Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, August 19, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 19Cb/173/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114226336
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114226336.1

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: FV BREZNO 3, s.r.o., so sídlom Lazovná 53, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 45 597 421, právne zastúpeného: SEMANČÍN POLÁČEK, s.r.o., so sídlom Vajnorská
100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 244 780, proti žalovanému: Stredoslovenská energetika - Distribúcia,
a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, o zaplatenie 1 738,49 eur s
príslušenstvom, o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia doručený súdu dňa 6.8.2014 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa písomnou žalobou doručenou súdu dňa 6.8.2014 domáha, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 738,49 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25% z tejto sumy
od 22.4.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania. V rámci zhrnutia právnych a skutkových záverov
podanej žaloby žalobca uviedol, že dňa 11.7.2013 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len

úrad) vydal Vyhlášku č. 221/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike
pre rok 2014, a ktorou zaviedol novú platbu za prístup do distribučnej sústavy. Na základe uvedenej
vyhlášky úrad dňa 28.11.2013 vydal cenové rozhodnutie č. 0024/2014/E, ktorým stanovil výšku platby
za prístup do distribučnej sústavy a podmienky jej uplatnenia pre výrobcov elektriny, ktorí sú pripojení
do distribučnej sústavy žalovaného. Výška ročnej platby za prístup do distribučnej sústavy v prípade
zariadenia na výrobu elektriny s inštalovaným výkonom 1 MW, ktoré je pripojené do distribučnej

sústavy žalovaného, je stanovená na sumu 17.443,08 eur. Žalovaný dňa 3.4.2014 vystavil faktúru č.
XXXXXXXXXX na sumu 1 738,49 eur, ktorou žalobcovi vyfakturoval platbu za prístup do distribučnej
sústavy za mesiac január 2014. Uvedenú faktúru žalobca riadne uhradil. Žalobca považuje konanie
žalovaného, ktorý od neho požaduje úhradu platby za prístup do distribučnej sústavy, za protiprávne.
Na uplatnenie predmetnej platby neexistuje na strane žalovaného žiaden zmluvný, ani zákonný dôvod.
Medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená žiadna zmluva, ktorá by oprávňovala žalovaného

na spoplatnenie prístupu do distribučnej sústavy. Rovnako neexistuje žiadne zákonné ustanovenie,
ktoré by mohlo byť právnym základom pre uplatnenie takejto platby. Žiadne zákonné ustanovenie
nesplnomocňuje úrad na vydanie vyhlášky a cenového rozhodnutia, ktorých obsahom je zavedenie
nového poplatku pre výrobcov elektriny. Z tohto dôvodu, ako aj z ďalších v žalobe prezentovaných
skutočností, nemožno vyhlášku, ani cenové rozhodnutie považovať za právny titul pre vystavenie faktúry
žalobcovi. Úhradou faktúry došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, nakoľko

došlo k plneniu, na ktoré nebol daný právny dôvod. Žalobca sa tak podanou žalobou vo veci samej
dožadujevydaniabezdôvodnéhoobohatenia.Platbuzaprístupdodistribučnejsústavypovažuježalobca
za protiprávnu, resp. protiústavnú, a to z dôvodov, ktoré podrobne rozoberá v podanej žalobe.

Súčasťoužalobydoručenejsúdudňa6.8.2014jeajnávrhžalobcunanariadeniepredbežnéhoopatrenia,
ktorým sa domáha, aby súd uložil žalovanému do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, zdržať sa

vystavovania faktúr na úhradu platby za prístup do distribučnej sústavy žalobcovi. V rámci odôvodnenia
podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žalobca uviedol, že považuje za potrebné, abyboli dočasne upravené pomery medzi účastníkmi konania. Poukázal na to, že žalovaný pravidelne s
mesačnou periódou fakturuje žalobcovi poplatok, ktorý je nezákonný a protiústavný, a na ktorý žalovaný
nemá zmluvný, ani zákonný nárok. Žalobca vystavované faktúry uhrádza, nakoľko sa obáva použitia

sankčných mechanizmov zo strany žalovaného, ktoré by mohli zásadným spôsobom ovplyvniť výkon
podnikateľskej činnosti žalobcu. Žalobca ako výrobca elektriny je totiž existenčne závislý od plnenia
zmluvných povinností žalovaného ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Pravidelné a opakované
vystavovanie faktúr, ktorými sa žalovaný domáha úhrady platby za prístup do distribučnej sústavy
prehlbuje protiprávny stav a neprimerane finančne zaťažuje žalobcu. Zamietnutie návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia by preto malo za následok dožadovanie sa úhrady ďalších neoprávnených
platieb zo strany žalovaného, a teda aj nedôvodné finančné zaťažovanie žalobcu a opakovaný zásah
do jeho práv a právom chránených záujmov. Žalobca považuje uloženie povinnosti žalovanému zdržať
sa vystavovania faktúr, ktoré svoj právny základ odvodzujú od zjavne nezákonných a protiústavných
aktov za legitímne a primerané sledovanému cieľu. Žalobca ďalej skonštatoval, že v prípade nariadenia
predbežného opatrenia a prípadného neskoršieho neúspechu žalobcu v tomto konaní, nedôjde k

ohrozeniu práv žalovaného, nakoľko finančná podpora vo forme doplatku podľa zákon č. 309/2009 Z.z.
je pre žalobcu garantovaná na obdobie 15 rokov. Z uvedeného dôvodu nie je možné, aby po prípadnom
zániku predbežného opatrenia, bol žalobca v stave platobnej neschopnosti a pohľadávky voči nemu
neboli vymožiteľné. Žalobca ďalej uviedol, že vydanie predbežného opatrenia a s tým súvisiace dočasné
pozastavenie úhrady platieb za prístup do distribučnej sústavy nebude mať žiaden dopad na štátny

rozpočet a rovnako ani na výšku distribučných poplatkov a cenu elektriny. Pre úplnosť žalobca dodal, že
žalovaný poskytuje žalobcovi rovnaké služby, ako pred zavedením platby za pripojenie do distribučnej
sústavy. Nariadením predbežného opatrenia sa len dosiahne faktický stav pred zavedením tejto platby,
ktorý bol roky považovaný za zákonný a v súlade s ústavou. Nie je preto podľa názoru žalobcu dôvodné
predpokladať, že by nariadením predbežného opatrenia bola porušená zásada proporcionality.

V rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia sa
súd oboznámil s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými žalobcom spolu so žalobou, a
to rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 28.11.2013 č. 0024/2014/E, ktorým
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vo veci rozhodnutia o návrhu ceny za prístup do distribučnej

sústavy a distribúciu elektriny rozhodol podľa § 14 ods. 11 Zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii
v sieťových odvetviach v spojení s § 26 až 28 Vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č.
221/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike tak, že pre regulovaný subjekt
Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., IČO: 36 442 151, schválil na obdobie od 01.01.2014 do
31.12.2014 v rozhodnutí vymedzené tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny a

podmienky ich uplatnenia (č.l. 29 - 63); ďalej s rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo
dňa 17.10.2013 č. 0679/2014/E-OZ, ktorým Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vo veci rozhodnutia o
návrhu ceny elektriny pre stanovenie doplatkov na roky 2014 až 2026 rozhodol podľa § 14 ods. 11 a 14
Zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a v súlade s § 6 ods. 3 Zákona č. 309/2009 Z.
z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení

niektorých zákonov a § 7 ods. 17 a § 8 Vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 221/2013
Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike tak, že pre žalobcu ako regulovaný
subjekt schválil na roky 2014 až 2026 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 382,61
eur za MWh vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny vo fotovoltaickej elektrárni J.
X s celkovým inštalovaným výkonom 990 kW nachádzajúcej sa v katastrálnom území J. na pozemku

parcelné č. XXXX/X S. XXXX/XX(č.l. 64-66). Súd sa ďalej oboznámil so súhrnnou faktúrou za distribúciu
služby č. XXXXXXXXXX, ktorou žalovaný vyúčtoval žalobcovi za distribučnú službu sumu 1 738,49eur
s DPH, a to za fakturačné obdobie 1.1.2014 - 31.1.2014 s dátumom splatnosti faktúry 22.4.2014 (č.l.
67-68).

Podľa § 102 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej
len OSP), ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz,
pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh
neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) OSP, predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom je
poskytnutím dočasnej a provizórnej úpravy právnych pomerov zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré
by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozeným

alebo porušeným právam je však možné poskytnúť len za predpokladu, že súd nebude vykonávať
dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ani nebude prihliadať na všetky procesné
formality, ako je tomu pri riadnom procesnom dokazovaní. Súd pri rozhodovaní o nariadení predbežného
opatrenia predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo
označených žalobcom, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého

dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých
skutočností.

Opodstatnenosť nariadenia predbežného opatrenia je daná jednak v prípade potreby dočasne upraviť
pomery medzi účastníkmi konania, ako aj v prípade existencie obavy, že výkon súdneho rozhodnutia
v budúcnosti bude ohrozený, pričom uvedené dva druhy predbežných opatrení sa líšia v niektorých

osobitných podmienkach, ktoré musí podaný návrh spĺňať. Vzhľadom na tvrdenia žalobcu v návrhu
na nariadenie predbežného oparenia a s poukazom na povahu uplatneného nároku vo veci samej
je nepochybné, že žalobca sa domáha nariadenia predbežného opatrenia za účelom zabezpečenia
dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Vo vzťahu k takto vymedzenému druhu predbežného
opatrenia bude súd skúmať opodstatnenosť podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Vzhľadom na čiastočné prelomenie zásady rovnosti účastníkov a jednostrannosť predložených dôkazov,
čo je však odôvodnené osobitou povahou a účelom predbežného opatrenia, musí súd starostlivo
zisťovať splnenie všetkých zákonom stanovených predpokladov potrebných na vydanie predbežného
opatrenia. Základným predpokladom spoločným pre všetky druhy predbežných opatrení je tvrdenie a

osvedčenie existencie právneho (nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má
byť predbežným opatrením obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva
žalobcu, pre ktoré požaduje dočasnú ochranu. Na nariadení predbežného opatrenia ako na vydaní
každého súdneho rozhodnutia musí existovať právny záujem. Právny záujem v prípade návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia poskytujúceho dočasnú úpravu pomerov účastníkov sa prejavuje

skutočnou potrebou navrhovanej úpravy, ktorou sa dosiahne a dočasne zabezpečí účel sledovaný v
základnom konaní. Regulácia právnych vzťahov účastníkov prostredníctvom predbežného opatrenia
musí mať dočasný charakter a môže trvať iba do času definitívneho rozhodnutia o nároku žalobcu vo
veci samej. Nevyhnutnou je taktiež všeobecná požiadavka, aby sa nariadením predbežného opatrenia
medzi účastníkmi nevytvoril nenávratný stav, a to pre prípad, že by poskytnutá dočasná ochrana

nemala oporu v konečnom rozhodnutí vo veci samej. V neposlednom rade, obmedzenie subjektu,
proti ktorému predbežné opatrenie smeruje, musí zodpovedať miere porušenia alebo ohrozenia práva
žalobcu, teda účinky predbežného opatrenia nesmú neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právnych
vzťahov účastníkov. Všetky uvedené podmienky nariadenia predbežného opatrenia z dôvodu potreby
dočasnej úpravy pomerov účastníkov sú usporiadané kumulatívne, preto v prípade nesplnenia čo i len

jednej z nich nie je možné návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť.

Súd postupne preskúmaval splnenie jednotlivých vyššie uvedených podmienok, a to na základe
predložených listinných dôkazov a vo väzbe na tvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobe a návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia. Napriek skutočnosti, že žalobca nepredložil súdu žiaden doklad

preukazujúci obsah zmluvného záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania, pre potreby rozhodnutia
onávrhunanariadeniepredbežnéhoopatreniasúdpovažujeprávnyvzťahmedzižalobcomažalovaným
za dostatočne preukázaný faktúrou č. XXXXXXXXXX, ktorou žalovaný ako dodávateľ vyúčtoval
žalobcovi ako odberateľovi poplatok za distribučnú službu poskytnutú v mesiaci január 2014. Z tohto
právnehovzťahužalobcaodvodzujesvojeprávo,ktoréjeporušovanépravidelnoumesačnoufakturáciou

nezákonných poplatkov za prístup do distribučnej sústavy, a pre ktoré požaduje ochranu v podobe
uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa vystavovania týchto faktúr.

Za nosnú požiadavku pre úspešný návrh na nariadenie predbežného opatrenia ako procesného
prostriedku poskytujúceho dočasnú úpravu pomerov účastníkov súd považuje osvedčenie právneho

záujmu na nariadení predbežného opatrenia, teda osvedčenie skutočnej potreby navrhovanej úpravy.
Účastník musí osvedčiť, že bez nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia bude jeho právo
ohrozené, pričom nebezpečenstvo hroziacej ujmy musí byť bezprostredné a konkrétne. Danosť takejto
potreby sa skúmal v nadväznosti na účel základného konania vyplývajúci zo žaloby, ktorú žalobca podalvo veci samej. Zo žaloby v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca sa cestou vydania bezdôvodného
obohatenia snaží zabrániť žalovanému v ďalšom spoplatňovaní jeho prístupu do distribučnej sústavy,
ktoré považuje za nezákonné. Nakoľko rozhodnutiu súdu o povinnosti žalovaného vydať bezdôvodné

obohatenie musí predchádzať prejudiciálne vyhodnotenie nezákonnosti právneho titulu plnenia, možno
konštatovať, že žalobca v prípade úspechu v konaní dosiahne sledovaný cieľ. Žiadnym spôsobom k
tomu však neprispeje nariadenie predbežného opatrenia ukladajúceho žalovanému povinnosť zdržať
sa vystavovania faktúr. Žalobca tým možno získa komfortnejšie postavenie v ďalšom priebehu konania,
nakoľko nebude vystavený pravidelnej mesačnej fakturácii poplatkov zo strany žalovaného, avšak

jeho právne postavenie sa nezmení. Sledovaný cieľ nebude zmarený ani v prípade nenariadenia
predbežného opatrenia v navrhovanom znení, kedy žalobca podľa názoru súdu neutrpí žiadnu reálnu
ujmu. Poukazuje síce na sankčné mechanizmy, ktorých uplatnenie zo strany žalovaného v prípade
neuhradenia vystavených faktúr by mohlo zásadným spôsobom ovplyvniť výkon jeho podnikateľskej
činnosti, ale konkrétny rozsah hroziacich sankcii neuvádza. Žalobca nešpecifikuje, akým spôsobom
by bol ovplyvnený výkon jeho podnikateľskej činnosti a súd si nemôže túto skutočnosť podstatnú

pre nariadenie predbežného opatrenia vyvodiť ani z predložených listinných dôkazov, nakoľko z nich
nevyplýva obsah práv a povinností dojednaných v rámci záväzkového vzťahu účastníkov konania.
Odlišná situácia by nastala, ak by žalobca osvedčil, že distribúcia elektriny je bezprostredne závislá rsp.
podmienená od úhrady žalovaným vystavovaných faktúr. Ani v takom prípade by však súd nepovažoval
za účinné nariaďovať žalovanému povinnosť zdržať sa fakturácie poplatkov, ale skôr zdržať sa odpojenia

žalobcu od potrebných dodávok energie, alebo umožniť žalobcovi prístup k odberu energie. Nevhodne
zvolená hmotnoprávna formulácia predmetu predbežného opatrenia v prejednávanej veci v spojení s
nedostatočným osvedčením hroziacej ujmy spôsobuje, že v nadväznosti na podaný opis skutkového
stavu a žalobcom vymedzený nárok vo veci samej, súd nevidí dostatočný právny záujem na nariadení
predbežného opatrenia, ktorým bude žalovanému uložená povinnosť zdržať sa vystavovania faktúr na

úhradu platby za prístup do distribučnej sústavy.

Je povinnosťou žalobcu ako navrhovateľa predbežného opatrenia tvrdiť a osvedčiť skutočnosti, z
ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného predbežného
opatrenia. Uvedenú povinnosť musí žalobca splniť aspoň v limitovanom rozsahu zodpovedajúcom

osvedčeniu tvrdení, teda v rozsahu, že jeho tvrdenia sa javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné.
Súd však nezistil ani v rovine pravdepodobnosti, že by v dôsledku konania žalovaného, ktoré je
špecifikované v žalobe, vznikla potreba upraviť právne pomery medzi účastníkmi konania, ani že by bez
vydania navrhovaného predbežného opatrenia hrozila žalobcovi bezprostredná a reálna ujma. Súd preto
konštatuje,žežalobcaneosvedčiljedenzozákladnýchpredpokladovnevyhnutnespojenýchsúspešným

návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, v dôsledku čoho návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamieta.

Vzhľadom na požiadavku kumulatívneho splnenia všetkých stanovených predpokladov potrebných
pre nariadenie predbežného opatrenia, súd sa skúmaním ďalších stanovených podmienok osobitne

nezaoberal. Pre úplnosť však dodáva, že podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia
nespĺňa ani požiadavku proporcionality. Súd musí totiž prihliadať aj na zachovanie rovnováhy medzi
prípadnou ujmou hroziacou žalobcovi a obmedzením práv subjektu, proti ktorému návrh na nariadenie
predbežného opatrenia smeruje. Z viacerých návrhov doručených tunajšiemu súdu týkajúcich sa
obdobných právnych vzťahov medzi rôznymi účastníkmi je súdu známe, že hodnota mesačných

poplatkov fakturovaných žalovaným sa pohybuje v rozmedzí od 767,50 eur do 1.738,49 eur. Uvedenú
sumu nemožno považovať za likvidačnú pre aktívny podnikateľský subjekt podnikajúci v oblasti výroby
elektriny, aj s poukazom na doplatok na výrobu elektriny garantovaný na obdobie 15 rokov, na ktorý
žalobcasámodkazuje.Nadruhejstranebysanariadenímpredbežnéhoopatreniaobmedzilooprávnenie
žalovaného vyplývajúce mu z všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý síce žalobca považuje

za protiústavný, avšak súdu nie je známe , že by boli uplatnené príslušné mechanizmy predpokladané
právnym poriadkom s cieľom jeho uvedenia do súladu s Ústavou Slovenskej republiky. Súd preto
nemôže ignorovať právnu silu a záväznosť platnej a účinnej právnej normy a na ňu nadväzujúcich
rozhodnutí, a to ani v prípade normy majúcej podzákonný charakter. V porovnaní s ujmou hroziacou
žalobcovi súd nepovažuje navrhovanú úpravu právnych pomerov za adekvátnu, keďže by žalovanému

bolo odňaté oprávnenie garantované toho času záväznou právnou normou.

O trovách predbežného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej podľa úspechu
účastníkov v konaní v súlade s ustanovenia § 145 OSP.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, dvojmo prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho
sa domáha.
Vykonateľnosť tohto uznesenia nastáva doručením jeho písomného vyhotovenia účastníkom konania
pri zohľadnení ustanovenia § 75 ods. 8 veta druhá OSP, podľa ktorého: Ak bol návrh na nariadenie

predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o
jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie žalobu; uznesenie odvolacieho súdu im doručí,
len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).