Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoCsp/26/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120318721
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kašajová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:6120318721.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnyKašajovejačlenovsenátu

JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia
s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: E.. H. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom X. XXX/X, XXX XX L., o zaplatenie 17.978,91 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 11. mája 2021 č.k. 4 Csp 88/2020-115 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 17.978,91 Eur
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 17.978,91 Eur od 22.12.2017 do zaplatenia, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

2. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 2 písm. a), b), d) zákona o spotrebiteľských úveroch, § 52
ods. 1, 3, 4, § 524 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR 87/1995

Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.08.2020 domáhal
od žalovaného zaplatenia sumy 17.978,91 Eur s príslušenstvom z titulu nesplatenej pôžičky. Žalobu
zdôvodnil tým, že jeho právny predchodca (spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov:
VÚB, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155) uzatvoril so žalovaným
dňa 16.05.2016 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru Flexipôžička XXXXXXXXXX, na základe

ktorej mu poskytol úver vo výške 20.080 Eur. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v dojednaných
pravidelných mesačných splátkach. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním splátok a
napriek opakovaným výzvam splátky nezaplatil, listom zo dňa 08.11.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru, ktorý bol doručený žalovanému dňa 14.12.2017. Žalovaný v poskytnutej 7-dňovej lehote dlžnú
sumu nezaplatil, preto sa dňa 22.12.2017 dostal do omeškania. Ďalej poukázal na to, že na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.11.2019 bola žalovaná pohľadávka postúpená na žalobcu.
Uviedol, že v konaní si uplatňuje len časť postúpeného nároku vo výške dlžnej istiny úveru vo výške

17.978,91 Eur spolu s príslušenstvom.

4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu sp. zn. 21Up/966/2020 zo dňa 01.07.2020 uviedol, že
dlžná suma nezodpovedá skutočnosti, pri kontrole zaúčtovaných platieb zistil, že tam nie sú zahrnutévšetky jeho platby, platby boli poukazované z rôznych účtov pod jeho variabilným symbolom. Uviedol,
že na súdnom pojednávaní si chce prejsť so žalobcom zoznam všetkých jeho platieb.

5. Súd prvej inštancie považoval skutkový stav uvádzaný žalobcom za nesporný a konštatoval, že dňa
16.05.2016 spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava,
IČO: 31 320 155, uzavrela so žalovaným zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru Flexipôžička
reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX (č.l. 12-16 spisu), na základe ktorej sa zaviazala poskytnúť žalovanému
úver vo výške 20.080 Eur s tým, že žalovaný sa zaviazal úver splácať v 96 mesačných splátkach po

272,24 Eur vrátane poistného, celková čiastka, ktorú musel dlžník zaplatiť predstavovala 26.536,64
Eur, celkové náklady dlžníka 6.456,64 Eur, ročná úroková sadzba 6,90%, RPMN 7,66 %, priemerná
RPMN 9,59%, termín konečnej splatnosti 06.05.2024, dátum prvej splátky 06.06.2016 a poplatok za
poskytnutie úveru bol 401,60 Eur. Listom zo dňa 18.09.2017 (č.l. 40 spisu) spoločnosť Všeobecná
úverová banka, a.s. oznámila žalovanému, že napriek predchádzajúcim upomienkam neuhradil záväzky
zo zmluvy o úver vo výške 884,71 Eur, z čoho istina predstavovala 472,91 Eur, úroky 400,27 Eur, úroky

z omeškania 2,03 Eur, poplatky 9,50 Eur. Zároveň ho vyzvala na okamžité zaplatenie dlžnej sumy s tým,
že v opačnom prípade bude požadovať vrátenie celej poskytnutej sumy úveru s príslušenstvom, pred
dátumom splatnosti. Listom zo dňa 09.11.2017 (č.l. 42 spisu) spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s.
oznámila žalovanému, že dnešným dňom vyhlásila predčasnú splatnosť úveru vrátane príslušenstva vo
výške18.680,10Eur,ztohoistinaje17.978,91Eurazároveňhovyzvalanapredčasnésplateniezostatku

úveru s príslušenstvom v lehote 7 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Uviedol, že výzva bola podľa
doručenky na č.l. 43 spisu uložená na pošte dňa 21.11.2017 a vrátená odosielateľovi dňa 14.12.2017 z
dôvodu, že žalovaný si zásielku neprevzal v odbernej lehote na pošte. Z prehľadu splátok a úhrad (č.l.
39 spisu) zistil, že žalovaný čerpal úver 20.080 Eur, pričom zaplatil splátky spolu vo výške 4.039,86 Eur,
z čoho suma 2.101,09 Eur bola započítaná na úhradu istiny a zvyšok na úhradu úrokov a poplatkov.

Zmluvouopostúpenípohľadávokzodňa19.11.2019vspojenísprílohou(č.l.45-53,58spisu)spoločnosť
Všeobecná úverová banka, a.s. postúpila žalovanú pohľadávku na žalobcu, čo oznámila žalovanému
listom zo dňa 27.11.2019 (č.l. 57 spisu).

6. Považoval za preukázané, že spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy

1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 uzatvorila so žalovaným zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru Flexipôžička reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX, ktorá spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle § 2 písm. d) v spojení s § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže
uvedená spoločnosť poskytla žalovanému úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti (ako to vyplýva
z výpisu z obchodného registra) a zároveň žalovaný nekonal v rámci predmetu svojho podnikania

alebo povolania. Uviedol, že uzatvorená zmluva je zároveň spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52
ods. 1, 3 a 4 O.z., ktorá má podobu štandardnej formulárovej zmluvy typickej tým, že sa uzatvára
vo viacerých prípadoch opakovane a žalovaný ako spotrebiteľ vzhľadom na jej formulárovú predtlač,
jej obsah nemohol žiadnym podstatným spôsobom ovplyvniť. Skonštatoval, že poskytnutý úver je
úverom spotrebiteľským v zmysle § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, z čoho vyplýva,

že uzatvorená zmluva musí okrem všeobecných náležitostí spĺňať aj osobitné (sprísnené) náležitosti
ustanovené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Po preskúmaní uzatvorenej zmluvy zistil,
že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru Flexipôžička reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX spĺňa všetky
náležitosti vyžadované zákonom. Mal za to, že žalovanému tak vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi
(ktorého aktívna vecná legitimácia v konaní bola preukázaná Zmluvou o postúpení pohľadávok zo

dňa 19.11.2019 v spojení s prílohou) žalovanú sumu 17.978,91 Eur, keď v konaní bolo preukázané a
nebolo sporné, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 20.080 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal
splácať v 96 mesačných splátkach po 272,24 Eur pri ročnej úrokovej sadzbe 6,90% a RPMN 7,66%,
čo však nesplnil, v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru
listom zo dňa 09.11.2017, ktorý bol žalovanému doručený v súlade s čl. VII. Všeobecných obchodných

podmienok VÚB, a.s., na poskytovanie spotrebiteľského úveru VÚBPÔŽIČKA fyzickým osobám -
občanom dňa 14.12.2017, kedy sa žalovaným neprevzatá a na pošte uložená zásielka obsahujúca
predmetný list vrátila odosielateľovi. Keďže žalovaný uhradil celkovo na úver iba sumu 4.039,86 Eur
(z čoho suma 2.101,09 Eur bola započítaná na úhradu istiny a zvyšok na úhradu úrokov a poplatkov),
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu 17.978,91 Eur (20.080 Eur - 2.101.09

Eur = 17.978,91 Eur), spolu s úrokmi z omeškania nakoľko sa žalovaný dostal s úhradou svojho dlhu
do omeškania, vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania (§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 O.z. v spojení s § 3
nariadenia č. 87/1995 Z.z.), t.j. vo výške 5 % ročne v súlade so žalobným návrhom odo dňa 22.12.2017,nakoľko v tom čase bol už žalovaný vzhľadom na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru listom zo dňa
09.11.2017 a poskytnutej 7-dňovej lehoty na úhradu, v omeškaní.

7. K obrane žalovaného, že dlžná suma nezodpovedá skutočnosti, nakoľko pri kontrole zaúčtovaných
platieb zistil, že tam nie sú zahrnuté všetky jeho platby, a že platby boli poukazované z rôznych účtov
pod jeho variabilným symbolom uviedol, že v rámci rozdelenia povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti
v spore o zaplatenie dlžnej sumy z titulu pôžičky (úveru) je povinnosťou veriteľa tvrdiť, že s dlžníkom
uzavrel zmluvu o pôžičke (úvere), že mu na základe nej poskytol príslušnú finančnú čiastku a že dlžník

pôžičku nevrátil (resp. ju vrátil iba čiastočne). Z tejto povinnosti tvrdenia mu potom vyplýva dôkazná
povinnosť preukázať, že s dlžníkom skutočne uzavrel zmluvu o pôžičke (úvere), že mu na jej základe
skutočne poskytol príslušnú finančnú čiastku a v prípade čiastočnej úhrady pôžičky aj to, koľko dlžník
na pôžičku uhradil. Dlžník má naopak povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť (ak chce byť v konaní
úspešný), že pôžičku (úver) uhradil celú (resp. v prípade čiastočnej úhrady, že uhradil viac ako tvrdí
veriteľ). Ak sa dlžníkovi táto skutočnosť nepodarí v konaní preukázať, neuniesol dôkazné bremeno v

spore a musí niesť negatívne dôsledky z toho plynúce v podobe straty sporu. Skonštatoval, že žalovaný
svoje tvrdenie o tom, že uhradil na úver viac ako tvrdil a preukazoval žalobca, žiadnym spôsobom
nepreukázal, na pojednávanie, na ktorom si chce chcel so žalobcom prejsť zoznam všetkých jeho
platieb, sa bez ospravedlnenia nedostavil (napriek riadnemu doručeniu predvolania), preto neuniesol v
spore dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení. Súd prvej inštancie preto vychádzal pri rozhodovaní

ohľadne výšky na úver uhradenej sumy zo žalobcom predloženého prehľadu splátok a úhrad, ktorý
žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP a priznal
žalobcovi v plnom rozsahu úspešnej strane, nárok na náhradu trov konania v plnej výške z dôvodu, že

mal v konaní plný úspech.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie,
v ktorom namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam. Uviedol, že nepopiera, že žalobcovi dlhuje peniaze, avšak súdom priznaná suma
nezodpovedá realite. Mal za to, že neboli zohľadnené platby, ktoré boli poukázané za úver mimo platieb
odídených priamo z účtu. Z uvedeného dôvodu preto nesúhlasí s rozsudkom priznanou výškou dlhu.

10. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

11. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je

dôvodné.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).

13. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal
proti žalovanému zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom. Jeho skutkové zistenia majú oporu

vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov, a z obsahu spisu vyšli najavo, pričom správne vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania
a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Vec posúdil správne i
poprávnejstránke,keďnazistenýskutkovýstavaplikovalpríslušnézákonnéustanovenia.Svojezistenia
a závery, pre ktoré žalobe vyhovel aj riadne odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci.

14. K odvolaciemu dôvodu žalobcu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP ) odvolací súd uvádza, že vnútornépresvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého
uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z
pravidiel formálnej logiky. Citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také

skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke, ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej
inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z
hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných
ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený

odvolací dôvod nie je vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel, naplnený.
Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z obsahu
listín nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti,
ktorébolipredloženýmilistinnýmidôkazmipreukázané,alebožebyvjehohodnotenídôkazovbollogický
rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené

spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu Civilného sporového poriadku alebo, že by na
zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia
nesprávne vyložil.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP znamená vadu skutkovú, keď strana navrhla

dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz
nevykonal. Predpokladom naplnenia tohto odvolacieho dôvodu je, aby skutočnosť, ktorá má byť
týmto dôkazom objektivizovaná bola pre rozhodnutie významná. Vo všeobecnosti dôkazné bremeno
možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je
určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana

musí uniesť bremeno ohľadom svojho tvrdenia; možno konštatovať, že pravidlom kontradiktórnych
konaní je nie len formálne, ale aj materiálne uplatňovanie zodpovednosti strany za neunesenie
dôkazného bremena. Výrazom toho v procese dokazovania je okrem iného tiež požiadavka nezaťažovať
zabezpečením dôkazného prostriedku tú procesnú stranu, ktorá k dokazovanej skutočnosti nemá
dôkazné bremeno. V súvislosti s touto námietkou odvolací súd uvádza, že vyhodnotenie potenciálnej

relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je úlohou a doménou súdu. Súd
v konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú
v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP) a nie sporových strán. V
posudzovanejvecimožnokonštatovať,žežalovanýanižiadendôkaznenavrhol,lenformálneuviedol,že

neboli zohľadnené všetky platby a preto možno uzavrieť, že v preskúmavanej veci nedošlo k naplneniu
uvedeného odvolacieho dôvodu.

16. Žalovaný v odvolaní namietal, že neboli zohľadnené platby, ktoré boli poukázané za úver mimo
platieb odídených priamo z účtu. Je potrebné uviesť, že dokazovanie je zákonom upravený postup súdu,

akoajúčastníkovkonania,nazákladektoréhosúdzískavaprerozhodnutiepodstatnéskutkovépoznatky
o veci, ktorá je predmetom konania. V dokazovaní sa súd obmedzuje len na zisťovanie skutkových
poznatkov. Skutkové poznatky sú tie, ktoré nám podávajú informáciu o skutkových okolnostiach, ktoré
zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok. Je potrebné ich odlíšiť od právnych poznatkov, ktoré nie
sú predmetom dokazovania. Právne poznatky môžeme charakterizovať ako poznatky o existencii a

obsahu právnej normy, tiež je nimi aj právna kvalifikácia, teda posúdenie toho, či zistené skutočnosti
zodpovedajú právnej norme a či možno z toho vyvodiť platnosť dispozície, resp. sankcie, teda konkrétne
práva a povinnosti. S dokazovaním v civilnom sporovom konaní súvisia aj povinnosti, ktoré musia strany
splniť ešte predtým, ako súd začne dokazovať, a to je povinnosť strán tvrdiť a navrhovať dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Civilný sporový poriadok dáva súdu oprávnenie požadovať doplňujúce

informácie a ukladanie povinností stranám za účelom zistenia týchto informácií. Ide o nástroje, ktoré
majú súdu zabezpečiť dostatočné, určité, zrozumiteľné a najmä včasné informácie o skutkovom stave,
t.j.„kvalitnýpodklad“predokazovanie.Najehotvorbesamápodieľaťnajmäúčastníkavistejmieremôže
do tohto procesu vstúpiť aj súd. Tieto práva a povinnosti strán a súdu sledujú jediný cieľ - zistiť skutkovýstav, zefektívniť dokazovanie a rozhodnúť v primeranom čase a spravodlivo. Dokazovanie v sporovom
konaní je postavené na prejednacej zásade. Civilný sporový poriadok ale obsahuje ustanovenia, ktoré
sú materiálnym korektívom prísne kontradiktórneho konania. Vo všeobecnosti platí, že dokazovanie súd

vykonáva na pojednávaní, ktoré sa nariaďuje za účelom prejednania veci (zásada priamosti a ústnosti).
Nariadenie pojednávania na prejednanie veci je pravidlom (§ 177 ods. 1). Právo strany vyjadriť sa k
dokazovaniu je premietnuté do čl. 9 CSP. Podľa tohto článku „strany sporu majú právo sa oboznámiť s
vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí
zákon.“ Právo vyjadriť sa k dokazovaniu je súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie a týka sa aj

konania v prvej inštancii, aj odvolacieho konania. „Spravodlivé súdne konanie implikuje v sebe právo na
kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť predložiť nielen všetky
dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami,
ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa pred ním. Požiadavka, aby
procesné strany v konaní mali možnosť dozvedieť sa a vyjadriť sa ku všetkým zhromaždeným dôkazom
alebo k stanoviskám pripojeným v spise, sa aplikuje aj pre odvolacie konanie.“ (Najvyšší súd SR, sp.

zn. 2Cdo 177/2014)

17. V súvislosti s obranou žalovaného spočívajúcou v tom, že dlžná suma nezodpovedá skutočnosti
sa odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že v rámci rozdelenia povinnosti
tvrdenia a dôkaznej povinnosti v spore o zaplatenie dlžnej sumy z titulu pôžičky (úveru) je povinnosťou

veriteľa tvrdiť, že s dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke (úvere), že mu na základe nej poskytol príslušnú
finančnú čiastku a že dlžník pôžičku nevrátil (resp. ju vrátil iba čiastočne). Z tejto povinnosti tvrdenia mu
potom vyplýva dôkazná povinnosť preukázať, že s dlžníkom skutočne uzavrel zmluvu o pôžičke (úvere),
že mu na jej základe skutočne poskytol príslušnú finančnú čiastku a v prípade čiastočnej úhrady pôžičky
aj to, koľko dlžník na pôžičku uhradil. Dlžník má naopak povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť (ak

chce byť v konaní úspešný), že pôžičku (úver) uhradil celú (resp. v prípade čiastočnej úhrady, že uhradil
viacakotvrdíveriteľčovdanomprípadetvrdilžalovaný.Otázkusplneniapovinnostitvrdeniaapovinnosti
označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti
prejednávanej veci. Odvolací súd prisvedčil argumentácii súdu prvej inštancie, že žalobca si v konaní
splnil povinnosť tvrdenia, ako aj dôkaznú povinnosť , žalovaný naopak svoje tvrdenie o tom, že uhradil

na úver viac ako tvrdil a preukazoval žalobca, žiadnym spôsobom nepreukázal, na pojednávanie, na
ktorom si chce chcel so žalobcom prejsť zoznam všetkých jeho platieb, sa bez ospravedlnenia nedostavil
(napriek riadnemu doručeniu predvolania), a preto neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení.
Žalovaný nepredložil ba ani nenavrhol žiaden dôkaz , ktorým by poprel skutkové tvrdenia protistrany,
len skonštatoval, že neboli zohľadnené všetky jeho platby. Súd prvej inštancie preto správne považoval

skutkový stav tvrdený žalobcom za nesporný a žalobe vyhovel.

18. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že súd prvej inštancie správne vzhľadom na obsah
žaloby zameral svoje dokazovanie na skutkový stav veci, z ktorého v konečnom dôsledku vyvodil aj
správne právne závery. Z obsahu spisu ako aj zo žalobcom predložených listinných dôkazov považoval

za preukázané, že spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90
Bratislava, IČO: 31 320 155 uzatvorila so žalovaným zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru
Flexipôžička reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX, ktorá spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere v
zmysle § 2 písm. d) v spojení s § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch a jej preskúmaním
zistil, že spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom. V konaní aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo

nesporné, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 20.080 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať
v 96 mesačných splátkach po 272,24 Eur pri ročnej úrokovej sadzbe 6,90% a RPMN 7,66%, čo však
nesplnil, v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru listom zo dňa
09.11.2017. Vzhľadom k tomu, že žalovaný uhradil celkovo na úver iba sumu 4.039,86 Eur ,z čoho
suma 2.101,09 Eur bola započítaná na úhradu istiny a zvyšok na úhradu úrokov a poplatkov, uložil

súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu 17.978,91 Eur (20.080
Eur - 2.101.09 Eur = 17.978,91 Eur), spolu s príslušným úrokom z omeškania. Žalovaný nepredložil
ani nenavrhol žiaden dôkaz, ktorým by poprel skutkové tvrdenia žalobcu. Súd prvej inštancie preto
považoval skutkový stav uvádzaný žalobcom za nesporný, žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal
žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy spolu s príslušenstvom.

19. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie a závislom výroku o trovách
konania podľa § 387 ods.1 2 CSP ako vecne a právne správne potvrdil, nakoľko dospel k záveru,
že obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvejinštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní
neboli zistené také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli spochybniť správnosť skutkových a
právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal proti žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.

2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhéhostupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).