Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 12, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 24C/176/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244236
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. René Milták

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1111244236.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom JUDr. René Miltákom v právnej veci navrhovateľa: W..

B. E., I.. X.X.XXXX, G. Z. L. F., XX L. G., XXXXX W., J., prechodne bytom Š. XXX/XX, XXX XX M. Z., Š.
T. M. F. Š. T. J. L., proti odporcom: 1./ F.. W.. U. E., I.. X.X.XXXX, M. O. XX, XXX XX Bratislava, štátny
občan SR, práv. zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave,
2./ E. X., I.. XX.XX.XXXX, E. XX, XXX XX Bratislava, štátny občan SR, o určenie, ktoré zo sporných vecí
patria do dedičstva po poručiteľovi akad. mal. S. E., E.. XX.XX.XXXX, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že obraz M.. N. F. M.. Š., spišský maliar, tempera na dvere, rozmery 50x 61 cm, 16.
storočie, obraz M.. F., rakúsky majster, olej na dvere, rozmery 33x24 cm, 16. storočie, socha M.. W. W.,

spišský majster, polychrómové drevo, výška 115 cm, 16. storočie, socha F. T. F. X. O., kovový odliatok,
výška 33 cm, 16. st, a nástenný koberec- O. s pobočníkmi, patria do dedičstva po akademickom W. S.
E., E.. XX.XX.XXXX, I. Z. M. O. Č.. XX, Bratislava.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Odporkyňa 1./ j e p o v i n n á navrhovateľovi nahradiť trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom

poplatku 33,- Eur, a v trovách právneho zastúpenia 154,58 Eur, v lehote troch dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 28.12.2011, doručenou tunajšiemu súdu toho istého dňa, sa
navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že a) obraz M.. N. a M.. Š.S.,
spišský maliar, tempera na dvere, rozmery 50x 61 cm, 16. storočie, b) obraz M.. F., rakúsky majster, olej
na dvere, rozmery 33x24 cm, 16. storočie, c) socha Sv. W. W., spišský majster, polychrómové drevo,
výška 115 cm, 16. storočie, d) socha F. T. F. X. O., kovový odliatok, výška 33 cm, 16. st,
e) socha I. W., polychrómové drevo, 18. st., f) dva nástenné koberce - O. s pobočníkmi, a

K. (ďalej aj ,,sporné umelecké diela"), patria do dedičstva po poručiteľovi S. E., E.. XX.XX.XXXX.

Navrhovateľ žalobný návrh odôvodnil tým, že po poručiteľovi S. E. sa uskutočnilo dedičské konanie, v
rámci ktorého odporkyňa 1./ namietala, že sporné umelecké diela nepatrili v čase smrti poručiteľovi S.
E., ale odporkyni 1./, nakoľko jej ich poručiteľ počas svojho života daroval.

II.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov,
pričom zistil tento skutkový stav:V zápisnici sp. zn. 1D 398/2004, Dnot 75/2004, spísanej na Notárskom úrade JUDr. Kataríny Pohronskej
dňa 02.06.2011 (č.l. 42 - 45) navrhovateľ uviedol, že do dedičstva patria aj sporné umelecké diela. Ku

každému jednému z týchto sporných umeleckých diel sa odporkyňa 1./ vyjadrila v tom zmysle, že tieto
poručiteľ ku dňu smrti nevlastnil a do dedičstva nepatria. Notárka v tejto súvislosti poučila dedičov, že
ak sú aktíva a pasíva medzi účastníkmi sporné, súd (v tomto prípade notárka ako súdna komisárka) sa
obmedzí len na zistenie ich spornosti (§ 175k Obč. súd. por.).

Z osvedčenia o dedičstva, sp. zn. 1D 398/2004, Dnot 75/2004 zo dňa 11.07.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 27.07.2011 (č.l. 7-41) vyplýva, že sporné umelecké diela neboli predmetom dohody
o vyporiadaní dedičstva medzi dedičmi, ktorí sú totožní s účastníkmi tohto konania.

Z listinného dôkazu, založeného v súdnom spise na čísle listu 46 vyplýva obraz, na ktorom je podľa
navrhovateľa zobrazený M.. N. F. M.. Š.S., zač. 16. st., od neznámeho spišského maliara.

Z listinného dôkazu, založeného v súdnom spise na čísle liste 47 vyplýva obraz, na ktorom je podľa
navrhovateľa zobrazená M.. F., E.. XX M.. od neznámeho rakúskeho autora.
Z listinného dôkazu, založeného v súdnom spise na čísle liste 45 vyplýva obraz, na ktorom je podľa
navrhovateľa zobrazená socha M.. W. W.É., spišský majster, polychrómové drevo.

Z listinného dôkazu, založeného v súdnom spise na čísle listu 51 vyplýva fotografia, na ktorej je podľa
navrhovateľa zachytená socha F. T. F. X. O., kovový odliatok, výška 33 cm.

Z listinného dôkazu, založeného v súdnom spise na čísle listu 55 vyplýva fotografia, na ktorej je podľa

navrhovateľa zachytená socha I.Á. W., B. X., XX. M..

Z listinného dôkazu, založeného v súdnom spise na čísle listu 56 vyplýva fotografia, na ktorej je podľa
navrhovateľa zachytený nástenný koberec - O. M. B..

Odporkyňa 1./ navrhla žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, nakoľko nemá vedomosť o existencii obrazu,
na ktorom by boli zobrazení M.. N. F. M.. Š.S. súčasne. Pokiaľ ide o obraz, na ktorom je zobrazená M..
F., odporkyňa uviedla, že otec jej síce daroval obraz, na ktorom je zobrazená svätica, avšak nevie s
určitosťou uviesť, či je tam zobrazená M.. F.. Pokiaľ ide o sochu M.. W. W., tú jej otec daroval koncom
80-tych rokov, otec jej sochu priniesol do bytu, nepamätala si, pri akej príležitosti to bolo. Pokiaľ ide o

sochu I. W., odporkyňa uviedla, že otec sochu daroval oravskej galérii v 70-tych rokoch, neskôr si od
galérie vymienil vrátenie sochy z rodinných dôvodov (neprítomnosť sochy vraj poručiteľovi prinieslo do
rodiny nešťastie - rozviedol sa), pričom samotnou realizáciou vrátenia sochy poveril práve odporkyňu.
Odporkyňa sochu od galérie získala, pričom otec jej sochu takýmto spôsobom (tým, že ju získala
od galérie späť) daroval. Neskôr navrhovateľka zapožičala sochu otcovi, ktorý ju mal doma, avšak

odporkyňa sa po celú dobu (počas ktorej mal otec sochu v byte) cítila ako vlastníčka. Pokiaľ ide o sochu
F. T. X. O., otec ju získal v rámci výmeny umeleckých diel od iného zberateľa. Vzhľadom k tomu, že
odporkyňa poskytla na túto zberateľskú výmenu otcovi veľmi cenný rám na obraz, ktorý mal oveľa väčšiu
hodnotu ako socha F., otec jej ako protihodnotu daroval samotnú sochu F.. V súvislosti s nastennými
kobercami - O. M. B. a K. U., že otec jej niekedy v 80-tych rokoch daroval nástenný koberec s názvom

O. M. B.. O existencii nástenného koberca s názvom K. T. 1./ nič nevedela.

Odporkyňa 2./ k sporným umeleckým dielam uviedla, že žiadne z týchto diel nemá v držbe,
čo musí byť navrhovateľovi dobre známe. Odporkyňa nevie, kde sa v súčasnosti sporné umelecké diela
nachádzajú. Sporné umelecké diela, okrem sochy Anjela, nikdy nevidela a nemá vedomosť o tom, že

by takéto diela boli predmetom darovacej zmluvy medzi poručiteľom S. E. ako darcom a odporkyňou 1./
ako obdarovanou. Odporkyňa 2./ z týchto dôvodov namietla svoju pasívnu legitimáciu, pričom žalobu
vo vzťahu k svojej osobe považuje za nedôvodnú. Pokiaľ ide o sochu F., videla ju v záhrade svojho
otca, S. E..

Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I, ČVS: ORP-1166/2-OVK-B1-2004-
RMzodňa13.11.2013(č.l.102-105)vyplývazastavenietrestnéhostíhaniavočineznámemupáchateľovivo veci krádeže sporných umeleckých diel, lebo je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie
trestné stíhanie. Pokiaľ ide o svedecké výpovede, obsiahnuté v odôvodnení uznesenia:

1./ zo svedeckej výpovede odporkyne 1./ vyplýva: ,,K obrazom starých majstrov a k starým
sochám, ktoré jej mal otec darovať darovacou zmluvou zo dňa 5. 4. 2005, a ktoré si z tohto dôvodu
zobrala, pričom darovacia zmluva bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30. 11. 2009,
sp. zn. 26C 193 /2006 vyhlásená za neplatnú uviedla, že bola poučená právnikom, že na darovanie
hnuteľných vecí nepotrebuje odporkyňa darovaciu zmluvu, čiže na hnuteľné veci, ktoré jej otec daroval

počas života, písomnú darovaciu zmluvu nepotrebuje. Po otcovej smrti si z domu nezobrala nič. Zobrala
si iba sochu, ktorá bola v záhrade a ktorá bola jej, ale ostala v záhrade, lebo
otec ju chcel mať pri sebe. Nerozumie tomu, prečo sa prejednávajú iba veci, ktoré dostala od otca ona,
prečo navrhovateľ nezahrnul do dedičstva diela, ktoré dostal on. K zoznamu sporných umeleckých diel
uviedla, že ona nemá čo dokazovať, nech jej dokáže navrhovateľ, že tieto veci má a pokiaľ ich má, že
jej otec nedaroval. Na záver výsluchu uviedla, že celé toto konanie nie je nič iné ako šikana zo strany

navrhovateľa. Všetko, čo u seba má, jej otec daroval za života. Nevie, prečo by mala chodiť po súdoch
a polícii a dokazovať, že to čo má, je jej. Nerozumie, prečo má ona vyvracať neopodstatnené tvrdenia
navrhovateľa, ktoré nemá on čím dokázať".

2./ zo svedeckej výpovede odporkyne 2./ vyplýva: ,, socha F. od autora O. bola v záhrade, posledný krát

ju videla počas otcovho života, ale nepamätá si, kedy a kde. Socha I. W. bola v obývačke, položená
na skrinke, nevie, čo sa s tou sochou stalo. Nejaké diela boli prenesené k odporkyni 1./, lebo otec sa
bál, že o ne príde, keďže on bol taký, že kľudne nechal otvorené dvere na dome. O aké diela však šlo,
nevedela uviesť. Ona sa nestarala, aké diela otec daroval iným, odporkyňa bola vďačná zato, čo dostala
ona. Jej ľúto, ak sa jej brat (navrhovateľ) cíti poškodený. Odporkyňa verí, že veci, ktoré boli prenesené

odporkyni 1./ by mali patriť do dedičstva a chce, aby došlo k spravodlivosti. Jej brat sa cíti ukrivdený,
lebo má pocit, že otec celý život financoval odporkyňu 1./, navrhovateľ sa cíti dotknutý".

3./ vo svedeckej výpovedi W.. F.. T. X., B.. uviedla, že s S. E. žila ako druh a družka v spoločnej
domácnosti približne v rokoch 1990 - 1994. Pokiaľ ide o odporkyňu 1./, s tou prichádzala do kontaktu

dennodenne, ale ich vzťah bol veľmi zlý a zapríčinila rozpad ich vzťahu s S. E., z dôvodov negatívneho
zasahovania do partnerského života, nakoľko odporkyňa 1./ nedovolila žiadnej inej žene, aby stála po
boku S. E.. Chýbajúce diela v pozostalosti, ktoré uvádza navrhovateľ, sa počas jej pobytu na M. O. XX v
dome nachádzali (zoznam videla na súde), ale asi rok pred jej odchodom zo M. O. sa začali určité diela
premiestňovať, zakryté bielou plachtou, do ateliéru odporkyne 1./. S. E. jej oznámil, že nejaké umelecké

dielasúpremiestňovanézdôvodupotrebyreštaurovania,tedažeodporkyňa1./budereštaurovaťnejaké
umelecké artefakty. Viac k tomu už povedať nevedela.

4./ vo svedeckej výpovedi W.. X. E. uviedla, že akademický maliar S. E. bol jej manžel v období od roku
1964 do roku 1976. Nakoľko S. E. hovoril, že jeho deti sa po jeho smrti "pozabíjajú", rozhodli sa nakoniec,

že umelecké diela ako un-block darujú do galérie. Nakoľko bol poručiteľ rodákom z Nových Zámkov,
rozhodli sa tieto diela darovať do galérie v Nových Zámkoch. Časť diel bola daná do Nových Zámkov
okolo roku 1980, ale galéria nemala dostatočné priestory, preto druhá časť diel bola ponechaná v dome
u S. E., akože v depozite s tým, že keď galéria dovybuduje vhodné priestory, tak sa im zvyšné diela
odovzdajú tiež. Pokiaľ vie, pred smrťou poručiteľ zhromaždil svoje obrazy, zavolal si svojich známych

a dovolil im, aby si z nich vybrali na pamiatku. Túto informáciu má od W.. F., už nebohý, ktorý si taktiež
mohol vybrať dielo. S. E. za svojho života bežne darovával svoje diela, vymieňal ich, bežne nakladal so
svojím majetkom, svojej dcére U. darovával staré diela. Vždy pristupoval k svojmu majetku majetnícky,
že je to jeho a môže si s tým robiť čo chce, dokonca aj diela, ktoré daroval do galérie, stále považoval za
svoje. Pokiaľ vie, S. daroval umelecké diela všetkým svojím deťom, teda aj navrhovateľovi a odporkyni

2./. K zoznamu chýbajúcich diel, zostaveného navrhovateľom uviedla, že z neho pozná iba obraz M..
F., ... má za to, že tieto diela mali byť darované galérii, sochu I. W. S. daroval odporkyni 1./

5./ svedok B. H. vo svojej výpovedi uviedol, že S. E. často navštevoval, boli dobrými priateľmi, ale
svedok si nevšímal, čo má S. E. na stenách, nakoľko chodieval za ním do bytu. Svedok bol na súdnom

pojednávaní, kde sa preberal psychický stav S. E. v súvislosti s testamentom, svedok môže povedať, že
S. E. bol pri zmysloch. Bol to neskutočne inteligentný človek, ktorý veľa vecí vedel a veľa vecí si pamätal.6./ svedok W. K., bývalý manžel odporkyne 1./, uviedol, že odporkyňa 1./ bola najobľúbenejšie dieťa S.
E., nakoľko mala zmysel pre umenie, keďže S. E. mal dom plný diel a nemal ich už kam dávať, tak sa
diela prenášali do domu odporkyne 1./. K zoznamu sporných umeleckých diel uviedol, že si spomína na

obraz M.. F.a, na sochy I. W., M.. W. W., ... , pamätá si na nich z domu p. E., nevedel uviesť, či niektoré
z týchto diel boli prenesené do ich domu, predsa len od vtedy ubehlo už veľmi veľa rokov.

7./ z výroku Rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 26C /193/2006-147 zo dňa 30. 11. 2009 vyplýva,
že darovacia zmluva s dátumom 5. 4. 20005 (!) podpísaná akademickým maliarom S. E., I.. XX. X.

XXXX, zomrelým XX. X. XXXX, naposledy bytom M. O. Č.. XX, Bratislava a svedkami V.. Č. a p. B. H.
je neplatným právnym úkonom. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že S. E. podpísal darovaciu zmluvu,
v ktorej daroval odporkyni 1./ obrazy starých majstrov a staré sochy v jeho vlastníctve. V zmluve sa
uvádza, že ju zároveň prosí, aby časť darovaných obrazov a sôch neskôr darovala Galérii umenia I. E.,
avšak iba v prípade, ak táto bude mať vhodné priestory na ich vystavenie a uzavrie novú vyhovujúcu
zmluvu o ich vystavení a celkovej starostlivosti o ne. Darovacia zmluva bola datovaná na 5. 4. 20005

(!). Podľa predloženého úmrtného listu S. E. zomrel dňa 13. 5. 2004. Z vykonaného dokazovania mal
súd preukázané, že predmetná darovacia zmluva nespĺňala náležitosti platného právneho úkonu, ktorý
musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. V zmluve uvedený predmet daru ako obrazy
starých majstrov a staré sochy súd nepovažoval za špecifikovanie daru dostatočne určitým spôsobom,
umožňujúcim oddelene predmetu daru od ostatného majetku darcu, a preto zmluvu v tejto jej podstatnej

časti vyhodnotil ako neurčitú a nezrozumiteľnú, keďže nevyjadruje, ktoré konkrétne diela zo zbierky
darcu, majú byť jej obsahom. Súd taktiež poukázal na dátum podpisu zmluvy, v ktorom je uvedený
rok nasledujúci po úmrtí darcu. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za to, že zmluva síce
bola podpísaná ešte za života darcu, čo napokon nebolo sporné ani medzi účastníkmi konania, avšak
uvedené nasvedčuje tomu, že darca v čase podpisu zmluvy nebol v dostatočnom psychickom stave

na posúdenie jej obsahu. Z dokazovania vyplynulo, že pri darovaní nedošlo k faktickému odovzdaniu a
prevzatiu v zmluve uvedených hnuteľných vecí, čo potvrdila i odporkyňa 1./. V zmysle § 46 ods. 2 OZ
sa vyžaduje, aby došlo k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu, avšak súd mal preukázané,
že odporkyňa 1./ písomný dar neprijala a zmluvu nepodpísala.

Právny zástupca odporkyne v písomnom vyjadrení zo dňa 16.03.2012 (č.l. 65-68) uviedol, že:

1./ dedičstvo po poručiteľovi S. E. bolo právoplatne prejednané v dedičskom konaní. V konaní o
dodatočnom prejednaní dedičstva nemožno meniť výsledky pôvodného dedičského konania. Týka sa
to tak majetku a dlhov, ako aj okruhu účastníkov konania a dedičských práv (R 82/2007). Objavenie

poručiteľovho majetku alebo druhu po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo konanie o dedičstve
skončené, nie je dôvodom obnovy konania o dedičstve, ale uskutočnenia dedičského konania o tomto
novoobjavenom majetku alebo dlhu (R 37/1994),

2./ navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva sporných

umeleckých diel.

III.

Súd skutkový stav zistený výsluchom účastníkov a po oboznámení sa s obsahom listinných dôkazov
takto právne vyhodnotil:
V zmysle § 175k ods. 3 Obč. súd. por., ak sú aktíva a pasíva medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd
len na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistého majetku na ne neprihliada.

V zmysle § 175y ods. 1 Obč. súd. por., nezaradenie majetku alebo dlhov do aktív a pasív
dedičstva v dôsledku postupu podľa § 175k ods. 3 nebráni účastníkom konania, aby sa domáhali svojho
práva žalobou mimo konania o dedičstve.
Ustanovenie § 175k ods. 3 Obč. súd. por. dopadá na procesnú situáciu, v ktorej medzi dedičmi vznikne
spor o to, čo patrí do aktív a pasív dedičstva (napr. jeden dedič tvrdí, že určitá vec alebo právo patrí

do dedičstva a iný dedič jeho tvrdenia popiera). Súdny komisár, ktorý prejednáva dedičstvo, tento spor
nerieši, jeho riešenie neiniciuje a ani žiadnemu z dedičov nemôže uložiť, aby podal žalobu,
zameranú na odstránenie zistenej spornosti. V konaní o dedičstve sa súdny komisár obmedzí lenna konštatovanie spornosti a na sporné aktívum alebo pasívum dedičstva pri výpočte čistého majetku
neberie zreteľ.
Občiansky súdny poriadok predpokladá, že vo vzťahu k sporným aktívam (a pasívam) sa dedičia svojich

práv budú domáhať žalobou mimo konania o dedičstve (či už pred skončením konania o dedičstve,
alebo po jeho skončení). Pokiaľ sa v konaní o dedičstve vyskytne rozpor o tom, čo patrí do dedičstva
po poručiteľovi, procesným nástrojom na jeho odstránenie je žaloba na určenie, že tá-ktorá vec (právo)
patrí do dedičstva po poručiteľovi. O takejto žalobe rozhodne súd v sporovom konaní, účastníkmi
ktorého (buď ako žalobcovia alebo žalovaní) sú všetci dedičia. Žaloba na určenie predmetu dedičstva je

rozhodovacou praxou súdov považovaná za prípustný prostriedok riešenia sporov o tom, či určitá vec
(právo) patrí do dedičstva (obdobný právny názor zaujal už Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v
uznesení z 28. septembra 2006 sp. zn. 3 Cdo 178/2006, taktiež pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z
30. mája 2011, sp. zn. 1 Cdo 183/2009, pozri. tiež R 49/82 alebo R 65/2003).

V nadväznosti na citované zákonné ustanovenia a judikatúru Najvyššieho súdu SR sa súd nestotožnil

s námietkou právneho zástupcu odporkyne 1./, že by sa v tomto konaní riešila otázka objavenia
poručiteľovho dlhu alebo majetku, nakoľko predmetné konanie nemá charakter konania o novobjavenom
dedičstve (§ 175x ods. 1 Obč. súd. por.), ale má charakter konania o určení, či sporné umelecké diela
patria do dedičstva po poručiteľovi (§ 175k ods. 3, § 175y ods. 1 Obč. súd. por.).

Súd sa nestotožnil ani s ďalšou námietkou právneho zástupcu odporkyne 1./, podľa ktorej v tomto
konaní nemožno meniť výsledky pôvodného dedičského konania. Súd dáva do pozornosti účastníkom
konania, že predmetom dedičského konania, ktoré skončilo vydaním osvedčenia o dedičstva, sp. zn.
1D 398/2004, Dnot 75/2004 zo dňa 11.07.2011, a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.07.2011 (č.l.
7-41), nebolo vyporiadanie sporných umeleckých diel medzi dedičmi, ktorí sú totožní s účastníkmi

tohto konania. S poukazom rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2011, sp. zn. 1 Cdo 183/2009,
právoplatné osvedčenie o dedičstve, sp. zn. 1D 398/2004, Dnot 75/2004 zo dňa 11.07.2011 nezaložilo
(v súvislosti so súdnym konaním o určenie, či sporné umelecké diela patria do dedičstva po poručiteľovi)
prekážku právoplatne rozsúdenej veci (tzv. prekážka rei iudicatae), nakoľko Občiansky súdny poriadok
predpokladá, že vo vzťahu k sporným aktívam (a pasívam) sa dedičia svojich práv budú domáhať

žalobou mimo konania o dedičstve (či už pred skončením konania o dedičstve, alebo po jeho skončení).

Súd sa nestotožnil ani s námietkou odporkyne 2./, spočívajúcou v nedostatku pasívnej legitimácie, a to
z dôvodu, že je dedičkou a účastníčkou dedičského konania po poručiteľovi S. E..

K otázke naliehavého právneho záujmu - právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti
určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého
právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný
nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len
zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie

alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo
žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R
17/1972).Vtomtoprípadenavrhovateľdostatočnýmspôsobompreukázalnaliehavosťprávnehozáujmu,
nakoľko bez súdom autoritatívneho určenia, či sporné umelecké patria do dedičstva po poručiteľovi,
jeho otcovi S. E., by bolo jeho právne postavenie v dedičskom konaní neistým, pričom navrhovateľom

zvolená určovacia žaloba je v zmysle ust. § 175k ods. 3, § 175y ods. 1 Obč. súd. por., správe a účinne
zvoleným procesným nástrojom ochrany práv nielen navrhovateľa, ale v prípade preukázania existencie
darovacej zmluvy (darovacích zmlúv) aj odporkyne 1./.

Pokiaľ ide o merito súdneho konania, z výpovede odporkyne 2./ a zo svedeckých výpovedí (T. X.,

W. K.) vyplýva, že poručiteľ premiestňoval umelecké diela do ateliéru odporkyne 1./, či už z dôvodu
nedostatočných priestorových kapacít, resp. z dôvodu potreby ich reštaurovania. Jedine svedkyňa W..
X. E. (matka odporkyne 1./) potvrdila, že poručiteľ počas svojho života daroval odporkyni 1./ sochu I. W.,
polychrómové drevo, 18. st. Odporkyňa 1./ na pojednávaní uviedla, že sochu I. W. jej poručiteľ daroval a
to takým spôsobom, že ju v 70-tych rokoch poveril spätným získaním sochy od oravskej galérie s tým, že

ak sa jej to podarí, môže si sochu ponechať (poručiteľ daroval sochu oravskej galérii, avšak následne sa
poručiteľ rozviedol s manželkou X. E. a toto nešťastie odôvodňoval neprítomnosťou sochy I. W. v rodine,
preto ju chcel získať späť od galérie). Keďže sa odporkyni 1./ podarilo sochu od oravskej galérie získať
a túto sochu priviezla späť domov, mala za to, že ju získala od poručiteľa darovaním. Darovanie sochyI. W. zo strany poručiteľa odporkyni 1./, bez uvedenia konkrétnych okolností (t.j. kedy a kde) potvrdila
aj matka odporkyne 1./ (W.. X. E.) vo svojej svedeckej výpovedi pred políciou, pričom súd nemal dôvod
neveriť tvrdeniu matky odporkyne 1./

Z obsahu ust. § 407 ods. 2 Občianskeho zákonníka, platného a účinného v 70-tych rokoch minulého
storočia vyplýva, že darovacia zmluva musí byť písomná, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu
veci už pri darovaní. Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Prejav

vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol urobený, zodpovedá pravidlám
socialistického spolužitia (§ 35 ods. 1, ods. 2 OZ).

Aplikujúc tieto ustanovenia na skutkový stav tvrdený odporkyňou 1./ a jej matkou má súd za to, že
platné darovanie sochy nemohlo nastať v okamihu, keď socha bola fyzicky mimo dosahu účastníkov
darovacej zmluvy (t.j. nachádzala sa v oravskej galérii), nakoľko na platné darovanie sa v takomto

prípade vyžadovala darovacia zmluva v písomnej podobe, ktorú odporkyňa 1./ súdu nepredložila. Súd
však prihliadol na svedeckú výpoveď, ktorú poskytla W.. X. E. polícii, kde uviedla, že poručiteľ daroval
sochu odporkyni 1./ I keď svedkyňa neuviedla konkrétne okolnosti, za akých došlo k darovaniu sochy, je
nepochybné,žekdarovaniusochydošlo,nakoľkotovyplývazvôleporučiteľa(ktorúpotvrdilajehobývala
manželka) a z výpovede svedkyne W.. X. E.. K ústnemu darovaniu sochy teda došlo v okamihu, keď

odporkyňa sochu priviezla do bytu a poručiteľ opäť v prítomnosti Mgr. X. E. prejavil vôľu darovať sochu
svojej dcére U., pričom jej túto sochu odovzdal a ona si ju prevzala. Prevzatie sochy ešte neznamená,
že obdarovaný (U. E.) musí dar ihneď odniesť mimo dosah darcu (S. E.). Naopak, odporkyňa 1./ ako
vlastníčka sochy ju mohla po fyzickom prevzatí následne ponechať v byte darcu.

Vychádzajúc z týchto skutočností, súd v tejto časti žalobu zamietol, nakoľko odporkyni 1./ sa v prípade
sochy I. W. dostatočným spôsobom podarilo preukázať, že ju získala do vlastníctva formou ústneho
darovania a to na základe svedeckej výpovede jej matky.

Vzmysle§628ods.1,ods.2,ods.3Občianskehozákonníka,darovacouzmluvoudarcaniečobezplatne

prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak
nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.

V zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
V zmysle § 43 Občianskeho zákonníka, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov

odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Citovaným ustanovením je upravená prevenčná povinnosť subjektov občianskoprávnych vzťahov, to
znamená, že táto povinnosť platí rovnako aj pre navrhovateľov, ako aj účastníkov samotnej zmluvy.
Porušenie tohto ustanovenia v podstate nemá priame následky, avšak sa prejaví v prípade sporu.

Dôkazné bremeno v danom prípade nesú účastníci zmluvného vzťahu (v tomto prípade účastníci
darovacej zmluvy) a ich povinnosťou je preukázať rozhodujúce skutočnosti v súvislosti s obsahom
uzavretej zmluvy (viac pozri rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 15Co 48/2013, zo dňa
22.01.2014).

To znamená, že v prípade darovania umeleckých diel väčšej hodnoty bolo žiaduce, aby si darca (B. S. E.)
a obdarovaný (odporkyňa 1./) počínali viac než opatrne a o takomto právnom úkone urobili aj písomné
vyhotovenie. V zmysle § 628 ods. 2 OZ sa v prípade darovania hnuteľných vecí priamo nevyžaduje
uzavretie písomnej zmluvy. V prípade darovania umeleckých diel však nepriamo zo znenia ust. § 43
OZ vyplýva, aby došlo k uzavretiu písomnej zmluvy, nakoľko účastníci sú povinní dbať, aby sa pri

úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku neskorších rozporov napr. v
dedičskom konaní. Zo strany odporkyne 1./ bolo preto rozumné predvídať, aby túto zmluvu uzavrela
písomne, nakoľko predmetom daru boli umelecká diela vyššej hodnoty, teda mohla predvídať, že v
prípade dedičského konania môže vzniknúť spor, či uvedené veci patria do dedičstva po poručiteľovi.Koniec koncov, vznik sporu o dedičstvo predvídal aj samotný poručiteľ, keď pred bývalou manželkou W..
X. E. uviedol, že ich deti sa v prípade dedičského konania ,,pozabíjajú".

Teda pokiaľ ide o určenie, či zvyšné sporné umelecké diela (a) obraz M.. N. a sv. Š., b) obraz M..
F., c) socha M.. W. W., d) socha F. T. F. X. O., e) nástenný koberec - O. M. B.) patria do dedičstva
po poručiteľovi S. E., súd rozhodol tak, že v tejto časti vyhovel žalobnému návrhu navrhovateľa a to z
nasledujúcich dôvodov:

1. žiaden svedok nepotvrdil, že by odporkyňa 1./ získala tieto zvyšné sporné umelecké diela formou
ústneho darovania od poručiteľa,

2. odporkyňa 1./ súdu nepredložila písomnú zmluvu, z obsahu ktorej by nepochybne vyplývalo, že jej
poručiteľ zvyšné sporné umelecké diela počas svojho života daroval,

3. odporkyňa 1./ neuniesla dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním existencie darovacej zmluvy,
uzavretej v ústnej forme

S prihliadnutím na právny názor, vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.

15Co 48/2013, zo dňa 22.01.2014, dôkazné bremeno ohľadom existencie darovacej zmluvy v danom
prípade niesla odporkyňa 1./ ako účastníčka zmluvného vzťahu. To znamená, že nebolo povinnosťou
navrhovateľa (ktorý navrhol zahrnúť sporné umelecké diela do dedičstva po S. E.), aby v tomto konaní
preukazoval neexistenciu darovacej zmluvy, uzavretú medzi S. E. ako darcom a odporkyňou 1./ ako
obdarovanou. Naopak, odporkyňa 1./ na pojednávaní v dedičskom konaní dňa 02.06.2011 vzniesla

námietku vlastníckeho práva k sporným umeleckým dielam titulom darovacej zmluvy, preto bolo úlohou
odporkyne 1./, aby existenciu darovacej zmluvy (alebo darovacích zmlúv) bez najmenších pochybností
v tomto konaní preukázala.

Odporkyňa 1./ súdu nepreukázala ani existenciu darovacej zmluvy, uzavretej v písomnej podobe. V tejto

súvislosti súd prihliadol na právoplatný výrok rozsudku Okresného Bratislava I, č. k. 26C /193/2006-147
zo dňa 30. 11. 2009 (ktorý je preto konanie záväzným- § 159 ods. 2 Obč. súd. por.), z ktorého vyplýva,
že darovacia zmluva s dátumom 5. 4. 20005 (!) podpísaná akademickým maliarom S. E., nar. XX. X.
XXXX, zomrelým XX. X. XXXX, naposledy bytom M. O.L. Č.. XX, Bratislava a svedkami V.. Č. a p.
B. H. je neplatným právnym úkonom. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že S. E. podpísal darovaciu

zmluvu, v ktorej daroval odporkyni 1./ obrazy starých majstrov a staré sochy v jeho vlastníctve, pričom
z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že predmetná darovacia zmluva nespĺňala náležitosti
platného právneho úkonu, ktorý musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, pričom pri
darovaní nedošlo k faktickému odovzdaniu a prevzatiu v zmluve uvedených hnuteľných vecí, čo potvrdila
i odporkyňa 1./

Pokiaľ ide o sporné umelecké diela (a) obraz M.. N. F. M.. Š., b) obraz M.. F., c) socha M.. W. W., d) socha
F. T. F. X. O., e) nástenný koberec - O. M. B.), súd mal ich existenciu preukázanú listinnými dôkazmi, z
obsahu ktorých vyplývajú fotografie, na ktorých sú sporné umelecké diela obrazovo zachytené. Medzi
účastníkmi konania nebola sporná existencia a) sochy M.. W. W., b) sochy F. T. F. X. O., a c) nástenný

koberec - O. M. B.. Pokiaľ ide o existenciu obrazu Sv. Krištofa a sv. Šebastiána, odporkyňa 1./ na
pojednávanú uviedla, že disponuje iba obrazom M.. N.. V súvislosti s obrazom Sv. F., odporkyňa 1./
uviedla, že disponuje obrazom, na ktorom je zobrazená svätica, avšak nevie s určitosťou uviesť, či je
na ňom zobrazená M.. F.. Tvrdenie odporkyne ohľadom existencie obrazu M.. N. F. M.. Š., resp. obrazu
M.. F. (t.j. odporkyňa 1./ mala pochybnosť o tom, či sa s navrhovateľom ,,bavia" o tých istých obrazoch)

považuje súd za účelové s cieľom vyhnúť sa tomu, aby uvedené obrazy odovzdala do dedičstva po
poručiteľovi. Preto, ak odporkyňa 1./ disponuje obrazmi, ktoré sú zhodné s fotografiami, na ktorých
sú zachytené obrazy M.. N.G. F. M.. Š., resp. M.. F., je povinná tieto obrazy zaradiť do dedičstva po
poručiteľovi, vrátane sochy M.. W. W., sochy F. T. F. X. O., a nástenného koberca s názvom O. M. B.Í..
Navrhovateľ ohľadom existencie nástenného koberca s názvom K. nepredložil súdu žiaden relevantný

listinný dôkaz, z obsahu ktorého by vyplývala fotografia, na ktorej by bolo zachytené predmetné
umelecké dielo. Odporkyňa 1./ taktiež poprela existenciu tohto umeleckého diela. S poukazom na
výsledky vykonaného dokazovania, súd v tejto časti žalobu zamietol, nakoľko sa navrhovateľovi
nepodarilo s určitosťou preukázať existenciu nástenného koberca s názvom K..IV.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Obč. súd. poriadku a úspešnému navrhovateľovi
proti neúspešnej odporkyni 1./ priznal náhradu trov konania, ktoré predstavujú navrhovateľom zaplatený
súdny poplatok vo výške 33,- Eur a trovy právneho zastúpenia advokátkou Mgr. Martinou Žanonyovou
v sume 154,58 Eur, za nasledujúce úkony právnej pomoci:

1. príprava a prevzatie právneho zastúpenia v tejto veci dňa 07.11.2011 .........57,- Eur

2. podanie žaloby na súd dňa 28.12.2011 ..........................................................57,-Eur

3. režijný paušál 2x á 7,41 Eur ...........................................................................14,82 Eur

4. 20% DPH z odmeny 128,82 Eur................................................................... 25,76 Eur

Spolu ...................................................................................................................154,58 Eur

Výpočet základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby sa riadi §-om 11 ods. 1 písm. a)
vyhlášky,podľaktoréhozákladnásadzbatarifnejodmenyzajedenúkonprávnejslužbyjejednatrinástina
výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno
zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby,
bola v prípade zastupovania v roku 2011 sumu 57 €.

Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania podľa ustanovení § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1
písm. a), písm. b), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (účinnou ku
dňu 28.12.2011).

Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov v zákonnej trojdňovej lehote (§ 151 ods. 1 O.s.p.), keď k vyhláseniu
rozsudku došlo dňa 12.06.2014 (štvrtok), pričom podanie, ktorým si uplatnil trovy, bolo podané na pošte
dňa 16.06.2014 (pondelok).

Navrhovateľsicelkovovočiodporkyni1./uplatnilnáhradutrovkonaniavsume1445,55Eur,rozúčtované

vo ôsmich položkách:

1. položka sa týklala náhrady trov za služby spojené s právnym zastupovaním navrhovateľa advokátkou
Mgr. Martinou Žanonyovou, za ktoré si navrhovateľ uplatnil 392,-Eur. Súd v tejto súvislosti priznal
navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 154,58 Eur. Vo zvyšnej sume súd náhradu trov

právneho zastúpenia zamietol, nakoľko nekorešponduje s ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z. z. Zmluvná odmena, dohodnutá medzi navrhovateľom a jeho právnym zástupcom v sume 1000,-Eur
zahrňovala odmenu aj úkony, ktoré sa týkali iných konaní, preto odporkyňa 1./ má povinnosť nahradiť
trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli navrhovateľovi len v tomto súdnom konaní (24C 176/2014),

2. položka sa týkala náhrady v sume 39,34 Eur, ktoré navrhovateľovi vznikli v súvislosti s podaním
sťažnosti na nečinnosť súdu v tomto súdnom konaní. Súd uvedenú náhradu navrhovateľovi nepriznal,
lebo súdu neuviedol, podľa akých zákonných ustanovení si túto položku vyúčtoval,

3. položka sa týkala náhrady v sume 43,43 Eur, ktoré navrhovateľovi vznikli v súvislosti s podaním

oznámenia o ukončení právneho zastupovania jeho právnym zástupcom. Súd uvedenú náhradu
navrhovateľovi nepriznal, lebo súdu neuviedol, podľa akých zákonných ustanovení si túto položku
vyúčtoval,

4. položka sa týkala náhrady súdneho poplatku 33,- Eur, za podanie žalobného návrhu, ktorú súd

navrhovateľovi v plnom rozsahu uznal,

5. položka sa týkala náhrady v sume 254,48 Eur, ktoré navrhovateľovi vznikli v súvislosti s pojednávaním
vo veci dňa 21.11.2013, ktoré sa neuskutočnilo. Navrhovateľ si predmetnú náhradu uplatnil už dňa25.11.2013 (č.l. 88-89). Súd uvedenú náhradu navrhovateľovi nepriznal, lebo súdu neuviedol, podľa
akých zákonných ustanovení si túto položku vyúčtoval,

6. položka sa týkala náhrady v sume 302,24 Eur, ktoré navrhovateľovi vznikli v súvislosti s účasťou
na pojednávaní dňa 13.02.2014. Súd uvedenú náhradu navrhovateľovi nepriznal, lebo súdu neuviedol,
podľa akých zákonných ustanovení si túto položku vyúčtoval,

7. položka sa týkala náhrady v sume 381,12 Eur, ktoré navrhovateľovi vznikli v súvislosti s účasťou

na pojednávaní dňa 14.04.2014. Súd uvedenú náhradu navrhovateľovi nepriznal, lebo súdu neuviedol,
podľa akých zákonných ustanovení si túto položku vyúčtoval,

8. položka sa týkala náhrady v sume 32,94 Eur, ktoré navrhovateľovi vznikli v súvislosti s vypracovaním
vyúčtovania. Súd uvedenú náhradu navrhovateľovi nepriznal, lebo súdu neuviedol, podľa akých
zákonných ustanovení si túto položku vyúčtoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia Krajskému súdu v
Bratislave, podaním na tunajšom súde, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na
odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.