Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 28, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/40/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517206178
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3517206178.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu Ing. D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., Q..
Z. XXX/XX, zastúpeného Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Trnava, Hlavná
31, IČO: 36 865 281, proti žalovanému Fakultná nemocnica Trenčín, so sídlom Trenčín, Legionárska
28, IČO: 00 610 470, zastúpenému Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, advokátom so sídlom Žilina, Jána Reka

13, za účasti intervenienta na strane žalovaného KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance
Group,sosídlomBratislava,Štefanovičova4,IČO:0058544,zastúpenéhoJUDr.BaltazáromMucskom,
advokátom so sídlom Bratislava, Vajnorská 55, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. novembra 2021, č.k. 21C/41/2018-301, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaný a intervenient m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu

100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému
a intervenientovi na strane žalovaného priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 9.078,86 eur s príslušenstvom titulom bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia,
náhrady za stratu zárobku, náhrady nákladov na liečenie a zaplatenia sumy 15.000 eur titulom náhrady

za zásah do osobnostných práv. Žalobca odôvodnil nárok tým, že došlo k ujme na jeho zdraví v
dôsledku protiprávneho konania žalovaného. Dňa 11.06.2015 žalobca podstúpil vo Fakultnej nemocnici
Trenčín operáciu prínosových dutín a nosovej prepážky, dňa 29.06.2015 sa žalobca dostavil do
otorinolaryngologickej ambulancie u žalovaného (ďalej len „ORL ambulancia“) a ošetrujúci lekár sa
rozhodol pre vykonanie punkcie nosovej dutiny. Napriek vysloveným obavám zo zákroku, bol žalobcovi
bez jeho predchádzajúceho písomného súhlasu zákrok vykonaný. Punkčná ihla bola lekárom zavedená
na pracovisku v ambulantných priestoroch, následne sa žalobca musel na pokyn lekára premiestniť

z kresla pre pacientov do vedľajšej administratívnej miestnosti s punkčnou ihlou v nose na bežnú
stoličku. Po pár sekundách žalobca cítil postupnú stratu vedomia a začiatok nekontrolovaného pádu
zo stoličky, kedy sa ošetrujúci lekár nachádzal vo vedľajšej miestnosti a zdravotná sestra bola asi 2m
od žalobcu, čo neumožňovalo zabrániť pádu žalobcu v bezvedomí zo stoličky na podlahu. Žalobca
sa prebral na zemi, pričom od tohto momentu cítil intenzívnu bolesť hlavy, spojenú z dezorientáciou,
celkovou slabosťou, problémami s rovnováhou, následne bol s lekárskou správou odoslaný na internú

ambulanciu. Po prepustení do domáceho liečenia sa zdravotný stav žalobcu zhoršoval, absolvoval
viacero vyšetrení. Napokon bol u žalobcu zistený nález na krčnej chrbtici, s konštatovaním trvalého
poškodenia a bol mu doporučený invalidný dôchodok. Do chvíle, kedy došlo k pádu, žalobca nemalžiadny úraz, v dôsledku ktorého by mohlo dôjsť k poškodeniu krčnej chrbtice. Žalobca mal za to,
že zo strany ošetrujúceho lekára MUDr. C.a boli porušené štandardné lekárske postupy pri výkone
punkcie prínosových dutín, pacient nebol pred punkciou poučený o rizikách zákroku, nebol počas celého

lekárskeho výkonu fixovaný tak, aby sa eliminovalo riziko prípadného pádu pacienta. Žalobcovi nebola
poskytnutá primeraná zdravotná starostlivosť, prislúchajúca momentálnemu kritickému zdravotného
stavu.. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a namietal, že došlo k pádu počas vykonávanej punkcie
nosovej dutiny dňa 29.06.2015 a žalobcom popísaná udalosť bola založená len na jeho tvrdeniach.
Žalovaný poskytol žalobcovi zdravotnú starostlivosť správne. V tejto súvislosti rozporoval aj tvrdenie

žalobcu, podľa ktorého tento neudelil na predmetný zákrok informovaný súhlas a predložil lekársku
správu vyhotovenú MUDr. I. C.om zo dňa 29.06.2015 podpísanú žalobcom, v ktorej sa výslovne
uvádza, že bol riadne poučený. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti žalobcovi zo strany žalovaného
bolo predmetom vykonaného dohľadu Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, o čom bol
vyhotovený Protokol č. 266/2016 a pochybenie v zmysle porušení ustanovení § 4 ods. 3 zákona ě.
576/2004 Z. z. vykonaným dohľadom zistené nebolo. Žalovaný namietal aj vyčíslenie škody, ktoré

žalobca nezdôvodnil, nepredložil lekársky posudok zo dňa 28.08.2017 o bolestnom a nezdokladoval
uplatnený nárok na náhradu cestovných nákladov. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na nemajetkovú ujmu,
jeho výška nie je zdôvodnená, je zjavne neprimerane vysoká, kedy peňažné náhrady v takej výške
priznávajú súdy v prípadoch smrti pacienta jeho najbližším pozostalým príbuzným. Intervenient navrhol
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, poukázal na absenciu predpokladov vzniku nároku na náhradu škody,

žalobca nepreukázal porušenie povinnosti, resp. protiprávne konanie žalovaného, jeho zamestnancov.
Skutkový dej je založený len na tvrdeniach žalobcu, bez akéhokoľvek relevantného dôkazu. Rovnako
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v protokole č. 266/2016 nenašiel v postupe žalovaného
žiadne pochybenie.

2. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca mal poškodený stavec C1 a k poškodeniu stavca C1 mohlo
dôjsť následkom úrazu. Aj napriek tomu, že žalovaný vychádzal z prepúšťacej správy zo dňa 18.08.2015
FNsP Skalica, v zmysle ktorej výsledok vyšetrenia MRC nepreukázal poškodenie chrbtice, podstatný
bol v danom prípade znalecký posudok MUDr. Tatiany Vološinovej č. 03/2020 zo dňa 06.10.2020, kde je
v nálezovej časti uvedené, že podľa dostupných materiálov utrpel žalobca dňa 29.06.2015 úraz/pád zo

stoličky, bez následného vyšetrenia v zmysle zobrazovacích metód, RTG, CT, MR. Prvé vyšetrenie CT
mozgu bolo zrealizované až dňa 28.07.2015 v NsP Myjava, pri ktorom však stavec Cl nie je zachytený.
Dňa 17.08.2015 bolo realizované MR vyšetrenie krčnej chrbtice vo FNsP Skalica, kedy stavec Cl je
zobrazený len bočnej (sagitálnej) rovine, jeho hodnotenie v tejto rovine v MR obraze nie je dostačujúce,
transverzálna ani koronárna rovina neboli doplnené. V sagitálnej rovine bez presvedčivej detekcie

čerstvej lomnej línie, bez kostného edému, ktorý by potvrdzoval čerstvú kontúziu kosti. CT vyšetrenie
krčnej chrbtice bolo realizované dňa 06.07.2016 v NsP Malacky, kde okrem degeneratívnych zmien
tiel stavcov a medzistavcových platničiek (ktoré nie sú predmetom konania), prítomné degeneratívne
zmeny tela stavca C1 a C2, tzv. atlantodentálna artróza, s predným osteofytom tela stavca Cl, ktorý
vykazuje poúrazové zmeny, a to abrupcia ventrálneho osteofytu tela stavca C1. Oblúk tela stavca

C1 je však intaktný, v CT obraze bez traumatických zmien. Kontrolné CT vyšetrenie krčnej chrbtice
zo dňa 20.06.2017 tento nález potvrdzuje. Znalkyňa upresnila, že CT vyšetrenie zo dňa 06.07.2016
odhaľuje abrupciu ventrálneho (predného) osteofytu tela stavca C1, bez traumatických zmien predného
oblúka tela stavca C1. Keďže vyšetrenie bolo zrealizované s veľkým časovým odstupom od úrazu,
dá sa hodnotiť len ako stav po abrupcii ventrálneho osteofytu tela stavca C1, bez bližšej špecifikácie.

Vzhľadom na absenciu kostného edému pri MR vyšetrení zo dňa 17.08.2015, ako i na CT nález zo dňa
06.07.2016 možno konštatovať, že nález je staršieho dáta, teda hodnotiť ho ako stav po úraze, bez
bližšej časovej špecifikácie. Priebeh liečenia v podstatných faktoroch popísal ošetrujúci neurológ MUDr.
JozefZeman,ktorýuviedol,ženazákladežalobcomuvedenýchsymptómov,anamnézy,históriiošetrení,
vyšetrení i hospitalizácii, ním uvedené symptómy by mohli zodpovedať poškodeniu krčnej chrbtice,

hlavne v oblasti CK prechodu (pri autohaváriách, pádoch a pod.). Výsledky popisu CT zo dňa 06.07.2016
potvrdili poškodenie krčného stavca C1, neurochirurg MUDr. Illéš poškodenie krčného stavca potvrdil.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že u žalobcu došlo k poškodeniu stavca C1, pravdepodobne v dôsledku
bližšie nešpecifikovaného úrazu, v bližšie neupresnenej dobe. Žiadna z lekárskych správ nepotvrdila,
kedy k poškodeniu stavca C1 došlo. Sporné medzi stranami zostalo, kedy a za akých okolností došlo k

uvedenému zraneniu, resp. či k nemu došlo spôsobom ako popísal žalobca.

3. Svedok MUDr. I. C. PhD. uviedol, že v čase incidentu dňa 29.06.2015 pracoval ako lekár ORL
ambulancie žalovaného. Žalobca mal diagnostikovaný chronický zápal prínosových dutín, odporučil muoperačný zákrok, ktorý dobre dopadol. Po určitom čase prišiel žalobca do ORL ambulancie s tým, že sa
nemá dobre, pričom po operácii trvá 4-6 týždňov, kým sa všetko zahojí. Žalobcovi odporučil výplachy
nosových dutín fyziologickým roztokom. Žalobca mal stále pocit, že niečo po operácii nie je v poriadku a

myslel si, že má v nosových dutinách zápal. Štandardne sa 4-6 týždňov po operácii robí endoskopická
kontrola nosových dutín, na takúto kontrolu bolo ešte príliš skoro. CT vyšetrenie bolo žalobcovi urobené
pred operáciou, preto nebolo vhodné ho opakovať. Napokon lekár poradil preplach nosovej dutiny
fyziologickým roztokom, pričom sa takto dá zistiť okamžite stav prínosových dutín. Žalobca súhlasil
po dostatočnom vysvetlení s operačným zákrokom samotným, súhlasil aj s navrhovaným preplachom

prínosových dutín. Pred samotným výkonom je potrebné lokálne umŕtvenie, ktoré realizoval Hirschovým
roztokom na vatových štetinkách, ktoré sa zavedú do nosa. Potom realizoval samotnú punkciu a išlo o
výkon, ktorý predtým robil mnoho krát, neboli nikdy žiadne komplikácie, bol dlhoročný lekár s praxou.
Po zavedení punkčnej ihly si pacient presadne do druhého kresla k umývadlu, drží pred sebou emitnú
misku, následne zdravotná sestra do ihly zavedie hadičku a robí samotný preplach. Pacient si drží druhú
nosnú dierku a zľahka vysmrkáva do emitnej misky. Tento úkon prebehol v poriadku, následne posúdili

tekutinu, ktorá vyšla z prínosových dutín, táto bola čistá, bez známok krvi, hnisu, hlienu. To dokladovalo,
že prínosové dutiny po operácii sú v poriadku. Po preplachu žalobca povedal, že sa necíti celkom dobre,
so zdravotnou sestrou doviezli vozík a na ten položili do vodorovnej polohy žalobcu, pričom žalobca
v ambulancii nebol sám. Žalobca sa naďalej necítil dobre, bol mu odmeraný vyšší tlak, ale lekár mu
nechcel dávať zatiaľ žiadnu medikáciu. Následne preberal službu lekár MUDr. Večeřa, ktorému vysvetlil

situáciu, tento ho uistil, že bude pacienta sledovať. Až neskôr sa dozvedel, že na internej ambulancii bola
žalobcovi poskytnutá medikácia a v žiadnom prípade sa v priebehu popísaného úkonu v jeho ambulancii
nestalo, že by žalobca spadol, prípadne sa zranil. Svedkyňa U. C. uviedla, že asistovala MUDr. C.ovi
pri výplachu nosovej dutiny, pri ktorom sedí pacient na stoličke vedľa umývadla, za chrbtom má stenu,
oproti a vedľa sú sestra s lekárom. Počas výkonu prišlo žalobcovi nevoľno, išla preto vziať vozík, na

ktorý žalobcu s lekárom naložili. Žalobca počas výkonu nebol sám a v priebehu úkonu nedošlo k jeho
pádu, či už zo stoličky, alebo vozíka.

4. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „ÚDZS“) v protokole č. 266/2016 po
preskúmaní zdravotnej dokumentácie uviedol, že zdravotná starostlivosť bola žalobcovi poskytnutá

správne. Pacient dňa 11.06.2015 podstúpil na ORL klinike FN Trenčín operačný výkon v rozsahu
resekcie hrany septa, supraturbinálnych antrostómií a turbinoplastiky. Výkon bol indikovaný na
základe ambulantne zrealizovaných vyšetrení (rinoendoskopia + CT nález), v rámci ktorých bola
stanovená diagnóza chronickej hyperplastickej rinosinusitídy s vybočením nosovej priehradky. Pacient
s navrhovanou operáciou súhlasil, čo potvrdil podpisom informovaného súhlasu. Pooperačný vývoj bol

bez komplikácií, objektívny nález v rámci ambulantných kontrolných vyšetrení bol primeraný, pacient
bol afebrilný, bez krvácania, pociťoval mierny opuch v nosovej dutine. Dňa 29.06.2015 bol zrealizovaný
výplach čeľustnej dutiny s negatívnym nálezom a indikované MRI vyšetrenie hlavy, ktorého nález bol pri
nasledujúcej ambulantnej kontrole hodnotený ako primeraný. Výplach čeľustnej dutiny po FESS operácii
nie je typický, najmä ak chirurgický nález bol diskrétny. Možno ho vykonať, nie je to postup non lege

artis, ale robí sa výnimočne. Zobrazovacie vyšetrenie po FESS výkone pri danom náleze a bez zjavných
komplikácií tiež nie je potrebné, obvykle sa pacient zhojí za určitý čas pri konzervatívnej lokálnej liečbe.
Daná operácia ani ambulantný výkon (výplach čeľustnej dutiny) obvykle nie sú spojené s ťažkosťami
ako ich opisuje pacient. Zvýšený tlak krvi a búšenie srdca svedčia skôr pre vegetatívnu symptomatológiu
v dôsledku nepriaznivého subjektívneho vnímania výkonu pacientom. Výplach prínosových dutín sa

nedá vykonať bez predchádzajúcej konzultácie s pacientom. Pacient musí vedieť, že mu lekár do nosa
vloží inštrumenty. Lekárska správa zo dňa 29.06.2015 obsahuje písomný záznam o zrealizovanom
výkone a pacientom podpísaný informovaný súhlas. Na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie je
možné skonštatovať, že operácia prínosových dutín bola správne indikovaná na základe subjektívnych
ťažkostí pacienta, rinoendoskopického a CT nálezu. Pacient horšie znášal pooperačný vývoj, ale

podľa záznamu z prvej pooperačnej kontroly bol stav primeraný, bez znakov komplikácie. Pri ďalšej
kontrole bol zrealizovaný výplach čelustnej dutiny, ktorý pacient zle toleroval a považuje ho za príčinu
svojich následných zdravotných ťažkostí, pričom samotný výkon nebol sprevádzaný komplikáciou, ale
vegetatívnou symptomatológiou.

5. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 420 ods. 1 až 3, §
442 ods. 1, 3, § 444, § 446, § 449 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občianky zákonník“). Predpokladmi zodpovednosti za škodu sa protiprávny úkon vyvolávajúci škodu,
vznik ujmy, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom (škodnou udalosťou) a ujmou a zavinenie.Existencia predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu musí byť v každom jednotlivom prípade daná
a preukázaná, ak niektorý z prípadných predpokladov nebolo možné v určenom rozsahu preukázať,
zodpovednostný právny vzťah medzi nevznikne a poškodenému nemôže byť priznaná náhrada škody.

Na vznik objektívnej zodpovednosti stačí splnenie prvých troch menovaných predpokladov, pričom
zavinenie sa v prípade objektívnej zodpovednosti neskúma. Zodpovedný subjekt sa za určitých okolností
môže svojej zodpovednosti zbaviť a to preukázaním, že ujmu, ktorá vznikla, nezavinil. Porušením
právnej povinnosti v medicínskom práve sa rozumie objektívne rozpor medzi tým, ako lekár skutočne
konal a tým ako konať mal, aby si splnil svoju povinnosť. Protiprávne konanie lekára môže spočívať

v tom, že nepostupoval lege artis, že nevyužil potrebné odborné znalosti a postupy pri vymedzení
anamnézy, stanovení diagnózy a liečebného postupu, zaistenia osobnej starostlivosti. Ak by z takejto
činnosti, kde lekár postupoval lege artis vznikla pacientovi ujma, nezodpovedá za túto ujmu, v dôsledku
chýbajúcej protiprávnosti takéhoto konania ako jedného z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.
Protiprávnosť konania je vylúčená v prípade súhlasu pacienta s vyšetrovacím či liečebným úkonom
lekára, v dôsledku, ktorého došlo k vzniku ujmy. Pod skutkovú podstatu všeobecnej zodpovednosti za

škodu v medicínskom práve možno zahrnúť predovšetkým prípady zavineného porušenia povinnosti
poskytovať zdravotnú starostlivosť v súlade so súčasne dostupnými poznatkami lekárskej vedy, teda
konanie non lege artis. Protiprávne konanie žalovaného videl žalobca v tom, že v súvislosti s výkonom
punkcie nosových dutín dňa 29.06.2015 došlo v dôsledku nepozornosti lekára a sestry k jeho pádu zo
stoličky a v dôsledku toho k poškodeniu krčnej chrbtice. Pád zo stoličky v ORL ambulancii sa nepodarilo

žalobcovi preukázať. Osoby, ktoré mali byť pádu prítomné, vypočuté ako svedkovia, takúto udalosť
popreli. Potvrdili, že žalobcovi prišlo nevoľno s tým, že takýto stav môže pri uvedenom zákroku vzniknúť.
Všetky ostatné osoby, ošetrujúci lekári, príbuzní a známi o páde zo stoličky vedeli len z rozprávania
žalobcu, preto nebol dôvod vypočúvať ďalších navrhnutých svedkov. V postupe ošetrujúceho lekára
MUDr. C.a nevidel žiadne pochybenia ani Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Súd teda

nezistil chybný úkon pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorý by viedol k vzniku akejkoľvek ujmy
žalobcu a chýbal základný predpoklad úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody a súd žalobu
zamietol. Nakoľko nárok žalobcu nebol dôvodný vo svojom základe, nebol dôvod zaoberať sa ani
dôvodnosťou žalobcom uplatnených finančných nárokov. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255
CSP, kedy žalovaný a intervenient boli v spore úspešní v rozsahu 100 %, preto im súd priznal náhradu

trov konania.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a uviedol, že s napadnutým rozhodnutím v
celom rozsahu nesúhlasí a považuje ho za nesprávne a nezákonné. Súd prvej inštancie sa v rozhodnutí
nevysporiadal s rozhodujúcimi dôkazmi, ktoré predložil na podporu svojich tvrdení žalobca a súd

zobral do úvahy len dôkazy, ktoré boli v prospech žalovaného a vyhodnotil ich bez ohľadu na dôkazy
predložené do konania žalobcom. Súd prvej inštancie zamietol aj návrhy žalobcu na vykonanie ďalšieho
dokazovania. Súd v bode 9 rozhodnutia uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca mal
poškodený stavec C1. Tento záver nie je správny, nakoľko žalovaný od začiatku namietal poškodenie
stavca a vychádzal z prepúšťacej správy zo dňa 18.08.2015 NsP Skalica. Žalovaný navrhol súdu, že

predloží odborný posudok k záznamu MR-C chrbtice zo dňa 17.08.2015, pričom tento dôkaz nepredložil.
Práve žalobca predložil znalecký posudok č. 03/2020, ktorý vyvrátil tvrdenie žalovaného o tom, že v čase
vykonania MR-C vyšetrenia chrbtice dňa 17.08.2015 žalobca nemal poškodený stavec C1. Znaleckým
posudkom bolo preukázané, že na zázname MR-C chrbtice zo dňa 17.08.2020 bol stavec C1 vyšetrený
len v sagitálnej rovine, čo nie je na jeho hodnotenie dostačujúce. Inak povedané, stavec C1 bol počas

MR-Czachytenýlennáhodoualenčiastočne,bezmožnostiposúdeniapoškodeniastavcaC1.Jezjavné,
že žalovaný po predložení záznamu MR-C vyšetrenia chrbtice musel mať vedomosť o tom, že z tohto
nie je možné diagnostikovať poškodenie stavca C1, ale aj napriek tomu účelovo zavádzal súd o tom, že
po páde žalobcu v ambulancii nemal žalobca poškodený stavec C1. Žalovaný tvrdil, že k poškodeniu
stavca C1 nedošlo v dôsledku úrazu, ale v dôsledku degeneratívnych zmien, pričom uvedené bolo

vyvrátené znaleckým posudkom, v ktorom znalkyňa konštatovala, že poškodenie stavca C1 je staršieho
dáta, pričom tento nález (poškodenie) hodnotila ako stav po úraze. Uvedené potvrdzuje tvrdenie
o páde zo stoličky s punkčnou ihlou v nose počas preplachovania prínosových dutín v ambulancii
žalovaného.Súdprvejinštanciesanezaoberalzávermiznaleckéhoposudkupreukazujúcimiskutočnosť,
že k poškodeniu stavca C1 žalobcu došlo v dôsledku úrazu, ktorý bol staršieho dáta a nezohľadnil

potvrdenie všeobecnej lekárky MUDr. Vlasty Pražienkovej, ktorá potvrdila, že v zdravotnej dokumentácii
Ing. D. Q. sa nenachádza žiadny lekársky záznam o ošetrení, resp. hospitalizácii z dôvodu poškodenia
krčnejchrbticeúrazomaždodobyjednoznačnéhododiagnostikovaniadlhodobýchzdravotnýchťažkostí.
Týmto potvrdením žalobca preukázal, že okrem pádu zo stoličky počas zdravotného výkonu), žalobcanemal žiadne iné úrazy krčnej chrbtice. Súd sa nezaoberal podstatným rozporom vo výpovediach
svedkov, keď z výpovede MUDr. C.a vyplynulo, že punkcia prínosových dutín bol kompletne realizovaný
a žalobcovi prišlo nevoľno až po ukončení zdravotného výkonu, pričom toto tvrdenie je v rozpore so

žalobcom uvádzanými skutočnosťami. Avšak z výpovede zdravotnej sestry Pobežalovej vyplynulo, že k
nevoľnosti žalobcu došlo počas zdravotného výkonu s punkčnou ihlou v nose a uvedené je v súlade s
tvrdením žalobcu, že k pádu došlo počas výkonu s punkčnou ihlou v nose. Svedecká výpoveď MUDr. C.a
je v rozpore s lekárskou správou MUDr. Večeřu zo dňa 29.06.2015 o 16:25 hod., podľa ktorej pri výkone
pacient prekolaptický. Z uvedeného vyplýva záver, že ku kolapsu a pádu žalobcu došlo počas výkonu.

Zo svedeckých výpovedí vyplýva, že žalobca mal byť počas celej doby pod dozorom a zároveň MUDr.
C.a so sestrou C. išli žalobcovi priviesť vozík. Žalobca uviedol, že vozík sa v tom čase nenachádzal v
priestoroch ambulancie a je vylúčené, aby bol žalobca pod neustálym dohľadom, čo zvyšuje nedôveru
svedeckých výpovedí. O dôvodnosti podanej žaloby svedčia lekárske správy. Chronológia žalobcových
zdravotných komplikácií a diagnostika poškodenia stavca C1 potvrdzuje tvrdenia o páde žalobcu v
ambulancii. Z lekárskych správ vyplynulo, že žalobca bol dňa 29.06.2015 po punkcii prínosových dutín

hospitalizovaný u žalovanej a prepustený až po 7 hodinách. Lekár MUDr. C. uviedol, že punkcia
prínosových dutín sa vykonáva ambulantne, po zákroku si pacient chvíľu posedí a ide domov, pričom
žalobca bol po tomto údajne banálnom zákroku hospitalizovaný 7 hodín. Uvedené nepriamo potvrdzuje
tvrdenie žalobcu o páde z kresla počas zdravotného výkonu. Žalovaný žiadnym spôsobom neodôvodnil
potrebu hospitalizácie žalobcu ako aj dôvod zdravotných ťažkostí spojených so zdravotným výkonom.

Tieto dôkazy a tvrdenia súd nezobral pri rozhodovaní do úvahy. Súd prvej inštancie ako jeden z
rozhodujúcich dôkazov považoval protokol č. 266/2016, v ktorom ÚDZS dospel k záveru, že zdravotná
starostlivosť bola žalobcovi poskytnutá zo strany žalovaného správne. Žalobca poukázal na to, že
protokol nie je rozhodnutím, ktorým by bol súd viazaný v zmysle § 193 CSP. Skutočnosť, že ÚDZS v
protokole nedospel k záveru o porušení zákonnej povinnosti, ma za následok povinnosť súdu urobiť

si o otázke správnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti svoj vlastný úsudok, a to na základe
predložených tvrdení a vykonaných dôkazov. V tomto prípade bolo prešetrenie správnosti poskytovanej
zdravotnej starostlivosti vykonané ÚDZS na diaľku, ktorý vychádzal výlučne zo zdravotnej dokumentácie
žalobcu, pričom MUDr. C. v lekárskej správe zo dňa 29.06.2015 neuviedol žiadne komplikácie žalobcu
spojené s punkciou prínosových dutín, ani pád žalobcu. V dôsledku toho, že ÚDZS vykonal dohľad

na diaľku a nie na mieste, nedošlo k vypočutiu osôb, ktoré toho času boli v priamom kontakte so
žalobcom.Jezrejmé,žeakpádžalobcuniejeuvedenývlekárskychzáznamoch,ÚDZSnemoholdospieť
vzhľadomnaformudohľadukinýmzáverom.VprotokoleÚDZSkonštatoval,ženiejevjehomožnostiach
vyjadriť sa k obsahu a rozsahu poučenia a informovaného súhlasu žalobcu. Súd prvej inštancie sa
vôbec nezaoberal absenciou informovaného súhlasu pred vykonaním punkcie prínosových dutín dňa

29.06.2015.AkovyplynulozvýpovedeMUDr.C.,žalobcanebolpoučenýorizikáchspojenýchspunkciou
prínosových dutín, predovšetkým nebol informovaný o prípadnom možnom kolapse, pričom žalobca
podpísal informovaný súhlas až po svojom kolapse. Uvedené popieral žalovaný, avšak v lekárskej
správe je uvedený čas podpisu žalobcu 14:10 hod., čo je hodina po začatí samotného zdravotného
výkonu. Súd prvej inštancie kládol v konaní na žalobcu neprimerané nároky s ohľadom na dôkazné

bremeno a v tomto smere žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 716/2016.
Súd prvej inštancie zamietol návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov, a to MUDr.
K., MUDr. N. D., JUDr. D. C. a zdravotnej sestry N., z dôvodu, že títo svedkovia neboli prítomní pri
páde žalobcu. Súd tak svojim konaním zabránil žalobcovi preukázať rozhodujúce skutočnosti. MUDr. D.
uviedol do lekárskej správy informáciu o kolapse žalobcu, bol so žalobcom prvý v kontakte po MUDr. C.

a mohol vysvetliť dôvody, pre ktoré bolo potrebné žalobcu hospitalizovať. Zdravotná sestra N. sa starala
na ambulancii o žalobcu po jeho páde. MUDr. K. poskytovala žalobcovi zdravotnú starostlivosť po tom,
ako k nej bol žalobca prevezený z ambulancie. Súd prvej inštancie nevykonal znalecké dokazovanie,
ktoré žalobca v konaní navrhoval za účelom zistenia príčin poškodenia zdravia v spojení s pádom v
ambulancii. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej

inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu a uviedol, že odvolacieho dôvody sú nedôvodné, nakoľko
žalobca neuniesol dôkazné bremeno k preukázaniu základného predpokladu žaloby na náhradu škody,
a to preukázanie protiprávneho konania zo strany žalovaného. Pokiaľ by žalobca odvodzoval svoje

právo na náhradu škody od primárneho zdravotníckeho úkonu, ktorý mu bol poskytnutý, bolo by
dôvodné, aby bolo na žalovaného prenesené väčšie dôkazné bremeno, avšak žalobca odvodzoval
svoje právo od protiprávneho konania žalovaného, nie od primárneho zdravotného úkonu (operácia
nosovej prepážky), ale od pádu zo stoličky, ktorý mal nastať údajne pri pooperačnej kontrole, ktorý sanepreukázal. Žalovaný vyvrátil tvrdenia žalobcu o protiprávnom konaní, o zavinení a príčinnej súvislosti.
Napriek dôkaznej aktivite žalovaného a zabezpečeným dôkazom, žalobca nepreukázal pád zo stoličky
pri kontrole u žalovaného. Vznikla dôvodná pochybnosť, že poranenie chrbtice žalobcu vzniklo ešte pred

termínom kontroly u žalovaného, teda bez príčinnej súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
zo strany žalovaného (MRC chrbtice žalobcu zo dňa 18.05.2015 nevykazuje žiadne abnormálie). V
čase vyšetrenia u žalovaného nemohlo dôjsť k pádu, ktorý by bol bezprostrednou príčinou vzniku
poranenia a zakladal by dôvod na uplatnenie náhrady škody. Je nesporné, že ani tvrdené protiprávne
konanie, ktoré malo spočívať v nedostatočnom poučení žalobcu pred výkonom zdravotníckeho úkonu,

sa nepreukázalo ako pravdivé. Závery protokolu č. 26/2016 ÚDZS boli pre súd záväzné vo vzťahu k
posúdeniu zásadnej otázky prípadného protiprávneho konania žalovaného pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti, bez ktorého nie je možné ustáliť primárnu otázku predpokladu vzniku nároku na náhradu
škody. Ani znalecké dokazovanie nepreukázalo protiprávne konanie, čo zakladá dôvod na zamietnutie
žaloby. Z dôvodu, že žalobca nepreukázal dôvodnosť svojho nároku, súd aj z dôvodu hospodárnosti
nevykonával dokazovanie v otázke uplatnených finančných nárokov. Žalovaný navrhol, aby odvolací

súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

8. Intervenient sa vyjadril k odvolaniu žalobcu a uviedol, že trvá na všetkých svojich vyjadreniach
prezentovaných v konaní a má za to, že súd dostatočne zistil skutkový stav a riadne vykonal
všetky navrhnuté dôkazy. Žalovaný nedokázal v konaní preukázať príčinnú súvislosť medzi konaním

žalovaného a poškodením zdravia žalobcu. Žalobca sa obmedzil v odvolaní na preukázanie rozsahu
poškodenia zdravia, čo je irelevantné, keďže nepreukázal príčinnú súvislosť medzi týmto poškodením
a porušením povinností. Preto akékoľvek ďalšie dokazovanie smerujúce k rozsahu poškodenia zdravia
bolo pre konanie irelevantné. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne novoty a súd prvej inštancie sa s
tvrdeniamižalobcudostatočneazrozumiteľnevysporiadalajvodôvodnenísvojhorozhodnutia.Skutkový

dej popísaný žalobcom nie je preukázaný, jeho závery sa zakladajú len na skutkových tvrdeniach, bez
relevantného dôkazu. O nesprávnych vyjadreniach žalobcu svedčí aj to, že je nesporná skutočnosť
o jeho informovanom súhlase. V konaní bolo jeho tvrdenie vyvrátené predložením lekárskej správy
vyhotovenej MUDr. I. C. zo dňa 29.06.2015. Žalobca na jednej strane opieral svoje tvrdenia o písomné
vyjadrenia svedkov, u ktorých absentuje bezprostrednosť vnímania tvrdených skutočností a snažil sa

nimi vyvrátiť výpovede osôb pred súdom, ktoré boli prítomné v ambulancii. Postup zamestnancov
žalovaného prešetroval aj ÚDZS, ktorý v Protokole č. 266/2016 prijal záver o poskytnutí zdravotnej
starostlivosti lege artis. S poukazom na uvedené neexistoval základný predpoklad náhrady škody, a to
porušenie povinností. Súd riadne zistil skutkový stav a vykonal všetky relevantné dôkazy pre konanie.
Žalobcomnavrhovanývýsluchsvedkovbolvrozporeshospodárnosťouarýchlosťoukonania.Navrhnutý

svedkovia neboli bezprostrednými svedkami a nemali sa k veci ako vyjadriť a priniesť žiadne nové
skutočnosti. Žalobca nedokázal osvedčiť uplatnený nárok a argumentáciu založil na subjektívnych
tvrdeniach, ktoré boli vyvrátené dôkaznými prostriedkami. Vzhľadom na uvedené intervenient navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

9. Žalobca vo vyjadrení sa nestotožnil so záverom žalovaného, že úraz nevznikol primárne pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Žalobca od začiatku tvrdil, že k poškodeniu zdravia v dôsledku
pádu došlo počas preplachu prínosových dutín a tento zdravotný výkon spôsobil u žalobcu kolapsové
stavy, ktoré vyústili do pádu. Aj z výpovede svedkyne U. C. vyplynulo, že žalobcovi prišlo nevoľno
počas výkonu, keď mal zavedenú punkčnú ihlu. Je zjavné, že k poškodeniu zdravia žalobcu došlo

v dôsledku jeho pádu spôsobeného zdravotným výkonom. Žalovaným označený dôkaz, a to MRC
chrbtice zo dňa 18.05.2015, nie je súčasťou súdneho spisu, nebol v konaní navrhnutý a ani vykonaný.
Aj napriek tomu žalovaný nesprávne vyhodnotil tento dôkaz, keď v čase vykonania MRC chrbtice dňa
18.05.2015, chrbtica žalobcu nevykazovala žiadne abnormálie, pričom k pádu žalobcu došlo až dňa
29.06.2015. Žalobca tak nemal až do pádu v ordinácii žalovaného žiadne ťažkosti s chrbticou. Žalovaný

sa počas celého konanie účelovo bránil, keď každá jeho procesná obrana bola zo strany žalobcu účinne
vyvrátená. Priamo z výpovede MUDr. C. vyplynulo, že žalobca nebol riadne informovaný a poučený
v zákonnom rozsahu, nakoľko MUDr. C. to nepovažoval za potrebné. Intervenient poukázal na to, že
žalobca nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a poškodením zdravia
žalobcu. Žalobca v konaní navrhoval znalecké dokazovanie za týmto účelom, avšak zo strany súdu

nebolo mu vyhovené. Z vykonaného znaleckého dokazovania bolo zistené, že k poškodeniu stavca C1
došlo v dôsledku pôsobenia vonkajšej sily (napr. pád). Žalobca rovnako do konania predložil viaceré
lekárske správy, z ktorých vyplýva, že počas zdravotného výkonu došlo ku kolapsu žalobcu, v dôsledku
ktorého musel byť žalobca krátko u žalovanej hospitalizovaný. Z výpovede svedka MUDr. C. vyplynulo,že poučenie nebolo vykonané písomne pred zákrokom, podpis na lekárskej správe bol vyhotovený až po
tom,akodošloksamotnémuzákrokuapokolapsežalobcu,čopoukazujeopätovnenanedôveryhodnosť
MUDr. C., ktorý po kolapse dal podpísať žalobcovi predmetnú lekársku správu. Z obsahu výpovede

vyplynulo, že ak by aj bol žalobca poučený pred samotným zákrokom, toto poučenie a informovaný
súhlas bolo obsahovo absolútne nedostačujúce, keď MUDr. C. žalobcovi neuviedol následky, ktoré mohli
poškodiť jeho zdravie, navyše žalobcovi ani neuviedol, že môže dôjsť k zamdleniu. Žalobca preukázal
v konaní, že pred vykonaním zdravotného výkonu nebol riadne informovaný a poučený.

10. Intervenient vo vyjadrení uviedol, že trvá na všetkých vyjadreniach prezentovaných v konaní. Súd
prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a riadne vykonal všetky navrhnuté dôkazy. Stotožnil sa aj s
vyjadreniami a žalovaného prezentovanými v konaní. Žalobca nedokázal preukázať existenciu príčinnej
súvislosti medzi konaním žalovaného a poškodením zdravia žalobcu. Žalobca počas celého konania
dotváral skutkový dej a opieral sa o svoje subjektívne vnímanie udalostí. V konaní bolo preukázané, že
žalobca bol zo strany lekára informovaný a sám trval na vykonaní zákroku. Zákrok nespôsobil žalobcovi

žiadne poškodenia a bol vykonaný lege artis. Následne sa žalobca bez akéhokoľvek dôkazného
prostriedku domáha náhrady škody na zdraví v dôsledku pádu, ktorý údajne spôsobil predmetný zákrok.
Tento pád však videl, vnímal a opisuje len samotný žalobca a žiadna iná osoba. Aj samotný Úrad
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nenašiel pochybenie v konaní žalovaného. Je pravdou, že
závery Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nie sú pre súd záväzné, ale ako odborné

závery špecializovanej inštitúcie v kontexte analogickej aplikácie ustanovenia čl. 11 ods. 3 Civilného
sporového poriadku nemôžu zostať bez povšimnutia. Skutkový dej opísaný žalobcom nie je preukázaný
žiadnym dôkazným prostriedkom. Jeho závery sa zakladajú len na jeho skutkových tvrdeniach bez
relevantného dôkazu. O nesprávnych vyjadreniach žalobcu svedčí aj to, že je nesporná skutočnosť
o jeho informovanom súhlase, kedy v konaní bolo toto jeho tvrdenie vyvrátené predložením lekárskej

správy vyhotovenej MUDr. I. C. zo dňa 29.06.2015.

11. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 a contrario CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP spolu so súvisiacim výrokom

o trovách konania, pričom v súlade s § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na
vecne správne odôvodnenie, s ktorým sa stotožňuje.

12. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, náležite zistil
skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 CSP a na základe týchto dôkazov dospel k

správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie a rozhodnutie náležite odôvodnil. Z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a
s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález
súdu. Odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie
za správne, nebola zistená vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Okolnosti

namietané žalobcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov, nemajú za
následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie
v napadnutom rozhodnutí. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý
proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov (svedeckých výpovedí, resp. znaleckých posudkov podľa predstáv strany sporu),

ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, resp. aby sa rozhodlo v
súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých
dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

13. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

14. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych

predpisov nie je tým dotknutá.
15. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.16. Základným princípom zodpovednosti za škodu pri riešení dôsledkov nesprávneho postupu
zdravotníckeho zariadenia, ktoré viedlo k vzniku ujmy pacienta je všeobecná zodpovednosť za škodu
založená na protiprávnom konaní, ktoré viedlo ku škodlivému následku. Je to teda zodpovednosť za

konanie alebo opomenutie nie za výsledok. Základnými hmotnoprávnymi predpokladmi všeobecnej
občianskoprávnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka sú: 1. porušenie
právnej povinnosti (existencia protiprávneho konania), 2. vznik škody, 3. existencia príčinnej súvislosti
medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, 4. zavinenie toho, kto spôsobil škodu
svojim protiprávnym úkonom. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania existencie predpokladov vzniku

zodpovednosti za škodu zaťažuje poškodeného, teda v prejednávanej veci žalobcu.

17. Všetky predpoklady pritom musia byť splnené súčasne. V prípade protiprávneho konania ide
o konanie v rozpore s objektívnym právom, teda porušenie určitej právnej povinnosti, vyplývajúcej
zo zákona, zo zmluvy, alebo všeobecnej prevenčnej povinnosti. Povinnosti vyplývajúce z pravidiel
profesie, teda postupy, ktoré je možné považovať za akceptovateľné vzhľadom k súčasnému stavu

poznania, aj v zmysle profesionálnej etiky. V súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sú tieto
normy označované ako profesijné štandardy, lex artis a lekárska etika. Nedodržanie týchto pravidiel je
protiprávnymkonaním.Škodaješkodlivýnásledokvpodobeskutočnejmateriálnejškodyčiušléhozisku.
Treba separovať ujmu (ktorej spôsobenie je vytýkané zdravotníckemu zariadeniu), od rôznych zmien
pacientovho zdravotného stavu, ktorý sa mohol vyvíjať nezávisle na vonkajších zásahoch. Príčinná

súvislosť medzi konaním a následkom musí byť bezpečne preukázaná. Medzi protiprávnym konaním a
následkom musí existovať vzťah príčiny a následku, t. j. že nepriaznivý následok by nebol nastal, keby
nedošlo k protiprávnemu konaniu. Zavinenie predstavuje psychický pomer konajúcej osoby ku konaniu,
následku a príčinnej súvislosti medzi nimi. Zavinenie je prezumované pokiaľ ide o nedbanlivosť, pri ktorej
vôľa nesmeruje ku škodlivému následku

18. V oblasti poskytovania zdravotníckej starostlivosti sú zdravotnícke zariadenia postupovať v súlade s
poznatkami lekárskej vedy a takýto postup je označovaný ako „lege artis“. Ide teda o správne poskytnutie
zdravotnej starostlivosti v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a so súčasným stavom
lekárskeho poznania, ak sa bez zbytočného odkladu vykonajú všetky zdravotné výkony potrebné na

správne určenie choroby a zabezpečí sa správny preventívny postup alebo správny liečebný postup
a ak sa zdravotná starostlivosť poskytuje v súlade so súčasnými dostupnými poznatkami lekárskej
vedy a iných biomedicínskych vied, s prihliadnutím na technické, vecné a personálne vybavenie
zdravotníckeho zariadenia. Naopak, postup non lege artis je postup nesúladný so všeobecne záväznými
právnymi predpismi a so súčasnými poznatkami lekárskej vedy a iných biomedicínskych vied, pričom

pre požiadavku súčasnosti je smerodajný čas poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Nedodržanie týchto
pravidiel je protiprávnym konaním, keď každá konkrétna situácia sa pritom posudzuje individuálne, lebo
lekárska veda disponuje rôznymi a rôzne účinnými a bezpečnými postupmi k prevedeniu konkrétneho
liečebného zákroku. Zvažuje sa tiež, či zdravotnícke zariadenie (lekár) zvolilo postup adekvátny k
charakteru choroby/diagnózy a šetrný k pacientovi a či spôsob prevedenia bol bez vád. Všetko je

treba posudzovať tzv. „ex ante“, t.j. na základe poznatkov, ktoré mal lekár k dispozícii v čase svojho
rozhodnutia, resp. v čase prevedenia zákroku. Špecifikom sporov o náhradu škody na zdraví v
súvislostisposkytovanímzdravotníckejstarostlivostispočívavtom,žeotázkučizdravotníckezariadenia
postupovalo „lege artis“ je nutné posudzovať za pomoci znalcov - lekárov a podkladom pre právny záver
o porušení povinnosti je spravidla znalecký posudok z odboru zdravotníctva.

19. V prejednávanej veci je predmetom odvolacieho konania posúdenie vecnej a právnej správnosti
rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu. Žalobca sa domáhal náhrady škody a náhrady
nemajetkovej ujmy z dôvodu, že po operácii prínosových dutín a nosovej prepážky u žalovaného
vykonanej dňa 11.06.2015 sa žalobca dostavil do ORL ambulancie žalovaného dňa 29.06.2015, kde

mu bola zo strany ošetrujúceho lekára MUDr. C. vykonaná punkcia nosových dutín (výplach nosových
dutín), v rámci ktorej nebola žalobcovi poskytnutá primeraná zdravotná starostlivosť, nebol poučený o
rizikách zákroku, pri ktorom došlo žalobcovi nevoľno, k strate vedomia, pádu žalobcu zo stoličky na
zem a k následnému poškodeniu krčnej chrbtice. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie
preukázané, že žalovaný, resp. jeho zamestnanci poskytli žalobcovi zdravotnú starostlivosť správne, t.j.

lege artis, a síce v konaní bolo preukázané, že žalobca má poškodený na krčnej chrbtici stavec C1, ale
nebolo preukázané, že k poškodeniu stavca došlo pri výkone punkcie nosových dutín dňa 29.06.2015
u žalovaného v dôsledku pádu. Právnou podstatou tohto sporu bola otázka, či postup žalovaného pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalobcovi počas výkonu punkcie nosových dutín bol alebo nebollege artis, resp. či sa žalovaný pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalobcovi dopustil protiprávneho
konania,vpríčinnejsúvislostisktorýmdošlopočaszákrokukpádužalobcuapoškodeniukrčnejchrbtice.
Odvolací súd konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku

súdu prvej inštancie, ktoré je náležite odôvodnené, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce. Žalobca v
odvolanínamietalskutočnosti,ktoréužbolipredmetomrozsiahlehodokazovanianasúdeprvejinštancie,
s ktorými sa súd náležite vysporiadal, preto odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť
vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

20. V preskúmavanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, a to najmä z Protokolu č. 266/2016 o
vykonanom dohľade ÚDZS zo dňa 14.06.2016, zo znaleckého posudku č. 03/2020 zo dňa 06.10.2020
vypracovaného znalkyňou MUDr. Tatianou Vološinovou, odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
rádiológia a rádiodiagnostika, zo svedeckých výpovedí zamestnancov žalovaného, že nedošlo k
porušeniu právnej povinnosti zo strany žalovaného (jeho zamestnancov), resp. poskytnutie zdravotnej
starostlivosti žalobcovi počas výkonu punkcie nosových dutín dňa 29.06.2015 bolo lege artis a k

poškodeniu krčnej chrbtice nedošlo počas výkonu tohto zákroku. Zo záveru Protokolu č. 266/2016
ÚDZS vyplynulo, že žalobca dňa 11.06.2015 podstúpil na ORL klinike u žalovaného operačný výkon
v rozsahu resekcie hrany septa, supraturbinálnych antrostómií a turbinoplastiky z dôvodu stanovenej
diagnózy chronickej hyperplastickej rinosinusitídy s vybočením nosovej priehradky. Pooperačný vývoj
bol bez komplikácií, objektívny nález v rámci ambulantných kontrolných vyšetrení bol primeraný.

Dňa 29.06.2015 bol zrealizovaný výplach čeľustnej dutiny s negatívnym nálezom a indikované MRI
vyšetrenie hlavy, ktorého nález bol pri nasledujúcej ambulantnej kontrole hodnotený ako primeraný.
Daná operácia ani ambulantný výkon (výplach čeľustnej dutiny) obvykle nie sú spojené s ťažkosťami ako
ich opisoval pacient. Zvýšený tlak krvi a búšenie srdca svedčia skôr pre vegetatívnu symptomatológiu
v dôsledku nepriaznivého subjektívneho vnímania výkonu pacientom. Výplach prínosových dutín sa

nedá vykonať bez predchádzajúcej konzultácie s pacientom. Lekárska správa zo dňa 29.06.2015
obsahuje písomný záznam o zrealizovanom výkone a pacientom podpísaný informovaný súhlas. Na
základe zdravotnej dokumentácie je možné skonštatovať, že operácia prínosových dutín bola správne
indikovaná na základe subjektívnych ťažkostí pacienta, rinoendoskopického a CT nálezu. Pacient horšie
znášal pooperačný vývoj, ale podľa záznamu z prvej pooperačnej kontroly bol stav primeraný, bez

znakov komplikácie. Pri ďalšej kontrole bol zrealizovaný výplach čelustnej dutiny, ktorý pacient zle
toleroval a považuje ho za príčinu svojich následných zdravotných ťažkostí, pričom samotný výkon
nebol sprevádzaný komplikáciou, ale vegetatívnou symptomatológiou. ÚDZS v závere konštatoval,
že zdravotná starostlivosť zo strany žalovaného bola žalobcovi poskytnutá správne a nebolo zistené
porušenie ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.. Pokiaľ žalobca namietal, že Protokol č. 266/2016

ÚDZS nie je rozhodnutím, ktorým by bol súd viazaný v zmysle § 193 CSP, odvolací súd poukazuje na
to, že zákonodarca zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zriadil Úrad
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako právnickú osobu, do právomoci ktorej v oblasti verejnej
správy zveril vykonávanie dohľadu nad verejným zdravotným poistením a dohľadu nad poskytovaním

zdravotnej starostlivosti. V zmysle ustanovenia § 18 ods. 1 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. úrad
okrem iného vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne
poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o
zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, a za podmienok
ustanovených zákonom ukladá sankcie, podáva návrhy na uloženie sankcie, ukladá opatrenia na

odstránenie zistených nedostatkov alebo ukladá povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených
nedostatkov. Výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou je upravený v ust. § 43 a nasl. zákona č.
581/2004 Z. z., kde sa upravuje spôsob ako i postup výkonu uvedeného dohľadu. Výkonom dohľadu nad
poskytovaním zdravotnej starostlivosti sa zisťuje, či táto bola správne poskytnutá a teda, či boli vykonané
všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s

cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej
vedy. Výkon dohľadu je teda osobitný proces upravený v piatej časti zákona č. 581/2004 Z. z., ktorý
ustanovuje aj spôsob zisťovania skutkového stavu pri posudzovaní správneho poskytnutia zdravotnej
starostlivosti úradom. Upravuje práva a povinnosti úradu ako i poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,
pričom zistené nedostatky úrad uvedie v protokole o dohľade. Ustanovenie § 193 CSP, na ktoré poukázal

žalobca, len taxatívnym spôsobom vymedzuje prípady, ktoré ako prejudiciálne otázky súd v civilnom
konaní nemôže riešiť sám, pričom nie je vylúčené, aby súd vychádzal a prihliadol na závery ÚDZS
vo vypracovanom protokole o vykonanom dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, ktorému, ktorému
bol zákonom č. 581/2004 Z. z. do právomoci zverený výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťoua ktoré poskytujú súdu odpovede na otázky z oblasti medicíny v spojení s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti, na ktoré súd nemá odborné znalosti. V konaní neboli vykonaným dokazovaním vyvrátené
alebo spochybnené závery ÚDZS uvedené v Protokole č. 266/2016, ktorým bolo konštatované správne

poskytnutie zdravotnej starostlivosti žalobcovi pri výkone punkcie nosových dutín dňa 29.06.2015 v ORL
ambulancii u žalovaného v zmysle ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. a zároveň údaje obsiahnuté v
Protokoleč.266/2016súvsúladespredloženouzdravotnoudokumentáciou,ktorúzákonodarcastanovil
ako dôkazný prostriedok pri výkone dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou. Podľa ustanovenia § 4 ods.
5 zákona č. 576/2004 Z. z. neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je vedenie

zdravotnej dokumentácie. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 9Sžsk/13/2017 skutočnosti
týkajúce sa poskytovania zdravotnej starostlivosti sa prvotne preukazujú zdravotnou dokumentáciou.
Zdravotná dokumentácia je jediným dôkazným prostriedkom, ktorý zákonodarca stanovil pre výkon
dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou. Odvolaciu námietku žalobca, že súd prvej inštancie sa
nezaoberal absenciou informovaného súhlasu pred vykonaním punkcie nosových dutín dňa 29.06.2015,
považoval odvolací súd za nedôvodnú, nakoľko z lekárskej správy zo dňa 29.06.2015 vyplýva záznam

o zrealizovanom výkone a skutočnosť, že žalobca bol poučený v zmysle zákona č. 576/2004 Z. z., o
čom svedčí žalobcom podpísaný informovaný súhlas. Nie je smerodajné, v akom rozsahu bol žalobca
poučený zo strany ošetrujúceho lekára, nakoľko bolo potrebné vychádzať zo skutočnosti, že žalobca dal
informovaný súhlas na výkon ambulantného zákroku, čo potvrdil v lekárskej správe zo dňa 29.06.2015
svojim podpisom.

21. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania a vyššie prijaté závery odvolací súd zhodne so
súdom prvej inštancie konštatuje, že nebola naplnená základná podmienka zodpovednosti za škodu
(protiprávne konanie žalovaného) a nedošlo k porušeniu právnej povinnosti zo strany žalovaného, ktorú
mu ukladá zákon č. 576/2004 Z. z., v zmysle ktorého žalovaný ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti

je povinný túto poskytovať správne, teda tak, aby vykonal všetky zdravotné výkony na správne určenie
choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu pri
zohľadnení všetkých súčasných poznatkov lekárskej vedy. K porušeniu právnej povinnosti žalovaného
(zo strany jeho zamestnancov) vo vzťahu k žalobcovi nedošlo, nakoľko punkcia nosových dutín u
žalobcu (výplach nosových dutín) bola vykonaná v súlade s medicínskymi štandardmi a postupmi, neboli

preukázané tvrdenia žalobcu o jeho páde počas výkonu punkcie a následnom poškodení stavca C1
krčnej chrbtice. Postup žalovaného pri výkone punkcie nosových dutín a samotné poskytnutie zdravotnej
starostlivosti bolo lege artis. Nemožno sa stotožniť ani s odvolacími námietkami žalobcu, že počas
výkonu punkcie nosových dutín došlo k pádu žalobcu zo stoličky a k následnému poškodeniu krčnej
chrbtice. V konaní neboli preukázané tvrdenia žalobcu o jeho páde a s tým spojeným poškodením

stavca C1 pri výkone punkcie nosových dutín dňa 29.06.2015, keď uvedené skutočnosti nevyplývajú
zo zdravotnej dokumentácie, resp. z lekárskej správy zo dňa 29.06.2015, ani zo znaleckého posudku
č. 03/2020 zo dňa 06.10.2020 a tieto boli vyvrátené i svedeckými výpoveďami ošetrujúceho lekára a
zdravotnej sestry. V konaní nebolo sporné, že dňa 29.06.2015 u žalobcu po výkone punkcie nosových
dutín došlo ku stavu kolapsu, k zvýšeniu krvného tlaku a búšeniu srdca, následne kvôli čomu bol žalobca

ešte v ten istý deň hospitalizovaný na internom oddelení u žalovaného, na ktorom oddelení nebol
prijatý z dôvodu pádu a poškodenia chrbtice, ale z dôvodu zvýšeného krvného tlaku. Ošetrujúci lekár,
ktorý vykonával punkciu nosových dutín, ako aj ÚDZS uviedli, že výkon punkcie nosových dutín nie je
sprevádzaný ťažkosťami a dôvodom daného stavu žalobcu po ambulantnom výkone v podobe zvýšenia
krvného tlaku a nevoľnosti je skôr nepriaznivé subjektívne vnímanie výkonu pacienta (žalobcu). Zo

svedeckých výpovedí ošetrujúceho lekára MUDr. I. C. a zdravotnej sestry U. Pobežalovej vyplynulo, že
po výplachu nosových dutín sa žalobca necítil dobre, prišlo mu nevoľno, zdravotná sestra doviezla vozík,
na ktorý spolu s lekárom položili žalobcu do vodorovnej polohy, pričom počas uvedeného stavu žalobca
nebol sám v ambulancii, nedošlo tak k jeho tvrdenému pádu zo stoličky alebo vozíka, o čom svedčí
aj zdravotná dokumentácia zo dňa 29.06.2015, v ktorom sa nenachádza lekárska správa konštatujúca

úraz žalobcu ani žiadne vyšetrenia vykonané z dôvodu úrazu. Poškodenie krčnej chrbtice, resp. stavca
C1 žalobcu nepreukazuje ani znalecký posudok č. 03/2020 zo dňa 06.10.2020, z ktorého vyplynulo,
že podľa dostupných materiálov utrpel žalobca dňa 29.06.2015 úraz/pád zo stoličky, bez následného
vyšetrenia RTG, CT, MR, pričom prvé vyšetrenie CT mozgu bolo zrealizované až dňa 28.07.2015 v NsP
Myjava, pri ktorom však stavec Cl nie je zachytený. Dňa 17.08.2015 bolo zrealizované MR vyšetrenie

krčnej chrbtice v FNsP Skalica, v rámci ktorého stavec Cl bol zobrazený len v bočnej rovine a jeho
hodnotenie v tejto rovine v MR obraze nie je dostačujúce. CT vyšetrenie krčnej chrbtice bolo realizované
až dňa 06.07.2016 v NsP Malacky, kde okrem degeneratívnych zmien tiel stavcov a medzistavcových
platničiek sú prítomné degeneratívne zmeny tela stavca C1 a C2, tzv. atlantodentálna artróza, s prednýmosteofytom tela stavca Cl, ktorý vykazuje poúrazové zmeny, a to abrupcia ventrálneho osteofytu tela
stavca C1. Oblúk tela stavca C1 je však intaktný, v CT obraze bez traumatických zmien. Kontrolné
CT vyšetrenie krčnej chrbtice zo dňa 20.06.2017 tento nález potvrdzuje. Znalkyňa upresnila, že CT

vyšetrenie zo dňa 06.07.2016 odhaľuje abrupciu ventrálneho (predného) osteofytu tela stavca C1, bez
traumatických zmien predného oblúka tela stavca C1. Keďže vyšetrenie bolo zrealizované s veľkým
časovým odstupom od úrazu, dá sa hodnotiť len ako stav po abrupcii ventrálneho osteofytu tela stavca
C1, a to bez bližšej špecifikácie. Vzhľadom na absenciu kostného edému pri MR vyšetrení zo dňa
17.08.2015 ako i na CT nález zo dňa 06.07.2016 možno konštatovať, že nález je staršieho dáta, a

teda hodnotiť ho ako stav po úraze, bez bližšej časovej špecifikácie. Vzhľadom na uvedené znalecké
závery je síce nesporné, že v čase vykonania CT vyšetrenia krčnej chrbtice dňa 06.07.2016 žalobca
mal poškodený stavec C1, avšak nebolo preukázané, že k poškodeniu stavca C1 došlo pri výkone
punkcie nosových dutín u žalovaného dňa 29.06.2015, kedy v zmysle zdravotnej dokumentácie nedošlo
k pádu/úrazu žalobcu a zároveň ide o veľký časový odstup medzi výkonom punkcie nosových dutín
a CT nálezom krčnej chrbtice, ktorý nález je síce staršieho dáta, ale bez bližšej časovej špecifikácie,

preto nie je možné s presnosťou ustanoviť, kedy došlo u žalobcu k poškodeniu stavca C1 na krčnej
chrbtici. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkami žalobcu, že súd zamietol jeho návrhy na vykonanie
dokazovania výsluchom svedkov preukazujúcich rozhodujúce skutočnosti. Súd prvej inštancie správne
vyhodnotil žalobcom navrhnuté svedecké výpovede za neopodstatnené, nakoľko išlo o zamestnancov
žalovaného, ktorí poskytovali žalobcovi zdravotnú starostlivosť dňa 29.06.2015 až po výkone punkcie

nosových dutín, a to počas hospitalizácie žalobcu na internom oddelení u žalovaného, tieto osoby
neboli prítomné pri výkone punkcie a nemohli tak vypovedať o skutočnostiach, ktoré sa udiali počas
ambulantného výkonu.

22. Záverom odvolací súd dodáva, že sa nezaoberal všetkými námietkami žalobcu obsiahnutými v jeho

odvolaní, keď odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí odpovedať
na každú námietku, alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (uznesenie Ústavného
súdu SR sp.zn. II. ÚS 78/2005).

23. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP
ako vecne správny potvrdil spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §

262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému a intervenientovi odvolací
súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n édovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).