Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/139/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713214071
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5713214071.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Železničná
spoločnosť Slovensko, a.s., so sídlom Rožňavská 1, 832 72 Bratislava, IČO: 35 914 939, proti
žalovanému: ŽOS Vrútky a.s., so sídlom Dielenská Kružná 2, 038 61 Vrútky, IČO: 31 615 619,
zastúpenému zástupcom HKV Law Firm s.r.o., so sídlom Poštová 3, 811 06 Bratislava, IČO: 36 611
301, v konaní o zaplatenie 2.364.993,37 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
OkresnéhosúduvMartineč.k.17Cb/174/2013-3.031zodňa13.mája2021vovýrokuI.,II.,III.aIV.,takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalovaného zo dňa 18.06.2021 proti rozsudku Okresného súdu v Martine č.k.

17Cb/174/2013-3.031 zo dňa 13. mája 2021 vo výroku II., ktorým vo zvyšku zmluvnej pokuty 5.517,95
Eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 2.207,18 Eur od 5.6.2012 do zaplatenia a 9,5%
úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.310,77 Eur od 13.8.2013 do zaplatenia bola žaloba zamietnutá,
o d m i e t a .

Rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/174/2013-3.031 zo dňa 13. mája 2021 v napadnutých
výrokoch:

- I., podľa ktorého žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.359.475,42 Eur spolu s 9% úrokom z
omeškania ročne zo sumy 932.533,55 Eur od 5.6.2012 do zaplatenia a 9,5% úrok z omeškania ročne
zo sumy 1.426.941,87 Eur od 13.08.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
- III., podľa ktorého žalobca má voči žalovanému právo na 99,54% náhradu trov konania, o výške ktorej
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením,
- IV., podľa ktorého štát má voči žalovanému právo na 99,77% náhradu nákladov, ktoré platil a voči
žalobcovi má štát právo na 0,23% náhradu nákladov, ktoré platil, o výške ktorých nákladov rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením, p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd rozsudkom č.k. 17Cb/174/2013-3.031 zo dňa 13. mája 2021 podľa výroku I. rozhodol,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.359.475,42 Eur spolu s 9% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 932.533,55 Eur od 5.6.2012 do zaplatenia a 9,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy
1.426.941,87 Eur od 13.8.2013 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Podľa výroku II. okresný súd rozhodol tak, že vo zvyšku zmluvnej pokuty 5.517,95 Eur spolu s úrokom
z omeškania 9% ročne zo sumy 2.207,18 Eur od 5.6.2012 do zaplatenia a 9,5% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 3.310,77 Eur od 13.8.2013 do zaplatenia žalobu zamietol.3. Výrokom III. rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému právo na 99,54% náhradu trov konania, o
výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

4. Výrokom IV. okresný súd rozhodol, že štát má voči žalovanému právo na 99,77% náhradu nákladov,
ktoré platil a voči žalobcovi má štát právo na 0,23% náhradu nákladov, ktoré platil, o výške ktorých
nákladov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

5. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na to, že žalobca sa žalobou doručenou

okresnému súdu dňa 30.9.2013 domáhal zaplatenia sumy 2.363.887,78 Eur s príslušenstvom. Následne
žalobca podaním doručeným okresnému súdu dňa 27.10.2014 zmenil žalobu vo forme rozšírenia tak,
že požadoval zaplatenie sumy 2.364.993,37 Eur s príslušenstvom. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že
dňa 30.3.2009 uzavrel žalobca ako kupujúci so žalovaným ako predávajúcim Kúpnu zmluvu č. 18/
VS-N/2008 na dodanie 12 kusov diesel motorových jednotiek (DMJ) zložených z diesel motorových
vozňov (DMV) a vložených vozňov (VV) v celkovom zložení DMJ + DMV + VV. Súčasťou dodania

pred dodaním jednotlivých vozňov bola aj skúšobná prevádzka pred schválením typu DMV, technicko-
bezpečnostná skúška a zaškolenie zamestnancov, pričom žalovaný bol ako predávajúci povinný
zabezpečiť aj schválenie nových typov dráhových vozidiel. Žalovaný sa zaviazal zabezpečiť schválenie
typov dráhových vozidiel najneskôr do 27 mesiacov odo dňa účinnosti zmluvy, t.j. do 30.6.2011. Každé
vozidlo malo byť zhotovené v dvoch etapách: a) ukončenie stavby hrubej skrine vozňa, b) ukončenie

zhotovenia DMJ, pričom záväzné termíny zhotovenia každého, jednotlivého dráhového vozidla boli
určené podľa Prílohy č. 9. Čas dodania predmetu zmluvy podľa Čl. IV. bod 3. zmluvy bol dohodnutý
nasledovne:
Poradové číslo DMJ Odovzdanie hrubej skrine vozňa Odovzdanie DMJ:
1. 12-ty mesiac (03/2010) 20-ty mesiac (11/2010)

2. 21-vý mesiac (12/2010) 27-my mesiac (06/2011)
3. 23-tí mesiac (02/2011) 28-my mesiac (07/011)
4. 25-ty mesiac (04/2011) 29-ty mesiac (08/2011)
5. 27-my mesiac (06/2011) 31-ty mesiac ( 10/2011)
6. 29-ty mesiac (08/2011) 33-tí mesiac (12/2011)

7. 31-vý mesiac (10/2011) 35-ty mesiac (02/2012)
8. 34-ty mesiac (01/2012) 38-my mesiac (05/2012)
9. 37-my mesiac (04/2012) 41-vý mesiac (08/2012)
10. 39-ty mesiac (06/2012) 43-tí mesiac (10/2012)
11. 41-vý mesiac (08/2012) 45-ty mesiac (12/2012)

12. 43-tí mesiac (10/2012) 47-my mesiac (02/2013)

6. Zmluvná pokuta podľa žaloby žalobcu bola dohodnutá v Čl. XII. bod 3. zmluvy vo výške 0,025 % za
každý deň omeškania z ceny tej časti predmetu zmluvy, s ktorej dodaním bol predávajúci v omeškaní.

Pretože žalovaný žiadnu z DMJ žalobcovi nedodal riadne a včas, žalobca si uplatnil zmluvné pokuty
nasledovne:

DMJ Dátum odovzdania podľa zmluvy Skutočný termín odovzdania Omeškanie (počet dní) Cena za
jednotku Výška zmluvnej pokuty

861.001 30.11.2010 16.11.2011 350 4.414.343.17 Eur 386.256,50 Eur
861.002 30.06.2011 16.11.2011 138 4.414.343.17 Eur 152.295,42 Eur
861.003 30.07.2011 24.11.2011 116 4.414.343.17 Eur 128.016,44 Eur
861.004 30.08.2011 30.04.2012 243 4.414.343.17 Eur 268.172,37 Eur
861.005 30.10.2011 22.06.2012 235 4.414.343.17 Eur 259.343,65 Eur

861.006 30.12.2011 20.08.2012 233 4.414.343.17 Eur 257.136,47 Eur
861.007 29.02.2012 20.10.2012 233 4.414.343.17 Eur 257.136,47 Eur
861.008 30.05.2012 24.11.2012 177 4.414.343.17 Eur 195.335,43 Eur
861.009 30.08.2012 18.01.2013 140 4.414.343.17 Eur 154.502,60 Eur
861.010 30.10.2012 21.02.2013 113 4.414.343.17 Eur 124.705,67 Eur

861.011 30.12.2012 28.03.2012 88 4.414.343.17 Eur 97.115,92 Eur
861.012 28.02.2013 17.05.2013 77 4.414.343.17 Eur 84.976,43 Eur7. Žalobca si uplatnil voči žalovanému celkovú výšku zmluvnej pokuty 2.364.993,37 Eur. Žalobca zo
zmluvnej pokuty uplatnil aj úrok z omeškania, a to zo sumy 934.740,73 Eur, ktorú uplatnil faktúrami
č. 1500002207, č. 1500002208, č. 1500002209 a č. 1500002210 splatnými 4.6.2012, teda úrok z

omeškania si uplatnil od 5.6.2012 a zo sumy 1.430.252,64 Eur úrok z omeškania uplatnil odo dňa
uplynutia lehoty na zaplatenie, na základe listu, ktorým si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie celej
zmluvnejpokutyužalovaného,tedaúrokzomeškaniaod13.8.2013.Žalobcauviedol,žepokiaľžalovaný
argumentoval pri dôvodoch omeškania absenciou legislatívnej úpravy a prijatím novej normy EÚ -
TSI/2011/291/EÚ, ktorá nadobudla účinnosť 1.6.2011, tak táto argumentácia žalovaného sa prvý krát

objavila až v liste zo dňa 8.8.2012 a bola bližšie špecifikovaná až po uplatnení zmluvných pokút. Počas
plnenia zmluvy žalobca na takéto dôvody omeškania nebol upozornený.

8. Okresný súd poukázal na tvrdenia žalobcu, ktorý uviedol, že bol zo strany žalovaného výslovne
ubezpečený, že termíny výroby hrubých skríň vozňa nebudú mať vplyv na konečné odovzdanie vozidiel
do prevádzky. Žalovaný bol v omeškaní s dodaním DMJ č. 861.001 s účinnosťou od 1.12.2010. Dňa

10.11.2011 žalovaný žalobcovi oznámil, že prijal adekvátne opatrenia. Dňa 15.4.2011 žalovaný oznámil
stav rozpracovanosti DMJ č. 861.001 až č. 861.006, pričom za dôvod omeškania označil oneskorené
dodávky hutného materiálu. Žalovaný podľa zmluvy bol povinný schváliť DMJ ako typ dráhového
vozidla do dvadsaťsedem mesiacov od účinnosti zmluvy, teda do 30.6.2011. Dňa 6.7.2011 žalobca
žalovanému oznámil, že trvá na plnení záväzku zo zmluvy. Dňa 8.8.2011 žalovaný oznámil termíny

smerujúce k odovzdaniu DMJ č. 861.001 až č. 861.003. Ako dôvody omeškania uviedol prijatie novej
normy EÚ s účinnosťou od 1.6.2011. Dňa 19.9.2011 žalobca opätovne vyzval žalovaného na urýchlené
ukončenie dodávky jednotiek. 3.2.2012 žalobca upozornil žalovaného na nedodržanie termínov a
vzniknuté zmluvné pokuty. Na toto podanie žalobcu reagoval žalovaný podaním zo dňa 2.4.2012 a
uviedol, že pôvodne účinné právne predpisy, a to zákon č. 164/1996 Z.z. bol s účinnosťou od 1.1.2010

nahradený zákonom č. 513/2009 Z.z. a súčasne od 1.1.2010 bola zrušená vyhláška č. 250/1997 Z.z.,
ktorá bola nahradená až od 15.9.2010 vyhláškou č. 351/2010 Z.z., čím podľa žalovaného takmer deväť
mesiacov absentovala úprava vzťahujúca sa na výrobu DMJ.

9.Ďalejokresnýsúdpoukázalnatvrdeniažalobcu,žežalovanývčaseabsencieprávnejúpravyodovzdal

hrubú skriňu vozňa DMJ č. 861-001, a to dňa 31.5.2010. S odovzdaním tejto jednotky sa omeškal o 61
dní. Za toto omeškanie so zhotovením hrubej skrine vozňa žalobca uplatnil zmluvnú pokutu faktúrou
č. 1300003390, ktorú žalovaný v lehote splatnosti zaplatil a žiadnu okolnosť vylučujúcu zodpovednosť
nenamietal. Všetky ostatné stavby hrubej skrine vozňov zvyšných jednotiek žalovaný odovzdal včas, a
to až po prijatí vyhlášky č. 351/2010 Z.z.. Podľa zmluvy platilo, že k dokončeniu jednotky malo dôjsť

vždy až po dokončení hrubej skrine vozňa, pričom žalovaný sa omeškal vždy až s dokončením celej
jednotky, nikdy nie až na jednu výnimku so zhotovením hrubej skrine vozňa, tieto odovzdával vždy včas,
a to až po skončení absencie príslušných predpisov, preto okolnosť absencie právnych predpisov pred
odovzdaním hrubej skrine nemohla mať žiadny vplyv na dokončenie a odovzdanie celých DMJ, teda na
dĺžku plnenia predpokladanú po odovzdaní hrubej skrine vozňa príslušných DMJ. Žalobca uviedol, že

žalovaný sa dozvedel o zmene právnej úpravy zverejnením zákona č. 513/2009 Z.z. dňa 10.12.2009,
pričom o tejto skutočnosti ako dôvode omeškania s plnením zmluvy oboznámil žalobcu prvýkrát až dňa
8.8.2011.

10. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal aj na vyjadrenia žalovaného. Žalovaný

poukázal na zmluvný vzťah, v ktorom určili rozsah právnych predpisov pre plnenie podľa zmluvy,
medzi ktoré patril zákon o dráhach č. 164/1996 Z.z. a Dopravný poriadok - Vyhláška Ministerstva
dopravy, pôšt a telekomunikácii SR č. 250/1997 Z.z.. Žalovaný uviedol, že ako účastníci zmluvy so
žalobcom určite, zrozumiteľne stanovili podmienky dodávky, skúšok, vrátane technicko-bezpečnostnej
skúšky, schvaľovanie nového typu vozidla a vlastnosti technickej dokumentácie, podľa právnych

predpisov platných v čase dodania, resp. vykonania toho-ktorého úkonu. Žalovaný poukázal na to,
že technicko-bezpečnostná skúška musela byť v zmysle zmluvných podmienok vykonaná vždy pred
samotnou dodávkou DMJ, čo s prihliadnutím na neexistenciu príslušného právneho predpisu v trvaní
deväť mesiacov nebolo možné. Do odovzdania prvej DMJ žalovaný bol povinný požiadať ÚRŽD o
vykonanie skúšobnej prevádzky, pred samotnou dodávkou každej príslušnej jednotky musela byť v

zmysle zmluvných podmienok vykonaná technicko-bezpečnostná skúška, dodávka v poradí druhej až
dvanástej DMJ mohla byť realizovaná až po schválení typov všetkých dráhových vozidiel dodávaných
v rámci prvej súpravy DMJ, čo podľa žalovaného s prihliadnutím na neexistenciu príslušného právneho
predpisu nebolo možné. Podľa žalovaného tento stav bolo nutné kvalifikovať v zmysle ust. § 352 ods. 2Obchodnéhozákonníka.Žalovanýuviedol,žeod1.1.2010do15.9.2010absentovalazásadnálegislatíva
vzťahujúca sa na dodávku predmetu plnenia. Žalovaný poukázal na to, že zmluva uzavretá so žalobcom
riešila prípad zmeny legislatívy, ale neriešila situáciu absencie legislatívy. Žalovaný uviedol, že žalobca

nevyužil právo odstúpiť od zmluvy, z čoho bolo zrejmé, že prejavil vedomie a súhlas, že dôvody posunu
termínov plnenia nie sú na strane žalovaného. Žalovaný uviedol, že 26.4.2011 bola prijatá nová norma
EÚ - TSI 2011/291/EU, ktorá nadobudla účinnosť 1.6.2011. V čase zrušenia a absencie legislatívy podľa
žalovaného nebolo možné aplikovať žiaden iný právny predpis, pretože vykonávacia vyhláška bola „lex
specialis". Dohodu o zmluvnej pokute podľa Čl. XII. bod 3. uzavretej zmluvy nebolo možné aplikovať na

zabezpečenie záväzkov, na dodanie predmetu zmluvy podľa novej legislatívy. Neposkytnutie súčinnosti,
resp. omeškanie žalobcu spočívalo vo vyjadrení k predloženému návrhu funkčného popisu nástupných
dverí, kde celková doba poskytnutia súčinnosti bola 16 mesiacov, ďalej vo vyjadrení k popisu funkcie
obvodov 24V-DC, kde celková doba poskytnutia súčinnosti žalobcu bola deväť mesiacov a tiež žalobca
mal zaslať trojciferné čísla pre označenie skiel od Jüllich Glass Holding, kde poskytoval súčinnosť
sedem mesiacov a tiež sa mal žalobca vyjadriť k zoznamu signálov registrovaných v rýchlomeri, kde

poskytoval súčinnosť trinásť mesiacov. Žalobca mal schváliť farebné riešenie interiéru, popis funkcie
spätných zrkadiel a schválenie rozmiestnenia zariadení na pulte rušňovodiča, kde poskytoval súčinnosť
tri mesiace. Žalovaný sa vyjadroval k spôsobu výpočtu žalobcu vo výške zmluvnej pokuty, poprel nárok
na úrok z omeškania zo zmluvnej pokuty.

11. Okresný súd poukázal na písomné podania sporových strán, rozsah vykonaného dokazovania,
pôvodný rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/174/2013-2517 zo dňa 25. januára 2019, ktorý
bol uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/181/2019 zo dňa 25. marca 2020 zrušený a vec
vrátená na ďalšie konanie.

12. Okresný súd uviedol, že v rámci nového konania vychádzal zo zrušujúceho uznesenia krajského
súdu. Okresný súd odkázal na závery zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline, z ktorého k
rozsahu posudzovaného napadnutého rozsudku okresného súdu a vykonaného dokazovania vyplynulo,
že nebolo v dostatočnom a potrebnom rozsahu vykonané zdôvodnenie okresným súdom v rovine
vykonaných dôkazov, z ktorých vyplývali odborné závery, u ktorých bola daná protichodnosť odborných

záverov na v súdnom konaní hodnotenú a posudzovanú odbornú otázku. Krajský súd v Žiline v
zrušujúcom uznesení uviedol, že je potrebné vychádzať zo zmluvne dohodnutej pokuty s tým, že
žalobca má dôkazné bremeno preukázať, že z dôvodov na strane žalovaného došlo k porušeniu
zmluvnou pokutou zabezpečenej zmluvnej povinnosti, a to k nedodržaniu termínov žalovaným. Ďalej
Krajský súd v Žiline uviedol, že nevyhnutné je zodpovedať odbornú otázku, a to, či z titulu absencie

vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ktorou sa vydáva Dopravný
poriadokdráh,mohol,resp.nemoholžalovanýdodržaťtermínydohodnutévzmluve.Krajskýsúduviedol,
že na strane žalobcu boli listinné dôkazy - súkromno-znalecké posudky doc. Ing. Jozefa Gašparíka,
doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka, oproti ktorým boli listinné dôkazy doložené žalovaným, a to Odborné
posúdenie Žilinskej univerzity, Katedry dopravnej a manipulačnej techniky zo dňa 11.5.2015 (č.l. 734

spisu), Odborné stanovisko Výskumného ústavu dopravného, a.s., Žilina zo dňa 11.5.2015, 26.03.2018,
Vyjadrenie Výzkumného ústavu železničního, a.s., Praha zo dňa 27.09.2018. Súčasne krajský súd
poukázal na to, že v konaní boli vypracované dva súdno-znalecké posudky znalca Ing. Miloslava Mičáka
a znalecký posudok podaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Krajský súd v
Žiline k znaleckému posudku vypracovanému Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline

uviedol, že tento nie je možné neakceptovať len na základe vyňatia odpovedí znalca na nariadenom
pojednávaní pred okresným súdom, pokiaľ ide o znalecký posudok ústavu a ten nemôže byť hodnotený
len s ohľadom na výpoveď jedného znalca. Úlohou okresného súdu v novom konaní v zmysle záverov
zrušujúceho uznesenia krajského súdu bolo postupovať tak, že sa zhodnotia dôkazy, osobitne odborné
závery vo vzájomnej súvislosti ku znalcovi Ing. Mičákovi, k vypracovanému súdno-znaleckému posudku

zo strany Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline.

13. Okresný súd uviedol, že vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany, všetkých znalcov,
ktorí sa podieľali na vyhotovení kontrolného znaleckého posudku z Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity v Žiline, ako aj súdom ustanoveného znalca Ing. Miloslava Mičáka za účelom vysvetlenia

niektorých otázok, ktoré boli zo strany okresného súdu položené na pojednávaní. Za Ústav súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline sa dostavil prof. Ing. Kasanický, CSc., MBA, ktorý uviedol, že pod
technickými podmienkami sa rozumejú podmienky, ktoré určujú najzákladnejšie pravidlá, t.j. hmotnosť,
šírku, brzdnú dráhu, výšku, záleží prípad od prípadu. Ďalej uviedol, že technické podmienky sa v danomprípade premietli do vyhlášky č. 351/2010 Z.z. do Prílohy č. 2. Na otázku, aby špecifikoval konkrétne
požiadavky, či už na rozmer, hmotnosť alebo iný technický parameter, kde konkrétne sa v Prílohe č. 2
tieto údaje premietli, znalec z Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline uviedol, že týmto

sa zaoberá § 89 ods. 2 písm. b) vyhlášky č. 351/2010 Z.z.. Doplnil svoju výpoveď tak, že hmotnosť
nie je v tejto vyhláške, tú si stanovuje objednávateľ, avšak vozidlo určitej hmotnosti musí spĺňať ďalšie
parametre a tie určuje vyhláška č. 351/2010 Z.z. v Prílohe č. 2. Predmetná vyhláška predpisuje zábrzdné
vzdialenosti priamo, ale aj tie sú závislé od hmotnosti, vyhláška nešpecifikuje konkrétne rozmery, ale
špecifikujepodmienky,ktorémusíspĺňaťvozidloavlastnemusíspĺňaťinétechnicképodmienkyprejazdu

na dráhe.

14. Podľa znalca z Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline je logické, že výroba musela
stáť, pokiaľ absentovala vyhláška a na otázku okresného súdu, či mohol mať žalovaný aj iný dôvod,
znalec z Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline uviedol, že mohol mať aj iný dôvod.
Okresný súd konštatoval, že znalec z Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline na

pojednávaní uviedol, že na niektoré otázky nevie narýchlo odpovedať, vyjadrí sa písomne a rovnako
právny zástupca žalovaného žiadal, aby sa znalec z Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v
Žiline mohol vyjadriť, resp. zodpovedať otázky písomne.

15. Na nariadenom pojednávaní vypočutý znalec Ing. Miloslav Mičák na otázky okresného súdu uviedol,

že technické podmienky sú už len výstupnou časťou konštrukcie vozidla. V jednotlivých kolónkach nie
sú uvedené žiadne rozmery, parametre a hodnoty. Podľa toho, ako je to vyhláške č. 351/2010 Z.z., v
Prílohe č. 2 konštruktér vozidlo nepostaví, lebo tam nemá nič uvedené. Parametre konštruktér vyčíta z
konštrukčnej časti dokumentácie. Konštrukčná dokumentácia vychádza zo súťažných podmienok, kde
je vozidlo zadefinované a následne zo zmluvy, ktorá má množstvo príloh, je to veľa technických noriem,

ktoré sú špecifikované v Prílohe č. 4 uzavretej zmluvy. Podmienky konštrukcie vozidla sa doplňovali, na
čo slúžili aj zápisy z kontrolných dní. Po dokončení technickej dokumentácie, kde sú uvedené parametre,
následne sa tieto prenesú do kolónok, ktoré sú uvedené v Prílohe č. 2 vyhlášky č. 351/2010 Z.z.. Do
Prílohy č. 2 Dopravného poriadku sa do tabuľky vpisujú údaje po kompletnom dokončení vozidla. Podľa
znalca Ing. Mičáka obsahom výroby je veľa subdodávok, ktoré nepodliehali zmene vyhlášky a výrobca

tieto subdodávky pri konštrukcii DMJ používal. Subdodávky boli objednané dávno pred účinnosťou
zmluvy.

16. Okresný súd uviedol, že umožnil znalcovi z Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline,
na jeho návrh ako aj na návrh právneho zástupcu žalovaného, aby mohol zodpovedať otázky písomne,

odpovede na ktoré otázky okresný súd uviedol v odôvodnení svojho rozsudku pod odsekom 21..

17. Okresný súd v odseku 22. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol odpovede znalca Ing.
Mičáka.

18. Okresný súd po vykonanom dokazovaní, za aplikácie ust. § 261 ods. 1, § 536 ods. 1, 2, § 537 ods.
3, § 550 veta prvá, § 554 ods. 1 veta prvá, § 365, § 352 ods. 2, § 352 ods. 4 Obchodného zákonníka
v spojení s ust. § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 300 Obchodného zákonníka,
§ 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalobe žalobcu v časti o zaplatenie sumy
2.359.475,42 Eur spolu s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania bolo nevyhnuté podľa výrokovej

časti I. rozsudku okresného súdu vyhovieť.

19. Primárne okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku považoval za potrebné sa vyjadriť k súdno-
znaleckému posudku Ing. Mičáka a k uzneseniu okresného súdu č.k. 17Cb/174/2013-1187 zo dňa
23.10.2017, ktorým nepriznal znalcovi znalečné a vyslovil, že znalecký posudok bol vykonaný znalcom

Ing. Mičákom nekvalitne. Súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ išlo o nepriznanie znalečného znalcovi
Ing. Mičákovi, tak k uvedenému rozhodnutiu okresným súdom došlo ešte pred výsluchom znalcov Ing.
Mičáka a doc. Podhorského za Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej aj len „ÚSI")
na pojednávaní. Okresný súd pri rozhodnutí o nepriznaní znalečného Ing. Mičákovi vychádzal len z
kontrolného znaleckého posudku ÚSI Žilinskej univerzity v Žiline, z ktorého vyplynuli protichodné závery

ako boli vyjadrené v znaleckom posudku Ing. Mičáka, pričom ÚSI zhodnotil závery znaleckého posudku
Ing. Mičáka ako nesprávne. Okresný súd však následne z titulu potreby vypočuť znalcov na pojednávaní,
ktorí boli vzájomne konfrontovaní, ich výpovede zhodnotil a mal za to, že závery znalca Ing. Mičáka
vyzneli pre okresný súd presvedčivo, pretože znalec Ing. Mičák priamo a bezprostredne na pojednávaní,ako mu bola okresným súdom položená otázka, dokázal obhájiť svoj znalecký posudok, pričom u znalca,
ktorý zastupoval ÚSI, tomu tak jednoznačne nebolo. Okresný súd preto znalecký posudok podaný
znalcom Ing. Mičákom zhodnotil ako presvedčivejší, a to aj vzhľadom na závery krajského súdu, v

ktorom sa uvádza, že hodnoteniu nepodliehajú odborné znalecké závery z hľadiska ich správnosti, ale
súd hodnotí len presvedčivosť posudku. Pre okresný súd sa po výsluchu znalcov a po ich vzájomnej
konfrontácii javil presvedčivejší znalecký posudok Ing. Mičáka, a to v kontexte aj ďalších dôkazov.

20. Na základe zrušujúceho uznesenia krajského súdu, v ktorom bolo uvedené, že okresný súd v

pôvodnom rozsudku v dostatočnom a v potrebnom rozsahu nevykonal zdôvodnenie svojho rozhodnutia,
vo vzťahu k protichodností vyplývajúcich z odborných záverov, predvolal na pojednávanie znalca Ing.
Mičáka a všetkých znalcov, ktorí sa podieľali na tvorbe kontrolného znaleckého posudku vypracovaného
ÚSI Žilinskej univerzity v Žiline. Ak tento postup žalovaný namietal, tak okresný súd uviedol, že bol
nevyhnutný na základe záverov zrušujúceho uznesenia krajského súdu. Okresný súd vzhľadom aj k
záverom rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Obdo V 11/2008 mal za to, že

výsluch znalcov na nariadenom pojednávaní bol súladný so zákonom, ako aj so zrušujúcim uznesením
krajského súdu, keď znalecké posudky musia byť podrobené kritériu hodnotenia, t.j. ktorý z nich má v
sebe vysokú odbornosť, zrozumiteľnosť tak, aby ako dôkaz bol schopný posúdiť aj konajúci súd.

21.Okresnýsúdnariadilpojednávanie,ktorésamalokonaťdňa1.10.2020,naktorépredvolalznalcaIng.

Mičáka a podľa predvolania všetkých znalcov, ktorí sa podieľali na vyhotovení kontrolného znaleckého
posudku ÚSI. Na pojednávanie sa dostavil za ÚSI znalec prof. Ing. Kasanický, CSc., MBA, ktorý na
otázky okresného súdu, a to na niektoré z nich nedokázal odpovedať s tým, že žalovaný prostredníctvom
právneho zástupcu požadoval, aby znalec mohol odpovede vypracovať písomne na vopred položené
otázky, ktorý postup žalovaného sa okresnému súdu javil vo vzťahu k znalcovi ako neštandardný,

keďže právny zástupca zastupuje stranu sporu a nie znalca. Napriek uvedenému toto okresný súd
umožnil. Pokiaľ ide o predvolanie na pojednávanie, okresný súd zdôraznil, že nebol predvolaný ústav,
ale všetci znalci, ktorí sa podieľali na vyhotovení kontrolného znaleckého posudku. Vo vyjadrení ÚSI
uviedol, že vec bola pridelená doc. Podhorskému, ktorý však v súvislosti s COVID-19 sa nemohol
pojednávania zúčastniť. ÚSI vo vyjadrení uviedol, že deň pred pojednávaním sudkyňa telefonicky

kontaktovala ÚSI s požiadavkou, aby na pojednávanie bola zabezpečená účasť iného znalca. Okresný
súd toto vyjadrenie ÚSI dementoval s tým, že sudkyňa ÚSI nekontaktovala. Dala pokyn asistentke, aby
telefonicky kontaktovala ÚSI s tým, že je nevyhnutné, aby sa pojednávania zúčastnili znalci, ktorí sa
na vyhotovení kontrolného znaleckého posudku podieľali, samozrejme s výnimkou doc. Podhorského,
ktorému bola nariadená domáca karanténa. Okresný súd poukázal na predvolanie, kde bolo uvedené,

aby sa tohto zúčastnili všetci znalci, ktorí sa podieľali na vyhotovení kontrolného znaleckého posudku,
s výnimkou doc. Podhorského. Okresný súd presne nemal vedomosť, ktorí znalci sa podieľali na
vyhotovovaní kontrolného znaleckého posudku a bolo povinnosťou ÚSI uvedené zistiť a ich účasť
zabezpečiť. Ak sa pojednávania zúčastnil prof. Ing. Kasanický, CSc., MBA, išlo výlučne o postup
ÚSI. Okresný súd uviedol, že nie je pravdou, že znalec objektívne nemal možnosť sa pripraviť na

pojednávanie v dostatočnom časovom predstihu, keďže mal mať na prípravu menej ako 24 hodín.
Okresný súd poukázal na predvolanie na pojednávanie, ktoré bolo doručené ÚSI v dostatočnom
časovom predstihu, z ktorého dôvodu sa pojednávania mali zúčastniť znalci, ktorí sa na tvorbe
kontrolného znaleckého posudku podieľali a ak takouto osobou bol prof. Ing. Kasanický, CSc., MBA a
o tomto termíne pojednávania nevedel, uvedené išlo na vrub ÚSI, ktorý predvolanie na pojednávanie

riadne prevzal. Hoci na predvolaní znalcov z ÚSI sa administratívnym nedopatrením nachádza predtlač
na predvolávanie svedkov, v každom prípade z predvolania nepochybne vyplynulo, čo bude predmetom
výsluchu, ktorého konkrétneho znaleckého posudku sa bude výsluch znalcov týkať a pred výsluchom
boli prítomní opätovne ako znalci poučení.

22. Okresný súd uviedol, že nevykonal navrhnuté dôkazy žalovaným, a to výsluch svedkov Ing. H. M.
a Ing. H. Y., pretože počas celého súdneho sporu nebolo sporné to, či jednotlivé zmluvné strany vedeli
o absencii legislatívy. Ani žalobca, ani žalovaný túto skutočnosť nepopierali, teda o tejto otázke nebolo
sporu. Okresný súd uviedol, že sporným bolo, či táto absencia legislatívy mala vplyv na zhotovovanie
diela včas, teda, či žalovaný mohol dodržať zmluvne dohodnuté termíny a táto skutočnosť bola sa stala

predmetom dokazovania.

23. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom sporu bola žalobcom uplatnená zmluvná pokuta voči
žalovanému spolu s úrokom z omeškania. Zmluvná pokuta vyplývala z Čl. XII. bod 2 a 3 zmluvyoznačenej ako Kúpna zmluva č. 18/VS-N/2008 zo dňa 30.03.2019 na dodanie diesel motorových
jednotiek. Zmluvná pokuta bola dohodnutá pre nedodržanie termínov na ukončenie stavby hrubej skrine
vozňa, ktoréhokoľvek dráhového vozidla, ako aj pre nedodržanie termínov na dodanie predmetu zmluvy

dohodnutého v Čl. IV. bodov 3.1. až 3.12.. Okresný súd uviedol, že dôkazné bremeno mal žalobca,
pokiaľ požadoval zmluvnú pokutu, aby preukázal porušenie zmluvnou pokutou zabezpečenej zmluvnej
povinnosti, a to nedodržanie termínov žalovaným. Obrana žalovaného spočívala v tom, že z titulu
absencievyhláškyMinisterstvadopravy,pôštatelekomunikáciíSR,ktorousavydávaDopravnýporiadok
dráh, nemohol dodržať termíny dohodnuté medzi ním a žalobcom v predmetnej zmluve.

24. Okresný súd uviedol, že bolo nepochybné to, že v období od 1.1.2010 do 15.9.2010 neexistovala
právna úprava, a to vyhláška, ktorou sa vydáva Dopravný poriadok dráh, keď pôvodná vyhláška č.
250/1997 Z.z. bola zrušená a nová vyhláška č. 351/2010 Z.z. o dopravnom poriadku dráh nadobudla
účinnosť až od 15.9.2010.

25. Okresný súd vzhľadom aj k zrušujúcemu uzneseniu krajského súdu v odôvodnení napadnutého
rozsudku poukázal na to, že riešil protichodnosť odborných záverov, ktoré boli vyjadrené na jednej strane
v znaleckom posudku Ing. Mičáka, v znaleckom posudku doc. Ing. Jozefa Gašparíka, v znaleckom
posudku doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka a na druhej strane tu boli listinné dôkazy, a to Odborné posúdenie
zo dňa 11.5.2015 Katedry dopravnej a manipulačnej techniky strojníckej fakulty Žilinskej univerzity

v Žiline, ako aj odborné posúdenie Výskumného ústavu dopravného, a.s. Žilina, kontrolný znalecký
posudok vypracovaný ÚSI Žilinskej univerzity v Žiline.

26. Okresný súd k listinným dôkazom, a to súkromno-znaleckým posudkom doc. Ing. Jozefa Gašparíka
a doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka uviedol, vo väzbe aj k záverom v odseku 90. odôvodnenia uznesenia

Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/181/2019, že k nim pristupoval za aplikácie ust. § 209 ods.
2 CSP. V danej veci nepostačoval postup podľa ust. § 206 CSP, preto v zmysle ust. § 207
ods. 1 CSP okresný súd na návrh nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca. Podľa názoru
okresného súdu bolo potrebné odborné znalecké posúdenie, keď pre zodpovedanie odborných otázok
neboli postačujúce listinné dôkazy. Okresný súd uviedol, že rovnako pristupoval aj k hodnoteniu ďalších

listín, a to odborného posúdenia katedry Dopravnej a manipulačnej techniky strojníckej fakulty Žilinskej
univerzity v Žiline, ako aj k odbornému posúdeniu Výskumného ústavu dopravného, a.s., v Žiline, ktoré
stálioprotiznaleckýmposudkomIng.Mičáka,doc.Ing.JozefaGašparíkaadoc.Dr.Ing.RadkaKnoflíčka.

27. Okresný súd doplnil dokazovanie, vypočul znalcov Ing. Mičáka, znalca z ÚSI, ktorým na pojednávaní

kládol otázky a po doplnenom dokazovaní dospel k rovnakému záveru, ako pri prvotnom svojom
rozhodnutí. Konštatoval, že hlavným dôvodom omeškania žalovaného nebola chýbajúca legislatíva.
Toto presvedčenie okresný súd nadobudol z dôkazov, ktorými boli znalecké posudky Ing. Mičáka,
doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka, doc. Ing. Gašparíka, ktoré boli protichodné s kontrolným znaleckým
posudkom ÚSI Žilinskej univerzity v Žiline. Okresný súd uviedol, že aj keď bol znalecký posudok

zhotovený ÚSI, tak samo o sebe uvedené nezakladá automatickú domnienku o tom, že ústavom
vyhotovený znalecký posudok je vždy neomylný, ktorý dospel k správnym záverom, a teda, že je
nespochybniteľný. V danom sporovom prípade, v súvislosti aj s inými vykonanými dôkazmi, boli tu
ďalšie tri znalecké posudky, a to Ing. Mičáka, doc. Ing. Gašparíka a doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka, v
spojení aj s ďalšími dôkazmi, ktorými boli zápisy z kontrolných dní a súčasne nie dosť presvedčivá

výpoveď znalca, ktorý sa podieľal na vyhotovení kontrolného znaleckého posudku zo strany ÚSI, na
základe čoho okresný súd dospel k tomu, že závery vyslovené v znaleckom posudku ÚSI boli vážnym
spôsobom spochybnené. Okresný súd uviedol, že kontrolný znalecký posudok ÚSI Žilinskej univerzity v
Žiline neakceptoval nielen s ohľadom na výpoveď jedného znalca s tým, že priradil výpovednú hodnotu
znaleckému posudku Ing. Mičáka bez ďalšieho, pretože okresný súd neakceptoval písomnú podobu

odborných vyjadrení vyslovených v znaleckom posudku ÚSI Žilinskej univerzity v Žiline v kontexte
ďalších dôkazov, a to predovšetkým v súvislosti s ďalšími dvoma súkromno-znaleckými posudkami
doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka a doc. Ing. Gašparíka (§ 209 ods. 2 CSP), ktorí dospeli k rovnakému
záveru ako znalec Ing. Mičák, ako aj vo vzťahu ku zápisom z kontrolných dní, kde ani v jednom
zápise nie je konštatované, že k omeškaniu dochádza práve z dôvodu absentujúcej legislatívy. Okresný

súd neakceptoval písomnú podobu odborných záverov kontrolného znaleckého posudku ÚSI práve z
dôvodu, že pri samotnom výsluchu znalcov, ktorí sa podieľali na vyhotovení znaleckého posudku ÚSI ich
závery vyzneli nepresvedčivo. Súd prvej inštancie zdôraznil, že je to práve presvedčivosť toho-ktorého
dôkazu, ktorá zohráva významnú úlohu pri hodnotení dôkazov a práve osobný výsluch znalcov, ktorísa podieľali na znaleckom posudku ÚSI vyznel vo vzťahu k ich vypracovanému znaleckému posudku
nepresvedčivo, a to aj v rámci doplneného dokazovania vykonaného okresným súdom po zrušení
prvostupňového rozhodnutia odvolacím súdom. Okresný súd zdôraznil, že znalci, ktorí sa podieľali na

vypracovaní znaleckého posudku ÚSI boli predvolaní s dostatočnými časovým predstihom a nie je
pravdou to, že znalec, ktorý bol vypočutý na pojednávaní, sa dozvedel o predvolaní len deň pred tým a
nemal dostatok času na prípravu. Na druhej strane súd prvej inštancie uviedol, že výpoveď znalca Ing.
Mičáka na pojednávaní, či už pri prvotnom rozhodnutí okresným súdom, ako aj po vrátení veci krajským
súdom vyznela nanajvýš presvedčivo, ktorá presvedčivosť nebola naštrbená ani tým, že okresný súd

nepriznal pôvodne znalečné, ktorý postup zdôvodnil v napadnutom rozsudku okresného súdu. Okresný
súd uviedol, že všetky dôkazy hodnotil samostatne, ako aj vo vzájomnej súvislosti a konštatoval, že
žalobca preukázal, že k omeškaniu žalovaného nedošlo z dôvodu absentujúcej legislatívy a vykonanými
dôkazmi žalobca vyvrátil obranu žalovaného, že dôvodom jeho omeškania mala byť práve absentujúca
legislatíva.

28. Okresný súd poukázal na obranu žalovaného, ktorý túto založil na kontrolnom znaleckom posudku
ÚSI Žilinskej univerzity v Žiline, z ktorého má okrem iného vyplývať to, že existencia legislatívy
upravujúcej podmienky technickej spôsobilosti dráhových vozidiel železničných dráh mala priamy vplyv
na konštrukciu, technickú prípravu výroby a výrobu DMJ. V období od 1.1.2010 do 15.9.2010 neexistoval
všeobecný záväzný právny predpis, ktorý by upravoval oblasť schvaľovania nového typu dráhového

vozidla, tiež komplexné požiadavky na konštrukčné vyhotovenie dráhového vozidla, ktoré musia byť
splnené na schválenie nového typu dráhového vozidla. ÚSI v kontrolnom znaleckom posudku uviedol,
že neexistovali iné, všeobecne záväzné právne predpisy, na základe ktorých by bolo ďalej možné
pokračovať v konštrukcii a výrobe DMJ tak, aby boli dodržané podmienky uzavretej zmluvy. Tieto závery
kontrolnéhoznaleckéhoposudkuÚSIbolipodľaokresnéhosúduvyvrátenéznaleckýmposudkomznalca

doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka, ktorý uviedol, že z logiky veci vyplýva, že neexistencia vyhlášky nemá
a nemôže mať vplyv na činnosti súvisiace s vykonávaním technických kontrol dráhových vozidiel, keď
v sledovanom období bola v platnosti vyššia záväzná norma, zákon č. 513/2009 Z.z., ktorý ako norma
dobre riešila technickú kontrolu bez odkazu na vyhlášku č. 250/1997 Z.z., keď ďalej uviedol, že z
logiky veci vyplýva, že z dôvodu neexistencie vyhlášky by žiadne hnacie a ťažné dráhové vozidlo

na území SR nebolo schválené v zmysle zákona riadnej prevádzky zvlášť, keď predpísaná perióda
uskutočňovania technických kontrol je u hnacích dráhových vozidiel pol roka. Ďalej z tohto posudku
vyplynulo, že je nad všetku pochybnosť, že k zastaveniu prevádzky na železniciach SR nedošlo,
neexistencia vyhlášky neovplyvnila proces posudzovania ÚTZ elektrických, výkon revíznej činnosti,
proces montáže elektrických zariadení dráhových vozidiel, konštrukciu a návrh elektrických zariadení.

Pre tieto činnosti platili celé súbory STN, STN - EN, TNŽ, ktoré bolo nutné pri realizácii DMJ rady 861
akceptovať. Rovnako neexistencia vyhlášky nemala vplyv na funkčné a bezpečnostné požiadavky na
brzdenie vlaku, stanovište rušňovodiča, dverové otvory a technické podmienky.

29. Odborný názor vyjadrený doc. Dr. Ing. Radkom Knoflíčkom korešpondoval so stanoviskom zástupcu

Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorý ako vyplýva zo zápisu
z jednania, zo schvaľovania motorovej jednotky radu 861 zo dňa 10.12.2010 sa vyjadril a oboznámil
s novými požiadavkami pre schválenie nového typu dráhového vozidla voči predchádzajúcim právnym
predpisom s tým, že je nutné k schvaľovaciemu procesu doložiť certifikát zhody s platnými normami
TSI, teda bolo zrejmé, že priamo zástupca schvaľovacieho orgánu vyjadril nutnosť k schvaľovaciemu

procesu doložiť certifikát zhody s platnými normami TSI. Na normy TSI sa odvoláva vo svojom
znaleckom posudku aj znalec doc. Ing. Jozef Gašparík, ktorý uvádza okrem iného, že proces
schvaľovania dráhových vozidiel je dostatočne upravený v zákone o dráhach č. 513/2009 Z.z., ktorý
zákon obsahuje aj dostatočné podmienky pre proces technicko-bezpečnostnej skúšky a stanovuje
požiadavky na posúdenie zhody s normami TSI. Nové vozidlo sa schvaľuje tiež na základe zákona

o dráhach č. 513/2009 Z.z.. Jednotka DMJ radu 861 sa zhodovala podľa súťažných podmienok,
zmluvy, technických podmienok DMJ, technických noriem, pričom podrobnosti konštrukčného riešenia
jednotlivých komponentov sú riešené v jednotlivých normách TSI, EN, STN, UIC kódexov a predpisov.
K úplne totožnému záveru vo svojom znaleckom posudku dospel aj Ing. Miloslav Mičák, ktorý v závere
súdno-znaleckého posudku uviedol, že konštrukciu dráhového vozidla nerieši výlučne vyhláška, ale

predovšetkým technické normy, a to normy TSI, UIC a STN. Okrem iného na normy TSI sa odvoláva aj
Čl. IV. bod 5 Kúpnej zmluvy č. 18/VS-N/2008. Znalci Ing. Miloslav Mičák, doc. Dr. Ing. Radek Knoflíček
poukázali na skutočnosť, že v zákone č. 513/2009 Z.z. nie je žiaden odkaz na vykonávaciu vyhlášku.
Rovnaký záver vyplýva aj z listiny, a to odborného posúdenia Výskumného ústavu dopravného, a.s.,ktoré predložil žalovaný, kde sa síce uvádza, že počas legislatívneho vákua nebolo možné zo strany
dodávateľa predvídať, aké podmienky technickej spôsobilosti budú musieť byť dodržané pri schvaľovaní
typu DMJ radu 861, pričom parametre DMJ ako určeného výrobku musia byť určené vyhláškou o

dopravnom poriadku dráh a tiež uvádza, že najzávažnejším problémom pre výrobcu bolo zrušenie
vyhlášky č. 250/1997 Z.z. bez jej okamžitej náhrady, avšak tiež sa uvádza v tomto odbornom vyjadrení,
že medzinárodné normy sú rôzneho charakteru a záväzný charakter majú len tzv. Nariadenia Európskej
únie, to platí hlavne pri nových TSI účinných od 1.1.2015, teda tiež sa v odbornom posúdení Výskumný
ústav dopravný, a.s. odvoláva na normy TSI.

30. Okresný súd z hľadiska hodnotenia dôkazov vo vzťahu k odbornému posúdeniu Výskumného ústavu
dopravného, a.s., Žilina uviedol, že pokiaľ Výskumný ústav dopravný, a.s., Žilina vyslovil totožný záver
ako v svojom posudku ÚSI, tak uvedené je úplne logické, a to z toho dôvodu, že ako sa vyjadrili znalci z
ÚSI, navzájom spolupracovali a znalec z ÚSI - doc. Ing. Ján Podhorský uviedol, že pokiaľ ide o otázku,
či sa dala motorová jednotka schváliť podľa TSI noriem, tak túto otázku si potvrdzovali aj stanoviskom

Výskumného ústavu dopravného, a.s.. Podľa okresného súdu je tým zrejmé, že znalecký posudok ÚSI
a odborné posúdenie Výskumného ústavu dopravného, a.s. nebolo vykonané nezávisle od seba, ale vo
vzájomnej spolupráci a teda logické bolo, že záver bol rovnaký.

31. Okresný súd poukázal na znalecké posudky Ing. Miloslava Mičáka, doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka,

doc. Ing. Jozefa Gašparíka, na vyjadrenie zástupcu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja Slovenskej republiky, ktorými dôkazmi bolo vyvrátené aj tvrdenie uvedené v odbornom posúdení
katedry Dopravnej a manipulačnej techniky strojníckej fakulty Žilinskej univerzity v Žiline, kde sa uvádza,
že bez účinnej platnej legislatívnej úpravy nebola možná konštrukcia, výroba, skúšky a schválenie
nového typu dráhového vozidla, v princípe, že nebolo možné úspešne pokračovať vo vývoji nového

druhu dráhového vozidla. Na podporu pravdivosti tvrdení znalca doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka, ktorý
uviedol, že z logiky veci vyplýva, že v priebehu neexistencie vyhlášky by žiadne hnacie a ťažné dráhové
vozidlo na území SR nebolo schopné riadnej prevádzky, avšak nie je žiadna pochybnosť o tom, že k
zastaveniu prevádzky na železniciach SR nedošlo, slúžila aj informácia Ministerstva dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že v období od 1.1.2010 do 15.9.2010

boli sekciou železničnej dopravy a dráh vydané štyri rozhodnutia o schválení typu dráhového vozidla,
a to rušeň radu 773.8 ŽOS Zvolen, vozeň radu FALNS ŽOS Trnava, UNAIMOG U1650, MERCEDES
BENZ a vozeň radu BDGHMEER ŽOS Trnava. Pre ŽOS Vrútky bolo dňa 22.6.2010 vydané rozhodnutie
o schválení typu železničného vozidla č. 12805/2010-SŽDD/z.25975.

32. Okresný súd dospel k záveru, že dôvodom omeškania žalovaného nebola chýbajúca legislatíva.
Na okraj okresný súd uviedol, že z odborného posúdenia Výskumného ústavu dopravného, a.s. tiež
vyplynulo, že v čase absencie vyhlášky mohlo byť dôvodné pozastaviť napr. konštrukčné práce a
subdodávky súvisiaceho materiálu. Už z tohto vyjadrenia vyplynulo, že samotný Výskumný ústav
dopravný, a.s. pripúšťa aj iný dôvod pozastavenia napr. konštrukčných prác a fakt, že existovali iné

dôvody omeškania ako absencia vyhlášky tak, ako to vyplynulo aj z odborného posúdenia, o tom
svedčilo aj vyjadrenie samotného žalovaného, ktorý oznámil žalobcovi dňa 15.4.2011, že dôvodom
omeškania dodávky prvého kusa DMJ boli oneskorené dodávky hutného materiálu objednaného u
zmluvného dodávateľa. Tento dôvod omeškania uvádza samotný žalovaný a vôbec nespomína ako
dôvod omeškania absentujúcu legislatívu. Dôvod omeškania pri samotnej konštrukcii DMJ, ktorým mala

byť absentujúca vyhláška sa neuvádza zo strany žalovaného ani v jednom zo zápisov z kontrolných dní.
Prvýkrát ako dôvod omeškania sa uvádza absencia legislatívy zo strany žalovaného až 2.4.2012, teda
rok a štyri mesiace po tom, ako už DMJ prvá v poradí mala byť odovzdaná.

33. Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na Čl. VI. bodu 6.

uzavretej zmluvy, v ktorom bolo dohodnuté, že ak dôjde v priebehu dodávania predmetu zmluvy k
zmene všeobecne a individuálne záväzných právnych noriem vzťahujúcich sa na dodanie a prevádzku
predmetných dráhových vozidiel a predpisov upravujúcich technické, bezpečnostné, ekologické, ako
aj akékoľvek iné požiadavky na predmetné dráhové vozidlá, pričom účinnosť týchto zmien sa bude
vzťahovať na dráhové vozidlá, ktoré sú predmetom dodania podľa tejto zmluvy, sú zmluvné strany

povinné vzájomne sa informovať a v lehote 30 dní od účinnosti týchto noriem uzavrieť písomný dodatok
k zmluve, v ktorom určia zmenu špecifikácie predmetu zmluvy v rozsahu vyplývajúcom zo zmenených
noriem, dohodnú sa o zmene ceny predmetu, v období od zmeny právnych noriem podľa vyššie
uvedeného do účinnosti dodatku k tejto zmluve podľa vyššie uvedeného, je predávajúci povinný prerušiťdodávanie predmetu zmluvy. Pokiaľ bude predávajúci do uzavretia dodatku k tejto zmluve, týkajúceho
sa zmeny predmetu zmluvy nútený prerušiť dodávanie predmetu zmluvy, musia sa zmluvné strany v
predmetnom dodatku tejto zmluvy dohodnúť aj na zmene lehoty na dodanie predmetu zmluvy. Okresný

súd podľa tohto zmluvného dojednania mal za preukázané jednoznačné povinnosti zmluvných strán.
Žalobca a žalovaný ako zmluvné strany boli informované o zmene vykonávacej vyhlášky, o tom, že v
v období od 1.1.2010 do 15.9.2010 neexistovala takáto vykonávacia vyhláška. Okresný súd zotrval na
presvedčení, že ak legislatívne vákuum bránilo žalovanému ako výrobcovi v dodaní predmetu zmluvy
riadne a včas, tak bol to on, kto bol povinný iniciovať uzavretie dodatku ku kúpnej zmluve, a to z toho

dôvodu, keď žalobca ako objednávateľ - kupujúci nebol výrobcom DMJ, a tým nemohol vedieť, aký
vplyv má absencia vykonávacej vyhlášky na samotnú výrobu, t.j. aký má dopad na túto výrobu. Podľa
okresného súdu bol to práve žalovaný ako zhotoviteľ diela - predávajúci, kto má postupovať s odbornou
starostlivosťou a ak teda absencia vyhlášky mu bránila pokračovať vo výrobe a dodávaní predmetu
zmluvy a ak v zmysle jeho obrany nemohol postupovať s odbornou starostlivosťou a bol nútený prerušiť
dodávanie predmetu zmluvy, tak bol to žalovaný, ktorý mal iniciovať uzavretie dodatku. Žalobca ako

objednávateľ diela - kupujúci nemohol vedieť a ani nemal povinnosť predpokladať, že žalovaný je
nútenýprerušiťdodávaniepredmetuzmluvy.Otomtobolpovinnýinformovaťžalobcužalovaný.Žalovaný
bol povinný iniciovať uzavretie dodatku k zmluve, avšak žalovaný ani len neinformoval žalobcu, že
dôvodom omeškania je práve absencia vyhlášky a že práve preto je nútený prerušiť dodávanie predmetu
zmluvy. Prvý krát sa o tom žalovaný zmienil až 2.4.2020, keď žalobcovi uviedol ako dôvod omeškania

absenciu legislatívy, čo bolo obdobie rok a štyri mesiace po tom, ako už prvá DMJ v poradí mala byť
odovzdaná. Dovtedy žalovaný uvádzal iné okolnosti, príkladmo oneskorené dodávky hutného materiálu
objednaného u zmluvného dodávateľa. Až následne, keď žalobca opätovne vyzýval na urýchlenie
procesu schvaľovania a upozornil na zmluvnú pokutu za nedodržanie termínu odovzdania DMJ, k čomu
došlo 3.2.2012, tak až po tomto dátume o dva mesiace, a to 2.4.2012 žalovaný prvýkrát uviedol dôvod

omeškania absentujúcu legislatívu.

34. Okresný súd v odseku 50. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že po vrátení veci krajským
súdom opätovne považoval za účelné vypočuť znalcov z ÚSI, znalca Ing. Mičáka. Pokiaľ ide o znalcov
z ÚSI, bolo umožnené vypracovať odpovede na otázky okresného súdu písomne, avšak ani písomne

zodpovedané otázky zo strany znalcov z ÚSI nepresvedčili okresný súd o tom, že bola to absencia
legislatívy, ktorá spôsobila omeškanie žalovaného s dodávaním predmetu zmluvy. Na otázku okresného
súdu, kde konkrétne vo vyhláške č. 351/2010 Z.z. sú špecifikované akékoľvek technické požiadavky
na vozidlo, znalec z ÚSI uviedol, že je to v Prílohe č. 2 vyhlášky č. 351/2010 Z.z., kde prvá časť
obsahuje záväzný a povinný zoznam parametrov, ktorými musí byť popísané zhotovené dráhové vozidlo

a ide o obsahovú špecifikáciu vozidla, v ktorej je určené, aké prvky vozidlo musí mať. Okresný súd v
tejto súvislosti uviedol, že prvá časť Prílohy č. 2 k vyhláške č. 351/2010 Z.z. skutočne obsahuje len
zoznam parametrov, avšak akékoľvek konkrétne hodnoty jednotlivých parametrov v prvej časti Prílohy
č. 2 nie sú uvedené. K tomuto záveru, ako okresný súd dospel aj znalec Ing. Mičák, ktorý uviedol,
že v tabuľke Technických podmienok Príloha č. 2 prvá časť nie sú uvedené hodnoty parametrov a

uviedol, že uvedená tabuľka v časti 1. prílohy je len tlačou - návodom, v akom poradí sa píše text, aký
má byť názov jednotlivých položiek a tvar, v akom sa má uvádzať konkrétny parameter. Ak by mala
konštrukcia, technológia a výroba vyrábať koľajové vozidlo podľa tabuľky bez názvov parametrov, tak
by nič nevyrobili. Textová časť nového vozidla, teda jeho popis sa vykonáva až po dokončení z názvov
a parametrov jednotlivých použitých dielov. Vozidlo sa podľa konečného znenia technických podmienok

nemôže vyrábať.
DruháčasťPrílohyč.2jepodľaznalcazÚSInerelevantnápredanúvec.PokiaľideotretiučasťPrílohyč.
2 vyhlášky č. 351/2010 Z.z., znalec ÚSI uviedol, že obsahuje konkrétne technické požiadavky na vozidlo,
z ktorých príkladmo uvádza požiadavky na brzdový systém, na registračný rýchlomer, požiadavky na
stanovišterušňovodiča,požiadavkynarozmeryvnútornýchavonkajšíchdverí,protipožiarneprostriedky.

Okresný súd uviedol, že z tretej časti Prílohy č. 2 vyhlášky č. 351/2010 Z.z. skutočne vyplývajú
požiadavky napr. na prevádzkovú brzdu, požiadavky na stanovište, z ktorého sa riadi hnacie vozidlo,
teda akými konkrétnymi prístrojmi má byť vybavené a podobne, avšak ako vyplynulo zo všetkých
znaleckých posudkov Ing. Mičáka, doc. Ing. Jozefa Gašparíka, ako aj doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka, tak
uvedené údaje bolo možné čerpať z iných noriem, konkrétne znalec. doc. Dr. Ing. Radek Knoflíček vo

svojom znaleckom posudku uviedol, že neexistencia vyhlášky vôbec neovplyvnila proces posudzovania
UTZ elektrických, výkon revíznej činnosti, proces montáže technických zariadení dráhových vozidiel,
konštrukciu a návrh elektrických zariadení. Pre tieto činnosti platili celé súbory STN, STN-EN, TNŽ,
ktoré bolo nutné pri realizácii DMJ rady 861 akceptovať. Rovnako konštatoval, že neexistencia vyhláškynemala vplyv na funkčné a bezpečnostné požiadavky na brzdenie vlaku, stanovište rušňovodiča,
dverové otvory a technické podmienky. Okresný súd uviedol, že o relevantnosti záverov znalca doc. Dr.
Ing. Radka Knoflíčka svedčili aj listiny, a to zápisy z kontrolných dní, konkrétne Zápis z kontrolného dňa

č. 2/2011, ktorý vyvrátil tvrdenia žalovaného v tom, že sa na niektorých celkoch vôbec nerobilo, resp.
v prácach sa nepokračovalo. Konkrétne, čo sa týka dverových otvorov v bode 3 zápisu z kontrolného
dňa, je kompletný rozpis jednotlivých skutočností, ktoré sa týkajú nástupných dverí a ktoré odkazujú
dátumovo aj na predchádzajúce zápisy z kontrolných dní. Čo sa týkalo nástupných dverí, tak už v Zápise
zkontrolnéhodňač.1/2010zodňa18.2.2010žalovanýposkytolžalobcovikompletnériešeniedverových

otvorov, vrátane celej grafickej schémy dverových otvorov, ktorá tvorila Prílohu č. 1 k Zápisu 1/2010 a
kde v prílohe zápisu sa uvádza, že ŽOS odovzdala ZSSK funkčný popis nástupných dverí. Presne to isté
znenie sa opakovalo aj v ďalšom zápise z kontrolného dňa, a to v Zápise č. 2/2011 v bode 3.1. Rovnako,
pokiaľ išlo o pult rušňovodiča, tak z bodu 10. Zápisu z kontrolného dňa č. 2/2011, ktorý odkazoval aj
na predchádzajúce zápisy z kontrolných dní, vyplynulo, že bola riešená problematika pultu rušňovodiča,
konkrétne v bode 10.24 sa uvádza to, že ZSSK bol predstavený výkres, rozmerová schéma, výhľad

z kabíny rušňovodiča, VJ48250 a ZSSK bod 10.25 bol odovzdaný popis ovládačov pultu rušňovodiča,
teda tieto zápisy svedčia o tom, že aj na pulte rušňovodiča sa pracovalo a výroba kvôli absencii vyhlášky
prerušená nebola. Uvedené vyplynulo aj z Prílohy č. 2 Zápisu z kontrolného dňa 2/2011, kde je grafické
znázornenie pultu rušňovodiča, ktorý ale bol riešený už aj v Zápise z kontrolného dňa č. 4/2010, v
ktorom sa konštatuje, že bola priložená celá grafická príloha, ktorá rieši rozmiestnenie prístrojového

pultu rušňovodiča. V tomto Zápise č. 4/2010 je presne špecifikované všetko, čo musí pult obsahovať.
Pokiaľ išlo o brzdový systém, tak už znalec Ing. Mičák poukazoval na Zápis z kontrolného dňa zo
dňa 21.5.2009, kde v bode 4. sa konštatuje: „...zástupcom ZSSK bol predstavený koncept brzdy
motorovej jednotky 861. Koncept pozostáva z dvoch samostatných riadiacich jednotiek, ktoré sú
umiestnené v motorových vozňoch a každá jedna riadi priamočinnú prevádzkovú brzdu", tiež sa v

tomto zápise konštatuje, že ZSSK striktne netrvá na požiadavke dodržať požadované normy pre
brzdovú jednotku 861, podľa ÚIC 543, zákonné požiadavky na jednotky boli splnené, verifikovaná brzda
nebola požadovaná, bola nahradená pružinovou brzdou, odkazuje sa tu na ÚIC normu 544-1. Pokiaľ
išlo o zábrzdné vzdialenosti, skutočne bolo pravdou to, že táto bola špecifikovaná v § 9 vyhlášky č.
350/2010 Z.z., pôvodne v § 8 vyhlášky č. 250/1997 Z.z., avšak v tejto súvislosti okresný súd uviedol,

že ako vyplynulo z dokazovania, žalovaný nebol osobou oprávnenou konštruovať brzdový systém a
tento bol dodávaný subdodávateľsky. Kompletná brzdová armatúra, ako vyplynula z vyjadrenia znalca
Ing. Mičáka, bola dodaná ešte začiatkom roku 2010, teda pred časom legislatívneho vákua a nebolo
preukázané, resp. bolo pravdivé tvrdenie vyplývajúce zo znaleckého posudku ÚSI, ktorý vytvoril záver,
že z dôvodu zmeny zábrzdných vzdialeností nebolo možné skonštruovať brzdový systém.

35. Okresný súd v závere odôvodnenia svojho rozsudku poukázal na písomné odpovede znalca z ÚSI
v tom, že pokiaľ ide o hmotnosť, šírku a výšku vozidla, tak tieto parametre sa odvíjali primárne od
požiadavky zákazníka na vozidlo. Znalec z ÚSI uviedol, že pri téme hmotnosti vozidla sa odkazuje na
celú štvrtú časť vyhlášky č. 351/2010 Z.z. o najväčších prípustných toleranciách hmotnosti, rozdielu

hmotnosti na dvojkolesie a rozdielu hmotnosti na kolesá dráhových vozidiel. Zo znaleckého posudku
Ing. Mičáka však bolo zrejmé, ako aj z ďalších listinných dôkazov, a to protokolov z váženia, ktoré
tvorili súčasť Znaleckého posudku Ing. Mičáka zo dňa 11.3.2010 a 30.6.2010, že v čase legislatívneho
vákua sa uskutočňovalo váženie dráhových vozidiel, a to i napriek tomu, že neexistovala vyhláška,
ktorá upravovala definíciu hmotnosti dráhového vozidla. Na ďalšiu otázku okresného súdu, že ak znalec

na pojednávaní dňa 1.10.2020 uviedol, že nemôže hocikto vyrobiť dráhové vozidlo len tak a dať ho
schvaľovať,apretotechnicképodmienkyurčujútienajzákladnejšiepravidlá,čodohmotnosti,šírky,váhy,
tak potom ako bolo možné, že technické podmienky na stavbu a odsúhlasenie typu vozidla radu 861 boli
zhotoviteľom aktualizované až 14 mesiacov po účinnosti novej vyhlášky, tak na túto otázku znalec z ÚSI
neodpovedal ani v písomnej podobe. Pokiaľ znalec ÚSI vo svojom písomnom vyjadrení konštatuje, že

odborné posúdenie veci, t.j. možnosť alebo nemožnosť dodržať zmluvné termíny dodávky DMJ z dôvodu
chýbajúcej legislatívy, nebolo možné oprieť o korešpondenciu medzi stranami a od zápisu z kontrolných
dní, tak okresný súd uviedol, že rozhodujúcim v danej veci bolo posúdenie, či k omeškaniu zo strany
žalovaného došlo výlučne v dôsledku absencie legislatívy a na tento účel slúžilo vykonané dokazovanie,
pričom okresný súd bol povinný hodnotiť každý dôkaz zvlášť, ako aj vo vzájomných súvislostiach a

právetakýmtohodnotenímdôkazovdospelkzáveru,žehlavnýmdôvodomomeškanianebolachýbajúca
legislatíva. Pokiaľ krajský súd vytýkal okresnému súdu, že nebolo v dostatočnom a potrebnom rozsahu
vykonanézdôvodnenieokresnýmsúdomvrovinevykonanýchdôkazov,takokresnýsúdvnovomkonaní,
ako aj v samotnom odôvodnení napadnutého rozsudku podrobným spôsobom uviedol závery, tietozdôvodnilazhodnotilpresvedčivosť,resp.nepresvedčivosťjednotlivýchposudkov,ichúplnosťvovzťahu
k zadaniu, k zásadám logického myslenia a ich súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi.

36. O trovách súdneho konania a o trovách štátu okresný súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2
CSP. Žalobca mal čistý úspech, ktorý predstavoval 99,54 %. V tejto výške je žalovaný povinný nahradiť
žalobcovi trovy konania. Náklady, ktoré platil v tomto konaní štát v súvislosti so znaleckými posudkami
a aj iné náklady, tak strany sú povinné ich nahradiť v pomere podľa úspechu, a to žalovaný, ktorý bol
neúspešný v pomere 99,77 %, v ktorej výške bude znášať náklady štátu a žalobca v 0,23 % výške.

37. V zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý v podanom odvolaní zo dňa 18.06.2021 uviedol,
že napáda všetky výrokové časti rozsudku okresného súdu, a to výrok I., II., III. a IV.. Ako dôvody
odvolania žalovaný poukázal na to, že okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

ako aj, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
s tým, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný
uviedol, že dňa 30.03.2009 uzavrel so žalobcom Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo dodanie
12 ks dieselmotorových jednotiek. Nebolo sporné to, že predmetom zmluvy bolo dodanie nového
typu, vrátane prototypu dráhových vozidiel, t.j. novo vyrobených (doposiaľ typovo neschválených)

dráhových vozidiel. Súčasťou kúpnej zmluvy, t.j. záväzku dodať nový typ dieselmotorových jednotiek
(DMJ) bolo aj vykonanie skúšobnej prevádzky, vykonanie technicko-bezpečnostnej skúšky a zaškolenie
zamestnancov. Žalovaný ako predávajúci bol povinný pred odovzdaním predmetu zmluvy zabezpečiť
schválenie nových typov dráhových vozidiel príslušným orgánom podľa zákona o dráhach a dopravného
poriadku dráh, platných v čase riadneho dodania každého jednotlivého dráhového vozidla, čo priamo

vyplýva z ust. Čl. III. bod 2.5. kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva opakovane odkazovala na použitie zákona
o dráhach a dopravného poriadku dráh. Žalovaný sa podľa kúpnej zmluvy zaviazal v termíne do
30.11.2010odovzdaťžalobcoviprvúvporadíDMJ.Od30.03.2009do30.11.2010malaprebiehaťvýroba,
konštrukcia a schvaľovací proces prvej v poradí DMJ, ktorá bola prototypom nového dráhového vozidla,
avšak v danom čase došlo k zmene a absencii právnych predpisov rozhodujúcich pre danú oblasť, čo

medzi stranami nebolo sporné, a to k zrušeniu pôvodného zákona o dráhach č. 164/1996 Z.z. a k jeho
nahradeniu novým zákonom o dráhach č. 513/2009 Z.z. a k zrušeniu vykonávacej vyhlášky k zákonu
o dráhach č. 250/1997 Z.z., na ktorú zmluva odkazovala, bez toho, aby bola vykonávacia vyhláška
nahradená novým právnym predpisom. Žalovaný poukázal na ust. § 102 ods. 2 zákona č. 513/2009 Z.z.,
ktoré ustanovenie odkazovalo na všeobecne záväzný právny predpis, pričom nový dopravný poriadok

dráh ako vykonávacia vyhláška k zákonu o dráhach bol prijatý až ako vyhláška č. 351/2010 Z.z. s
účinnosťou od 15.09.2010. Žalovaný uviedol, že v období od 01.01.2010 do 15.09.2010 nebola právna
úprava v oblasti konštrukcie, výroby, skúšok a schválenia dráhových vozidiel komplexná, nakoľko po
zrušení vyhlášky k zákonu o dráhach č. 250/1997 Z.z. nová vyhláška k novému zákonu o dráhach
nebola prijatá a nevstúpila do účinnosti takmer 9 kalendárnych mesiacov (258 dní). Podľa žalovaného

toto obdobie možno hodnotiť ako obdobie legislatívneho vákua.

38. Žalovaný poukázal na to, že Dráhové vozidlo - DMJ 861 je tzv. „určeným výrobkom", na ktorý podľa
platnejlegislatívybolopovinnévykonaťpredjehouvedenímnatrhtzv.posúdeniezhodyvzmyslezákona
č. 264/1999 Z.z.. V rámci posúdenia zhody sa porovnáva zhodnosť parametrov nového výrobku, ktoré

sú určené všeobecne záväznými právnymi predpismi so skutočným stavom. Žalovaný v tejto súvislosti
poukázal na to, že je dôležitá definícia pojmu „technický predpis" a týmto v danom prípade v rozhodnom
čase bola absentujúca vykonávacia vyhláška k zákonu o dráhach, čo potvrdil nielen žalovaný, ale
aj žalobca vo vyjadrení žalobcu zo dňa 17.10.2017, str. 5. Skutočnosť, že vyhláška je technickým
predpisom medzi stranami sporu nebola sporná a má oporu aj vo vykonanom dokazovaní.

39. Žalovaný uviedol, že neexistovala vykonávacia vyhláška k zákonu o dráhach, t.j. technický predpis,
ktorý by záväzne určoval parametre novo-vyrobeného dráhového vozidla. Žalovaný poukázal na
odborné vysvetlenie Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej aj len „ÚSI") v
Doplňujúcom stanovisku zo dňa 25.04.2018 - č.l. 2000, osobitne na str. 10 - 12. Žalovaný zotrval na tom,

že v čase legislatívneho vákua neboli definované záväzné parametre na konštrukciu, výrobu, skúšky
a schvaľovanie DMJ tak, aby mohlo byť vozidlo nového typu typovo schválené a naviac, parametre
definované normami STN, EN a UIC neboli záväzné, keďže použitie týchto noriem bolo len dobrovoľné.
Naviac, medzi STN, EN a UIC normami a vyhláškou 351/2010 Z.z. boli rozdiely, avšak záväzná bolalen vyhláška č. 351/2010 Z.z.. Pokiaľ by predmet zmluvy v čase účinnosti zmien právnych predpisov bol
ukončený a nespĺňal by podmienky podľa zmenených právnych predpisov, žalobca by nebol povinný
takýto predmet zmluvy prevziať, čo vyplývalo z Čl. IV. bod 8. kúpnej zmluvy, v spojení s Čl. IV. bod

17., bod 20., bod 21. kúpnej zmluvy. Predmetná zmluva na viacerých miestach zabezpečovala riadne
splnenie záväzku zo strany žalovaného tak, aby predmet zmluvy vyhovel všetkým požiadavkám a
parametrom stanoveným podľa zákona o dráhach a dopravného poriadku dráh, platných a účinných
v čase riadneho dodania každého jednotlivého vozidla. Ak by žalovaný nerešpektoval platné právne
predpisy účinné v čase dodania každého jednotlivého dráhového vozidla, vystavil by sa neprimeranému

riziku a vzniku značnej hospodárskej škody. K rozdielnosti medzi vyhláškou o dopravnom poriadku dráh
a normami STN, EN a UIC žalovaný odkázal na odborné vyjadrenie ÚSI v Doplňujúcom stanovisku zo
dňa 25.04.2018 - č.l. 2000, a to v oblasti problematiky bŕzd, porovnanie požiadaviek na kabínu uvedené
vo vyhláške č. 351/2010 Z.z. a UIC 651, porovnanie požiadaviek na kabínu uvedené vo vyhláške
č. 351/2010 Z.z. a normy TŽN 285201, porovnanie požiadaviek na kabínu uvedené vo vyhláške č.
351/2010 Z.z. a UIC 612-1. Ďalej sa k rozdielom medzi vyhláškou o dopravnom poriadku dráh a normami

STN, EN a UIC ÚSI vyjadril aj vo svojom Vyjadrení sa k Znaleckému posudku číslo 1691-38/2017
vypracovanému znalcom doc. Dr. Ing. Radkom Knoflíčkom podľa č.l. 1404 - osobitne odborne odôvodnil
prekážky výroby DMJ a nemožnosť pokračovať vo výrobe podľa noriem STN, EN a UIC v oblastiach:
1. Hmotnosť DMJ, 2. Brzdový systém DMJ, 3. Pult rušňovodiča DMJ, 4. Hrubá stavba skrine a dverové
otvory v hrubej stavbe skrine DMJ, 5. Dokumentácia DMJ, 6. Technicko- bezpečnostná skúška a

technická kontrola DMJ.

40. V ďalšej časti odvolania žalovaný poukázal na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Žiline, z
ktorého vyplýval postup pre okresný súd v zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP s dôrazom riešenia odbornej
otázky s tým, že poukázal na skupinu listín, z ktorých vychádzajú protichodné závery, resp. na skupinu

znaleckých posudkov. Krajský súd v Žiline zrušil pôvodný rozsudok okresného súdu podľa ust. §
389 ods. 1 písm. b) CSP. I napriek viazanosti zrušujúcim rozhodnutím krajského súdu okresný súd
doplnil dokazovanie, opakované výsluchy znalcov z ÚSI, Ing. Mičáka, ktorý postup je podľa žalovaného
svojvoľný a v rozpore so záväzným právnym názorom a pokynmi odvolacieho súdu. Žiadna zo strán
po vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie nepodala okresnému súdu

návrh na doplnenie dokazovania opakovaným výsluchom znalcov. Podľa žalovaného okresný súd mal
po zrušujúcom uznesení krajského súdu hodnotiť dôkazy - osobitne odborné závery vo vzájomnej
súvislosti, keďže tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného sú to dôkazy, obsahom ktorých
odborné závery dávali protichodné odborné vyjadrenia. Právny názor odvolacieho súdu bol záväzný
pre okresný súd a nerešpektovanie takéhoto záväzného právneho názoru je potrebné posúdiť ako

svojvôľu so všetkými právnymi následkami. Po vrátení veci okresnému súdu na nové konanie nedošlo
k žiadnej zmene skutkových okolností, aby sa okresný súd odklonil od záväzného právneho názoru
a pokynov vyslovených odvolacím súdom. „Viazanosť súdu nižšieho stupňa právnym názorom súdu
vyššieho stupňa je vykonaním ústavného princípu práva na súdnu ochranu a je premietnutím princípu
právnej istoty a zákazu svojvôle pri súdnom rozhodovaní. Okresný súd po opakovanom vykonaní

dôkazov neakceptoval závery ÚSI ako kolektívu znalcov, len s ohľadom na výpoveď jedného znalca na
pojednávaní konanom dňa 01.10.2020. Okresný súd vyjadril v odôvodnení svojho rozsudku absurdný
a neudržateľný názor o nepresvedčivosti znaleckého posudku ÚSI, a to len na základe výsluchu
jedného znalca - prof. Ing. Kasanického, CSc., MBA. Navyše ÚSI bolo predvolané na pojednávanie na
deň 01.10.2020 ako svedok, resp. bolo doručené predvolanie ako „svedkovi". Žalovaný poukázal na

odsek 45. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu. Ak okresný súd pristúpil k hodnoteniu
presvedčivosti, resp. nepresvedčivosti znaleckého posudku ÚSI, tak mohol podľa žalovaného uvedené
hodnotiť len cez kritériá, či ide o znalca zapísaného alebo nezapísaného do zoznamu znalcov, odbornosť
znalca vo vzťahu ku skúmanej otázke, či znalec nie je vylúčený. Hodnovernosť znaleckého posudku
ÚSI nebolo možné vyhodnocovať len na základe dodatočne vykonaného osobného výsluchu znalca -

prof. Ing. Kasanického, CSc., MBA prítomného na pojednávaní konanom dňa 01.10.2020, a to len z toho
dôvodu, že údajne tento znalec na niektoré otázky okresného súdu mal odpovedať nepresvedčivo, resp.
nevedel odpovedať okamžite, pohotovo, priamo na pojednávaní a naopak, písomný Znalecký posudok
Ing. Mičáka č. 002/2015 bol hodnotený ako presvedčivý len preto, že Ing. Mičák dokázal okamžite
a pohotovo reagovať na otázky okresného súdu, priamo na pojednávaní konanom dňa 01.10.2020.

Žalovaný uviedol, že navyše Ing. Mičák bol v priebehu konania vyčiarknutý zo zoznamu znalcov a
pribratý do konania ad hoc sa oboznámil so Znaleckým posudkom č. 002/2015.41. Žalovaný hodnotil postup okresného súdu v rámci vyhodnocovania znaleckých posudkov za
nesprávny. Ak by aj žalovaný pripustil, že došlo k správnemu hodnoteniu dôkazov, bolo žiaduce vypočuť
všetkých znalcov ÚSI, ktorí sa na kolektívnom vyhotovení znaleckého posudku ÚSI podieľali. ÚSI na

otázky súdu prvej inštancie riadne a včas v okresným súdom určenej lehote písomne odpovedal vo
svojom písomnom stanovisku zo dňa 19.10.2020, ktoré písomné vyjadrenie bolo dané z dôvodu, že k
odbornýmotázkamvrámcičinnostiznaleckéhoústavusavyjadrujekolektívznalcov,nielenjedinýznalec
a nebolo pravdou vyjadrenie okresného súdu, že znalec požiadal o zodpovedanie otázok písomne
z dôvodu, že nemal dostatok času na prípravu. Okresný súd nemohol vyhodnocovať dôkazy len na

základe „subjektívneho" pocitu presvedčivosti alebo nepresvedčivosti ústneho prejavu toho-ktorého
znalca. Žalovaný odkázal na písomné Vyjadrenie k hodnoteniu dôkazov zo dňa 25.09.2020. Ak ÚSI
bolo doručené predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 01.10.2020 v procesnej pozícii svedka,
nie znalca, nebolo možné dospieť k záveru, že by predvolanie znalcov z ÚSI na pojednávanie bolo
vykonané v súlade so zákonom. Tvrdenie okresného súdu, že zákonná sudkyňa dala pokyn asistentke,
aby telefonicky kontaktovala ÚSI s tým, že je nevyhnutné, aby sa pojednávania zúčastnili znalci,

ktorí sa na vyhotovení znaleckého posudku podieľali, sa podľa odseku 40. odôvodnenia napadnutého
rozsudku okresného súdu javí ako zmätočné. Žalovaný nesúhlasil ani so závermi okresného súdu, že
boli predvolaní na termín všetci znalci, keď okresný súd nevedel, ktorí konkrétni znalci sa na vyhotovení
kontrolného znaleckého posudku podieľali a bolo to na ÚSI, aby týchto zistil a účasť zabezpečil. Podľa
žalovaného predvolanie ÚSI, ani znalcom ÚSI nebolo doručené so zákonnými náležitosťami, a tým

výsluch nemožno považovať za vykonaný v súlade so zákonom. Ak aj takéto zmätočné predvolanie bolo
doručené Ing. Mičákovi v pozícii svedka (nie znalca), tak ani jeho výsluch nie je možné považovať za
vykonaný v súlade so zákonom. Okresný súd sa podľa žalovaného vôbec nevysporiadal s odbornými
odpoveďami ÚSI na okresným súdom položené otázky, a to Stanoviskom ÚSI zo dňa 19.10.2020.
Žalovaný ďalej poukázal na uznesenie okresného súdu č.k. 17Cb/174/2013-1187 zo dňa 23.10.2017,

ktorým okresný súd rozhodol, že Ing. Mičákovi znalečné nepriznáva pre nekvalitu vykonania znaleckého
úkonu, a pretože je pre rozhodnutie vo veci nepoužiteľný. Aj krajský súd ako odvolací súd poukázal
na toto rozhodnutie okresného súdu s tým, že táto okolnosť nemohla zostať bez vplyvu v konaní pred
krajským súdom ako súdom odvolacím. Tento rozpor okresný súd v novom konaní neodstránil.

42. Žalovaný v odvolaní namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku okresného súdu, keďže okresný
súd sa nevyjadril k otázkam, ktoré mali pre vec podstatný význam, a tým došlo k porušeniu práva na
spravodlivý súdny proces. Žalovaný uviedol, že okresný súd sa nevysporiadal s rozsiahlou odbornou
argumentáciou a závermi Výskumného ústavu železničního, a.s., Praha ani Ústavu súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity, ktoré listiny svedčili v prospech žalovaného. Okresný súd napríklad chybne vôbec

neuvádza stanovisko Výskumného ústavu železničního, a.s., Praha, ktorý ústav konštatoval, že v
období od 1.1.2010 do 15.9.2010 nebol v slovenskom právnom systéme zavedený záväzný právny
predpis, ktorý by určoval podmienky technickej spôsobilosti dráhových vozidiel a požiadavky na
obsah technických podmienok. Za takého stavu legislatívy bolo nemožné posúdiť zhodu s národnou
legislatívou.

43. Žalovaný poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej
je potrebné rozhodovať objektívne, poskytnúť účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie
všetkých práv. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia je riadnym odôvodnením, pokiaľ sa dá odpoveď na
argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci. Žalovaný uviedol, že okresný súd neuviedol zhodné

tvrdenia strán a znalcov, ktoré svedčili v prospech žalovaného, a preto žiadal, aby sa odvolací súd
oboznámil s listinami a prednesmi žalovaného, ktoré uviedol žalovaný pod poradovým číslom 1. až 22.
odvolania žalovaného (str. 18 - 19).

44. Žalovaný v súvislosti s uplatnenou pokutou uviedol, že je potrebné poukázať na Čl. XII. bod 3.

zmluvy. Hoci okresný súd dospel k záveru, že absencia legislatívy nebola dôvodom omeškania, čo však
žalovaný v celom rozsahu popiera, neuviedol, či došlo k porušeniu povinnosti zabezpečenej zmluvnou
pokutou z dôvodov na strane žalovaného alebo nie. Ak nie je daná v odôvodnení rozsudku odpoveď na
takúto zásadnú námietku, ide o prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti). Žalovaný mal za to, že rozhodnutie
okresného súdu je nepreskúmateľné, neposkytuje relevantnú odpoveď ani na jednu z technických

otázok, ktoré boli v rámci sporu nastolené, absentujú úvahy a právne argumenty.

45. Žalovaný v ďalšej časti odvolania namietal, že výsluch znalcov na pojednávaní dňa 01.10.2020
bol vykonaný z vlastnej iniciatívy okresného súdu, bez návrhu strán. Nezákonne vykonaný dôkaznemôže byť podkladom pre súdne rozhodnutie. Ak okresný súd oprel svoje závery o odborné závery
znaleckých posudkov Ing. Mičáka, doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka a doc. Ing. Gašparíka, PhD., tak vo
vzťahu k týmto znaleckým posudkom sa okresný súd nevysporiadal s námietkami žalovaného, najmä

vo Vyjadrení žalovaného k hodnoteniu dôkazov zo dňa 25.09.2020. K znaleckým posudkom doc. Dr.
Ing. Radka Knoflíčka a doc. Ing. Gašparíka, PhD. okresný súd poukázal na ust. § 209 ods. 2 CSP,
avšak žalovaný uviedol, že tieto súkromné znalecké posudky neboli žalobcom predložené spolu so
žalobou, ale v priebehu sporu, a tým nemôže ísť o znalecké posudky súdom ustanoveného znalca.
Z titulu hospodárnosti konania je bežnou praxou, ak sa namiesto znaleckých posudkov pre účely

súdneho sporu predkladajú menej časovo aj finančne náročné odborné vyjadrenia. Z tohto dôvodu podľa
žalovaného nie je správny záver okresného súdu, ktorý hodnotil za absurdný a neudržateľný, pokiaľ
Odborné posúdenie Katedry dopravnej a manipulačnej techniky Žilinskej univerzity ako aj Odborné
posúdenie Výskumného ústavu dopravného, a.s. Žilina hodnotil ako nepostačujúce. K znaleckému
posudku doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka žalovaný uviedol, že okresný súd opomenul to, že znalec pôsobí
mimo oblasť výroby koľajových vozidiel a mimo oblasť všeobecnej a odbornej legislatívy SR, pričom

znalecký posudok bol vypracovaný výlučne na základe informácií a listín poskytnutých od žalobcu.
Zásadným nedostatkom tohto znaleckého posudku podľa žalovaného je neoboznámenie sa znalca s
procesom výroby a konštrukcie DMJ, skúšobným a schvaľovacím procesom nových dráhových vozidiel.
Podľa žalovaného znalec nevysvetlil rozdiel medzi prototypom dráhového vozidla, ktoré musí byť pred
tým, ako bude prevádzkované na trati, schválené a už schváleným dráhovým vozidlom, ktoré je v

prevádzke, čo nepochybne zásadným spôsobom ovplyvnilo závery znaleckého posudku.

46. Pri znaleckom posudku doc. Ing. Gašparíka, PhD. podľa žalovaného nemožno opomenúť, že znalec
dospel k záveru, že železničné vozidlá sa nevyrábajú podľa všeobecnej legislatívy, čo je v priamom
rozpore so zistením znalca na str. 8/108 vypracovaného znaleckého posudku (č.l. 860), kde znalec

uvádza: ...„Vyhlášky, kódexy a predpisy tvoria sústavu odborných noriem, ktoré detailne predpisujú
technické parametre jednotlivých oblastí železničnej dopravy (najmä konštrukčné, elektrotechnické,
zabezpečovacie a pod.).". Ak okresný súd vychádzal aj zo znaleckého posudku doc. Ing. Gašparíka,
PhD., tak mal pri hodnotení dôkazov zohľadniť aj parciálne zistenia a závery prijaté znalcom, a to
najmä hierarchiu právnych noriem v oblasti konštrukcie a výroby DMJ (č.l. 860 spisu), ktorá svedčí

v prospech argumentácie žalovaného. Žalovaný poukázal na odsek 46. odôvodnenia napadnutého
rozsudku. Žalovaný poukázal na rozhodnutie o schválení typu železničného vozidla - motorová jednotka
861 zo dňa 11.11.2011 (č.l. 1393), kde sa nachádza priamy odkaz na ustanovenia vyhlášky, a to
dopravného poriadku dráh, ktorá v rozhodnom čase absentovala. Žalovaný považoval odôvodnenie
rozsudku za arbitrárne, ak sa obmedzil len na konštatovanie, že Výskumný ústav dopravný, a.s. Žilina

a ÚSI zjavne spolupracovali, keďže prijali totožné závery, čo je z hľadiska výkonu znaleckej činnosti
objektívne vylúčené a takýto takmer „konšpiračný" záver okresného súdu o údajnej spolupráci inštitúcií
neprípustný, neudržateľný, v rozpore so zásadami formálnej logiky a svojvoľný. Žalovaný mal za to, že
okresný súd hodnotil dôkazy svojvoľne, výlučne na ťarchu žalovaného.

47. Žalovaný poukázal na odsek 1., 14., 18. až 20., odsek 38. odôvodnenia rozsudku okresného súdu.
Podľa žalovaného bolo nesporné, že omeškanie žalobcu ohľadom poskytnutia súčinnosti pri návrhoch
dizajnového riešenia interiéru a farebného riešenia exteriéru trvalo 6 kalendárnych mesiacov a nie je
zrejmé žalovanému, prečo túto okolnosť okresný súd opäť vyhodnotil výlučne na ťarchu žalovaného.
Žalovaný poukázal na spôsob výpovede znalca prof. Ing. Kasanického, CSc., MBA na pojednávaní

konanom dňa 01.10.2020, zápisnicu z tohto pojednávania str. 5, kde sa konštatuje, že „Strany sa
zhodujú, že znalec povedal, že je logické, že výroba musela stáť." Okresný súd však z výpovede tohto
znalca - prof. Ing. Kasanického, CSc., MBA vytrhol len jednu vetu, že výrobca „mohol mať aj iný dôvod"
omeškania. Žalovaný poukázal na Zápisnicu z pojednávania zo dňa 29.03.2018 (č.l. 1869 spisu) a
tvrdenia, ktoré uviedol Ing. Mičák v prospech žalovaného, keď sa vyjadril, že nie je možné schváliť DMJ

len na základe TSI noriem, ktoré sú v prílohe uvedené len tri, že vyhláška bola zrušená, iný obligatórny
predpis nebol a vyhláška č. 250/1997 Z.z. definovala hmotnosť plne vyzbrojeného vozidla a vyhláška
č. 351/2010 Z.z. definovala hmotnosť vyzbrojeného vozidla bez vody. Žalovaný poukázal na Zápisnicu
z pojednávania zo dňa 11.04.2018 (č.l. 1897 spisu), podľa ktorej Ing. Mičák odpovedal, že „Pozor, v
predpise UIC 544- nie je konkrétna dĺžka zábrzdnej vzdialenosti a v riadiacom pulte pribudli podľa

vyhlášky č. 351/2010 Z.z. tlakomery oleja, teplota oleja, teplota vody, ktoré na pulte neboli umiestnené."
Podľa Zápisnice z pojednávania zo dňa 24.05.2018 (č.l. 2233 spisu) Ing. Mičák odpovedal, či sa UIC
normy preklopili do nejakej slovenskej technickej normy, že „Nie." Znalci sa zhodli na tom, že UIC normy
neboli v Slovenskej republike vydané ako Slovenské technické normy. Ďalej Ing. Mičák odpovedal, žerýchlosť bola zmenená, pôvodná rýchlosť bolo konštrukčná +10% a podľa novej vyhlášky č. 351/2010
Z.z.,tobolarýchlosťkonštrukčná.ĎalejžalovanýpoukázalnavyjadreniaIng.Mičákazodňa15.05.2015,
Zápisnicu z pojednávania zo dňa 11.04.2018. Žalovaný poukázal na to, že vo výpovedi Ing. Mičáka

sa uvádzajú „predpoklady", čo však okresný súd nevyhodnotil ako „nevierohodné", oproti tomu „úvahy"
ÚSI okresný súd vyhodnotil ako nepresvedčivé. Okresný súd sa mal vysporiadať aj s názormi Ing.
Mičáka, ktoré boli v prospech žalovaného, čo však neurobil. Omeškanie termínov výroby a dodávky
DMJ nebolo spôsobené dôvodmi na strane žalovaného, už len z tohto dôvodu mala byť žaloba žalobcu
zamietnutá. Žalovaný k odsekom 39., 40., 43. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu

uviedol, že je nesprávny procesný postup okresného súdu. Podľa žalovaného okresný súd nevyriešil
protichodnosť odborných záverov. Žalovaný namietal záver okresného súdu o neakceptovaní písomnej
podoby odborných vyjadrení vyslovených v znaleckom posudku ÚSI. Takýto záver podľa žalovaného je
v rozpore s ust. § 208 ods. 1 CSP. Okresný súd nehodnotil samotný znalecký posudok, jeho vnútornú
logiku a presvedčivosť. Tejto povinnosti sa vyhol hodnotením len výpovede znalca (z kolektívu znalcov),
ktorá nemôže znalecký posudok nahradiť. Žalovaný neakceptoval obhajovanie postupu okresným

súdom v rovine doplneného dokazovania, keďže z neho nevyplynuli žiadne nové skutočnosti. Nie je
možné vychádzať z presvedčivosti znalca Ing. Mičáka, ak už bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov a
pribratý do konania v priebehu konania ad hoc, aby „sa oboznámil so svojim Znaleckým posudkom
č. 002/2015". Vo všeobecnosti súd musí uznať, pokiaľ nie presvedčenie, ten fakt, že sú dôvodné
pochybnosti o tom, že absencia legislatívy v období od 01.01.2010 do 15.09.2010 bola dôvodom

omeškaniavýrobyadodávkyDMJalensamotnápochybnosť,žeomeškanienebolospôsobenédôvodmi
na strane žalovaného, mala viesť k zamietnutiu žaloby ako takej.

48. K posudku doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka v časti možností v období legislatívneho vákua vykonávať
technické kontroly (TK) dráhových vozidiel žalovaný uviedol, že pri TK sa hodnotí a kontroluje aktuálny

technickýstavdanéhodráhovéhovozidlaaporovnávasasparametramiužschválenéhotypudráhového
vozidla a s podmienkami technickej spôsobilosti. V období legislatívneho vákua podľa žalovaného
nebola vykonaná ani jediná TK s novo-vyrobeným typovo neschváleným dráhovým vozidlom, pretože
neexistovali záväznou legislatívou predpísané parametre, podľa ktorých by bolo možné porovnať stav
novo-vyrobeného neschváleného dráhového vozidla s požiadavkami na dráhové vozidlá, ktoré musia

byť splnené na schválenie nového typu dráhového vozidla a boli uvedené až 15.09.2010 vo vykonávacej
vyhláške č. 351/2010 Z.z. - Príloha č. 2, prvá a tretia časť. Bolo nesporné, že novo-vyrobené dráhové
vozidlo ako celok nebolo možné schváliť len podľa TSI noriem, keďže v danom období boli v platnosti
len tri (3) TSI normy, a to pre oblasti: „hluk, tunely a cestujúci so zníženou pohyblivosťou". Závery Ing.
Mičáka a doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka, že v zákone č. 513/2009 Z.z. nie je žiaden odkaz na vykonávaciu

vyhlášku, nemôžu obstáť, pretože v ust. § 102 ods. 2 zákona č. 513/2009 Z.z. bolo Ministerstvo dopravy,
pôšt a telekomunikácií SR splnomocnené, aby všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovilo
dopravný poriadok dráh.

49. K odsekom 47., 48., 49., 50., 51. odôvodnenia napadnutého rozsudku žalovaný poukázal na

vyjadrenia zo dňa 15.05.2015, zo dňa 23.12.2015, zo dňa 01.12.2017, vyjadrenie k hodnoteniu dôkazov
zo dňa 25.09.2020 a uviedol tabuľku

Typ: Výrobca: Schválené: Predpoklad schválenia:
Rušeňradu773.8ŽOSZvolen16.02.2010-jednásaomodernizáciu-schváleniebolomožnénazáklade

výnimky podľa § 70 ods. 5 písm. a), b) zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach
Vozeň radu Falns ŽOS Trnava 23.03.2010 - jedná sa o nákladný - výsypný vozeň, neslúži na prepravu
cestujúcich, je neporovnateľný s DMJ
UNIMOG U1650 Mercedes-Benz 29.03.2010 - jedná sa o traťový stoj - nákladný automobil, je schválený
vo viacerých dopravných úradoch, išlo len o schválenie pre Železnice SR, neporovnateľné s DMJ

Vozeň radu Bdghmeer ŽOS Trnava 24.05.2010 - jedná sa o modernizáciu - schválenie bolo možné na
základe výnimky podľa § 70 ods. 5 písm. a) zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach
Rušeň radu 770.8 ŽOS Vrútky 22.06.2010 - jedná sa o modernizáciu - schválenie bolo možné na základe
výnimky podľa § 70 ods. 5 písm. a), b) zákona č. 513/2009 Z. z.

s tým, že v čase legislatívneho vákua príslušný orgán nemohol vydať rozhodnutie o schválení nového
typu dráhového vozidla typu DMJ, pretože pre uvedené neexistoval legislatívny základ. K zápisom
z kontrolných dní žalovaný poukázal na Vyjadrenie zo dňa 01.12.2017, str. 5 až 7 - č.l. 1354 spisu.
Povinnosť uzavrieť dodatok ku kúpnej zmluve okresný súd nespravodlivo pripisuje výlučne na ťarchužalovaného. Okresný súd konfrontoval písomne zodpovedané otázky okresného súdu v Stanovisku ÚSI
zo dňa 19.10.2020 s názormi Ing. Mičáka, Ing. Gašparíka a doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka ohľadne
požiadaviek na brzdu, stanovište rušňovodiča, ktorí tvrdia, že „uvedené údaje bolo možné čerpať z

iných noriem". Žalovaný poukázal na to, že okresný súd sa v tejto časti nevysporiadal s argumentáciou
žalovaného voči názorom Ing. Mičáka, Ing. Gašparíka a doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka podľa Vyjadrenia
žalovaného zo dňa 15.05.2015, zo dňa 23.12.2015, zo dňa 01.12.2017 a s Vyjadrením žalovaného
k hodnoteniu dôkazov zo dňa 25.09.2020. Žalovaný poukázal na podrobné odborné vysvetlenie ÚSI
v Doplňujúcom stanovisku zo dňa 25.04.2018 (č.l. 2000 spisu) a ÚSI sa vyjadril aj k rozdielom

medzi vyhláškou o dopravnom poriadku dráh a normami STN, EN a UIC vo svojom Vyjadrení k
Znaleckému posudku číslo 1691-38/2017 vypracovaného znalcom doc. Dr. Ing. Radkom Knoflíčkom,
zo dňa 06.12.2017 (č.l. 1404 spisu), osobitne na stranách 8 - 11, v ktorých ÚSI odborne odôvodnil
legislatívne prekážky výroby DMJ a nemožnosť pokračovať vo výrobe podľa noriem STN, EN a UIC v
oblasti: 1. Hmotnosť DMJ, 2. Brzdový systém DMJ, 3. Pult rušňovodiča DMJ, 4. Hrubá stavba skrine a
dverové otvory v hrubej stavbe skrine DMJ, 5. Dokumentácia DMJ, 6. Technicko-bezpečnostná skúška

a technická kontrola DMJ. Okresný súd nevyhodnotil zo zápisu 2/2011, že všetky celky, ktorých výroba
bola „monitorovaná" prostredníctvom zápisov z kontrolných dní, boli ukončené až po prijatí vyhlášky
o dopravnom poriadku dráh, dovtedy „monitorované" celky buď neboli riešené, alebo boli riešené
predbežnými riešeniami, napr.:
- hrubá stavba skrine, wc, vodné hospodárstvo, nástupné dvere, nástupný priestor, naftová nádrž,

interiér jednotky, informačný systém, kabína, rýchlomer, záchranná brzda, skúšky. K váženiu dráhových
vozidiel v spojitosti s odsekom 51. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu žalovaný
uviedol, že v konaní bolo vysvetlené, že nejde o „váženie" ako také, t.j. o vykonanie úkonu váženia,
ale o možnosť vyhodnotiť v tomto prípade súlad parametrov novo-vyrobeného dráhového vozidla s
legislatívou prípustnými toleranciami hmotnosti, rozdielu hmotnosti na dvojkolesie a rozdielu hmotnosti

na kolesá dráhových vozidiel , ktoré v období od 01.01.2010 do 15.09.2010 neboli záväzne legislatívne
upravené. Upravila ich až vyhláška č. 351/2010 Z.z. v Prílohe č. 2, štvrtá časť, obdobne ako pri
problematike „technických kontrol". ÚSI v Stanovisku zo dňa 19.10.2020, str. 10 uviedol, že Protokoly
z váženia, ktoré sú v Znaleckom posudku Ing. Mičáka, sa vzťahujú na váženie prevádzkovaných (už
schválených) dráhových vozidiel, a to rušeň r. 350.007-1 a osobný vozeň 20-70 227 Bmpeer, nejednalo

sa teda o novo-vyrobené dráhové vozidlá, ale o existujúce dráhové vozidlá z bežnej prevádzky.
Podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku. Žalovaný v
celosti namieta nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, faktúry, ktorými boli účtované zmluvné
pokuty žalovaný obratom vrátil. Žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s názorom okresného súdu o
splatnosti zmluvných pokút vzhľadom na Čl. XII. bod 3. zmluvy, podľa ktorého splatnosť zmluvných

pokút nastáva až odo dňa ich uplatnenia žalobcom. Podľa žalovaného nie je správny záver okresného
súdu, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením zmluvnej pokuty vo výške 932.533,55
Eur dňa 05.06.2012 a so zaplatením zmluvnej pokuty vo výške 1.426.941,87 Eur dňa 13.08.2013.
Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, žalovanému priznať 100% nárok na náhradu trov prvostupňového
aj odvolacieho konania s tým, že štát má voči žalobcovi nárok na 100% náhradu trov súdneho konania,

ktoré platil.

50. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 14.07.2021. Uviedol, že okresný súd
sa dostatočným spôsobom vysporiadal s podstatnými okolnosťami sporovej veci. Podľa žalobcu ide o
právne jednoduchý spor. Žalobca a žalovaný ako zmluvné strany sa dohodli na dodávke tovaru, a to

železničných koľajových vozidiel, pričom žalovaný nedodržal termíny dodania. Okresný súd posudzoval
spor z pohľadu právnych povinností zmluvných strán a vykonal dôkazy najmä odborného charakteru
navrhnutých stranami. Žalovaný podľa zmluvy bol povinný plniť v stanovených termínoch, t.j. dodať
tovar spĺňajúci technické náležitosti uvedené v zmluve. Pravidelne počas celého trvania dodávok tovaru
komunikoval so žalobcom. Žalovaný pravidelne ako dôvody omeškania výlučne uvádzal dôvody na

jeho strane a až následne, keď obdržal upozornenie žalobcu na uplatnenie zmluvnej pokuty, uviedol
nové dôvody omeškania spočívajúce v nemožnosti plniť svoje záväzky pre legislatívne zmeny. Pred
touto novou obranou zmluvnú pokutu uhradil. Ak mal žalovaný za to, že nastali také okolnosti, ktoré
majú vplyv na priebeh plnenia zmluvy a spôsobili dodatočnú nemožnosť plnenia, tak na uvedené
mal možnosť písomne upozorniť podľa Čl. IV. bod 6. zmluvy a mal byť uzatvorený dodatok, pričom

žalovaný nepreukázal splnenie ani notifikačnej povinnosti. Všetci výrobcovia dráhových vozidiel v
rozhodujúcom čase boli schopní si zabezpečiť splnenie všetkých podmienok dodania obdobných
vozidiel a schvaľovacieho procesu s tým spojeného s výnimkou žalovaného. Bez ohľadu na akýkoľvek
výsledok znaleckého dokazovania žalovaný si nesplnil svoje základné povinnosti, porušil zmluvnépovinnosti. Žalovaný mal povinnosť oboznámiť druhú zmluvnú stranu s údajnými dôvodmi, pre ktoré
nie je možné v konaní pokračovať a navrhnúť vypracovanie dodatku. Ak by žalovaný konal s odbornou
starostlivosťou a dospel by k záveru o nemožnosti pokračovať v dodávaní predmetu zmluvy, tak

podľa zmluvy mal tieto okolnosti oznámiť žalobcovi a navrhnúť uzatvorenie dodatku, kde by tieto
okolnosti boli zohľadnené a došlo by k posunu termínov dodania predmetu zmluvy. Žalobca poukázal na
predchádzajúcu argumentáciu, keď 16.12.2010 oznámil žalovanému, že došlo k nedodržaniu termínov,
načo dňa 10.1.2010 žalovaný žalobcovi oznámil, že prijal adekvátne opatrenia, prácu nadčas, prácu v
noci a podobne, dňa 15.4.2011 žalovaný oznámil stav rozpracovanosti DMJ v poradí prvej až šiestej, za

dôvod omeškania uviedol oneskorené dodávky hutného materiálu, dňa 5.5.2011 oznámil, že odovzdanie
DMJ v poradí štvrtej sa uskutoční dňa 30.9.2011 a odovzdanie ostatných jednotiek bude v súlade s
Prílohou č. 9, dňa 8.8.2011 žalovaný oznámil termíny smerujúce k odovzdaniu prvej DMJ až tretej DMJ a
ako dôvody omeškania uviedol prijatie novej normy EÚ s účinnosťou od 1.6.2011 a skutočnosť, že došlo
k výluke na Železničnom skúšobnom okruhu v Cerheniciach, a teda nebolo možné podľa žalovaného
vykonať skúšky, dňa 2.4.2012 prvýkrát žalovaný uviedol ako dôvod omeškania absenciu legislatívy.

K tvrdeniu žalovaného o neposkytnutí súčinnosti žalobcom bolo v konaní preukázané, že žalobca
nebol oprávnený do procesu zhotovenia a dodania tovaru nijako zasahovať s výnimkou vyjadrenia sa
k dizajnovému riešeniu interiéru a exteriéru v prekluzívnej lehote stanovenej v zmluve v Čl. X. bod
10. zmluvy (odsek 50. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu). Žalovaný preukázateľne
priznával dôvody omeškania z dôvodov na jeho strane podľa Čl. XII. bod 2. a bod 3 zmluvy. V prípade ak

by nemožnosť plnenia nastala, žalovaný si nesplnil notifikačné povinnosti o údajnej nemožnosti plnenia
podľa § 352 ods. 4 Obchodného zákonníka a podľa Čl. IV. bod 6. zmluvy, a tým mu nepatrí ochrana s tým
súvisiaca. Žalobca nebol oprávnený dávať pokyny a žalovaný nebol oprávnený požadovať súčinnosť,
ktorá sa týkala plnenia zmluvy okrem presne časovo ohraničeného určenia dizajnu tovaru.

51. Absencia vyhlášky o dopravnom poriadku dráh podľa žalobcu nemala žiaden relevantný význam pre
dodanie predmetu zmluvy. V rozhodnom čase absencie právnej úpravy žalovaný uvádzal iné dôvody
omeškania. Pokiaľ žalovaný poukazuje na ust. § 102 ods. 2 písm. b) v tom čase platného zákona č.
250/1997 Z.z. o dráhach, tak žalobca opakovane zdôraznil, že zákonom č. 433/2010 Z.z. s účinnosťou
od 1.12.2010, t.j. novelou zákona o dráhach bolo ustanovenie zákona zmenené tak, že predmetná

vyhláška mala rámcovo a formálne upraviť aj proces schvaľovania typu vozidla. V rozhodnom čase
žalovaný ani nemal dôvod sa domnievať, že vyhláška môže upraviť proces schvaľovania typu vozidla,
pretože uvedené nemalo byť ani rámcovo predmetom tejto vyhlášky. Žalovaný nevysvetlil ani to, prečo
v rozhodnom období od 01.01.2010 do 15.09.2010 očakával, že nová vyhláška k zákonu - dopravný
poriadok dráh upraví oblasť schvaľovania typu dráhového vozidla. Podľa výsledkov dokazovania

bolo zrejmé, že dopravný poriadok dráh predstavuje vo vzťahu k schvaľovaniu typu vozidiel predpis
procesného charakteru, pričom konštrukcia vozidla sa realizuje prostredníctvom technických noriem
EN, STN, TSI, ktoré boli pre žalovaného postačujúce a proces schvaľovania vozidiel obsiahnutý v
zákone o dráhach bol postačujúcim pre vykonávanie činnosti schvaľovania vozidiel. Právna úprava v
rozhodnom čase bola dostačujúca pre vykonanie akýchkoľvek úkonov spojených s dodaním predmetu

zmluvy. Dopravný poriadok dráh nebol a ani teraz nie je nevyhnutne potrebný pre schvaľovanie
vozidiel a nie je možné, aby tento predpis zasahoval do konštrukcie vozidla tak, aby tvoril akúkoľvek
prekážku pre žalovaného pri konštrukcii vozidla. Podľa žalobcu postup okresného súdu bol v súlade
so zrušujúcim uznesením, ak po vrátení veci vykonal opätovný výsluch znalcov s cieľom objasniť
rozpory v záveroch znalcov. Okresný súd sa v odseku 38. odôvodnenia vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré

vychádzal aj zo súdno-znaleckého posudku Ing. Mičáka. Žalobca nerozumie, na základe čoho žalovaný
postup okresného súdu hodnotí ako svojvoľný a takto hodnotí aj samotné rozhodnutie okresného
súdu. Vykonané dokazovanie okresným súdom viedlo k zhodnoteniu protichodnosti záverov znaleckých
posudkov, a tým okresný súd konal plne v súlade so závermi odvolacieho súdu.

52. Podľa žalobcu okresný súd vykonal všetko možné úsilie, aby odstránil akékoľvek pochybnosti
vo svojich pôvodných záveroch a vo svojom pôvodnom rozsudku, ktorý bol zrušený rozhodnutím
odvolacieho súdu. Samotná subjektívna nespokojnosť žalovaného s výsledkom súdneho konania nie je
relevantný odvolací dôvod. Ku znaleckému posudku ÚSI žalobca uviedol, že závery tento ústav prevzal
nekriticky a bez náležitého overenia od žalovaného. Žalobca poukázal na samotný výsluch znalca

prof. Ing. Kasanického, CSc., MBA. Podľa žalobcu posudok ÚSI bol vypracovaný na základe ničím
neoverených a nepodložených domnienok znalcov, neoverených tvrdení žalovaného. Je neprípustné,
aby znalec tvrdenia o pozastavení výroby „prevzal v rámci súčinnosti od žalovaného" alebo aby takéto
závery spravil iba na základe svojich úvah o tom, ako by sa podnikateľ správal. Podľa výsluchuznalcov ÚSI na viacerých pojednávaniach bolo zrejmé, že ÚSI nebol schopný presvedčivo odpovedať
na položené otázky na pojednávaniach a vysvetliť rozpory medzi zisteným stavom a závermi vo svojom
posudku. Žalovaný ani ÚSI dôveryhodne nevysvetlili, ako je možné, že vyjadrenie žalovaného zo dňa

1.12.2017 obsahuje viaceré textovo absolútne zhodné pasáže s viacerými časťami textu vyjadrenia
ÚSI zo dňa 6.12.2017 s tým, že žalobca logicky, vzhľadom na časové súvislosti, považoval za viac
menej nemožné, aby ÚSI v tak krátkom časovom rozmedzí nahliadol do súdneho spisu a súčasne,
aby si v takom krátkom čase tak „dokonale" osvojil argumentáciu žalovaného, že ju ihneď aj vo
svojom doslovnom znení prevzal do vlastného podania. Dňa 22.2.2018 žalobca nahliadol do súdneho

spisu a zistil, že v tomto sa nachádza Úradný záznam spísaný okresným súdom dňa 31.10.2017,
v ktorom sa konštatuje, že ÚSI iniciatívne kontaktoval okresný súd s otázkou, prečo nebol volaný
na pojednávanie, keď má od účastníka konania (zjavne išlo o žalovaného) vedomosť o blížiacom sa
pojednávaní. Takýto postup žalobca považoval za viac ako neobvyklý. Na pojednávaní, kde sa konal
výsluch znalcov a zástupcov ústavu, nebol znalec schopný presvedčivo vysvetliť závery znaleckého
posudku a na základe návrhu žalovaného bolo vyhovené tomu, aby sa mohol vyjadriť písomne. Všetky

tieto vzájomné súvislosti spochybňujú objektívny a odborný prístup ÚSI v tejto veci. Bolo vyvrátené
zásadnétvrdenievznaleckomposudkuÚSI,podľaktoréhoabsentovalazodpovedajúcalegislatíva,ktorá
by upravovala postupy a procesy napr. k požiadavkám dráhového vozidla, ktoré musia byť splnené
pre schválenie nového typu dráhového vozidla, najmä prípustné tolerancie na dvojkolesie a rozdielu
hmotností na kolesá vozidiel železničných dráh, schvaľovanie dráhových vozidiel, príslušné skúšky

vrátane technicko-bezpečnostných skúšok dráhových vozidiel. Závery vyjadrené v znaleckom posudku
ÚSIbolivyvrátené,zčastizaloženévýlučnenaúvaháchÚSIbeználežitéhooverenia,ÚSInebolschopný
vysvetliť svoje závery ani na ústnom pojednávaní. Na druhej strane boli to tri znalecké posudky, ktoré
zhodne potvrdzovali, že zhotovenie a dodanie predmetu zmluvy bolo možné, hoci v dvoch prípadoch
sa jedná o súkromné znalecké posudky, tieto nie je možné podľa ustanovení CSP považovať za iné

dôkazné prostriedky ako právne znalecký posudok ÚSI. Žalobca odmietol tvrdenie žalovaného, že znalci
Ing. Mičák, doc. Dr. Ing. Knoflíček a doc. Ing. Gašparík, PhD. nemali dostatok informácií a podkladov
pre riadne a dôsledné zistenie skutkového stavu veci, čo jednoznačne vyplýva aj z odôvodnenia a
záverovtýchtoposudkov.Žalobcažiadalrozsudokokresnéhosúdupotvrdiťspriznanímtrovodvolacieho
konania.

53. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 18.08.2021. Podstatou tohto vyjadrenia
bolo zotrvanie žalovaného na odvolacích dôvodoch, ako aj na odvolacom návrhu. Podľa žalovaného
žalobca nevyvrátil a nespochybnil ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov. Ak žalobca tvrdí, že
ide o „jednoduchý právny spor", tak uvedené nezodpovedá rozsahu a obsahu spisového materiálu, z

ktorého vyplýva odborná a technická náročnosť prejednávanej veci. Žalobca sa snaží bagatelizovať
predmetný spor a relevantnosť odbornej a technickej náročnosti prejednávanej veci, ktorú odbornosť
potvrdil aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací vo svojom zrušujúcom uznesení. Zmluvná pokuta
bola viazaná výlučne na dôvody omeškania, ktoré sú na strane žalovaného. Žalobca bol povinný
preukázať, že z dôvodov na strane žalovaného došlo k porušeniu zmluvnou pokutou zabezpečenej

zmluvnejpovinnosti,atoknedodržaniutermínovžalovaným.Žalovanýpoukázalnazrušujúceuznesenie
krajského súdu. Mal za to, že absenciou právnej úpravy v období od 01.01.2010 do 15.09.2010
nespôsobil omeškanie. Žalovaný na viacerých miestach poukazoval na zrušujúce uznesenia krajského
súdu. Výsledok znaleckého dokazovania bol kľúčovým pre rozhodnutie sporu. Opätovne žalovaný
poukázal na to, že k presvedčivosti posudku slúžia kritériá jeho úplnosti, logického myslenia a súladu

s ostatnými vykonanými dôkazmi. Hodnoteniu nepodliehajú odborné závery. Žalovaný bol povinný
dodať predmet zmluvy v súlade s určenými predpismi EÚ (TSI), predpismi a normami platnými v
Slovenskej republike a príslušnými vyhláškami Medzinárodnej železničnej únie (UIC) ako aj s ostatnými
všeobecnými a individuálnymi záväznými právnymi predpismi. Žalovaný poukázal na to, že zmluva
na viacerých miestach odkazovala na v tom čase platný zákon o dráhach a dopravný poriadok.

Zmluvné strany dohodli vzájomnú informačnú povinnosť, a preto nie je možné zdôrazňovať nesplnenie
tejto informačnej povinnosti len zo strany žalovaného. Rovnakú povinnosť podľa zmluvy mal žalobca.
Nesprávne sa interpretuje nesplnenie informačnej povinnosti ako skutočnosti rozhodnej pre priznanie
nároku na zmluvnú pokutu. V Zápise zo dňa 10.12.2010 je odkaz na zmenu legislatívy. Žalovaný
poukázal na interný list žalobcu zo dňa 04.04.2011, ktorým Odbor strategického plánovania žalobcu

odporúča Sekcii technicko-technologickej prípravy prevádzky žalobcu rokovať s výrobcom DMJ a
dojednať nový harmonogram dodávok. So žalobným nárokom žalobcu sa nerieši porušenie povinnosti
žalovaného podľa Čl. IV. bod 6. zmluvy, ale to, či omeškanie žalovaného so zmluvne stanovenými
termínmi nastalo z dôvodov na strane žalovaného, keďže takýmto spôsobom si zmluvné strany dohodlipísomnú zmluvnú pokutu, ktorú môže žalobca uplatňovať v prípade, že z dôvodov na strane žalovaného
nebudú dodržané termíny na dodanie predmetu zmluvy. Žalobca účelovo tvrdí, že: „Dopravný poriadok
dráh nebol, ani teraz nie je nevyhnutne potrebný pre schvaľovanie vozidiel a nie je možné, aby

tento predpis zasahoval do konštrukcie vozidiel tak, aby tvoril akúkoľvek prekážku pre žalovaného
pri konštrukcii vozidla." Ak by tomu tak bolo, tak by v Slovenskej republike nebolo potrebné vydať
vykonávací predpis k zákonu o dráhach, a to dopravný poriadok dráh, vyhlášku č. 351/2010 Z.z.,
čo svedčí o nezastupiteľnom význame tejto právnej úpravy. Vo význame tejto vyhlášky žalovaný vo
vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol v tabuľkovom prehľade niekoľko vybraných príkladov, ktoré už

uvádzal v predchádzajúcom odvolaní.

Dovtedajšia právna úprava vyhl. 250/1997 Z.z.: Obdobie od 01.01.2010 do 15.09.2010 Nová vyhláška
č. 351/2010 Z.z. Zhodnotenie:
Otázka zaťaženia (dovolených tolerancií hmotnosti) „Celkovou hmotnosťou sa rozumie hmotnosť plne
vybrojeného vozidla." Absolútne bez záväznej legislatívnej úpravy „Celkovou hmotnosťou sa rozumie

hmotnosť plne vyzbrojeného vozidla s prevádzkovými hmotami - bez náplne vody pre sociálne a
hygienické zariadenia." Náplň vody pre sociálne a hygienické zariadenia predstavuje nezanedbateľné
množstvo náplne vody, a to rozdiel hmotnosti cca 800 až 1000 kg.
Otázka zábrzdnej vzdialenosti ovplyvňujúca brzdový systém Pre dráhové vozidlá konštruované na
rýchlosť 140 km/hod. platila zábrzdná vzdialenosť 1500m. Absolútne bez záväznej legislatívnej úpravy

Pre dráhové vozidlá konštruované na rýchlosť 140 km/hod. platila zábrzdná vzdialenosť 1000m.
Parameter zábrzdnej vzdialenosti bol novou vyhláškou sprísnený o 1/3.
Otázka riadiaceho pultu rušňovodiča Úprava v zrušenej vyhláške presahovala úpravu podľa normy UIC
651. Bez komplexnej záväznej legislatívnej úpravy (v UIC len čiastkovo) Záväzne stanovila, ktorými
ovládacími, kontrolnými a meracími prvkami musí byť vybavené stanovište rušňovodiča - vysoko nad

rámec UIC 651! Až do vydania vyhlášky č. 351/2010 Z.z. nebolo možné prijať definitívne technické
riešenie stanovišťa rušňovodiča. Pult rušňovodiča s prvkami len podľa UIC 651 by nevyhovel pri
schválení nového typu dráhového vozidla.
Otázkatechnickýchpodmienok(t.j.povinnádokumentáciakuschváleniunovéhotypudráhovéhovozidla
Technické podmienky z 02/2009 zodpovedali podmienkam podľa Prílohy č. 1 vyhlášky č. 250/1997

Z.z. Absolútne bez záväznej legislatívnej úpravy Technické podmienky zo dňa 17.10.2011 zodpovedali
podmienam podľa Prílohy č. 2 vyhlášky č. 351/2010 Z.z. Otázka vypracovania dokumentácie bola bez
Dopravného poriadku dráh nemožná, ide o povinnú prílohu, bez ktorej by schválenie nebolo možné.
Parameterskúšobnejrýchlostiprivykonávanítechnicko-bezpečnostnejskúšky(TBS)Skúšobnárýchlosť
je o 10% vyššia, ako je konštrukčná rýchlosť dráhového vozidla Absolútne bez záväznej legislatívnej

úpravy Skúšobná rýchlosť pri technicko-bezpečnostnej skúške dráhového vozidla je nižšia alebo rovná
konštrukčnej rýchlosti Zmena skúšobnej rýchlosti o 10%. Skúšky pri pôvodnej rýchlosti by nemohli byť
použité ako podklad pre schválenie nového typu dráhového vozidla.
Podmienky technickej spôsobilosti dráhových vozidiel Upravené len vo vyhláške č. 250/1997 Z.z.,
konkrétne v ust. § 66 ods. 6 písm. e) + Príloha č. 1 vyhlášky Absolútne bez záväznej legislatívnej úpravy

Upravené len vo vyhláške č. 351/2010 Z.z., konkrétne v ust. § 89 ods. 2 písm. e) + Príloha č. 2 vyhlášky
Nemožnosť vyhodnotiť uvedené oblasti ako podmienky schválenia typu novovyrobeného vozidla.

54. Podľa žalovaného tabuľka preukazuje to, že konštrukcia, výroba a skúšky dráhového vozidla

boli priamo závislé na existencii vykonávacieho predpisu, ktorým je dopravný poriadok dráh. Podľa
žalovaného bez tejto platnej právnej úpravy nebolo možné pokračovať vo výrobe nového dráhového
vozidla. Žalovaný nemohol pokračovať vo výrobe len s odvolaním sa na TSI, UIC a STN EN normy,
nakoľko tieto neupravujú komplexne vlastnosti, skúšky a schválenie dráhových vozidiel. Ak by ku
schvaľovaniu DMJ boli predložené technické podmienky z februára 2009, DMJ by ako nový typ

dráhového vozidla schválená nebola. Aj v procese schvaľovania železničných koľajových vozidiel
nezastupiteľný význam podľa žalovaného má zákon č. 513/2009 Z.z. o dráhach a vyhláška č. 351/2010
Z.z. o dopravnom poriadku dráh. Zrušujúcim uznesením Krajský súd v Žiline rozsudok okresného súdu,
pôvodne vydaný, zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP s právnym záverom, ktorým bol okresný
súd viazaný. Príkaz okresnému súdu na doplnenie dokazovania by mohol byť odôvodnený iba tým, ak

by bol naplnený dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP. V sporovom konaní
je vylúčené vec prikázať okresnému súdu s vykonaním dokazovania bez návrhu sporovej strany. Podľa
žalovaného okresný súd z vlastnej iniciatívy doplnil dokazovanie o opakované výsluchy znalcov, čím
postupoval svojvoľne, v rozpore so záväzným právnym názorom a pokynmi Krajského súdu v Žiline.Žalovaný opätovne poukázal na princíp právnej istoty, zákaz svojvôle súdneho rozhodovania. Podľa
žalovaného okresný súd nemôže dodatočne vyhodnocovať presvedčivosť a hodnovernosť znaleckého
posudku,atoznaleckéhoposudkuÚSIlennazákladeďalšiehovykonanéhoosobnéhovýsluchujedného

znalca - prof. Ing. Kasanického, CSc., MBA, ktorý bol prítomný na pojednávaní dňa 01.10.2020, a to ani z
dôvodu, že sa okresnému súdu osoba znalca javila počas osobného výsluchu ako nepresvedčivá, pokiaľ
neodpovedal okamžite, pohotovo a bezprostredne. Okresný súd nemôže hodnotiť správnosť alebo
nesprávnosť tej-ktorej odpovede, pretože nemá na to aprobáciu pre posúdenie skutočností odborného
charakteru. Okresný súd diskvalifikoval všetky odborné závery, ktoré boli v prospech žalovaného.

Na druhej strane za presvedčivé posúdil odborné závery Ing. Mičáka, doc. Ing. Jozefa Gašparíka,
PhD. a doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka. Žalovaný uviedol, že s jeho argumentáciou sa okresný súd
nevysporiadal. Žalovaný sa vyčerpávajúco vyjadril v podaní zo dňa 27.03.2018, zo dňa 08.02.2018.
Okresný súd sa s konkrétnymi vyjadreniami žalovaného nevysporiadal. Ing. Mičák bol v priebehu
konania vyčiarknutý zo zoznamu znalcov a aj napriek tomu sa opakovane vyjadroval a prezentoval
ďalšie svoje názory, nad rámec zadania súdom prvej inštancie na pojednávaní konanom pred okresným

súdom. Práve toto konanie bývalého znalca Ing. Mičáka vykazuje známky zaujatosti a neobjektívnosti.
Žalovaný zvýraznil nadmernú a neobvyklú iniciatívu p. Ing. Mičáka. Žalovaný poukázal na svoje písomné
vyjadrenia zo dňa 27.03.2018, zo dňa 08.02.2018 a zo dňa 25.09.2020. Žalovaný sa nestotožnil s
hodnotením zmluvy uzavretej so žalobcom, že ide o zmluvu o kúpe budúcej veci podľa ust. § 410 ods.
1 Obchodného zákonníka. Tieto tvrdenia žalobcu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Predsúdna

vzájomná komunikácia medzi žalobcom a žalovaným nemôže mať rozhodujúci význam pre rozhodnutie
vo veci. Žalovaný zotrval na tom, že so žalobcom mali vedomosť o absencii legislatívy a žalovaný
nepovažoval za nutné žalobcu na túto absenciu legislatívy písomne upozorňovať. O tejto absencii
mohla informovať ktorákoľvek zo sporových strán. Žalovaný opätovne poukázal na ust. § 102 ods.
2 písm. b) zákona o dráhach, ktoré bolo novelizované zákonom č. 433/2010 Z.z. dňa 21.10.2010, s

účinnosťou od 01.12.2010 tak, že dopravný poriadok dráh upraví aj celý proces schvaľovania vozidla.
Bolo zrejmé, že nielen na TBS ale aj na celkový proces schvaľovania dráhových vozidiel sa budú
vzťahovať ustanovenia dopravného poriadku dráh, a to aj z toho dôvodu, že schválenie nového typu
dráhového vozidla len podľa ust. § 21 zákona o dráhach nebolo možné. V rámci schvaľovacieho
procesu sa overuje zhoda skutočných parametrov novo-vyrobeného dráhového vozidla so záväznými

parametrami určenými technickým predpisom (t.j. dopravný priadok dráh), ktorý v tom čase podľa
žalovaného neexistoval, a tým pádom parametre na overenie zhody neboli známe. K tejto skutočnosti sa
vyjadril Výskumný ústav dopravný a.s., Žilina a Výzkumní ústav Železniční a.s. Praha, s čím sa okresný
súd nevysporiadal. V Slovenskej republike neexistuje rozhodnutie o schválení nového typu dráhového
vozidla bez odkazu na úspešne absolvovaný skúšobný a schvaľovací proces dráhového vozidla podľa v

danom čase platného zákona o dráhach a zároveň podľa dopravného poriadku dráh. Žalovaný zvýraznil,
že predmetom sporu nie je nárok na náhradu škody, pri ktorom inštitúte Obchodný zákonník explicitne
ustanovuje tzv. notifikačnú povinnosť na strane subjektu, ktorý zmluvnú povinnosť porušil.

55. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 24.8.2021 (č.l. 3102 spisu) bolo vyjadrenie

žalovaného doručené žalobcovi s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 15 dní. Túto možnosť
žalobca do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil.

56. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust.
§ 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalovaného a postupom bez nariadenia

pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom odvolanie žalovaného zo dňa 18.06.2021
proti rozsudku Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/174/2013-3.031 zo dňa 13. mája 2021 vo výroku II.
odmietol podľa ust. § 386 písm. b) CSP a vo výrokoch I., III., IV. rozsudok okresného súdu potvrdil ako
v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté
hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

57. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/139/2021-3109 zo
dňa 01.06.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného

uznesenia krajského súdu dňa 21.06.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.58. Podľa ust. § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou
osobou.

59. V zmysle obsahu podaného odvolania žalovaného zo dňa 18.06.2021 bolo zrejmé, že podľa
výslovného vyjadrenia žalovaného toto smerovalo proti všetkým výrokom rozsudku okresného súdu, t.j.
proti výroku I., II., III. a IV.. Krajský súd po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom okresného súdu
zistil, že výrokom II. vo zvyšnej časti zmluvnej pokuty 5.517,95 Eur s úrokom z omeškania 9% ročne
zo sumy 2.207,18 Eur od 5.6.2012 do zaplatenia a 9,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.310,77

Eur od 13.08.2013 do zaplatenia bola žaloba zamietnutá. Krajský súd mal za to, že už rozhodovacou
činnosťou všeobecných súdov je ustálené, že odvolaním je možné napadnúť rozhodnutie súdu prvej
inštancie pokiaľ to zákon pripúšťa a ide o rozhodnutie, ktorým bol odvolateľ negatívne dotknutý na
svojich právach, resp. mu bola spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. V tejto súvislosti krajský
súd poukazuje na ust. § 359 CSP, podľa ktorého odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Krajský súd primerane poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 1Cdo/28/1992 zo dňa 07.07.1992, podľa ktorého ...„právo na podanie dovolania proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu nemá ten účastník, ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach."
Výrok II. napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorým vo zvyšku zmluvnej pokuty spolu s úrokom z
omeškania bola žaloba zamietnutá, nevyznel v neprospech žalovaného. Ak v tejto časti podľa výroku II.
napadnutého rozsudku okresný súd žalobu zamietol, ktorý výrok II. nevyznel v neprospech žalovaného,

čo znamená, že nebol žalovaný dotknutý na svojich právach, išlo o procesno-právnu situáciu v zmysle
ust. § 386 písm. b) CSP, podľa ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou
osobou. Z tohto dôvodu bolo odvolanie žalovaného v tejto časti napadnutého rozsudku okresného súdu
odmietnuté.

60. Vo vzťahu k ďalším odvolacím dôvodom žalovaného, obsiahnutým v písomne podanom odvolaní zo
dňa 18.06.2021, krajský súd uvádza, že tieto vyhodnocoval nielen za dôslednej aplikácie ust. § 379, §
380 ods. 1 CSP, ale v spojení so zrušujúcim uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/181/2019
zo dňa 25. marca 2020, pretože toto zrušujúce uznesenie krajského súdu predchádzalo napadnutému
rozsudku okresného súdu a súčasne žalovaný v odvolaní na viacerých miestach namieta postup

okresného súdu, ktorý podľa neho bol v rozpore so zrušujúcim uznesením krajského súdu.

61. Krajský súd za aplikácie ust. § 383 CSP uvádza, že bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil
okresný súd, keďže neboli zistené dôvody na zopakovanie alebo na doplnenie dokazovania.

62. Jedným z odvolacích dôvodov žalovaného bola námietka nepreskúmateľnosti, zmätočnosti, svojvôle
rozhodovania okresného súdu, nedostatočnosti odôvodnenia rozsudku okresného súdu, keď podľa
žalovaného sa nevysporiadal s konkrétnymi tvrdeniami žalovaného a ním predloženými dôkazmi.
Krajský súd uvádza, že tento odvolací dôvod žalovaného nebol relevantný. Krajský súd mal spôsobilý
predmet posudzovania, a to rozsudok okresného súdu, ktorý mal zákonom požadované náležitosti

v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd vo svojom rozhodnutí sa vysporiadal so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami, tvoriacimi základ pre rozhodnutie, a preto nie je možné napadnutý
rozsudok považovať za arbitrárny. Okresný súd sa jasným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so
všetkými skutkovými, ako aj právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné a právne
významné. Závery rozhodnutia okresného súdu po skutkovej, ako aj právnej stránke zodpovedajú

ust. § 220 CSP. Okresný súd sa v dostatočnom rozsahu v odôvodnení svojho rozsudku zaoberal
podstatnými a rozhodnými okolnosťami sporovej veci. Okresný súd a v odvolacom konaní ani krajský
súd nemusia zodpovedať na každý podnet, argument sporovej strany, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný a rozhodujúci význam, čo odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu aj došlo.
Pokiaľ sa žalovaný ako sporová strana nestotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného

súdu, uvedené neznamená zásah do práva žalovaného na spravodlivý súdny proces a ani nedochádza
k popretiu ust. § 220 ods. 2 CSP. V súvislosti s riadnym odôvodnením súdneho rozhodnutia je potrebné
vychádzať z konštantnej judikatúry ústavného súdu (sp. zn. I. ÚS 226/03, sp. zn. III. ÚS 209/04,
sp. zn. III. ÚS 95/06, sp. zn. III. ÚS 260/06, sp. zn. III. ÚS 36/2010, sp. zn. I. ÚS 114/08) ako aj
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, že nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola

daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa
povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu. Ak však súd
v odôvodnení rozhodnutia reaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej
ochrany, prednesenú žalovaným, tak nie je možné rozhodnutie okresného súdu považovať za arbitrárne,svojvoľné. Podľa názoru krajského súdu okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku dal skutkové
a právne závery na všetky podstatné okolnosti obrany žalovaného, vo väzbe na podstatnosť danej
sporovej veci. Krajský súd dodáva, že ani judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje,

aby súd dal v odôvodnení svojho rozhodnutia odpoveď na každý argument sporovej strany, ale len na
tie, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce, čo sa odôvodnením napadnutého rozsudku aj naplnilo.

63. Krajský súd nehodnotí ako relevantný ani odvolací dôvod žalovaného, že by žalovanému nebola
poskytnutá rovnaká možnosť uplatňovať z jeho strany práva a právom chránené záujmy. Tak žalobca,

ako aj žalovaný mali postupom okresného súdu vytvorenú rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a
zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Žalobca a žalovaný ako sporové
strany mali rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňovali a plnili za rovnakých procesných
podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z týchto sporových strán (sp. zn. II. ÚS 35/02).

64. K nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, neobjektívnemu

zhodnoteniu vykonaných dôkazov, čo boli v ďalšom odvolacie dôvody žalovaného, krajský súd uvádza,
že ani v tomto nezistil ich opodstatnenosť. Okresný súd v potrebnom a v dostatočnom rozsahu vykonal
dokazovanie, za zachovania procesnej aktivity sporových strán, za dodržania dôkaznej povinnosti, ako
aj povinnosti tvrdenia. Nie je možné súhlasiť s odvolaním žalovaného, že by v rozpore so zrušujúcim
uznesením krajského súdu okresný súd iniciatívne vykonával dokazovanie opätovným vypočutím znalca

Ing. Mičáka a znalcov, resp. znalca za Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej aj
len „ÚSI").

65. Krajský súd po oboznámení sa so zrušujúcim uznesením sp. zn. 13Cob/181/2019 zo dňa 25. marca
2020, s napadnutým rozsudkom okresného súdu a odvolaním žalovaného uvádza, že nedošlo v novom

konaní zo strany okresného súdu k postupu, ktorý by bol v rozpore s predmetným zrušujúcim uznesením
krajského súdu.

66.Uznesenímkrajskéhosúdusp.zn.13Cob/181/2019zodňa25.marca2020,ktorýmsazrušilpôvodný
rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/174/2013-2517 zo dňa 25. januára 2019, sa poukázalo

na samotný predmet sporu, ktorým bola uplatnená zmluvná pokuta voči žalovanému spolu aj s úrokom
z omeškania. Zmluvná pokuta vyplývala z Čl. XII. a bola dohodnutá podľa bodu 2. a 3. tohto článku
uzavretej označenej Kúpnej zmluvy č. 18/VS-N/2008 na dodanie motorových jednotiek zo dňa 30.3.2009
(ďalej aj len „Zmluva"). Aj na základe nového rozhodnutia okresným súdom krajský súd považuje za
potrebné poukázať na rozhodný Čl. XII. Zmluvy, bodu 2., 3..

67. Podľa Čl. XII. bodu 2 Zmluvy, v prípade, že z dôvodov na strane predávajúceho (poznámka krajského
súdu - žalovaného) tento nedodrží termíny na ukončenie stavby hrubej skrine vozňa ktoréhokoľvek
dráhového vozidla uvedeného v Prílohe 9 k tejto Zmluve, má kupujúci (poznámka krajského súdu -
žalobca) právo uplatňovať si voči nemu zmluvnú pokutu vo výške 0,025 % za každý deň omeškania

zo zálohy, ktorá má byť po ukončení stavby hrubej skrine vozňa daného dráhového vozidla uhradená
predávajúcemu podľa bodu 1.2 čl. VII tejto Zmluvy.

68. Podľa Čl. XII. bodu 3 Zmluvy, v prípade, že z dôvodov na strane predávajúceho tento nedodrží
termíny na dodanie predmetu zmluvy dohodnuté v tejto zmluve (body 3.1 až 3.12 čl. IV. Zmluvy), má

kupujúci právo uplatňovať voči nemu zmluvnú pokutu vo výške 0,025 % za každý deň omeškania z ceny
tej časti predmetu Zmluvy, s ktorej dodaním je predávajúci v omeškaní. Za predmet Zmluvy sa pre účely
tohto bodu tohto článku Zmluvy považuje jednotka v zložení definovanou v bodoch 3.1 až 3.12 čl. IV.
tejto Zmluvy.

69. Je nepochybné, že tá sporová strana, ktorá uplatňuje svoje právo, resp. pohľadávku voči druhej
sporovej strane, má dôkazné bremeno. Aj v zmysle zrušujúceho uznesenia krajského súdu (odsek
84. odôvodnenia) bolo uvedené, že dôkazné bremeno má žalobca, t.j. preukázať, že z dôvodov na
strane žalovaného ako predávajúceho neboli dodržané termíny na dodanie predmetu Zmluvy, pre ktoré
nedodržanie žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu spolu s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania.

Zákonite pre posúdenie nároku žalobcu na zmluvnú pokutu, ak bola vznesená obrana žalovaným, že
z titulu absencie právnej úpravy, a to absencie vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií
Slovenskej republiky, ktorou sa vydáva dopravný poriadok dráh, žalovaný nemohol dodržať dohodnuté
termíny so žalobcom na splnenie predmetu Zmluvy, namieste nastupovalo dokazovanie za dôkaznejpovinnosti sporových strán, zo strany žalobcu na preukázanie svojej pohľadávky a zo strany žalovaného
na ním použitú obranu o absencii právnej úpravy, ktorá mu neumožňovala dodržať zmluvné termíny.
Okresný súd správne postupoval, ak k predmetu plnenia, a to dodania diesel motorových jednotiek

žalovaným žalobcovi z titulu nevyhnutnosti zodpovedať odbornú otázku zameral samotné dokazovanie.
Táto odborná otázka, ktorá bola na základe výsledkov dokazovania zhodnotená, bola otázkou, či z
titulu absencie vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ktorou sa
vydáva dopravný poriadok dráh, mohol, resp. nemohol žalovaný dodržať termíny dohodnuté medzi ním
a žalobcom na splnenie predmetu Zmluvy. Pri pôvodnom rozhodnutí rozsudkom okresného súdu, ktorý

bol zrušený uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/181/2019 zo dňa 25. marca 2020, bolo
krajským súdom konštatované, že k tejto odbornej otázke, ktorá bola v súdnom spore zodpovedaná, boli
naobidvochsporovýchstranáchdôkazy,zktorýchvyplývaliodbornézávery,uktorýchbolakonštatovaná
protichodnosť, t.j. nielen u súdno-znaleckého posudku Ing. Mičáka a kontrolného znaleckého posudku
ÚSI, ale aj u súkromno-znaleckých posudkov predložených žalobcom vypracovaných doc. Ing. Jozefom
Gašparíkom, PhD. a doc. Dr. Ing. Radekom Knoflíčkom, oproti ktorým dôkazom bolo doložené zo strany

žalovaného Odborné posúdenie Žilinskej univerzity katedry dopravnej a manipulačnej techniky zo dňa
11.05.2015 (č.l. 734 spisu), Odborné stanovisko Výskumného ústavu dopravného, a.s. Žilina zo dňa
11.05.2015, 26.03.2018 (č.l. 739 a č.l. 1884 spisu), Vyjadrenie Výskumného ústavu železničního, a.s.,
Praha zo dňa 27.09.2018 (č.l. 2438 spisu). Krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení nepochybne
vyjadril záver, že na túto odbornú otázku je možné dať odpoveď len zo strany osoby, resp. znalca k

tomuto vybaveného potrebnou odbornosťou, resp. subjekt, ktorý disponuje odbornosťou nevyhnutnou
na zhodnotenie a posúdenie tejto otázky.

70. Krajský súd v odseku 98. odôvodnenia svojho uznesenia sp. zn. 13Cob/181/2019 zo dňa 25. marca
2020 poukázal na princíp hodnotenia dôkazov s tým, že výsledok tohto hodnotiaceho procesu musí

byť presvedčivý, o to viac, ak závery súdu sú závislé od zodpovedania odbornej otázky, pričom bol
konštatovaný nedostatočný postup, ktorý sa premietol aj v nedostatočnom odôvodnení pôvodného
rozsudku okresného súdu v hodnotení vykonaných dôkazov, a tým predčasného záveru o uplatnenom
žalobcovomnároku.Podľaodseku101.odôvodneniauzneseniakrajskéhosúdusp.zn.13Cob/181/2019
zo dňa 25. marca 2020 bolo krajským súdom okresnému súdu v novom konaní uložené, aby postupoval

tak, že bude hodnotiť dôkazy osobitne, ako aj vo vzájomnej súvislosti, hodnotiť súkromné listiny,
ako aj hodnotiť vypracované súdno-znalecké posudky znalca Ing. Mičáka a kontrolný súdno-znalecký
posudok zo strany ÚSI s tým, že posudok zo strany ÚSI nie je možné neakceptovať len s ohľadom
na výpoveď jedného znalca a súčasne priradiť výpovednú hodnotu znaleckému posudku Ing. Mičáka
bez ďalšieho, s poukazom na samostatné uznesenie okresného súdu č.k. 17Cob/174/2013-1187 zo

dňa 23.10.2017, ktorým nebolo tomuto znalcovi Ing. Mičákovi priznané znalečné. Nepochybne zo
zrušujúceho uznesenia krajského súdu vyplýval záver o predčasnom rozhodnutí okresným súdom a
nie náležité a dostatočné zhodnotenie vykonaných dôkazov v odbornej rovine predložených, a preto
bolo uložené okresnému súdu v rámci nového konania hodnotiť tieto vykonané dôkazy a vo výsledku
hodnotenie týchto dôkazov aj dostatočným spôsobom odôvodniť. Krajský súd konštatuje, že okresný

súd postupoval v súlade so zrušujúcim uznesením. Ak bolo zrušujúcim uznesením krajského súdu
okresnému súdu uložené opätovne hodnotiť dôkazy v dostatočnom a v potrebnom rozsahu a tieto
následne aj v potrebnom a v dostatočnom rozsahu zdôvodniť, tak nebol svojvoľný postup okresného
súdu, ktorý práve pre krajským súdom uložené hodnotenie dôkazov nariadil výsluch znalcov, a to
znalca Ing. Miloslava Mičáka a znalcov ÚSI. V rámci nového výsluchu znalcov nebolo podstatné ani

určujúce, že od vypracovania znaleckého posudku do momentu, keď robil okresný súd výsluch znalca
Ing. Mičáka, nebol zapísaný v zozname znalcov, pretože určujúce bolo pre posúdenie protichodnosti
záverov, že v čase vypracovania znaleckého posudku Ing. Mičák bol znalcom zapísaným v zozname
znalcov. Postup okresného súdu, ktorý vykonal výsluch znalcov, nebol v rozpore s pokynmi odvolacieho
súdu podľa zrušujúceho uznesenia a krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na odsek 88., 98., 101.

odôvodnenia zrušujúceho uznesenia. Krajský súd zvýrazňuje, že v zrušujúcom uznesení poukázal na
stav nedostatkov v hodnotení vykonaných dôkazov, v postupe hodnotenia týchto dôkazov, čo vyústilo
do predčasnosti záverov okresným súdom. Následne bolo namieste, ak okresný súd zopakoval dôkazy
výsluchu znalcov, pretože išlo o závery odbornej otázky, resp. o odpoveď na odbornú otázku, pri
ktorej protichodnosti odborných záverov bolo potrebné, aby sa v novom konaní pred okresným súdom

odborným otázkam venovala náležitá pozornosť, čo vyústilo aj do zopakovaného výsluchu znalcov.

71. V zhrňujúcom závere krajský súd uvádza, že postup okresného súdu nebol v rozpore s Civilným
sporovým poriadkom, jeho princípmi, ale bol potrebný podľa zrušujúceho uznesenia krajského súdu, akbez ďalšieho okresný súd nemohol neprihliadať na kontrolný znalecký posudok ÚSI z titulu výpovede
len jedného znalca z tohto ústavu a bez ďalšieho pri nepriznaní znalečného priradiť výpovednú
hodnotu znaleckému posudku Ing. Mičáka. Na základe zrušujúceho uznesenia krajského súdu uvedené

znamenalo, že bolo potrebné, aby okresný súd pristúpil k výpovedi osôb, ktoré vypracovávali súdno-
znalecké posudky.

72. Krajský súd dodáva, že jeho zrušujúcim uznesením bolo uložené dôkazy hodnotiť tak samostatne,
ako aj vo vzájomnej súvislosti, ich presvedčivosť, výpovednú hodnotu. K tomuto v potrebnom rozsahu

bolo nevyhnutné, aby okresný súd vykonal dokazovanie. Okresný súd preto nekonal v rozpore s
vysloveným názorom krajského súdu, a tým nešlo o relevantný odvolací dôvod žalovaného.

73. K odvolaciemu dôvodu žalovaného, ktorý namietal postup okresného súdu pri predvolávaní znalcov
ÚSI, sa krajský súd oboznámil s obsahom spisového materiálu. Podľa č.l. 2807 spisového materiálu
okresného súdu v zmysle úpravy konajúcej sudkyne bol nariadený termín pojednávania na deň

01.10.2020 o 09:00 hod., č. pojednávacej miestnosti 5, volaný bol žalobca, právny zástupca žalovaného,
znalec Ing. Mičák, ÚSI, s úpravou „viď č.l. 1055 všetci znalci, ktorí sa podieľali na ZP č. 171/2017". Na č.l.
2811 spisového materiálu sa nachádza podanie súdnej asistentky Okresného súdu Martin, v ktorom sa k
predvolaniu na termín 01.10.2020 uvádza termín, že sa predvolávajú svedkovia, a to tí, ktorí sa podieľali
na vypracovaní Znaleckého posudku č. 171/2017. Toto podanie sa malo doručovať ÚSI. Nasledovalo

podanie Mgr. F. F., referent pre znaleckú činnosť, ÚSI (č.l. 2850 spisu), ktorým sa vo veci predvolania
svedka oznamuje, že znalec doc. Ing. Ján Podhorský, PhD. ako zodpovedný riešiteľ Znaleckého
posudku č. 171/2017, sa nemôže zúčastniť pojednávania na deň 01.10.2020 o 09:00 hod., keďže prišiel
do kontaktu s osobou pozitívne testovanou na COVID-19 a bola mu nariadená preventívna karanténa,
z ktorého titulu bol zo strany ÚSI návrh na ospravedlnenie neúčasti s tým, že v prípade opätovného

predvolania sa žiada, aby bol doc. Ing. Ján Podhorský, PhD. predvolaný ako znalec, pretože ako fyzická
osoba v pozícii svedka sa nemôže vyjadrovať k odborným otázkam. Za týmto elektronickým podaním je
zažurnalizované č.l. 2851 spisu Ospravedlnenie neúčasti znalca doc. Ing. Jána Podhorského, PhD. za
ÚSI, podpísané prof. Ing. Gustáv Kasanický, CSc., MBA. Následnou elektronickou komunikáciou medzi
Okresným súdom Martin a ÚSI, bolo v zmysle č.l. 2854 spisu oznámené, že nariadeného pojednávania

sa bude môcť zúčastniť prof. Ing. Gustáv Kasanický, CSc., MBA, keďže bol jedným z dvoch zhotoviteľov
Znaleckého posudku č. 171/2017. Krajský súd má za to, že uvedený postup okresného súdu nemal
za následok inú vadu konania, ktorá by mohla spôsobiť nesprávne rozhodnutie vo veci a ani nedošlo
k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces, ku ktorému porušeniu dochádza len v
tom prípade, ak sa sporovej strane znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré právna úprava

priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov. Bolo
nepochybné, že ÚSI v konaní pred okresným súdom mal postavenie znalca z titulu vypracovaného
kontrolného znaleckého posudku a pokiaľ aj došlo k predvolaniu s poučením pre svedka, sama o sebe
táto skutočnosť nemohla zasiahnuť do práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Naviac, mimo
akúkoľvek pochybnosť podľa priebehu a výsledku konania, pojednávania pred okresným súdom zo dňa

01.10.2020, v zmysle č.l. 2868 - 2869 spisu na základe práve požiadavky žalovaného, okresný súd
vyhotovil písomne formulované otázky podaním zo dňa 7.10.2020 (č.l. 2869 spisu), ktoré boli zaslané
ÚSI, ktorým bolo umožnené ÚSI zodpovedať okresným súdom položené otázky písomne. K podaniu
odpovedi zo strany ÚSI došlo písomne v zmysle podania zo dňa 19.10.2020 (č.l. 2904 - 2920 spisu).

74. Krajský súd poukazuje na Úradný záznam zo dňa 29.10.2020 (č.l. 2937 spisu), spísaný sudkyňou
Okresného súdu Martin Mgr. Katarínou Janotovou, v ktorom poukazuje na to, že na termín 01.10.2020
boli predvolaní všetci znalci, ktorí sa podieľali na Znaleckom posudku č. 171/2017, vypracovanom ÚSI,
čo vyplynulo z referátu sudkyne na č.l. 2807 spisu. Z dôvodu oznámenia, že znalec doc. Ing. Podhorský,
PhD. sa nachádza v preventívnej karanténe, a preto sa nemôže pojednávania dňa 01.10.2020 zúčastniť,

sudkyňa dala pokyn asistentke, aby zistila na ÚSI, ako sú na tom s karanténou ostatní predvolaní znalci,
ktorí sa podieľali na Znaleckom posudku č. 171/2017, ktorá asistentka sa telefonicky spojila s ÚSI,
následne ÚSI kontaktovala aj e-mailom podľa č.l. 2852 spisu s tým, či sa pojednávania dňa 01.10.2020
zúčastnia ďalší znalci, ktorí sa podieľali na predmetnom znaleckom posudku. Sudkyňa okresného
súdu poprela, že by osobne žiadala účasť prof. Ing. Gustáva Kasanického, CSc., MBA. Predvolanie

ÚSI na pojednávanie bolo doručené včas, s dvojmesačným predstihom pred termínom pojednávania
a pokiaľ ÚSI neinformoval o predvolaní prof. Ing. Gustáva Kasanického, CSc., MBA, tak uvedené je
pochybením ÚSI a nie okresného súdu, pretože ani súd nevedel, že prof. Ing. Gustáv Kasanický,
CSc., MBA sa podieľal na vypracovaní Znaleckého posudku č. 171/2017. Sudkyňa okresného súduv Úradnom zázname zo dňa 29.10.2020 (č.l. 2937 spisu) uviedla, že ak bolo predvolanie doručené
ÚSI ako predvolanie svedka, tak k tomuto došlo len administratívnym pochybením, pretože malo ísť
o predvolanie znalcov. Tento nedostatok sudkyňa okresného súdu korigovala priamo na pojednávaní

konanom dňa 01.10.2020, keď prítomných znalcov poučila ako znalcov.

75. Krajský súd konštatuje, že po vrátení veci okresnému súdu tento postupoval v súlade so závermi
zrušujúceho uznesenia krajského súdu sp. zn. 13Cob/181/2019 zo dňa 25. marca 2020, ak z titulu
rozporností odborných záverov bolo nevyhnutné vykonať opätovne dôkazy, listiny, znalecké posudky,

tieto vyhodnotiť za aplikácie ust. § 191 ods. 1 CSP a vyvodiť závery pre súdne rozhodnutie.

76. Krajský súd zvýrazňuje, že nevyhnutným predpokladom zhodnotenia dôkazov je ich vykonanie
jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. K tomuto postupu okresný súd po zrušujúcom uznesení krajského
súdu pristúpil.

77. Z výsledkov dokazovania, ktoré sa týkalo odbornej stránky sporovej veci, vyplynulo, že okresný súd
vyhodnocoval listiny, znalecké posudky. V súlade s rozhodovacou činnosťou nielen všeobecných súdov,
aleajÚstavnéhosúduSRokresnýsúdhodnotillistiny,znalecképosudkypostránkelogičnostizáverov,či
znalec pri poskytnutí záverov bol presvedčivý, vychádzal zo zistených skutočností, či znalec presvedčivo
odstránil pochybnosti súdu, sporových strán. Práve z týchto kritérií okresný súd hodnotil závery znalcov,

vyplývajúce zo znaleckých posudkov. Krajský súd uvádza, že okresný súd nehodnotil odborné znalecké
závery z hľadiska ich správnosti, ale len presvedčivosť posudku, jeho úplnosť k princípom logického
myslenia a v súlade s ostatnými vykonanými dôkazmi pred okresným súdom.

78. Nebol opodstatnený ani odvolací dôvod žalovaného v tom, že by sa okresný súd nevysporiadal

so závermi Výskumného ústavu dopravného, a.s., Žilina a Výskumného ústavu železničního, a.s.,
Praha. Žalovaný namietal, že okresný súd nedal v odôvodnení svojho rozsudku odpoveď na podstatný
argument, ignoroval zhodné tvrdenia sporových strán, nedal myšlienkové úvahy. Žalovaný žiadal, aby
krajskýsúdsaoboznámilsovšetkýmivyjadreniamižalovaného.Ktýmtoodvolacímdôvodomkrajskýsúd
primárne uvádza, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nie je možné zahlcovať podaniami sporových

strán, detailne ich vyjadreniami, pretože obsahom súdneho rozhodnutia musí byť to, čo bolo vo výsledku
súdom vyhodnotené ako podstatné, určujúce a presvedčivé zo skupiny vykonaných dôkazov. Žalovaný
v priebehu celého súdneho sporu zdôrazňoval to, že chýbajúca vyhláška č. 250/1997 Z.z., ktorou sa
vydáva dopravný poriadok dráh, ktorá bola zrušená 01.01.2010 a nahradená vyhláškou č. 351/2010
Z.z., účinnou od 15.09.2010, bola dôvodom, pre ktorý žalovaný nemohol dodržať zmluvne stanovené

termíny plnenia podľa uzavretej Zmluvy.

79. V konaní pred okresným súdom bolo na základe dôkaznej povinnosti sporových strán a na základe
poskytnutých odborných záverov, keďže išlo o hodnotenie odbornej otázky, posudzované, či absencia
právnej úpravy, a to vyhlášky o dopravnom poriadku dráh, na ktorú odkazovala Zmluva uzavretá medzi

žalobcom a žalovaným v období od 01.01.2010 do 15.09.2010, bola okolnosťou, pre ktorú žalovaný
nemohol plniť Zmluvu riadne, včas.

80. Žalovaný aj v odvolacom konaní zvýrazňoval to, že absenciou vyhlášky o dopravnom poriadku
dráh nastala situácia, keď neexistoval technický predpis, ktorý by záväzne určoval parametre novo

vyrobeného dráhového vozidla, že neboli definované záväzné parametre na konštrukciu výroby, skúšky
a schvaľovania DMJ (diesel motorová jednotka).

81. Krajský súd mal za to, že žalobca, ktorý uplatňoval zmluvnú pokutu s príslušenstvom, preukázal
podľa výsledkov (hodnotenia) dôkazov, ktoré sa týkali odborných otázok, že z dôvodov na strane

žalovaného neboli dodržané zmluvné termíny, ak len samotná absencia vyhlášky o dopravnom poriadku
dráh nebola tým, prečo žalovaný nedodržal zmluvné termíny.

82. Žalovaný namietal, že boli porušené pravidlá dokazovania, ak okresný súd neakceptoval odborné
vyjadrenia. K uvedenému odvolací súd poukazuje na to, že hoci Čl. 15 CSP uvádza, že žiaden dôkaz

nemá predpísanú zákonnú silu, je potrebné pri ich hodnotení sa v súdnom rozhodnutí vyjadriť, ktorý z
nich má presvedčivejšiu, logickejšiu, komplexnejšiu výpovednú hodnotu s dôrazom na závery takéhoto
dôkazu, z ktorého súd vychádzal. Práve vyhodnotenie dôkazov bolo úlohou okresného súdu podľa
zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/181/2019 zo dňa 25. marca 2020.Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení poukázal na sumár dôkazov, ktoré sa v odbornej otázke
rozchádzali, preto v novom konaní pred okresným súdom bolo nevyhnutné ich vyhodnotiť a rozhodnúť,
ktoré z nich môžu vzhľadom k hodnoteniu kritérií znaleckých záverov rozhodnejších, presvedčivejších,

komplexnejších tvoriť základ pre rozhodnutie súdu. Krajský súd zvýrazňuje, že zákonite sa musí urobiť
„výber dôkazov", ktoré sa stali podkladom pre súdne rozhodnutie. Ak okresný súd uskutoční tento výber,
tak následne v odôvodnení súdneho rozhodnutia potom nebude uvádzať tie dôkazy v podrobnosti, ktoré
v rámci hodnotenia dôkazov pre súd nemali presvedčivú výpovednú hodnotu, v logickej súvislosti aj s
inými dôkazmi vykonanými pred okresným súdom.

83. Okresný súd vyhodnocoval dôkazy v celej súvislosti, čomu zodpovedá odsek 44. odôvodnenia
napadnutého rozsudku okresného súdu, v ktorom odseku presne poukázal na jednotlivé listinné dôkazy,
znalecké posudky, keď je zrejmé, že bolo potrebné kvalifikovať, v ktorej časti dôkazu ide o znalecký
posudok a v ktorej časti o listinný dôkaz, následne vyjadriť výpovednú hodnotu týchto dôkazov, s
priznaním presvedčivosti, komplexnosti, úplnosti tohto dôkazu. Podľa priebehu konania, dokazovania

pred okresným súdom bol zachovaný princíp rovného postavenia strán.

84. Ak okresný súd chcel vyjadriť záver, ktorý znalecký posudok hodnotil ako presvedčivý, ktorému
uveril a ktorý mal jednoznačným spôsobom zodpovedať nielen na otázky súdu, ale aj otázky sporových
strán, tak za tým účelom bolo namieste v odôvodnení rozsudku okresného súdu uvádzať odpovede na

položenéotázkyznalcom.Jenepochybné,ževčaseod01.01.2010do15.09.2010absentovalavyhláška
o dopravnom poriadku dráh, avšak nebola jedinou právnou úpravou, na ktorú odkazovala Zmluva
uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, keďže podľa zhodnotení výsledkov znaleckého dokazovania tu
bolinormy,naktoréodkazovalaajuzavretáZmluva,atosúborySTN,STN-EN,TNŽ,ktorébolonutnépri
realizácii DMJ rady 861 akceptovať, na ktorý zoznam noriem a predpisov týkajúcich sa predmetu Zmluvy

odkazovala Zmluva podľa Čl. XVII. bodu 8., ktorej neoddeliteľnou súčasťou bola Príloha č. 4, ktorá
obsahovala zoznam noriem a predpisov pre realizáciu predmetu Zmluvy, v ktorej prílohe boli jednotlivo
číselne uvedené STN - EN, TNŽ, UIC - kódexy číselne vyjadrené.

85. Žalovaný namietal, že okresný súd nezhodnotil to, že doc. Dr. Ing. Radek Knoflíček pôsobí mimo

oblasť koľajových vozidiel a mimo oblasť odbornej legislatívy Slovenskej republiky a ďalej žalovaný
namietal,žeokresnýsúdnevyhodnotilanirozporposudkudoc.Ing.JozefaGašparíka,PhD..Krajskýsúd
uvádza, že pri vyhodnocovaní odborných záverov nie je možné z kontextu celého znaleckého posudku
vyňať len časť, ale tieto závery je nevyhnutné hodnotiť komplexne, t.j. ako výsledok odborného záveru,
a tým podľa krajského súdu nebolo namieste, aby žalovaný ako odvolateľ poukazoval len na časť zo

záveru znaleckého posudku. V podstate odborné závery doc. Ing. Jozefa Gašparíka, PhD., doc. Dr.
Ing. Radka Knoflíčka boli hodnotené v kontexte so znaleckým posudkom Ing. Mičáka, v konfrontácii
so znaleckým posudkom ÚSI a odbornými stanoviskami, vyjadreniami predloženými žalovaným, čo
vo výsledku hodnotenia boli logickejšie, ucelenejšie a presvedčivejšie dôkazy predložené žalobcom v
kontexte znaleckého posudku vykonaného pred okresným súdom znalcom Ing. Mičákom. Krajský súd

považuje za potrebné dodať, že okresný súd na základe zrušujúceho uznesenia krajského súdu sp. zn.
13Cob/181/2019 zo dňa 25. marca 2020 k presvedčivosti znaleckého posudku vypracovaného v tom
čase znalcom Ing. Mičákom, podľa odseku 87. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia krajského súdu v
spojení s odsekom 88., 89., 101. tohto zrušujúceho uznesenia, v odôvodnení napadnutého rozsudku
okresného súdu sa spoľahlivo vysporiadal s presvedčivosťou súdno-znaleckého posudku Ing. Mičáka

v odseku 38. odôvodnenia.

86. V rámci dokazovania, hodnotenia dôkazov, výsledkom ktorého boli odborné závery, v konaní pred
okresným súdom nedošlo k nezákonnosti dokazovania tak, ako to na viacerých miestach namietal
žalovaný v odvolaní, keď krajský súd zvýrazňuje, že na základe zrušujúceho uznesenia sp. zn.

13Cob/181/2019 zo dňa 25. marca 2020 bolo nevyhnutné opätovne zopakovať vykonané dôkazy, v
rámci ktorého zopakovania bolo namieste vykonať aj výsluch okresným súdom ustanovených znalcov.
K zákonnosti dokazovania pred okresným súdom krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7Cdo 41/2010 ...„Podľa ustálenej súdnej praxe od iných dôkazných prostriedkov sa
dôkaz znaleckým posudkom podaným ústne či písomne líši tým, že jeho hodnoteniu (podľa § 132

O.s.p. (poznámka krajského súdu: § 191 CSP) nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej
správnosti. Súd pritom hodnotí presvedčivosť posudku čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické
odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými prevedenými dôkazmi." Podľa uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obdo 31/2008 ...„Dovolací súd je názoru, že súd nemôže preskúmaťvecnú správnosť odborných záverov znalca, lebo k tomu sudca nemá odborné znalosti alebo ich nemá
v takej miere, aby mohol toto preskúmanie zodpovedne urobiť. To však neznamená, že je súd viazaný
znaleckým posudkom, že ho musí bez ďalšieho prevziať. Pokiaľ však má súd pochybnosti o vecnej

správnosti znaleckého posudku, nemôže ho nahradiť vlastným názorom, ale musí znalcovi uložiť, aby
podal vysvetlenie, posudok doplnil alebo inak odstránil jeho nedostatky, prípadne, aby vypracoval nový
posudok." Podľa rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo 5/2012, 5Obo/18/2017 ....„Pokiaľ má
súd pochybnosti o vecnej správnosti znaleckého posudku, nemôže ho nahradiť vlastným názorom,
ale musí znalcovi uložiť, aby podal vysvetlenie, posudok doplnil alebo inak odstránil jeho nedostatky,

poprípade, aby vypracoval nový posudok alebo musí ustanoviť iného znalca, aby vec znovu posúdil a
vyjadril sa aj k správnosti už podaného posudku. Znalecký dôkaz je len jeden z dôkazných prostriedkov,
ktoré hodnotí súd podľa ust. § 132 O.s.p. (poznámka krajského súdu: § 191 ods. 1 CSP). Súd pri
jeho hodnotení berie do úvahy jeho logickú stavbu. Ak dospeje k záveru, že znalecký posudok nie je
dostatočne presvedčivý, môže ho dať preskúmať inému znalcovi." Okresný súd v súlade s ustálenou
judikatúrou Najvyššieho súdu SR hodnotil znalecké posudky. Práve cez ustálenú rozhodovaciu činnosť

Najvyššieho súdu SR okresný súd posudzoval znalecké posudky cez kritériá presvedčivosti, úplnosti,
logického odôvodnenia znaleckého záveru a jeho súladu s ostatnými vykonanými dôkazmi, preto
v dokazovaní pred okresným súdom nedošlo k nezákonnému postupu ako to namietal žalovaný v
odvolaní.

87. Vo všeobecnosti krajský súd uvádza, že podstata hodnotenia znaleckého posudku spočíva v tom,
že súd vezme do úvahy komplexnosť posudku, úplnosť odpovedí, vzťah posudku k iným, vo veci
vykonaným dôkazom a napokon vychádza aj zo zásad správneho formálno-logického uvažovania,
čo v preskúmavanej veci okresný súd uskutočnil a vyjadrenými závermi konštatoval presvedčivosť
znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v tom čase znalcom Ing. Mičákom v spojení aj s posudkami

doc. Ing. Jozefa Gašparíka, PhD. a doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka. Po zhodnotení dokazovania okresný
súd riadne zdôvodnil presvedčivosť súdno-znaleckého posudku vypracovaného Ing. Mičákom.

88. Krajský súd konštatuje, že priebeh dokazovania pred okresným súdom nepredstavoval zásah do
práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces sa premieta aj zásada

voľného hodnotenia dôkazov, ktorá síce nie je upravená v ústavnom poriadku, ale má svoj ústavno-
právny rozmer, lebo vyplýva z princípu nezávislosti súdov a sudcov (čl. 46 Ústavy SR). Táto zásada
znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia, jeho logického myšlienkového postupu.

89. Krajský súd uvádza, že hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy
súd hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade
nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten -
ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu, ktorého
podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto dôvodu vecne nesprávne,

avšak táto skutočnosť sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania. Do obsahu základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutých dôkazov súdom, prípade sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 204/2009 zo dňa 14.09.2011).

90. V konkrétnosti k odvolacím dôvodom týkajúcim sa odborných otázok krajský súd odkazuje na
odôvodnenie rozsudku okresného súdu, s ktorým sa stotožňuje, a preto za aplikácie ust. § 387 ods. 2
CSP v podrobnostiach na jeho závery odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nebolo
v odvolacom konaní potrebné a ani žiaduce, aby krajský súd opätovne v odôvodnení svojho rozsudku

zopakoval skutkové a právne závery vyjadrené okresným súdom v odôvodnení napadnutého rozsudku,
s ktorými sa krajský súd stotožnil, a tým bolo postačujúce na ne len odkázať.

91. Predmetom sporu bola žalobcom uplatnená zmluvná pokuta voči žalovanému, spolu aj s úrokom
z omeškania, ktorá podľa uzavretej Zmluvy bola dohodnutá v Čl. XII. bodu 2. a 3.. Zmluvná pokuta

bola pre nedodržanie termínov na ukončenie stavby - hrubej skrine vozňa ktoréhokoľvek dráhového
vozidla, ako aj pre nedodržanie termínov na dodanie predmetu Zmluvy dohodnutého v tejto Zmluve
(body 3.1. - 3.12., Čl. IV. Zmluvy). Je zrejmé, že Zmluva bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným ako
podnikateľskými subjektmi. Zmluvná pokuta podľa ust. § 300 Obchodného zákonníka je postavená naobjektívnom princípe, čo znamená objektívnu zodpovednosť zmluvnej strany, ktorá nesplní povinnosť
zabezpečenúzmluvnoupokutou,atobezmožnostiliberácie.Uvedenéznamená,žeokolnostivylučujúce
zodpovednosť (§ 374 Obchodného zákonníka) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu. Podľa

ust. § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, ust. § 300 Obchodného zákonníka, ktoré sa vzťahuje k
zmluvnej pokute, nie je ustanovením kogentným, a preto zmluvné strany sa môžu od tohto zákonného
ustanovenia v Zmluve odchýliť.

92. Pre posúdenie žalobcovho nároku na zmluvnú pokutu a vyhodnotenie obrany žalovaného bolo

v danej veci cez zodpovedanie odbornej otázky potrebné vyhodnotiť, či žalovaný z titulu absencie
vyhlášky, ktorou sa vydáva dopravný poriadok dráh v období od 01.01.2010 do 15.09.2010 mohol a
mal dodržať termíny v Zmluve stanovené alebo táto absencia právnej úpravy spôsobila to, že žalovaný
nemohol dodržať zmluvné termíny, a tým z dôvodov nie na jeho strane nastalo jeho omeškanie s plnením
predmetu Zmluvy. Výsledkom tohto posudzovania bol okresným súdom uskutočnený „legitímny výber"
odborných dôkazov, posudkov, z ktorých vyplynulo, že absencia vyhlášky, ktorou sa vydáva dopravný

poriadok dráh, nemohla spôsobiť omeškanie žalovaného.

93. Pokiaľ už krajský súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že bez ďalšieho okresný súd nemohol
neprihliadať na znalecký posudok ÚSI z titulu výpovede len jedného znalca a bez ďalšieho oproti
uzneseniu okresného súdu č.k. 17Cb/174/2013-1187 zo dňa 23.10.2017 o nepriznaní znalečného

znalcovi Ing. Mičákovi, priradiť výpovednú hodnotu ním vypracovaného znaleckého posudku, tak
uvedené znamenalo, že bolo potrebné, aby okresný súd pristúpil k výpovedi znalcov. Okresný súd preto
postupoval v súlade so zrušujúcim uznesením krajského súdu v spojení s odsekom 101. odôvodnenia
zrušujúceho uznesenia. Za ÚSI bol v konaní pred okresným súdom vypočutý znalec doc. Ing. Ján
Podhorský, PhD. a prof. Ing. Gustáv Kasanický, CSc., MBA. Pokiaľ sa podľa spisového materiálu

okresného súdu títo znalci z ÚSI podieľali na vypracovaní znaleckého posudku, tak bolo namieste, aby
okresný súd v konaní žiadal za splnenia kritérií presvedčivosti, úplnosti znaleckých záverov, aby znalci
zodpovedali na otázky súdu.

94. Okresný súd na základe výsledkov dokazovania, odborných záverov, u ktorých uskutočnil legitímny

výber s prihliadnutím na znalecké posudky Ing. Miloslava Mičáka, doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka, doc.
Ing. Jozefa Gašparíka, PhD. dospel podľa názoru krajského súdu k vecne správnemu záveru, že
dôvodom omeškania žalovaného nemohla byť chýbajúca legislatíva, a to absencia vyhlášky, ktorou sa
vydáva dopravný poriadok dráh. Ak aj krajský súd v odseku 97. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia
uviedol, že vzájomná korešpondencia medzi žalobcom a žalovaným podporne pristupuje k dôkaznému

stavu, pretože zodpovedanie odbornej otázky je primárne na posúdenie danej sporovej veci, uvedené
neznamená, že sa nemá prihliadať na túto vzájomnú korešpondenciu medzi žalobcom a žalovaným. Ak
primárne bola zodpovedaná odborná otázka znalcami, vyhodnotená so záverom okresného súdu, že
absencia vyhlášky, ktorou sa vydáva dopravný poriadok dráh, nebola dôvodom omeškania žalovaného,
tak bolo namieste, ak okresný súd následne prihliadol aj k vzájomnej korešpondencii medzi žalobcom

a žalovaným. Okresný súd preto následne vecne správne poukázal na túto korešpondenciu medzi
žalobcom a žalovaným, keď žalovaný neuvádzal dôvod omeškania pri samotnej konštrukcii DMJ
absenciu vyhlášky, ale poukazuje na okolnosti subdodávok.

95. Krajský súd nehodnotí relevantný ani odvolací dôvod žalovaného v tom, že neuzavretie dodatku

k Zmluve vyložil okresný súd na ťarchu žalovaného. V Zmluve žalobca a žalovaný v Čl. IV. bodu 6.
sa dohodli, že ak v priebehu dodávania predmetu Zmluvy dôjde k zmene všeobecne a individuálne
záväzných právnych noriem vzťahujúcich sa na dodanie a prevádzku predmetných dráhových vozidiel
a predpisov upravujúcich technické, bezpečnostné, ekologické, ako aj akékoľvek iné požiadavky na
predmetné dráhové vozidlá, pričom účinnosť týchto zmien sa bude vzťahovať na dráhové vozidlá,

ktoré sú predmetom dodania podľa tejto Zmluvy, sú zmluvné strany povinné sa o tom vzájomne
informovať a v lehote do 30 dní od účinnosti zmeny týchto noriem uzavrieť písomný dodatok k tejto
Zmluve, v ktorom určia zmenu špecifikácie predmetu Zmluvy v rozsahu vyplývajúcom zo zmenených
noriem, dohodnú sa o zmene ceny predmetu Zmluvy. Ďalej mali dohodnuté, že v období od zmeny
právnych noriem do účinnosti dodatku k tejto Zmluve predávajúci, t.j. žalovaný je povinný prerušiť

dodávanie predmetu Zmluvy. Krajský súd poukazuje na to, že uzavretím Zmluvy so žalobcom sa
žalovaný nepochybne „prihlásil k svojej profesijnej odbornosti", bez ktorej by nemohol prevziať na seba
záväzok zo Zmluvy na dohodnuté plnenie. Ak boli podľa Zmluvy dohodnuté sankcie pre žalovaného
z titulu omeškania z dôvodov na jeho strane, t.j. dohoda zmluvnej pokuty podľa Čl. XII. bodu 2., 3.Zmluvy, tak primárne bol to žalovaný, ktorý vo svojom záujme bol povinný vyvinúť tomu zodpovedajúcu
odbornú obozretnosť a iniciovať vo vzťahu k žalobcovi uzavretie dodatku z dôvodov vzniknutých nie
na jeho strane. Podľa krajského súdu, ak by žalovaný takto postupoval, mal by svoju dôkaznú pozíciu

„výhodnejšiu"pripreukazovaníobrany,žekomeškaniusozmluvnýmplnenímnedošlozdôvodovnajeho
strane, ale napríklad z titulu neposkytnutia súčinnosti žalobcom, hoci v Zmluve sa povinnosť uzavrieť
dodatok vzťahuje k obidvom stranám (Čl. IV. bod 6. Zmluvy). Ak žalovaný v odvolaní namietal spôsob
položenia otázky, protokolovania a hodnotenia výpovede prof. Ing. Gustáva Kasanického, CSc., MBA,
keď na otázku okresného súdu, či žalovaný ako výrobca mohol mať aj iný dôvod, pre ktorý výroba

stála, odpovedal „mohol mať aj iný dôvod", tak nie je možné hodnotiť odpoveď tohto znalca za ÚSI
ako emotívnu, s ohľadom aj na profesionalitu a odbornosť tohto znalca. V konečnom dôsledku tento
znalec za ÚSI mohol svoju odpoveď korigovať, upraviť, čo sa na pojednávaní pred okresným súdom
dňa 01.10.2020 nestalo. Okresný súd po zrušujúcom uznesení krajského súdu hodnotil presvedčivosť
znaleckých posudkov po zopakovanom dokazovaní a výpovedi znalcov, ktorý postup nie je možné
hodnotiť ako svojvoľný, pretože ak mal okresný súd prijať záver presvedčivosti znaleckých posudkov v

odpovedi na odbornú otázku, nevyhnutne musel tieto dôkazy opätovne vykonať. Krajský súd dodáva,
že okresný súd hodnotil i protichodnosť odborných záverov znaleckých posudkov s ohľadom k ich
presvedčivosti. Nehodnotil ich odborné závery, správnosť odborných záverov, ale to, ktoré znalecké
posudky majú v sebe presvedčivosť a logičnosť, na čo bol okresný súd oprávnený, čo vo výsledku bolo
zhodnotené so záverom okresného súdu o presvedčivosti znaleckých posudkov Ing. Miloslava Mičáka,

doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka, doc. Ing. Jozefa Gašparíka, PhD., podľa ktorých odborných záverov
chýbajúca vyhláška - dopravný poriadok dráh, nebola dôvodom omeškania žalovaného. Inými slovami
vyjadrené krajským súdom, podľa tejto skupiny odborných záverov, vyhodnotených ako presvedčivých,
žalovaný mohol dodržať zmluvné termíny i z titulu absencie uvedenej právnej úpravy. Žalovaný sa preto
žalobcom uplatnenej zmluvnej pokute neubránil, ak nebolo preukázané, že nie z dôvodov na strane

žalovaného neboli dodržané zmluvné termíny.

96. Žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že ak v období od 01.01.2010 do 15.09.2010 absentovala
vyhláška o dopravnom poriadku dráh, tak uvedené zasiahlo do zmluvne dohodnutých termínov plnenia
tak, že neexistoval technický predpis, ktorý by záväzne určoval parametre novo vyrobeného dráhového

vozidla, neboli definované záväzné parametre na konštrukciu výroby, skúšky a schvaľovanie dráhového
vozidla, pričom podľa uzavretej Zmluvy bol žalovaný povinný predmet plnenia odovzdať podľa v
tom čase platných a účinných predpisov. Žalovaný namietal aj to, že v rozhodnutí o schválení typu
železničného vozidla sa nachádza priamy odkaz na ustanovenia vyhlášky o dopravnom poriadku
dráh. Žalovaný v odvolaní namietal, že nemohol pokračovať vo výrobe v oblastiach hmotnosť DMJ,

brzdový systém, pult rušňovodiča DMJ. Bez schválenej vyhlášky o dopravnom poriadku dráh podľa
žalovaného nebolo možné plniť predmet Zmluvy, pretože vyhláška o dopravnom poriadku dráh
upravovala celý proces schvaľovania vozidla. Žalovaný poukázal na to, že schvaľovací proces overuje
zhodu skutočných parametrov novo vyrobeného dráhového vozidla (tolerancie hmotnosti, dodržanie
zábrzdnej vzdialenosti, prvky pultu rušňovodiča) so záväznými parametrami určenými technickým

predpisom, ktorým podľa žalovaného bola vyhláška o dopravnom poriadku dráh, ktorá v rozhodnom
čase od 01.01.2010 do 15.09.2010 neexistovala. Žalovaný namietal, že okresný súd sa nevysporiadal s
odbornými dôkazmi žalovaného, so závermi Výskumného ústavu dopravného, a.s., Žilina, Výskumného
ústavu železničního, a.s., Praha, ako aj, že okresný súd nevyhodnotil stanovisko ÚSI zo dňa 19.10.2020,
v ktorom boli obsiahnuté odpovede na otázky okresného súdu zo dňa 07.10.2020 (č.l. 2869 spisu).

Krajský súd k tomuto odvolaciemu dôvodu žalovaného uvádza, že boli zhodnotené okresným súdom
aj tieto dôkazy, čoho dôkazom je to, že okresný súd vo výsledku hodnotenia dôkazov žalobcu a
žalovaného vyjadril skutkový a právny záver a súčasne zdôvodnil to, že ak sa dôkazy žalobcu a
žalovaného v odpovedi na odbornú otázku rozchádzali, tak na základe akých skutočností uskutočnil
„výber" dôkazov, z ktorého „výberu" vyplynula presvedčivosť súkromno-znaleckých posudkov žalobcu

v spojení s presvedčivosťou súdno-znaleckého posudku vypracovaného v tom čase znalcom Ing.
Mičákom. Pokiaľ krajský súd uviedol, že korešpondencia medzi žalobcom a žalovaným má len podpornú
povahu, tak uvedené znamená to, že k okruhu dôkazov predložených žalobcom, ich presvedčivosti
následne a podporne pristupuje vzájomná korešpondencia medzi žalobcom a žalovaným, v ktorej
žalovaný neuvádzal dôvod omeškania chýbajúcu právnu úpravu vyhlášky o dopravnom poriadku dráh.

Pokiaľ mala byť absencia vyhlášky o dopravnom poriadku dráh podľa obrany žalovaného dôvodom, pre
ktorý nemohol dodržať zmluvné termíny, t.j. že nastalo omeškanie žalovaného nie z dôvodov na jeho
strane, tak ak by žalovaný postupoval podľa Čl. IV. bodu 6. Zmluvy, mal by výhodnejšiu dôkaznú pozíciu,t.j. ak by žalovaný žalobcovi oznámil absenciu vyhlášky o dopravnom poriadku dráh a do momentu
účinnosti dodatku k Zmluve o zmene termínov plnenia by prerušil dodávanie predmetu Zmluvy.

97. Zo súkromno-znaleckého posudku predloženého žalobcom, vypracovaného doc. Ing. Jozefom
Gašparíkom, PhD. č. 1/2015 zo dňa 30.7.2015 (č.l. 853 a nasl. spisu, zväzok č. 2 spisu) vyplynulo, že
žalovaný z hľadiska platnej právnej úpravy mohol riadne a včas dodať príslušné železničné dráhové
vozidlá podľa špecifikácie obsiahnutej v Zmluve, ak podkladom pre výrobu a schválenie typu dráhového
vozidla a jeho uvedenie do prevádzky boli technické špecifikácie Interoperability (TSI), technické normy

(EN, STN, UIC kódexy) a zákon č. 513/2009 Z.z. o dráhach v znení neskorších zmien, ktoré dostatočne
upravovali technické požiadavky a požiadavky na schválenie typu vozidla a jeho uvedenie do prevádzky.
Zo súkromno-znaleckého posudku vypracovaného doc. Dr. Ing. Radkom Knoflíčkom č. 1691-38/2017 zo
dňa 25.10.2017 (č.l. 1217 a nasl. spisu, zväzok č. 3 spisu) vyplynulo, že absencia vyhlášky o dopravnom
poriadku dráh v období od 01.01.2010 do 15.09.2010 nemala vplyv na plnenie termínov dohodnutých v
Zmluve, pretože včasnou výrobou - stavbou hrubej skrine vozidiel zo strany výrobcu sa mohli následne

kompletovať zostavy dráhových vozidiel diesel motorových jednotiek - motorové a vložené vozy a
žalovaný mohol s hotovými DMJ radu 861 vyčkať do zahájenia procesu ich schválenia ako typu zo strany
kompetentných úradov na území Slovenskej republiky existujúcich v sledovanom období, pričom, pokiaľ
by boli splnené náležitosti vývoja a výroby nového dráhového vozidla radu 861, nebol dôvod očakávať,
že by proces schvaľovania typu neprebehol úspešne.

98. Podľa Čl. III. Zmluvy sa žalovaný zaviazal dodať žalobcovi diesel motorové jednotky podľa bodu
2.1. tohto článku Zmluvy a zároveň sa žalovaný zaviazal touto Zmluvou dodať žalobcovi technickú
dokumentáciu podľa bodu 2.2. tohto článku Zmluvy, vykonať skúšky dodávaného predmetu Zmluvy
podľabodu2.4.1.a2.4.2.tohtočlánkuZmluvy,zaškoliťzamestnancovžalobcupodľabodu2.4.3.a2.4.4.

tohto článku Zmluvy a zabezpečiť pre žalobcu schválenie všetkých na základe tejto zmluvy dodaných
nových typov dráhových vozidiel podľa bodu 2.5. tohto článku Zmluvy.

99. Pokiaľ žalovaný namietal, že okresný súd nevyhodnocoval odborné vyjadrenia predložené
žalovaným, tak podľa odseku 44. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu tento

zhodnocoval aj odborné vyjadrenia predložené žalovaným, ktoré boli predložené ako listinné dôkazy
žalovaným. Nepochybne to však boli znalecké posudky znalcov Ing. Mičáka, doc. Ing. Jozefa Gašparíka,
PhD. a doc. Dr. Ing. Knoflíčka, podporné dôkazy, a to zápisy z kontrolných dní a okresným súdom
vyhodnotená nie dostatočná presvedčivosť výpovedí znalcov ÚSI, ktorí sa podieľali na vyhotovení
kontrolného znaleckého posudku, na základe čoho konštatoval zodpovedanie odbornej otázky v tom, že

absencia vyhlášky o dopravnom poriadku dráh nebola dôvodom, pre ktorý žalovaný nedodržal zmluvne
stanovené termíny. Zo súkromno-znaleckého posudku doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka vyplynulo, že
neexistencia vyhlášky o dopravnom poriadku dráh neovplyvnila proces montáže elektrických zariadení
dráhových vozidiel, konštrukciu a návrh elektrických zariadení, pretože pre tieto činnosti platili celé
súbory STN, STN - EN, TNŽ, ktoré bolo nutné pri realizácii DMJ rady 861 akceptovať. Rovnako

neexistencia vyhlášky o dopravnom poriadku dráh nemala vplyv na funkčné a bezpečnostné požiadavky,
na brzdenie vlaku, stanovište rušňovodiča, dverové otvory a technické podmienky. V rámci súkromno-
znaleckého posudku vypracovaného znalcom doc. Ing. Jozefom Gašparíkom, PhD. sa uvádza, že
proces schvaľovania dráhových vozidiel je dostatočne upravený v zákone č. 513/2009 Z.z. o dráhach
a o zmene a doplnení niektorých zákonov s tým, že tento zákon aj obsahuje dostatočné podmienky

pre proces technicko-bezpečnostnej skúšky a stanovuje požiadavky na posúdenie zhody s normami
TSI. Podrobnosti konštrukčného riešenia jednotlivých komponentov sú riešené v jednotlivých normách
TSI, EN, STN, UIC kódexov a predpisov. Súdno-znalecký posudok vypracovaný v tom čase znalcom
Ing. Miloslavom Mičákom konštatuje, že konštrukciu dráhového vozidla nerieši vyhláška o dopravnom
poriadku dráh, ale predovšetkým technické normy, a to normy TSI, UIC, STN. Ak okresný súd v rámci

nového zhodnotenia dôkazov predložených žalobcom a žalovaným dospel k záveru, že dôvodom
omeškania žalovaného nebola chýbajúca právna úprava, a to vyhláška o dopravnom poriadku dráh, tak
jeho závery boli vecne správne, s ktorými sa krajský súd práve z dôvodu aplikácie ust. § 387 ods. 2
CSP stotožňuje.

100. V rámci dokazovania a nového zhodnotenia dôkazov pred okresným súdom bolo zistené, že
vyhláška č. 351/2010 Z.z. o dopravnom poriadku dráh, ktorá nadobudla účinnosť od 15.09.2010, v
Prílohe č. 2 nemá uvedenú konkrétnu hodnotu jednotlivých parametrov, a to prvá časť Prílohy č. 2,
pričom druhá časť Prílohy č. 2 tejto vyhlášky nebola relevantná pre danú sporovú vec. Pokiaľ aj tretiačasť prílohy č. 2 vyhlášky č. 351/2010 Z.z. obsahuje kritériá pre prevádzkovú brzdu, požiadavky na
stanovište rušňovodiča a ďalšie podmienky, tak na základe zhodnotených dôkazov podľa súkromných
znaleckých posudkov doc. Ing. Jozefa Gašparíka, PhD., doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka, zo súdno-

znaleckého posudku vypracovaného okresným súdom ustanoveného znalca Ing. Miloslava Mičáka -
Znalecký posudok č. 002/2015, bolo možné potrebné údaje nachádzať v súboroch noriem STN, STN
- EN, TNŽ, ktoré bolo nutné pri realizácii DMJ rady 861 akceptovať. V súkromno-znaleckom posudku
vypracovanom doc. Dr. Ing. Radkom Knoflíčkom sa konštatuje, že neexistencia vyhlášky o dopravnom
poriadku dráh nemala vplyv na funkčné a bezpečnostné požiadavky, na brzdenie vlaku, stanovište

rušňovodiča, dverové otvory a technické podmienky.

101. Ak právna úprava v období od 01.01.2010 do 15.09.2010 nebola komplexná, tak bolo zrejmé, že v
tom čase existujúca právna úprava, normy, čo zistil aj okresný súd v rámci vykonávaného dokazovania
priposudzovaníazodpovedaníodbornejotázky,dávalapriestoržalovanémupostupovaťpodľauzavretej
Zmluvy a v tom čase platných právnych predpisov, aby realizoval predmet svojho záväzku podľa Zmluvy,

t.j. plnil ho v rozsahu a v časovej postupnosti tak, ako sa zaviazal. Krajský súd v zmysle výsledkov
vykonaného dokazovania však poukazuje na jednotlivé prílohy vyhlášky o dopravnom poriadku dráh
č. 351/2010 Z.z., konkrétne Prílohu č. 2, ktorá sa delila na prvú, druhú, tretiu a štvrtú časť, ktorá
prvá časť neobsahovala v sebe konkrétnosti technického charakteru a v ostatnej časti technické údaje
podľa zhodnotených odpovedí odborných otázok, z ktorých okresný súd vychádzal, žalovaný mohol

čerpať z iných noriem (odsek 22., 50. odôvodnenia rozsudku okresného súdu). Ak žalovaný zvýraznil
ako riziko situáciu nerešpektovania právnych predpisov platných v čase dodania každého jednotlivého
dráhového vozidla, tak vo vzťahu k tomuto zvýraznenému riziku sa primerane s odbornou spôsobilosťou,
starostlivosťou nesprával, keď neinicioval práve z tohto dôvodu zmenu Zmluvy. Nie každá absencia
právnej úpravy je dôvodom, pre ktorý nemôže zmluvná strana splniť svoj záväzok. Práve znaleckým

dokazovaním, jeho zhodnotením, zhodnotením všetkých dôkazov zo strany okresného súdu bolo
podrobne rozoberané, či samotná absencia vyhlášky č. 351/2010 Z.z. o dopravnom poriadku dráh,
účinná od 15.09.2010, mohla, resp. nemohla zasiahnuť do dodržania termínov žalovaným. Výsledky
dokazovania, ich zhodnotenie preukázali to, že nebol tu relevantný vplyv absencie tejto právnej úpravy,
t.j. priamy, bezprostredný vplyv, ktorý by mal spôsobiť omeškanie žalovaného so splnením Zmluvy. Ak

nebolo preukázané, že dôvodom omeškania žalovaného bola absencia právnej úpravy a vyhodnotené
vykonané dokazovanie v odbornej otázke dalo záver, že absencia nemohla byť dôvodom omeškania
žalovaného s plnením predmetu zmluvy, tak je potrebné konštatovať, že platilo omeškanie žalovaného
z dôvodov na jeho strane.

102. Krajský súd upriamuje pozornosť na odsek 50. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného
súdu, v ktorom okrem iného okresný súd podrobne poukazuje na zápisy z kontrolných dní, na ktoré
zisteniakrajskýsúdodkazuje.Kodvolaciemudôvodužalovaného,žeokresnýsúdnevyhodnotilpísomné
odpovede ÚSI, sa poukazuje na odsek 51. odôvodnenia rozsudku okresného súdu, v ktorom okresný
súd poukazuje na odpovede ÚSI, na otázky okresného súdu.

103. K odvolaciemu dôvodu žalovaného k splatnosti zmluvnej pokuty podľa Čl. XII. bodu 2., 3.
Zmluvy krajský súd uvádza, že pre splatnosť zmluvnej pokuty nebolo žalobcom a žalovaným ako
zmluvnými stranami dohodnuté, že je potrebné vyúčtovanie, pretože zmluvná pokuta vzniká omeškaním
žalovaného.

104. Odvolací súd uvádza, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nie je nárokom, pre vznik ktorého
právna a v danej veci zmluvná úprava vyžaduje predchádzajúce uplatnenie u povinnej osoby -
žalovaného. Vyplýva to z uzavretej Zmluvy Čl. XII. bodu 2., 3. a zákonnej úpravy zmluvnej pokuty
podľa ust. § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Pre splatnosť zmluvnej pokuty bol určujúci

moment porušenia povinnosti, pre ktorý bola zmluvná pokuta dohodnutá, a preto pre jej splatnosť sa
nevyžadovalo vyčíslenie, resp. uplatnenie u žalovaného. Vyplýva to zo samotného charakteru zmluvnej
pokuty v zmysle ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď účastník, ktorý zmluvnú povinnosť
poruší, pre ktoré porušenie je zmluvná pokuta dohodnutá, je povinný takúto zmluvnú pokutu zaplatiť.
Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vzniká momentom porušenia zmluvnej povinnosti, a tým nie je

výslovne potrebná výzva na úhradu takejto zmluvnej pokuty. V tejto súvislosti analogicky krajský súd
poukazuje na to, že ak sa právo na zmluvnú pokutu premlčuje, a to v premlčacej dobe odo dňa, keď
sa mohlo právo vykonať po prvý raz, čo v prípade práva na zmluvnú pokutu znamená, že lehota
začína plynúť počnúc dňom, keď došlo k porušeniu zmluvnou pokutou zabezpečeného záväzku, resp.povinnosti,t.j.zákonitemusíísťosplatnúzmluvnúpokutu,apretoajjejsplatnosťjeviazanánaporušenie
zmluvnej povinnosti, pre ktorú bola zmluvná pokuta dohodnutá. Z daného vyplýva, že sa nevyžaduje
osobitná výzva, resp. žiaden ďalší úkon k tomu, aby nadobudla splatnosť. Tento záver krajského súdu

potvrdzuje ust. § 393 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého pri právach vzniknutých z porušenia
povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie
niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že
pokiaľ by právo nebolo splatné, nemohla by ani začať plynúť premlčacia doba z titulu porušenia zmluvnej
povinnosti žalovaným tak, ako bola vyjadrená v Čl. XII. Zmluvy, označenom „Zodpovednosť za škodu a

sankcie". Krajský súd upriamuje pozornosť na Zmluvu o dojednaní zmluvnej pokuty, k splatnosti ktorej sa
nevyžadoval žiaden ďalší úkon, ale len právna skutočnosť porušenia povinnosti, na ktorú bola viazaná
zmluvná pokuta, a tak na jej vznik, ako aj splatnosť sa nevyžadoval ďalší úkon zo strany žalobcu.

105. Závislé výroky III., IV. o náhrade trov súdneho konania osobitnými odvolacími dôvodmi žalovaného
neboli napadnuté, preto ako výroky závislé od výroku vo veci samej, a to výroku I. boli potvrdené ako

vecne správne.

106.Krajskýsúdnezistilrelevantnosťanijednéhozodvolacíchdôvodovžalovaného,pretovovyvolanom
odvolacom konaní rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., III., IV. potvrdil ako vecne správne
rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Krajský súd dodáva, že ani v odvolacom konaní nie

je povinnosťou súdu dať odpoveď na každý odvolací dôvod sporovej strany, ale len na tie, ktoré
pre posúdenie napadnutého rozsudku okresného súdu boli podstatné a rozhodné, k čomu zo strany
krajského súdu ako odvolacieho súdu došlo. Z dôvodu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP krajský súd k
napadnutým výrokom I. a k závislým výrokom III., IV. odkazuje na odôvodnenie rozsudku okresného
súdu, viažuce sa k týmto výrokovým častiam.

107. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V tomto odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému
voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania, o výške ktorej
náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia za aplikácie

ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.