Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, April 22, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/38/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118342598
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6118342598.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a
členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: Myrent s. r. o., so sídlom
Závodská cesta 3911/24, Žilina, IČO: 51 489 546, právne zastúpeného: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.
r. o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefaničova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, právne

zastúpenému: Advokátska kancelária Felix Neupauer & partners, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/
A, Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 678,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 32C/34/2018-90 zo dňa 19.11.2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 678,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
678,- eur od 26.08.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok
I.). Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). V
dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že v prejednávanej veci mal naplnené zákonné predpoklady na

vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), a preto rozhodol v spore v prospech žalobcu na základe ním tvrdeného skutkového
stavu, ktorý považoval za nesporný a za dostatočne osvedčený obsahom žaloby, jej príloh a ostatných
listinných dôkazov. V podrobnostiach uviedol, že vo veci nariadil pojednávanie na deň 19. novembra
2019, na ktorý sa dostavil len právny zástupca žalobcu. Žalovaný ani jeho právny zástupca sa na
toto pojednávanie nedostavili. Žalovanému bolo pritom predvolanie na pojednávanie doručené dňa

23.09.2019 (viď doručenka na č. l. 70 spisu). Deň pred pojednávaním právny zástupca žalovaného
doručil súdu ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, ktoré odôvodnil pracovnou vyťaženosťou a
hospodárnosťou konania. Predmetné podanie nepovažoval okresný súd za včasné ospravedlnenie
a dôvody v ňom uvedené za vážne dôvody podľa § 273 CSP, ktoré by odôvodňovali odročenie
pojednávania. Za stav, kedy súd prvej inštancie súčasne konštatoval, že žalovaný bol v predvolaní na
pojednávaniepoučenýonásledkunedostaveniasanapojednávanievrátanemožnostivydaniarozsudku

pre zmeškanie podľa § 278 CSP, o ktorého vyhlásenie požiadal žalobca, rozhodol v prejednávanej veci
rozsudkom pre zmeškanie podľa citovaného zákonného ustanovenia. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v prospech žalobcu, ktorý mal v konaní plný úspech.

2. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“). Navrhol rozsudok zrušiť a
vecvrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie.Okresnémusúduvytýkalnesprávne

právne posúdenie otázky splnenia podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 CSP.
Poukázal na to, že z dôvodovej správy k rozsudku pre zmeškanie vyplýva, že tento inštitút má slúžiť akoprocesná sankcia za pasivitu žalovaného. V danom prípade nebol žalovaný v konaní nečinný. Podaním
zo dňa 17.11.2019 ospravedlnil svoju neúčasť, ako aj neúčasť žalovaného na pojednávaní nariadenom
dňa 19.11.2019, a to z dôvodu neodkladných pracovných povinností a pracovnej vyťaženosti, ako

aj z dôvodu hospodárnosti konania, t. j. aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov konania.
Zároveň uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a informoval súd, že súhlasí s
prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti. Ospravedlnenie žalovaného
bolo pritom preukázateľne doručené súdu ešte pred pojednávaním, čo nepopiera ani samotný súd. Ak
prvoinštančný súd posúdil ospravedlnenie žalovaného ako nedôvodné, mal v zmysle čl. 4 CSP per

analogiam postupovať inter alia podľa § 183 ods. 4 CSP a bezodkladne upovedomiť žalovaného pred
vydaním rozsudku, že ním uvádzané dôvody ospravedlnenia vrátane jeho nesúhlasu s prejednaním veci
v jeho neprítomnosti nemieni akceptovať. V závere podaného odvolania vyjadril presvedčenie, že nebola
splnená kumulatívna podmienka na vydanie rozsudku pre zmeškanie uvedená v § 274 písm. b) CSP.

3. Žalobca v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok

okresného súdu ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. S poukazom na
príslušné zákonné ustanovenia (§ 274 CSP) vyjadril presvedčenie, že ospravedlnenie žalovaného
nebolo urobené včas a z vážnych okolností a boli preto kumulatívne splnené podmienky na vydanie
rozsudku pre zmeškanie. Na podporu správnosti svojej argumentácie poukázal na viaceré rozhodnutia
prvoinštančných a druhoinštančných súdov, ako aj Najvyššieho súdu SR.

4. Skôr, než Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), pristúpil k vecnému preskúmaniu
napadnutého rozhodnutia, zaoberal sa tým, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou a či
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné.

5. Podľa ustanovenia § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak
a) bolo podané oneskorene;
b) bolo podané neoprávnenou osobou;
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo
d) nemá náležitosti podľa ustanovenia § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní

pokračovať.

6. Podľa § 356 písm. b) CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov
odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

7. Žalovaný podaným odvolaním napadol rozsudok pre zmeškanie, ktorým súd prvej inštancie žalobe
vyhovel, postupujúc podľa § 274 a nasl. CSP.

8. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na
návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na

pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie
bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie
a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

9. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného - kontumačný rozsudok predstavuje procesnú sankciu za

pasivitu žalovaného v spore. Právna úprava rozlišuje medzi rozsudkom pre zmeškanie
žalovaného pred nariadením pojednávania (§ 273 CSP ) a po nariadení pojednávania (§ 274 CSP
). Rozsudkom pre
zmeškanie žalovaného možno rozhodnúť len vtedy, ak ide o žalobu o splnenie povinnosti. Ďalšími

podmienkami, za splnenia ktorých je možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie a ktoré musia byť
kumulatívne splnené sú návrh žalobcu; ďalej, že žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci
bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku
nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a žalovaný neospravedlnil svoju
neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

10. V súdenej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že boli splnené všetky podmienky na rozhodnutie
rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. V danom prípade ide o žalobu na splnenie
povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP. Žalovaný bol na pojednávanie nariadené na 19.11.2019o 11.05 hod. (č. l. 89 spisu) riadne predvolaný s poučením o možnosti súdu rozhodnúť rozsudkom
pre zmeškanie. Predvolanie bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené dňa 23.09.2019 (č. l. 70
spisu). Žalovaný súdu prvej inštancie až dňa 18.11.2019 doručil podanie označené ako „Ospravedlnenie

neúčasti žalovaného a jeho právneho zástupcu na súdnom pojednávaní“ z dôvodu neodkladných
pracovných povinností a pracovnej vyťaženosti, ako aj hospodárnosti konania. Žalobca na pojednávaní
dňa 19.11.2019 navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného (č. l. 78 spisu).

11. Dôvody, ktorými žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, nemožno považovať za

vážne a ani oznámené včas, ako správne konštatoval súd prvej inštancie. Žalovaný sa ospravedlnil
oneskorene, t. j. deň pred pojednávaním, hoci mu nič nebránilo sa ospravedlniť aj skôr, keďže dôvody
uvedené v ospravedlnení nemožno považovať za také, ktoré by nastali náhle pred pojednávaním, o
ktorom žalovaný vedel už takmer dva mesiace. Pracovná zaneprázdnenosť musela byť žalovanému
vopred známa, a teda mal dostatok času uskutočniť úkony za účelom odstránenia tejto okolnosti tak,
aby sa mohol vytýčeného pojednávania zúčastniť. Navyše žalovaným uvádzané dôvody nemožno

považovať ani za vážne, neboli ani preukázané. Ústavný súd v uznesení č. k. I. ÚS/2333/2019-22 zo dňa
04.06.2019 konštatoval, že „...vážnosť okolností, ktorými žalovaný ospravedlňuje svoju neprítomnosť
na pojednávaní musí posúdiť súd. Sú to okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú
žalovanému účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov (choroba, úraz, úmrtie v rodine)...“.

12. Pokiaľ aj žalovaný namietal, že v predchádzajúcom priebehu konania nebol pasívny, podľa názoru
odvolacieho súdu za splnenia predpokladov, ktoré vymedzuje predmetné ustanovenie, je možné aj v
takom prípade rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Uvedené vyplýva z účelu zákona,
ktorým je sankcionovať neúčasť žalovaného na pojednávaní. Zákon tu explicitne
ako podmienku aplikácie neustanovuje nespornosť uplatneného nároku. Žalovaný už mal o konaní

vedomosť, bolo na ňom, aby realizoval svoje procesné práva a povinnosti.

13. Žalovaný v odvolaní poukazoval aj na nesplnenie si povinnosti súdu informovať ho o neakceptovaní
dôvodu na odročenie pojednávania postupom analogicky podľa § 183 ods. 4 CSP. S uvedeným názorom
nemožno súhlasiť, pretože predmetné ustanovenie možno aplikovať iba vtedy, keď strana žiada zároveň

o odročenie pojednávania. Žalovaný v ospravedlnení svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní
iba vysvetlil dôvod neprítomnosti na pojednávaní bez toho, aby zároveň požiadal súd o odročenie
pojednávania. V nadväznosti na to nebolo ani povinnosťou súdu postupovať v zmysle tohto zákonného
ustanovenia. Navyše podmienky vydania rozsudku pre zmeškanie zákon upravuje v ust. § 274 CSP,
žiadna analógia legis § 183 ods. 4 CSP vo vzťahu k § 274 písm. b) CSP do úvahy neprichádza.

14. V súdenej veci správanie odvolateľa odporuje všeobecne uznávanej zásade ,,vigilantibus iura
scripta sunt“, ktorá znamená, že právo patrí bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a
výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia využívajú včas a s dostatočnou starostlivosťou a
predvídavosťou. Je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak

ich podcenením a zanedbaním môžu strácať svoje práva (majetkové, osobné, satisfakčné a pod.).

15. Odvolací súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že na vydanie rozsudku pre
zmeškanie boli splnené všetky podmienky zakotvené v § 274 CSP, a preto odvolanie žalovaného
odmietol podľa § 386 písm. c) CSP. Podľa ust. § 356 CSP, voči rozsudku pre zmeškanie nie je odvolanie

prípustné, s výnimkou, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. Z uvedeného
vyplýva, že ak odvolací súd dospeje k záveru, že zákonný dôvod nie je daný, musí odvolanie odmietnuť
v zmysle ustanovenia § 386 písm. c) CSP, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je prípustné. Naopak, zákonný dôvod na podanie odvolania by existoval iba v tom prípade, ak by
strana preukázala nesplnenie niektorej z podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie. V nadväznosti

nauvedenéaskutočnosť,žežalovanýdôvodprípustnostinepreukázal,odvolacísúdrozhodolspôsobom
uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia.

16. Na podporu správnosti svojich záverov odvolací súd tiež poukazuje na rozhodovaciu prax senátov
Co a Cob v skutkovo a právne totožných veciach (sp. zn. 6Co/29/2019 zo dňa 23. augusta 2019, sp. zn.

7Co/313/2018 zo dňa 28.02.2019, sp. zn. 14Cob/44/2019 zo dňa 19.09.2019, sp. zn. 13Cob/66/2019
zo dňa 26.06.2019) a tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/105/2018 zo dňa 29.03.2019 v
ktorom v obdobnej veci dospel k záveru „...že obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie dovolateľky,
že v konaní, ktoré predchádzalo dovolaním napadnutému rozsudku odvolacieho súdu, nastalo procesnépochybenie, majúce za následok porušenie práva na spravodlivý proces...“ (obdobne tiež uznesenie NS
SRsp.zn.5Obdo/87/2018zodňa22.11.2018auznesenieÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS233/2019-22
zo dňa 04.06.2019).

17. O trovách odvolacieho konania odvolací rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP
a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)