Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Vladimír Kurák
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Odmietajúce odvolanie
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1CoE/8/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5704894211
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5704894211.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a
členovsenátuJUDr.MonikyLiptákovejaMgr.AnnyMihálikovej,vexekučnejvecioprávneného:TATRAN
PROFIT INVEST, investičný fond akciová spoločnosť, Prešov v likvidácii, so sídlom Košice, Hlavná
108, IČO: 31 693 903 (z Obchodného registra vymazaný k 25.03.2010), proti povinnému: L. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. X/X, XXX XX U., o vymoženie pohľadávky vo výške 41,49 eur s príslušenstvom,
o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. 17Er/24/2004-10 zo dňa
18.02.2022 takto
r o z h o d o l :
Odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .
Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu v súdenej veci vyhlásil za neprípustnú (výrok I.) a
nadväzne ju zastavil (výrok II.). Samostatným výrokom vyslovil, že súdnemu exekútorovi trovy exekúcie
nepriznáva(výrokIII.).Vodôvodneníuviedol,ževychádzalzozistenia,žedňa25.03.2010boloprávnený
dobrovoľne vymazaný z Obchodného registra, čím zanikol bez právneho nástupcu; t.j. stratil spôsobilosť
byť účastníkom konania. Okresný súd konštatoval, že nakoľko by bola exekúcia vedená pre v súčasnosti
neexistujúcisubjekt,jeneprípustná;čobezprostrednepodmieňujeijejzastavenie.Súdnemuexekútorovi
trovy exekúcie nepriznal, keďže pri jej výkone nepostupoval v súlade so zákonom a vec nepredložil
(exekučnému) súdu na zastavenie napriek tomu, že oprávnený zanikol bez právneho nástupcu a v
konaní nebolo možné ďalej pokračovať.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor, ktorý sa
domáhal jeho zrušenia. Poukazoval na to, že z exekučného spisu je súdnemu exekútorovi zrejmé,
že zmluvami o postúpení pohľadávok prešla vymáhaná pohľadávka na iný - existujúci - subjekt
(EUROINVESTOR, s.r.o.), v prospech ktorého aj viedol exekúciu. Mal za to, že vzhľadom na obdobie
začatia predmetnej exekúcie nebolo potrebné z jeho strany oznamovať danú skutočnosť (exekučnému)
súdu. Odvolateľ bol toho názoru, že zastavenie exekúcie je v rozpore so zákonom.
3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP a contrario odvolanie súdneho exekútora v zmysle ustanovenia § 386 písm. b) CSP odmietol.
4. Podľa ustanovenia § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané
neoprávnenou osobou.
5. V zmysle § 359 CSP odvolanie môže podať (len) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Vo vzťahu k exekúciám/exekučným konaniam je toto subjektívne oprávnenie podať odvolanie limitované
zároveň § 37 ods. 1 Exekučného poriadku (v rozhodnom znení), podľa ktorého je účastníkom konania
aj poverený (súdny) exekútor, ale iba vtedy, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie.6. Z tohto formulačne jednoznačného legislatívneho textu vyplýva, že zákon priznáva súdnemu
exekútorovi postavenie účastníka exekučného konania (vo významovom zmysle strana, resp. strana
sporu), čo je elementárnou podmienkou pre oprávnenie podať odvolanie (bez ohľadu na skúmanie, či
verdikt napádaného rozhodnutia vyznieva v jeho neprospech), len v prípade rozhodovania o trovách
exekúcie.
7. Z argumentácie vymedzenej súdnym exekútorom v odvolaní je nepochybné, že napáda výlučne
výroky o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení. Už z jednoduchého porovnania obsahu
odvolania a procesného postavenia súdneho exekútora z hľadiska jeho účastníctva na (exekučnom)
konaní/exekúcii je zrejmé, že súdny exekútor nemá oprávnenie napadnúť uznesenie okresného súdu o
vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej (nadväznom) zastavení.
8. Na základe vyššie uvedeného muselo byť odvolanie súdneho exekútora odmietnuté, ako podané
neoprávnenou osobou.
9. V záujme komplexnosti krajský súd dodáva, že hoci sa súdny exekútor v úvode odvolania okrajovo
dotýka aj súvislostí prípustnosti odvolania, k otázke jeho oprávnenia podať odvolanie voči výrokom o
vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení neuvádza žiadnu argumentáciu, ktorou by podporil
svoj názor o danosti jeho (subjektívneho) oprávnenia podať proti dotknutým výrokom odvolanie. Zo
samotného faktu podania odvolania/uplatnenia tohto (riadneho) opravného prostriedku pritom takéto
jeho presvedčenie vyplýva.
10. Obdobne, pre úplnosť krajský súd dopĺňa/opakuje, že z obsahu odvolania je zrejmé, že v súvislosti s
výrokom o trovách exekúcie neuvádza odvolateľ žiadnu odvolaciu námietku; v podstate ho (s výnimkou
vymedzenia výrokov napadnutého uznesenia) ani vôbec nespomína.
11. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256
ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že účastníkom konania ich náhradu nepriznal. Z obsahu spisového
materiálutotižvyplýva,žežiadnemuzúčastníkovkonaniavaktuálnomodvolacomkonanípreukázateľne
žiadne trovy nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý odvolací súd mohol rozhodnúť nielen o nároku
na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady trov konania. Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania,
predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie
prvoinštančného súdu o výške náhrady (§ 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom
vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel absentuje, ak výsledkom uvažovania o
nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán konania (prvej preto, že ju
na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet
trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie
náhrady). Uvedený právny názor vyplýva i z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 28.02.2018,sp. zn.
7Cdo/14/2018.
12. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.