Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 28, 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/33/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617010117
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1617010117.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Erikom Tomusom, v trestnej veci obžalovaného R. O., pre

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
28. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:

R. O., narodený XX. X. XXXX v I. M., M., trvale bydliskom ul. XX. V.U.S.B. XXX, M., Z., M., prechodne
ubytovňa V., G. XX, XXX XX W.,

sa uznáva vinným, že

dňa 24.11.2016 v čase o 01.15 h na ubytovni s názvom V. na adrese W., G. XX, na izbe číslo 4,
fyzicky napadol spolubývajúceho poškodeného I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., N. XXX/XXX tak, že
po predchádzajúcej hádke z dôvodu chrápania poškodeného, tohto udrel jedenkrát päsťou do tváre,
do pravého oka, čím poškodenému spôsobil prasknutie stropu prínosovej dutiny vpravo a vnútornej
steny pravej očnice, tržné rany hornej a dolnej mihalnice pravého oka a poranenie mihalnicového svalu,

vnútorné poranenie pravého oka, spočívajúce v zakrvácaní sietnice, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie
v trvaní 28 dní,

teda

inému úmyselne ublížil na zdraví,

čím spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa
odsudzuje

podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j) Trestného zákona a § 38 ods. 3

Trestného zákona, s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výške 400,-
(štyristo) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona, pre prípad, že výkon peňažného trestu bude úmyselne zmarený,
sa ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému I.

G., nar. XX. W. XXXX, bydliskom N. XXX/XXX, XXX XX K., škodu vo výške 2.649,- eur. o d ô v o d n e n i e :

Dňa 14. marca 2017 bola prokurátorkou Okresnej prokuratúry Malacky pod č. 2 Pv 419/16/1106-7 na
Okresnom súde Malacky podaná obžaloba na R. O., nar. XX. X. XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví

podľa 156 ods. 1 Trestného zákona. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v rámci ktorého
vypočul obžalovaného R. O., poškodeného I. G., znalca prof. MUDr. V. Y., CSc., so súhlasom strán bol
prečítaný znalecký posudok č. 293/16 znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia -
špecializácia traumatológia vypracovaný prof. MUDr. V. Y., CSc., súd ďalej prečítal podstatné listinné
dôkazy, predovšetkým lekárske potvrdenie, lekárske dokumenty, či potvrdene o vložení peňazí na účet,
pričom zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný R. O. vypovedal, že je nevinný. Poškodený prišiel na ubytovňu a išiel spať, obžalovaný
chvíľu ešte pozeral televízor a potom tiež chcel ísť spať. Zaspať ale nemohol asi hodinu, z dôvodu
chrápania poškodeného. Nestalo sa to prvý krát. Normálne poškodenému najskôr povedal, či sa
nemôže obrátiť na bok. Prvý krát obžalovaného počúvol, avšak po chvíli začal znovu chrápať. Znovu

poškodeného požiadal, aby prestal, na čo poškodený obžalovanému začal vyčítať, že prečo ho budí.
Začali sa o tom rozprávať, že čo má poškodený za problém a že nech ide za lekárom, lebo to nebolo
normálne chrápanie. Normálne sa bavili, že to musia vyriešiť, že sa musia rozdeliť, normálne chceli nájsť
riešenie problému. Bavili sa o tom cca 5 - 10 minút, avšak dohodnúť sa nemohli. Za začiatku ich dialógu
ležali, neskôr si sadli, sedeli oproti sebe na posteliach a následne sa obžalovaný postavil, že vezme

telefón a zavolá vedúcemu ubytovne. Ich postele boli od seba vzdialené asi 1 meter, tak na podanie ruky.
Ako obžalovaný zapínal svetlo a chcel si vziať telefón, poškodený ho zachytil sprava za bok za tričko.
Obžalovaný začal padať, zrejme do poškodeného narazil, alebo poškodený sa mohol o niečo buchnúť.
To, ako ho poškodený zachytil, to nevnímal. Nevie, prečo ho poškodený chytal za tričko. Dialóg medzi
nimi bol normálny. Ako obžalovaný padal, spontánne pocítil dotyk alebo kontakt na pravom predlaktí,

také zošuchnutie na tomto predlaktí. Nebol to silný úder. Poškodený spadol, obžalovaný zapol svetlo
a videl poškodeného, ako kľačal, vytkol mu, že čo na neho skáče. Poškodený si držal tvár, pozrel sa
na obžalovaného a on na jeho tvári zbadal krv. Nevie, či to bolo z lakťa, alebo či sa on o niečo udrel.
Poškodenýmalrozťatélícepodokom,obžalovanýmupovedal,nechsinatodáuterák.Poškodenýzačal
byť hysterický alebo v šoku. Chytil obžalovaného asi preto, lebo ho urazilo, keď obžalovaný povedal, že

ho dá majiteľovi ubytovne vyhodiť. Obžalovaný opakoval, že nevie, prečo poškodený na neho skočil, či
chcel na neho zaútočiť alebo čo. Obžalovaný alkohol nepije, poškodený mohol vypiť 1 - 2 pivá, nevie, či
aj pred tým niečo napr. v práci. Nebol to úder, bol to skôr taký náraz. Poškodený ho potiahol a obžalovaný
sa len otočil. Vnímal, že bol zachytený za tričko, ale chcel sa len stabilizovať, aby nespadol. Určite tam
nebol úmysel udrieť poškodeného. Bola to náhoda, nevidel ho, vnímal len jeho chvat, ani nevie, ako

ďaleko bol vtedy odo obžalovaného. Bol to proste reflex. Obžalovaný má výšku cca 180 cm, je pravák.
V okamihu skutku bolo svetlo vypnuté.

Na návrh prokurátora bola prečítaná časť skoršej výpovede obžalovaného z prípravného konania, v
rámci ktorej obžalovaný vypovedal, že na to sa pravou rukou zahnal za seba, aby poškodeného odstrčil.

K rozporu sa obžalovaný vyjadril tak, že vedel, že ho poškodený ťahá, ale nevedel, čo chce, nevedel ani
on,čourobiť,odstrčiťhonechcel,lensachcelstabilizovať.Odstrčiťchcellenjehoruku,niepoškodeného
ako takého.

Na otázky obhajkyne obžalovaný uviedol, že po incidente bol poškodený v šoku, asi z toho úderu, chodil
akošialenýhoredolu,vybeholajvonzubytovne,fajčil,stáletelefonoval.Keďmutoopuchlo,povedalmu,
abysitamdalniečostudené,žetotrebaošetriť,poškodenýtvrdil,žetoničnieje.Povedalpoškodenému,
že takto nemôže ísť spať, že zavolajú majiteľa ubytovne, nech im pomôže, na čo tento uviedol, že si to
majú vybaviť medzi sebou. Kamarát z ubytovne s autom tiež nešiel. Nakoniec oni dvaja šli spolu pešo do

nemocnice v Malackách. Počkal ho, kým ho ošetria, poškodený nechcel ani sanitku. Obžalovaný myslí,
že si poškodený bol vedomý, že to on zapríčinil, že to on vyprovokoval obžalovaného, resp. na neho
zaútočil. Po PN-ke, keď sa vrátil, začal obžalovanému tvrdiť, že má ženu, deti, že nerobí a potrebuje
peniaze. Hodil obžalovanému na stôl nejaké vyúčtovania za lieky a cestovné. Nechcel sa s poškodeným
o tom baviť, spal. Keď sa o tom bavili neskôr, poškodený povedal, že to chce zrušiť, že to bola chyba,

toto mal na polícii povedať. Za tým účelom poškodenému dal 200,- eur, čo teraz považuje obžalovanýza chybu. Myslel si, že poškodený bude férový a povie na polícii, že spravil chybu. Po tých 200,- eurách,
ako by obžalovaného nepoznal. Po čase obžalovaného začal opäť obťažovať, že mu je ešte dlžný.
Obžalovaný si myslel, že toto všetko skončí u OČTK. Nevie, prečo poškodený povedal, že zranenie mu

spôsobil úmyselne. Asi nechcel byť poškodený za to zodpovedný. Neskôr obžalovanému povedal, že
mu šlo o peniaze, preto toto tvrdil. Možno sa bál sociálne poisťovne, keby sa preukázalo jeho zavinenie.

Svedok - poškodený I. G. vypovedal, že v inkriminovaný deň v práci končil o 18.00 hod., o 18.30
hod. došiel na ubytovňu, kúpil a vypil plechovku piva, po ňom prišiel na ubytovňu obžalovaný, všetko

prebiehalo normálne. Spať šiel asi o 21.00 hod., nevie, kedy išiel spať obžalovaný. Niekedy po pol noci
obžalovaný zasvietil svetlo, že nevie spať z dôvodu, že poškodený veľmi chrápe. Obžalovaný sedel
na kraji postele, poškodený si tiež sadol. Obžalovaný povedal, že poškodeného vyhodí cez okno, on
obžalovanému odpovedal, že on jeho vyhodí cez okno. Behom sekundy obžalovaný vyskočil a udrel
poškodeného do oka. Nestihol zareagovať. Krvácal, myslel si, že oslepol, nevidel, na oko si priložil
uterák. Obžalovaný mu pomohol krv utierať. Poškodený volal jeho vedúceho, či nemôže prísť, povedal,

že nie. Takisto vedúci ubytovne nechcel prísť. Nevedel, kde v Malackách je pohotovosť. Odprevadil
ho tam obžalovaný, kde poškodeného aj ošetrili a následne aj v Ružinove. Do nemocnice tiež volal
policajtov. Má zhoršený zrak.

Na otázku prokurátorky poškodený uviedol, že na pohotovosti v Malackách zistili, že má poškodený

zrak, vidí čierne fľaky, vidí šikmo a toto poškodenie je trvalé. Pred tým videl normálne. Okuliare mal aj
pred tým, ale teraz na poškodené oko nemôže mať dioptrie.

Na otázku obhajkyne poškodený uviedol, že čo sa týka roztrhnutia trička obžalovaného, na toto sa
celkom nepamätá, obžalovaný ho udrel a on sa potom len voľáko chcel brániť.

Na otázku obžalovaného, či vie poškodený vysvetliť, ako sa krv dostala na posteľ, poškodený uviedol,
že obžalovaný ho udrel a poškodený bol blízko postele.

K výpovedi poškodeného sa vyjadril obžalovaný tak, že sedeli oproti sebe na posteliach, neskôr sa

postavilioprotisebe,obžalovanýspravilkrokdoľava,žesivezmetelefón,načohopoškodenýzachytilza
pravý bok od chrbta za tričko, ktoré mu roztrhol od podpazušia do polovice hrudníka, bolo to nové tričko.
Ako ho takto stiahol k sebe, začal padať a rukou v oblasti pravého lakťa poškodeného zasiahol - nevie
presne, kam a on v momente spadol dole. Myslí si, že poškodený ako padal dole, mohol sa tvárou udrieť
o stolík. Požiadal založiť do spisu fotografiu izby v ubytovni, v ktorej došlo k predmetnému incidentu.

Netvrdí, že to tak bolo. Hneď, ako poškodeného zasiahol a poškodený spadol, obžalovaný vyskočil
a zažal svetlo, nakoľko dovtedy bola celý čas tma, v tomto poškodený nehovorí pravdu, a keď zažal
svetlo, videl poškodeného čupieť s hlavou v dlaniach medzi posteľou a stolíkom. V žiadnom prípade to
nebolo úmyselné. Nie je pravdivé ani tvrdenie poškodeného, že obžalovaný prišiel na izbu až po ňom.
Obžalovaný tam bol skôr, čo poškodený vypovedal aj v prípravnom konaní.

So súhlasom strán bol prečítaný znalecký posudok č. 293/16 znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie chirurgia - špecializácia traumatológia vypracovaný prof. MUDr. V. Y., CSc., zo záverov ktorého
vyplýva, že:
1. Čo sa týka mechanizmu vzniku zranenia poškodeného a intenzity útoku, tak podľa záznamov v

zdravotnej dokumentácii poškodeného pána I. G. boli pri jeho vyšetrení na chirurgickej ambulancii
UPS NsP Malacky bezprostredne po úraze dňa 24.11.2016 o 03.09 hod zistené a dokumentované
nasledovné zranenie: Prasknutie stropu prínosovej dutiny vpravo a vnútornej steny pravej očnice a tržné
rany hornej a dolnej mihalnice pravého oka. Následne bolo počas hospitalizácie na Očnej klinike LFUK
a UNB Ružinov zistené poranenie mihalnicového svalu a vnútorné poranenie pravého oka spočívajúce

v zakrvácaní sietnice.
Zo súdnoznaleckého hľadiska je možné usudzovať, že podľa charakteru zistených a dokumentovaných
vonkajších následkov zranenia (opuch a tri povrchové ranky mihalníc spolu s krvácaním z nosa
pre zlomenie stropu prínosovej dutiny) a zistených vnútorných následkov (krvácanie do sietnice oka
potvrdené operačne) u poškodeného pána G., vyššie uvedené zranenie mohlo byť vyvolané priamym,

tupýmatvrdýmnásilímpôsobiacimjednorazovoaneopakovanepriamonaoblasťpravéhooka.Uvedené
násilie, ktoré pôsobilo na uvedenú oblasť tela poškodeného bolo strednej intenzity, pretože vyvolalo
poškodenie skeletu tvárovej kostry a vyvolalo v mieste kontaktu vonkajšie prejavy zranenia (rany).Popísanému zraneniu zodpovedá v súdnoznaleckej praxi následok úderu päsťou, lakťom prípadne aj
kop špičky nohy v mäkkej obuvi.
Zo súdnoznaleckého hľadiska je dôležité upozorniť na nasledujúce skutočnosti a fakty:

- neprítomnosť rozsiahlych krvných podliatín a ďalších prejavov ťažkého pomliaždenia bezprostredne
po úraze,
- neprítomnosť následkov násilia vyššej intenzity pôsobiacej na hlavu poškodeného, ktoré by zanechalo
tomu zodpovedajúce vnútorné prejavy charakteru vnútorného zranenia - CT vyšetrenie vylúčilo
poranenie mozgu,

- neprítomnosť objektívnych príznakov svedčiacich pre skutočnosť, že prišlo aj k poruche vedomia -
vylúčené vyšetrením na CPO,
- prítomnosť poškodenia len krehkého centrálneho tvarového skeletu
- zranenie si vyžiadalo krátku hospitalizáciu a operačné riešenie poranenie očnej sietnice,
- pre liečenie zlomeniny a posunu úlomkov nebolo potrebné obvyklé operačné ošetrenie spojením
pomocou platničiek alebo skrutiek.

Pre tieto dôvody považuje znalec existenciu násilia len strednej intenzity pôsobiaceho na hlavu - tvár
poškodeného za preukázanú a to v zhode s ošetrujúcimi lekármi. Uvedeným vonkajším prejavom
popísaného násilia zodpovedajú v súdnoznaleckej praxi následky takých úrazov, akými najčastejšie
môže byť úder päsťou, do tváre poškodenej osoby a intenzita úderu pravdepodobne nepresiahla 150
Nm (joulov). Smer pôsobenia násilia - trajektória prenosu energie - bola spredu dozadu výlučne na pravú

stranu tváre poškodeného.
Ošetrujúcimi lekármi zistená tzv. blow out zlomenina stien očnice vzniká tzv. hydrodynamickým efektom
- úder na očný bulbus vedie k milisekundovému zvýšeniu vnútroočného tlaku, k zmene tvaru očnej gule
(do strán) a to vyvolá prasknutie okolitých tenkých stien. Zlomeniny sa väčšinou hoja bez problémov
- komplikácie predstavuje vtlačenie len okoloočného tuku do lomných línií, ktoré bráni zrasteniu kostí

a druhou možnou komplikáciou je pokles spodiny očnice, ktorej následkom pacient uvádza poruchu
videnia.
V zdravotnej dokumentácii poškodeného neboli zaznamenané žiadne jednoznačné znaky takých
zranení, ktoré by bez pochybnosti a jednoznačne svedčili pre možnosť, že pri vzniku zranenia bol použitý
arteficiálny tvrdý predmet - napr. boxer a pod.

V zdravotnej dokumentácii poškodeného pána I. G. neboli zaznamenané žiadne pomliaždenia na
rukách, zápästiach až predlaktiach, ktoré by bolo možné považovať za tzv. obranné zranenia, ktoré by
mohli svedčiť pre skutočnosť, že poškodený sa pred úderom na tvár aspoň reflexne bránil a chránil si
hlavu a tvár rukami.
2. V súvislosti s otázkou, či zranenie, ktoré spôsobil podozrivý vo svojej výpovedi, mohli vzniknúť

spôsobom ako uviedol, znalec uviedol, že nie. Zistené a dokumentované poranenia neodporujú takému
mechanizmu vzniku, aký uviedol ošetrujúcim lekárom a pri výsluchu poškodený pán G. - teda úderom
päste. Zo súdnoznaleckého hľadiska je veľmi nepravdepodobné, že by poranenie oka mohlo vzniknúť
podozrivým uvádzaným mechanizmom úderom predlaktím.
3. Pokiaľ ide o otázku, či sa jedná o ľahké alebo ťažké zranenie s prípadnými následkami, znalec

odpovedal, že v teoretickej medicíne neexistuje žiadne delenie alebo klasifikácia úrazov na ujmy na
zdraví. Zaužívalo sa posudzovanie závažnosti ublíženia na zdraví prevzaté z Trestného zákona.
Bez toho, že by znalec mienil hodnotiť zistené zdravotné skutočnosti alebo riešiť právne otázky (ktorá
činnosť mu absolútne nenáleží) uvádza, že v medicínskej a súdnoznaleckej praxi sa zranenie, ktoré
považuje za preukázané u poškodeného pána I. G. t. j. pomliaždenie pravého oka s odlúpením sietnice,

prasknutie stropu prínosovej dutiny vpravo a vnútornej steny pravej očnice a tržné rany hornej a dolnej
mihalnicepravéhookaaporanenímmihalnicovéhosvalu,považujezamálozávažné,neohrozujúceživot
poškodenej osoby. nenapĺňajúce svojou podstatou znaky ťažkej ujmy na zdraví, tak ako ich meritórne
určuje § 123 ods.3 Trestného zákona:
a) zmrzačenie,

b) strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti,
c) ochromenie údu,
d) strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva,
e) poškodenie dôležitého orgánu,
f) zohyzdenie,

g) vyvolanie potratu alebo usmrtenia plodu,
h) mučivé útrapy alebo
i) porucha zdravia trvajúca dlhší časa preto išlo o ublíženie na zdraví, ľahkú ujmu na zdraví, ľahkú poruchu zdravia, úraz ľahkého charakteru.
Podľa judikatúry sa za ťažkú ujmu na zdraví považuje len úplná strata oka.
Zranenie len pri optimálnom aj ďalšom priebehu liečenia pravdepodobne nezanechá u poškodeného

pána I. G. žiadne trvalé následky hodnotené podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. v zmysle neskorších znení
vyhlášky č. 84/1967 Zb., vyhlášky č. 78/1981 Zb. a vyhlášky č. 47/1995 Zb. a zákona č. 437/2004 Zb.
a avšak relevantné vyjadrenie je možné najskôr 1 rok od úrazu.
4. Čo sa týka potrebnej doby liečenia poškodeného vzhľadom k zisteným zraneniam, či zranenia
ovplyvnili alebo ovplyvnia na bežnom spôsobe života, ak áno, akým spôsobom, znalec uviedol, že pre

podobné zranenie, aké považuje znalec za preukázané u poškodeného pána I. G. t. j. pomliaždenie
pravého oka s odlúpenim sietnice, prasknutie stropu prínosovej dutiny vpravo a vnútornej steny pravej
očnice a tržné rany hornej a dolnej mihalnice pravého oka a poranením mihalnicového svalu, je
priemerná a prímeraná doba celkového liečenia vo veku poškodeného kratšia ako 42 dní (hojenie
zlomeniny je cca 28 dní).
Celková doba pracovnej nespôsobilosti závisí od pracovného zaradenia, do väčšiny pracovných

zaradení je potrebná minimálne počas bolestí cca 21 dní, do pracovného zaradenia kde sa vyžaduje
sústavná pozornosť a sústredenie (napr. dispečeri, pásová výroba, vodiči z povolania a podobne) alebo
v chemicky agresívnej vlhkej atmosfére, je možné ponechať práceneschopnosť po celú dobu liečenia 28
maximálne však 35 dní. Situácia je ešte komplikovanejšia o pacientov, ktorí pred úrazom mali korekciu
zraku okuliarmi.

5. Na otázku, či doba liečby, prípadne PN, zodpovedá povahe zranenia, nakoľko ich dĺžka bola
ovplyvnená subjektívnymi pocitmi poškodeného, znalec uviedol, že poškodenému pánovi I. G. bolo
MUDr. O. v UNB Ružinov vystavené potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti č. O 630728 v trvaní
od 24.11.2016 doposiaľ pre úraz zavinený inou osobou a je v starostlivosti MUDr. Y. W. v K., ktorú dobu
považuje znalec za zraneniu primeranú a biologicky odôvodnenú, bude však dlhšia.

Celková doba práceneschopnosti nebola ovplyvnená subjektívnymi pocitmi poškodeného.
6. V súvislosti so spracovaním bodového ohodnotenie zranení a aká suma pripadá na jeden bod, znalec
uviedol, že stanovenie bolestného podľa zákona č.437/2004 Zb. úrazu zo dňa 24.11.2016, ktorého
liečenie síce nebolo ukončené, ale zdravotný stav poškodeného je ustálený
1. 45a. Poúrazové zakrvácanie do sietnice vpravo - 65,00

2. 11b. Zlomenina stropu pravej očnice bez posunu - 35,00
3. 16. Zlomenina prednej steny čeľuste - 30,00
4. 19c. Rana dolnej mihalnice komplikovaná poranením mihalnicového svalu - 30,00
5. 19a. Rana hornej mihalnice vrátane operačnej revízie a sutury - 15,00
6. 3. 50. Podkožný emfyzém mihalníc - 15,00

Spolu (6 položiek) - 196,00
Bez medicínskeho dôvodu zvýšenia základnej sadzby.
Sumu za jeden bod určujú 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej
republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v
ktorom vznikol nárok na náhradu za bolesť. Suma náhrady, určená ako súčin počtu bodov a sumy za

jeden bod, sa zaokrúhľuje na celé eurá smerom nahor (§ 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. v znení
zákona č. 461/2008 Z. z.). Pre rok 2016 bola hodnota 1 bodu stanovená Sociálnou poisťovňou na 17,66
eur a vypočítaná suma sa podľa zákona 461/2008 § 5 ods. zaokrúhľuje na celé eurá nahor:
190,00 x 17,66 = 3.355,40 zaokrúhlené na 3.356,- eur.
Poznámka: Podľa § 9 ods. 7 - ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví. hodnotí sa bolesť

za každé poškodenie na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú. Ak sa však viac poškodení
na zdraví vzťahuje na ten istý orgán alebo končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť
bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny.
Preto, žiaľ, poškodenému môže byť priznané odškodnenie za bolesť len vo výške položky 46. Poranenie
oka vyžadujúce jeho vyňatie ihneď po úraze vrátane operácie - 150,00 (150,00 x 17.66 = 2.649,- eur).

Stanovenie SSU je možné po viac ako 1 roku od úrazu.

Znalec prof. MUDr. V. Y., CSc., sa na hlavnom pojednávaní v plnej miere pridržal záverov, ktoré
vypracoval v znaleckom posudku, na tomto sa z jeho strany nič nemení. Zdôrazňuje, že znalecký
posudok bol vypracovaný 4 týždne po spôsobení zranení poškodeného. Pokiaľ poškodený tvrdí, že mu

zostali trvalé následky, tak takýto záver je možné urobiť až najskôr po jednom roku od skutku, čo v
prípade znaleckého posudku neprichádzalo do úvahy.Na otázku obhajkyne znalec uviedol, že mechanizmus vzniku zranenia poškodeného, aký popisuje
obžalovaný,aajdemonštrujenahlavnompojednávaní-teda,žepoškodenéhodohlavyzasiahollakťom,
resp. predlaktím, považuje síce za možný, ale za veľmi nepravdepodobný, až skoro vylúčený. Uvedené

zranenie vzniklo priamym nárazom hánok päste na očnú guľu. Očná guľa je uložená vnútri očnice, ktorá
ju z troch štvrtín prekrýva. Ak by obžalovaným udávaný mechanizmus vzniku zranení úderom predlaktia
alebolakťa,muselbynajskôrvyvolaťzlomeninyokrajovočnicedolného,hornéhoalebobočnýchokrajov.
Avšak takéto zranenie očnice nebolo zistené. Prelomenie stien očnice sa nachádzalo v jej strope a
zadnej časti. A toto mohlo byť spôsobené len tzv. hydrodynamickým efektom, kedy náraz hánok na

očnú guľu spôsobí zväčšenie jej vnútorného tlaku, zmenu jej obvyklého guľovitého tvaru do strán a
prelomenie tenkých stien očnice na korešpondujúcich miestach. Súčasné zvýšene vnútroočného tlaku
vyvolalo poškodenie sietnice a tam sa nachádzajúcich receptorov zrakového nervu, ktoré len veľmi
pomaly a nie vždy regenerujú. Vo všeobecnosti identické poranenie u dieťaťa alebo mladého pacienta
by nevyvolalo žiadne trvalé následky a sietnica by zregenerovala. Čím je vek poškodenej osoby vyšší,
tým klesá regeneračná schopnosť nervových zakončení a geometricky stúpa pravdepodobnosť trvalých

následkov.

Na otázku obžalovaného, či obžalovaný mohol poškodeného zasiahnuť hákom pravej ruky do pravého
oka poškodeného, znalec uviedol, že je to možné, všetko závisí od vzájomnej polohy oboch aktérov, ak
poškodená osoba v postoji tvárou v tvár v snahe vyhnúť sa úderu reflexne sa pohne smerom dozadu

(nemusí ísť o pohyb krokom, stačí uhnutie hlavou o napr. 4 cm), tak úder vedený pravou rukou páchateľa
zasiahne na pravo od stredovej čiary, do ľavého oka. Tomu by mohli zodpovedať aj tržné rany, najmä
na dolnom viečku, ktoré potvrdzujú záver, že nešlo o úder vedený kolmo na oko.

Na otázku obžalovaného, či po takomto údere mohol poškodený zostať stáť, znalec uviedol, že áno,

mohol, intenzita úderu nebola veľká, tak, ako to konštatoval v znaleckom posudku na č. l. 35. Išlo o
nešťastne trafený úder.

Na otázku obžalovaného, či je možné, ak by poškodeného trafil hánkami, aby na nich nemal žiadne
poranenie, znalec uviedol, že áno, je to možné, poškodený bol zasiahnutý do mäkkého tkaniva do oka,

až toto oko zlomilo poškodenému kosť, navyše úder bol realizovaný nízkou intenzitou.

Na otázku obžalovaného, či poškodený mohol uvedené zranenia utrpieť pádom a udretím hlavy o stolík,
znalec uviedol, že v zdravotnej dokumentácii poškodeného neboli zaznamenané žiadne znaky toho, že
by predmetné zranenie vzniklo účinkom tvrdého predmetu, alebo pádom na roh bytového zariadenia.

Takúto možnosť je možné relevantne vylúčiť.

Zpodstatnýchlistinnýchdôkazov,ktorésúdoboznámilprečítaním,súdpoukazujenalekárskepotvrdenie
ošetrujúceho lekára Kliniky oftalmológie LFUK a UNB, Nemocnica Ružinov, z 30. novembra 2016,
lekárske dokumenty - prepúšťacia správa ošetrujúceho lekára Kliniky oftalmológie LFUK a UNB,

Nemocnica Ružinov, z 29. novembra 2016, lekárske správy oftalmologičky Kliniky oftalmológie LFUK
a UNB, Nemocnica Ružinov, zo 07. decembra 2016, 18. januára 2017 a 2 x z 25. januára 2017. 29.
novembra 2016, ďalej súd poukazuje na potvrdene o vložení 200,- eur obžalovaným R. O. na účet s
názvom G. I..

Súd podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol vykonať dôkaz navrhnutý obhajobou na hlavnom
pojednávaní dňa 26. marca 2018 (kontrolný znalecký posudok), nakoľko navrhovaný dôkaz súd
považoval za nadbytočný, týkajúci sa okolnosti, ktorú možno zistiť inými už skôr navrhnutými dôkazmi
- už existujúcim znaleckým posudkom a výpoveďou znalca, v rámci ktorých súd nespozoroval žiadne
také chyby, ktoré by odôvodňovali obhajobou navrhovaný postup.

K právnej kvalifikácii a k výroku o vine obžalovaného

Pokiaľ ide o výrok o vine a právnej kvalifikácii, súd v prvom rade konštatuje, a to ani nebolo medzi
stranami sporné, že dňa 24. novembra 2016 v čase o 01.15 h na ubytovni s názvom V. na adrese W., G.

XX, na izbe číslo 4, obžalovaný R. O. svojou rukou zasiahol poškodeného I. G., a to po predchádzajúcej
slovnej výmene z dôvodu chrápania poškodeného, pričom poškodeného zasiahol do tváre, do pravého
oka, čím poškodenému spôsobil prasknutie stropu prínosovej dutiny vpravo a vnútornej steny pravej
očnice, tržné rany hornej a dolnej mihalnice pravého oka a poranenie mihalnicového svalu, vnútornéporanenie pravého oka, spočívajúce v zakrvácaní sietnice, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie v trvaní
28 dní.

Tieto skutkové okolnosti neboli ani medzi stranami (prokurátorom a obžalovaným) sporné, pričom
zranenia poškodeného boli dokumentované vypracovaným znaleckým posudkom (a potvrdené
výpoveďou znalca), a vyplývajú aj z lekárskych správ a nálezov.

Sporným medzi stranami bolo najmä to, či zo strany obžalovaného išlo o úmyselný fyzický útok na

poškodeného, kedy poškodeného do oka zasiahol päsťou, alebo v rámci tohto incidentu nebol prítomný
úmysel a poškodeného zasiahol otáčajúc sa - predlaktím, resp. lakťom. Podstatou dokazovania na
hlavnom pojednávaní bolo teda hlavne posudzovanie tvrdení obhajoby o tom, že obžalovaný nekonal
úmyselne a že poškodeného zasiahol predlaktím, resp. lakťom.

Súd vyhodnotením vykonaných dôkazov dospel, bez rozumných pochybností, k záveru, že skutok sa

odohral tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že zo strany obžalovaného nešlo
o konanie, kedy poškodeného zasiahol náhodne lakťom, a že znalcom dokumentované ublíženie na
zdraví spôsobil poškodenému obžalovaný úmyselne. V tejto súvislosti súd poukazuje na nasledujúce
konkrétne skutočnosti a argumenty.

Súd poukazuje na výpoveď poškodeného I. G., ktorý v podstatných okolnostiach vypovedal konzistentne
tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom, čo sa prejavilo tým, že nebolo nutné čítať jeho
skoršiu výpoveď. Poškodený celkom logickým a vierohodným spôsobom vypovedal, že v daný deň
niekedy po pol noci obžalovaný zasvietil svetlo, že nevie spať z dôvodu, že poškodený veľmi chrápe,
nasledovala slovná výmena, zahŕňajúca aj tvrdenie obžalovaného, že poškodeného vyhodí cez okno,

čo rovnakým spôsobom obžalovanému opätoval poškodený. Následne obžalovaný vyskočil a udrel
poškodeného do oka, ktorý ani nestihol zareagovať. Krvácal, myslel si, že oslepol, nevidel, na oko si
priložil uterák, pričom mu obžalovaný pomohol krv utierať. Na to poškodeného na pohotovosť v W.
odprevadil obžalovaný, kde poškodeného aj ošetrili a následne aj v Ružinove. Do nemocnice tiež volal
policajtov.

Naproti tomu obhajoba obžalovaného, pokiaľ ide o samotný zásah poškodeného, je založená na tvrdení,
že po slovnej výmene sa obžalovaný postavil, že vezme telefón a zavolá vedúcemu ubytovne. Ako
obžalovaný zapínal svetlo a chcel si vziať telefón, poškodený ho zachytil sprava za bok za tričko.
Obžalovaný začal padať, zrejme do poškodeného narazil, alebo poškodený sa mohol o niečo buchnúť.

Ako obžalovaný padal, spontánne pocítil dotyk alebo kontakt na pravom predlaktí, také zošuchnutie na
tomto predlaktí. Nebol to silný úder. Poškodený spadol, obžalovaný zapol svetlo a videl poškodeného,
ako si držal tvár, na ktorej zbadal krv. Nevie, či to bolo z lakťa, alebo či sa on o niečo udrel. Nebol to
úder, bol to skôr taký náraz. Obžalovaný vnímal, že bol zachytený za tričko, ale chcel sa len stabilizovať,
aby nespadol. Chcel odstrčiť len jeho ruku, nie poškodeného ako takého.

Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že jediným priamym usvedčujúcim dôkazom, ohľadom spáchania
skutku uvedeného vo výroku rozsudku obžalovaným, ktorý bol na hlavnom pojednávaní vykonaný, je
výpoveď poškodeného. K uvedenému súd dodáva, že z judikátu Jtk 11/09 (uznesenie Krajského súdu
v Žiline z 03. septembra 2009, sp. zn. 1To/97/2009), vyplýva, že ak má slúžiť výpoveď svedka ako

jediný dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný
prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi
spochybniteľný, či dokonca vyvrátený.

Obdobná situácia nastala aj v prejednávanom prípade, kedy navyše k výpovedi poškodeného na

hlavnom pojednávaní, jednoznačne usvedčujúcej obžalovaného, možno v neprospech obžalovaného
podporne priradiť aj výpoveď znalca vrátane ním podaného znaleckého posudku (ktorý potvrdil
verziu napadnutia popísanú poškodeným, s určením zranení a následkov). Aj bez tohto podporného
dôkazu súd považuje výpoveď poškodeného ako dôkazný prostriedok za jasný, logický, zrozumiteľný,
presvedčivý, vierohodný a zároveň platí, že nebol inými dôkazmi spochybniteľný, či dokonca vyvrátený.

Súd teda nezistil nič, čo by spochybňovalo výpoveď poškodeného I. G.. Nebol zistený žiadny objektívny
dôvod, prečo by si mal poškodený vymýšľať, respektíve krivo obviňovať obžalovaného z takéhoto útoku.Nebolo preukázané, že by poškodený mal niekedy v minulosti spred tohto incidentu akékoľvek spor s
obžalovaným, prípadne že by mal záujem mu krivým svedectvom nejako uškodiť.

V ďalšom súd považuje za nevyhnutné poukázať na niektoré závery vyplývajúce z výpovede znalca
a z jeho znaleckého posudku. V znaleckom posudku znalec uviedol, že - zo zdravotnej dokumentácie
vyplývajúcim - popísaným zraneniam zodpovedajú v súdnoznaleckej praxi následky úderu päsťou, a
hoci znalec všeobecne spomenul aj následok úderu lakťom, táto možnosť však bola vzhľadom na
ďalšie známe okolnosti prípadu vylúčená. Hneď na ďalšiu určenú otázku znalec v znaleckom posudku

uviedol, že zranenie, ktoré spôsobil obžalovaný a ktoré popísal vo svojej výpovedi, nemohli vzniknúť
spôsobom, ako obžalovaný uviedol; naopak zistené a dokumentované poranenia neodporujú takému
mechanizmu vzniku, aký uviedol ošetrujúcim lekárom a pri výsluchu poškodený - teda úderom päste.
Ďalšie tvrdenie znalca, že „zo súdnoznaleckého hľadiska je veľmi nepravdepodobné, že by poranenie
oka mohlo vzniknúť podozrivým uvádzaným mechanizmom úderom predlaktím“ súd vyhodnotil v súhrne
s ostatnými vyjadreniami učinenými znalcom na hlavnom pojednávaní, tak, ako je uvedené nižšie.

Na hlavnom pojednávaní sa znalec v plnej miere pridržal záverov, ktoré vypracoval v znaleckom
posudku. Na hlavnom pojednávaní dokonca obžalovaný priamo v pojednávacej miestnosti počas
výpovede znalca demonštroval a názorne predviedol jeho (obžalovaného) verziu zásahu poškodeného,
zodpovedajúcu jeho skoršej výpovedi (náhodný zásah predlaktím, resp. lakťom počas otáčania sa k

poškodenému). Aj po vzhliadnutí tejto manifestácie znalec opätovne potvrdil, že taký mechanizmus
vzniku zranenia poškodeného považuje síce za možný, ale za veľmi nepravdepodobný, až skoro
vylúčený.

Znalec znovu zdôraznil - tak ako to konštatoval predtým v znaleckom posudku - že uvedené zranenie

vzniklo priamym nárazom hánok päste na očnú guľu. Očná guľa je uložená vnútri očnice, ktorá ju z troch
štvrtín prekrýva.

Nasledovným tvrdením znalec v podstate vyvracia verziu obžalovaného: Ak by nastal obžalovaným
udávaný mechanizmus vzniku zranení úderom predlaktia alebo lakťa, musel by najskôr vyvolať

zlomeniny okrajov očnice dolného, horného alebo bočných okrajov. Avšak takéto zranenie očnice
nebolo zistené. Prelomenie stien očnice sa nachádzalo v jej strope a zadnej časti. A toto mohlo byť
spôsobené len tzv. hydrodynamickým efektom, kedy náraz hánok na očnú guľu spôsobí zväčšenie jej
vnútorného tlaku, zmenu jej obvyklého guľovitého tvaru do strán a prelomenie tenkých stien očnice na
korešpondujúcich miestach. Súčasné zvýšene vnútroočného tlaku vyvolalo poškodenie sietnice a tam

sa nachádzajúcich receptorov zrakového nervu, ktoré len veľmi pomaly a nie vždy regenerujú (čo sú
poškodeným uvádzané následky - pozn. súdu).

Odpovede znalca na otázky obžalovaného podľa názoru súdu v súhrne jednoznačne vylučujú variant
obžalovaného o zásahu poškodeného, pretože:

- Najskôr detailnejšie a výslovne na cielenú otázku obžalovaného znalec uviedol, že áno, obžalovaný
mohol poškodeného zasiahnuť hákom pravej ruky do pravého oka poškodeného, toto je možné, všetko
závisí od vzájomnej polohy oboch aktérov, ak poškodená osoba v postoji tvárou v tvár v snahe vyhnúť
sa úderu reflexne sa pohne smerom dozadu (nemusí ísť o pohyb krokom, stačí uhnutie hlavou o napr.
4 cm), pričom tomu by mohli zodpovedať aj tržné rany, najmä na dolnom viečku, ktoré potvrdzujú záver,

že nešlo o úder vedený kolmo na oko.
- Následne obžalovaného na ďalšiu jeho položenú otázku ubezpečil, že po takomto údere mohol
poškodený zostať stáť, pretože intenzita úderu nebola veľká, tak, ako to konštatoval v znaleckom
posudku na č. l. 35 [existencia násilia len strednej intenzity pôsobiaceho na hlavu, intenzita úderu
pravdepodobne nepresiahla 150 Nm (joulov)]; išlo o nešťastne trafený úder. Zmienka o nešťastne

trafenom údere podľa názoru súdu znamená, že hoci nešlo o silný úder, týmto jediným úderom
poškodenému trafil očný bulbus, ktorý viedol k milisekundovému zvýšeniu vnútroočného tlaku, očný
bulbus zmenil tvar (do strán), čo vyvolalo prasknutie (zlomeninu) okolitých stien (v odbornej terminológii
sa tento typ zranenia označuje ako tzv. „blow out“ zlomenina stien očnice). Uvedené napokon
dokumentuje aj následná odpoveď znalca na obžalovaným vyjadrenú otázku.

- Znalec dosvedčil správnosť záveru, spočívajúceho v tom, že áno, je možné, že ak by poškodeného
trafil hánkami, aby na nich obžalovaný nemal žiadne poranenie - pretože poškodený bol zasiahnutý do
mäkkého tkaniva do oka, až toto oko zlomilo poškodenému kosť, navyše úder bol realizovaný nízkou
intenzitou.- Znalec vylúčil aj možnosť, o existencii ktorej uvažoval obžalovaný, a to, či poškodený mohol
uvedené zranenia utrpieť pádom a udretím hlavy o stolík. Znalec dôvodil, že v zdravotnej dokumentácii
poškodeného neboli zaznamenané žiadne znaky toho, že by predmetné zranenie vzniklo účinkom

tvrdého predmetu, alebo pádom na roh bytového zariadenia; takúto možnosť je podľa záveru znalca
možné relevantne vylúčiť.

Ako je už vyššie naznačené, hoci zdanlivo znalec postupne a v jednotlivostiach uvádzal „možnosť“
takého či onakého konania, spôsobu, či čiastkového aspektu incidentu, príp. to pripúšťal ako možnosť,

v zmysle, že opak nevylučoval, je potrebné si uvedomiť, že znalec v prevažnej miere len odpovedal
na otázky naformulované spôsobom „je možné...“? Každopádne, v súhrne súd celkovo vykonané
znalecké dokazovanie (znalecký posudok a výpoveď znalca) vyhodnotil ako jednoznačne potvrdzujúce
verziu útoku prezentovanú poškodeným a súčasne, naopak, ako jednoznačne vylučujúce verziu zásahu
uvádzanú obžalovaným.

Pokiaľ obhajoba na hlavnom pojednávaní po vyhlásení dokazovania za skončené, po záverečných
rečiach a po poslednom slove obžalovaného navrhla zrušiť uznesenie súdu, ktorým bolo dokazovanie
vyhlásené za skončené a doplniť dokazovanie ustanovením znalca z odvetvia traumatológia, resp.
oftalmológia, príp. znaleckého ústavu, nakoľko znalec prof. MUDr. V. Y., CSc., nie je znalcom v odvetví
traumatológia a k mechanizmu vzniku zranenia by sa takýto znalec (chirurg) podľa obhajoby nemal

vyjadrovať, súd tomuto návrhu nevyhovel, predovšetkým z dôvodu, že podľa názoru súdu bol podaný
oneskorene (v zmysle § 276 ods. 1 Trestného poriadku obhajobou navrhovaným spôsobom môže
súd postupovať, len ak tak usúdi so zreteľom na záverečné reči, alebo pri záverečnej porade, nie v
danej situácii, kedy hlavné pojednávanie bolo po poslednom slove obžalovaného odročené len podľa
§ 171 ods. 4 Trestného poriadku). Navyše dôvod obhajobou navrhnutého postupu bol uplatniteľný už

v prípravnom konaní - v rámci pribratia znalca z odvetvia chirurgia do konania, kedy bolo možné voči
tomuto uzneseniu podať sťažnosť. Okrem obžalovaného túto okolnosť mohol namietať aj sám znalec,
pokiaľ by dospel k záveru, že nie je oprávnený, resp. odborne kompetentný riešiť a zodpovedať položené
otázky;takvovypracovanomznaleckomposudku,anivrámcivýpovedeznalecanilennenaznačilžiadnu
pochybnosť v zmysle, že na nejakú otázku, príp. inú okolnosť, sa nevie vyjadriť, príp. že by mal poskytnúť

odpoveď znalec z iného odvetvia. Okrem toho, chirurgiu a traumatológiu súd považuje za natoľko veľmi
príbuzné medicínske odvetvia, že sa v mnohom navzájom značne prelínajú a v kontexte načrtnutého
súd nevzhliadol žiadnu spornosť ohľadom správnosti a zákonnosti pribratia znalca do konania a ním
realizované dôkazy, vrátane posudzovania mechanizmu vzniku zranení, čo platí o to viac, ak sám znalec
v znaleckom posudku označil odvetvie chirurgia - špecializácia traumatológia. Takýto záver podporuje

aj súdna teória (), ako aj súdna prax (napr. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. novembra 2017, sp. zn. 4Tdo/19/2016, uznesenie
Krajského súdu v Bratislave zo 07. septembra 2017, sp. zn. 4To/61/2017, rozsudok Krajského súdu
v Bratislave zo 17. decembra 2013, sp. zn. 3To/137/2013), z čoho vyplýva, že mechanizmus vzniku

zranenia môže posudzovať aj znalec z odvetvia chirurgia. To, že v inštrukcii č. 7/2009 Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky z 25. marca 2009, č. 23635/2009-51 o organizácii a riadení
znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti, sa v rámci Obsahových vymedzení znaleckých
odborov a odvetví, tvoriacich prílohu č. 6 inštrukcie, uvádza zaoberanie mechanizmom vzniku zranení
v rámci odvetvia traumatológia (čo aj okrem iného zohľadňuje toto odvetvie), ešte neznamená, že

mechanizmom vzniku zranení sa nemôže zaoberať aj odvetvie chirurgia, pretože obsahové vymedzenia
jednotlivých odvetví sú uvedené príkladmo, teda len demonštratívne (v opačnom prípade by bol
nepoužiteľný aj znalecký posudok z odvetvia oftalmológia, ako navrhuje obhajoba).

Zo všetkých vyššie uvedených dôkazov a úvah možno, bez rozumných pochybností, vyvodiť záver,

že obžalovaný R. O., práve uvedeným spôsobom - spôsobom opísaným v skutkovej vete rozsudku,
napadol poškodeného I. G. a spôsobil mu zranenia dokumentované lekárskymi správami a znaleckým
posudkom. Vina obžalovaného je v podstate založená len na výpovedi jednej osoby, avšak táto
výpoveď nevzbudzuje žiadne relevantné pochybnosti, je presvedčivá a dopĺňajú ju aj závery znaleckého
dokazovania. Obžalovaný mal možnosť ako aj príležitosť spáchať skutok uvedený v obžalobe, nakoľko

dokazovaním nebolo zistené nič, čo by objektívne bránilo tomu, aby obžalovaný konal tak, ako sa
mu kladie za vinu. Reťaz dôkazov je teda v tomto smere ucelená a nevzbudzuje žiadne relevantné
pochybnosti. Obhajobu obžalovaného, spočívajúcu v tvrdení, že poškodeného neudrel päsťou do tváre
- do oka, resp. že ho náhodou zasiahol predlaktím, príp. lakťom, považuje súd za dokazovanímvyvrátenú. Len pre úplnosť súd dodáva, že súdu sa ako veľmi vysoko pravdepodobný motív konania
obžalovaného javí ten, že nervozita a podráždenosť obžalovaného prameniaca z nemožnosti spánku
z dôvodu chrápania poškodeného, sa najskôr prejavila vo forme verbálneho dohovárania, až napokon

po vzájomnej slovnej výmene vyvrcholila do fyzického ataku na poškodeného tým spôsobom, že tohto
jedenkrát zasiahol päsťou do oka poškodeného.

Súd k uvedenému dodáva, že v prípade, ak obžalovaný uvádza iný priebeh skutkového deja, než
je uvedený orgánmi činnými v trestnom konaní v obžalobe, respektíve ak vysloví domnienku, že si

poškodený dokumentované zranenie mohol spôsobiť až po údere, pádom na stolík, neznamená to, a
priori, že súd má rozhodnúť podľa zásady in dubio pro reo, pretože je tu pochybnosť vyvolaná tvrdením
obžalovaného. Trestný poriadok totiž nepozná zásadu, že obžalovaného treba vždy oslobodiť, ak tvrdí,
že sa nedopustil žalovaného trestného činu. Súd musí použiť zásadu in dubio pro reo len vtedy, ak aj po
riadnom vyhodnotení dôkazov (§ 2 ods. 12 Trestného poriadku) zostanú o okolnosti, či sa stal žalovaný
skutok alebo či ho spáchal obžalovaný, rozumné pochybnosti. O takýto prípad však v posudzovanej

veci nejde.

Z predmetného dokazovania vyplýva, že skutok uvedený v obžalobe [v tom smere, že poškodený bol
fyzicky (úderom päste do oka) napadnutý obžalovaným a boli mu spôsobené zranenia] sa nielen stal, ale
aj napĺňa znaky objektívnej stránky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona,

nakoľko poškodený (v zmysle § 123 ods. 2 Trestného zákona) utrpel také poškodenie zdravia, ktoré
si objektívne vyžiadali lekárske ošetrenie (dokonca krátku hospitalizáciu vrátane operačného riešenia
poranenia očnej sietnice), pričom jeho bežný spôsob života bol obmedzený po dobu zhruba 28 dní, tak,
ako to konštatoval znalec prof. MUDr. V. Y., CSc., teda najmä práceneschopnosťou, resp. samotnou
bolestivosťou a hojením zlomeniny.

Pokiaľ ide o formu zavinenia obžalovaného, tak z okolností prípadu, keď obžalovaný napadol
poškodeného a fyzicky na neho útočil päsťou, pričom útok smeroval na oblasť tváre, konkrétne na
oko poškodeného, možno vyvodiť, že musel vedieť, že poškodenému nielen môže, ale aj nevyhnutne
musí spôsobiť poranenia, teda konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona; ak

obžalovaný považoval následok za nutný, potom ho celkom isto aj chcel spôsobiť.

K výroku o treste a náhrade škody:

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal zo závažnosti prečinu, z ktorého bol uznaný vinným

a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška
trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 156 ods. 1 Trestného zákona) v rozpätí 6 mesiacov až 2 roky.

Súd ďalej zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona, pretože
obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný a dokonca ani priestupkovo prejednávaný a viedol pred

spáchaním trestného činu riadny život. Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti, tak súd nezistil žiadnu.

Priurčovanídruhuavýmerytrestuuobžalovanéhosúdnáslednepovinne(§38ods.2Trestnéhozákona)
prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s tým, že prevažuje pomer poľahčujúcich
okolností a preto súd upravil trestnú sadzbu tak, že znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej

sadzby o jednu tretinu (§ 38 ods. 3 Trestného zákona).

Po tejto úprave nastala trestná sadzba u obžalovaného v rozpätí 6 mesiacov až 18 mesiacov.

Súd následne dospel k názoru, že pre nápravu obžalovaného postačí aj uloženie tzv. alternatívneho

trestu a to konkrétne peňažného trestu, t. j. trestu bez odňatia slobody, a to na spodnej hranici trestnej
sadzby (vo výmere 400,- eur), pričom pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený,
stanovil súd náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov. Súd pri ukladaní peňažného trestu
vychádzal najmä z toho, že obžalovaný nie je výrazne narušená osoba, doposiaľ nemal žiadne konflikty
so zákonom a nebol súdne trestaný a ani priestupkovo prejednávaný. V prospech obžalovaného

zohrala v tomto smere pozitívnu úlohu aj okolnosť, že po skutku obžalovaný sprevádzal poškodeného
do nemocnice na lekárske ošetrenie a neskôr poškodenému nahradil časť výdavkov poškodeného
týkajúcich sa zdravotnej starostlivosti. Zohľadnené bolo tiež to, že obžalovaný bude môcť peňažný
trest uhradiť, nakoľko je zamestnaný a má pravidelne sa opakujúci príjem. Súd preto obžalovanémuuložil samostatný peňažný trest a to nielen z dôvodu osoby obžalovaného, ale aj z povahy spáchaného
prečinu, pri ktorom obžalovaný zjavne len neprimerane vybočil z inak riadneho spôsobu vedenia života
a to najmä z dôvodu narušeného spolubývania s poškodeným na ubytovni.

Čo sa týka výroku o náhrade škody, tak súd priznal poškodenému nárok na náhradu škody a to vo
výške, ktorá vyplýva zo znaleckého posudku znalca prof. MUDr. V. Y., CSc., t. j. z obodovania zranení,
ktoré poškodený preukázateľne utrpel. V znaleckom posudku je zrozumiteľne uvedené presné určenie
bolestného v zmysle jednotlivých položiek a to vrátane určitej modifikácie výslednej sumy odškodnenia

zabolesť,vyplývajúcejz§9ods.7zákonač.437/2004Z.z. onáhradezabolesťaonáhradezasťaženie
spoločenskéhouplatneniaaozmeneadoplnenízákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.273/1994
Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní,
v znení neskorších predpisov, tak, ako to vyplýva zo záveru znaleckého posudku spomenutého vyššie.
Sumu 200,- eur, ktoré obžalovaný vložil po skutku na účet poškodenému, súd považuje za náhradu

nákladov týkajúcich sa vyúčtovaní za lieky a za cestovné, čo potvrdil sám obžalovaný, preto súd o túto
sumu neznižoval sumu - náhradu škody, na ktorú bol obžalovaný zaviazaný, pretože suma 2.649,- eur
sa týka bolestného.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309

ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.