Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 9, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/113/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115205574
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1115205574.4

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu: JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Michaela Králová, vo veci starostlivosti o maloleté deti H.: X.,
nar. XX.XX.XXXX a H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, deti rodičov: matka H.. H. H., trvale bytom E. S. XC,
XXX XX R., zastúpená: JUDr. Broňa Pavelková, PhD., advokátka, so sídlom Dobrovičova 6, Bratislava a

otca A.. H. H., trvale bytom F. X, XXX XX L., zastúpený JUDr. Irena Dubravčíková, advokátka so sídlom
Slovinec 73, 841 07 Bratislava, v konaní o návrhu otca o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností, o návrhu otca na vydanie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca maloletých detí proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 3P 15/2015-399 zo dňa 27. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 3P 15/2015-399 zo
dňa 27. júna 2016 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 3P 15/2015-399 zo dňa 27. júna 2016 zamietol návrh otca na
nariadenie neodkladného opatrenia (predbežného opatrenia), ktorý bol doručený súdu dňa 07.03.2016
a doplnený dňa 27.05.2016. Návrhom doručeným súdu dňa 23.12.2014 otec maloletých detí žiadal,
aby súd zmenil právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava IV vo veci sp.zn. 8C/172/2008, vo
veci o rozvod manželstva, ktorým boli maloleté deti na základe rodičovskej dohody, schválenej súdom,

zverenénačasporozvodemanželstvarodičovdostriedavejosobnejstarostlivostiobochrodičov.Zmenu
rozsudku otec žiadal z dôvodu, že matka maloletých detí nemá záujem o dohodu vo veciach výchovy
detí a naďalej pretrvávajú niektoré jej negatívne prejavy z minulosti, najmä navádzanie detí, aby otcovi
zatajovali niektoré konania matky, ktoré sa týkajú výchovy a starostlivosti, ako aj snaha o vytvorenie
nepravdivého negatívneho obrazu o otcovi. Otec tvrdil, že matka zanedbáva zdravotnú starostlivosť
o maloleté deti nenavštevuje s deťmi zubára alebo logopéda s maloletou X.. Tiež ho neinformuje o

podstatných skutočnostiach, týkajúcich sa maloletých detí a matka sama svojvoľne zapísala maloletú
X. do inej školy, ako sa obaja rodičia dohodli. Matka vedie maloleté deti k iným hodnotám a
postojom ako otec a takáto dvojtvárnosť vo výchove deťom podľa otca škodí. Otec tvrdil, že o deti sa
vie riadne postarať a poskytnúť im stabilné rodinné prostredie a z toho dôvodu žiadal zveriť maloleté
deti do jeho osobnej starostlivosti.

2. Otec návrhom doručeným súdu dňa 07.03.2016 žiadal, aby súd zmenil nariadené predbežné
opatrenie uznesením č.k. 3P/15/2015-12, zo dňa 04.05.2015, v doterajšom určení stretávania sa otca s
maloletou H. a upravil stretávanie s maloletou X. tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou
H. každý párny týždeň od piatka 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň od utorka
17.00 hod. do štvrtka 18.00 hod. tak, že matke súd uloží povinnosť odovzdať otcovi maloletú v stanovený
čas v mieste bydliska otca a po ukončení styku ju tam otec odovzdá matke. Matke tiež žiadal uložiť

povinnosťmaloletúnastykriadnepripraviťazabezpečiť,abypripreberaníaodovzdávanínebolprítomný
U. J.. Otec tiež žiadal, aby súd predbežným opatrením upravil styk otca s maloletou X. tak, žeotec bude oprávnený stretávať sa s maloletou X. po dobu prvých dvoch mesiacov každý piatok od 16.00
hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky tak, že matka bude povinná odovzdať maloletú v stanovený
čas v mieste bydliska otca a po ukončení styku ju tam otec odovzdá matke, ktorej žiadal tiež uložiť

povinnosť maloleté deti na styk riadne pripraviť a zabezpečiť aby pri preberaní a odovzdávaní nebol
prítomný U. J.. Po uplynutí týchto dvoch mesiacov žiadal upraviť styk otca s maloletou X. tak, že otec
bude oprávnený stretávať sa s maloletou X. po dobu tretieho a štvrtého mesiaca každý párny týždeň
od piatku 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. bez prítomnosti matky tak, že matka je povinná odovzdať
maloletú otcovi v stanovený čas v mieste bydliska otca a po ukončení styku ju tam odovzdá, opäť s

uložením povinnosti matke dieťa na styk riadne pripraviť a zabezpečiť, aby pri preberaní a odovzdávaní
nebol prítomný U. J.. Po uplynutí štvrtého mesiaca bude styk s maloletou X. spolu s maloletou H.
upravený tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou H. každý párny týždeň od piatka 16.00
hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň od utorka 17.00 hod. do štvrtka 18.00 hod. tak,
že matke súd uloží povinnosť odovzdať otcovi maloletú v stanovený čas v mieste bydliska otca a po
ukončení styku ju tam otec odovzdá. Matke žiadal uložiť povinnosť maloletú na styk riadne pripraviť a

zabezpečiť, aby pri preberaní a odovzdávaní nebol prítomný U. J..

3. Otec návrh odôvodnil tým, že asistovaný styk otca s maloletou X. nariadený uznesením Okresného
súdu Bratislava I č.k. 3P 15/2015-230 zo dňa 24.09.2015, bol nariadený na dobu troch mesiacov od
jeho vykonateľnosti, teda od 28.12.2015 nie je styk otca s maloletou opäť upravený. Úprava stretávania

s maloletou H. je naďalej podľa predbežného opatrenia, nariadeného dňa 04.05.2015 uznesením č.k.
3P 15/2015-122, ktoré vychádzalo z obdobia do konca apríla 2015. Otec tvrdil, že od poslednej úpravy
styku sa situácia zmenila negatívnym smerom a preto si vyžaduje rýchly zásah zo strany súdu. On
nemá problém komunikovať s matkou, ale matka nekomunikuje s ním a prejavuje vôľu a ochotu s ním
komunikovať iba navonok, pretože doteraz neprejavila skutočnú vôľu riešiť vzniknutú situáciu. Maloletá

H. je manipulovaná matkou a jej druhom U. J. a pri realizácii styku s otcom je vystavená konfrontačným
situáciám, ktoré nevyvoláva otec, ale ktoré môžu na H. nepriaznivo pôsobiť. Podľa otca je neprípustné,
aby matka namiesto odovzdania dieťaťa doslova vystrčila maloletú za dvere rodinného domu, nechala ju
tam stáť, aby sa ona rozhodla, či k otcovi pôjde alebo nie a toto všetko sníma druh matky cez pootvorené
dvere. Otec nemôže maloletú odviesť, pretože nestojí na verejnom priestranstve, ale v predzáhradke

domu, kam otec vzhľadom na zákaz U. J. nemôže vstúpiť.

4. Okresný súd predmetný návrh a nariadenie neodkladného opatrenia právne posúdil podľa ustanovení
§ 102 O.s.p., § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 77 a
§ 171 Občianskeho súdneho poriadku. V odôvodnení uznesenia zdôraznil, že inštitút predbežného

opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi. Keďže predbežné opatrenie nie
je konečným rozhodnutím, jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté
až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením
súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia a pri
zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby

boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť predbežná ochrana.

5. Okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky, vyžadované platnou
právnou úpravou, na vydanie predbežného opatrenia v zmysle návrhu otca. Otec maloletých detí vo

svojom návrhu nepreukázal naliehavú potrebu dočasnej úpravy, odôvodňujúcu ďalšiu zmenu dočasnej
úpravy styku s maloletou H. a maloletou X.. Naliehavosť dočasnej úpravy vzhľadom na charakter
konania skúmal aj súd z úradnej povinnosti, avšak jej potrebu z doposiaľ vykonaného dokazovania
nezistil. Z charakteru predbežného opatrenia ako rozhodnutia súdu vydaného bez vykonania riadneho
dokazovania je zrejmé, že jeho nariadenie má miesto len vtedy, ak ide o takú situáciu na strane

účastníkov, v tomto prípade maloletých detí, ktorá vzhľadom na jej naliehavosť neznesie odklad. V
danom prípade má súd za to, že úprava pomerov maloletých detí je dostatočne dočasne zabezpečená
prostredníctvom doposiaľ vydaných predbežných opatrení a účelom predbežného opatrenia preto
nemôže byť reakcia na každú tvrdenú zmenu pomerov, ktorá navyše vyžaduje vykonanie riadneho
dokazovania. Súd s poukazom na závery vykonaného znaleckého dokazovania konštatuje, že v

danom prípade je k úprave pomerov maloletých detí potrebné pristupovať vzhľadom na znalcom
konštatovanú závažnosť celej situácie mimoriadne citlivo, pričom podľa názoru súdu je v záujme
maloletých detí, poukazujúc na uvedené závery, potrebné čo najskôr stabilizovať situáciu maloletých
vydanímrozhodnutiavovecisamej,pričomďalšiadočasnáúpravasarozhodnecieľustabilizáciesituáciemíňa. Je nevyhnutné, aby obaja rodičia pochopili, že sledovať záujem maloletých detí je prvoradou
úlohou ich rodičov a nemožno ju absolútne prenášať na súd s očakávaním, že za rodičov vyrieši situáciu,
v ktorej sa maloleté deti z dôvodu správania svojich rodičov ocitli. Pokiaľ sa otec dožaduje úpravy styku

s maloletou X. predbežným opatrením, je zo strany súdu potrebné konštatovať, že navrhovaná úprava
nie je v súlade so závermi doposiaľ vykonaného dokazovania a už vôbec nespĺňa zákonné predpoklady
dočasnej úpravy pomerov.

6. Pokiaľ ide o návrh otca na zmenu dočasnej úpravy, týkajúcej sa miesta odovzdávania maloletej

H., s tým že súd matke uloží povinnosť zabezpečiť, aby pri odovzdávaní a preberaní maloletej
nebol partner matky, táto podľa názoru súdu zjavne prekračuje rámec ust. § 102 O.s.p. Z obsahu
spisového materiálu nepochybne vyplýva, že otec neosvedčil nárok, ktorý uplatňuje návrhom na vydanie
predbežného opatrenia. Rozsiahle dokazovanie nie je vzhľadom na charakter predbežného opatrenia
namieste. Za situácie, keď je právoplatným, vykonateľným, a teda vynútiteľným súdnym rozhodnutím
(predbežným opatrením, č.k. 3P/15/2015-122, pričom otec uvádza, že o súdny výkon rozhodnutia

aj požiadal) upravený styk otca s maloletým dieťaťom, je jednoznačne v rozpore s charakterom
predbežného opatrenia, aby bolo predbežným opatrením v tomto konaní menené miesto odovzdávania
maloletého dieťaťa len z toho dôvodu, že matka podľa tvrdení otca, ktoré navyše v konaní neboli
žiadnym relevantným spôsobom osvedčené, nie je schopná akceptovať právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie súdu. Zmena miesta odovzdávania alebo preberania maloletého dieťaťa môže byť riešená

až v rozhodnutí súdu vo veci samej. Podľa názoru súdu, otec v tomto štádiu konania neosvedčil potrebu
dočasnej úpravy pomerov účastníkov, a preto súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol.

7. Proti uzneseniu podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a najmä

s odôvodnením rozhodnutia. Otec namietal, že okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, neúplne zistil skutočný stav veci a tiež namietal, že rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní otec uviedol, že v návrhu boli ako dôkaz
priložené videozáznamy, ktoré dokazujú, že druh matky U. J. vyvoláva konfliktné situácie pri preberaní
dieťaťa, preto nie je zrejmé, ako mohol súd dospieť k takému záveru, že ani jeden dôkaz nevykonal

a následne ani nevyhodnotil, keď otec predložil dva videozáznamy z preberania maloletej. Otec sa
domáhal zmeny miesta odovzdávania maloletej a nie nútenej realizácie právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia, keď súd v odôvodnení uviedol, že právoplatné a vykonateľné rozhodnutie ohľadne styku
otcasmaloletoujepredmetomnútenéhovýkonurozhodnutia.Pretonávrhnavýkonrozhodnutianemôže
byť pre súd prekážkou na zmenu miesta odovzdávania maloletej. Otec poukázal na ustanovenie §

360 C.m.p., podľa ktorého možno nariadiť neodkladné opatrenie aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu. Táto nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti
poskytovanej ochrany. Súd by mal teda skúmať neodkladnosť takéhoto opatrenia bez ohľadu na to,
či sa jedná len o úpravu dočasnú pred konaním vo veci samej alebo v rámci konania vo veci samej.
Mal by skúmať to, či je maloleté dieťa pri preberaní resp. odovzdávaní konfrontované s vyvolanou

situáciou a či táto situácia môže ohroziť psychiku dieťaťa. Otec tvrdil, že od poslednej úpravy práv a
povinností k maloletým deťom sa situácia zmenila, čo rozpísal vo svojom návrhu, a preto bol zásah
súdu nevyhnutný, ale súd návrh zamietol a svoje zamietavé stanovisko odôvodnil odkazom na predošlé
rozhodnutia, ktoré považoval za dostačujúce k riešeniu úpravy styku otca s maloletými deťmi, a to
rozhodnutieč.k.3P15/2015-122vspojenísrozhodnutímKrajskéhosúduvBratislavezodňa29.06.2015

sp.zn. 11CoP 285/2015 a tiež rozhodnutie sp.zn. 3P 15/230. Názor súdu, že otec síce legálnym
spôsobom háji svoje práva, avšak svojím postupom predlžuje vykonanie znaleckého dokazovania, otec
považuje za absurdné, keď súd na jednej strane uznáva, že otec legitímne háji svoje práva a na druhej
strane v odôvodnení rozhodnutia tvrdí, že kvôli procesnej aktivite otca nebolo možné vykonať znalecké
dokazovanie. Otec poukázal na námietky k pochybeniam znalca zo dňa 04.03.2016 a zdôraznil, že ku

dnešnému dňu nebol znalec vypočutý, a tak je pripravený klásť znalcovi otázky a konfrontovať ho s
ďalšími závažnými pochybeniami v súvislosti s vypracovaním posudku, ktoré zistil pri konzultáciách s
odborníkmi a inými znalcami vykonávajúcimi znaleckú činnosť v oblasti psychológie. Otec sa v ďalšom
odvolaní zaoberal inými rozhodnutiami v danej veci, ako aj odvolacieho súdu a poukázal (podľa jeho
názoru) na nesprávny postup okresného a tiež krajského súdu, v súvislosti s úpravou práv a povinností

rodičov k maloletým deťom a tiež na závery znaleckého posudku a svoje námietky bližšie špecifikoval.
Tiež uviedol, že pokiaľ súd v zamietavom rozhodnutí vychádzal z toho, že neobstojí dočasná úprava
a je potrebné, aby súd rozhodol až vo veci samej, je na zváženie, čo je to dočasná úprava, ako dlho
má trvať. Tiež tvrdenie súdu o stabilizácii situácie vydaním rozhodnutia vo veci samej je mimo realitu,je scestné ak súd alebo znalec tvrdia, že z pohľadu maloletých detí vo veku 7 a 8 rokov môže dôjsť
k akejkoľvek stabilizácii pomerov vydaním rozhodnutia vo veci samej. Maloleté deti nemôžu vnímať
rozdiel medzi vykonateľnosťou predbežného opatrenia a vykonateľnosťou rozhodnutia vo veci samej a

nemajú byť zaťahované do súdnych sporov, ktoré prebiehajú medzi rodičmi. Ak súd vyslovil, že musí
vykonať rozsiahle dokazovanie a až po tom rozhodnúť o úprave styku, je otázne kedy skončí konanie
vo veci samej. Preto dočasná úprava nezabezpečeného styku s maloletou X., ktorá už trvá viac ako 18
mesiacov, by bola ďalej v nepredvídane dlhom období neupravená. Takýto stav je neúnosný a nie je v
záujme maloletého dieťaťa. Navyše je dôvodný predpoklad, že ani prvostupňové rozhodnutie vo veci

samej nebude právoplatné, nakoľko je takmer isté, že sa aspoň jeden z rodičov odvolá. A ak by súd
naopak chcel ohľadne styku rozhodnúť rýchlo, potom nie je jasné ako by chcel stihnúť toto rozsiahle
dokazovanie, keď tak neurobil doteraz. Pokiaľ sa súd nestotožňuje s petitom návrhu otca, upozornil otec,
že súd návrhom nie je viazaný a mohol upraviť styk s maloletými deťmi aj inak ako to navrhol otec. Preto
nevykonaním zmeny v predbežnom opatrení, ktorým bude zrušené škodlivé uznesenie o neupravení
styku s maloletou X., je možné napáchať na rodinných vzťahoch maloletej s otcom nezvratné škody.

Je pritom absolútne irelevantné, že za to bude v plnej miere spoluzodpovedný súd, ktorý prerušenie
citových väzieb podporil vydaním predbežných opatrení, ktoré sú aj viac ako rok stále v platnosti. Otec
založil do spisu fotodokumentáciu, pretože písomné podania sú len listy a nemôžu zobraziť skutočné
emócie a citové zážitky.

8. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá žiadala uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Vo vyjadrení
zo dňa 14.8.2016 matka uviedla, že nepozná dôvod, pre ktorý sa stretávanie nerealizuje a z celého
správania maloletej H. a z celého priebehu odovzdávania dieťaťa vyplýva situácia, že otec si maloletú
zámerne nepreberie, aby následne mohol viesť proti matke výkon rozhodnutia a argumentovať jej
nesprávnou výchovou. Podľa názoru matky, správanie otca smeruje k porážke matky maloletých detí

a nie k ochrane záujmov oboch dcér. K odovzdaniu H. vždy riadne dôjde, keď matka s dieťaťom vyjde
pred dom, motivuje ho a aj ho otcovi odovzdá. Napriek tomu si otec H. neodvedie a táto sa vracia
domov, často ustrašená s tým, že ju otec znova nahrával. Niekoľkokrát otcovi dokonca utiekla alebo
sa schovala. Matka nepozná dôvod a môže sa len domnievať, že H. bola svedkom udalostí, ktorými ju
otec odstrašil od styku s ním. Posledné stretnutie s maloletou H. bolo v sobotu dňa 6.8.2016, keď po

odovzdaní H. otcovi sa matka vrátila do domu a následne otec odišiel s maloletou. Matka si myslela, že
už sa styk realizuje a asi po hodine sa H. vrátila. Otec sa s maloletou išiel prejsť a následne ju poslal
domov. Pri realizácií stretávania otca s maloletou X. došlo k zhoršeniu psychického stavu maloletej X. po
nariadených stretnutiach v UNICEF a znaleckom dokazovaní. Maloletej boli nastavené psychiatričkou
antidepresíva, z dôvodu prehĺbenia úzkostných stavov. Nespala, odmietala stravu, mala strach z tmy a

mala strach ísť v noci na toaletu. Po dvoch mesiacoch sa tieto úzkostné stavy upokojili. Stav maloletej X.
sa vždy zhoršuje pred víkendom, keď vie, že si otec príde prevziať H.. X. odmieta vyjsť z domu, úzkostné
stavy má už od štvrtka a trvajú vždy do nedele. Psychický stav X. je veľmi vážny, nie je vylúčené, že
striedavá starostlivosť na nej zanechá trvalé negatívne stopy. Matka považuje rozhodnutie súdu, ktorým
bol návrh otca zamietnutý za správne, s prihliadnutím na to, že akékoľvek odobratie X. v súčasnom stave

na víkend k otcovi, by mohlo znamenať jej absolútny psychický kolaps a súčasný stav maloletej H. tiež
odôvodňuje rozhodnutie súdu, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.

9. Krajský súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, §
66, § 360 a nasl., § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, § 471 ods.

l, § 324 ods. l, § 329 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

10. Uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd v celom rozsahu potvrdil, pretože je vo výroku vecne
správne a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi (skutkovými a právnymi) uznesenia, ako

správnymi, toto uznesenie už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.). Akékoľvek
dôvody uvádzané odvolacím súdom na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia by bolo len
zopakovaním skutkových a právnych dôvodov uvedených súdom prvej inštancie. Pre úplnosť a na
doplnenie správnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

11. Neodkladné opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania. V oboch
prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov
účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným
znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich neodkladný a dočasný charakter.12. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Otec maloletých detí v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdil, že je potrebné

upraviť pomery účastníkov, teda rodičov do času, kým súd rozhodne vo veci o úpravu práv a povinností
rodičov k maloletým deťom. Podľa názoru otca, od poslednej úpravy práv a povinností k maloletým
deťom sa situácia zmenila, čo rozpísal vo svojom návrhu, a preto bol zásah súdu nevyhnutný, ale
súd návrh zamietol a svoje zamietavé stanovisko odôvodnil odkazom na predošlé rozhodnutia, ktoré
považoval za dostačujúce k riešeniu úpravy styku otca s maloletými deťmi, a to rozhodnutie č.k. 3P
15/2015-122 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.06.2015 sp.zn. 11CoP

285/2015 a tiež rozhodnutie sp.zn. 3P 15/230.

15. V danom prípade súd prvej inštancie správne vychádzal zo zistenia, že ohľadne starostlivosti o
maloleté deti je vedených viacero konaní, je nariadené znalecké dokazovanie a vykonáva sa ďalšie
dokazovanie za účelom rozhodnutia o právach a povinnostiach rodičov k deťom. Vzhľadom k tomu,

že súd je povinný rozhodnúť v súlade so záujmom maloletých detí, je povinný v tej súvislosti vykonať
aj dokazovanie a nie rozhodnúť bez náležitého zistenia skutkového stavu. Preto skutočnosti, ktoré
tvrdí otec vo svojich podaniach, keď poukázal na námietky k pochybeniam znalca zo dňa 04.03.2016
a zdôraznil, že ku dnešnému dňu nebol znalec vypočutý, a že je pripravený klásť znalcovi otázky a
konfrontovať ho s ďalšími závažnými pochybeniami, v súvislosti s vypracovaním posudku, ktoré zistil pri

konzultáciách s odborníkmi a inými znalcami vykonávajúcimi znaleckú činnosť v oblasti psychológie, sú
predmetom skúmania súdu vo veci samej, vyhodnocovaním vykonaných dôkazov.

16. Krajský súd k námietke otca v podanom odvolaní, v ktorom vytýkal súdu prvej inštancie, že
súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, poukazuje na ustanovenie § 329 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého súd
môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a
bez nariadenia pojednávania.

17. Z uvedeného vyplýva, že pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a
predbežným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku.
Aj v konaní o neodkladnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom
preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok
sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené

skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v
uvedenom smere nesie navrhovateľ predbežného opatrenia.

18. Zákon preto nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o predbežnom opatrení vykonávať
dokazovanie a naopak, vo vedomí, že výsluchom účastníka konania, proti ktorému návrh smeruje, by

mohol byť zmarený účel uvedeného opatrenia; v ustanovení § 329 ods. 1 C.s.p. výslovne formuloval
zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie vypočutí
a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na základe
predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá
pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom

opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie
neodkladného opatrenia, vyjadriť.

19. V danom prípade preto námietka otca v podanom odvolaní, týkajúca sa nedostatočne vykonaného
dokazovania a namietaných nesprávnych skutkových zistení nebola dôvodná.

20. Pokiaľ otec v podanom odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, v tej súvislosti treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkovýstav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery.

21. Nadväzne na ustanovenie § 395 ods. l, ods. 2 C.m.p., § 470 ods. l C.s.p., a na skutočnosť,
že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
(zákon č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016; ďalej len O.s.p.), odvolací súd preskúmaval, či

súd prvej inštancie sa dôsledne riadil citovaným procesným právnym predpisom (§ 74 a nasl.). V konaní
nebolo preukázané, to ani sám odvolateľ netvrdil, že by nastala taká vada, ktorá by mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať (§ 212 ods. 3 O.s.p.).
Otec vo svojom odvolaní síce označil odvolacie dôvody vyplývajúce z ustanovenia § 205 ods. 2 O.s.p.,
tieto ale vôbec neodôvodnil konkrétnymi právnymi skutočnosťami. Súd prvej inštancie sa vysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia s podstatnými skutočnosťami, dôležitými pre rozhodnutie o návrhu na

nariadenie predbežného opatrenia (teraz neodkladného opatrenia) a rozhodol v záujme maloletých detí.

22. Obsah neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa sa bezprostredne dotýka
výchovy maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie v oblasti starostlivosti súdu o maloletých, by malo
byť len krátkodobým provizóriom a nie konečným rozhodnutím vo veci samej. Účelom neodkladného

opatrenia v konaní o výchove maloletého dieťaťa je dočasná úprava pomerov účastníkov konania,
resp. ochrana potenciálneho výkonu rozhodnutia, ktorý by mohol v budúcnosti byť ohrozený. Osobitosť
inštitútu spočíva v skutočnosti, že ide o súdnu úpravu, avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej.
Toto opatrenie má mať výnimočný charakter, v prípade rozhodnutí o výchove maloletých detí má svojim
spôsobom smerovať k ich „prežitiu“. Z tohto hľadiska právna úprava zodpovedá Dohovoru o právach

dieťaťa, ktorý zaraďuje právo na prežitie medzi právami dieťaťa na popredné miesto.

23. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem
dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a

deti majú právo na rodičovskú starostlivosť.

24. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností,
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

25. V danom prípade okresný súd správne dospel k záveru, že návrhu otca na nariadenie neodkladného
opatrenia nie je možné vyhovieť, pretože k tomu nie sú splnené zákonné podmienky. Nemožno
sa stotožniť s tvrdením otca, že neodkladné opatrenie je nutné nariadiť, pretože vo veci nie je
doteraz rozhodnuté a rozhodnutie môže byť v dôsledku podaného odvolania oddialené na neurčitý
čas. Predbežné (neodkladné) opatrenie nemôže byť prostriedkom na dosiahnutie alebo zabezpečenie

urýchleného rozhodnutia vo veci samej, alebo náhrady takéhoto rozhodnutia. Vychádzajúc z tvrdenia
otca, o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia, by bolo možné dosiahnuť rozhodnutie súdu
neodkladným opatrením skoro vždy a rozhodnutie vo veci by už len potvrdilo predbežne upravený stav.
Takýto postup pri rozhodovaní o neodkladnom (predbežnom) opatrení by nebol v súlade s jeho účelom.
Rovnako neobstojí ani tvrdenie otca a jeho záujem na nariadení neodkladného opatrenia, že ak sa

súd nestotožňuje s petitom návrhu otca, súd návrhom nie je viazaný a mohol upraviť styk s maloletými
deťmi aj inak ako to navrhol otec. Zo strany súdu neboli zistené a zo spisu nevyplývajú predpoklady, na
základe ktorých by súd mal začať konanie bez návrhu, alebo ako navrhuje otec, na základe jeho návrhu
prehodnotiť daný stav a prípadne rozhodnúť aj inak, ako otec navrhuje, keď súd nie je návrhom viazaný.
V danom prípade nie je dôvodné tvrdenie otca, že nevykonaním zmeny v neodkladnom opatrení, je

možné napáchať na rodinných vzťahoch nezvratné škody, keď k tomuto názoru otca odvolací súd
poukazuje na článok 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, v ktorom je zakotvená zásada, že obaja
rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, a preto je predovšetkým povinnosťou
rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti zabezpečiť, aby bolo realizované právo druhéhorodiča na styk s dieťaťom a ak to nie je možné, je takýto rodič výchovne nespôsobilý a takýto stav a
správanie rodiča, ktorý neumožňuje druhému rodičovi (ktorému nebolo dieťa zverené) styk s dieťaťom,
je možné napraviť zmenou výchovného prostredia dieťaťa tak, aby bolo zabezpečené právo dieťaťa na

styk s druhým rodičom, resp. aby bolo zabezpečené právo detí na rodičovskú starostlivosť, vyplývajúce
z čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

26. Odvolací súd zastáva názor, že okresný súd v súlade s uvedeným ustanovením správne právne
posúdil danú vec a rozhodol v súlade so zákonom. Námietka otca v podanom odvolaní, ktorá sa týka

nesprávneho právneho posúdenia veci, preto nie je opodstatnená.

27. Okrem toho je nutné zaoberať sa tiež námietkou otca, že odôvodnenie napadnutého uznesenia je
nesprávne a tiež nepreskúmateľné.

28. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok

znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny
poriadok. O takúto procesnú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi
konania jeho procesné práva.

29. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade
a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné, alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu
práva na spravodlivý proces.

30. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na
spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami,
argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, ktoré majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05 a tiež Kraska
c. Švajčiarsko).

31. Arbitrárnosť rozhodnutia môže byť kvalifikovaná buď ako rovnocenná konkurencia viacerých
protichodných právnych názorov vyslovených súdom, alebo situácia, v ktorej súd svoj jediný právny
záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré prichádzajú do úvahy.

32. Samotné rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a
právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov súdneho konania pri rešpektovaní zásad
spravodlivého súdneho konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti
s dôrazom na zrozumiteľnosť, jasnosť a súlad skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k jeho výroku.

33. Zákonné požiadavky na odôvodnenie rozsudkov a tiež uznesení (v čase rozhodovania okresného
súdu), vyplývali z § 157 ods. 2 O.s.p. Jeho účelom je predovšetkým doložiť správnosť rozsudku, zároveň
je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Ustanovenie § 157 ods.
2 O.s.p. dáva súdom dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozsudku. Z hľadiska úplnosti
odôvodnenia rozsudku sa žiada, aby odôvodnenie obsahovalo najmä stručné a výstižné prednesy

účastníkov a ich konečné návrhy, dôkazy, o ktoré súd oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa
spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočnosti, ktoré mal preukázané a právne posúdenie zisteného
skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Ak súd svoj skutkový a naň nadväzujúci
právny záver v rozhodnutí riadne neodôvodní, jeho rozsudok nemožno považovať za preskúmateľný.

24. Krajský súd zastáva názor, že v danom prípade nebolo postupom okresného súdu porušené právo
odvolateľa na spravodlivé súdne konanie, čím mu súd prvej inštancie neodňal možnosť konať pred
súdom. Po posúdení námietky otca, spochybňujúcej presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia súdu,
dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie zodpovedá požiadavke ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.

35. Krajský súd s prihliadnutím na uvedené dospel k záveru, že skutkové a právne závery
okresného súdu, nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a že odôvodnenie odvolaním napadnutého uznesenia okresného súdu ako
celok, spĺňa parametre zákonného odôvodnenia.36.Krajskýsúdsastotožnilsozávermiokresnéhosúduozamietnutínávrhunanariadenieneodkladného
opatrenia a pre doplnenie uvádza, že za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd nerozhodol a neodôvodnil svoje
rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

37.Tvrdenieoneúplnostivykonanéhodokazovania,resp.žeokresnýsúddospelnazákladevykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

a tvrdenie odvolateľa o nedostatkoch dokazovania a tiež o nesprávnom právnom posúdení veci, je
neopodstatnené.

38. Pretože uznesenie okresného súdu spĺňa základné právne náležitosti, najmä zrozumiteľnosť,
určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov konania na súde prvej
inštancie, jeho odôvodnenie je presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje,

potvrdil ho ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na zdôraznenie
jeho správnosti ho iba doplnil o ďalšie dôvody.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,
ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).