Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, November 22, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15C/113/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107216474
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7107216474.60

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobkyne: I., bytom v S.,

zastúpenejMgr.Ing.PetromHoléczym,advokátomsosídlomvKošiciach,Vojenská5,protižalovanému:
Y., bytom v S., zastúpenému JUDr. Veronikou Kitovou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov

r o z h o d o l :

Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne
p r i k a z u j ezáhradu nachádzajúcu sa v katastrálnom území E., obec S., okres S., zapísanú na
LV č. XXXXX.

Žalobkyňa j e p o v i n n á vyplatiť žalovanému sumu 9 505,- Eur do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1 000,- Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť za vyporiadanie BSM súdny poplatok vo výške 617,- Eur na účet
Okresného súdu Košice I do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiťtrovyštátuvovýške659,85Eurdo15dníodprávoplatnostirozsudku.

Vo vzťahu k žalobkyni štátu nárok na náhradu trov štátu n e p r i z n á v a .

Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 16. 7. 2007 domáhala vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov s tým, že manželstvo so žalovaným bolo uzavreté dňa
28. 4. 1989 a rozvedené právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.

24C/54/2002 zo dňa 26. 4. 2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16. 7. 2004. Žalobkyňa žiadala,
aby súd do jej výlučného vlastníctva prikázal záhradu v katastrálnom území E., ktorú nadobudli spoločne
so žalovaným počas trvania manželstva a trovy konania.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 30. 4. 2008 žiadal, aby súd prikázal
nehnuteľnosť - záhradu, nadobudnutú počas trvania manželstva, do jeho osobného vlastníctva a uložil
povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu celkovo sumu 106 411,- Sk.

3. Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 2. 12. 2014 č.k. 15C/113/2007-991 vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo strán sporu tak, že nehnuteľnosť - záhradu o výmere 789 m2, parcelné č. XXX/X,
katastrálne územie E., obec S., okres S., zapísanú na LV č. XXXXX Správy katastra Košice prikázaldo podielového spoluvlastníctva žalobkyne v podiele 1/2 a žalovaného v podiele 1/2. Žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 41 386,- Eur do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

4. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 29. 9. 2016 č.k. 6Co/59/2015-1122 zrušil rozsudok a
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa bodu 57 uznesenia, súd
prvej inštancie v zmysle zákonných ustanovení upravujúcich BSM nepostupoval. Zahrnul do masy BSM
finančné prostriedky podľa stavu k 28. 12. 2001, 28. 5. 1999, bez akéhokoľvek odôvodnenia sumu

458,27 Eur zo životnej poistky, nevysporiadal sa správne so zostatkom jednotlivých pôžičiek strán
sporu. Podľa odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu, nakoľko strany sporu v podaných odvolaniach
namietali jednak právne posúdenie vyporiadania, ako aj nesprávne zistený skutkový stav, odvolací súd
pristúpil k vyhodnoteniu vyporiadania BSM podľa jednotlivých položiek tvoriacich rozsah BSM. (bod 58).
Žalovaný v odvolaní nesúhlasil s prikázaním záhrady parc. č. XXX/X vedenej na LV č. XXXXX, k.ú.
E. do podielového spoluvlastníctva strán sporu. Argumentoval, že nemá k predmetnej nehnuteľnosti

prístup, a práve naopak, žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou susednej nehnuteľnosti - pozemku
ako aj podielovou spoluvlastníčkou prístupovej cesty k pozemku. Poukázal aj na to, že žalobkyňa bola
rozhodnutím okresného súdu určená za výlučnú užívateľku predmetnej nehnuteľnosti - záhrady, ktorá
je predmetom vyporiadania. Po preskúmaní obsahu súdneho spisu odvolací súd dospel k záveru, že
táto odvolacia námietka žalovaného je dôvodná. (bod 59). Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, do

ktorého patrí aj nehnuteľnosť, môže byť podľa okolností konkrétneho prípadu (okrem iného so zreteľom
na vyjadrenia strán sporu) výnimočne vyporiadané aj tým spôsobom, že súd prikáže nehnuteľnosť
do podielového spoluvlastníctva. (bod 60). Okresný súd však okolnosti tohto konkrétneho prípadu
nezohľadnil pri svojom rozhodnutí. Vychádzal iba zo zistenia a záverečných návrhov strán sporu, že
žiadna zo strán nemá záujem na čas po rozvode manželstva o prikázanie nehnuteľnosti - záhrady do

výlučného vlastníctva. (bod 61). Odvolací súd však dospel k záveru, že takýto spôsob vyporiadania
nehnuteľnosti nezodpovedá jej účelnému využitiu. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa je podielovou
spoluvlastníčkou susednej nehnuteľnosti, ako aj prístupovej cesty k spornej nehnuteľnosti, ktorá je
jediným prístupom k nehnuteľnosti. Žalovaný na rozdiel od žalobkyne nemá k predmetnej nehnuteľnosti
zabezpečený priamy prístup. Za účelom jeho zabezpečenia by bolo potrebné uzatvorenie zmlúv so

(spolu)vlastníkmi okolitých pozemkov, okrem iného aj (možno) so žalobkyňou. Z uvedeného dôvodu sa
preto tento spôsob javí ako neúčelný. (bod 62). Odvolací súd (zároveň) dáva do pozornosti súdu prvej
inštancie aj rozhodnutie okresného súdu, ktoré tvorí obsah súdneho spisu (čl. 1045). V konaní vedenom
na okresnom súde pod sp. zn. 13C/17/2011 to bola práve žalobkyňa, ktorá sa žalobným návrhom
domáhala určenia spôsobu hospodárenia so spoločnou vecou ako aj nariadenia predbežného opatrenia

voči žalovanému, a to tak, že žiadala, aby bola výlučne ona oprávnená užívať predmetnú nehnuteľnosť.
Rozsudkomzodňa27.8.2012č.k.13C/17/2011-91okresnýsúdjejžalobevyhovel(rozsudoknadobudol
právoplatnosť vo veci samej dňa 2. 10. 2012), z čoho vyplýva, že žalobkyňa počnúc 3. 10. 2012
predmetnú nehnuteľnosť výlučne užíva. Okresný súd však na túto skutočnosť pri svojom rozhodnutí o
vyporiadaní BSM, neprihliadol. Z uvedeného dôvodu dospel odvolací súd k záveru, že táto odvolacia

námietka žalovaného je dôvodná. (bod 63). Odvolacia námietka žalobkyne ohľadne nesprávneho
právneho posúdenia ohľadne ceny investícií do prístavby je dôvodná. (bod 64). Žalobkyňa nesúhlasila
s rozdelením hodnoty investícií zistenej znaleckým dokazovaním medzi 4 osoby (otec žalovaného,
brat žalovaného a strany sporu). Tvrdila, že otec žalovaného nepreukázal, že investoval do prístavby
takú sumu, ktorá by zodpovedala súdom vyčíslenej hodnote. Rovnako tvrdila, že rodičia žalovaného

nemali dostatok finančných prostriedkov na rekonštrukciu domu a nemali v úmysle vybudovať ešte aj
prístavbu k domu. Zároveň poukázala na to, že aj brat žalovaného nepreukázal, že práve on priamo
sa podieľal na financovaní prístavby tým, že uhrádzal pôžičky poskytnuté stranám sporu. (bod 65).
Žalovaný nesúhlasil so záverom znaleckého dokazovania ohľadne ustálenej hodnoty investícií, a tvrdil,
že realizované investície neboli v takej hodnote, nakoľko časť prác realizovali svojpomocne a bolo

použité menšie množstvo materiálu, než vyčíslil znalec. (bod 66). Odvolací súd dospel k záveru, že
súd prvej inštancie čo sa týka vložených investícií do predmetnej stavby - prístavby k rodinnému domu,
nevyhodnotil v zmysle ustanovenia § 132 O.s.p., a to každý dôkaz jednotlivo a následne v ich vzájomnej
súvislosti, pričom nezohľadnil ani celý predmet vyporiadania BSM, pričom súd nie je viazaný návrhmi
strán sporu a preto vec predčasne a nesprávne právne posúdil. (bod 67). Okresný súd v odôvodnení

rozhodnutia vychádzajúc z výpovede otca žalovaného uviedol, že po uzavretí manželstva strán sporu
on spoločne s manželkou vkladali do domu spoločne všetky svoje finančné prostriedky, ktoré získali
dedením z USA vo výške okolo 200.000,- Sk, z predaja vinice a tiež z predaja domu po matke. Keď
žalobkyňa prišla do domu bývať, všetky práce na dome boli dokončené. Všetky finančné prostriedky,ktoré mal s manželkou, investoval aj do prístavby domu. (bod 69). V tejto časti je rozhodnutie súdu
prvej inštancie nepreskúmateľné a rozporuplné. Nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie mal
za preukázanú výšku investovaných finančných prostriedkov zo strany otca, nakoľko táto skutočnosť

v konaní nebola preukázaná, ba ani zisťovaná. Jednoduché konštatovanie, že boli zdedené finančné
prostriedkyzUSAvovýške200.000,-Kčs,napreukázanietejtoskutočnosti,niejepostačujúce.Rovnako
sa v súdnom spise nenachádzajú dôkazy o tom, aký príjem bol z predaja vinice a predaja domu po
matke. (bod 70). Rovnako nebolo dostatočným spôsobom preukázané, či vyššie uvedené finančné
prostriedky otec žalovaného investoval do domu (starého domu) alebo aj do prístavby, tak ako to

konštatoval okresný súd. Otázne zostáva, čo bolo myslené otcom žalovaného, ak tvrdil, že všetky práce
boli dokončené, keď žalobkyňa prišla bývať do domu, lebo z doposiaľ vykonaného dokazovania sa javí,
že práce na prístavbe boli vykonávané po uzavretí manželstva strán sporu. Nie je teda zrejmé, aká suma
z finančných prostriedkov otca žalovaného bola investovaná do jeho starého domu, a aká do prístavby.
Rovnako nie je zrejmé, ako dospel okresný súd k záveru, že práve hodnota zodpovedajúca 1 investícií
ustálenej znalcom, zodpovedá hodnote finančných prostriedkov investovaných otcom žalovaného. (bod

71). Z odôvodnenia rozsudku sa nedá zistiť, ako sa okresný súd vyporiadal s tvrdením žalovaného
ohľadne investícií jeho brata do domu, či suma ním investovaná (ak bude preukázaná) bola použitá na
investície do domu (starej časti) alebo do prístavby. Rozhodnutie okresného súdu v tomto smere zostalo
neodôvodnené. (bod 72). Rovnako z dôvodov rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie
vyporiadal s tvrdením žalobkyne o tom, že jej boli darované finančné prostriedky od otca, a ona ich

následne použila ako investíciu do prístavby. (bod 73). Pri aplikácii ustanovenia § 150 veta druhá OZ,
odvolací súd poukazuje na uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 17/2016 zo 14. 1. 2016 a
sp. zn. II. ÚS 347/09 z 13. 10. 2009, čo sa týka posudzovania vložených investícií zo spoločného
majetku na ostatný majetok a naopak, vychádzajúc z tej skutočnosti, že znenie ustanovenia § 150
Občianskeho zákonníka bolo prijaté s účinnosťou k 1. 4. 1964, t.j. v čase statickej ekonomiky, kedy

sa princípy slobodného trhu a trhovej ekonomiky neuplatňovali a nemohli ovplyvniť zhodnocovanie
nehnuteľností. Preto je treba ustanovenie § 150 OZ na účely vyporiadania BSM a nahradenia toho, čo
sa zo spoločného majetku vynaložilo na ostatný majetok jedného z manželov a naopak, interpretovať vo
svetle ekonomickej reality dneška a zohľadniť, ako sa majetok vzhľadom na financie vynaložené naň z
BSM zhodnotili (na trhu) alebo naopak, znehodnotili. (bod 74). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje

aj na dobovú judikatúru (R 42/72 a R 111/98 spolu s mnohými ďalšími dostupnými na ww.justice.gov.sk
za účelom hľadania zjednocujúceho riešenia v kontexte správneho výkladu ustanovenia § 150 veta
druhá OZ, už v čase trhovej ekonomiky). (bod 75). Pri zisťovaní ceny nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet
BSM, treba vychádzať z jej všeobecnej ceny určenej v závislosti od situácie na trhu s nehnuteľnosťami
v danom mieste a čase, ku ktorému sa BSM vyporiadava t.j. zo stavu nehnuteľnosti ku dňu zániku

BSM, ale podľa ceny ku dňu vyporiadania /rozhodovania/ súdu. (bod 77). S poukazom na ustálenú
rozhodovaciu prax pri zisťovaní ceny nehnuteľností, mal súd obdobným spôsobom postupovať aj pri
ustálení hodnoty investícií do domu (prístavby). (bod 78). Investíciu možno chápať ako hodnotu, o ktorú
sa individuálny majetok jedného z manželov v dôsledku spoločnej investície ku dňu vyporiadania zvýšil.
Takýto prírastok je v skutočnosti tým, čo ku dňu vyporiadania bolo na majetok vynaložené. (bod 79).

Úlohou súdu prvej inštancie bude preto po vrátení veci v prvom rade zistiť, akú sumu preukázateľným
spôsobom investoval do nehnuteľnosti otec žalovaného, a brat žalovaného, a určiť pomer investície
otca žalovaného, brata žalovaného a strán sporu k celku. Potom okresný súd ustáli hodnotu investícii
tak, že zistí hodnotu nehnuteľnosti s investíciou (ku dňu vyporiadania BSM) a hodnotu bez investície.
Rozdiel medzi týmito hodnotami rozdelí pomerom zisteným vyššie a sumu pripadajúcu na strany sporu

zahrnie do vyporiadania, nakoľko takýmto spôsobom zistená hodnota investície, bude zodpovedať
tomu, čo zo spoločného vynaložili na výlučný majetok žalovaného (otca žalovaného a jeho brata).
(bod 80). V prípade, že žalobkyňa preukáže, že sa na zhodnotení nehnuteľnosti podieľala aj vlastnými
finančnými prostriedkami (dar od jej otca), rozdiel medzi hodnotami (hodnota nehnuteľnosti s investíciou
ku dňu vyporiadania BSM a hodnotu bez investície) poníži o takto tvrdenú a hlavne preukázanú

sumu. (bod 81). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný dňa 18. 2. 1999 uzatvoril poistnú
zmluvu s Prvou česko - slovenskou poisťovňou a.s. Košice, predmetom ktorej bolo životné poistenie
žalovaného. Okresný súd do vyporiadania zahrnul sumu 458,- Eur, o ktorej žalobkyňa tvrdila, že ju
uhradila na životnú poistku žalovaného počas trvania manželstva. Jej úhradu preukazovala výpismi z
účtu. (bod 83). Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že suma 458,- Eur je

predmetom vysporiadania BSM. Pokiaľ ide o jednotlivé platby poistného platené za trvania manželstva
zo spoločného majetku na osobné poistenie jedného z manželov, tieto platby pri vyporiadaní nemožno
posudzovať ako náklady vynaložené na osobný majetok manžela (R 42/1972). (bod 84). Pre zistenie
toho, aká suma je predmetom vysporiadania, je rozhodný dátum zániku manželstva a teda aj BSM,t.j. 16. 7. 2004. (bod 85). Je potrebné preto skúmať, aký bol stav poistky v čase zániku manželstva,
či a aké nároky z poistky vyplynuli, prípadne aké odbytné by bolo k tomuto dňu poisťovňou vyplatené
a na tieto nároky potom pri vyporiadaní prihliadať ako na iné pohľadávky. Bez povšimnutia nemožno

ponechať ani listinný dôkaz predložený žalovaným v odvolacom konaní, svedčiaci o tom, že došlo k
zániku poistenia k 18. 4. 2012, pričom konečný stav finančného plnenia z poistnej zmluvy predstavoval
sumu 0,- Eur (čl. 1043). (bod 86). Strany sporu za trvania manželstva uzatvorili dňa 11. 12. 1990 so
Slovenskou štátnou sporiteľňou Zmluvu o pôžičke (čl. 64), predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných
prostriedkov vo výške 1.659,69 Eur (50.000,- Kčs) na zariadenie bytu. Dňa 11. 12. 1990 uzatvorili strany

sporu so Slovenskou štátnou sporiteľňou Zmluvu o pôžičke a obmedzení prevodu nehnuteľnosti (čl. 89),
predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 3.319,39 Eur (100.000,- Kčs) na
prístavbu rodinného domu. Dňa 01. 11. 1991 uzatvorili strany sporu so Slovenskou štátnou sporiteľňou
Zmluvu o pôžičke a obmedzení prevodu nehnuteľnosti (čl. 60), predmetom ktorej bolo poskytnutie
finančných prostriedkov vo výške 3.319,39 Eur (100.000,- Kčs) na prístavbu rodinného domu. (bod 87).
Ohľadne úhrad jednotlivých pôžičiek strany sporu predložili výpisy z účtu. Tvrdenia o spôsobe úhrady

jednotlivých pôžičiek však boli protichodné. Žalobkyňa tvrdila, že pôžičky na prístavbu uhrádzala výlučne
onavrozsahu61,5%,zmladomanželskejpôžičkyuhradilasamaajsúrokmi1.870,47Eur,pričomvšetky
domáce spotrebiče zostali u žalovaného. Žalovaný tvrdil, že pôžičky na prístavbu uhrádzali spoločne s
bratom, ktorý sa podieľal 50 %, otcom (50 %) a strany sporu ako manželia uhrádzali tiež 50 %. (bod 88).
Okresný súd do vyporiadania zahrnul sumu 1.660,- Eur (správne má byť suma 1.659,69 Eur - poznámka

odvolacieho súdu) titulom mladomanželskej pôžičky, sumu 3.319,39 Eur titulom pôžičky zo dňa 11. 12.
1990 a sumu 3.319,39 Eur titulom pôžičky zo dňa 01. 11. 1991, spolu suma na pôžičkách na prístavbu
6.639,- Eur. (bod 89). S týmto spôsobom vyporiadania sa odvolací súd nestotožňuje a z uvedeného
dôvodu sú aj v tomto smere odvolacie námietky strán sporu dôvodné. (bod 90). Rovnako ako v prípade
životného poistenia žalovaného, aj v prípade pôžičiek je pre vyporiadanie rozhodujúci stav jednotlivých

pôžičiekkudňuzánikumanželstvat.j.16.7.2004.(bod91).Vykonanýmdokazovanímzobsahusúdneho
spisu vyplynulo, že po zániku manželstva žalovaný zaplatil titulom mladomanželskej pôžičky 29 splátok
po 350,- Sk, t. j. sumu 388,70 Eur (11.710,- Sk). Úlohou súdu prvej inštancie bude preto zistiť, či skutočne
po zániku manželstva žalovaný na mladomanželskú pôžičku uhradil uvedenú sumu. Ak bude toto
tvrdenie preukázané, predmetom vyporiadania zostane táto suma, ktorú žalovaný po zániku manželstva

vynaložil zo svojho na spoločnú pôžičku strán sporu, nadobudnutú počas trvania manželstva. (bod
92). Čo sa týka oboch pôžičiek na prístavbu rodinného domu, z doposiaľ vykonaného dokazovania
nevyplýva, aký bol zostatok pôžičiek ku dňu zániku manželstva. Úlohou súdu prvej inštancie bude
preto zistiť, aký bol zostatok na oboch pôžičkách ku dňu zániku manželstva. Je potrebné však vziať
zreteľ na to, že predmetom neuhradenej sumy pôžičky nebude iba suma pozostávajúca z neuhradených

jednotlivých splátok, ale suma, ktorá zahŕňa všetko to, čo je potrebné na predmetnú pôžičku uhradiť
do jej vysporiadania. Až takto zistená a ustálená suma môže byť predmetom vysporiadania. (bod 93).
V prípade, že niektorá zo strán po zániku manželstva uhradila na tú ktorú pôžičku na prístavbu domu
určitú sumu, je potrebné zohľadniť tieto platby tak, ako keby túto sumu vynaložila zo svojho vlastného na
spoločný majetok. Je pritom potrebné vziať zreteľ aj na prípadné platby iných osôb na tieto pôžičky po

zániku manželstva strán sporu a v odôvodnení sa dôsledne vysporiadať s tým, či možno takéto platby
považovaťzaplatbystranysporut.j.bývalýchmanželovnaimposkytnutúpôžičkualebosajednáoplatby
tretej osoby na cudziu pôžičku. (bod 94). Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplynulo, že
zatrvaniamanželstvažalovanýdňa28.12.2001uzavrelZmluvuotichomspoločenstvesospoločnosťou
HORIZONT SLOVAKIA, a.s. (čl. 449), na základe ktorej ako tichý spoločník investoval sumu 4.248,82

Eur (128.000,- Sk). Dňa 28. 5. 1999 uzavrel žalovaný Zmluvu o tichom spoločenstve so spoločnosťou
B.M.G. INVEST spol. s r.o. (čl. 448), na základe ktorej ako tichý spoločník investoval sumu 3.319,39 Eur
(100.000,-Sk).(bod95).Okresnýsúddovyporiadaniazahrnulsumu4.249,-Eurasumu3.319,-Eur,teda
sumy, ktoré žalovaný pôvodne investoval do uvedených spoločností zo spoločných prostriedkov. S týmto
spôsobom vyporiadania sa odvolací súd nestotožňuje, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

(bod 95). Ako bolo vyššie uvedené, aj v tomto prípade platí, že pre vyporiadanie týchto investícií je
rozhodujúci stav jednotlivých investícií ku dňu zániku manželstva t.j. 16. 7.2004. Okresný súd však v
tomto smere nepostupoval dôsledne, nezisťoval, aký je stav týchto investícií ku dňu zániku manželstva.
(bod 97). Všeobecne známou skutočnosťou je, že Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 4K/18/02-41
zo dňa 28. 5. 2002 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka HORIZONT SLOVAKIA, a.s. a ustanovil správcu

konkurznej podstaty JUDr. Vladimíra Bajtoša, advokáta. Zároveň Krajský súd v Košiciach uznesením
č.k. 5K/12/02-125 zo dňa 3. 9. 2002 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka B.M.G. INVEST
s.r.o. a ustanovil správcu konkurznej podstaty JUDr. Františka Hadušovského, advokáta. (bod 98). Z
výpisu z obchodného registra verejne prístupného na stránke Ministerstva spravodlivosti SR nevyplýva,že by bolo konkurzné konanie v jednom alebo druhom prípade ukončené. (bod 99). Úlohou súdu
prvej inštancie bude preto zistiť, aký bol stav konkurzných konaní ku dňu zániku manželstva, či bola
pohľadávka žalovaného prihlásená do obidvoch konkurzných konaní a v akom rozsahu bola ku dňu

zániku manželstva uspokojená. (bod 100). Ak k uspokojeniu veriteľa (žalovaného) z konkurznej podstaty
došlo po zániku manželstva, takto zistená suma bude predmetom vyporiadania strán sporu. Ak doposiaľ
nedošlo k rozvrhu výťažku z konkurznej podstaty tej ktorej spoločnosti, úlohou okresného súdu bude
zistiť, prípadne aké uspokojenie by bolo ku dňu vyporiadania BSM žalovanému vyplatené z konkurznej
podstaty a na tieto nároky potom pri vyporiadaní prihliadať ako na iné pohľadávky. (bod 101). Čo

sa týka ustálenia hodnoty podniku STROJTAS, s.r.o. a Y. žalobkyňa namietala výšku ohodnotenia
ustálenú na základe znaleckého dokazovania. K správnosti záverov znaleckého dokazovania odvolací
súd konštatuje, že znalec je súdom ustanovená osoba, ktorá na základe svojich odborných znalostí je
poverená vypracovaním znaleckého posudku. Znalec zodpovedá za obsah znaleckého posudku ako
aj za to, že znalecký posudok bude vyhotovený v súlade s príslušnými právnymi predpismi. (bod 102).
Z uvedeného dôvodu, ak sa žalobkyňa domnieva, že opakovaným znaleckým dokazovaním ohľadne

uvedených položiek by sa v konaní dospelo k iným záverom ohľadne ohodnotenia podnikov, nič nebráni
žalobkyni, aby nechala vypracovať nový znalecký posudok. Civilný sporový poriadok účinný od 1. 7.
2016vustanovení§209CSPumožňujestranámsporu,abysvojetvrdeniapreukázaliajprostredníctvom
súkromnéhoznaleckéhoposudku.Súkromnýznaleckýposudokjeznaleckýposudokpredloženýstranou
bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Ak je súdu predložený súkromný znalecký posudok,

ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý
následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby
išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. (bod 103).

5. Žalobkyňa v písomnom podaní doručenom súdu dňa 26. 9. 2018 žiadala, aby súd zaviazal žalovaného

vyplatiť jej sumu 50 238,- Eur. Žiadala, aby súd pri určení všeobecnej hodnoty záhrady vychádzal zo
záverov znaleckého posudku H. a teda zo sumy 87 328,- Eur, keďže súdny znalec na pojednávaní
uviedol, že v riadku pod poradovým č. 65 znížil položku zo 43 ton na 0,086 ton a poradové č. 66 znížil zo
sumy 23 258,27 Eur na sumu 4,- Eur, teda celkovo odpočítal aj s DPH sumu - 27 672,58 Eur. Žalobkyňa
znížila zaokrúhlený údaj o sumu 27 672,- Eur (115 000,- Eur - 27 672,- Eur = 87 328,- Eur). Čo sa týka

podielu na prestavbe pôvodného domu, odstúpila v tomto podaní od nároku na podiel na tejto investícii
s tým, že ju financovali rodičia žalovaného.
6.Uplatnilasi50%-nýpodielnahodnotenehnuteľnosti-prístavby,ktorúmanželianadobudlikolaudáciou
dňa 9. 2. 1998 počas trvania manželstva. Žalobkyňa spochybnila dôkazy o finančných prostriedkoch
žalovaného, dedičstvo z Ameriky, dedičstvo po matke Q. poprela neexistujúce investície do prístavby

brata B. a spochybnila výpis zo Sociálnej poisťovne, ktorú predložil žalovaný, podľa ktorého brat B.
bol od 1. 1. 1994 až po 17. 7. 2000 viac nezamestnaný ako zamestnaný. Musel otcovi splácať veľa
peňazí, otec ho celé roky živil a ona prestala splácať hypotéku až ku koncu rozvodového súdu, ktorý
trval dva roky. Otec žalovaného ešte v písomnom vyjadrení zo dňa 7. 2. 2011 uviedol, že bol vlastníkom
pôvodného domu spoločne s manželkou, tento dom užívali s manželkou a dvoma synmi od roku 1962.

Už v roku 1982 rozpracovali a zabezpečili kompletnú projekčnú dokumentáciu prístavby, v dôsledku
krátkej choroby a náhlej smrti manželky Q. dňa 7. 3. 1984 sa stavba nerealizovala. Po úmrtí manželky sa
majetok rozdelil na pôvodný majetok s 50 %-nou účasťou, 50 % bolo zahrnutých do dedičského konania
ako manželia s deťmi. V zmysle dedičského konania sa rozhodlo, že majetkovú časť manželky dedili
svedok F. na polovicu a synovia Y.. Ďalším dedičstvom získal podiel po svokre Z. po odpredaji rodinného

domu so záhradou v E. a vínnej pivnice s vinohradom vo B. ako aj dedičstvo po tete manželky v USA.
Všetky tieto finančné čiastky v sume vtedajších cca 170 000,- Kč sa rozhodol investovať do prístavby
rodinného domu koncom roku 1988 s čím chcel zabezpečiť bývanie pre svojich dvoch synov. Medzitým
v roku 1986 bol dvakrát operovaný na chrbticu s trištvrťročným liečebným pobytom v nemocnici a na
základe vážnosti tohto zákroku od 1. 1. 1987 sa stal invalidným dôchodcom. V dôsledku viacnásobného

zvýšenia stavebných cien a stavebného materiálu po revolúcii v roku 1989 bolo potrebné vybrať dve
stavebné pôžičky, na ktorých sa už ani on ani mladší syn B. nemohli podieľať, mladší syn B. mal pred
základnou vojenskou službou. Úver bol poskytnutý synovi Y. s manželkou, na splácaní sa po celé
obdobie podieľal syn B. 50 %-ným podielom. Podľa žalobkyne, všetky stavebné úpravy na pôvodnom
dome financoval výlučne zo svojich našetrených peňazí. Rozhodnutím zo dňa 15. 10. 1984 sp. zn. D

939/89 Štátne notárstvo Košice - mesto rozhodlo dňa 15. 10. 1984 v dedičskej veci po poručiteľke Q.
tak, že vyporiadava dedičstvo, ktoré tvoria 1/ polovica nehnuteľnosti rodinného domu na E. v hodnote
73 348,15 Kčs, 2/ suma 3 275,- Kčs ako pohľadávka poručiteľky vyplývajúca z rozhodnutia podľa § 34
ods. 1 Notárskeho poriadku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, 3/ nehnuteľnosťzapísaná vo vložke č. XXX katastrálne územie E. ako parcela č. XX/X - dom č. XX o výmere 2660
m2 na meno poručiteľky v hodnote 18 922,- Kčs, 4/ nehnuteľnosť zapísaná v katastrálnom území B.
podľa znaleckého posudku v hodnote 292,- Kčs, ktorú nadobúdajú: F., manžel, nadobúda nehnuteľnosť

zapísanú na LV č. XXXX, katastrálne územie S. nehnuteľnosť zapísanú v katastrálnom území B. a
pohľadávku vo výške 3 275,- Kčs, žalovaný Y., syn a maloletý B., syn nadobudli nehnuteľnosť zapísanú
na LV č. XXXX, katastrálne územie S., nehnuteľnosť v katastrálnom území E. po 1/8 v pomere k celku
s tým, že manželovi poručiteľky F. vyplatia po 1 964,50 Kčs.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 2. 8. 2018 uviedol, že investície boli vytvorené
zo stavebnej pôžičky v sume 200 000,- Sk, ktorú ako manželia mali počas manželstva a že táto pôžička
nebola splatená počas manželstva až po skončení manželstva a že žalobkynin legitímny nárok je iba
časť z hodnoty z tejto pôžičky. Počas manželstva splatili spolu so žalobkyňou spolu 51 294,- Sk. Zostatok
pôžičky vyše 150 000,- Sk splácal žalovaný už sám po rozvode. Tak ako aj počas manželstva, tak aj po
rozvode túto pôžičku splácal žalovaný spolu s bratom. Spolu s prístavbou sa robila rekonštrukcia celého

domu. Na celú rekonštrukciu domu boli použité prostriedky spolu vo výške 349 049,- Sk a sú rozpísané
v znaleckom posudku IK. na str. 32 znaleckého posudku č. 16/2017.

8. Súd doplnil dokazovanie vypočutím strán sporu, svedkov, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový
stav:

9. Manželstvo strán sporu uzavreté dňa 28. 4. 1989 bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Košice I zo dňa 26. 4. 2004 č.k. 24C/54/2002-96, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16. 7. 2004. K
vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou nedošlo, preto vyporiadal BSM súd
na návrh žalobkyne.

10.Zlistuvlastníctvač.XXXXX,katastrálneúzemieE.,obecS.,okresS.azhodnejvýpovedestránsporu
súd zistil, že za trvania manželstva strany sporu nadobudli zo spoločných prostriedkov záhradu o výmere
789 m2 na parcele č. XXX/X v hodnote 30 500,- Eur. Zo súhlasných výpovedí strán sporu súd zistil,
že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí suma 4 650,- Eur, ako všeobecná hodnota firmy

Strojtas s.r.o. (podnik), ktorá bola v priebehu konania stanovená znaleckým posudkom súdneho znalca
Audit s.r.o., Košice č. 2/2014 ku dňu zániku manželstva dňa 16. 7. 2004. Do masy BSM patrí zhodnotenie
vstupných investícií použitých na rekonštrukciu rodinného domu na LV č. XXXX, kat. územie W. vo
vlastníctve žalovaného vo výške 5 919,- Eur, životné poistenie žalovaného od B.M.G. INVEST s.r.o. vo
výške 120,- Eur.

11. Ku dňu zániku manželstva 16. 7. 2004 nebola pohľadávka žalovaného voči spoločnosti Horizont
Slovakia a.s., ktorá je v konkurznom konaní, vyplatená.
12. Hnuteľné veci uvedené v návrhu na začatie konania strany sporu zhodne ustálili tak, že ich nežiadali
vyporiadať, preto ich súd do masy BSM nezahrnul.

13. Iné aktíva ani pasíva patriace do BSM neboli stranami sporu preukázané.

14. Súd právne posúdil vec nasledovne:

15. Podľa § 391 ods. 2, 3 Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola

vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie
konanieanovérozhodnutie,jepovinnývodôvodnenírozhodnutiauviesťajto,akomásúdprvejinštancie
vo veci ďalej postupovať.

16. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, v konaní
o vyporiadanie niektorý z účastníkov tvrdí, že niektoré veci do vyporiadania nepatria, musí toto tvrdenie
preukázať hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Dôkazné bremeno v tomto smere
zaťažuje účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna vec alebo právo do vyporiadania nepatrí. Inak platí zásada,
ževeciexistujúcezatrvaniamanželstvaúčastníkovpatriadobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov

a treba ich vyporiadať. Rovnako tak dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý tvrdí, že na
spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jeho oddeleného majetku.17. Podľa § 144 Občianskeho zákonníka veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov užívajú obaja
manželia spoločne; spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a
udržiavaním.

18. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každýzmanželov,vostatnýchveciachjepotrebnýsúhlasobochmanželov,inakjeprávnyúkonneplatný.

19. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov.

20. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

21. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na

návrh niektorého z manželov súd.

22. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný

majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.

23. Ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, má kogentnú povahu, to znamená, že súd sa nemôže od tejto úpravy

odchýliť. Pri vyporiadaní je preto každý z manželov povinný nahradiť, čo zo spoločného bolo
vynaložené na jeho osobný majetok. Posudzovanie výšky podielu manžela podľa toho, ako sa zaslúžil
o nadobudnutie a udržanie majetku získaného za trvania manželstva, sa v súdnom konaní uplatňuje
výnimočne, a to spravidla v tých prípadoch, keď jeden z manželov za trvania manželstva buď vôbec
nepracoval, najmä, keď sa vyhýbal práci, počínal si nezodpovedne voči rodine, nestaral sa o jej potreby,

spôsobilškodu,ktorámuselabyťzatrvaniamanželstvauhradenáadruhýmanželnajejspôsobenínemal
žiadnu vinu alebo ak sa zistilo, že manžel sa o nadobudnutie spoločných vecí zaslúžil len v podstatne
menšej miere.

24. Ak v konaní o vyporiadanie niektorý z účastníkov tvrdí, že niektoré veci do vyporiadania nepatria,

musí toto tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Dôkazné bremeno
v tomto smere zaťažuje účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna vec alebo právo do vyporiadania nepatrí.
Inak platí zásada, že veci existujúce za trvania manželstva účastníkov patria do BSM a treba ich
vyporiadať. Rovnako tak dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý tvrdí, že na spoločný majetok
sa vynaložilo niečo z jeho oddeleného majetku. Pri určení ceny veci na účely vyporiadania BSM treba

vychádzať z ceny veci v čase vyporiadania, avšak z ich stavu v čase zániku BSM (uznesenie Krajského
súdu v Nitre, sp. zn. 25Co/5/2007).

25. Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

26. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak.

27. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže strana
sporu v konaní uplatniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje
na všetky tvrdenia strany sporu s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu
takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých

stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo dostatočne
nesplnilasvojudôkaznúpovinnosť.Dôkaznýmbremenompritomrozumiemezodpovednosťstranysporu
za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznejnúdze sa neúspech pričíta tej strane sporu, na ktorej podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska práva.

28. Konanie o vyporiadanie BSM je konaním sporovým, pričom teória procesného práva podmieňuje
úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a
preukazovania je ustanovenie § 132 CSP (predtým § 120 ods. 1 veta prvá OSP), podľa ktorého strany
označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť
strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní

dôkazov leží zásadne na stranách. Tá strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie
svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať
zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany
sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých
dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé
rozhodnutie. (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31. 7. 2018, sp. zn. 6Co/334/2017)

29. Žalobkyňa sa v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 13C/17/2011 žalobným
návrhom domáhala určenia spôsobu hospodárenia so spoločnou vecou, ako aj nariadenia predbežného
opatrenia voči žalovanému a žiadala, aby bola výlučne ona oprávnená užívať nehnuteľnosť - záhradu,
patriacu do BSM. Rozsudkom zo dňa 27. 8. 2012 č.k. 13C/17/2011-91 súd jej žalobe vyhovel, rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 2. 10. 2012, z čoho vyplýva, že žalobkyňa počnúc dňom 3.
10. 2012 predmetnú nehnuteľnosť výlučne užíva. Posudzovanú nehnuteľnosť - záhradu súd prikázal do
výlučného vlastníctva žalobkyne so zreteľom na vyslovený právny názor odvolacieho súdu v bode 63
citovaného uznesenia, že žalobkyňa počnúc dňom 3. 10. 2012 predmetnú nehnuteľnosť od 3. 10. 2012
výlučne užíva a iný spôsob vyporiadania sa javí ako neúčelný.

30. Podľa záverov súkromného znaleckého posudku (§ 209 CSP) H., súdneho znalca z odboru odhad
hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác, ktorý predložil žalovaný, všeobecná hodnota
záhrady je 17 500,- Eur (str. 32 znaleckého posudku) a všeobecná hodnota prípojky je 13 000,- Eur,
ktorá je ohodnotená v prílohe znaleckého posudku č. 38 (strana č. 15 znaleckého posudku) ku dňu

podania znaleckého posudku (rok 2017).
31. Záhrada má teda všeobecnú hodnotu spolu vo výške 30 500,- Eur, z ktorej súd vychádzal.
32. Pokiaľ žalobkyňa namietala nesprávnosť znaleckého posudku H., je tento argument nenáležitý.
V súvislosti s uvedeným dôkazom súd v rovine vyhodnotenia znaleckého dokazovania poukazuje
primerane a podporne na to, že podľa ustálenej súdnej praxe sa od iných dôkazných prostriedkov

dôkaz znaleckým posudkom podaným písomne líši tým, že jeho hodnoteniu podľa § 191 CSP
nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, súd pritom hodnotí presvedčivosť
posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho
súlad s ostatnými prevedenými dôkazmi. Ide o špecifický a významný dôkaz, ktorý súd použije pri
rozhodovacej činnosti založenej na riešení odbornej otázky. Znalec musí vychádzať z odborných

znaleckých záverov a nielen zo skutočnosti, ktoré príslušná osoba vníma svojimi zmyslami. Znalec H.
v prejednávanej veci musel vychádzať z odbornej verifikácie relevantných skutkových okolností, lebo
v danom prípade bolo potrebné ustáliť všeobecnú hodnotu záhrady, všeobecnú hodnotu prípojky a
určiť hodnotu investícií do prístavby rodinného domu. Po preskúmaní súkromného znaleckého posudku
súd konštatuje, že znalec so zreteľom na svoje odborné znalosti a skúsenosti a zistené doplňujúce

informácie prehľadným a logickým zdôvodnením vyložil svoje odborné závery a odklady, z ktorých pri
zodpovedaníkaždejdielčejodbornejotázkypostupoval.SúdnyznalecH.napojednávanídňa10.4.2018
zotrval na záveroch znaleckého posudku č. 16/2017. Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z
vlastných šetrení a dôkazov, ktoré mu predložil žalovaný. Vyhotovil zameranie stavby a následne ocenil
nehnuteľnosti cenami podľa systému Odis príslušného obdobia v zmysle použitej metodiky, ktorá je

stanovená vo vyhláške č. 492/1994 Zb., použil program Hypo a následne vypracoval znalecký posudok.
Súdny znalec stanovil hodnotu nehnuteľnosti v súlade so zaužívanou súdnou praxou, podľa ktorej
sa vychádza zo stavu, ktorý je určený kvantitou a kvalitou v danom čase, avšak z ceny platných v
dobe vyporiadania. Znalec svoje závery vysvetlil aj v konfrontácii na pojednávaní so súdnym znalcom
H., ktorý vypracoval znalecký posudok na základe uznesenia súdu. H., ktorý vypracoval znalecký

posudok na výšku investícií do prístavby rodinného domu, sa v konfrontácii so znalcom H. ospravedlnil
súdu i stranám sporu, že jeho znalecký posudok vypracovaný v súdnom konaní nie je správny, lebo
nesprávne ohodnotil niektoré položky, najmä čo sa týka množstva materiálu použitého na rekonštrukciu
domu, keďže došlo k technickej chybe. Súkromný znalecký posudok H. bol vypracovaný v súlade splatnou úpravou, znalec zdôvodnil výber vhodnej metodiky pre výpočet všeobecnej hodnoty a zohľadnil
jednotlivé kritériá, ktoré majú vplyv na stanovenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti. Ak závery znaleckého
dokazovania, ktoré je potrebné vnímať komplexne, nekopírovali požiadavky žalobkyne určiť inú hodnotu

nehnuteľnosti, nemožno ich z toho dôvodu hodnotiť ako nesprávne alebo nedostatočné. Súd predložený
znalecký posudok H. považoval za esenciálny dôkazný prostriedok o všeobecnej cene nehnuteľnosti. V
znaleckom posudku H. boli zohľadnené stavebné práce ako celok, napr. výkop kanálu hlbokého 1 meter
a 20 cm, s dĺžkou 200 metrov, vybudovanie šachty a elektrických rozvádzačov a pod., čo sa prejavilo
na hodnote záhrady.

33. Nebol dôvod, aby súd prikázal žalobkyni dvojtretinovú hodnotu záhrady, tak ako to žiadala v
písomnom podaní zo dňa 8. 11. 2017, lebo žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že sa pričinila
závažnejším spôsobom o nadobudnutie záhrady a že má nárok na vyššiu hodnotu. V prejednávanej veci
nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by opodstatňovali, aby sa súd pri vyporiadaní odchýlil od zásady
rovnosti podielov účastníkov na spoločnom majetku, preto súd vychádzal z ust. § 150 Občianskeho

zákonníka, teda že podiely oboch manželov sú rovnaké. Investície rodičov žalobkyne vo výške 10 000,-
Sk boli použité aj pre záhradu vo vlastníctve rodičov, ktorá susedí so záhradou strán sporu. Rodičia
darovali túto sumu 10 000,- Sk obom manželom, čo potvrdila vo výpovedi na pojednávaní dňa 17.
5. 2018 svedkyňa Q. matka žalobkyne. Z jej výpovede vyplynulo, že na začiatku manželstva strany
sporu kupovali záhradu a na to im rodičia žalobkyne požičali 24 000,- Sk. Počas manželstva splatili

rodičom sumu 13 500,- Sk. Nesplatili im sumu 8 500,- Sk, ktorú sumu súd vyhodnotil ako dar rodičov
obom stranám sporu, keďže strany sporu žili usporiadane ako manželia, investovali finančné prostriedky
spoločne do záhrady, ktorá susedila so záhradou rodičov, kde sa taktiež investovali spoločné finančné
prostriedky. preto tvrdenie svedkyne, že peniaze darovali len výlučne dcére súd vyhodnotil ako účelové,
keďže vzťahy medzi manželmi sa po rozvode manželstva narušili.

34. Žalobkyňa namietala hodnotu investícii do záhrady stanovenú znaleckým posudkom H. a žiadala,
aby súd vychádzal z jej návrhu, t.j. 10,- Eur za m2, a to v podaní zo dňa 8. 11. 2017. Svedok H., sused
vedľajšej záhrady, uviedol, že za prípojku sa platila suma okolo 25 000,- Sk, keďže verejný elektrický
rozvod a vodovodný rozvod sa pripájali na 4 časti. Boli tam teda štyria investori, ktorí túto sumu zaplatili s

tým, že žalovaný platil a vybavoval všetko spoločne, aj za záhradu rodičov žalobkyne, ktorí majú záhradu
vedľa, aj za záhradu strán sporu, čo vyplynulo z výpovede svedka a žalovaného.

35. Podľa záverov znaleckého posudku č. 2/2014 vypracovaného súdnym znalcom Košice Audit, s.r.o.,
Košice všeobecná hodnota podniku Strojtas, s.r.o., ktorého počas trvania manželstva bol žalovaný

konateľom (od 26. 4. 1997) ku dňu vypracovania znaleckého posudku (r. 2014) predstavuje sumu 4 650,-
Eur, čo nebolo medzi stranami sporu sporné.

36. Žalobkyňa a žalovaný vo výpovedi zhodne uviedli, že počas trvania manželstva postavili prístavbu
k rodinnému domu vo vlastníctve žalovaného na E., zapísaného na LV č. XXXX, kat. územie W., v

ktorej počas manželstva žili. Spolu s prístavbou rodinného domu sa robila rekonštrukcia celého domu,
čo nebolo sporné. Na rekonštrukciu domu boli použité spoločné prostriedky strán sporu spolu vo výške
349 049,- Sk, ktoré sú opísané v znaleckom posudku H. na strane 32 znaleckého posudku. Otec
žalovaného H. vypovedal, že rodinný dom zakúpil spoločne s manželkou a po uzavretí manželstva strán
sporu, vkladali spoločne s manželkou všetky svoje finančné prostriedky, ktoré získali dedením z USA,

vo výške okolo 200 000,- Sk a z predaja vinice a tiež z predaja domu po matke. Keď žalobkyňa prišla do
domu bývať ako nevesta, všetky práce na dome už boli dokončené, lebo sa jednalo o starý dom zo 60-
tych rokov a rekonštrukcia bola nevyhnutná. Všetky finančné prostriedky, keďže medzičasom manželka
zomrela, investoval zo spoločných úspor, ktoré mal s manželkou, aj do prístavby domu. Svedok B., brat
žalovaného, na pojednávaní dňa 17. 5. 2018 vypovedal, že rodičia chceli urobiť prístavbu k rodinnému

domuužvroku1979,potomvšakichmamaochorelaavroku1984zomrela.Vrámciprístavbyvzniklidva
celky s jedným vchodom, hore na poschodí býval žalobca so žalovanou, on býval dole s otcom, prístavba
sa začala realizovať v roku 1990 a bolo nutné zobrať pôžičku. Časť mali našetrenú rodičia, asi 150 000,-
Sk a časť sa zobrala stavebná pôžička vo výške 200 000,- Sk, ktorú zobrali žalobkyňa a žalovaný s tým,
že svedok sa podieľal 50 % splácaním na tejto pôžičke, a to tak že 500,- Sk dával žalobkyni a neskôr

žalovanému. Po ich rozvode splácal sám 1 000,- Sk na účet Slovenskej sporiteľne a.s.. Zo zhodných
výpovedí strán sporu súd zistil, že mali počas trvania manželstva pôžičku zo Slovenskej sporiteľne
a.s. vo výške 200 000,- Sk, pôžičku splácali spoločne počas trvania manželstva a splatili ju vo výške
51 294,- Sk, čo preukázali výpismi u účtov. Pôžičku splácal po zániku manželstva žalovaný sám, čopreukázal výpismi z účtov, žalovaný po rozvode manželstva splatil sumu 150 000,- Sk. Celá pôžička
teda bola splácaná tak, že polovicu splácali strany sporu počas trvania manželstva a druhú polovicu
splácal brat žalovaného B., tak, že každý mesiac dal peniaze k rukám strán sporu a tak splatil sumu 25

647,- Sk a strany sporu splatili sumu 25 647,- Sk. Tieto okolnosti vyplynuli z výpovede brata žalovaného
B. otca žalovaného H. a rodinného priateľa P., keďže dvaja bratia mali byť do budúcna spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti, v ktorej bývali, preto sa logicky podieľali aj spoločne finančne na rekonštrukcii domu.
Svedkovia boli súdom poučení o následkoch krivej výpovede podľa § 196 CSP, preto súd nemal
dôvod im neveriť. Žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu dňa 18. 9. 2008 predložil dôkazy -

list adresovaný Ministerstvu spravodlivosti SR, ktorým preukazuje, že pre účely dedičského konania je
poručníkommaloletéhoB.svedokF..MaloletýB.ažalovanýdediliakonástupcoviapomatkežalovaného
Q. a po jej sestre X. zomrelej v USA (list zo dňa 25. 2. 1985), list F. zo dňa 16. 5. 1985 Federálnemu
ministerstvu zahraničných vecí, rozhodnutie o dedení po nebohej Q. sp. zn. D 939/84, podľa ktorého
dedili tieto nehnuteľnosti po svojej matke, znalecký posudok o hodnote nehnuteľnosti v I., znalecký
posudok o hodnote nehnuteľnosti v E., ktoré boli použité pre účely dedičského konania. Podľa záverov

znaleckého posudku k nehnuteľnosti v katastrálnom území E., hodnota nehnuteľnosti predstavovala 75
469,06 Kčs. Žalovaný ďalej predložil potvrdenie Sociálnej poisťovne, a.s., resp. prehľad o tom, kedy bol
zamestnaný jeho brat B. a potvrdenie, resp. prehľad, kedy bol brat na základnej vojenskej službe, teda
1. 11. 1992, 4. 8. 1993 bol prepustený, vzhľadom na námietky žalobkyne, že brata živil jeho otec. Podľa
potvrdenia Sociálnej poisťovne Košice zo dňa 22. 6. 2018 bol B. samostatne zárobkovo činnou osobou

od 1. 6. 1991 do 29. 2. 1992 a zamestnancom v pracovnom pomere od 17. 6. 1992 do 10. 8.
1993, od 3. 10. 1994 do 12. 6. 1995, od 23. 6. 1997 do 15. 8. 1997, od 14. 8. 1997 do 22. 4. 1998, od
11. 5. 1998 do 31. 5. 1998, od 1. 6. 1998 do 6. 8. 1999, od 1. 4. 2000 do 30. 6. 2000, od 17. 7. 2000
do 31. 12. 2000, od 1. 1. 2001 do trvá. Výšku investícií do rodinného domu zo strany žalovaného, jeho
rodičov a jeho brata mal súd preukázanú listinnými dôkazmi predloženými žalovaným podľa § 204 CSP.

Žalobkyňa v tomto smere žiadne dôkazy súdu neponúkla. Súd preto vychádzal z dôkazov predložených
žalovaným, o dôveryhodnosti ktorých nemal pochybnosti.
37. Vzhľadom na opakovane meniace sa tvrdenia a žalobné návrhy žalobkyne, čo patrí do BSM, akú
hodnotu majú aktíva a pasíva patriace do BSM, nové návrhy na vyporiadanie BSM, v jej ústnych a
písomných vyjadreniach, súd vyhodnotil tieto návrhy tak, že tvrdenia žalobkyne sú účelové v snahe

vyhnúť sa negatívnym následkom, t.j. vyplateniu zákonného podielu na BSM žalovanému.

38. Strany sporu sa podieľali na celkových investíciách do rekonštrukcie domu sumou 25 647,- Sk. Ak
teda 80 529,- Eur je 100 % vklad a spoločný vklad 25 647,- Sk je 7,35 %, tak do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov patrí suma 5 919,- Eur, (t.j. 7,35 % zo sumy 80 529,- Eur).

39. Do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu patrí suma vo výške 5 919,- Eur, t.j. suma za
splatenie pôžičky poskytnutej stranám sporu vo výške 200 000,- Sk počas trvania manželstva, výťažok
z predaja firmy Strojtas, s.r.o. vo výške 4 650,- Eur (cena podniku), záhrada v hodnote 30 500,- Eur,
výťažok z B.M.G. INVEST s.r.o. vo výške 120,- Eur, spolu hodnota vecí patriacich do BSM je vo výške

41 189,- Eur, podiel každej zo strán sporu je potom vo výške 20 595,- Eur.
40. Súd zdôrazňuje, že môže vyporiadať iba tie veci, hodnoty a investície, ktoré tvoria súčasť BSM,
ktoré strany sporu urobia predmetom konania v rámci 3-ročnej lehoty od zániku ich BSM. Súd môže
do vyporiadania zahrnúť len ten majetok, ktorý strany sporu výslovne učinili predmetom vyporiadania. Z
uvedeného vyplýva, že v konaní o vyporiadanie BSM môže súd vyporiadať len ten majetok, ktorý strany

sporu navrhli k vyporiadaniu do 3 rokov od jeho zániku. Pokiaľ by bol súd posúdil sumu 30 000,- Sk, dar
od otca žalobkyne, ako investíciu do cudzej veci, tento nárok zanikol po dvoch rokoch od investície, po
právoplatnosti rozvodu manželstva (§ 100 Občianskeho zákonníka, § 107 Občianskeho zákonníka).
41. Sumu 30 000,- Sk, t.j. 1 000,- Eur - dar od otca žalobkyne, ktorá výška nebola medzi stranami sporu
sporná, súd posúdil ako vnos žalobkyne do majetku žalovaného.

42. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1 000,- Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku,
lebo nepatrí do BSM.

43. Súd prikázal záhradu do výlučného vlastníctva žalobkyni, preto je žalobkyňa povinná vyplatiť
žalovanému zákonný podiel na BSM vo výške 9 505,- Eur (30 500,- Eur - 20 595,- Eur) do 90 dní

od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni bola poskytnutá dlhšia lehota 90 dní na plnenie za účelom
zabezpečenia si peňažných prostriedkov.44. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

46. O trovách konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nárok

na náhradu trov konania nepriznal, lebo vyporiadanie BSM bolo v záujme oboch strán sporu.

47. Žalobkyňa bola uznesením súdu zo dňa 8. 4. 2008 č.k. 15C/113/2007-29 oslobodená od povinnosti
platiť súdne poplatky.

48. Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení poplatníkom

sú obe strany sporu v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jedna z
nich podľa rozhodnutia súdu.

49. Podľa položky 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov za vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov z predmetu konania, ak sa konanie skončilo rozsudkom, 3 % a ak sa konanie

skončilo súdnym zmierom, 1 %, najmenej 66 eur, najviac 16 596,50 eura.

50. Súdna prax sa zhodla v závere, že predmetom konania sa rozumejú aktíva patriace do masy BSM.
V posudzovanom spore je základom pre výpočet súdneho poplatku suma 41 189,- Eur, súdny poplatok
je 3 % zo základu, teda 1 236,- Eur. Žalovaný je preto povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 1, t.j.

617,- Eur. Žalobkyňa bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov, preto jej súd povinnosť zaplatiť
súdny poplatok neuložil.

51. Z finančných prostriedkov štátu bolo vyplatených na znalecké dokazovanie spolu 1 319,71 Eur
(104,12 Eur /č.l. 145/ + 143,- Eur /č.l. 304/ + 564,02 Eur /č.l. 524/ + 227,06 Eur /č.l. 607/ + 3,64 Eur /

č.l. 823/ + 234,27 Eur /č.l. 900/ + 13,28 Eur /č.l. 922/ + 14,38 Eur /č.l. 1004/ + 15,94 Eur /č.l. 1006/).
Žalobkyňa bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov a žalovaný je povinný zaplatiť polovicu trov
štátu, t.j. 659,85 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia na Okresnom súde Košice I písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, m ô ž e
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.