Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 10, 2022

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 31T/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220010784
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Gilányi

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2022:1220010784.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II samosudcom JUDr. Filipom Gilányim na hlavnom pojednávaní konanom dňa

10.02.2022 v Bratislave takto rozhodol:

r o z h o d o l :

Obžalovaný
W. Z. I.. XX.XX.XXXX O. Z.
trvale bytom Bratislava - Ružinov

sa uznáva vinným, že

dňa 21.07.2020 v čase o 14:00 hod. v Bratislave na Ružinovskej ul. č. 1/E v predajni Lidl bez použitia
násilia odcudzil z predajnej plochy tovar, a to 5 ks čokolád zn. Milka mliečna v hodnote 3,69 € za kus
tým spôsobom, že si tovar na predajnej ploche vložil do ruksaku a následne prešiel s tovarom cez
pokladničnú zónu bez zaplatenia, kde bol následne za pokladničnou zónou zadržaný pracovníkom SBS,
po ktorého vyzvaní dobrovoľne vydal odcudzený tovar, čím spoločnosti Lidl Slovenská republika, v.o.s.,
IČO: 35 793 783, so sídlom Ružinovská 1E, Bratislava spôsobil škodu v celkovej výške 18,45 €, pričom
dňa 21.10.2019 bol postihnutý blokovou pokutou nezaplatenou na mieste vo výške 20 € uloženou OO

PZ Bratislava - Staré Mesto - stred, č. bloku XXXXXXXX za priestupok proti majetku podľa § 50 zákona
č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov,

teda

si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutý,

čím spáchal

úmyselný prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona.

Za to sa

odsudzuje

Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného
zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Dňa 23.09.2020 prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II podal obžalobu na W. Z., I.. XX.XX.XXXX
O.Z.preskutokprávnekvalifikovanýakoúmyselnýprečinkrádežepodľa§212ods.1písm.g)Trestného

zákona na tom skutkovom základe ako je uvedený vo výroku rozsudku.

Súd vykonal dokazovanie za splnenia podmienok podľa § 258 ods. 4 Tr. por. prečítaním zápisníc o
skoršej výpovedi obžalovaného z č. l. 5-13, za splnenia podmienok podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Tr. por.
prečítaním zápisnice o skoršej výpovedi svedkyne poškodenej W. O. z č. l. 14-19 a svedka G.Š. L. z č.
l. 20-22 ako aj prečítaním listinných dôkazov, a to najmä pokladničným blokom z č. l. 24, oznámením o

udalosti z č. l. 25, blokom na pokutu z č. l. 32, záznamom o uložení pokuty v blokovom konaní z č. l. 33,
lustráciami z č. l. 34-39 a aktuálnym odpisom registra trestov obžalovaného.

Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, pričom dospel k záveru, že skutok, ktorý

je v predmetnej trestnej veci kladený za vinu obžalovanému sa stal a že sa tohto skutku dopustil práve
obžalovaný.

Obžalovanýksvojimosobnýmpomeromvypovedal,žejenezamestnaný,nemážiadnypríjem.Kuskutku
uviedol, že sa v celom rozsahu priznáva a skutok ľutuje. Skutok spáchal kvôli tomu, že nemal peniaze

a bol hladný. Súd hodnotil výpoveď obžalovaného ako vierohodnú, obžalovaný si celkom zrejme svoj
skutok pamätal, aj okolnosti jeho spáchania. Súd zároveň nezistil rozpor výpovede obžalovaného s inými
dôkazmi, ani žiadnu okolnosť, ktorá by čo i len nasvedčovala tomu, že vypovedá nepravdu.

Svedkyňa O. vypovedala, že pracuje ako vedúca inkriminovanej predajne a že dňa 21.07.2020 v čase

okolo 14:00 hod. bolo z predajnej plochy odcudzených 5 ks čokolád Milka, jedna v hodnote 3,69 €,
celkovo v hodnote 18,45 €. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne ohľadom skutku, z jej výpovede nie je
zrejmé, či bola očitým svedkom skutku, preto v tomto smere je nutné hodnotiť jej svedectvo iba ako
sprostredkované, ktoré napriek tomu nepriamo nasvedčuje tomu, že ku skutku naozaj došlo. Na druhej
strane ako vierohodnú a plne objasňujúcu okolnosť stíhaného skutku vyhodnotil súd časť výpovede

svedkyne týkajúcu sa výšky škody. Svedkyňa ako vedúca predajne mala jednoznačne znalosť o hodnote
tovaru, a preto súd nepochyboval o ňou uvádzanej hodnote odcudzeného tovaru.

SvedokL.vypovedalotom,žeakopracovníkSBSpracujúcivčasečinunamiestečinusivšimol,akomuž
sidaldoruksakunejakýtovarakeďtentomužprešielcezpokladničnúzónu,rozhodolsahoskontrolovať,

na čo mu tento muž v vydal 5 ks čokolád Milka mliečna, na čo svedok zavolal políciu. Svedok ďalej
uviedol, že tovar bol vrátený do predaja. Svedok L. bol očitým svedkom skutku, nemal dôvod si ho
nezapamätať, ani súd nezistil žiadnu okolnosť, prečo by svedok mal skutok nesprávne reprodukovať
alebo že by existoval dôvod, pre ktorý by svedok nevypovedal pravdu alebo čokoľvek zamlčal. Preto
súdu vyhodnotil výpoveď svedka L. v plnom rozsahu ako vierohodnú. V zhode s výpoveďou svedka L.

vypovedala aj svedkyňa O.. Z dôkazu listinou záznamom o zásahu z č. l. 25 vyplynuli skutočnosti tak,
ako ich uvádzal svedok L.. Z dôkazu listinou pokladničným dokladom z č. l. 24 mal súd preukázanú
výšku škody v sume 18,45 € v zhode s výškou škody, ako ju uvádzala svedkyňa O..

V súhrne uvedených dôkazov mal súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný sa v inkriminovanom

čase na inkriminovanom mieste skutočne zmocnil 5 kusov čokolád Milka patriacich spoločnosti Lidl
Slovenská republika, v.o.s. v celkovej hodnote 18,45 € a tieto si prisvojil.

Z bloku na pokutu nezaplatenú na mieste z č. l. 32 a záznamu o uložení pokuty z č. l. 33 mal súd
jednoznačne preukázané, že obžalovaný bol dňa 21.10.2019 postihnutý za priestupok proti majetku

podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov blokovou pokutou
vo výške 20 €, evidenčné číslo bloku 11081168, a to za drobnú krádež, ktorej sa dopustil dňa 21.10.2019.

Súd na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že skutok obžalovaného napĺňa všetky
zákonné znaky žalovaného trestného činu. Jednak obžalovaný svojim konaním si prisvojil cudzie veci

tým, že sa ich zmocnil, pričom tak konal hoci bol za obdobný skutok 9 mesiacov pred tým postihnutýblokovou pokutou. Konanie obžalovaného tak naplnilo objektívnu stránku stíhaného trestného činu.
Objektom stíhaného trestného činu je vlastníctvo veci, ktorého nedotknuteľnosť je chránená Trestným
zákonom. Konanie obžalovaného bolo útokom proti majetku spoločnosti Lidl Slovenská republika, v.o.s.,

teda obžalovaný porušil záujem na ochrane vlastníctva predmetných vecí chránený Trestným zákonom.
Je zrejmé, že konanie obžalovaného bolo vedomé a obžalovaný jednoznačne chcel odcudziť predmetný
tovar, keď tento vzal, vložil si ho do ruksaku a s vecami vyšiel z predajne bez ich zaplatenia a vedome tak
poškodil vlastníctvo spoločnosti Lidl Slovenská republika, v.o.s., teda obžalovaný svoj skutok spáchal
s priamym úmyslom podľa § 15 písm. a) Trestného zákona. Páchateľom tohto trestného činu môže

byť fyzická osoba, ak u nej nie je daná okolnosť vylučujúca trestnú zodpovednosť, pričom súd u
obžalovaného ako fyzickej osoby takúto okolnosť nezistil. Súd tak konštatuje, že obžalovaný svojim
skutkom naplnil všetky znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona.

Vo vzťahu k obligatórnemu skúmaniu aplikovateľnosti tzv. materiálneho korektívu pri prečinoch
súd poukazuje na nasledovné. Ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona určuje podmienky

neposudzovania konania ako prečinu. Tzv. materiálny korektív predstavuje výnimku z formálneho
chápania kategórie trestných činov. Jednou z podmienok, ktorá musí byť splnená na to, aby určité
protiprávne konanie (skutok) mohlo byť kvalifikované ako konkrétny prečin, je v zmysle § 10 ods. 2
Trestného zákona aj pozitívny záver o tom, že závažnosť konania, ktoré inak z formálneho hľadiska
napĺňa znaky skutkovej podstaty nejakého prečinu je vyššia ako nepatrná. Stupeň závažnosti činu

má zásadný význam pre rozhodnutie o základnej otázke trestného konania (otázke viny a trestu).
Na posúdenie závažnosti určitého protispoločenského konania majú vplyv a závažnosť prečinu určujú
nasledovné skutočnosti a/ spôsob vykonania činu a jeho následky, b/ okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, c/ miera zavinenia a pohnútka páchateľa. Kritériá, pomocou ktorých sa určuje závažnosť
prečinu, sa týkajú konania a následku (test objektívnej stránky) a miery zavinenia v prípade pohnútky (t.

j. subjektívnej stránky), pričom tieto sú také rôzne a premenlivé, že pomocou nich možno v konkrétnom
prípade dostatočne rozlíšiť stupeň závažnosti spáchaného prečinu, resp. činu vykazujúceho znaky
prečinu. Uvedené kritériá pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale v ich súhrne bez toho, aby niektoré
boli preceňované na úkor iných a zároveň iba ak kumulatívne odôvodňujú nepatrnosť závažnosti skutku
možno konštatovať, že nejde o trestný čin. V prejednávanej veci sa súd nespochybňuje, že následok

trestného činu je bagateľný, keď bol odcudzený tovar v hodnote ani nie malej, ale v hodnote nepatrnej.
Súd rovnako nespochybňuje okolnosti spáchania skutku, keď obžalovaný odcudzil potraviny z dôvodu,
že bol hladný, pričom nemal peniaze, aby si daný (alebo iný) tovar k uspokojeniu svojho hladu kúpil. V
súhrne uvedených dvoch okolností by skutočne bolo namieste korigovanie právnej kvalifikácie skutku
podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona. K uvedeným okolnostiam však pristupuje ďalšia okolnosť, že

obžalovaný početne krát odsúdený pre trestné činy proti majetku, najmä pre trestné činy krádeží. Iba za
posledných 10 rokov pred spáchaním skutku bol obžalovaný odsúdený za trestný čin krádeže štyrikrát.
V tomto smere je nutné poukázať na nasledovné. Závažnosť určitého konania je v právnom poriadku
Slovenskej republiky vymedzená sankciami, ktorými zákon postihuje toto konanie. V tomto smere
zákonodarca jednoznačne vymedzil v právnej úprave obsiahnutej v § 212 ods. 1 písm. g) Trestného

zákona a v § 212 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, že závažnosť krádeže je determinovaná tým, či ide
o prvokrádeže, opakujúcu sa krádež v krátkom čase alebo recidívu krádeže. Inak povedané závažnosť
krádeže závisí od frekvencie takéhoto konania u páchateľa. V danom prípade ide v osobe obžalovaného
o častého zlodeja, ktorý sa opakovane dopúšťa krádeží, ide takpovediac o spôsob jeho života, čo je
okolnosť jednoznačne priťažujúca obžalovanému, a to až do takej miery, že závažnosť prejednávaného

skutku obžalovaného nemožno hodnotiť pre uvedené ako nepatrnú. V súhrne uvedených okolností súd
preto uzavrel, že nebolo možné dospieť k záveru, že by skutok obžalovaného s poukazom na ust. § 10
ods. 2 Trestného zákona nebol trestným činom.

Súd tiež posudzoval, či je daná niektorá z okolností vylučujúcich protiprávnosť činu podľa § 24 až 30

Trestného zákona, pričom dospel k záveru, že takúto okolnosť nezistil. Pokiaľ obžalovaný uvádzal, že
kradol, lebo bol hladný, tieto okolnosti bližšie nevysvetlil. Pritom ani z obsahu spisu nevyplynulo, že by
obžalovaný v danom čase bol viac ako len bežne hladný. Preto nebolo možné prijať záver o tom, že
by hladom obžalovaného v čase spáchania skutku mohlo byť relevantným spôsobom ohrozené život
alebo zdravie obžalovaného, teda že by boli naplnené podmienky krajnej núdze. Zároveň ak by aj

obžalovanému hrozilo v dôsledku hladu nebezpečenstvo ohrozenia jeho života alebo zdravia, toto sa
mohol pokúsiť odvrátiť tým, že by sa obrátil na organizácie poskytujúce pomoc ľuďom v núdzi, prípadne,
že by sa jednoducho zamestnal a zarobil si tak na obživu. Okolnosti, pre ktoré by obžalovaný takto konať
nemohol, neboli zistené.Vzhľadom na uvedené súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania úmyselného prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona.

V otázke trestu súd ukladal trest podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, t. j. v trestnej sadzbe do
dvoch rokov. Súd pri ukladaní trestu vychádzal z ust. § 34 Trestného zákona, pričom vzhľadom na
osobu obžalovaného ako recidivistu, ktorý sa napriek viacerým uloženým a vykonaným trestom odňatia
slobody dopúšťa opakovane krádeží prihliadol na potrebu ochrany spoločnosti pred ďalším páchaním

trestnej činnosti obžalovaným, majúc tiež na zreteli vytvorenie podmienok na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a ďalšiu trestnú činnosť už nepáchal. Pritom podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona
súd zohľadnil pomer a mieru priťažujúcich okolností a poľahčujúcich okolností. V rámci priťažujúcich
okolností súd prihliadol na to, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený celkovo trinásťkrát, v troch
prípadochsanaobžalovanéhohľadí,akobynebolodsúdenýavjednomprípadeišloocudzieodsúdenie.
V ôsmych prípadoch išlo o špeciálnu recidívu trestného činu krádeže podľa § 212 Trestného zákona,

resp. § 247 zákona č. 140/1961 Zb., z toho v piatich prípadoch išlo o staršie odsúdenia (presahujúce
dobu 10 rokov pred spáchaním prejednávaného skutku). Vo vzťahu k poľahčujúcim okolnostiam súd
prihliadol na to, že obžalovaný sa ku skutku priznal a tento aj úprimne oľutoval. Súd tak vzhľadom na
vyrovnaný pomer priťažujúcich okolností a poľahčujúcich okolností ukladal trest v trestnej sadzbe do
dvoch rokov. Súd pri konečnej výmere trestu zohľadnil pohnútku obžalovaného, že tovar ukradol kvôli

hladu a okolnostiam skutku, že ukradol potraviny, ktorých konzumáciou mohol uspokojiť svoj hlad, že sa
skutku dopustil dlhšiu dobu (9 mesiacov) po tom, ako bol za obdobný skutok postihnutý a že ukradnutý
tovar bol nepatrnej hodnoty a bol prinavrátený do predaja, teda vzniknutá škoda bola bezprostredne
naturálne reštituovaná. Vzhľadom na uvedené okolnosti súd dospel k záveru, že obžalovanému napriek
jeho početným recidívam krádeží nie je nevyhnutné ukladať prísnejší trest, teda trest v druhej alebo tretej

tretine trestnej sadzby, ale postačí aj trest kratšieho trvania. Súd tak dospel k záveru, že uloženie trestu
odňatia slobody na dva mesiace je primeraný, nie neprimerane prísny a zabezpečí ochranu spoločnosti
pred páchaním ďalšej trestnej činnosti zo strany obžalovaného.

Súd tiež posudzoval možnosť podmienečného odkladu výkonu trestu u obžalovaného. Nie je totiž

vylúčené dosiahnuť účel trestu uložením trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu
aj u páchateľa, ktorý sa dopustil majetkovej trestnej činnosti po krátkom čase po prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody za podobnú trestnú činnosť (R 57/1990), teda analogicky aj u obžalovaného,
ktorý bol početne krát odsúdený a vykonal niekoľko trestov odňatia slobody. Pri úvahe o podmienečnom
odklade výkonu trestu odňatia slobody musí súd zhodnotiť všetky okolnosti týkajúce sa osoby páchateľa,

najmä jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, ako aj činu, ktorý obvinený spáchal,
aby mohol urobiť odôvodnený záver, či sa účel trestu dosiahne aj bez jeho výkonu alebo nie (R
56/1970). Vychádzajúc z uvedených úvah a vzhľadom na zistený skutkový stav súd dospel k záveru,
že u obžalovaného nie je možné dosiahnuť účel trestu bez jeho výkonu. Nutné je brať zreteľ najmä
na to, že obžalovaný napriek vykonaným trestom odňatia slobody sa naďalej dopúšťa trestnej činnosti,

pričom aj keď obžalovanému bol v minulosti trestný rozkazom Okresného súdu Bratislava II zo dňa
25.03.2018 pod sp. zn. 0T/109/2018 uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, výkon
tohto trestu mu bol napokon nariadený. S ohľadom na trestnú minulosť obžalovaného a doterajší vzťah
obžalovaného k plneniu si zákonných povinností súd dospel k záveru, že na obžalovaného môže mať
výchovný vplyv jedine výkon trestu. Preto súd nepristúpil u obžalovaného k podmienečnému odkladu

výkonu trestu odňatia slobody podľa § 49 ods. 1 alebo 51 ods. 1 Tr. zák. Zároveň vzhľadom na uvedené
súd nepovažoval za dostačujúce uloženie akéhokoľvek alternatívneho trestu, keďže tento by nesplnil
svoju funkciu, nevytvoril by potrebné podmienky k výchove obžalovaného.

Keďže obžalovaný bol v predchádzajúcich 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu

odňatia slobody, súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon trestu
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Bratislava II, Drieňova 5, 827 02 Bratislava.Okresný súd Bratislava II
dňa 10.02.2022

JUDr. Filip Gilányi
samosudca