Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 25, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3CoE/309/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615207419
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5615207419.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a
sudcov Mgr. Miroslava Mazúcha a JUDr. Adriany Gallovej, v exekučnej veci oprávneného: REALITY -
VĚŘITEL CZ, s.r.o., so sídlom Česká republika, Ústí nad Labem, Jateční 178/34, Klíše, IČO: 277 25 537,
zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o., so sídlom
Slovenská republika, Trenčín - Opatová, Potočná 650/135B, IČO: 36 857 882, proti povinnému: Ing. Z.

T., nar. X.X.XXXX, bytom K. R., Q. XX, o vymoženie 8.338,98 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie,
ktorá exekúcia je vedená pred súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Crkoňom, so sídlom Exekútorského
úradu Slovenská republika, U., N. XXXX/X, pod sp.zn. EX 979/15, v konaní o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 6Er/884/2015-42 z 18.5.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 6Er/884/2015-42 z 18.5.2016 p o t v
r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením č.k. 6Er/884/2015-42 z 18.5.2016 povolil odklad exekúcie do
právoplatného skončenia konania o obnove konania, vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš
pod sp.zn. 9Cb/360/2015.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 56 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku

tým, že povinný 10.12.2015 podal návrh na obnovu konania, o ktorom návrhu do rozhodnutia
exekučného súdu nebolo právoplatne rozhodnuté. Pre ďalšie konanie v predmetnej exekučnej veci bude
určujúcim rozhodnutie tunajšieho súdu vo veci 9Cb/360/2015.

3. Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas odvolanie oprávnený. Uviedol, že tvrdenia povinného
sú podľa jeho názoru účelové a povinný sa snaží vyhnúť zaplateniu pohľadávky oprávneného, pričom

vo svojich vyjadreniach a odvolaniach uvádza totožné informácie, ktoré uviedol i na pojednávaní, ktoré
predchádzalo vydaniu exekučného titulu a taktiež tieto uviedol i právnemu zástupcovi oprávneného pred
podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Tieto tvrdené okolnosti nenastali až po vzniku exekučného
titulu, keďže ak nastali, tak nastali pred jeho vznikom, keďže ich v rámci procesnej obrany tvrdil povinný
v súdnom konaní, výsledkom ktorého bolo vydanie exekučného titulu. Preto navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil.

4. K podanému odvolaniu sa vyjadril povinný. Uviedol, že skutočnosti, o ktoré sa opieral vo svojom
návrhu na obnovu konania nastali až po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu.
V súdnom konaní, ktoré predchádzalo exekučnému konaniu sa na pojednávaní vyjadril, že zrejme mohlo
dôjsť k uspokojeniu veriteľa (oprávneného) z vecí, na ktoré si uplatnil zádržné právo, avšak relevantný
dôkazotýchtoskutočnostiachzískalreálneaždňa15.10.2015,kedysaprinávštevevpredmeteužívania

presvedčil o tom, že veľká časť zadržaných vecí sa v týchto priestoroch už nenachádza, pričom objekt
nebol zabezpečený žiadnou bezpečnostnou prekážkou a je voľne prístupný. Taktiež sa v októbri 2015 odsvedka, pána Q. I., ktorý prejavil záujem o prenájom týchto priestorov, dozvedel, že mu boli oprávneným
ponúkané na odkúpenie hnuteľné veci, ktoré sa v tom čase v týchto priestoroch nachádzali a ktoré by
mohli patriť obchodnej spoločnosti Adwood, s.r.o., teda mohlo ísť o veci, na ktoré bolo oprávneným

uplatnené zádržné právo. Čestné prehlásenie svedka pritom priložil k návrhu na obnovu konania, v
ktorom ho tiež navrhol vypočuť. Povinný tiež uviedol, že sa úmyselne nevyhýba uhradeniu pohľadávky
oprávneného, jeho úmyslom je zamedzenie dvojnásobného uspokojenia pohľadávky oprávneného.
Preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdil.

5. K vyjadreniu povinného sa vyjadril oprávnený (tzv. replika). Uviedol, že povinný už v konaní, ktorého
výsledkom je exekučný titul, ním tvrdené podozrenia vyslovil. Napriek podozreniu na pojednávaní
dňa 19.1.2015 neuviedol skutočnosti a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by svedčili v prospech jeho
podozrenia a toto podozrenie sa nijakým spôsobom nesnažil preukázať až do údajnej návštevy
predmetu užívania dňa 15.10.2015, čo predstavuje časový rozdiel takmer deväť mesiacov od vynesenia
rozsudku č.k. 9Cb/178/2014-71. Okresný súd v predmetnom rozsudku konštatoval, že povinný v

priebehu celého konania nevzniesol vzájomný návrh a ani započítaciu námietku, netvrdil konkrétnu
výšku pohľadávky užívateľa a už vôbec nepredložil a ani neoznačil dôkazy do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa dokazovanie končí, hoci bol riadne poučený o následkoch, a preto súd návrhu oprávneného v
časti o zaplatenie istiny s príslušenstvom vyhovel. Oprávnený zotrval na podanom odvolaní a opätovne
navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil.

6. Povinný sa k replike oprávneného nevyjadril.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
exekučného konania (§ 362 ods. 1 CSP, § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré

možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§
379 a § 380 CSP) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

8. Vzhľadom na to, že predloženú vec krajský súd posudzoval po 1.7.2016, bol povinný pri svojom

postupe aplikovať úpravu účinnú od 1.7.2016, t.j. zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (§ 470
ods. 1 CSP) s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

9. V posudzovanej veci je exekučným titulom rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš,

č.k. 9Cb/178/2014-71 z 19.1.2015, právoplatný 17.3.2015 a vykonateľný 21.3.2015, ktorým bolo
oprávnenému voči povinnému ako ručiteľovi priznané právo na peňažné plnenie titulom nezaplateného
nájomného a cien služieb poskytovaným v súvislosti s užívaním nebytových priestorov vrátane zmluvnej
pokuty a úrokov z omeškania za špecifikované obdobie. Povinný návrhom doručeným tamojšiemu
okresnému súdu dňa 23.12.2015 sa domáha obnovy konania vedeného na Okresnom súdu Liptovský

Mikuláš pod sp.zn. 9Cb/178/2014, pričom o tomto návrhu vedenom pod sp.zn. 9Cb/360/2015 do
rozhodnutia tak exekučného, ako i odvolacieho súdu, nebolo právoplatne rozhodnuté. Povinný v návrhu
na obnovu konania v podstate argumentuje existenciou pohľadávky voči oprávnenému vyplývajúcej
z čl. IV. bod 4.9 Dohody o užívaní (uzavretej dňa 18.2.2010 medzi spoločnosťou ANWOOD s.r.o.,
ktorej záväzok povinný zabezpečil ako ručiteľ, a spoločnosťou REALITY NÁJEMNÍ s.r.o. ako právnym

predchodcom oprávneného), v zmysle ktorého článku si právny predchodca oprávneného uplatnil na
všetky hnuteľné veci patriace spoločnosti ANWOOD s.r.o. (nachádzajúce sa v predmete užívania)
zádržné právo s právom tieto hnuteľné veci predať a náklady s tým spojené spolu s nárokmi a
pohľadávkami si z utŕženej kúpnej ceny započítať, pričom dôkazy o takomto prípadnom postupe
právneho predchodcu oprávneného mal povinný získať, resp. sa tieto skutočnosti relevantne dozvedieť

až po vzniku exekučného titulu.

10. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno
očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

11. Odklad exekúcie predstavuje procesný úkon exekučného súdu, ktorým sa zabraňuje
bezprostrednému vykonaniu exekúcie. Ide o prejav zásady ochrany a obrany povinného a tretích osôb
pri uskutočňovaní exekúcie. Táto ochrana je buď dočasná, alebo smeruje k takej úprave pomerov
oprávneného a povinného pred definitívnym zastavením exekúcie, ktorá zabráni vzniku bezdôvodnéhoobohatenia oprávneného alebo vzniku nároku na náhradu škody. Konanie o povolenie odkladu exekúcie
sa začína na návrh, ale v prípade, keď sa očakáva zastavenie exekúcie, možno toto konanie začať
aj bez návrhu, spravidla na podnet exekútora. Dôvodom odkladu exekúcie podľa ustanovenia § 56

ods. 2 Exekučného poriadku je preukázanie takých okolností, že možno dôvodne očakávať, že dôjde
k zastaveniu exekúcie za podmienok podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Pred jeho povolením by
malo byť aspoň osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorých výsledkom môže byť
právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie. Exekučný súd povolí odklad exekúcie napríklad
vtedy, ak potrebuje vykonať dokazovanie, či má byť exekúcia zastavená, alebo ak prebieha konanie,

kde možno predpokladať, že jeho výsledkom bude dôvod na zastavenie exekúcie. Jedným z dôvodov
zastavenia exekúcie je skutočnosť, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po
začatíexekúciezrušenéalebosastaloneúčinným(§57ods.1písm.b)Exekučnéhoporiadku).Pozačatí
exekúcie môže byť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom zrušené v dôsledku aplikácie mimoriadnych
opravných prostriedkov. Odvolací súd zdôrazňuje, že podanie mimoriadneho oprávneného prostriedku
však samo o sebe nie je dôvodom pre odklad exekúcie. Pre rozhodnutie o odklade exekúcie musia

zároveň existovať skutočnosti odôvodňujúce právny záver o možnom zániku vymáhaného nároku,
o existencii skutočností brániacich vymáhateľnosti vymáhaného nároku alebo o existencii dôvodov,
pre ktoré by bola exekúcia neprípustná, a to vrátane dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57
Exekučného poriadku. Pri rozhodovaní o odklade exekúcie je tiež potrebné, aby súd podľa celého stavu
veci spravodlivo zvážil pomer rizika nepriaznivých následkov spôsobených prípadným neodložením

exekúcie povinnému a rizika vážneho ohrozenia oprávneného vyvolaného eventuálnym odkladom.

12. Na základe konštatovaného odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že
v posudzovanej veci je daný dôvod na odklad exekúcie vzhľadom na skutočnosti uvádzané povinným
v návrhu na povolenie obnovy konania. Prípadné uspokojenie pohľadávky (pôvodne) oprávneného

realizáciou zádržného práva a následným odpredajom zadržaných hnuteľných vecí by znamenalo,
že výkonom exekúcie by v posudzovanej veci mohlo dôjsť k duplicitnému uspokojeniu v tomto
konaní vymáhanej pohľadávky. Oprávnený pritom tvrdenie povinného o možnom prípadnom uspokojení
vymáhanej pohľadávky uvedeným spôsobom vo svojich vyjadreniach v podstate ani jednoznačne
nevylúčil. Odvolací súd majúc na zreteli záujmy oprávneného, v prospech ktorého už bola exekúcia

nariadená, však nemohol pri svojom rozhodovaní opomenúť ani zákaz navrátenia do pôvodného stavu,
ktorý sa uplatňuje v exekučnom konaní v súlade s ustanovením § 61 Exekučného poriadku. Naviac
exekučný súd, odvolací nevynímajúc, pri rozhodovaní o odklade exekúcie nie je oprávnený posudzovať
splnenie podmienok obnovy konania, resp. podľa súčasnej platnej právnej úpravy žaloby na obnovu
konania podľa § 397 a nasl. CSP. Pritom prípadné povolenie obnovy konania by v zmysle ustanovenia

§ 415 ods. 1 CSP znamenalo odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia (exekučného titulu).
Pokiaľ ide o zváženie prípadného rizika nepriaznivých následkov spôsobených prípadným neodložením
exekúcie, resp. jej výkonom, odvolací súd konštatuje, že v tomto smere tak povinný, ako aj oprávnený
žiadnym spôsobom neargumentovali, pričom takéto eventuálne riziko nevyplynulo ani z obsahu spisu.

13. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania krajský súd vzhľadom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP
nerozhodoval.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)