Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2022

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14Csp/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117223198
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2022:2117223198.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrnavavkonanívedenompredsudkyňouMgr.AndreouTomašovičovou,vovecižalobkyne:

Y. Q., W.. X.X.XXXX, F. H. A. XX, zastúpená: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o.,
so sídlom Legionárska 7158/5, Trenčín, IČO: 47 256 907, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 3.122,50 eur
a o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 1.000 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1.031,21 eur zastavuje.

II. Súd konanie o návrhu na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 500 eur
zastavuje.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2.091,29 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 eur, do troch

dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V.Žalobkyňamánároknanáhradutrovkonaniaovydaniebezdôvodnéhoobohateniavrozsahu33,94%.

VI. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.12.2017 domáhala vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu pôvodne vo výške 3.122,50 eur z titulu

bezdôvodného obohatenia, primerané finančné zadosťučinenie pôvodne v sume 1.000 eur a náhradu
trov konania

2. Žalobkyňa odôvodnila svoju žalobu tým, že dňa 24.7.2013 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške
1.500 eur so splatnosťou 42 mesačných splátok, s výškou splátky 80,37 eur a s celkovou čiastkou na
úhradu 3.375,54 eur. Zároveň bola žalobkyňa povinná zaplatiť odmenu za poskytnuté služby vo výške

215,75 eur. Ako vyplýva z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX, žalobkyni bol schválený úver vo výške 1.500 eur so splatnosťou na 42
mesiacov, s mesačnou splátkou úveru 80,37 eur, s dátumom splatnosti prvej splátky úveru 1.9.2013,
s dátumom splatnosti poslednej splátky úveru 1.2.2017, s mesačnou periodicitou splácania úveru,dátumom splatnosti splátky v priebehu periódy splácania v 1. deň, ročnou percentuálnou mierou
nákladov úveru 68,43 %, s priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov platnej ku dňu
podpísania zmluvy o revolvingovom úvere 48,52 %, celková čiastka, ktorú musí žalobkyňa zaplatiť

je 3.375,54 eur, odplata za poskytnutie služby podľa Dohody o poskytnutí služby je 215,75 eur, s
ročnou úrokovou sadzbou úveru 70,01 %. Schválená výška revolvingu je 902,92 eur, s výškou RPMN
60,49 %. Žalobkyňa má za to, že napadnutá zmluva neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 1 zákona. V
oboch prípadoch žalobkyňa so žalovaným spísali žiadosť o poskytnutie úveru, následne žiadosť bola

podpísaná žalovaným. V čase uzavretia žiadosti zostala časť, kde sú uvedené údaje o chválenom
revolvingovom úvere s uvedením výšky úveru a všetkých náležitostí týkajúcich sa splátok, úrokov
a ročnej percentuálnej miery nákladov, nevyplnená. Žalobkyni následne došlo oznámenie veriteľa o
schválení zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré oznámenie nie je však podpísané zo strany žalobkyne.
Z toho vyplýva, že žalobkyňa so žalovaným neuzavreli písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak,
ako to má na mysli ustanovenie § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. V čase podpisu zmluvy

žalobkyňa nevedela, v akej výške a s akými podmienkami jej bude schválený úver, pretože vypisuje
len žiadosť o poskytnutie úveru a schválenie úveru jej má byť oznámené následne žalovaným, kde už
nemá možnosť ovplyvniť výšku úveru, ani podmienky, za ktorých je úver poskytnutý. Zároveň napadnutá
úverová zmluva je v rozpore s ustanovením §-u 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch,
nakoľko neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a §-u 9 ods. 2

písm. f) podľa ktorého zmluva musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, pretože údaj 42 mesiacov nie je možné považovať za termín
konečnej splatnosti úveru. Zmluva obsahuje úrokovú sadzbu vo výške 70,01 % ročne, ktorá výrazne
prevyšuje odplatu obvyklú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery. Podľa informácií NBS SR v júli
roku 2013 bola priemerná ročná úroková miera pri spotrebiteľských úveroch poskytnutých v obchodných

bankách 12,99 %. Zmluva o úvere, ktorá má byť podkladom pre zrážky zo mzdy je tak bezúročná a
bez poplatková, z dôvodu absencie zákonom stanovených náležitostí. Žalobkyňa považuje aj Dohodu
o poskytnutí služby súvisiacu s predmetným úverom za absolútne neplatný právny úkon pre rozpor s
dobrými mravmi. Nakoľko bola súčasťou vopred pripraveného formulára, nebola individuálne dojednaná
a žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť službu, ktorú nedostala a vôbec dostať nemusí. Naviac jej poskytnutie

je podmienené splnením ďalších podmienok. Žalobkyňa zaplatila žalovanému zo zmluvy doposiaľ sumu
4.406,75 eur titulom úveru a sumu 215,75 eur titulom Dohody o poskytnutí služby. Výška úveru bola
1.500 eur. Žalovaný sa tak na úkor žalobkyne obohatil o 3.122,50 eur, ktoré bezdôvodné obohatenie je
žalobkyni povinný vydať. Žalovaný je podnikateľom v oblasti spotrebiteľských úverov a preto má konať v
súlade so zákonmi na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný porušil práva žalobkyne ako spotrebiteľa a je preto

povinný zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie s ohľadom na výrazný zásah do práv žalobkyne
a neprimerané praktiky žalovaného pri vymáhaní úveru, ktoré značne nepriaznivo pôsobili na zdravotný
aj psychický stav žalobkyne. Žalobkyňa si preto uplatnila výšku zadosťučinenia pôvodne vo výške 1.000
eur, ktorú považuje za primeranú výške úveru, morálnej a majetkovej ujme. Žalobkyňa na preukázanie
svojho nároku predložila listinné dôkazy, a to Zmluvu o revolvingovom úvere, Oznámenie veriteľa o

schválení úveru dlžníkovi.

3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že zmluva je uzatvorená platne. Poprel tvrdenie
o tom, že v prípade predmetnej zmluvy nebola splnená požiadavka na písomnú formu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Medzi návrhom

na uzavretie zmluvy v podobe žiadosti o poskytnutie úveru a prijatím návrhu veriteľom, nie je pokiaľ
ide o údaje dohodnuté medzi zmluvnými stranami, žiaden podstatný rozdiel, v zmysle ktorého by
bolo možné toto prijatie návrhu považovať za nový návrh, s ktorým by žalobca ako navrhovateľ
zmluvy nevyslovil súhlas. V súvislosti s dojednávaním zmluvy o úvere, nie všetky údaje predstavujúce
náležitosti zmluvy sú objektívne dohodnuteľné, ako napríklad údaj o priemernej hodnote RPMN a

výška RPMN. Strany sa dohodli na všetkých skutočnostiach, ktoré pre vznik úverovej zmluvy sú
podstatné. Žalovaný nesúhlasí s tým, že v predmetnej zmluve absentujú náležitosti podľa § 9 zákona
o spotrebiteľských úveroch, následkom čoho je nutné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Úver môže byť bezúročný len vtedy, ak ide o náležitosť, ktorej neuvedenie je spôsobilé objektívne
spochybniť rozsah záväzku spotrebiteľa. Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti úveru poukázal na to,

že z ustanovenia článku 4. ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva: „Deň splatnosti poslednej splátky
úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru.“
Deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi,
čím je splnená požiadavka vyplývajúca z uvedeného zákonného ustanovenia. Pokiaľ ide o členeniejednotlivých splátok, výklad podávaný žalobcom neobstojí. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z
22.2.2018, č. k. 3 Cdo 146/2017: „Nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala
číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky.“ Žalovaný popiera

ajtvrdeniežalobcuovýškeodplaty,nakoľkotátojevsúladesprávnouúpravouzohľadňujúcoupriemernú
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. K neplatnosti Dohody o poskytnutí služby uviedol, že
dohodanebolapodmienkou aanipredpokladomprevznikzmluvyospotrebiteľskomúvere.Žalobkyňaju
nemusela uzatvoriť a ani netvrdila a nepreukazovala opak. Dohoda bola osobitne podpisovaná. A teda je
individuálne dojednaná v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V časti uplatneného primeraného

finančného zadosťučinenia uviedol, že žalobca neuniesol ani v minimálnom rozsahu dôkazné bremeno
svojho tvrdenia. Poprel, že by existoval dôvod na vydanie bezdôvodného obohatenia.

4. Dňa 3.10.2018 doručila žalobkyňa do spisu čiastočné späťvzatie žaloby vo výške 1.031,21 eur z titulu
bezdôvodného obohatenia a vo výške 500 eur z titulu primeraného finančného zadosťučinenia, nakoľko
žalobkyňa z predmetnej zmluvy zaplatila sumu 3.375,54 eur, pričom reálne prijala sumu 1.284,25 eur,

takže žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil sumou vo výške 2.091,29 eur.

5. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

7. Podľa§146ods.1CSP,súdkonanienezastaví,akžalovanýsospäťvzatímžalobyzvážnychdôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Žalobkyňa zobrala žalobu v časti späť pred pojednávaním vo veci samej, z toho dôvodu súd konanie v
tejto časti vo výroku I. a vo výroku II. zastavil, keď nebol potrebný súhlas žalovaného s týmto čiastočným
späťvzatím, vzhľadom na okamih, ktorým ku späťvzatiu došlo.

9. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní súdu uviedol, že žalovaný porušil svoje povinnosti
vyplývajúce mu z ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa
so žalovaným podpísala len žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, následne jej bolo zaslané
oznámenie veriteľa o schválení úveru, na ktoré žalobkyňa nemohla reagovať. V tomto smere žalovaný
porušil ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, čo podľa ustanovenia § 11 ods. 1

písm. a) zakladá bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalobkyňa sa nestotožňuje s argumentáciou
žalovaného, keďže v čase uzatvárania zmluvy nemohol žalovaný predpokladať vývoj legislatívy a
nemožno sa takýmto spôsobom vyviniť z nedodržania zákonných povinností v čase uzatvárania
zmluvy, ktorým je neuvedenie povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve taktiež
absentujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k), čo taktiež podľa § 11 ods. 1 písm. b) znamená,

že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Taktiež neobstojí tvrdenie žalovaného o platnosti
právneho úkonu dohody o poskytovaní služieb, žalobkyňa mala v čase žiadania o poskytnutie úveru
jediný záujem, a to získanie úveru na preklenutie nepriaznivej situácie a preto nebolo v jej záujme
žiadať o iné spoplatnené služby. Z uvedeného dôvodu je preto predmetný úkon pre nedostatok vôle
neplatný. Dohoda o poskytovaní služieb bola žalobkyni predložená na podpísanie spolu so žiadosťou o

poskytnutieúveruatakžalobkyňanemalanavýber,čidohoduuzatvoriťalebonie.Žalobkyňasavobdobí
uzatvorenia zmluvy nachádzala v nepriaznivej životnej situácii, predmetnú zmluvu uzatvorila za účelom
preklenutia daného nepriaznivého obdobia, žalovaný poskytol žalobkyni sumu vo výške 1.284,25 eur,
pričom žalobkyňa bola povinná zaplatiť mu sumu vo výške 3.375,54 eur. Žalobkyňou uplatňovaná výška
finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur je primeraná vzhľadom na podstatný rozdiel sumy, ktorú

žalovaný poskytol žalobkyni a ktorú mala žalobkyňa zaplatiť, pretože finančná situácia žalobkyne sa
uzatvorením zmluvy so žalovaným ešte viac zhoršila. Na žalobkyňu bol zo strany žalovaného vyvíjaný
nátlak s cieľom, aby uhradila dlžnú sumu nad rámec poskytnutej istiny. Žalobkyňa sa v dôsledku
uvedeného správania žalovaného dostala do zlého psychického rozpoloženia, ktoré sa v súbehu s jej
dočasnou nepriaznivou životnou situáciou podpísalo aj na jej zdravotnom stave a celkovej kvalite života

jej samotnej, ako aj jej rodiny.

10. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že žalovaný dňa 26.8.2015 zaslal jej zamestnávateľovi výzvu na
vykonávanie zrážok zo mzdy, na základe ktorej boli žalobkyni vykonávané pravidelné zrážky zo mzdy vovýške 80,37 eur, a to až do dňa podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 16.11.2017.
Posledná zrážka zo mzdy bola vykonaná v októbri 2017, ďalšie zrážky vykonávané už neboli, nakoľko
jej zamestnávateľ od zrážok upustil potom, ako bol kontaktovaný jej právnym zástupcom. Žalovaný na

ňu vyvíjal nátlak prostredníctvom neustáleho kontaktovania, a to ako telefonicky, tak aj formou osobných
návštev v mieste jej trvalého pobytu. Návštevy zo strany žalovaného boli neprimerané, pretože mala v tej
dobemaloletúdcéru,navštevovalajupanisktorouuzatváralazmluvuamajiteľalebokonateľspoločnosti
Profi Credit. Návštevy začali, keď nedodržala termín splatnosti, neboli pravidelné, ale časté, takmer
po každom nedodržaní splatnosti konkrétnej splátky. Neohlásili sa, len prišli a zazvonili, pričom chceli

splátku v hotovosti, ak nemala hotovosť doma chceli, aby vložila peniaze čo najskôr na účet. Častokrát
odišla aj z práce aby peniaze v určenej lehote vložila na účet, za tým účelom musela aj cestovať, pretože
býva na dedine. Tiež ju často hľadali aj keď nebola doma, dozvedela sa o tom od manžela, svokry,
prípadne ju hľadali u susedov. Pre nezaplatenú splátku jej aj telefonovali. Takto ju navštevovali do doby,
kým neboli nariadené zrážky zo mzdy, potom návštevy ustali.

11. Podaním doručeným súdu dňa 15.12.2021 žalobkyňa, pokiaľ ide o uplatnený nárok na primerané
finančné zadosťučinenie upresnila, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia plní vo vzťahu
k porušovateľovi práva sankčnú funkciu, ktorej cieľom nie je kompenzovať spotrebiteľa, ale potrestať
porušovateľa práva za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k spotrebiteľovi a ktorým
mu spôsobil škodu. Je pritom bez právneho významu, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože

postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy. Žalovaný preukázateľne porušil svoje povinnosti, stanovené
mu zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, preto je povinný zaplatiť žalobkyni primerané
finančnézadosťučinenie.Včase,kedyžalobkyňauzatvorilasožalovanýmzmluvu,bolajejmzdajediným
príjmom štvorčlennej rodiny, nakoľko manžel žalobkyne bol v danom čase dlhodobo práceneschopný,
pričom táto skutočnosť nepriaznivo ovplyvnila životnú situáciu rodiny žalobkyne, ktorej členmi sú taktiež

dve maloleté deti. Jej mesačný príjem sa v tom čase pohyboval na hranici minimálnej mzdy. Žalobkyni
boli vykonávané zrážky zo mzdy v období od augusta 2015 až do októbra 2017, a to na základe Dohody
o zrážkach zo mzdy, ktorá je neplatným právnym úkonom. Do času doručenia výzvy na vykonanie zrážok
zamestnávateľovi žalobkyne, boli zo strany žalovaného neustále realizované telefonáty, SMS správy a
osobné návštevy žalobkyne v mieste jej trvalého bydliska, čo žalobkyňa považuje za zásah do jej práv

a právom chránených záujmov. Po vykonávaní zrážok zo mzdy, bola žalobkyňa donútená zaplatiť sumu
vo výške 3.375,54 eur, čo predstavuje takmer trojnásobok poskytnutej sumy vo výške 1.284,25 eur.
Žalobkyňa bola nútená v rovnakom období uhrádzať aj hypotekárny úver, elektrinu, plyn, vodu a všetky
náklady nevyhnutné na zabezpečenie jej domácnosti a maloletého dieťaťa, takže akýkoľvek výdavok
navyše bol pre ňu neúnosný.

12. Žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu dňa 8.3.2022 poprel tvrdenia žalobkyne o osobných
návštevách v mieste trvalého bydliska, o neustále sa realizovaných telefonátoch a o zasielaní SMS
správ. Poukázal zároveň na to, že podľa zákona o spotrebiteľských úveroch je veriteľ povinný informovať
spotrebiteľa o tom, že nedošlo k splateniu splátky zo spotrebiteľského úveru v lehote jej splatnosti ako

aj na vzniknuté omeškanie, a to písomne alebo formou krátkej textovej správy, a to najneskôr do 15 dní
odo dňa splatnosti tejto splátky zo spotrebiteľského úveru. Tým, že došlo k začatiu vykonávania zrážok
zo mzdy, je nesporné, že sa tak stalo v čase omeškania so splácaním.

13. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

14. Podľa § 297 veta prvá CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.

15. Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsaslistinnýmidôkazmioznačenýmiapredloženými

žalobkyňou, jej výsluchom, a zistil nasledovný skutkový stav veci, na základe ktorého rozhodol v súlade
s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní v neprítomnosti žalovaného, ktorý
mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené, na pojednávanie sa nedostavil, pričom svoju neúčasť
riadne a včas ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

16. Žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzavreli Zmluvu o úvere/revolvingovom úvere č.
8100060487, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni úver vo výške 1.500 eur, ktorý
sa žalobkyňa zaviazala splácať v 42-och mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo výške 80,37 eur, s
celkovou čiastkou na úhradu 3.375,54 eur. V časti 5. zmluvy - Údaje o požadovanom revolvingovomúvere, žalobkyňa vyplnila údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu a v tejto
časti bola uvedená ročná percentuálna miera nákladov úveru ako predpokladaná RPMN za úver vo
výške 70,01 %. Žalovaný ako veriteľ podpísal uvedenú listinu dňa 24.7.2013, pričom vyplnil údaje

o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v časti 6. zmluvy - Údaje o schválenom
revolvingovom úvere, v ktorej bola RPMN za úver uvedená vo výške 68,43 %. Priemerná RPMN za úver
bola uvedená vo výške 48,52 %. V bode 8.1. až 8.6. zmluvy bola obsiahnutá Dohoda o poskytnutí služby
podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorou sa žalovaný zaviazal ako veriteľ poskytnúť žalobkyni
akodlžníkovinajejžiadosťslužbuspočívajúcuvmožnostiodkladumaximálnetrochakýchkoľveksplátok

úveru pri splnení nižšie uvedených podmienok a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu vo výške
215,75 eur za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti splátok. Žalovaný poskytol žalobkyni
sumu1.284,25eur(1.500eur-215,75eur),pričomžalobkyňanazmluvuzaplatilacelkomsumu3.375,54
eur. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 24.7.2013 súd zistil, že prvá splátka úveru
bola splatná 1.9.2013 a posledná 1.2.2017, RPMN úveru bolo 68,43 eur. Žalobkyňa bola kontaktovaná
pracovníčkou žalovaného, ktorá s ňou spísala úverovú zmluvu, rovnako aj iným zástupcom žalovaného

s cieľom, aby zaplatila splátku. Chodili k nej domov, kontaktovali aj manžela žalobkyne, jej svokrovcov
a aj susedov, prípadne jej telefonovali alebo zasielali SMS správy, čo ju veľmi obťažovalo.

17. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len
„Občiansky zákonník“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na

plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

18. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako
aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len
„Obchodný zákonník), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

21. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o

spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

22. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

23. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

24. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).25. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

26. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

27. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2015, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

28. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

29. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

31. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

32. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa dňa 15.7.2013 podpísala žiadosť o poskytnutie

spotrebiteľského úveru revolvingového typu č. XXXXXXXXXX, pričom žalovaný listinu podpísal dňa
24.7.2013. Nebolo sporné ani to, že žalobkyni bola poskytnutá zo strany žalovaného suma 1.284,25 eur
(1.500 eur - 215,75 eur) a žalobkyňa na zmluvu zaplatila celkom sumu 3.375,54 eur. Sporným zostalo,
či došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere, a ak áno, či je úver bezúročný a bez
poplatkov.

33. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako
dlžníkdňa24.7.2013uzavrelizmluvuospotrebiteľskomúvererevolvingovéhotypu.Nazákladeuvedenej
zmluvy sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni úver vo výške 1.500 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala
splácať v 42 mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo výške 80,37 eur. Súd mal za to, že medzi

žalovaným a žalobkyňou došlo k uzatvoreniu zmluvy, nakoľko došlo k zhode v prejavoch vôle účastníkov
zmluvy, pokiaľ ide o výšku poskytnutého úveru (1.500 eur), ako aj pokiaľ ide o výšku ročnej úrokovej
sadzby úveru (70,01 %), čo sú podstatné náležitosti zmluvy o úvere. Ak aj nedošlo k akceptácii návrhu
žalobkyne (urobený prostredníctvom žiadosti zo dňa 15.7.2013), týkajúceho sa iných náležitostí zmluvy,
táto skutočnosť má iné právne následky, ale nie absenciu uzavretia zmluvy o úvere.

34. Súd však dospel k záveru, že uvedený úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov,
a to z nasledovných dôvodov:

35. Na základe predmetnej zmluvy sa žalovaný ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalobkyni úver vo

výške 1.500 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v 42 mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo
výške 80,37 eur. Ročná percentuálna miera nákladov úveru bola uvedená jednak v časti 5., a to ako
predpokladaná RPMN za úver vo výške 70,01 % a v časti 6. ako RPMN za úver vo výške 68,43 %.
Ročná percentuálna miera nákladov revolvingu bola uvedená jednak v časti 5., a to ako predpokladaná
RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 63,32 % a v časti 6. ako predpokladaná RPMN úveru po

poskytnutí revolvingu vo výške 60,49 %. Priemerná RPMN za úver predstavovala 48,52 %. Žalobkyni
bola titulom úveru vyplatená zo strany žalovaného suma 1.284,25 eur (po započítaní sumy poplatku za
poskytnutie úveru vo výške 215,75 eur), pričom žalobkyňa na úver zaplatila celkom sumu 3.375,54 eur.36. Právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou zmluvou je právnym vzťahom
založenýmspotrebiteľskouzmluvouajenevyhnutnéposudzovaťhonielenpodľapríslušnýchustanovení
Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy

spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, Zákona č. 129/2010 Z. z., Zákona č.
250/2007 Z. z.), keďže žalovaný pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet
podnikania a žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bol poskytnutý úver za iným účelom
ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat
legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je Zákon o spotrebiteľských úveroch, ako

i ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou,
ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi
zmluvy posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch a zákona o ochrane spotrebiteľa.

37. Nakoľko zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom

úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, musí
obsahovaťnáležitostiustanovenézákonompretakétozmluvypodľa§9ods.2zákonaospotrebiteľských
úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových
náležitostí zmluvy súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) zákona
o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) termín konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba počtom splátok, čo nemožno považovať za
súladnésvyššiecitovanýmustanovením.Zmyslom§9ods.2písm.f)zákonaospotrebiteľskýchúveroch
bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje
povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a aby už pri uzatváraní zmluvy presne
vedelposúdiť,dokedybudepovinnýúversplácaťavyhodnotilsitakekonomickérizikosúveromspojené,

najmä dokedy ho bude jeho zmluvný záväzok zaťažovať. V danom prípade lehota splatnosti úveru
uvedená v zmluve ako 42 mesiacov, je veľmi dlhé časové obdobie. Spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy
nepozná konkrétny dátum konečnej splatnosti úveru, nemusí byť preto schopný dostatočne posúdiť
najmä výhodnosť poskytnutého úveru a svoju schopnosť úver riadne splácať. Zmyslom uvedeného
ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, kedy je splatná posledná

splátka. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru,
pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré
rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“.
Dátum splatnosti poslednej splátky úveru (1.2.2017) sa uvádza len v oznámení veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi, pričom nebolo preukázané, že by táto listina bola žalobkyni predložená pri podpise

zmluvy z jej strany a zároveň že by žalobkyňa uvedené prijala písomnou formou, a preto nemožno
považovať náležitosť - termín konečnej splatnosti, za uvedenú v písomnej zmluve o spotrebiteľskom
úvere. Za uvedenie požadovanej náležitosti o termíne konečnej splatnosti úveru nie je možné považovať
ani ustanovenie článku 4. odsek 4.5 Zmluvných dojednaní, v ktorom sa uvádza, že deň splatnosti
poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej

splatnosti úveru, nakoľko ani tu sa neuvádza konkrétny termín konečnej splatnosti a zároveň ani nejde
o text predmetnej zmluvy. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k)
zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), a síce termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, keď tento údaj sa v zmluve vôbec nenachádza, len v oznámení veriteľa
o schválení úveru je uvedený dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania: 1. deň.

38. Pokiaľ ide o výšku RPMN, zmluva neobsahuje ani základnú obsahovú náležitosť v zmysle
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy), a to ročnú percentuálnu mieru nákladov, nakoľko táto je v časti 5. uvedená iba ako
predpokladaná. Presná výška RPMN je uvedená až v časti 6. - Údaje o schválenom revolvingovom

úvere, uvedené schválenie však žalobkyňa neprijala písomnou formou, z uvedeného dôvodu považoval
súd údaj o RPMN za v zmluve neuvedený. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, že údaj o výške RPMN
úveru sa dohodnúť objektívne nedá, súd poukazuje na to, že v prejednávanej veci potom zo zmluvy
vôbec nie je zrejmé, ktorý z viacerých údajov o RPMN má byť tým správnym údajom. Súd má za to,
že v zmluve je potrebné uviesť jeden údaj o RPMN a zároveň v čase, kedy zmluvu podpisuje dlžník,

nakoľko ide o údaj, ktorý má slúžiť práve spotrebiteľovi na zváženie, či zmluvu s dodávateľom vôbec
uzavrie. Súd dodáva, že cieľom ustanovenia § 11 v spojení s § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch je
ochrana spotrebiteľa tak, aby dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, priamo
v nej, poskytnúť všetky relevantné údaje, na základe ktorých sa spotrebiteľ rozhoduje, či zmluvu o úvereuzavrie alebo nie, keďže uvedené údaje predstavujú informácie o podmienkach a nákladoch spojených
s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť.

39. Všetky vyššie uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje, ide pritom o
absenciu podstatných náležitostí zmluvy.

40. Súd sa zaoberal aj výškou úrokovej sadzby 70,01 % ročne, ktorú vyhodnotil ako neprimerane
vysokú, a preto odporujúcu dobrým mravom, nakoľko podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe

dojednania obvyklú, najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo
všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Úroková
sadzba úveru vo výške 70,01 %, niekoľkonásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu uplatňovanú
v čase uzavretia zmluvy bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Dohodnutá úroková miera v
rozsahu 70,01 % ročne, teda podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto je dojednanie o úroku

pre rozpor s dobrými mravmi a obchádzanie zákona (§ 53 ods. 6 OZ) podľa § 39 Občianskeho zákonníka
neplatné.

41. Pokiaľ ide o Dohodu o poskytnutí služby zo dňa 24.7.2013, táto bola jednoznačne uzatváraná v
súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere, čo je zrejmé aj z toho, že je obsiahnutá v rámci zmluvy

o revolvingovom úvere bod bodmi 8.1. až 8.6. Žalovaný sa na základe dohody zaviazal poskytnúť
žalobkyni na jej žiadosť a po splnení stanovených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu
maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru po splnení nižšie uvedených podmienok. Odplata za túto
službu vo výške 215,75 eur, pritom predstavuje šestinu poskytnutej výšky úveru. Právny úkon uzavretia
Dohody o poskytnutí služby je právnym úkonom, ktorý bezprostredne nadväzuje na spotrebiteľskú

zmluvu, preto aj na tento právny úkon je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru. Súd má za to, že pri uzatváraní predmetnej Dohody o poskytnutí služby
(ktorá má formu predtlačeného formulára), došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore
s požiadavkou odbornej starostlivosti žalovaného, a ktorá podstatne narušila ekonomické správanie
priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k službe, ku ktorému sa dostala. Žalovaný nekonal pri uzatváraní

vyššie uvedenej dohody s odbornou starostlivosťou, pretože v konaní nepreukázal, že žalobkyni ako
priemernému spotrebiteľovi boli akokoľvek vysvetlené (v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti)
následky uzavretia uvedenej dohody, a to najmä s ohľadom na jej odplatnosť vo výške predstavujúcej
až šestinu z poskytnutej sumy úveru. Náklad na odplatu z dohody nie je zahrnutý do celkovej odplaty,
a tým ani do informácie o RPMN, pritom Dohoda o poskytnutí služby je zmluvou závislou od zmluvy o

spotrebiteľskomúvere,apretobymalabyťRPMNvypočítanázobochzmlúv.Súdnepovažovalargument
žalovaného o samostatnosti Dohody o poskytnutí služby za opodstatnený, nakoľko táto zmluva ako
samostatné dojednanie o právach a povinnostiach zmluvných strán absolútne neobstojí, pretože bez
uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, stráca uvedená dohoda akýkoľvek význam. Samostatnosť
dohody vylučuje aj skutočnosť, že text dohody je obsiahnutý v rámci článkov zmluvy o úvere a nejde

o samostatný dokument.

42. Z vyššie uvedených dôvodov súd v prejednávanom prípade spotrebiteľský úver poskytnutý
žalovaným žalobkyni považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských
úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva,

že žalovaný nemal nárok na zaplatenie úroku z úveru, poplatku za poskytnutie úveru, ani žiadnych
iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru. Z nepopretého skutkového tvrdenia
žalobkyne, ktoré sa považuje za nesporné vyplýva, že žalobkyni bola poskytnutá suma 1.284,25 eur,
pričom uhradila žalovanému na zmluvu celkom sumu 3.375,54 eur, z čoho vyplýva suma bezdôvodného
obohatenia žalovaného vo výške 2.091,29 eur (3.375,54 eur - 1.284,25 eur). Uvedená suma predstavuje

bezdôvodné obohatenie žalovaného, nakoľko o túto sumu mu žalobkyňa plnila bez právneho dôvodu,
keďže pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nebola povinná plniť žalovanému viac ako sumu
vyčerpaného úveru. Nakoľko považoval súd žalobu v tejto časti za dôvodnú, vyhovel jej vo výroku
III. rozsudku a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni istinu 2.091,29 eur, a to v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP.

43. Pokiaľ ide o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, súd dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná aj v tejto časti. Súd považuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov,
dohoda o poskytnutí služby je neplatná a preto priznal žalobkyni právo na vydanie bezdôvodnéhoobohatenia, čo znamená, že žalobkyňa si úspešne uplatnila svoje spotrebiteľské práva na súde, čo je
predpokladom na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa značne preplatila úver,
čo viedlo k strate jej finančných prostriedkov vo výške až 2.091,29 eur, rovnako tak k nemožnosti užívať

tieto svoje finančné prostriedky po značnú dobu. Primerané finančné zadosťučinenie má plniť funkciu
satisfakčnú, ako aj sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého
sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi. Súd považoval požadovanú výšku primeraného finančného
zadosťučinenia zo strany žalobkyne za primeranú, vzhľadom k tomu, že predstavuje necelú štvrtinu
sumy, o ktorú žalobkyňa preplatila úver, preto jej vo výroku IV. vyhovel.

44. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

47. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak exitujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

48. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

49. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

50. Súd v prejednávanej veci postupoval pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania strán
sporu pri každom uplatnenom nároku samostatne, a teda aj úspech a neúspech strán sporu posudzoval

osobitne pre ten-ktorý nárok.

51. O nároku na náhradu trov konania o vydanie bezdôvodného obohatenia súd rozhodol podľa
ustanovenia § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Žalobkyňa zavinila zastavenie konania v časti istiny
1.031,21 eur, na základe čoho žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobkyni.

Žalobkyni bola priznaná suma 2.091,29 eur, z čoho vyplýva jej hrubý úspech vo výške 66,97 % a hrubý
úspech žalovaného 33,03 %, a teda konečný čistý úspech žalobkyne je 33,94 % (66,97 % - 33,03 %).
To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobkyne voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených
trov konania o vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu 33,94 % trov konania, o čom súd rozhodol
vo výroku V. rozsudku, keď súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu postupu podľa § 257 Civilného

sporového poriadku a v konaní takýto dôvod tvrdený ani nebol.

52. O nároku na náhradu trov konania o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia súd
rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, plne úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu. I keď žalobkyňa aj v tomto konaní o primerané finančné zadosťučinenie,

zobrala svoju žalobu v časti späť a teda bola len sčasti úspešná, jej úspech v tomto rozsahu treba
hodnotiť ako úspech celkový. Pri posudzovaní tohto úspechu je rozhodujúce, že do práva žalobkyne
bolo zasiahnuté a výška ujmy je potom len druhotná a nadväzujúca na rozhodnutie o základe nároku.
Žalobkyňu preto treba považovať za plne procesne úspešnú keď mala plný úspech čo do základu
uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto jej procesného úspechu závisela

výlučne od úvahy súdu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).