Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 25, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/106/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120206891
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:6120206891.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Márie Dubcovej, v právnej veci žalobcu:
Ľuboš s.r.o., so sídlom Popradská 258/84C, 040 01 Košice - mestská časť Západ, IČO: 52 120 163,
zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Štefanom Demkom, advokátom, so sídlom Werferova 1, 040
11 Košice - mestská časť Juh, IČO: 50 813 421, proti žalovanému: VITALIT s.r.o., so sídlom Moyzesova
4319/7,03101LiptovskýMikuláš,IČO:36399825,vkonaníozaplatenie5.450,49Eurspríslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/18/2020-98 zo dňa
7.6.2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/18/2020-98 zo dňa 7.6.2021 p o t v r d z u j e v
napadnutých zamietnutých častiach žaloby o zaplatenie 3840 Eur s prísl., paušálnej náhrade nákladov
a v trovách prvoinštančného konania.

Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) výrokom I. žalobu zamietol a
výrokom II. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania od žalobcu 100 %; o výške náhrady trov
konaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostirozhodnutia,ktorýmsakonaniekončíuznesením

vyššieho súdneho úradníka.

2. Okresný súd Banská Bystrica postúpil 20.3.2020 vec Okresnému súdu Liptovský Mikuláš podľa §
10 ods. 3, § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Proti platobnému rozkazu
Okresného súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní sp. zn. 3Up/24/2020 zo dňa 16. 1. 2020 podal
žalovaný odpor.

3. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 261 ods. 1, 8 Obchodného zákonníka
zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej iba „OBZ“), § 373 OBZ, § 378 OBZ, § 380 OBZ, § 409 OBZ, § 420 ods. 1, 2
OBZ, § 422 ods. 1 OBZ, § 425 ods. 1, 2 OBZ, § 427 ods. 1, 3 OBZ, § 428 ods. 1, 2, 3 OBZ, § 436 ods.
1, 2 OBZ, § 437 ods. 1, 5 OBZ, § 440 ods. 1, 2 OBZ, § 1 ods. 1 zák. č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole
vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba
„ZoŠKVTOS“), § 7 ods. 3, 4 ZoŠKVTOS žalobu zamietol.

4. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca a žalovaný sú podnikatelia (§ 2 ods. 2 písm. c/ OBZ).
Na žalobcu prešli práva a záväzky podnikateľa Y. U., s miestom podnikania Popradská 258/84C, 040
11 Košice západ, IČO: 47 771 551 (§ 2 ods. 2 písm. b/ OBZ) uzavretím zmluvy o predaji podniku dňa
1.4.2019 medzi živnostníkom Y. U. a žalobcom (§ 476 ods. 1, § 477 ods. 1 OBZ). Medzi stranaminie je sporné, že živnostník Y. U. v právnom postavení kupujúceho a žalovaný v právnom postavení
predávajúceho uzavreli 8. 9. 2016 kúpnu zmluvu podľa § 409 a nasl. OBZ. Medzi stranami nie je sporné,
že záväzkový vzťah vznikol medzi podnikateľmi a týkal sa podnikateľskej činnosti zmluvných strán (§

261 ods. 1, 8 OBZ).

5. Predmetom kúpnej zmluvy bol elektrický bicykel s označením E-BIKE 26 LOTUS 36V WHITE za
kúpnu cenu 675,99 Eur s DPH (563,32 Eur + DPH 112,67 Eur).

6. Dňa 27.6.2017 vykonala v prevádzke právneho predchodcu žalobcu kontrolu Slovenská obchodná
inšpekcia. Kontrola bola zameraná na dodržiavanie z. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, z. č.
372/1990 Zb. o priestupkoch a na plnenie technických požiadaviek v zmysle zákona č. 264/1994 Z.z. o
technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, Nar. vlády SR č. 140/2011 Z. z., Nar. vlády SR č. 436/2008 Z.z., smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES (v skupine elektrobicykle), STN EN 15194+A1, STN EN

14764.

7. Právny predchodca žalobcu (kontrolovaná osoba) predal Slovenskej obchodnej inšpekcii skúšobnú
vzorku (BIC.E-BIKE 26 LOTUS 36V) za kúpnu cenu 999,- Eur s DPH (832,50 Eur + DPH 166,50 Eur).
Právny predchodca žalobcu vystavil Ústrednému inšpektorátu SOI dňa 27.6.2017 faktúru č. 17VF00030,

splatnú 18.7.2017 na kúpnu cenu skúšobnej vzorky.

8.ZvýsledkovskúšokTechnickéhoskúšobnéhoústavuPiešťany,š.p.,IČO:00057380zaznamenaných
v protokole o skúške (POS) č. 171200071 vyplynulo, že skúšobná vzorka nespĺňa: 1/ návod na
používanie (6 POS) „Neobsahuje pojem a opis elektrickej podpory“; 2/ ostré hrany (4.2 POS) „Na konci

vzpery predmetného blatníka je nechránená ostrá hrana, ktorá môže počas normálneho zaobchádzania
a normálnej údržby prísť do styku s rukami, napríklad pri manipulácii s rýchloupínacím zariadením“.

9. Technický skúšobný ústav Piešťany, š.p. vyúčtoval Ústrednému inšpektorátu SOI náklady vykonanie
skúšok 3.840,- Eur (faktúra č. 11704378, zo dňa 2.11.2017, splatná 23.11.2017). Následne Slovenská

obchodná inšpekcia vyúčtovala kontrolovanej osobe (právnemu predchodcovi žalobcu) náklady na
skúšku vzorky výrobku (faktúrou č. 3600046, zo dňa 4.7.2018, splatná 1.8.2018) vo výške 3.840,-
Eur. Slovenská obchodná inšpekcia vyúčtovala kontrolovanej osobe (právnemu predchodcovi žalobcu)
náklady na vzorku výrobku odobratú pri kontrole vo výške 999,- Eur. Podľa § 7 ods. 4 ZoŠKVTOS
kontrolovaná osoba (právny predchodca žalobcu) je povinná uhradiť náklady vzoriek a skúšok na

overeniebezpečnosti,kvalityazhodyvýrobkov,akichdeklarovanábezpečnosťalebokvalitanevyhovuje
požiadavkám osobitných predpisov, alebo ak bolo zistené, že pre výrobok nie je zabezpečená zhoda
podľa osobitného predpisu.

10. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že podľa inšpekčného záznamu SOI

zo dňa 28.3.2018 bol výrobok vyrobený v inom členskom štáte. Skúšaná vzorka nespĺňa STN EN
15194+A1 (článok 6) v spojení s STN EN 14764 (článok 4.2.) Vzorka nie je v zhode s Nariadením
vlády SR č. 436/2008 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch
posudzovania zhody na strojové zariadenia v znení neskorších predpisov. Výrobcovi skúšanej vzorky
BOHEMIA BIKE a.s., Česká republika bola s odvolaním na článok 21 ods. 1, 2 Nariadenia EP a

Rady č. 765/2008 oznámená neprítomnosť ES vyhlásenia o zhode v súlade so smernicou EP a
Rady 2006/42/ES. Zároveň bola vyzvaná Ústredná inšpekcia SOI Bratislava o zaslanie opatrení na
odstránenie zistených nedostatkov (STN EN 14764:2006 - Mestské a cestovné bicykle, Bezpečnostné
požiadavky na skúšobné metódy, článok 4.2. ostré hrany; STN EN 15194+A1:2012 Bicykle, Bicykle na
elektrický pohon, Bicykle EPAC - návod na používanie predložený so vzorkou neobsahuje informácie:

Pojem a opis elektrickej podpory). Výrobca vo svojom vyjadrení k technickému nedostatku uviedol,
že predávajúci je zodpovedný za kontrolu EPAC bicykla a odstránenie všetkých nedostatkov, ktoré by
mali vplyv na bezpečnosť a jazdné vlastnosti pred samotným predajom. Návod na použitie zaslaný
výrobcom sa nezhodoval s tým, ktorý sprevádzal predmetný výrobok pri jeho odbere. Na základe
vyššieuvedenýchskutočnostíspoločnosťBOHEMIABIKEa.s.neprijalažiadneopatrenianaodstránenie

zistených nedostatkov. Pri odbere vzorky v kontrolovanej prevádzke 27.6.2017 bol v zásobe iba 1 kus
výrobku, ktorý bol odobratý na posúdenie bezpečnosti a zhody a takéto množstvo bolo aj dodané
dodávateľom (žalovaným). V kontrolovanej prevádzke nedošlo k predaju nezhodného výrobku. Dodanie
nezhodného výrobku bude došetrené k hlavnému distribútorovi, ktorý nezhodný výrobok uviedol na trh.S obsahom inšpekčného záznamu a protokolom o skúške bol oboznámený Y. U., ktorý mu porozumel
a podal vyjadrenie, že dodávateľa kontaktoval po odbere vzorky a oznámil mu výsledky. Právny
predchodca žalobcu dostal záväzné pokyny „s poukazom na výsledky skúšok zabezpečiť u EPAC

bicyklov ponúkaných na predaj vizuálnu kontrolu ostrých hrán a návodu na používanie, najmä súborov
návodov obsahujúcich informácie podľa článku 6 STN EN 15194+A1:2012. Pojem a opis elektrickej
podpory, odporúčanie na umývanie, kontrolné a signálne zariadenie EPAC.“ Žiadne opatrenie na mieste
nebolo uložené.

11. Žalobca vystavil žalovanému účtovný doklad označený zálohová faktúra č. 19VZ00001 na sumu
5.450,49 Eur, zo dňa 7.8.2019, splatná 21.8.2019, „ktorá pozostáva z nižšie uvedených položiek. 1./
„BIC.E-BIKE 26 LOTUS 36V WHITE“ ... 675,99 EUR (vo výške nadobúdacej - kúpnej ceny bicykla);
2./ „DPH preplatená navyše“ ... 166,50 EUR (vo výške zodpovedajúcej DPH z nákladov na vzorku 999
EUR zaplatenej žalobcom Slovenskej obchodnej inšpekcii, na ktorú nemohol uplatniť odpočet DPH, lebo
SOI nie je platcom DPH); 3./ „poplatok za skúšku v Tech. Ústave Piešťany“ ... 4.608 EUR. Faktúra bola

prílohou výzvy žalobcu žalovanému na zaplatenie zo dňa 13. 8. 2019 (Výzva na zaplatenie - pokus o
zmier). Položky faktúry a ich cena sú totožné so žalovanou pohľadávkou.“

12. Predmetom sporu bol nárok na náhradu škody podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka.
Podľa § 440 ods. 2 OBZ uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád

tovaru, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. To znamená, že primárne sa
uplatňujú nároky z vád tovaru pred náhradou škody. Podľa § 440 ods. 1 OBZ nároky z vád tovaru sa
nedotýkajú nároku na náhradu škody. To znamená, že popri nárokoch zo zodpovednosti za vady má
kupujúci nárok na náhradu škody, ak nárokmi z vád, škoda nie je vyrovnaná; resp. uspokojená z práva
zo zodpovednosti za vady. Žalobca a ani jeho právny predchodca v právnom postavení kupujúceho

neuplatnil voči žalovanému v právnom postavení predávajúceho žiadne nároky zo zodpovednosti za
vady. Zákonnými predpokladmi vzniku nároku na náhradu škody sú a/ protiprávny úkon (porušenie
právnej povinnosti); b/ vznik škody, c/príčinná súvislosť medzi a/ a b/ (kauzálny nexus). Iba ak sú všetky
predpoklady zodpovednosti za škodu preukázané môže byť žalobca v konaní o náhradu škody úspešný.

13. Porušením právnej povinnosti zo záväzku je aj dodanie vadného tovaru (a). Škoda je majetková
ujma objektívne vyčísliteľná v peniazoch (b). Za škodu sa považujú aj náklady vynaložené poškodenou
stranou, ktoré by nebyť škodovej udalosti, poškodený nemusel vynaložiť (b). Príčinná súvislosť
znamená, že medzi porušením konkrétnej povinnosti a vznikom škody musí byť vzťah príčiny a následku
(bez porušenia, konkrétnej - danej povinnosti by škoda nevznikla). Príčinnú súvislosť nie je možné

zamieňať s iba časovou nadväznosťou (súvislosťou), lebo neplatí zásada ante hoc, propter hoc (c).
Žalobca tvrdí, že škodou je kúpna cena tovaru, za ktorú žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu tovar
predal 675,99 Eur (563,32 Eur s DPH 112,67 Eur). Keďže žalobca a ani jeho právny predchodca od
zmluvy neodstúpil, tovar si ponechal, k žiadnej ujme na majetku žalobcu nedošlo. Zaplatenia (vrátenia)
kúpnej ceny tovaru by sa kupujúci mohol úspešne domáhať ako nároku po odstúpení od zmluvy.

Odstúpenie od zmluvy je jedným z nárokov z vád pri podstatnom i nepodstatnom porušení zmluvy (§
436 ods. 1 písm. d/, ods. 2, § 437 ods. 5 OBZ). Žalobca mohol uspokojenie vo výške kúpnej ceny tovaru
dosiahnuť odstúpením od zmluvy (nárokom z vád tovaru), preto ho nemôže dosiahnuť uplatnením
nároku na náhradu škody (§ 440 ods. 2 OBZ). V tejto časti žaloby nárok žalobcu nie je dôvodný.
Žalobca tvrdí škodu 4.608,- Eur vo výške nákladov na skúšky (právnemu predchodcovi žalobcu bolo

SOI vyúčtované 3.840,- Eur bez DPH, ku ktorej žalobca pripočítal DPH 20% a tak dospel k sume 4.608,-
Eur) podľa § 7 ods. 4 ZoŠKVTOS, keďže právnemu predchodcovi žalobcu ako kontrolovanej osobe
vznikla povinnosť nahradiť náklady na skúšky (ak deklarovaná bezpečnosť alebo kvalita nevyhovuje
požiadavkám osobitných predpisov, alebo ak bolo zistené, že pre výrobok nie je zabezpečená zhoda
podľa osobitného predpisu). Kontrolovanou osobou právny predchodca žalobcu, ktorý predával tovar

konečnému spotrebiteľovi. Účastníkom osobitného správneho konania podľa z. č. 128/2002 Z.z. o
štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa bol právny predchodca žalobcu, ktorý
vykonával práva a povinnosti v tomto osobitnom správnom konaní. Predmetom skúšky vykonávanej
Technickým skúšobným ústavom Piešťany š. p. bolo skúmanie viacerých parametrov, čo vyplýva z
protokolu o skúške a cenníka jednotlivých skúšok (37 bodov 4.2.1 - 6.2), spolu vo výške 3.200,- Eur bez

DPH (t. j. 3840,- Eur s DPH). Vzorka nevyhovela len v dvoch bodoch 6 a 4.2 (špecifikované v odseku
16 odôvodnenia rozsudku). Skúška v časti 6 - „návod na použitie“ je ocenená na 30,- Eur bez DPH
(t.j. 36,- Eur s DPH) a v časti 4.2 - „ostré hrany“ je ocenená na 5,- Eur bez DPH (t.j. 6,- Eur s DPH),
celkom spolu 35 Eur bez DPH t. j. 42 Eur s DPH. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá),ale musí byť bezpečne preukázaná a bezprostredná (rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 177/2008 Ústavného
súdu SR). Neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou a porušením povinnosti z kúpnej zmluvy, tak ako
je tvrdená žalobcom. Medzi nákladmi na skúšku (tvrdenou škodou) a tvrdeným porušením povinnosti

predávajúceho (dodaním tovaru, ktorý nespĺňa podľa SOI v dvoch bodoch STN EN a nie je v zhode s
NariadeniavládySRč.436/2008Z.z.)jelenčasovásúvislosť.Právnypredchodcažalobcu(kontrolovaná
osoba) a žalovaný sú podnikatelia a pri podnikaní konajú na vlastnú zodpovednosť. Vo vzťahu k ochrane
spotrebiteľa (kontrole vykonávanej Slovenskou obchodnou inšpekciou podľa z. č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa) majú rozdielne postavenie a z toho vyplývajúcu zodpovednosť v línii: výrobca so

sídlom na území členského štátu EÚ - BOHEMIA BIKE a.s., Česká republika, dodávateľ - žalovaný,
ktorý dodal tovar predávajúcemu a predajca - právny predchodca žalobcu, ktorý uzatvára spotrebiteľské
zmluvy v rámci predmetu podnikateľskej činnosti. Výrobca je povinný pravdivo a úplne informovať o
vlastnostiach výrobku dodávateľa. Dodávateľ je povinný pravdivo a úplne informovať o vlastnostiach
výrobku predávajúceho. Predávajúci je povinný informovať spotrebiteľa. Tejto povinnosti sa predávajúci
nemôže zbaviť tvrdením, že výrobca alebo dodávateľ mu tieto informácie neposkytol (§ 11 zák. č.

250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Orgány verejnej správy (§ 19, § 20 zák. č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa) vykonávajú dozor a kontrolou vyššie uvedených subjektov (výrobcov, dovozcov,
dodávateľov, predajcov). Slovenská obchodná inšpekcia vykonávala kontrolu právneho predchodcu
žalobcu v pozícii predajcu. Účastníkom konania bol právny predchodca žalobcu (predajca), nie žalovaný
(dodávateľ). Právny predchodca žalobcu prijal výsledky kontroly jeho činnosti predajcu v osobitnom

správnom konaní a následky vykonanej kontroly, ktoré zaväzujú iba jeho. Žalovaný nemal možnosť do
tohto konania zasiahnuť a ovplyvniť jeho výsledok. Preto nie je právny dôvod, aby znášal následky
kontroly pre právneho predchodcu žalobcu (povinnosť zaplatiť náklady skúšky a *vzorky). Výsledky
skúšky neboli podkladom pre uplatnenie zodpovednosti za vady tovaru, lebo žalobca resp. jeho právny
predchodca neuplatnil voči žalovanému zodpovednosť za vady tovaru. V tejto časti žaloby nárok žalobcu

nie je dôvodný.

14. Okresný súd uviedol, že žalobca tvrdí škodu 166,50 Eur vo výške DPH z nákladov na vzorku
zaplatenej právnym predchodcom žalobcu Slovenskej obchodnej inšpekcii (20% z ceny 832,50 Eur
t. j. 166,50 Eur, spolu 999 Eur), keďže nemohol uplatniť odpočet DPH 166,50 Eur, lebo SOI nie je

platcom DPH. Podľa § 7 ods. 4 ZoŠKVTOS, právnemu predchodcovi žalobcu ako kontrolovanej osobe
vznikla povinnosť nahradiť náklady na vzorku (ak deklarovaná bezpečnosť alebo kvalita nevyhovuje
požiadavkám osobitných predpisov, alebo ak bolo zistené, že pre výrobok nie je zabezpečená zhoda
podľa osobitného predpisu). Najskôr pri odbere vzorky SOI zaplatila právnemu predchodcovi žalobcu
999 Eur (832,50 Eur + DPH 166,50 Eur = 999 Eur) a následne po kontrole zaplatil právny predchodca

žalobcu náklady vzorky SOI (spätne) vo výške 999 Eur. Hoci právny predchodca žalobcu nadobudol
tovar od žalovaného za cenu 675,99 Eur (563,32 Eur + DPH 112,67 Eur), predal vzorku na skúšku SOI
za cenu vyššiu od nadobúdacej o 269,18 Eur bez DPH (832,50 Eur - 563,32 Eur) t. j. za cenu vyššiu od
nadobúdacej o 323,01 Eur s DPH (999 Eur - 675,99 Eur), teda k zníženiu majetku právneho predchodcu
nedošlo. Okrem vyššie uvedeného dôvodu, pre ktorý nie je nárok žalobcu v tejto časti dôvodný, okresný

súd odkázal na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi žalobcom tvrdenou škodou pri nákladoch na
vzorku (vo výške zodpovedajúcej DPH) a porušením povinnosti žalovaného z kúpnej zmluvy tvrdenej
žalobcom z rovnakých dôvodov ako je uvedené v 24. odseku odôvodnenia rozsudku. Keďže nárok
žalobcu nie je dôvodný (podrobnejšie najmä v odsekoch 23. - 25. odôvodnenia rozsudku), tak okresný
súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že

žalovaný má nárok na náhradu trov konania od žalobcu 100 %, lebo mal vo veci plný úspech.

15. Proti uvedenému rozsudku, a to proti jeho obom výrokom podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie
z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. h) CSP - teda, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia. Súd prvej inštancie v odôvodení svojho rozhodnutia pod bodmi

23., 24. a 25. uvádza: 23. Žalobca tvrdí, že škodou je kúpna cena tovaru, za ktorú žalovaný právnemu
predchodcovi žalobcu tovar predal 675,99 Eur (563, 32 Eur s DPH 112,67 Eur). Keďže žalobca a ani
jeho právny predchodca od zmluvy neodstúpil, tovar si ponechal, k žiadnej ujme na majetku žalobcu
nedošlo. Zaplatenia (vrátenia) kúpnej ceny tovaru by sa kupujúci mohol úspešne domáhať ako nároku
pododstúpeníodzmluvy.Odstúpenieodzmluvyjejednýmznárokovvádpripodstatnominepodstatnom

porušení zmluvy (§ 436 ods. 1 písm. d) ods. 2, § 437 ods. 5 OBZ). Žalobca mohol uspokojenie vo
výške kúpnej ceny tovaru dosiahnuť odstúpením od zmluvy (nárokom z vád tovaru), preto ho nemôže
dosiahnuť uplatnením nároku na náhradu škody (§ 440 ods. 2 OBZ). V tejto časti nárok žalobcu nie je
dôvodný.16. Žalobca tvrdil škodu 4.608,- Eur vo výške nákladov na skúšky (právnemu predchodcovi žalobcu bolo
SOI vyúčtované 3.840,- Eur bez DPH, ku ktorej žalobca pripočítal DPH 20% a tak dospel k sume 4.608,-

Eur) podľa § 7 ods. 4 ZoŠKVTOS, keďže právnemu predchodcovi žalobcu ako kontrolovanej osobe
vznikla povinnosť nahradiť náklady na skúšky (ak deklarovaná bezpečnosť alebo kvalita nevyhovuje
požiadavkám osobitných predpisov, alebo ak bolo zistené, že pre výrobok nie je zabezpečená zhoda
podľa osobitného predpisu). Kontrolovanou osobou právny predchodca žalobcu, ktorý predával tovar
konečnému spotrebiteľovi. Účastníkom osobitného správneho konania podľa zákona č. 128/2002 Z.z. o

štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa bol právny predchodca žalobcu, ktorý
vykonával práva a povinnosti v tomto osobitnom správnom konaní. Predmetom skúšky vykonávanej
Technickým skúšobným ústavom Piešťany š. p. bolo skúmanie viacerých parametrov, čo vyplýva z
protokolu o skúške a cenníka jednotlivých skúšok (37 bodov 4.2.1 - 6.2), spolu vo výške 3.200,- Eur bez
DPH (t. j. 3.840,- Eur s DPH). Vzorka nevyhovela len v dvoch bodoch 6 a 4.2 (špecifikované v odseku
16 odôvodnenia rozsudku). Skúška v časti 6 - „návod na použitie“ je ocenená na 30,Eur bez DPH (t. j.

36,- Eur s DPH) a v časti 4.2 - „ostré hrany“ je ocenená na 5,- Eur bez DPH (t. j. 6,- Eur s DPH), celkom
spolu 35,- Eur bez DPH t. j. 42,- Eur s DPH. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá),
ale musí byť bezpečne preukázaná a bezprostredná (rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 177/2008 Ústavného
súdu SR). Neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou a porušením povinnosti z kúpnej zmluvy,
tak ako je tvrdená žalobcom. Medzi nákladmi na skúšku (tvrdenou škodou) a tvrdeným porušením

povinnosti predávajúceho (dodaním tovaru, ktorý nespĺňa podľa SOI v dvoch bodoch STN EN a nie je
v zhode s Nariadením vlády SR č. 436/2008 Z.z.) je len časová súvislosť. Právny predchodca žalobcu
(kontrolovaná osoba) a žalovaný sú podnikatelia a pri podnikaní konajú na vlastnú zodpovednosť. Vo
vzťahu k ochrane spotrebiteľa (kontrole vykonávanej Slovenskou obchodnou inšpekciou podľa zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa) majú rozdielne postavenie a z toho vyplývajúcu zodpovednosť v

línii: výrobca so sídlom na území členského štátu EÚ - BOHEMIA BIKE a.s., Česká republika, dodávateľ
- žalovaný, ktorý dodal tovar predávajúcemu a predajca - právny predchodca žalobcu, ktorý uzatvára
spotrebiteľské zmluvy v rámci predmetu podnikateľskej činnosti. Výrobca je povinný pravdivo a úplne
informovať o vlastnostiach výrobku dodávateľa. Dodávateľ je povinný pravdivo a úplne informovať o
vlastnostiach výrobku predávajúceho. Predávajúci je povinný informovať spotrebiteľa. Tejto povinnosti

sa predávajúci nemôže zbaviť tvrdením, že výrobca alebo dodávateľ mu tieto informácie neposkytol (§
11 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Orgány verejnej správy ( § 19, § 20 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) vykonávajú dozor a kontrolu vyššie uvedených subjektov
(výrobcov, dovozcov, dodávateľov, predajcov). Slovenská obchodná inšpekcia vykonávala kontrolu
právneho predchodcu žalobcu v pozícii predajcu. Účastníkom konania bol právny predchodca žalobcu

(predajca), nie žalovaný (dodávateľ). Právny predchodca žalobcu prijal výsledky kontroly jeho činnosti
predajcuvosobitnomsprávnomkonaníanásledkyvykonanejkontroly,ktorézaväzujúibajeho.Žalovaný
nemal možnosť do tohto konania zasiahnuť a ovplyvniť jeho výsledok. Preto nie je právny dôvod,
aby znášal následky kontroly pre právneho predchodcu žalobcu (povinnosť zaplatiť náklady skúšky a
vzorky). Výsledky skúšky neboli podkladom pre uplatnenie zodpovednosti za vady tovaru, lebo žalobca

resp. jeho právny predchodca neuplatnil voči žalovanému zodpovednosť za vady tovaru. V tejto časti
žaloby nárok žalobcu nie je dôvodný.

17. V odvolaní žalobca uviedol, že tvrdí škodu 166,50 Eur vo výške DPH z nákladov na vzorku
zaplatenej právnym predchodcom žalobcu Slovenskej obchodnej inšpekcii (20% z ceny 832,50 Eur

t. j. 166,50 Eur, spolu 999,- Eur), keďže nemohol uplatniť odpočet DPH 166,50 Eur, lebo SOI nie je
platcom DPH. Podľa § 7 ods. 4 ZoŠKVTOS, právnemu predchodcovi žalobcu ako kontrolovanej osobe
vznikla povinnosť nahradiť náklady na vzorku (ak deklarovaná bezpečnosť alebo kvalita nevyhovuje
požiadavkám osobitných predpisov, alebo ak bolo zistené, že pre výrobok nie je zabezpečená zhoda
podľa osobitného predpisu). Najskôr pri odbere vzorky SOI zaplatila právnemu predchodcovi žalobcu

999,- Eur (832,50 Eur + DPH 166,50 Eur = 999,- Eur) a následne po kontrole zaplatil právny predchodca
žalobcu náklady vzorky SOI (spätne) vo výške 999,- Eur. „Hoci právny predchodca žalobcu nadobudol
tovar od žalovaného za cenu 675,99 € (563,32 € + DPH 112,67 €), predal vzorku na skúšku SOI za cenu
vyššiu od nadobúdacej o 269,18 € bez DPH (832,50 € - 563,32 €) t. j. za cenu od nadobúdacej o 323,01
€ s DPH (999,- € - 675,99 €), teda k zníženiu na majetku právneho predchodcu nedošlo. Okrem vyššie

uvedeného dôvodu, pre ktorý nie je nárok žalobcu v tejto časti dôvodný, súd odkazuje na neexistenciu
príčinnej súvislosti medzi žalobcom tvrdenou škodou pri nákladoch na vzorku (vo výške zodpovedajúcej
DPH) a porušením povinnosti žalovaného z kúpnej zmluvy tvrdenej žalobcom z rovnakých dôvodov
ako je uvedené v bode 24. odseku odôvodnenia rozsudku. Žalobca sa stotožňuje s tým, že jeho nárokje nárokom na náhradu škody v zmysle Obchodného zákonníka. Nestotožňuje sa však so záverom
uvedeného súdu, že pokiaľ on alebo jeho právny predchodca neuplatnil voči žalovanému nároky zo
zodpovednosti za vady tovaru, potom jeho nárok na náhradu škody by nemal byť uplatnený dôvodne. V

tomto zmysle žalobca teda nenapáda rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým mu nebola priznaná suma: -
675,99 €, za ktorú tovar (elektrobicykel) od žalovaného kúpil, - 166,50 € spočívajúca v zaplatenej DPH v
spojitosti so spätným odkupom vzorky od Slovenskej obchodnej inšpekcie, - 768,00 €, ktorá predstavuje
rozdiel medzi sumou 4.608,- € a sumou 3.840,- € a ktorá spočíva v 20% DPH zo sumy 3.840,- €;
túto sumu DPH vo výške 768,00 €| žalobca v žalobe neuplatnil správne, keďže zo strany žalobcu v

skutočnosti nikdy nedošlo k jej zaplateniu. Predmetom žalobcovho odvolania (tej časti rozsudku, ktorú
odvolaním napáda) je nepriznanie sumy 3.840,- €, ktorá predstavuje náklady na vykonané skúšky
elektrobicykla a ktoré bol v spojitosti s vykonanou kontrolou povinný uhradiť Slovenskej obchodnej
inšpekcii (reálnu následnú škodu). Pri dodaní tovaru s vadami vzniká kupujúcemu právo na uplatnenie
nárokov zo zodpovednosti za vady tovaru ako aj nárok na náhradu škody.“ Tieto skupiny nárokov sú
v podstate oddelené aj keď majú určitý jednotiaci základ, ktorý spočíva v ujme na majetkovej sfére

nadobúdateľa - kupujúceho. Zároveň však platí, že nie je možné tieto nároky zamieňať. Pre odlíšenie
škody od ujmy, ktorá je kupujúcemu spôsobená existenciou vád tovaru je dôležité to, že pri škode
dochádza k zásahu do inej majetkovej sféry akou je samotný predmet zmluvy. To znamená, že vznik
škodypredpokladábuďreálnezmenšenieužexistujúcehomajetkukupujúcehoalebostratuušléhozisku,
teda toho o čo by sa jeho majetok zväčšil, ak by tovar nemal vady. V zmysle uvedeného pre prípad

vzniku škody spôsobenej vadným plnením zo strany predávajúceho platí, že sa jedná o ujmu, ktorú
kupujúcemu spôsobili vady tovaru a nie o ujmu, ktorá spočíva vo vadnosti samotného predmetu plnenia
zmluvy. Pokiaľ ide o vzťah nároku na náhradu škody k nárokom zo zodpovednosti za vady tovaru je
zrejmé, že kupujúci nemôže požadovať náhradu škody v časti, v ktorej ju mohol a mal požadovať z
titulu nárokov zo zodpovednosti za vady. Z tohto dôvodu (súc si vedomý, že žiadne nároky z vád tovaru

uplatnené neboli) a zároveň z dôvodu nesprávne žalovanej DPH žalobca tak ako je uvedené vyššie
nenapadol nepriznanie mu žalovanej sumy do výšky 1.610,49 Eur. Z pravidla obsiahnutého v § 440 ods.
2 Obchodného zákonníka vyplýva, že nároky z vád v rozsahu, v ktorom mohli a mali byť vysporiadané
ujmou vzniknutou vadným plnením, sú z náhrady škody vylúčené. Uvedené ustanovenie má na mysli
iba škodu následnú, ktorá vznikne ako dôsledok vadného plnenia, a preto nemožno požadovať z titulu

náhrady škody reparáciu reklamovanej vady, ktorá je jedným z nárokov vád tovaru. V tomto zmysle je
žalobca presvedčený, že titulom vadného plnenia žalovaného mu vznikla aj ďalšia ujma, ktorú jeho práva
zo zodpovednosti za vady nemôžu vysporiadať v rozsahu celej vzniknutej ujmy v dôsledku porušenia
zmluvných povinností žalovaným a teda je presvedčený, že voči žalovanému má zachovaný dôvodný
nárok na náhradu škody, ktorá mu vadným plnením vznikla minimálne v tom rozsahu, ktorý predstavuje

ním zaplatenú sumu Slovenskej obchodnej inšpekcii vo výške 4.608,- Eur, požadovanú za vykonanie
skúšok elektrobicykla. Pre úspešné uplatnenie takejto následnej škody nie je nevyhnutné, aby nároky
z vád tovaru musel uplatniť u žalovaného, pokiaľ ide o dva samostatné nároky, byť aj majúce spoločný
základ v existencii vady dodaného tovaru. Zároveň žalobca uvádza, že nepovažoval za správny záver
okresného súdu o neexistencii príčinnej súvislosti medzi škodou a porušením povinnosti z kúpnej zmluvy

uzavretej so žalovaným. V tomto kontexte záver okresného súdu o tom, že žalobca - predávajúci má
v rámci ochrany spotrebiteľa rozdielne postavenie od dodávateľa - žalovaného a že pokiaľ ide o jeho
povinnosť pravdivo a úplne informovať spotrebiteľa, tejto povinnosti sa nemôže zbaviť tvrdením, že
výrobca alebo dodávateľ mu tieto informácie neposkytol, je záverom dozaista správnym. Žalobcovi však
nie je zrejmé akú vecnú súvislosť má tento záver s prejednávanou vecou. Nejde totiž o nárok, ktorý

by sa týkal spotrebiteľa. Čo však je podstatné je skutočnosť, že pokiaľ súd prvej inštancie zmieňuje v
odôvodnení rozsudku § 11 zákona č. 250/2007 Z.z., potom je potrebné zmieniť v rámci prejednávanej
veci ods. 2 tohto ustanovenia, ktoré znie: „Ak výrobca alebo dovozca nevstupuje do priameho vzťahu s
predávajúcim, sú povinní pravdivo a úplne informovať o vlastnostiach výrobku dodávateľa. Dodávateľ je
povinný pravdivo a úplne informovať o vlastnostiach výrobku predávajúceho. Informácie, ktoré výrobca,

dovozca alebo dodávateľ musia poskytnúť, zahŕňajú a) úplný opis rizika, ktoré výrobok predstavuje,
vrátane rizika výrobku používaného na výkon služby, b) všetky informácie dôležité pre používanie
výrobku, c) opatrenia, ktoré je potrebné prijať na zabránenie vzniku rizika pre spotrebiteľa pri používaní
výrobku.“ Z uvedeného vyplýva, že žalovaný voči žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi bol
povinný poskytnúť informácie o výrobku tak, aby predávajúci poznal úplne a všetky vlastnosti výrobku.

Pokiaľ tak žalovaný neučinil, nemožno súhlasiť so záverom, že medzi následnou škodou (majúcou
pôvod vo vade dodaného tovaru), ktorá žalobcovi vznikla a porušením povinnosti z kúpnej zmluvy
žalovaným nie je príčinná súvislosť. Nejde o spor predávajúceho so spotrebiteľom, voči ktorému by
sa predávajúci nemohol zbaviť zodpovednosti tvrdením, že výrobca alebo dodávateľ mu neposkytlirelevantnéinformácieotovare.Rovnakotaksapredávajúci-právnypredchodcažalobcunemoholzbaviť
zodpovednosti ani v rámci kontroly vykonanej Slovenskou obchodnou inšpekciou. To ale neznamená, že
na vzťah žalovaného - dodávateľa tovaru a právneho predchodcu žalobcu by malo byť aplikované toto

ustanovenie a z neho vyplývajúci záver, „že žalobca nenesie voči žalobcovi zodpovednosť za škodu,
ktorá mu bola spôsobená. Žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie na zistený skutkový stav obsah
správnej právnej normy nesprávne interpretoval, pokiaľ ide o právnu úpravu Obchodného zákonníka a
správnezvolenúasprávneinterpretovanúprávnunormunesprávneaplikoval,pokiaľideoprávnuúpravu
zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa.“Navrhol,abyodvolacísúdrozhodnutieokresnéhosúdu

zmenil tak, že žalovaného zaviaže na zaplatenie: „- sumy vo výške 3.840,- €, - úroku z omeškania
vo výške 9,00% ročne zo sumy 3.840,- € od 26.08.2019 do zaplatenia, - paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- € a - žalobcovi prizná náhradu trov konania odvolacieho
konania a náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100%.“

18. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

19. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania prejednal
odvolanie žalobcu podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom
za rešpektovania § 219 ods. 1, 3 CSP rozsudok okresného súdu v napadnutých častiach potvrdil ako
vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním

v pomere hlasov 3:0.

20. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu, postupom bez nariadenia
pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/106/2021-130 zo dňa
16.5.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského

súduvŽilinevlehotenajmenej5dnípredjehovyhlásenímpodľavyššieuvedenéhouzneseniaKrajského
súdu v Žiline a oznámením na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené
podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

21. K odvolacím dôvodom žalobcu primárne krajský súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožnil so

skutkovými, ako aj právnymi názormi súdu prvej inštancie, preto základom rozhodnutia krajského súdu
je aplikácia § 387 ods. 2 CSP, práve z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné a ani žiadúce,
aby v odôvodnení rozsudku krajského súdu boli opätovne zopakované tie skutkové a právne závery,
ktoré vyjadril okresný súd v napadnutom rozsudku a s ktorými sa krajský súd stotožňuje. Je postačujúce
na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09, rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR sp.zn. 5Cdo/40/2018 ods. 19. odôvodnenia tohto rozhodnutia). Krajský súd za akceptovania nálezu
Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 314/2018 zo dňa 13. novembra 2018 v prípade aplikácie § 387 ods.
2 CSP sa vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami žalobcu uvedenými
v odvolaní.

22. Krajský súd primárne uvádza, že v odvolacom konaní mohol posudzovať napadnutý rozsudok
okresného súdu v rozsahu zadefinovaných odvolacích dôvodov žalobcu obsiahnutých v písomne
podanom odvolaní zo dňa 20.7.2021 (č.l. 113 spisu). Žalobca v podanom odvolaní podľa § 379 v
spojení s § 380 ods. 1 CSP vymedzil kvalitatívne a kvantitatívne dôvody pre posudzovanie napadnutého
rozsudku okresného súdu a len v ich medziach bolo možné krajským súdom hodnotiť závery okresného

súdu.

23. Dodáva odvolací súd, že rozsah odvolacích dôvodov žalobcu obsiahnutých v písomne podanom
odvolaní mohol byť posudzovaný len v rovine tých tvrdení, ktoré sa týkali posúdenia uplatneného nároku
žalobcom, jeho relevantných tvrdení a dôkazov produkovaných v konaní pred súdom prvej inštancie

vo väzbe na dôvody sa rozsah uplatnenej obrany žalovaným v tomto konaní za viazanosti odvolacieho
súdu skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie podľa § 383 CSP, keď nebol zistený dôvod
na doplnenie, prípadne zopakovanie dokazovania. Tento záver krajského súdu vychádza i z obsahu
zápisniceopojednávanízodňa7.6.2021(č.l.95spisu),keďpovyjadrenízástupcužalobcuažalovaného
okresný súd vyhlásil dokazovanie uznesením za skončené.

24. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.25.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

26. K zvýrazneniu vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu a k odvolacím dôvodom žalobcu
odvolací súd uvádza, že okresný súd vykonal v dostatočnom rozsahu dokazovanie nevyhnutné pre
posúdenie žalobcovho nároku nielen pre konanie pred okresným súdom, ale aj pre konanie odvolacie
bolo rozhodné a podstatné vymedzenie nároku žalobcom i skutkové tvrdenia obsiahnuté v podanej

žalobe, ako i obrana žalovaného. Bolo zrejmé, že žalobca sa nestotožnil so závermi okresného súdu,
ktoré viedli okresný súd k nepriznaniu sumy 3.840,- Eur, ktorá predstavuje náklady na vykonané
skúšky elektrobicykla, ktoré v spojitosti s vykonanou kontrolou bol povinný žalobca uhradiť Slovenskej
obchodnej inšpekcii a podľa žalobcu ide teda o reálnu škodu. V tejto súvislosti poukázal žalobca na to, že
pri dodaní tovaru s vadami vzniklo kupujúcemu právo na uplatnenie nárokov zo zodpovednosti za vady
tovaru, ako aj nárok na náhradu škody. Tieto skupiny nárokov sú v podstate oddelené, aj keď majú určitý

jednotiacizáklad,ktorýspočívavujmevmajetkovejsférenadobúdateľakupujúceho.Preodlíšenieškody
od ujmy, ktorá je kupujúcemu spôsobená existenciou vád tovaru, je dôležité, že pri škode dochádza k
zásahu do inej majetkovej sféry, ako je samotný predmet zmluvy, tzn. že vznik škody predpokladá buď
reálne zmenšenie už existujúceho majetku kupujúceho alebo stratu ušlého zisku. Ďalej dôvodil žalobca v
odvolaní, že pokiaľ ide o vzťah nároku na náhradu škody k nárokom zo zodpovednosti za vady tovaru, je

zrejmé, že kupujúci nemôže požadovať náhradu škody v časti, v ktorej ju mohol a mal požadovať titulom
nárokov zo zodpovednosti za vady. Z tohto dôvodu žalobca, súc si vedomý, že žiadne nároky z vád
tovaruuplatnenéneboliazároveňzdôvodunesprávnežalovanejDPH,nenapadolnepriznaniežalovanej
sumy do výšky 1.610,49 Eur. Odvolateľ citoval § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka a zdôraznil, že
titulom vadného plnenia žalovaného mu vznikla aj ďalšia ujma, ktorú jeho práva zo zodpovednosti za

vady nemôžu vysporiadať v rozsahu celej vzniknutej ujmy v dôsledku porušenia zmluvných povinností
žalovaným, a teda je presvedčený, že voči žalovanému má zachovaný dôvodný nárok na náhradu škody,
ktorá mu vznikla minimálne v tom rozsahu, ktorý predstavuje ním zaplatenú sumu Slovenskej obchodnej
inšpekcii.Zdôraznil,ženejdeonárok,ktorýbysatýkalspotrebiteľa.Zdôraznil,žežalovanývočižalobcovi
bol povinný poskytnúť informáciu o výrobku tak, aby predávajúci poznal úplne všetky vlastnosti tovaru.

Rovnako sa predávajúci, čoby právny predchodca žalobcu nemohol zbaviť zodpovednosti ani v rámci
kontroly vykonanej Slovenskou obchodnou inšpekciou. V súvislosti s takto formulovanou odvolacou
argumentáciou žalobcu sa dôsledne oboznámil odvolací súd s odôvodnením napadnutého rozsudku
okresného súdu, ktorý v rámci vyvolaného prvoinštančného konania posudzoval i aplikáciu § 440
Obchodného zákonníka ods. 2 tak, ako uviedol okresný súd v napadnutom rozsudku. Je potrebné

poukázať v tejto rovine na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, z ktorého
vo väzbe na vykonané dokazovanie, obsah spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že postup
okresného súdu bol podľa odvolacieho súdu vecne správny, vzhľadom na žalobcom tvrdený skutkový a
právny stav uplatneného nároku na náhradu škody a nie je dôvod, aby ho odvolací súd na tomto mieste
uvádzal, preto odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu.

27. Pripomína odvolací súd, napriek vyššie uvedenému na tomto mieste, závery okresného súdu, že
predmetom sporu je nárok na náhradu škody podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa § 440
ods.2OBZuspokojenie,ktorémožnodosiahnuťuplatnenímniektoréhoznárokovzvádtovaru,nemožno
dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. To znamená, že primárne sa uplatňujú nároky z

vád tovaru pred náhradou škody. Podľa § 440 ods. 1 OBZ nároky z vád tovaru sa nedotýkajú nároku na
náhradu škody. To znamená, že popri nárokoch zo zodpovednosti za vady má kupujúci nárok na náhradu
škody, ak nárokmi z vád, škoda nie je vyrovnaná; resp. uspokojená z práva zo zodpovednosti za vady.
Žalobca a ani jeho právny predchodca v právnom postavení kupujúceho neuplatnil voči žalovanému v
právnom postavení predávajúceho žiadne nároky zo zodpovednosti za vady. Zákonnými predpokladmi

vzniku nároku na náhradu škody sú a/ protiprávny úkon (porušenie právnej povinnosti); b/ vznik škody,
c/príčinná súvislosť medzi a/ a b/ (kauzálny nexus). Iba ak sú všetky predpoklady zodpovednosti za
škodu preukázané môže byť žalobca v konaní o náhradu škody úspešný. Porušením právnej povinnosti
zo záväzku je aj dodanie vadného tovaru. Škoda je majetková ujma objektívne vyčísliteľná v peniazoch.
Za škodu sa považujú aj náklady vynaložené poškodenou stranou, ktoré by nebyť škodovej udalosti,

poškodený nemusel vynaložiť. Príčinná súvislosť znamená, že medzi porušením konkrétnej povinnosti
a vznikom škody musí byť vzťah príčiny a následku (bez porušenia, konkrétnej - danej povinnosti by
škoda nevznikla). Príčinnú súvislosť nie je možné zamieňať s iba časovou nadväznosťou (súvislosťou).
Nie je možné opomenúť ani záver okresného súdu, že žalobca ani jeho právny predchodca od zmluvyneodstúpil, tovar si ponechal, pričom neuplatnil žiaden nárok zo zodpovednosti z vád tovaru. Okresný
súd konštatoval, že žalobca mohol uspokojenie vo výške kúpnej ceny tovaru dosiahnuť odstúpením od
zmluvy, preto ho nemôže dosiahnuť uplatnením nároku na náhradu škody.

28. Pokiaľ išlo o žalobcom tvrdenú škodu (odsek 24 odvolania) 4.608,- Eur vo výške nákladov na skúšky,
právnemu predchodcovi žalobcu bolo vyúčtované 3.840,- Eur bez DPH, ku ktorej žalobca pripočítal 20
% DPH, keďže právnemu predchodcovi žalobcu ako kontrolovanej osobe vznikla povinnosť nahradiť
náklady na skúšky ak deklarovaná bezpečnosť alebo kvalita nevyhovuje požiadavkám osobitných

predpisov alebo ak bolo zistené, že pre výrobok nie je zabezpečená zhoda podľa osobitného predpisu,
tak zdôrazňuje tak, ako zdôraznil okresný súd i odvolací súd, že kontrolovanou osobou bol právny
predchodca žalobcu, ktorý predával tovar konečnému spotrebiteľovi. Účastníkom osobitného správneho
konania podľa zák. č. 128/2002 Z.z. ostatná kontrola vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa
bolprávnypredchodcažalobcu,ktorývykonávalprávaapovinnostívtomtoosobitnomsprávnomkonaní.
Bolo zrejmé, že predmetom uvedenej skúšky vykonávanej Technickým skúšobným ústavom Piešťany,

š.p., bol skúmaný viacerých parametrov, čo vyplývalo z protokolu o skúške a cenníka jednotlivých
skúšok, spolu 3.200,- Eur bez DPH. Vzorka nevyhovela v dvoch bodoch, a to skúška v časti 6 - návod
na použitie je ocenená na 30,- Eur bez DPH a v časti 4.2 - ostré hrany, bola ocenená na 5,- Eur
bez DPH. Celkom spolu 35,- Eur bez DPH, t.j. 42,- Eur s DPH. Príčinná súvislosť musí byť nielen
tvrdená, ale musí byť bezpečne preukázaná a bezprostredná. Ak okresný súd ustálil, že neexistuje

príčinnásúvislosťmedziškodouaporušenímpovinnostizkúpnejzmluvytak,akobolatvrdenážalobcom,
tak odvolací súd mal zato, že ide o vecne správny záver. Medzi nákladmi na skúšku a tvrdeným
porušením povinnosti predávajúceho dodaním tovaru, ktorý nespĺňal podľa SOI v dvoch bodoch STN
EN a nebol v zhode s Nariadenia vlády SR č. 436/2008 Z.z., bola len časová súvislosť. Odvolací súd
vo vyvolanom odvolacom konaní nemal priestor na odklon od záverov vyslovených okresným súdom,

v zmysle ktorých právny predchodca žalobcu (kontrolovaná osoba) a žalovaný sú podnikatelia, ktorí
konajú na vlastnú zodpovednosť avšak vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa majú rozdielne postavenie
a z toho vyplývajúcu zodpovednosť v línii tak, ako správne uzavrel okresný súd. Výrobca so sídlom
na území členského štátu EÚ - BOHEMIA BIKE a.s., Česká republika, dodávateľ - žalovaný, ktorý
dodal tovar predávajúcemu a predajca - právny predchodca žalobcu, ktorý uzatvára spotrebiteľské

zmluvy v rámci predmetu podnikateľskej činnosti. Výrobca je povinný pravdivo a úplne informovať o
vlastnostiach výrobku dodávateľa. Dodávateľ je povinný pravdivo a úplne informovať o vlastnostiach
výrobku predávajúceho a predávajúci je povinný informovať spotrebiteľa. Tejto povinnosti sa predávajúci
nemôže zbaviť tvrdením, že výrobca alebo dodávateľ mu tieto informácie neposkytol. Zhoduje sa
odvolací súd so závermi okresného súdu, že orgány verejnej správy vykonávajú dozor a kontrolou

vyššie uvedených subjektov výrobcov, dovozcov, dodávateľov a predajcov, a že Slovenská obchodná
inšpekcia vykonávala kontrolu právneho predchodcu žalobcu v pozícii predajcu. Účastníkom konania
bol právny predchodca žalobcu (predajca) a nie žalovaný (dodávateľ). Právny predchodca žalobcu prijal
výsledky kontroly jeho činnosti predajcu v osobitnom správnom konaní a následky vykonanej kontroly,
ktoré zaväzujú iba jeho. Žalovaný nemal možnosť do tohto konania zasiahnuť a ovplyvniť jeho výsledok,

preto ak okresný súd konštatoval, že nie je právny dôvod, aby znášal následky kontroly pre právneho
predchodcu žalobcu povinnosť zaplatiť náklady skúšky a vzorky, tak tento záver bol okresným súdom
vyhodnotený ako vecne správny. Výsledky skúšky neboli podkladom pre uplatnenie zodpovednosti za
vady tovaru, lebo žalobca, resp. jeho právny predchodca neuplatnil voči žalovanému zodpovednosť za
vady tovaru. Vo vzťahu k uvedeným záverom potom nemohol odvolací súd vyhodnotiť ako dôvodnú

argumentáciu žalobcu, že titulom vadného plnenia žalovaného mu vznikla aj ďalšia ujma, ktorú jeho
práva zo zodpovednosti za vady nemôžu vysporiadať v rozsahu celej vzniknutej ujmy v dôsledku
porušenia zmluvných povinností žalovaným, a teda je presvedčený, že voči žalovanému má zachovaný
dôvodný nárok na náhradu škody, ktorá mu vadným plnením vznikla minimálne v tom rozsahu, ktorý
predstavuje ním zaplatenú sumu Slovenskej obchodnej inšpekcii vo výške 4.608,- Eur požadovanú

za vykonanie skúšok elektrobicykla. Zároveň mal žalobca za to, že pre úspešné uplatnenie takejto
následnej škody nie je nevyhnutné, aby nároky z vád tovaru musel uplatniť u žalovaného, pokiaľ ide o
dva samostatné nároky, byť aj majúce spoločný základ v existencii vady dodaného tovaru. Vo vzťahu k
uvedenému považuje odvolací súd za podstatné uviesť, že žalobca, ktorý síce nepovažuje za správny
záver súdu prvej inštancie o neexistencii príčinnej súvislosti medzi škodou a porušením povinnosti z

kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným, poukazuje nielen v odvolaní na vadné plnenie zo strany
žalovaného, pričom k notifikácii vád takéhoto plnenia zo strany žalobcu voči žalovanému v relevantnom
štádiu nedošlo. Uvedená argumentácia žalobcu potom nevyvracia závery okresného súdu, s ktorými sa
odvolací súd stotožnil, keďže ich považoval za vecne správne. Žalobca vo vyvolanom súdnom konanínetvrdil žiadne skutočností, ktoré by mu bránili uvedené vady tovaru u žalovaného riadne uplatniť. Ak
žalobca považoval za nesprávny záver súdu prvej inštancie o neexistencii príčinnej súvislosti medzi
škodou a porušením povinností z kúpenej zmluvy uzatvorenej so žalovaným, tak zdôrazňuje odvolací

súd, že samotný žalobca uvádzal porušenie povinností z kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným. Ak
konštatovalporušeniepovinnostízkúpnejzmluvyuzatvorenejsožalovaným,takpreúspešnéuplatnenie
nároku v zmysle § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré rieši škodu následnú, ktorá vznikne ako
dôsledok vadného plnenia, nemožno požadovať z titulu náhrady škody reparáciou reklamovanej vady,
ktorá je jedným z nárokov vád tovaru. V tomto prípade bolo teda povinnosťou žalobcu preukázať, že ním

tvrdená škoda bola dôsledkom takej vadnosti, ktorá nepodliehala zodpovednosti za vady tovaru, ktoré
skutočnosti však žalobca v konaní nepreukázal.

29. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že pre rozhodnutie sporu je určujúce
vykonané dokazovanie a z neho vyvodené skutkové a právne závery. S tým súvisí aj odvolateľom
namietané zhodnotenie dôkazného bremena v spore. V nadväznosti na uvedené je potrebné uviesť,

že pod dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za
konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v
jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo
nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani

o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto
skutočností tiež tvrdí (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Obo/52/2010 z
24. júna 2010). Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu

v konaní. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Samotná
skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv
na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia.
Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce

žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného
(pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Cdo 81/2010 z 31. mája 2010). S
poukazomnavyššieuvedenévodôvodnenítohtorozhodnutiavoväzbenazáveryokresnéhosúdu,ktoré
odvolací súd vyhodnotil ako vecne správne, nebolo možné konštatovať unesenie dôkazného bremena
žalobcom vo vzťahu k ním aplikovanej obrane.

30. Vo vzťahu k prijatým záverom okresného súdu odvolací súd uvádza, že „Základom hodnotiaceho
postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré
tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje,
aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu,

ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké
tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí
byť jedno pravdivé, a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo
dostatočne odôvodnené“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6M Cdo 1/2010
z 28. februára 2011). Odvolací súd poukazuje v tejto časti na dostatočné odôvodnenie napadnutého

rozsudku okresného súdu, z ktorého vyplývajú vecne správne závery, cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP.

31. Krajský súd po oboznámení sa s postupom okresného súdu konštatuje, že vydaniu napadnutého
rozhodnutia predchádzala činnosť súdu prvej inštancie, ktorá neznemožnila žalobcovi ako sporovej
strane realizáciu jej procesných oprávnení a ani žalobcovi nebola zmarená možnosť aktívnej účasti

na konaní, súčasťou ktorej je aj navrhovanie dôkazov. V konečnom dôsledku právo žalobcu na
označovanie,navrhovaniedôkazovboložalobcomzrealizované,uplatnené,avšakjepotrebnézvýrazniť,
že v konečnom dôsledku je to len súd, ktorý rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná, resp.
nevykoná.

32. Vzhľadom na výsledky odvolacieho konania s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že
v danom prípade nejde o nepreskúmateľné súdne rozhodnutie, ale o rozhodnutie, s ktorého závermi, a
to tak skutkovými ako aj právnymi, sa odvolateľ nestotožňuje. Polemizovanie - nespokojnosť odvolateľa
s hodnotením vykonaného dokazovania a právnym posúdením sporu súdom prvej inštancie, pokiaľ súdostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia (§ 220
ods. 2 CSP), nezakladá dôvodnosť odvolania.

33. Ak nebolo žalobe žalobcu rozsudkom okresného súdu vyhovené, tak toto rozhodnutie bolo krajským
súdom potvrdené ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP, keďže neboli
splnené podmienky ani pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani pre jeho zrušenie a vrátenie veci
na ďalšie konanie, v podrobnostiach odvolací súd odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého
rozsudku okresného súdu cez úpravu v § 387 ods. 2 CSP.

34. V závere svojho odôvodnenia krajský súd opäť poukazuje na § 379, § 380 ods. 1 CSP. Pokiaľ
odvolaním žalobcu neboli zadefinované konkrétne odvolacie dôvody k závislému výroku o trovách
konania, tak následne ani krajský súd nepodroboval osobitnému prieskumu tento výrok, ktorý bol ako
závislý od výroku vo veci samej rovnako potvrdený.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému voči žalobcovi bol
priznaný nárok na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne
okresný súd samostatným uznesením za aplikácie § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva

táto vada.Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania

pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.