Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Dunajská Streda

Judgement was issued by JUDr. Eva Bíróová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zrušené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/35/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218203040
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2218203040.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: T. Y., M.. XX.XX.XXXX,

A. Q. T., R. D. XXX/XX, zastúpeného: dr. jur. Ferencom Mazácsom, advokátom, Dunajská Streda,
Alžbetínske nám. 328/4/1094, proti žalovanému: CON AMICO COMMERCIO, s. r. o., Dunajská Streda,
Gy. Szabóa 6293/64A, IČO 46 540 610, zastúpenému advokátskou kanceláriou: Hargaš Legal, s. r. o.,
Bratislava, Laskomerského 149/6, o určenie neplatnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že zmluva o pôžičke peňazí zo dňa 14.08.2009 a zmluva o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam zo dňa 14.08.2009, uzavreté medzi L. Y., S.. XX.XX.XXXX a obchodnou spoločnosťou
CON AMICO IMMOBILE, s. r. o., IČO 44 761 015 s ú n e p l a t n é .

Súd konanie o nároku na vzájomné plnenie strán z neplatných zmlúv z a s t a v u j e .

Súd žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobca sa žalobou zo dňa 29.06.2018 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým určí za (absolútne)
neplatnú zmluvu o pôžičke a záložnú zmluvu, určí povinnosť stranám „navzájom si vydať všetko, čo
na základe neplatných zmlúv nadobudli“ a náhrady trov konania. Nárok odôvodnil tým, že jeho nebohá
matkauzavreladňa14.08.2009správnympredchodcomžalovanéhozmluvuopôžičkepeňazí,ktoroujej

mala byť poskytnutá pôžička vo výške 18.120 eur. Pohľadávka z predmetnej pôžičky bola zabezpečená
záložným právom k nehnuteľnostiam - rodinnému domu a priľahlým pozemkom, kde žalobca býva.
Žalobca ako dedič prevzal po svojej matke všetok majetok, v dedičskom konaní pohľadávku žalovaného
neuznal, podľa informácií, ktoré mal ešte od svojej nebohej matky, pôžička bola poskytnutá v skutočnosti
v sume 9.000 eur, zvyšok uvedenej čiastky odôvodnil pôvodný veriteľ úrokmi, pričom pôžička bola už
v sume 9.000 eur vrátená. Matka žalobcu neovládala dostatočne slovenský jazyk, jej právne vedomie
bolo nízke, rovnopisy zmluvy o pôžičke ani záložnej zmluvy nedostala. Tieto dokumenty získal žalobca

na vyžiadanie v T. XXXX od žalovaného. Konateľ žalovanej spoločnosti naliehal na žalobcu a jeho brata
aj po smrti ich matky, aby naďalej splácali pôžičku, pričom prejavil úmysel pristúpiť k dobrovoľnej dražbe.
V apríli 2018 bola vykonaná dražba založených nehnuteľností a bol udelený príklep za 14.000 eur
(dražba bola zo strany žalobcu napadnutá neplatnosťou žalobou z rovnakého dňa, pozn.: vec je vedená
na tunajšom súde pod sp. zn. 19C/59/2018). V danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, predmetná
pôžička je spotrebiteľským úverom a zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú jej
neplatnosť. Je proti logike, že úver 18.120 eur mal byť poskytnutý 77-ročne osobe s pomerne nízkym

starobným dôchodkom a so splatnosťou 1 a pol mesiaca. Veriteľ konal tým, že uviedol inú výšku úveru,
hrubo proti dobrým mravom a tým úmyselne obchádzal zákon. Dvojnásobná suma uvedená v zmluve
v skutočnosti zastiera 100% úroky za obdobie 1 a pol mesiaca, čo v prepočte znamená 800% úrok za
rok. Zmluva je podľa žalobcu absolútne neplatná s poukazom na § 39 Obč. zák. a rovnako aj záložnázmluva, keďže záložné právo je akcesorickej povahy a je viazané na platný právny úkon. Naliehavý
právny záujem na požadovanom určení odôvodnil žalobca neistým právnym postavením. Medzičasom
boli založené nehnuteľnosti vydražené, v prípade neplatnosti úverovej a záložnej zmluvy ja neplatná

aj dražba. Na základe neplatných právnych úkonov došlo k závažnému zásahu do vlastníckeho práva
žalobcu. Bez určenia neplatnosti označených zmlúv hrozí, že úspešný dražobník prevedie nehnuteľnosti
na ďalšie osoby, čím by mohli byť poškodené aj ich práva, pričom dražbou prišiel žalobca o jediný
nehnuteľný majetok a hrozí mu strata bývania.

(2) K žalobe na podporu svojich tvrdení žalobca pripojil: 1. Zmluvu o pôžičke peňazí zo dňa 14.08.2009,
podľa ktorej právny predchodca žalovaného (CON AMICO IMMOBILE, s. r. o., Dunajská Streda) ako
veriteľ požičal právnej predchodkyni žalobcu (jeho matke) ako dlžníkovi finančnú hotovosť v sume
18.120 eur pri podpise zmluvy s tým, že dlžník v plnej výške predmet pôžičky vráti najneskôr do
02.10.2009. Podpis dlžníka je na zmluve úradne overený. Dodatkom zo dňa 02.10.2009 zmluvné strany
zmenili dátum vrátenia pôžičky na 31.12.2010. Dodatkom č. 1 zo dňa 14.12.2009 sa zmluvné strany

dohodli na úroku z omeškania od 01.01.2010. 2. Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
zo dňa 14.08.2009, ktorou dlžník ako záložca založil svoje nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX pre kat.
úz. T. v prospech veriteľa ako záložného veriteľa k zabezpečeniu návratnosti pohľadávky veriteľa 18.120
eur. 3. Výpis z listu vlastníctva č.XXX pre kat úz. T. zo dňa 07.06.2018, z ktorého vyplýva vlastnícke
právo k (založeným) nehnuteľnostiam tretej osobe, nadobudnuté dobrovoľnou dražbou. 4. Osvedčenie o

dedičstve vydané súdnym komisárom v dedičskom konaní po neb. matke žalobcu vedenom na tunajšom
súde č. k. 13D/36/2013 zo dňa 05.09.2014, v znení ktorého nehnuteľný majetok poručiteľky prevzal
žalobca s tým, že zákonní dedičia - žalobca a jeho brat neuznali ani jednu (z dvoch) pohľadávok
prihlásených do konania (veriteľ prihlásil pohľadávku vo výške 16.932,47 eur). 5. Zmluvu o postúpení
pohľadávky zo dňa 04.12.2014, ktorou veriteľ postúpil na žalovaného pohľadávku zo zmluvy o pôžičke,

vyčíslenú ku dňu uzavretia zmluvy na 16.932,47 eur. 6. Žiadosť advokáta žalobcu zo dňa 28.05.2018
žalovanému o zaslanie rovnopisov zmlúv.

(3) Žalovanému bola žaloba s prílohami a procesnými poučeniami doručená dňa 17.09.2018, k žalobe
sa napriek výzve súdu v určenej lehote 15 dní nevyjadril.

(4) Podľa § 167 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak súd neodmietol
žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému
do vlastných rúk. Podľa ods. 2 spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej
súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení

rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení.

(5) Podľa § 153 („Sudcovská koncentrácia konania“) ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa ods. 2 na prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to
vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Podľa ods. 3 ak
súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v

odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

(6) Na pojednávaní nariadenom na 21.01.2019 žalovaný cestou advokáta uviedol, že nárok žalobcu
neuznáva, predložil súd k sporu listiny, na ktoré sa odvoláva v písomnom vyjadrení k žalobe datovanom
dňa 01.10.2018, ktoré však súdu včas nedoručil.

(7) Na základe uvedeného súd v zmysle cit. ustanovenia § 153 CSP neprihliadol na tvrdenia a dôkazné
listiny žalovanej strany. V znení skutkových tvrdení žalobcu a ním pripojených listinných dôkazov súd
dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.

(8) Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností
strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebnépreukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.

(9) Naliehavý právny záujem (§ 137 písm. c/ CSP) je základným procesným predpokladom každej
určovacej žaloby (bez splnenia ktorého sa vôbec nemožno zaoberať vecnou stránkou žaloby). Naliehavý
právny záujem nie je kategóriou posudzovateľnou zo subjektívneho hľadiska strany domáhajúcej sa
práva takýmto spôsobom, ale je daný len v prípade, ak práve bez požadovaného určenia právne
postavenie žalobcu (či viacerých žalobcov) by ostalo neistým (teda ak požadované určenie môže

postavenie žalobcu zlepšiť) a ochranu právu nie je možné poskytnúť inak. Právny záujem, ktorý je
podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v
danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich
práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa
žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným petitom môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že

naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení tu je. Bez tohto určenia nemôže žalobca riešiť
ďalejotázkustratynehnuteľnostíadražobnéhoprocesu,keďvkonaníoneplatnosťdražbyjepredmetom
skúmania len sporná dražba, čo nevylučuje pokračovanie procesu.

(10)Podľa§657Občianskehozákonníka(zákonč.40/1964Zb.vplatnomznení-OZ)zmluvouopôžičke

prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

(13)Zmluvaopôžičkevovšeobecnostinevyžadujepresvojuplatnosťpísomnúformu,môžebyťuzavretá
aj ústne. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou (kontraktom), ktorou jedna strana (veriteľ) prenecháva

druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje po uplynutí
dohodnutej doby vrátiť veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke predpokladá dohodu strán, ako aj reálne
odovzdanie predmetu pôžičky. Odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je predpokladom
uzavretia zmluvy o pôžičke, k jej uzavretiu zákon vyžaduje teda i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky
veriteľom dlžníkovi („prenecháva“). Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami

právny vzťah z pôžičky nevznikne.

(14) Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

(15) Bolo preukázané, že žalobca dedil po svojej matke, pohľadávku žalovaného prihlásenú v dedičskom
konaní neuznal, žalovaný vzhľadom na zmluvu o zriadení záložného práva vykonáva dražbu založených
nehnuteľností. V tomto spore žalobca napadol v prvom rade platnosť zmluvy o pôžičke, v spojení s tým
aj súvisiacu zmluvu o zriadení záložného práva. Tvrdenia žalobcu o tom, že pôžička nebola poskytnutá v
uvedenej výške, pričom reálne poskytnuté peňažné prostriedky už boli vrátené, neboli (včas) napadnuté

protistranou, preto si súd osvojil skutkový stav tvrdený žalobcom a na základe toho určil, že zmluva o
pôžičke ako bola uzavretá písomne dňa 14.08.2009 je neplatná, a to z dôvodu, že nebolo preukázané
odovzdanie pôžičky v tam uvedenej výške.

(16) V nadväznosti na tento záver súdu je neplatná aj zmluva o zriadení záložného práva, keďže záložné

právo je vždy viazané na existenciu pohľadávky, čo znamená, že jeho vznik a zánik sa odvíja od vzniku
alebo zániku zabezpečovanej pohľadávky. V danom prípade bolo konštatované, že zmluva o pôžičke je
neplatná, preto nemohla platne vzniknúť ani zmluva o zriadení záložného práva, ktorá mala pohľadávku
z (neplatnej) zmluvy zabezpečiť. Súd preto žalobe vyhovel aj v tejto časti.

(17) Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

(18)Tretímvýrokomžiadalžalobcaurčiťstranámpovinnosťvrátiťsivzájomnéplnenia(bližšieneurčené),
v tejto časti vzal žalobca následne žalobu späť, súd tak v tejto časti konanie postupom podľa § 145

ods. 2 CSP zastavil.

(19) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.(20) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(21) Súd žalobcovi ako po procesnej stránke úspešnej strane sporu priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

(22) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.