Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, May 1, 2022

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/18/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118205496
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2022:5118205496.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci žalobcu: U.. F. F., nar. XX.X.XXXX,

bytom M. E. XXX/X, P., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Pavel Babiak, so sídlom G.
Šveniho 6, Prievidza, proti žalovanému: nehnuteľnosti - alpia s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka 51,
Žilina, IČO: 36 841 544 právne zastúpený splnomocneným zástupcom L.. W. G., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom U. XXX/XX, Y. B., o zaplatenie 4.230 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 4.230 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania
od 22.3.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia istiny vo výške 4.230 eur s príslušenstvom. Zároveň
žiadala aj zaplatenie úroku z omeškania a trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že ešte dňa 25.7.2017
podpísala zmluvu o sprostredkovaní so zálohou na sprostredkovanie príležitosti uzatvoriť pre ňu zmluvu
na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, kat. úz. Y., a to byt č.
XX, vchod č. 1, druhé poschodie v obytnom dome súp. č. XX, ktorý je postavený na pozemku parc. č.
XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 58,15m2, vrátane podielov na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a pozemku v podiele XXXX/XXXXXX. V ten istý deň podpísala ďalšiu

zmluvu o sprostredkovaní so zálohou na nebytový priestor č. 2-17, vchod č. 1, prízemie v obytnom dome
súp. č. XX, ktorý je postavený na pozemku parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
15,93m2, zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. Y.. Z prvej zmluvy o sprostredkovaní so zálohou na vyššie
uvedený byt sa zaviazala, že uhradí na účet spoločnosti sumu 3.000 eur a z druhej zmluvy na nebytový
priestor - garáž sumu 1.000 eur ako časť kúpnej ceny. Sumu 4.000 eur dňa 27.7.2017 uhradila na účet,
ktorý bol uvedený v oboch zmluvách. Až 27.11.2017 zistila, že účet, ktorý bol uvedený v predmetných
zmluvách, nebol účtom žalovaného, ale bol to súkromný účet jedného z konateľov spoločnosti U. P..

Keďže mala záujem o kúpu nehnuteľností, mala samozrejme aj požiadavky, aby najprv ťarcha, ktorá
viazla na predmetných nehnuteľnostiach, bola z LV vymazaná a medzi tým vyvinula aktivitu v tom
smere, aby získavala úver na zafinancovanie predmetných nehnuteľností, a to kúpnu cenu za vyššie
uvedený byt vo výške 75.000 eur a za nebytový priestor - garáž sumu 21.000 eur. Postupovala v
zmysle pokynov žalovaného. Dňa 23.8.2017 požiadala znalca o vypracovanie znaleckého posudku k
stanoveniu všeobecnej hodnoty bytu č. XX a nebytového priestoru, t.j. garáže, aby si ňou zvolená banka
poskytla úver na financovanie týchto nehnuteľností. Za uvedený posudok dňa 28.8.2017 uhradila 170

eur, za dodatok posudku, ktorý bol objednaný dňa 2.10.2017, dňa 5.10.2017 uhradila znalcovi 60
eur. Na základe neustáleho ubezpečovania žalovaného, že nehnuteľnosti jej predajú, získala zmluvu
o poskytnutí úveru na bývanie flexihypotéku na financovanie od VÚB, a.s., Bratislava, pričom zmluvu
podpísala dňa 6.11.2017. Vtedy už bola nehnuteľnosť odpredaná inej osobe.Po zistení, že zálohu na nehnuteľnosti - peniaze poslala na súkromný účet jedného z konateľov
žalovaného,predžalobnouupomienkouzodňa29.11.2017vyzvalažalovanéhonavráteniesumy, atovo
výške 4.000 eur. Na predžalobnú upomienku žalovaný nereagoval. Žalovaný neuznáva skutočnosť, aby

vrátil žalobcovi uvedenú sumu. Doposiaľ nebolo vysvetlené, za čo uhradila sumu 4.000 eur na súkromný
účet jedného z konateľov. Žalovaný stále uvádza, že mu vznikol nárok na sprostredkovanie 5 % z kúpnej
ceny, t.j. 1.050 eur zo sumy 3.750 eur, čo je spolu 4.800 eur.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Priznal, že so žalobkyňou

uzatvorildvesprostredkovateľskézmluvyozálohe,predmetomktorýchbolosprostredkovaniepríležitosti
uzatvoriť kúpnu zmluvu na vyššie citované nehnuteľnosti v kat. úz. Y.. Tiež priznal, že na základe
podpísaných zmlúv žalobkyňa zložila zálohu vo výške 4.000 eur. Spolu so žalobkyňou prejednali
možnosti financovia kúpy a urobili prieskum ponúk z bánk. Nakoniec žalobkyňa prijala riešiť hypotéku po
vlastnej línii s tým, že garantovala, že ak by v procese poskytnutia úveru niečo nevyšlo, tak financovanie
vyrieši vlastnými zdrojmi. V súčinnosti so žalobkyňou sa dali vypracovať dva znalecké posudky. Zároveň

zaobstarali všetky dokumenty, ktoré boli ku kúpe potrebné a ktoré si vyžiadala banka žalobkyne na
schválenie úveru, ktorý mal byť použitý na financovanie nehnuteľností. Vypracovali návrhy kúpnych
zmlúv, ktoré žalobkyňa potrebovala zaniesť do banky, aby jej bol schválený úver na financovanie
nehnuteľností. Na predmetnom byte však v tom čase viazla ťarcha, ktorá pre žalobkyňou vybranú banku
predstavovala problém.

Za týmto účelom bola nehnuteľnosť prevedená na nového majiteľa a ťarcha bola odstránená. Po
všetkých týchto úkonoch nič nebránilo nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobkyni. Po odsúvaní termínu
podpisu kúpnych zmlúv zo strany žalobkyne, im táto oznámila, že hoci jej bol úver schválený, nebol
schválený za takých výhodných podmienok, ako očakávala. So žalobkyňou sa potom komunikovalo
horšie, no ešte mala požiadavky na úpravu znaleckých posudkov, čo po konzultácií so znalcami nebolo

možné. Na základe zmlúv o sprostredkovaní so zálohou zo dňa 25.7.2017 žalovanému vzniklo v zmysle
Čl.III.bod1.nároknazaplatenieodplatyzasprostredkovanievovýške5%zkúpnejceny,t.j.suma1.050
eur a suma 3.750 eur. V zmysle Čl. III. bod 4. bol žalovaný oprávnený započítať si ich nárok na zaplatenie
odplaty voči pohľadávke záujemcu na vrátenie zaplatenej zálohy. Teda započítaním pohľadávky z ich
strany zanikla pohľadávka záujemcu na vrátenie zálohy. Započítaním teda došlo k zániku záväzku, a

preto požadovaný nárok na vrátenie zálohy v čase doručenia predžalobnej upomienky už neexistoval,
keďže zanikol ku dňu stretu predmetných pohľadávok. Keďže ich situácia mrzela, od žalobkyne už
nepožadovali ani doplatenie sumy vo výške 800 eur, ktorú mala v zmysle citovaných článkov uhradiť.

3. Na uvedené písomné vyjadrenie reagovala žalobkyňa tým, že z jej strany nedošlo k žiadnemu

pochybeniu, že po celý čas mala záujem zakúpiť predmetné nehnuteľnosti. Došlo k zdržaniu, a to len z
dôvodu samotného žalovaného, pretože na nehnuteľnosti viazli ťarchy, ktoré bolo potrebné odstrániť, čo
trvalo určitý čas, bolo potrebné zmeniť majiteľa nehnuteľnosti, aj to sa odzrkadlilo na časovom horizonte
uzatvorenia budúcich kúpnych zmlúv. Vždy mala záujem kúpiť tieto nehnuteľnosti, len vinou žalovaného
nedošlo k uzavretiu riadnej kúpnopredajnej zmluvy. Napokon sa dozvedela, že nehnuteľnosti odpredal

inej osobe.

4. Naopak žalovaný sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalobkyne s tým, že on mal celý čas záujem
uzavrieť a sprostredkovať kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti. K podpisu kúpnych zmlúv nedošlo
v dohodnutom ani v predĺženom termíne, a to výlučne z dôvodov na strane žalobkyne. Keď im žalobkyňa

oznámila schválený úver, bolo to už dávno po dohodnutej lehote a voči žalobkyni stratili dôveru.

5. Na tomto mieste je potrebné podotknúť, že súd v tejto veci už rozhodol dňa 31.10.2019, kedy rozhodol
rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. V plnom rozsahu vyhovel žalobkyni.

6. Na základe návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie tunajší súd uznesením 2C/18/2018 zrušil
rozsudok pre zmeškanie, a to dňa 25.2.2021.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul sporové strany, vypočul svedka U. P., U. V.,
oboznámil sa so zmluvou o sprostredkovaní, s príjmovým pokladničným dokladom, s predžalobnou

upomienkou, s písomnými vyjadreniami sporových strán, so znaleckými posudkami C.. X. P. a zistil
nasledovné.8. Žalobkyňa dňa 25.7.2017 podpísala dve zmluvy o sprostredkovaní príležitosti uzatvoriť pre ňu kúpne
zmluvy na prevod vlastníckeho práva k dvom nehnuteľnostiam, a to na byt, kde sa zaviazala uhradiť
zálohu na účet spoločnosti 3.000 eur a druhú zmluvu na nebytový priestor garáž, kde sa zaviazala

uhradiť sumu 1.000 eur. Finančné prostriedky uhradila dňa 27.7.2017. Keďže zmluvy o sprostredkovaní
neboli realizované, žalovaný v zmysle Čl. III bod 1. si účtoval odplatu za sprostredkovanie vo výške 5
% z kúpnej sumy, t.j. sumu 4.800 eur.
Predmetom sporu je teda vrátenie sumy 4.000 eur + finančné prostriedky za vyhotovenie znaleckých
posudkov vo výške 230 eur. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na svojich písomných vyjadreniach.

Navyše jej právny zástupca podotkol, že žalovaný jednal s jej klientkou veľmi neseriózne. Podľa
výpisu z obchodného registra už v čase, keď sa podpisovali zmluvy o sprostredkovaní, tak spoločnosť
nehnuteľnosti - alpia, s.r.o. bola v likvidácií. I napriek tomu podpisovala zmluvu so žalobkyňou. Postup
žalovaného považoval ako neseriózny. Navyše pri podpise zmluvy o sprostredkovaní viazla ťarcha na
nehnuteľnosti, a to konkrétne bytu. Proces vyčistenia a odstránenia ťarchy trval nejaký čas. Na katastri
majú lehotu 30 dní a výmaz záložného práva sa robí v lehote 60 dní. Jeho klientka nemohla splniť

základnú 30 dňovú lehotu tak, ako to bolo uvedené v zmluve o sprostredkovaní. Podľa názoru žalobkyne
si žalovaný našiel nového kupca, ktorý poskytol vyššiu sumu za tieto nehnuteľnosti, a tým pádom jeho
klientka zostala bez finančných prostriedkov a bez uzatvorenia kúpnej zmluvy na prevod vlastníctva.

9. Naopak na pojednávaní žalovaný dokazoval, že on ako sprostredkovateľ si splnil všetky povinnosti.

Na základe týchto zmlúv im vznikol ako sprostredkovateľovi nárok na zaplatenie odplaty vo výške 5 % z
dohodnutej kúpnej ceny. Navyše žalobkyňa vo svojich písomných vyjadreniach, ani v žalobe neuviedla
o aké zákonné ustanovenia sa opiera, na základe akých ustanovení chce vrátiť zálohy.

10. Súd na pojednávaniach vypočul svedka U. V., ktorý na pojednávaní uviedol, že v rozhodujúcom čase

pracoval ako vedúci kancelárie nehnuteľnosti - alpia, s.r.o., Banská Bystrica. Pamätal si, že žalobkyňa
chcela kúpiť apartmán v lokalite Y.. So žalobkyňou bolo ťažké jednanie. I napriek jeho snahe vyhovieť
žalobkyni čo najlepšie, stále nachádzala nejaké problémy. Dokonca ho nahovárala na to, aby sa dal
znalecký posudok upraviť tak, že sa nejedná o apartmán, ale že sa jedná o bytový dom. Žalobkyňa
si sama stanovila lehotu, t.j. dĺžku rezervačnej zmluvy. Dokonca jej vyšli v ústrety a predĺžili lehotu.

Keďže si nesplnila svoje podmienky, museli pristúpiť k ďalšiemu kupujúcemu. Ponúkli žalobkyni, že
vybavia za ňu aj hypotéku, že by to bolo cez ich firmu rýchlejšie a neboli by vznikli žiadne komplikácie.
I napriek tomu žalobkyňa išla svojou cestou. Vôbec nevedel, že spoločnosť nehnuteľnosti - alpia, s.r.o.
je v likvidácií v čase, keď došlo k podpisovaniu rezervačnej zmluvy. Napokon zhrnul vo svojej výpovedi,
že so žalobkyňou sa jednalo skutočne veľmi zle. Bol z toho chaos. Dalo sa jej veľmi ťažko vyhovieť.

Najprv chcela len apartmán, potom chcela garáž, našli aj garáž, nachystali zmluvy, potom garáž nebola
dobrá, chcela inú garáž, lebo bola vlhká, následne dali garáž do poriadku, a takto to pokračovalo. On
jej poskytol všetok servis ako sa len dalo.

11. Z výpovede svedka U. P. vyplynulo, že tento v rozhodujúcom období tiež pracoval vo firme

nehnuteľnosti - alpia, s.r.o. Už dva roky tam nepracuje. Nepamätal si, z akého dôvodu skončil pracovný
pomer. Finančné prostriedky zasielala žalobkyňa na jeho osobný účet, tak to bol účet pre potreby
spoločnosti. Zákon povoľuje mať osobný účet a zároveň účet pre spoločnosť. Spoločnosť nemala
založený účet, pretože ho nemusela mať založený. Nepamätal si na žalobkyňu a problémy, ktoré vznikli
ohľadne rezervačnej zmluvy. Vyjadril sa, že je to veľmi dávno a pracoval s množstvom klientov. Z jeho

výpovede vyplynulo, že si na nič nepamätá. Dokonca si ani nepamätal, ako dlho pracoval v spoločnosti.

12. Z pripojenej zmluvy o sprostredkovaní so zálohou zo dňa 25.7.2017 vyplýva, že žalovaný so
žalobkyňou uzatvorili zmluvu, predmetom bolo sprostredkovanie (obstaranie) príležitosti uzatvoriť pre
záujemcu zmluvu s treťou osobou na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam kat. úz. Y., konkrétne

nebytový priestor - garáž, a to za kúpnu cenu vo výške 21.000 eur. Podľa Čl. II. bod 3. záujemca sa
zaväzuje najneskôr do 60 dní od obstarania príležitosti uzatvoriť kúpnu zmluvu v zmysle Čl. I. tejto
zmluvy, a to za kúpnu cenu vo výške stanovenej v Čl. I. tejto zmluvy. Záujemca vyhlasuje, že mu je
predmet kúpy známy a že sa oboznámil s jeho celkovým stavom a že ho nadobudne v celosti za kúpnu
cenu vo výške stanovenej v Čl. I. tejto zmluvy. Záujemca sa zaväzuje, že najneskôr nasledujúci deň

po uzatvorení tejto zmluvy uhradí na účet peňažnú sumu vo výške 1.000 eur, ktorá bude mať povahu
zálohy a bude použitá na úhradu časti kúpnej ceny stanovenej v Čl. I, tejto zmluvy. V prípade, ak sa
takáto zmluva, príležitosť uzatvoriť ktorú je predmetom Čl. I. tejto zmluvy,
v stanovenom čase neuzatvorí, sa sprostredkovateľ zaväzuje túto peňažnú sumu - zálohu vrátiť.13. Z Čl. III. bod 1. vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na odplate za sprostredkovanie vo
výške 5 % z kúpnej ceny, ktorá je splatná do 14 dní od vzniku nároku na odplatu a záujemca sa

zaväzuje túto odplatu riadne zaplatiť. Záujemca je tiež povinný uhradiť všetky náklady súvisiace so
samostatným sprostredkovaním a procesom uzatvárania zmluvy, ktorej príležitosť uzatvorenia má byť
sprostredkovaná, t.j. napr. náklady na znalecký posudok, náklady na výpis z katastra nehnuteľnosti, t.j.
LV alebo snímka z kat. mapy, iné administratívne a správne poplatky týkajúce sa nehnuteľností v zmysle
Čl. I. tejto zmluvy. Podľa Čl. III. č. 2. v prípade, ak záujemca v dohodnutej lehote uzatvorí zmluvu,

príležitosť uzatvoriť ktorú je predmetom tejto zmluvy a zároveň vyplatí v celku kúpnu cenu v lehote do
30 dní, sprostredkovateľ jednostranne vyhlasuje, že sa vzdáva práva na zaplatenie odplaty v zmysle Čl.
III/1 tejto zmluvy a nebude si ju uplatňovať.

14. Podľa Čl. III. bod. 3. v prípade, že bez zavinenia záujemcu nedôjde v dohodnutej lehote k uzavretiu
zmluvy, príležitosť uzatvoriť ktorú je predmetnom tejto zmluvy, sprostredkovateľ vyhlasuje, že sa vzdáva

práva na zaplatenie odplaty v zmysle Čl. III/1 tejto zmluvy a nebude si ju uplatňovať.

15. Podľa Čl. III č. 6. záujemca sa zaväzuje uzatvoriť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti najneskôr do konca
platnosti tejto zmluvy na základe vyzvania sprostredkovateľom jednou z nasledujúcich foriem:
a) písomnou formou,

b) SMS správou na telefónne číslo záujemcu z telefónneho čísla sprostredkovateľa,
c) elektronickou poštou na emailovú adresu záujemcu.

16. Z pripojenej zmluvy o sprostredkovaní so zálohou z tohto istého dňa mal súd preukázané, že sporové
strany uzatvorili aj ďalšiu zmluvu, ktorej predmetom bol byt v obytnom dome súp. č. XX, v kat. úz. Y., a

to za kúpnu cenu vo výške 75.000 eur. Z tejto zmluvy o sprostredkovaní nepochybne vyplýva, že na
tejto nehnuteľnosti viaznu ťarchy a vecné práva, a to záložné právo pre pohľadávku Slovak Business
Agency, Bratislava. V tomto prípade sa záujemca zaviazal do 60 dní uhradiť peňažnú zálohu vo výške
3.000 eur, ktorá bude mať povahu zálohy a bude použitá na úhradu časti kúpnej ceny. Ostatné články
tejto zmluvy sú zhodné z predchádzajúcou zmluvou.

17. Z pripojeného potvrdenia o transakcii vyplýva, že žalobkyňa odoslala na účet príjemcu U. P. finačnú
čiastku vo výške 4.000 eur.

18. Z príjmového pokladničného dokladu mal súd preukázané, že žalobkyňa poukázala znalcovi C.. X.

P. sumu 170 eur, resp. ďalších 60 eur.

19. Z pripojených znaleckých posudkov, ktoré vypracoval C.. X. P. ohľadom všeobecnej hodnoty bytu a
nebytového priestoru vyplýva, že prvý znalecký posudok bol objednaný dňa 23.8.2017 a vypracovaný
bol 28.8.2017. Vtedy bola cena bytu, ako aj nebytového priestoru stanovená zaokrúhlene na 87.500

eur. Následne bol vypracovaný ešte ďalší znalecký posudok na ustálenie všeobecnej hodnoty bytu a
nebytového priestoru na požiadavku zo dňa 2.10.2017, ktorý bol vyhotovený dňa 4.10.2017, kedy bola
hodnota bytu a nebytového priestoru stanovená na sumu 88.700 eur.

20.Viacpodstatných listinnýchdôkazovvtomtosporenebolozostranysporovýchstránprodukovaných.

Nepochybne mal súd zo zhodného tvrdenia sporových strán preukázané, že 25.7.2017 sporové strany
uzatvorili zmluvu o sprostredkovaní so zálohou na sprostredkovanie príležitosti uzatvoriť pre žalobkyňu
zmluvu na prevod vlastníckeho práva. Takisto nebolo sporné, že žalobkyňa uhradila žalovanému zálohu
v celkovej výške 4.000 eur.

21. Po hmotnoprávnej stránke posudzoval súd tento prípad v zmysle § 451 a nasl. Obč. zákonníka ako
bezdôvodné obohatenie. Je pravdou, že právny zástupca žalobkyne v písomnej žalobe nekvalifikoval
od čoho si odvíja vrátenie finančných prostriedkov - zálohy od žalovaného. Podľa názoru súdu však
konanie žalobcu a žalovaného napĺňa znaky ust. § 451, pretože žalobca poskytol žalovanému finančné
prostriedky za účelom uzatvorenia budúcej zmluvy na prevod vlastníctva k bytovému a nebytovému

priestoru. Žalobca si svoje povinnosti riadne splnil a žalovaný si svoje povinnosti nesplnil, nevrátil
finančné prostriedky.22. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

23. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Práve v tomto konkrétnom prípade išlo plnenie z právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol.

25. Súd napokon uzatvára, že v tomto prípade je zrejmé, že sporové strany podpísali dve zmluvy dňa
25.7.2017 o sprostredkovaní so zálohou na sprostredkovanie príležitosti uzatvoriť pre žalobkyňu zmluvu
naprevodvlastníckehoprávajednakkbytu(apartmánu)ajednakknebytovémupriestoru,atogaráži.Zo
zmluvy o sprostredkovaní z Čl. II. č. 3. sa sporové strany dohodli, že záujemca sa zaväzuje najneskôr do
60dní odobstaraniapríležitostiuzatvoriťkúpnuzmluvuvzmysleČl.I.tejtozmluvy,atozakúpnucenuvo

výške stanovenej v Čl. I. tejto zmluvy. Navyše z Čl. III. č. 6. sa záujemca zaviazal uzatvoriť kúpnu zmluvu
na nehnuteľnosti najneskôr do konca platnosti tejto zmluvy. Zmluva sa uzatvárala na dobu určitú, a to
na jeden rok od podpisu tejto zmluvy o sprostredkovaní. Žalobkyňa od samého začiatku deklarovala, že
mala eminentný záujem zakúpiť predmetné nehnuteľnosti, t.j. garáž ako nebytový priestor a apartmán
v kat. úz. Y.. O tom svedčí aj to, že promptne uhradila za nebytový priestor 1.000 eur ako zálohu a

3.000 eur za apartmán. Okamžite si dala vypracovať znalecké posudky so stanovením všeobecnej ceny
nehnuteľností, aby mohla získať hypotekárny úver.
Znova súd dáva do pozornosti, že dňa 25.7.2017 podpísala zmluvu a prvý znalecký posudok bol
vypracovaný už 28.8.2017, čo je prakticky mesiac po uzatvorení tejto zmluvy. Ako však vyplynulo, na
nehnuteľnostiach bolo záložné právo. Banka odmietla, vzhľadom na záložné právo, poskytnúť okamžite

hypotekárny úver na tieto nehnuteľnosti, pokým nebude toto záložné právo odstránené. Promptne
žiadala žalovaného, aby dal odstrániť záložné právo, aby mohla opätovne žiadať banku o poskytnutie
hypotekárneho úveru. Len kvôli tomuto sa dostala do časovej tiesne, keďže prvý znalecký posudok bol
vypracovaný aj s uvádzanou ťarchou pre bratislavskú spoločnosť a následne, keď sa odstránili tieto
vady zo strany žalovaného, si musela dať urobiť ďalší znalecký posudok už bez uvedených tiarch.

Súd udáva, že nie vlastnou vinou sa dostala do časovej tiesne, bolo to spôsobené tým, že predmet
kúpy nebol dostatočne pripravený na to, aby mohla byť urobená kúpnopredajná zmluva, teda prevod
vlastníckeho práva, keďže na apartmán bola uvalená ťarcha. Je zrejmé, že nemohla dodržať stanovené
lehoty tak, ako jej to ukladala zmluva o sprostredkovaní zo zálohou. Druhý znalecký posudok bol
vypracovanýaždňa4.10.2017aažnáslednemohlaopätovnepožiadaťbankuohypotekárnyúver.Vtom

čase však už predmetné nehnuteľnosti boli dávno predané inému záujemcovi. Vyjadrenie žalovaného,
že nedošlo k podpisu kúpnych zmlúv v dohodnutom ani v predĺženom termíne, a to výlučne z dôvodov
na strane žalobkyne, tak toto nemohol súd akceptovať.
Nepochybne bolo preukázané, že na nehnuteľnosti, čo sa týka apartmánu, bola ťarcha. Dokonca
sám žalovaný uviedol, že musel zmeniť majiteľa tejto nehnuteľnosti, aby sa zbavil samotnej ťarchy.

Žalobkyňasidalaprvýznaleckýposudokvypracovaťmesiacpouzavretízmluvyosprostredkovaní.Ďalší
posudok si dala vypracovať v 10.tom mesiaci 2017, a to až po tom, keď nehnuteľnosti nemali viazané
na seba ťarchu. Súdu sa konanie žalovaného javilo ako špekulatívne. Ponúkol žalobkyni nehnuteľnosti,
pričom sám dobre vedel, že na apartmán je ťarcha pre spoločnosť v Bratislave. Túto okolnosť mal
určite zohľadniť pri podpisovaní zmluvy o sprostredkovaní. Je vo všeobecnosti známe, že žiadna banka

nachádzajúca sa na Slovenku, ale i v Európe, neposkytne hypotekárny úver záujemcovi na kúpnu
nehnuteľnosti, pokým na tejto nehnuteľnosti sa viažu ťarchy. Túto skutočnosť však žalovaný absolútne
neakceptoval, bezdôvodne nehnuteľnosť odpredal inému záujemcovi bez vysvetlenia. Správny postup
malbyťtaký,žemaldodatočneposkytnúťinúlehotunauzatvoreniekúpnejzmluvyvzhľadomnapredmet
kúpy - nehnuteľnosti, ktorá bola zaťažená záložným právom. Znova to súd podotýka a vyplýva to aj z

výpovede žalobkyne, že táto mala eminentnú snahu o tieto nehnuteľnosti. O tom svedčí aj množstvo
telefonátov, ktorými oslovovala konateľa spoločnosti pána V.. Špekulatívne sa javí aj to, že žalovaný
okamžite pristúpil aj k Čl. III. č. 4., a to, že v prípade nároku na odplatu pre sprostredkovateľa sa zmluvné
strany dohodli, že sprostredkovateľ je oprávnený započítať si svoju pohľadávku na zaplatenie tejto
odplaty voči pohľadávke záujemcu na vrátenie zaplatenej zálohy podľa Čl. II/3. tejto zmluvy. Jednalo

sa o sumu 4.800 eur. Žalobkyňa zaplatila zálohu vo výške 4.000 eur. Avšak bez svojho zavinenia, ako
je to už vyššie konštatované, prišla o vloženú zálohu. Súd usúdil, že nie vinou žalobkyne nedošlo k
uzatvoreniu predmetných kúpnych zmlúv v dohodnutom termíne. Dôvodom bolo záložné právo k týmto
nehnuteľnostiam. Vzhľadom na uvedené potom žalovaný bude povinný vrátiť žalobkyni sumu 4.000 eurako zálohu a zároveň jej zaplatiť aj finančné prostriedky, ktoré vynaložila žalobkyňa na vypracovanie
znaleckých posudkov v sume 230 eur. Je nepochybné a vyplýva to aj zo spisového materiálu, že prvý
znalecký posudok zaplatila 170 eur a za druhý znalecký posudok sumu 60 eur (viď. vyúčtovanie znalca).

26. Ohľadom trov konania rozhodoval súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP, to znamená, že súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V tomto konaní to bola žalobkyňa, ktorá mala
plný úspech vo veci, a preto jej priznal trovy konania v rozsahu 100 %.

27. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366

Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).