Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, June 29, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/41/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720203611
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8720203611.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: O. F., nar. X.X.XXXX, bytom:
W. XXXX/XX, XXX XX A., právne zastúpený: JUDr. Milan Szöllössy, advokát so sídlom 040 01 Košice,
Mlynská 28, IČO: 35 570 661 proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
so sídlom: Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 772,40 eur s prísl., o
odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 16.06.2021 č.k. 19C 49/2020-53,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Mení rozsudok tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 772,40 eur s 5 % -ným

úrokom z omeškania ročne od 11.03.2019 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že:
„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 772,40 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne
od 29.1.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na 100% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť mu
žalovanú istinu s príslušenstvom. Uviedol, že dňa 17.11.2018 vodič M. F. približne o 18.15 hod v meste
Vysoké Tatry - Starý Smokovec, viedol motorové vozidlo Z. P., EČV: A. Q., ktoré patrilo žalobcovi. Pred
ním jazdilo motorové vozidlo N. XXX, EČV: A. XXXDS, ktoré viedol U. S.. Spod kolies vozidla N. bol

náhle vymrštený kameň a zasiahol čelné sklo vozidla vedeného M.om F.om, pričom na ňom spôsobil
poškodenie čelného skla v podobe praskliny. Svedkom udalosti bol O. N., ktorý bol spolujazdcom v
poškodenom vozidle. Na svetelnú a zvukovú signalizáciu vodič N. zastavil a obaja účastníci spísali
Záznam o dopravnej nehode. Iné vozidlá sa v čase škodovej udalosti na mieste jej vzniku nenachádzali.
Podľa Záznamu o dopravnej nehode oboma jej účastníkmi bola škoda spôsobená prevádzkou vozidla
N., na ktoré bola u žalovaného uzatvorená poistná zmluva č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou predmetného motorového vozidla. Žalobca

si u žalovaného uplatnil nárok na náhradu škody, ktorú žalovaný zaevidoval pod č. XXXXXXXXXX. O
škode sa dozvedel z faktúry č. XXXXXXX vystavenej dňa 6.12.2018 spoločnosťou AUTOSKLO Salaj,
s.r.o., Mlynská 299, Košice, IČO: 46 299 335 na sumu 772,40 €. Žalovaný v Oznámení o riešení
škodovej udalosti zo dňa 28.1.2019 oznámil žalobcovi, že uplatnený nárok na náhradu škody vybavujebez náhrady škody, nakoľko žalobcom nebolo jednoznačne preukázané, že ku vzniku škody došlo
prevádzkou škodcu. Žalobca poukázal na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR
Cpj 5/2014 zo dňa 3.6.2014, podľa ktorého aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla

kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola
spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta
prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť. Žalobca si žalobou uplatnil aj úrok z omeškania odo
dňa nasledujúceho, kedy žalovaný oznámením odmietol nárok žalobcu uhradiť. Proti súdom vydanému
platobnému rozkazu v zmysle návrhu žalobcu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že ju považuje za nedôvodnú a žiadal ju
zamietnuť. Vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu s tým, že k škodovej udalosti došlo dňa
17.11.2018 a žaloba bola podaná dňa 4.12.2020, teda po uplynutí premlčacej doby. Uviedol, že
subjektívna premlčacia lehota pre uplatnenie si nároku titulom náhrady škody začína plynúť dňom, kedy
sa poškodený dozvedel o škode, ti kedy nadobudol vedomosť o vzniku majetkovej ujmy určitého druhu,

ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde, a ďalej o
tom, kto za škodu zodpovedá (R 38/1975). Nie je pritom potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku)
škody presne (napr. na základe faktúry alebo odborného posudku), ale v zmysle ustanovenia § 106 ods.
1 OZ sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu
škody na súde, t. j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch,

a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia (rozsudok NS ČR z 29. 11 .
2006, sp . zn . 25 Cdo 721 /2005, ďalej napr. rozsudok NS SR z 29. 2. 2012, sp. zn. 1 Cdo 43/2010).
Z uvedeného dôvodu neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že o škode sa dozvedel až na základe faktúry
za opravu motorového vozidla. Poukázal' aj na skutočnosť, že nárok uplatňovaný zo strany žalobcu
nebol preukázaný, pričom aj samotný „údajný" škodca, t. j. vodič, ktorý mal prevádzkou jeho motorového

vozidla predmetnú škodu spôsobiť, v odpovedi na otázku č. 15 dotazníka pre poistného uviedol, že nevie
s určitosťou povedať, či predmetnú škodu skutočne spôsobil.

4. V ďalšom písomnom vyjadrení, ako aj na nariadenom súdnom pojednávaní právny zástupca žalobcu
(žalovaný sa ho s ospravedlnením a vyjadrením vo veci nezúčastnil) trval na podanej žalobe. Uviedol,

že pokiaľ ide o preukázanie skutkových tvrdení ohľadom okolnosti, za ktorých vznikla škoda, doklad,
ktorý predložila žalovaná strana, a to dotazník pre poisteného zo dňa 26.12.2018 nielenže nevyvracia
skutkové tvrdenia žalobcu, ale ich naopak potvrdzuje. V uvedenom dotazníku poistený zhodne so
skutkovýmitvrdeniamivpodanejžalobepopisujeokolnostivznikuškodynajmäto,ženamiesteškodovej
udalosti sa nenachádzalo žiadne iné motorové vozidlo a nad rozsah skutkových tvrdení v žalobe uvádza

ešte to, že predmetný úsek bol znečistený kameňmi, čo len logicky potvrdzuje skutočnosť, že došlo k
odskočeniu kameňa z motorového vozidla poisteného u žalovaného do motorového vozidla žalobcu.
Žalobca na skutkové okolnosti vzniku škodovej udalosti navrhol vypočuť svedkov: O.a N. a M.a F.a, na
týchto návrhoch však ďalej netrval. Má zato, že uniesol dôkazné bremeno na preukázanie nim tvrdených
skutkových okolnosti a to najmä predložením záznamu o dopravnej nehode, dotazníka pre poškodeného

a žalovaný relevantným spôsobom tieto skutkové tvrdenia ani tieto dôkazy nespochybnil, naopak ich
predložením dotazníka poisteného len potvrdil. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania trval na
tom, že pred dňom vyhotovenia faktúry zo dňa 6.12.2018 nemal ani približnú vedomosť o tom, v akom
rozsahu mu vznikla škoda. Preto pred týmto dňom nemal k dispozícii vedomosti v takej kvalite, aby
mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde. Toto tvrdenie žalobcu nevyvracajú ani doklady

predložené žalovaným, je zrejmé, že tieto doklady vyhotovil sám žalovaný pri ohliadke vozidla, avšak
z týchto dokladov je zároveň zrejmé, že samotný žalobca pri tejto ohliadke nebol prítomný. Nezískal
pri tejto ohliadke vedomosť ani o približnom rozsahu škody a žalovaný žiadnym dokladom nepreukázal,
aby tento zápis ohliadky a kalkuláciu žalobcovi doručil pred dňom vystavenia samotnej faktúry. Aj keby
mal žalobca tieto doklady k dispozícii, z ich obsahu je zrejmé, že ani z týchto dokladov by nezískal

približnú vedomosť o rozsahu škody s poukazom na zjavný nepomer vyčíslenia škody týmito dokladmi, v
porovnaní so skutočným vyčíslením nákladov na opravu vo faktúre zo dňa 6.12.2018. Preto je námietka
premlčania nedôvodná, žiadal žalobe vyhovieť.

5. Z výsledkov vykonaného dokazovania, zo Záznamu o dopravnej nehode zo dňa 17.11.2018, z

Dotazníka pre poškodeného k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX, z faktúry č. XXXXXXX vystavenej
dňa 6.12.2018 na sumu 772,40 €, splatnej dňa 13.12.2018, z Oznámenia o riešení škodovej udalosti
č. XXXXXXXXXX zo 28.1.2019, z fotodokumentácie, z kalkulácie nákladov na opravu žalovaného,
zo Zápisu SLOVEXPERTY o poškodení motorového vozidla, ako aj z ďalších listinných dôkazov vspise mal súd preukázané, že dňa 17.11.2018 vodič M. F. v čase približne o 18.15 hod v meste
Vysoké Tatry - Starý Smokovec, viedol motorové vozidlo Z. P., EČV: A. Q., ktoré patrilo žalobcovi.
Pred ním jazdilo motorové vozidlo N. XXX, EČV: A. Q., ktoré viedol U. S.. Spod kolies vozidla N. bol

náhle vymrštený kameň a zasiahol čelné sklo vozidla vedeného M.om F.om, pričom na ňom spôsobil
poškodenie čelného skla v podobe praskliny. Svedkom udalosti, ako uviedol žalobca, bol O. N., ktorý
bol spolujazdcom v poškodenom vozidle. Na svetelnú a zvukovú signalizáciu vodič vozidla škodcu
zastavil a obaja účastníci spísali Záznam o dopravnej nehode, ktorý obsahuje aj plánik nehody s
popisom viditeľného poškodenia (prasknuté čelné sklo na vozidle žalobcu) a z poznámky je zrejmé, že

dôvodom poškodenia skla bol odletený kamienok z vozidla škodcu do vozidla žalobcu. Podľa Záznamu
o dopravnej nehode oboma jej účastníkmi bola škoda spôsobená teda prevádzkou vozidla N., na
ktoré bola u žalovaného uzatvorená poistná zmluva č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou predmetného motorového vozidla. Z Dotazníka pre
poškodeného k škodovej udalosti je zrejmé, že vodič Z. nevidel predmet, ktorý mu narazil do čelného
skla, nakoľko bola tma, počul len náraz a hneď viditeľné poškodenie čelného skla. Iné vozidlá sa v

čase škodovej udalosti na mieste jej vzniku nenachádzali, preto bola aj vylúčená možnosť, že kameň
mohol byť vymrštený spod kolesa iného vozidla. Žalobca si u žalovaného uplatnil nárok na náhradu
škody, ktorú žalovaný zaevidoval pod č. XXXXXXXXXX. O výške škody sa dozvedel z faktúry č.
XXXXXXX vystavenej dňa 6.12.2018 spoločnosťou AUTOSKLO Salaj, s.r.o., Mlynská 299, Košice, IČO:
46 299 335 na sumu 772,40 €. Žalovaný v Oznámení o riešení škodovej udalosti zo dňa 28.1.2019

oznámil žalobcovi, že uplatnený nárok na náhradu škody vybavuje bez náhrady škody, nakoľko
žalobcom nebolo jednoznačne preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla
ich poistenca. Súhlasné vyhlásenie vodiča motorového vozidla, ktoré malo poškodenie vozidla žalobcu
spôsobiť a vodiča poškodeného vozidla podľa vyjadrenia žalovaného v tomto oznámení nemá charakter
preukázania okolností vzniku škody. S týmto súd nesúhlasí, má za to, že vykonaným dokazovaním

s poukazom na uvedené listinné dôkazy bolo jednoznačne preukázané, že ku vzniku škody došlo
vymrštením kameňa spod kolies motorového vozidla poisteného pre prípad zodpovednosti za škodu
spôsobenúprevádzkoupredmetnéhomotorovéhovozidlaužalovanéhodočelnéhosklavozidlažalobcu.

6. Súd vec správne posúdil podľa § 427 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 428 Občianskeho

zákonníka, § 15 ods. 1, § 4 ods. 1, ods. 2, § 5 ods. 1 písm. h), § 16 ods. 6, § 11 ods. 7, 8 zákona č.
381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení a dospel k nasledovným záverom.

7. Pokiaľ teda ide o úrok z omeškania, aj tu mal súd za preukázanú jeho opodstatnenosť tak, ako si ho
žalobca uplatnil s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka.

8. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, na túto súd neprihliadal, nie je opodstatnená. O
výške škody sa žalovaný dozvedel až z faktúry č. XXXXXXX vystavenej dňa 6.12.2018 spoločnosťou
AUTOSKLO Salaj, s.r.o., Mlynská 299, Košice, IČO: 46 299 335 na sumu 772,40 €. Takto vyčíslená
škoda je diametrálne odlišná od škody určenej žalovaným po ohliadke vozidla. Z týchto dokladov je

tiež zrejmé, že žalobca pri ohliadke nebol prítomný. Nemohol získať teda pri ohliadke vedomosť ani o
približnom rozsahu škody a žalovaný žiadnym dokladom nepreukázal, aby zápis z ohliadky a kalkuláciu
žalobcovi doručil pred dňom vystavenia faktúry. Aj keby mal žalobca tieto doklady k dispozícii, ako
uvádza a súd s ním súhlasí, s poukazom na ich obsah je zrejmé, že ani z týchto dokladov by nezískal
približnú vedomosť o rozsahu škody vzhľadom na zjavný nepomer vyčíslenia škody týmito dokladmi, v

porovnaní so skutočným vyčíslením nákladov na opravu vo faktúre zo dňa 6.12.2018 tak, ako to býva
aj v iných prípadoch riešenia poistných udalostí žalovaným. Až vystavením faktúry č. XXXXXXX dňa
6.12.2018 spoločnosťou AUTOSKLO Salaj, s.r.o. získal žalobca takú vedomosť o vzniknutej škode, aby
svoju pohľadávku voči žalovanému mohol uplatniť na súde. Keďže je uplatnil dňa 4.12.2020, urobil tak
v zákonnej dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho

zákonníka.

9. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

10. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.1, § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p.. O trovách v celom
rozsahu úspešného žalobcu bude rozhodnuté samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka po
právoplatnosti tohto rozsudku.11. Žalovaný v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v
celom rozsahu zamietol, alternatívne aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

12. Namietal nesprávne právne posúdenie veci v otázke premlčania a priznaného úroku z omeškania.

13. Čo sa týka premlčania uviedol, že k predmetnej škodovej udalosti, z ktorej si žalobca uplatnil v konaní
pred súdom prvej inštancie nárok na náhradu škody, došlo dňa 17.11.2018. Žaloba voči žalovanému

bola podaná na súde prvej inštancie dňa 4.12.2020, t.j. po uplynutí premlčacej lehoty.

14. Subjektívna premlčacia lehota pre uplatnenie si nároku titulom náhrady škody začína plynúť dňom,
kedy sa poškodený dozvedel o škode, t.j. kedy nadobudol vedomosť o vzniku majetkovej ujmy určitého
druhu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde a
ďalej o tom, kto za škodu zodpovedá (R 38/1975). Nie je pritom potrebné, aby poškodený poznal rozsah

(výšku) škody presne (napr. na základe faktúry alebo odborného posudku), ale v zmysle ust. § 106 ods.
1 Občianskeho zákonníka sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať
žalobu o náhradu škody na súde, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej
v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia.

15. Žalovaný ďalej poukazuje aj na ďalšie závery najvyšších súdnych autorít, a to konkrétne rozsudok
Najvyššieho súdu ČR z 29.11.2006 sp. zn. 25Cdo 721/2005 a rozsudok Najvyššieho súdu SR z
29.02.2012sp.zn.1Cdo43/2010,vzmyslektorýchniejepotrebné,abypoškodenýpoznalrozsah(výšku
škody) presne, ale v zmysle ust. § 106 ods. 1 OZ sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje,
ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu

majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného
spresnenia. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil
vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného.

16. Vo vzťahu k úroku z omeškania odvolateľ konštatoval, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu

právnemu záveru, ktorý nemá základ v platnej právnej úprave, ani rozhodovacej praxi súdov, keď
konštatoval, že žalovaný sa dostal do omeškania s poskytnutím plnenia.

17. Žalovaný po tom, či mu bol oznámený vznik škodovej udalosti zo dňa 17.11.2018 (dátum nahlásenia
škodovej udalosti žalovanému - 23.11.2018), začal s jej šetrením a listom zo dňa 28.1.2019 oznámil

žalobcovi, že ukončil šetrenie škodovej udalosti a žalobcu vyrozumel o záveroch šetrenia škodovej
udalosti. Z uvedeného dôvodu, žalovaný si splnil všetky povinnosti tak, ako mu vyplývajú z ust. § 11 ods.
6 a následne zákona o PZP a teda nemohol sa dostať do omeškania s poskytnutím poistného plnenia,
a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania
zo sumy 772,40 eur odo dňa 29.1.2019 je nesprávne.

18. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s
konaním,ktorémupredchádzalo,vecprejednalbeznariadeniapojednávaazistil,žeodvolaniežalovanej
nie je opodstatnené.

19. Odvolací súd k námietkam o premlčaní uplatneného nároku žalobcom poukazuje na ustálenú súdnu
prax, podľa ktorej „podľa ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Občiansky
zákonník v citovanom ustanovení viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej
doby na podmienku vedomosti poškodeného: a, o škode (nie iba o protiprávnom úkone či o škodnej

udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno
objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody
uplatniť aj na súde; okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí
zhodovať s okamihom škodnej udalosti, či s protiprávnym konaním, b) o tom, kto za vzniknutú škodu
zodpovedá, t.j. o zodpovedajúcom subjekte. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť

teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného, o škodcovi a k jeho vedomosti o škode.

20. V prejednávanej veci sa žalobca o škodnej udalosti dozvedel dňa 17.11.2018 a uvedenú škodnú
udalosť v žalobe podrobne opísal. V súlade s hore citovaným rozhodnutím NS SR vedomosť o škodnejudalosti nemožno bez ďalšieho stotožniť s vedomosťou o škode, pretože v tomto okamihu (vedomosti o
škodnej udalosti) spravidla absentuje vedomosť poškodeného o rozsahu škody, ktorú možno objektívne
vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený svoj nárok mohol uplatniť na súde.

21. Odvolací súd sa s konštatovaním odvolateľa uvedeným v podanom odvolaní a ním zvýrazneným, že
„K predmetnej škodovej udalosti, z ktorej si žalobca uplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie nárok
na náhradu škody, došlo dňa 17.11.2018, žaloba voči žalovanému bola podaná na súde prvej inštancie
dňa 4.12.2020, t.j. po uplynutí premlčacej lehoty.“, preto nemôže stotožniť, pretože odvolateľ neuviedol,

neargumentoval a nevysvetlil stotožnenie škodnej udalosti s vedomosťou žalovaného o škode.

22. Ak žalobca núka neskorší termín vedomosti žalovaného o škode (obhliadka žalovaným 28.11.2018),
k tomu sa náležitým spôsobom vyjadril súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia v bode
13. rozsudku a odvolací súd sa s tým stotožňuje. Ak súd prvej inštancie prijal záver (bod 13.), že až
vystavením faktúry č. XXXXXXX dňa 6.12.2018 spoločnosťou AUTOSKLO Salaj, s.r.o., získal žalobca

takú vedomosť o vzniknutej škode, aby svoju pohľadávku voči žalovanému mohol uplatniť na súde a
keďže ju uplatnil dňa 4.12.2020, urobil tak v zákonnej dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote v zmysle
ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nemožno tomuto záveru nič vyčítať.

23. K námietkam o správnosti rozhodnutia o úroku z omeškania odvolací súd poukazuje na uznesenie

Najvyššieho súdu SR 2Cdo 306/2021 z 25.4.2022, ktoré dáva odpoveď na všetky žalovaným nastolené
otázky v podanom odvolaní.

24. „Vzťah sťažovateľa a žalovanej poisťovne však nie je vzťahom poškodeného a škodcu, ale
vzťahomosobitným,ktoréhopodstatoujeverejnoprávnapotrebanáhradyškodyspôsobenejprevádzkou

motorového vozidla. Táto čiastočne verejnoprávna povaha poistenia následne vedie k tomu, že vzťah
sťažovateľa a žalovanej poisťovne nie je bežným vzťahom veriteľa a dlžníka, čo sa prejavuje v
osobitných konštrukciách § 11 ods. 6 až 8 ZoPZP, ktoré modifikujú osobitnou úpravou následky § 563
Občianskeho zákonníka. Podľa týchto ustanovení žalovaná poisťovňa bola povinná bez zbytočného
odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do

troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie a oznámiť
poškodenému sťažovateľovi výšku poistného plnenia, ak bol rozsah tejto povinnosti preukázaný, alebo
mu poskytnúť písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré bolo plnenie odmietnuté alebo znížené. Túto
povinnosť si žalovaná poisťovňa splnila tým, že sťažovateľovi plnenie odmietla (§ 11 ods. 6 ZoPZP).
Ak by tak neurobila, bola by povinná poskytnúť sťažovateľovi poistné plnenie do 15 dní po skončení

prešetrovania alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody (§ 11 ods.
7 ZoPZP). Na tieto ustanovenia nadväzuje norma, podľa ktorej ak poisťovňa nesplní povinnosť podľa
odseku 6, je povinná zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, ktorým je
Občiansky zákonník (§ 11 ods. 8 ZoPZP).
Z týchto ustanovení je zrejmé, že žalovaná ako poisťovateľ má vo vzťahu k sťažovateľovi ako

poškodenému osobitné, nie typické súkromnoprávne postavenie, čo žalovanej poisťovni dôvodne
vzhľadom na povahu právneho vzťahu umožňuje to, aby pred vyplatením dôvodného nároku
poškodeného, v tomto prípade sťažovateľa, žiadala jeho preukázanie a mala primeranú dobu na jeho
prešetrenie.
Tieto ustanovenia však na prvý pohľad nemôžu viesť k takému výkladu, ktorý by viedol k nepriznaniu

úrokov z omeškania z dôvodnej, mimosúdne osobitne kvalifikovaným spôsobom uplatňovanej istiny.
Všeobecné súdy však museli riešiť otázku, odkedy má sťažovateľ nárok na úrok z omeškania, konkrétne
(i) či odo dňa, ktorý nasledoval po oznámení škody sťažovateľom žalovanej poisťovni, (ii) odo dňa, ktorý
nasledoval po uplynutí troch mesiacov a 15 dní podľa § 11 ods. 6 a 7 ZoPZP, alebo (ii) odo dňa po
doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody.

Odpoveď na túto otázku je však možná len pri výrazne dôslednejšej úvahe ako pri úvahe v napadnutom
rozhodnutí, ktorého odôvodnenie sa gramatickým výkladom zameralo na slovné znenie obsiahnuté v
§ 11 ods. 7 ZoPZP, ktoré za alternatívou vyjadrenou slovným spojením alebo stanovuje, že poisťovňa
je povinná plniť po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody. Výkladu, ktorý
poskytli všeobecné súdy vrátane súdu, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie, však chýba použitie iných

výkladových metód ako strohé zameranie sa na jedno slovné spojenie v § 11 ods. 7 ZoPZP.
Ustanovenia ZoPZP chránia poisťovateľa pred tým, aby nemusel platiť úroky z omeškania v tom prípade,
ak je nárok poškodeného dôvodný a jeho dôvodnosť je zistená v komunikácii, ktorú predpokladá § 11
ods. 6 ZoPZP. Ak by žalovaná poisťovňa postupovala tak, že by sťažovateľovi vyplatila jeho dôvodneuplatnené nároky v lehote troch mesiacov (§ 11 ods. 6 ZoPZP) a 15 dní (§ 11 ods. 7 ZoPZP) od ich
uplatnenia si sťažovateľom, za túto dobu by nevznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania z jeho
dôvodného nároku, keďže v tomto období žalovaná poisťovňa nebola v omeškaní, keďže vykonávala

svoje oprávnenia podľa § 11 ods. 6 a 7 ZoPZP. Žalovaná poisťovňa však časť sťažovateľom uplatnenej
škody nezaplatila. Preto sa vo vzťahu k sťažovateľovi dostala do omeškania.“

25. Odvolací súd v súlade s hore uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR preto zmenil rozsudok
v časti týkajúcej sa úroku z omeškania tak, že žalobcovi priznal úroky z omeškania od 11.3.2019, t.j. po

uplynutí lehoty 3 mesiacov a 15 dní od uplatnenia nároku žalobcom u žalovaného (23.11.2018).

26. Z hore uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi istinu vo výške 772,40 eur s 5 % -ným úrokom z omeškania ročne od 11.3.2019 do zaplatenia
a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

27. O trovách celého konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p. a ustanovenia § 255
ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1, 2 C.s.p. s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

28. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).