Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, July 26, 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 30Ek/3536/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121509475
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Schmidt
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6121509475.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EX CREDIT, a.s., Pribinova 25, 811 09
Bratislava-Staré Mesto IČO: 36 572 586 zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, Majerníkova
3479/3/A, 841 05 Bratislava-Karlova Ves IČO:42 185 190 proti povinnému: I. C., T.: X.X.XXXX, XX, XXX
XX M. o vymoženie 1434,38 EUR s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom: MVDr. Mgr.
Pavol Kovaľ so sídlom exekútorského úradu Hlavná, 08001 Prešov, IČO: 31276491, pod sp. zn. 89 EX

1254/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným prostredníctvom právneho zástupcu,
doručeným súdu dňa 05.10.2021, domáhal od povinného vymoženia 1434,38 EUR s príslušenstvom a

trov exekúcie, na základe exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Bardejov č. k.: 3Cb/30/2009,
vydaný dňa 26.05.2009 (ďalej len ako „exekučný titul“).

2.OkresnýsúdBanskáBystricapopreskúmanínávrhunavykonanieexekúcieapriloženýchpríloh,vydal
dňa 25.10.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi MVDr. Mgr. Pavlovi Kovaľovi
so sídlom exekútorského úradu Hlavná, 08001 Prešov (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý ju vedie

po sp. zn. 89 EX 1254/21.

3. Poverený súdny exekútor vydal dňa 29.11.2021 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré sa
exekútorskému úradu vrátilo ako nedoručené dňa 02.12.2021. Predmetné upovedomenie bolo následne
zverejnené na úradnej tabuli súdu v dňoch od 17.05.2022 do 17.06.2022. Návrh povinného na
zastavenie exekúcie bol doručený exekútorskému úradu dňa 27.06.2022. V tomto bode súd konštatuje,

že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote. Súdny exekútor následne
vyzval, v súlade s ust. § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, oprávneného, aby zaslal vyjadrenie k
návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor, dňa 08.07.2022, postúpil súdu návrh
povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami, upovedomením o začatí exekúcie, dokladom o
doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému a vyjadrením oprávneného k návrhu povinného
na zastavenie exekúcie. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z

uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.

4. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný
poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

b) exekučný titul bol zrušený,c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

5. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

6. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie

exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

7. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie

je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

8. Povinný v zmysle poučenia k doručenému upovedomeniu o začatí exekúcie podal v zákonnej
lehote návrh na zastavenie exekúcie, zo dňa 21.06.2022, v súlade s ust. § 61k ods. 2 Exekučného
poriadku. Exekúciu povinný považuje za nezákonnú a nemorálnu nakoľko v danej veci pri uzatváraní

zmluvy povinný nemal možnosť si zmluvu preštudovať, prípadne ju dať posúdiť právnikovi a zvážiť tak
podmienky úveru. Zmluvy boli vopred pripravené a nebol vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny. Súčasťou zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybnosti zmluvné dojednania
(VOP), ktoré povinný nemohol ovplyvniť, nakoľko boli pripravene už vopred pre veľký počet záujemcov
klientov). V tejto súvislosti preto nie je možné hovoriť o .individuálnom dojednaní" podmienok, nakoľko

povinný nemal reálnu možnosť obsah formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných
dojednaní vylúčiť. Nehovoriac o tom, že samotná forma zmluvných dojednaní, t. j. drobný, ťažko
čitateľný a husto písaný text už sám o sebe podstatne sťažil riadne oboznámenie sa s obsahom
dojednaní v tomto texte obsiahnutými, čo malo za následok, že povinný si pri uzatváraní zmluvy
nebol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou nesie „dohodnuté" znenie zmluvy a jej príloh. Z

uvedeného dôvodu povinný pred uzatvorením zmluvy nemal správnu a dostatočnú predstavu o účinkoch
tohto právneho úkonu a bol tak uvedený nekalými praktikami oprávneného do omylu. Následným
vydaním rozsudku pre zmeškanie, bez preskúmania a posudzovania konkrétnych okolností sporu, došlo
porušeniu práva povinného na spravodlivý proces. Jednou z .dojednaných" zmluvných podmienok v
rámci všeobecných obchodných podmienok bola aj zmluvná pokuta za porušenie povinnosti splácať

riadne a včas Kvôli .dohodnutej" výške zmluvnej pokuty, o ktorej povinný pri podpise zmluvy nebol
riadne oboznámený a upozornený, bol povinný zaplatiť viac ako 20.000,- Eur (z pôvodnej istiny vo
výške 1.434,38 Eur). V nadväznosti na uvedené preto rozsudok pre zmeškanie č. 3Cb30/2009 zo
dňa 26.05.2009 vydaný Okresným súdom Bardejov, na podklade ktorého je vedené voči povinnému
exekučné konanie, povinný nepovažuje za spôsobilý exekučný titul. Exekučný titul na peňažné plnenie

- rozsudok pre zmeškanie č. 3Cb/30/2009 zo dňa 26.05.2009 vydaný Okresným súdom Bardejov, na
podklade ktorého je voči povinnému vedené predmetné exekučné konanie, nadobudol vykonateľnosť v
časti istiny s príslušenstvom dňa 23.06.2009. Z doručeného upovedomenia o začatí exekúcie vyplýva,
že súdny exekútor na základe poverenia vydaného Okresným súdom Banská Bystrica na vykonanie
exekúcie č. 6121509475 vymáha aj opakujúce sa príslušenstvo, na ktoré vznikol nárok po vykonateľnosti

exekučného titulu, t j. po dátume 23.06.2009. Zároveň povinný uvádza, že ako povinný pred podaním
návrhu na vykonanie exekúcie nebol vyzvaný na splnenie pohľadávky a nebola s povinným uzavretá
dohoda o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 53
ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku. Konajúci exekučný súd pri posudzovaní návrh na vykonanie
exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom, keď poveril súdneho exekútora aj v časť opakujúceho sa

príslušenstva, na ktoré vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu. Povinný má teda zato, že
exekučný súd svojim postupom porušil moje právo na spravodlivý proces a právo na ochranu vlastníctva
a prebiehajúca exekúcia je aj v tomto prípade vedená nezákonne. V súvislostí s vyššie uvádzanými
skutočnosťami povinný tiež namieta proti trovám exekúcie, ktoré súdny exekútor vyčistil v Upovedomenío začali exekúcie 20 dňa 29.11.2021. Vyčíslenie trov exekúcie je neprimerané a v rozpore s pravidlami
určovania trov exekúcie v zmysle platnej právnej úpravy, nakoľko súdny exekútor pri ich vyčísľovaní
vychádzal z nezákonne priznaného a vymáhaného nároku oprávneného. Exekučný súd je oprávnený a

povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania
a nie len v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napríklad aj pre účely zistenia
existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začatú exekúciu zastaviť, pričom exekučný súd tak
môže urobiť na návrh účastníka, ako aj bez návrhu (uznesenie ÚS SR sp. zn.: II. ÚS 404/2010 a
uznesenie ÚS SRsp. zn.: II. ÚS 545/2010). S prihliadnutím na vyššie uvedené má povinný za to, že

ním uvádzané skutočnosti sú dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 61 k ods. 1 písmeno a) a d)
Exekučného poriadku a preto navrhuje, aby konajúci súd v plnom rozsahu vyhovel návrhu povinného
a exekúciu zastavil

9. Oprávnený sa vyjadril k návrhu povinného dňa 29.06.2022. Vo vyjadrení uvádza, že zákonné dôvody
zastavenia exekúcie sú upravené v § 61k zákona č. 233/1995 Exekučného poriadku. Vzhľadom na

skutočnosť, že povinný v pôvodnom exekučnom konaní neuhradil ani časť pohľadávky súdny exekútor
JUDr. Ing. Bohumil Husťák vydal dňa 30.07.2021 Upovedomenie o zastavení starej exekúcie č.k. EX
1325/2009 a uvedené exekučné konanie je opätovne podaný návrh na vykonanie exekúcie. Na základe
vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie podaný povinným
nemá oporu v zákone. Z toho dôvodu oprávnený žiada návrh na zastavenie exekúcie zamietnuť ako

nedôvodný.

10. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv
povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom
uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného

orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Exekučný titul
tvorí podklad exekučného konania, na základe ktorého exekúcia prebieha. Základnou vlastnosťou,
ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa
vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce vynútiť splnenie povinnosti v
ňom obsiahnutého prostriedkami štátnomocenského donútenia aj proti vôli povinného ak povinnosť

obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, dobrovoľne nesplnení. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma
ex offo, a to tak z formálnej stránky ako i zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť
exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok
niektorej zložky vykonateľnosti rozhodnutia spôsobuje, že exekúcia je neprípustná a je potrebné jej
výkon zastaviť, v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek

štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu
na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie
exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie,
ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo
potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu

poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1
Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

11. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého
účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným

poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré
spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré
je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe
mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).

12. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia
exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného
konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení
uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie
exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.

Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce
ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať
dôvody,prektoréaninemalazačať.Ustanovenie§61kods.1Exekučnéhoporiadkutaxatívnevymenúva
dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol.13. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

14. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného
exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. Exekučným titulom bol povinný
zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 1.434,38 EUR zmluvnú pokutu vo výške 0,25% denne
zo sumy 1.434,38 EUR od 7.7.2008 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy

1.434,38 EUR od 7.7.2008 do zaplatenia a trovy konania 241,39 EUR na účet právneho zástupcu
navrhovateľa JUDr. Richarda Plichcika, advokáta, Urbánkova 6, Košice, všetko v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 19.06.2009 a vykonateľnosť dňa
23.06.2009. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie a aj exekúcia sa začali dôvodne a na podklade
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu.

15. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho
rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak ako o
tom bol poučený, v exekučnom titule, i samotný povinný. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom
povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky,
toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

Zákon síce chráni aj záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného,
pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo
pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo.

16. Súd preskúmal návrh povinného v zmysle ustanovení Exekučného poriadku a oboznámil sa s

obsahom priložených listín, na ktoré sa povinný vo svojom návrhu na zastavenie odvolával, ako
aj s vyjadrením oprávneného. Exekučný súd konštatuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu
správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu)
vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom rozhodnutia je viazaný a
musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa

do exekučného konania neprenášajú (KS Trenčín sp. zn.: 17CoE/52/2018, zo dňa 30.05.2018). To
znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu
(NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú
nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Úlohou súdu v exekučnom konaní nie je posudzovať postup súdu
v základnom konaní.

17. Exekučný súd, ako už bolo spomenuté, nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného
titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal. Exekučný
titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci
rozhodnutej (res iudicata). Pokiaľ súd v základnom konaní vydal rozsudok, mohol povinný v lehote 15 dní

odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Bardejov podať odvolanie o čom bol povinný
vo vydanom rozhodnutí poučený. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie,
ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania sa účastníka v konaní, v ktorom bol
exekučný titul vydaný a nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu. Tieto otázky rieši súd
v základnom konaní. Skutočnosti, ktoré povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, mal možnosť

namietať po vydaní rozsudku pre zmeškanie, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom. Orgán konajúci
v základom konaní mal právomoc na vykonanie posúdenia predmetných skutočností, a preto exekučný
súd touto právomocou opätovne ich preskúmať nedisponuje.

18. Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd,

teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd
je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva.
V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Návrh na zastavenie exekúcie nemá
slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom.
Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu viazaný a nie je v jeho kompetencii

rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. Povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie
exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie.
Pod zákonný dôvod uvedený v ustanovení § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku („sú tu
iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu“) zastavenia exekúcie možno zaradiťtaké skutočnosti ako napr. exekučný titul sa po začatí exekúcie stal neúčinným, exekučný titul po
začatí exekúcie stratil vykonateľnosť alebo exekúcia postihuje vec, ktorá je z exekúcie vylúčená. Pre
exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu

na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným
poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej
jedná o vykonateľné rozhodnutie súdu, po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna
zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd je tohto názoru,
že povinný mohol skutočnosti, ktoré namieta v podanom návrhu na zastavenie exekúcie uplatniť

prostredníctvom riadneho opravného prostriedku pred nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti
exekučného titulu. Rovnako tak súdu nepredložil dôkazy, že by využil možnosť podania mimoriadneho
opravného prostriedku. Súdu bol predložený právoplatný a vykonateľný exekučný titul, čím bola splnená
náležitosť návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 48 ods. 4 Exekučného poriadku. Exekučný súd je
viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia
súdu, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak.

19. K námietke povinného, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie nebol vyzvaný na splnenie
pohľadávky ako aj námietke na opakujúce sa príslušenstvo, na ktoré vznikol nárok po vykonateľnosti
exekučného titulu, t j. po dátume 23.06.2009 súd uvádza nasledovné: Exekučný poriadok vo svojich
ustanoveniach (okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g) ) nestanovuje oprávnenému povinnosť, aby

povinným zasielal výzvu na zaplatenie dlhu. Oprávnený má túto povinnosť jedine v zmysle ustanovenia
§ 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku, a to v prípade, ak sa uplatňuje opakujúce sa príslušenstvo
a návrh je podaný po troch rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu. Vzhľadom však
na skutočnosť, že v danom prípade ide o tzv. repodaj, je aplikácia ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g)
Exekučného poriadku vylúčená, a to z dôvodu, že jeho aplikáciu vylučuje ZoUNEK, a to v ustanovení §

10 odsek 1. V danom prípade sa prednostne aplikuje ZoUNEK pred Exekučným poriadkom, pričom pri
tejto aplikácii ide o vzťah lex specialis derogat legi generali (konkrétnejší zákon deroguje všeobecnejší
zákon), a teda aplikáciu § 53 ods. 3 písm. g) vylučuje ustanovenie § 10 odsek 1 ZoUNEK. Na základe
uvedeného je zrejmé, že oprávnený nemá žiadnu zákonnú povinnosť povinnú vyzývať na splnenie jej
dlhu. Povinný si má byť svojich záväzkov vedomý, pričom je povinný ich riadne a včas plniť. Vzhľadom

na uvedené považuje súd námietku povinného za nedôvodnú.

20. Povinný tiež vzniesol námietku voči trovám exekúcie. Súd v tomto smere poukazuje na rozsiahlu
novelu zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Vyhlášky“), ktorá
nadobudla účinnosť dňa 01.04.2017. Nová právna úprava v danom prípade neumožňuje povinnému

vzniesť u exekútora námietky proti trovám exekúcie uvedeným v upovedomení o začatí exekúcie. Súd
aj napriek uvedenému preskúmal výšku trov exekúcie vyčíslenú v upovedomení o začatí exekúcie a
dospel k záveru, že tieto boli vyčíslené v súlade so zákonom. Z upovedomenia o začatí exekúcie,
je zrejmé, že súdny exekútor pri ich vyčíslení vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.
68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Vyhlášky“), ktorá nadobudla
účinnosť dňa 01.04.2017. Podľa § 7 ods. 1 a 2 Vyhlášky, odmena exekútora je 20 % zo základu na
jej určenie, t.j. zo sumy (pohľadávky vo výške 1434,38 EUR a jej príslušenstva vo výške 19425,79
EUR ) 4176 EUR + 835,2 EUR DPH = 5011,2 EUR. Ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty
na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, patrí exekútorovi

odmena vo výške 10 % zo základu na jej určenie t.j. 2088 EUR + 417,60 DPH = 2505,60 EUR. Pričom
základom na jej určenie je výška vymoženého plnenia (ustanovenie § 6 Vyhlášky). Popri odmene patrí
súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov ako aj náhrada
nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania (ustanovenie § 21 Vyhlášky). Podľa § 22 ods.
1 a 2 Vyhlášky patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 EUR a v prípade splnenia

vymáhaného nároku do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa
zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí
exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %, zo sumy 60 EUR t.j. 30 EUR
Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň
z pridanej hodnoty. Súdny exekútor teda trovy exekúcie vyčíslil správne.

21. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vychádzajúc z dôkazných
prostriedkov uvedených v odôvodnení, dospel k záveru, že návrh povinného nie je dôvodný, nakoľko
povinný neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, zrušeníexekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje
ani dôvod na zastavenie exekúcie podľa osobitného predpisu. Povinný nepreukázal súdu dôvod na
zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd ex

offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie
podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.

22. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku: „Trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.“

23. Podľa § 199b Exekučného poriadku: „Oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.“

24. Podľa ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku: „Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu
účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v
poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky
na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.“

25. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.“

26. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený ani povinný si v súvislosti s návrhom povinného na

zastavenie exekúcie žiadne trovy neuplatnili, súd o nich nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.