011 sa dohodla s manželmi N., vlastníkmi garáže na D., že si prenajme za
obvyklú cenu garáž z dôvodu blízkosti tejto stavby k miestu jej trvalého bydliska, čo je asi 5 minút cestypešo.Predmetnúgarážsinezobraladonájmuanedošlokuzatvoreniunájomnejzmluvy,lebojejvlastníci
oznámili, že táto nie je užívania schopná pre zbúranie bočnej steny.

16. Žalovaní taktiež podali po vrátení veci písomné vyjadrenie, v ktorom uviedli, že sporný múr je
súčasťou získanej drevárky, tak ako je to uvedené v darovacej zmluve, a preto pristúpili k odstráneniu
múru garáže nevediac, že garáž nemá samostatný múr. Po tejto skutočnosti, keďže došlo k otvoreniu
garáže, v búraní prestali, a zostatok garáže zostal nedotknutý. Žalovaný chceli zjednať nápravu ponukou
prinavrátenia do pôvodného stavu, zamurovaním vzniknutého otvoru, čo však žalobcovia odmietli,

a žiadali finančnú náhradu. Ďalej poukázali žalovaní na to, že základ pod múrom sa nachádza na
parcele K. v spoluvlastníctve žalovaných a pokiaľ si z tzv. zmareného prenájmu garáže žalobcovia
žiadajú nárok na ušlý zisk, tak uviedli, že súd neskúmal a nezisťoval, či bola možnosť budúceho
prenajímania a vôbec akéhokoľvek užívania predmetnej garáže. Uviedli, že garáž je postavená na
parcele v spoluvlastníctve ďalších osôb, je v schátralom stave podmočená a prístup k nej je možný len
cez parcely v spoluvlastníctve cudzích osôb, ktoré však takýto prechod cez svoje pozemky neumožnili a

ani v tom čase súhlas žalobcom nedali. Uviedli, že škoda vzniknúť žalobcom nemohla, keďže odstránili
iba ten múr drevárky, ktorá bola v ich vlastníctve, teda vo vlastníctve žalovaných a navyše stojaca na
parcele v spoluvlastníctve.

17. K tomuto vyjadreniu žalovaných podali ďalšie vyjadrenie žalobcovia a v ňom uviedli, že pokiaľ

žalovaní tvrdili, že nadobudli aj časť múra, garáže žalobcov, a že v dobrej viere, nevediac, že garáž
nemá samostatný múr, tento odstránili, žalobcovia uvádzajú, že v čase zbúrania múru zmluva o darovaní
nebola podpísaná všetkými účastníkmi, a to vyplýva aj z výpovede žalovanej v 1. rade na pojednávaní
ešte 19.6.2013. Okrem toho z postavenia samotného múru vyplynulo, že tento je súčasťou garáže, a ten
pokračoval aj za stavbu drevárne. Navyše pri darovaní drevárne by žalobcovia nedarovali časť múra,

ktorý bol súčasťou garáže, lebo tým by narušili funkčnosť a stabilitu tejto stavby. Žalobcovia popierajú, že
by žalovaní chceli zjednať nápravu prinavrátením do pôvodného stavu, teda zamurovaním vzniknutého
otvoru garáže, práva naopak, žalovaní oznámili žalobkyni, že majú žalobcovia dieru v garáži a nechceli
o žiadnej náprave jednať. Predmetný múr je sčasti postavený na parcele K., ktorá je v spoluvlastníctve
žalovaných a sčasti na parcele K., ktoré je vo vlastníctve žalobcov. Hranica prechádza priečne cez

tento múr tak ako to vyplýva aj z priloženej mapy z katastra nehnuteľností. L. je evidovaná na I. k.ú.
Michalovce, ako zastavaná plocha o výmere 247 m2, a je vedená v spoluvlastníctve žalobcov a P. Títo
sú spoluvlastníkmi pozemku, cez ktorý je prístup k predmetnej garáži. Žalobcovia vo svojom vyjadrení
poukázali na to, že všetci títo spoluvlastníci parcely K. súhlasili s užívaním prístupovej cesty ku garáži,
o čom predložili písomné čestné vyhlásenia. Z čestného vyhlásenia JC. zo dňa 25.9.2019 vyplynulo, že

v roku 2011, kedy došlo k zbúraniu steny garáže so súp. č. XXXX, postavenej na parcele č. XXXX., boli
spoluvlastníkmi podielov na tomto pozemku, ktorý bol zapísaný na I., a vyhlasujú, že v prípade prenájmu
stavby garáže ďalšej osobe by nemali námietky a nároky z titulu spoluvlastníctva pozemku, na ktorom
bola postavená. Taktiež z čestného vyhlásenia zo dňa 26.9.2019 od Y. bolo zistené, že potvrdzuje a
čestne vyhlasuje, že po dohode so súrodencami prevzal v hotovosti sumu 21 € od IB. ako nájomné za

spoločný spoluvlastnícky podiel s výmerou za 6 m2, a ide o dohodnuté nájomné po 0,50 € za m2 za rok,
čo bolo vyčíslené za obdobie od zbúrania steny garáže 2011 do 9/2018. Z čestného vyhlásenia P. zo dňa
26.9.2019 bolo zistené, že prehlásil, že v roku 2001, kedy došlo k zbúraniu steny garáže vo vlastníctve
žalobcovbolspoluvlastníkompodielovnapozemkuzapísanomnaI.,anevieoskutočnostiach,žebyjeho
rodičia v prípade prenajatia stavby garáže uvedenými vlastníkmi ďalšej osobe mali v úmysle uplatňovať

si finančné nároky z titulu spoluvlastníctva pozemku, na ktorej garáži je postavená.

18. Z čestného prehlásenia zo dňa 2.10.2019, vyplýva, že dolu podpísaní spoluvlastníci pozemku č.
XXXX o výmere 247 m2, zastavaná plocha a nádvoria zapísanej na I. nesúhlasia a ani nikdy nesúhlasili
s prejazdom cudzích áut po ich spoluvlastníckych pozemkoch. Uvedené je zo dňa 2.10.2019, a je tu

podpis Y.19. Uznesením zo dňa 14.10.2019 bolo rozhodnuté o tom, že po zomrelom N. pokračuje sa
ďalej s dedičmi N. ako žalobcami.

20. Z výpovede žalobkyne v 1. rade bolo zistené, že predmetná garáž už neexistuje, bola zbúraná, na jej
mieste bola vystavaná nová garáž. Zároveň bolo zistené, že na I. sú vedení ako podieloví spoluvlastníci

P., ide o spoluvlastníctvo k parcele 4101. Z predloženej katastrálnej mapy zároveň vyplýva, že uvedená
parcela susedí s parcelou XXXX,. na ktorej je vystavená predmetná garáž s tým, že je prístupovým
pozemkom k predmetnej garáži. Ďalej zo zamerania geodéta vyplýva, že časť múru predmetnej garážesa nachádza aj na parcele K., ktorú v spoluvlastníctve majú žalovaní. Z výpisu I. bolo tiež zistené, že
parcela K. o výmere 24 m2, je v spoluvlastníctve žalobcov.

21. Svedok P. vo svojej výpovedi uviedol, že síce podpísal čestné prehlásenie pre žalobkyňu ohľadne
prenájmu garáže, ale zároveň podpísal aj to, že nesúhlasí s prejazdom cudzích áut cez svoj pozemok.
V tom čase bola totiž garáž situovaná tak, že vchod bol od bytových jednotiek. Do roku 2015, dokedy
žili jeho rodičia, bola príjazdová cesta garážu iba trávnikom, a až potom, čo zomreli jeho rodičia, prišla
za ním žalobkyňa, že by chcela prenajímať garáž, a že či súhlasí s týmto prenajímaním. V tom čase

povedal, že áno, ale keď za ním prišla potom žalovaná v 2. rade, či súhlasí, aby sa prejazd týkal aj
cudzích áut cez jeho pozemok, tak s tým už nesúhlasil a podpísal aj tento list. Z jeho výpovede bolo tiež
zistené, že žalobkyňa do garáže nechodila, tá bola prázdna a nevyužívaná. Papier jej podpísal z toho
dôvodu, že tam bolo napísané, či môže prenajímať garáž, avšak nebolo tam uvedené, že by malo ísť o
prechod cudzích áut cez jeho pozemok. S týmto svedok nesúhlasí.

22. Z výpovede svedka L. bolo zistené, že pokiaľ ide o samotné prenajímanie garáže s tým, aby sa do
garáže chodilo z ulice s tým súhlasí, ale nie tak, aby sa do garáže chodilo cez ich pozemok a už vyjadril
nesúhlas. Bolo tiež zistené, že práve stará garáž, ktorá je už zbúraná, mala svoj vchod z dvora, a práve s
vchodom cez dvor do starej garáže by svedok nesúhlasil. Nová garáž už má vchod od ulice. Tiež svedok
uviedol, že v starej garáži nikto neparkoval, tá garáž bola podľa neho na rozpadnutie a nebezpečná a

pochybuje, že by tam niekto chodil.

23. Z výpovede svedkyne T.j bolo zistené, že súhlasí s tým, aby prenajímala žalobkyňa garáž, avšak
nie cez pozemok, ktorý majú v spoluvlastníctve ešte s ďalšími spoluvlastníkmi, ale cez príjazdovú cestu,
teda z druhej strany. Uviedla, že cez ich pozemok nechce aby prechádzali nejaké autá, pretože na tomto

pozemku v lete oddychujú, je tam lavička, v lete sa tam vešia prádlo, a práve ten kúsok pozemku majú
na oddych všetci spoluvlastníci.

24. Z výpovede svedka Y. bolo zistené, že pokiaľ ide o jeho čestné prehlásenie, myslel tým novú garáž,
a keďže stará garáž bola na rozpadnutie, tak práve k nej nebola žiadna príjazdová cesta a teda súhlas

na jej prenajatie by nedal, a to práve vzhľadom na to, že muselo by sa ísť do garáže cez ich pozemok,
s čím nesúhlasí a nesúhlasil.

25. Svedok BI. vo výpovedi uviedol, že pokiaľ si spomína stará garáž bola prázdna, nikdy nebola
prenajímaná a pokiaľ by boli dvere z príjazdovej cesty, nemal by problém s tým, aby si ju prenajímali

žalobcovia, avšak pokiaľ ide o o to, že vchod do starej bol práve cez ich pozemok, ktorý je v
spoluvlastníctve viacerých osôb, s tým nesúhlasil.

26. Žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu predložili súdu geometrický plán Ing. Martina
Kundráta GEOSPOL, ktorým potvrdil ohľadne parcely č. XXXX, že by bol zabezpečený vjazd z verejnej

cesty po parcele č. XXXX, ako je znázornené na geometrickom pláne na odstránenie stavby zo dňa
4.5.2018, a po realizačnom zameraní zo dňa 18.12.2019, a že užívanie novopostavenej garáže by bolo
a je možné bez vjazdu na parcelu č. XXXX..

27. Po vykonaní dokazovania súd vec právne posúdil takto:

28. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neoprávnene zdržuje. Podľa ods. 2, obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec
u seba. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by

nadmieru primeranú pomerom obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto
najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu, alebo pozemok úpravami pozemku, alebo úpravami stavby, na
nej zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby, alebo pozemku, nesmie
nadmieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom.

29. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.30. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

31. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

32. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

33. Podľa ods. 3, škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada, a ak je to možné a
účelné uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

34. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

35. Súd mal v konaní za preukázané, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi garáže, so súp. č. XXXX,
zapísanej na I. v k.ú. Michalovce, a postavenej na parcele č. XXXX. Spoluvlastníkmi predmetnej parcely
č. XXXX, zapísanej na LP., sú žalobcovia a taktiež žalovaní. V konaní nebolo sporné, že žalovaní
sa rozhodli zbúrať drevárku, ktorá bola postavená na parcele č. XXXX/X, ktorá je v spoluvlastníctve

žalovaných, pričom múr garáže, ktorý žalovaní zbúrali bol riadnou súčasťou predmetnej stavby, teda
garáže v spoluvlastníctve žalobcov. Žalovaní sa v konaní bránili tým, že žalobcovia im predmetnú
drevárku darovali, a to darovacou zmluvou zo dňa 23.5.2011, a ako svoje spoluvlastníctvo mali právo
s drevárkou naložiť aj tak, že ju mohli zbúrať. Súd takúto námietku žalovaných nemohol brať ako
opodstatnenú v prípade zbúrania múru garáže, keďže táto je riadnou stavbou v spoluvlastníctve

žalobcov, a žalovaní zbúraním múra garáže porušili jednak povinnosť uloženú im v zmysle § 415
Občianskeho zákonníka, tiež § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko ako spoluvlastníci drevárky
nemali oprávnenie zbúrať múr, ktorý bol súčasťou garáže žalobcov. Porušením tejto právnej povinnosti
spôsobili žalobcom škodu, ktorá spočíva v tom, že im bol zbúraný múr garáže, a v zmysle § 420 ods. 1,3
Občianskeho zákonníka, teda za túto škodu vo vzťahu k žalobcom žalovaní aj zodpovedajú. V konaní

bol podaný znalecký posudok č. 10/2006 znalcom Ing. Dušanom Sarkom, ktorý vyčíslil náhradu škody
za zbúraný múr garáže v sume 572,93 €. Vzhľadom na takto preukázaný skutkový stav súd priznal
žalobcom nárok na náhradu škody od žalovaných, a to v sume, akú vyčíslil znalec, teda v sume 572,93
€. Keďže ohľadne nároku na náhradu škody bolo zo strany žalobcov uplatnených 1055,91 € a konanie
bolo zastavané ohľadne nároku na náhradu škody už v prvom rozsudku právoplatne, pokiaľ ide o sumu

236,32 €, súd vzhľadom na uvedené zastavil konanie ohľadne zvyšnej časti nároku v sume 482,98 €,
v zmysle § 145 ods. 1,2,3 CSP, nakoľko žalobcovia žiadali celkovo zastavenie konania ohľadne nároku
na náhrady škody spolu v sume 729,30 €.

36.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

37. Keďže žalovaní sa preukázateľne dostali do omeškania so zaplatením náhrady škody v sume 572,93
€, a to už od 2.2.2012, teda po zbúraní predmetného múra garáže, súd vzhľadom na uvedené priznal

žalobcom aj nimi uplatnený úrok z omeškania z predmetnej sumy 572,93 €, a to 9,25 % zákonných
úrokov z omeškania, v zmysle § 517 ods. 2 OZ, v spojení, nar. vl. č. 87/95 Z.z..

38. V konaní si žalobcovia uplatnili aj nárok na ušlý zisk, ktorý vyčíslili v sume 2178 €. Svoj nárok
na ušlý zisk opreli o to, že v dôsledku vybúraného múru garáže nemohli predmetnú garáž užívať

a dať ju do nájmu inej osobe. Poukázali na to, že ušlým ziskom je majetková ujma vyjadriteľná v
peniazoch, ktorá spočíva v tom, že v dôsledku škodovej udalosti nedošlo k rozmnoženiu majetku
poškodeného, ktorý poškodený mohol odôvodnene očakávať vzhľadom na bežný chod vecí. Príčinou
vzniku škody spočívajúcou v ušlom zisku nie je okolnosť, na základe ktorej by bolo možné dôvodne
očakávať majetkový prínos, ale len tá okolnosť, ktorá stratu predpokladaného prínosu spôsobila.

Uviedli, že ušlý zisk na nájomnom možno založiť aj bez zabezpečenia konkrétneho nájmu, ktorý by s
prenajímateľom uzavrel nájomnú zmluvu a je potrebné preukázať iba to, že pri pravidelnom priebehu
udalostí možno takýto zisk reálne očakávať. Uvedené odôvodnili aj tým, že mali v roku 2011 v júni
záujem na požiadanie konkrétnej osoby prenajať predmetnú garáž za obvyklé nájomné, o čom predložiliaj čestné vyhlásenie záujemkyne T.j, ktorá uviedla, že v uvedenom čase, júli 2011 mala záujem o
prenajatie garáže od žalobcov. V súvislosti s tým poukázali aj na dostupnú judikatúru, a to rozsudok
NS ČR č. 29Cdo/1501/2002, NS ČR 25Cdo/546/2006. V konaní mal súd v súvislosti s nárokom na ušlý

zisk za preukázané, že vchod do predmetnej garáže bol situovaný tak, že prístup do vchodu garáže
bol možný iba cez pozemok, ktorý je v spoluvlastníctve tak žalobcov ako aj iných osôb, a to konkrétne
P.. Ide o parcelu č. XXXX, ktorá je vedená na LV č. XXX v k.ú. Michalovce, a ide o spoluvlastníctvo
už vyššie spomínaných osôb. V konaní boli zo strany žalobcov ohľadne preukázania skutočnosti, že aj
spoluvlastníci predmetnej parcely súhlasili s tým, aby bol umožnený prejazd autom do tejto garáže, či

už autom žalobcom alebo cudzími autami. Zo strany týchto osôb boli predložené čestné prehlásenia,
v ktorých je uvedené, že by nemali námietky a nároky z titulu spoluvlastníctva pozemku, na ktorom je
postavená.Menovaníbolivkonanívypočutíakosvedkovia,pričomzichsvedeckýchvýpovedívyplynulo,
že pokiaľ ide o tzv. starú garáž, teda garáž, ktorá je predmetom tohto konania, tak s jej prenájmom by
nesúhlasili, nakoľko by sa prechádzalo cez predmetnú už vyššie spomínanú parcelu č. XXXX, ktorá je v
ich spoluvlastníctve, a aj v spoluvlastníctve žalobcov, a nesúhlasili by z toho dôvodu, že uvedená parcela

je tzv. dvorom, kde je aj oddychová zóna pre všetkých spoluvlastníkov, a neželali by si, aby chodili cez
tento pozemok autá. Konkrétne svedkyňa T.á uviedla, že v lete sa využíva uvedený dvor aj na oddych,
sedenie na lavičke, vešanie prádla. Svedkovia L., zároveň vypovedali, že stará garáž bola vo veľmi zlom
stave a nebola vôbec vhodná na garážovanie auta a ani si nespomínali, že by niekedy žalobcovia v
tejto garáži auto garážovali. Z takto preukázaného skutkového stavu súd dospel k záveru, že aj keď

znalec v znaleckom posudku určil obvyklé mesačné nájomné za užívanie garáže 33 € za mesiac, z
ktorého žalobcovia vychádzali pri vyčíslení celého ušlého zisku spolu v sume 2178 €, pre priznanie
nároku na ušlý zisk bolo potrebné preukázať, že tento vznikol na strane žalobcov v príčinnej súvislosti s
porušením povinnosti žalovaných. V tomto prípade však bolo preukázané, že pri pravidelnom priebehu
udalostí žalobcovia nemohli takýto zisk reálne očakávať, nakoľko k prenájmu garáže a k realizovaniu

nájmu bol potrebný aj súhlas spoluvlastníkov pozemku v spoluvlastníctve vyššie spomínaných svedkov,
keďže cez uvedený pozemok bol príjazd k predmetnej garáži. Vzhľadom na to, že z výpovedí svedkov
mal súd za preukázané, že by nesúhlasili v čase, za ktorý žalobcovia žiadajú tento ušlý zisk s tým,
aby cez ich pozemok prechádzali autá do predmetnej garáže žalobcov, žalobcovia by ju vzhľadom na
nesúhlas týchto spoluvlastníkov nemohli prenajímať. Chýba teda príčinná súvislosť medzi porušením

povinnostižalovanýchspočívajúcavzbúranímúragarážeavznikomtzv.ušléhozisku,keďžebezohľadu
na to, či by došlo alebo nedošlo k zbúraniu múra garáže, túto by žalobcovia vzhľadom na nesúhlas
spoluvlastníkov priľahlého pozemku nemohli prenajímať. Súd z tohto dôvodu žalobu ohľadne nároku na
ušlý zisk zamietol. Ušlý zisk pritom žalobcovia žiadali za obdobie od 23.7.2011 do 24.1.2017. Pokiaľ
aj žalobcovia predložili súdu geometrický plán zo dňa 18.12.2019 na preukázanie toho, že predmetnú

garáž je možné prenajímať aj bez súhlasu spomínaných spoluvlastníkov, nakoľko je vchod do nej možný
z verejnej cesty, v tomto prípade ide už o geometrický plán, ktorý sa vzťahuje na novopostavenú garáž,
ktorá má vchod z verejnej cesty, avšak toto konanie sa týka nároku žalobcov na ušlý zisk ohľadne
prenájmu starej garáže, ktorú už žalobcovia zbúrali, a ktorá mala vchod, a teda príjazdovú cestu práve
cez pozemok vyššie spomínaných svedkov ako spoluvlastníkov. Súd preto nárok žalobcov na ušlý zisk

zamietol.

39. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 CSP, keďže žalobcovia boli iba čiastočne
úspešní. V konaní si uplatňovali nárok na náhradu škody 1055,91 €, a tiež nárok na ušlý zisk 2178 €.
Súd priznal žalobcom nárok na náhradu škody v sume 572,93 €, v zvyšnej časti tohto nároku zobrali

žalobcovia žalobu späť, a pokiaľ ide o nárok na ušlý zisk súd žalobu zamietol. Žalobcovia boli úspešní
percentuálnym vyjadrením 17,71 % a neúspešní 82,29 %, teda nárok na náhradu trov konania súd
priznal úspešným žalovaným, ktorý majú nárok na náhradu trov konania 64,58 % (82,29-17,71), s tým,
že ide o nárok na všetky účelne vynaložené trovy v konaní od žalobcov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia
na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka,d/ čo sa
ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).