Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, February 27, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/321/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213212109
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2213212109.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: Urbariát Jurová
- pozemkové spoločenstvo, IČO: 30 400 7822, so sídlom Jurová 85, zastúpený advokátkou: JUDr. Eva
Skačániová, so sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda, proti žalovanej: J. A., narodená
XX.X.XXXX, bytom O. XX, zastúpená splnomocnencom: Čibrik & Blazsek advokátska kancelária s.r.o.,

IČO: 46 255 010, so sídlom Hlavná 14, Šaľa, o odstránenie neoprávnených zásahov do vlastníckeho
práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 7C/192/2013-143
zo dňa 5.4.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil odporkyni (žalovanej) povinnosť
odstrániť neoprávnené zásahy do vlastníckych práv žalobcu a to tým, že odstráni oplotenie zasahujúce
do parcely registra „C“ č. 812/1-lesný pozemok, vo výmere 86.089 m2, ktorú vedie Okresný úrad
Dunajská Streda, katastrálny odbor pre k. ú. O. na LV č. XXX v podielovom spoluvlastníctve členov
žalobcu v rozsahu 601 m2 a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, druhým výrokom uložil odporkyni
(žalovanej) povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (žalobcovi) náhradu trov konania za zaplatený súdny

poplatok v sume 99,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 615,57 eur advokátke
navrhovateľa (žalobcu) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 37, § 671 ods. 1, 2, § 20
ods.1Občianskehozákonníka,§13ods.3,§18ods.2písm.d)zákonač.181/1995Z.z.opozemkových
spoločenstvách platnom od 24.8.1995 do 30.4.2013, § 137 ods. 1, § 139 ods. 1, 2, § 123, § 126 ods. 1

Občianskeho zákonníka, § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že zo záznamu spísaného pri dohode zo dňa 10.4.2002
vyplýva, že táto dohoda bola uzavretá medzi členmi urbariátu a žalovanou, pričom žalovaná v tom
čase žila v platnom manželstve a užívanie nehnuteľnosti nie je bežná vec, ktorú by mohla vykonávať
bez súhlasu svojho manžela ( § 145 Obč. zák.). V zázname uvedení členovia urbariátu bez uvedenia

funkcie mali procesné postavenie rovnaké ako žalovaná, ktorá je tiež členom urbariátu. Tento záznam
je svojim obsahom nájomnou zmluvou. V nájomnej zmluve musí byť presne špecifikovaný predmet
nájmu a nestačí uviesť približne výmeru ako je to uvedené v zázname cca 800 m2. V dohode nie je
uvedená výška nájomného, ani náklady na odstránenie nelegálnej skládky, čo by bolo odpočítané z
nájomného na určité obdobie. Odstránenie údajnej nelegálnej skládky odpadu na vlastné náklady nie
je adekvátne výške nájmu daného pozemku na dobu 50 rokov. Výpoveď svedka J. A. je rozporuplná,

keď na pojednávaní tvrdil, že pozemok potrebovala žalovaná na skládku materiálu, lebo stavala dom a v
kritickom zázname je naopak uvedená nelegálna skládka odpadu, ktorú sa zaviazala žalovaná odstrániťna vlastné náklady. Podľa zmluvy o založení spoločenstva platí, že valné zhromaždenie rozhoduje
o hospodárení spoločenstva a nakladá so spoločným majetkom, výbor je výkonným a štatutárnym
orgánom spoločenstva, ktorý plní predovšetkým uznesenia valného zhromaždenia a pokiaľ rozhoduje

o hospodárskych záležitostiach v hodnote do 20.000,-Sk, nejde o nakladanie so spoločným majetkom
ale o bežné hospodárenie spoločenstva, pretože nie je možné aplikovať na rozhodnutia, ktoré sa
týkajú nakladania spoločného majetku (a tým nepochybne by bolo aj prenechanie spoločnej parcely do
užívania) rozhodnutia o hospodárskych záležitostiach v hodnote do výšky 20.000,-Sk. V čase sporného
záznamu bol výbor spoločenstva 7-členný, vrátane predsedu, ktorým bol Z. A.. Rozhodnutia výboru,

pokiaľ by sa dotýkali nakladania so spoločným majetkom, môžu byť platné len, ak by ich výbor prijal
hlasovaním (lebo ide o kolektívny orgán), takéto rozhodnutie však nemohlo byť konečné, mohlo byť
len podkladom na rozhodnutie pre valné zhromaždenie spoločenstva, lebo iba valné zhromaždenie
spoločenstva mohlo rozhodnúť o tom, ako bude naložené so spoločným majetkom. Súd prvej inštancie
dospel k záveru, že obsah celého sporného záznamu a celá dohoda sú absolútne neplatným právnym
úkonom, ktorý nemohol vyvolať žiadne následky, ani účinky, že predmetný záznam nemožno považovať

za platný pre neurčitosť. A neuzavreli ho oprávnené osoby. Súd prvej inštancie mal zato, že tento
záznam bol uzavretý iba medzi fyzickými osobami, ako je aj v zázname uvedené, že ho uzatvárajú
členovia urbariátu. Na zázname je uvedené aj meno J. W., ktorý v tom čase už bol 8 rokov mŕtvy.
Na listine absentuje aj úradná pečiatka výboru urbariátu. Záznam nespĺňa náležitosti podľa § 671
Občianskeho zákonníka a nenachádza sa v dokumentoch žalobcu. Súd prvej inštancie mal za to, že

záznam spísaný pri dohode o využívaní pozemku parcelné č. 812/1 v obci O. zo dňa 10.4.2002 je
neplatný, preto žalovaná nemôže požívať právnu ochranu užívania na základe takéhoto záznamu.
Výsledkami vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie nepochybne preukázané, že spoločná
nehnuteľnosť parcelné číslo 812/1 - lesný pozemok, resp. jeho časť, sa nachádza neoprávnene vo
faktickej moci žalovanej, ktorá nemá k tejto nehnuteľnosti osobitné právo umožňujúce jej samostatne

rozhodnúť o užívaní tejto spoločnej parcely. Žalovaná svojim konaním zasiahla do práv žalobcu, keďže
užíva túto časť parcely bez právneho dôvodu, preto priznal žalobcovi úspech. Úspešnému žalobcovi súd
prvej inštancie priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok 99,50 eur a trovy právneho
zastúpenia 615,57 eur.

4. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala písomne odvolanie žalovaná
prostredníctvom jej splnomocnenca z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedla, že záznam zo dňa 10.4.2002 je dostatočne
určitý a podpísaný oprávnenými osobami. Na základe predmetného záznamu žalovaná časť predmetnej

parcely dobromyseľne po dobu desiatich rokov užívala, pričom žalobca predmetné užívanie začal
spochybňovať až po uvedenej dobe. V zmysle § 20 Občianskeho zákonníka koná za právnické
osoby štatutárny orgán. Na základe zmluvy o založení spoločenstva je štatutárnym orgánom výbor
a listiny podpisuje predseda spoločenstva a člen výboru, teda na prejav vôle právnickej osoby v
písomnej forme vyžaduje podpis dvoch osôb bez ohľadu na celkový počet členov výboru, pričom

samotný proces rozhodovania v rámci výboru je záležitosťou spoločenstva smerom vnútra. Samotný
záznam spísaný pri dohode o užívaní pozemku zo dňa 10.4.2002 predstavuje výsledok rozhodovacej
činnosti oprávneného orgánu, ktorý je podpísaný predsedom i členom výboru, a preto má za to, že
dokumentjepodpísanýoprávnenýmiosobami.Žalovanádoobsahovejčiformálnejstránkypredmetného
dokumentu nezasahovala. Predmetný záznam bol vypracovaný členmi výboru. V prípade, že členovia

výboru prekročili rozsah svojich právomocí, samotná dohoda nemôže týmto trpieť, nakoľko žalovaná o
prekročení právomoci nemohla vedieť. Dohoda medzi účastníkmi bola nepomenovanou zmluvou, ktorá
vymedzila všetky podstatné podmienky dohody. Nedostatok pečiatky na zázname nerobí dokument
neplatným, nakoľko ani zákon, ani zmluva o založení spoločenstva pre platnosť písomného úkonu
výboru použitie pečiatky nevyžaduje. Ak žalobca predmetným záznamom nedisponuje, nemôže byť

na ťarchu žalovanej, nakoľko táto nezodpovedá za spisový poriadok v rámci urbariátu. Súd prvej
inštancie neskúmal, či manžel žalovanej súhlasil s predmetným právnym úkonom. V prípade, ak by s
ním nesúhlasil, išlo by o relatívne neplatný právny úkon, ktorej neplatnosti by sa mal právo dovolať
výlučne manžel žalovanej v 3-ročnej zákonnej lehote, pričom ak sa ho nedovolá, hľadí sa na právny úkon
ako na platný. Samotný výrok rozsudku je nevykonateľný pre jeho neurčitosť. Žalovaná má odstrániť

oplotenie zasahujúce do parcely CKN č. 812/1 v rozsahu 601 m2, pričom však bližšie nevymedzuje,
ktorú časť predmetného oplotenia je žalovaná povinná odstrániť. Na uvedenom nemení ani fakt, že
v odôvodnení rozsudku sa súd odvoláva na geometrický plán, ktorý však nie je uvádzaný vo výroku
rozsudku. Žalobca sa v návrhu domáhal iného petitu, ako toho, ktorý súd v konečnom dôsledku vydal.Rozsudok súdu prvej inštancie zmenil výmeru pozemku určenú v návrhu žalobcu, resp. sa nevysporiadal
s požiadavkou žalobcu na uvedenie dotknutej časti do pôvodného stavu, a to ani v odôvodnení súdu,
ani v priebehu konania vykonaním dôkazov o ustálení pôvodného stavu pozemku. V neposlednom

rade spochybňujeme správnosť vymedzenia oplotenia zasahujúceho do predmetnej CKN parcely č.
812/1, ktorá podľa nášho právneho názoru má byť vymedzená obvodom a nie obsahom, teda nie v
metroch štvorcových ale len v metroch. Všetky tieto skutočnosti majú za následok nevykonateľnosť
napadnutého rozsudku. Žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou CKN parcely č. 812/1 v k. ú. O. v
rozsahu 10.041/290981-in k celku, čo z celkovej výmery 86.089 m2 predstavuje 2.970,70 m2, žalovaná

je podľa veľkosti jej podielu druhou najväčšou podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností vedených
na LV č. XXX pre k. ú. O. v rámcu urbariátu a opakovane sa snažila docieliť dohodu so žalobcom
ohľadom predmetu konania, v dôsledku nevysvetliteľnej averzie zo strany niektorých členov urbariátu
voči žalovanej k tomu nedošlo. Toto správanie a stanovisko žalobcu považuje za rozporné s dobrými
mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe vyššie uvedeného navrhuje, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalobca odvolací návrh nepodal.

6. K doručenému odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom jeho advokátky.
Vo vyjadrení uviedol, že žalovaná v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd

prvej inštancie nebol býval vysporiadal počas celého dokazovania a ktoré by sa nebolo bývalo odrazilo
aj v písomnom vyhotovení rozsudku. Ako najhlavnejšie prekážky platnosti záznamu považuje sporný
podpis J. W., ktorý v čase vyhotovenia záznamu nežil. Ďalej očividný rozdiel v spôsobe podpisovania
W. D. oproti iným podpisom na listinách založených do spisu. Nakoniec aj nedostatok legitimácie
otca žalovanej - J. A. k podpísaniu takéhoto dokumentu, keďže v tom čase nebol členom urbariátu,

ale len lesným hospodárom. Valné zhromaždenie rozhoduje o hospodárení spoločenstva a nakladá
so spoločným majetkom. Výbor je len výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva, ktorý plní
predovšetkým uznesenia Valného zhromaždenia a rozhoduje o bežných hospodárskych záležitostiach v
hodnote 20.000,-Sk. Údajné prenechanie časti spoločného majetku urbariátu do užívania žalovanej nie
je v kompetencii výboru, ale len valného zhromaždenia. Nesúhlasí s argumentom žalovanej ohľadom

nevykonateľnosti petitu súdu, keďže samotná žalovaná si je plne vedomá zásahov do spoločného
majetku urbariátu, a to vybudovania oplotenia s betónovým základom, ktorého odstránením dôjde aj k
odstráneniu neoprávnených zásahov do urbariátu. Nie je možné konštatovať, že nakoľko je žalovaná
druhou najväčšou spoluvlastníčkou a vlastní 2.970,70 m2, si môže s predmetnými 601 m2 nakladať
podľa svojej ľubovôle. Pokiaľ tu niečo odporuje dobrým mravom, tak je to správanie žalovanej.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
podania odvolania, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 362 ods. 1
Civilnéhosporovéhoporiadku),oprávnenouosobou-účastníkom(§201Občianskehosúdnehoporiadku

účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
podania odvolania, aktuálne § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie
má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
podania odvolania, aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d), f) Občianskeho súdneho poriadku účinného
včasepodaniaodvolania,ktorémajúekvivalentv§365ods.1písm.f),h)Civilnéhosporovéhoporiadku),
preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziachdanýchrozsahom(§379Civilnéhosporovéhoporiadku)a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom,
ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného

sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné, v dôsledku čoho
je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. a),b) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

9. Predmetom konania je nárok žalobcu na odstránenie neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva.
Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd
prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a či právne
správne posúdil jeho nárok.

10. Jednou z odvolacích námietok žalobcu, pritom však zásadnou bolo namietanie, že samotný výrok
napadnutého rozsudku je nevykonateľný pre jeho neurčitosť a súd prvej inštancie zmenil výmeru
pozemku určenú v žalobe a nevysporiadal sa s požiadavkou na uvedenie dotknutej časti pozemku do
pôvodného stavu.

11. Žalobca sa žalobou zo dňa 10.6.2013 doručenou súdu prvej inštancie dňa 12.6.2013 domáhal

uloženia povinnosti žalovanej odstrániť neoprávnené zásahy do vlastníckych práv žalobcu tým, že
odstráni oplotenie zasahujúce do parcely číslo 812/1-lesný pozemok, vo výmere 86.089 m2, ktorú
vedie Správa katastra v Dunajskej Strede, na LV č. XXX v podielovom spoluvlastníctve členov žalobcu
v rozsahu 663,75 m2 a uviesť túto časť dotknutej parcely do pôvodného stavu. Súd prvej inštancie
napadnutýmrozsudkomrozhodolvovecisamejtak,žeuložilžalovanejpovinnosťodstrániťneoprávnené

zásahy do vlastníckych práv žalobcu a to tým, že odstráni oplotenie zasahujúce do parcely registra „C“
č. 812/1-lesný pozemok, vo výmere 86.089 m2, ktorú vedie Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny
odbor pre k. ú. O. na LV č. XXX v podielovom spoluvlastníctve členov žalobcu v rozsahu 601 m2 a to
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

12. Podľa § 79 ods. 1 veta prvá, druhá, tretia Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
konania pred súdom prvej inštancie konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných
náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt,
bydliskoúčastníkov,prípadneichzástupcov,údajoštátnomobčianstve,pravdivéopísanierozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa

navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné
meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené.

13.Podľa§132ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuvžalobesaokremvšeobecnýchnáležitostípodania
uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na

ich preukázanie a žalobný návrh.

14. Súd (až na prípady uvedené v § 81 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania
pred súdom prvej inštancie, aktuálne § 23 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku) nezačína konanie
z vlastnej iniciatívy, ale na podnet strany a je zásadne vecou toho, kto navrhuje začatie konania,

aby žalobu prispôsobil po stránke formulačnej a obsahovej ustanoveniu § 79 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie (aktuálne § 132 ods. 1 Civilného
sporového poriadku). Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je žalobný návrh (petit). V ňom
žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho
rozsudku a zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom

a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu
petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výrokov rozsudkov.
Občiansky súdny poriadok účinný v čase konania pred súdom prvej inštancie vyžadoval (rovnako
aktuálne účinný Civilný sporový poriadok vyžaduje), aby žalobcov návrh bol vyjadrený úplne presne a
určito, zároveň zohľadňoval, že pri podaní žaloby, t. j. na začiatku procesu posudzovania skutkových

a právnych okolností rozhodujúcich pre tú - ktorú vec, nemusí byť ešte známy ich celkový rozsah
a dopad na prejednávanú vec; práve preto pripúšťal procesnú možnosť, aby žalobca za konania so
súhlasom súdu spresnil žalobu a dokonca ju aj zmenil (§ 95 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie, aktuálne § 139 Civilného sporového poriadku).
Uvedená možnosť nemení nič na povinnosti žalobcu vymedziť vždy petit žaloby spôsobom dostatočne

presným, zrozumiteľným a určitým, umožňujúcim kedykoľvek v konaní jasnú orientáciu v tom, čo je
predmetom konania. Ani vo vyššie spomenutých prípadoch, kedy žalobcovi určité dôvody subjektívnej
alebo objektívnej povahy môžu spôsobovať ťažkosti pri formulovaní a obsahovom vymedzení žalobného
návrhu, nemožno ustúpiť od požiadavky určitosti žalobného petitu, pretože ten je pre súd vždy rámcomrozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch
(§ 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie,
aktuálne § 216 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Kedykoľvek v priebehu konania musí byť zrejmé, o

čom sa koná, teda čo je predmetom konania, ale v žiadnom prípade to nemôže byť určené až dodatočne
výsledkami súdneho dokazovania.
15. Podľa odvolacieho súdu nemožno žalobcom uvedený petit v žalobe, ktorým žiadal „odstrániť
neoprávnené zásahy do vlastníckych práv žalobcu tým, že odstráni oplotenie zasahujúce do parcely
číslo812/1-lesnýpozemok,vovýmere86.089m2,ktorúvedieSprávaKatastravDunajskejStrede,naLV

č. XXX v podielovom spoluvlastníctve členov žalobcu v rozsahu 663,75 m2 a uviesť túto časť dotknutej
parcely do pôvodného stavu“ považovať za presný a určitý, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho
hľadiska) vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré žalobca sledoval podaním žaloby. V tomto
smere je jednoznačne odvolacia námietka žalovanej dôvodná, keď v petite nie je presne uvedené aké
oplotenieavakomrozsahumábyťodstránené,pričomuvedenierozsahuoploteniametramištvorcovými
(m2) je neprijateľné, keďže meter štvorcový (m2) je jednotka určujúca veľkosť plochy a nie dĺžky, ktorou

jednotkou meter (m) je možné nanajvýš určovať dĺžku oplotenia. V prípade, že žalobca mal záujem
domáhať sa odstránenia neoprávnených zásahov vyprataním nehnuteľnosti o rozlohe 663,75 m2, v
tomto smere mal znieť aj jeho petit žaloby, a to samozrejme spolu s ďalšou jednoznačnou identifikáciou
tejto nehnuteľnosti podľa údajov vyplývajúcich z katastra nehnuteľností (katastrálne územie, číslo
parcely,údaj,čisajednáoparceluregistra„C“alebo„E“,druhpozemky,výmerapozemku).Samozrejme,

že žalobca mohol v prípade, že sa jedná len o časť parcely, túto vymedziť i s odkazom na geometrický
plánspolusúdajmivyplývajúcimizkatastranehnuteľností,ktorýgeometrickýplánbysatakstalsúčasťou
rozhodnutia vo veci samej. Navyše nehnuteľnosť uvedená v petite žalobe nie je ani identifikovaná
údajom o katastrálnom území, kde sa nachádza; tento údaj doplnil až súd prvej inštancie sám do výroku
napadnutého rozsudku. Rovnako nie je zrejmé, čo mal žalobca na mysli pod pojmom „uvedenie do

pôvodného stavu“, a to nanajvýš za stavu predmetnej nehnuteľnosti, ktorý bol medzi stranami sporný
(ako vyplynulo z dokazovania pred súdom prvej inštancie). Žalobcom formulovaný petit by sa nemohol
pre svoju neurčitosť stať enunciátom súdneho rozhodnutia. Nepochybne tak žalobcom požadovaný petit
trpí vadou neurčitosti, teda jednalo sa o neúplné podanie. V takomto prípade bolo povinnosťou súdu
prvej inštancie ex offo vyzvať žalobcu k odstráneniu vád žaloby (§ 43 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie, aktuálne § 129 ods. 1, 2 Civilného
sporového poriadku), čo súd prvej inštancie opomenul, keďže dôsledne nevenoval pozornosť posúdeniu
všeobecných náležitostí žaloby a nevykonal žiaden pokus o odstránenie zistených vád.

16. Podľa § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej

inštancie súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak
sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania
vzťahu medzi účastníkmi.

17. Podľa § 216 Civilného sporového poriadku súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (odsek 1).

Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (odsek 2).

18. Žalobným petitom vymedzuje žalobca pre súd rámec (hranice) jeho rozhodovania, ktorým je v
našom civilnom procese viazaný; vyplýva to priamo z jeho podstaty, ako nástroja ochrany subjektívnych

občianskych práv. Ak je vo sfére subjektívnych občianskych práv zásadne vecou nositeľov týchto práv,
aby ich uplatňovali a dožadovali sa ochrany porušených či ohrozených práv, musí byť tiež zásadne
ich vecou, aby vymedzili rozsah požadovanej ochrany. Len tak sa môže formovať dispozičný princíp
civilného procesu, ktorého významným prejavom je i pravidlo o viazanosti súdu žalobným petitom. Z
viazanosti súdu žalobným petitom vyplýva, že okrem zákonom vymedzených prípadov súd nemôže v

sporovom konaní prekročiť návrhy strán a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú (tzv. zásada ne ultra
petitum). Súd musí vždy rešpektovať predmet konania vymedzený žalobou, čo znamená že nemôže
rozhodnúť nad rámec žalobného petitu, ale ani na základe iného skutkového základu, než aký bol
vymedzený v žalobe. To však neplatí, pokiaľ ide o právne posúdenie veci, ktoré nie je obligatórnou
náležitosťou žaloby a v prípade, že ho strana v žalobe uvedie, súd ním nie je viazaný v súlade so

zásadou iura novit curia (súd pozná právo). Súd musí vždy dbať na to, aby výroková časť rozhodnutia
bola formulovaná tak, aby bola jasná, stručná, výstižná a predovšetkým materiálne vykonateľná.19. V preskúmavanom prípade sa žalobca domáhal odstránenia oplatenia v rozsahu 663,75 m2 (?)
a uvedenia časti dotknutej parcely do pôvodného stavu (?), pričom súd prvej inštancie rozhodol o
odstránení oplatenia v rozsahu 601 m2, do výroku doplnil údaj o katastrálnom území a nerozhodol o

požiadavke žalobcu uviesť túto časť dotknutej parcely do pôvodného stavu. Ak je pravidlo o viazanosti
súdužalobnýmpetitomplneopodstatnené,znamenáto,žejepredmeturčeniažalobyžalobcomzáväzný
a má o ňom súd prvej inštancie meritórne rozhodnúť (samozrejme za predpokladu splnenia podmienky
určitosti a zrozumiteľnosti petitu žaloby). Nielenže žaloba žalobcu trpela vadami opísanými v bode 15.
tohto uznesenia, ale navyše súd prvej inštancie si svojvoľne „upravil“ žalobcom uvedený petit a tiež

nerozhodol o časti petitu požadovaného žalobcom. Pokiaľ súd prvej inštancie vydal napadnutý rozsudok
s takýmto petitom, je i ďalšia odvolacia námietka žalovanej dôvodná a rozsudok vydaný v konaní
postihnutý tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považovaný za správny, nakoľko súd je povinný
vychádzať zo žaloby, petit žaloby nemôže modifikovať a nemôže o ňom rozhodnúť len čiastočne.

20. Preto pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol vo veci spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého

rozsudku, pričom sa dôsledne neriadil príslušnými zákonnými ustanoveniami a zákonným spôsobom
nepostupoval podľa ustanovení § 79 ods. 1 v spojení s § 43, § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie, týmto nesprávnym procesným postupom
v dôsledku nesplnenia procesných podmienok zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

21. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

22. Ďalej žalovaná v odvolaní nesúhlasila s právnym názorom súdu prvej inštanciem, že predmetný

záznam je síce nájomnou zmluvou, ktorá nespĺňa náležitosti platnej nájomnej zmluvy. Podľa názoru
žalobcu sa jednalo o nepomenovanú zmluvu, ktorá vymedzila všetky podstatné podmienky dohody. Súd
prvej inštancie v napadnutom rozsudku konštatoval, že záznam zo dňa 10.4.2002 je svojim obsahom
nájomnou zmluvou, v ktorom nie je presne špecifikovaný predmet nájmu, výška nájomného a náklady
na odstránenie nelegálnej skládky.

23. Niet pochybností o tom, že nájom ako všeobecný právny inštitút zahŕňa početné ekonomické vzťahy,
na základe ktorých si nevlastníci odplatne prisvojujú úžitkovú hodnotu veci. Z dikcie zákona jednoznačne
vyplýva, že pojmovými znakmi nájomnej zmluvy sú prenechanie užívania alebo brania úžitkov, určitá
vec, dočasnoť a odplatnosť. Povinnosťou súdu vo všeobecnosti je z úradnej povinnosti (ex offo), bez

ohľadu na tvrdenia strán, skúmať splnenie zákonných náležitostí ich prejavu vôle obsiahnutého v
prípadnejspornejzmluveaobsahprávnehoúkonuinterpretovaťvzmysleustanovenia§35Občianskeho
zákonníka. Takýto výklad obsahu právneho úkonu súdom nemôže byť považovaný za nahradzovanie
už urobených prejavov vôle, ak použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby
obsah právneho úkonu vyjadreného písmom, ktorí urobili účastníci vo vzájomnej dohode, bol vyložený

v súlade so stavom, ktorý existoval v dobe ich zmluvného konania. Len v prípade, ak pojmy použité
na jazykové vyjadrenie obsahu právneho úkonu sú natoľko nejednoznačné alebo nejasné, že z nich
nie je možné ani s prihliadnutím na vôľu účastníkov usudzovať o zámere, ktorý sa mal naplniť, môže
byť opodstatnený záver o neurčitosti právneho úkonu podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný. Z obsahu spisu bolo zistené, že žiadna zo strán v spore netvrdila, že sporný záznam je
nájomnou zmluvou, prípadne že by mala vôľu uzavrieť nájomnú zmluvu. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku nie je možné zistiť, prečo súd prvej inštancie považoval sporný záznam za nájomnú zmluvu,
v tomto smere zdôvodnenie jednou vetou („Tento záznam je svojim obsahom nájomnou zmluvou.“)
nespĺňa parametre zákona na odôvodnenie rozsudku (§ 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku

účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie), nie je v ňom vysvetlené, z ktorých dôkazov pri
rozhodovaní v tomto smere vychádzal a prečo zistený skutkový stav právne posúdil práve ako nájomný
vzťah medzi stranami sporu. Jedným z pojmových znakov nájmu je odplatnosť, pričom v zázname nie
je ani len zmienka o akomkoľvek nájomnom; je len konštatované, že sa lesný pozemok prenecháva
do užívania na dobu 50 rokov s tým, že budúci užívateľ odstráni nelegálnu skládku odpadu na vlastné

náklady. Minimálne absencia tejto náležitosti nájomnej zmluvy hovorí v prospech tvrdeniu žalovanej, že
sa nejedná o nájomnú zmluvu. Preto i táto odvolacia námietka žalovanej je opodstatnená.24. Ďalším odvolacím argumentom žalovanej bolo namietanie, že súd prvej inštancie neskúmal, či
manžel žalovanej súhlasil s predmetným úkonom, t. j. so záznamom zo dňa 10.4.2002, vzhľadom na
konštatovanie,žepredmetnýprávnyúkonjeneplatnýzdôvodu,ževčaseuzavretiadohodyžilažalovaná

v manželskom zväzku.

25. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

26. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku zaujal právny názor, že žalovaná v čase spísania
záznamu dňa 10.4.2002 žila v platnom manželstve a užívanie nehnuteľnosti nie je bežná vec, ktorú
by mohla vykonávať bez súhlasu manžela. K uvedenému odvolací súd uvádza, že v súvislosti
s problematikou vzniku záväzku zo zmluvy jedným z manželov (napr. ako nájomcu, užívateľa,
vypožičiavateľa) bez súhlasu druhého manžela, resp. k odpovedi na otázku, či je takýto záväzkový

vzťah platný, je treba vychádzať predovšetkým ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorého bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov, pričom
v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z uvedeného
tak vyplýva záver, že právny úkon, ktorým niektorý z manželov disponoval spoločnou vecou alebo
vykonával jej správu a zároveň, ak nešlo o bežnú záležitosť, je bez súhlasu druhého manžela neplatný.

V preskúmavanom prípade však nešlo o spoločnú vec, keďže vlastníkmi nehnuteľnosti boli členovia
urbariátu a nie žalovaná s vtedajším manželom, preto podpisom sporného záznamu obsahujúceho
dohodu o užívaní časti nehnuteľnosti jedným z manželov vzniká povinnosť alebo právo iba tomuto
jedinému manželovi. Vstup do užívania časti nehnuteľnosti jedným z manželov nie je teda právnym
úkonom, ktorý by bolo možno charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou alebo vykonávanie

správy spoločných vecí oboch manželov, ale ide o úkon spadajúci do výlučnej dispozičnej sféry
každého z manželov osobitne. Týmto úkonom sa totiž nezakladajú druhému manželovi žiadne práva
ani povinnosti.

27. Ďalej žalovaná v odvolaní namietala, že sporný záznam zo dňa 10.4.2002 považuje za platný,

nakoľko štatutárnym orgánom spoločenstva je výbor, podľa zmluvy o založení spoločenstva podpisuje
listiny predseda spoločenstva spolu s jedným členom výboru, preto má za to, že dokument je podpísaný
oprávnenými osobami a v prípade, ak členovia výboru prekročili rozsah svojich právomocí, samotná
dohoda tým nemôže trpieť. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku konštatoval, že záznam
nemožno považovať za platný z dôvodu, že ho neuzavreli oprávnené osoby.

28. Podľa § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej
pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to
vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva
a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len

vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.

29. Zo sporného záznamu vyplýva, že bol spísaný dňa 10.4.2002 so subjektmi budúci užívateľ: J.
K. (žalovaná) a členmi urbariátu v obci O. (členmi žalobcu): Z. A., P. W., J. A., W. D.. Súd prvej
inštancie správne konštatoval, že bol uzavretý medzi členmi urbariátu a žalovanou, ako jednoznačne

vyplýva z označenia jeho účastníkov, teda nebol uzatvorený za žalobcu štatutárnym orgánom. Jednou
z najvýznamnejších otázok pre posúdenie platnosti právneho úkonu je posúdenie toho, či v mene
právnickej osoby alebo v jej zastúpení, úkon uskutočnila osoba na to oprávnená. Ustanovenie § 20
ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje subjekty, ktoré sú oprávnené robiť právne úkony za právnickú
osobu a to tak, že právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení

zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom, tzv. štatutárne orgány, s tým,
že konanie štatutárneho orgánu je konaním samotnej právnickej osoby. Druhú skupinu osôb, ktoré môžu
robiť právne úkony za právnickú osobu, vymedzuje ustanovenie § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka
tak, že sú to pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby
alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak člen právnickej osoby vybočil z medzí

svojich oprávnení za ňu konať, posúdia sa následky excesu podľa druhej vety § 20 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. V tomto smere majú podstatný význam dve skutočnosti: a) či člen právnickej osoby konal
pri excese zo svojej kompetencie v nadväznosti na predmet činnosti právnickej osoby, b) či ten, s
kým bolo konané, nemohol vedieť pri právnom úkone uskutočnenom za právnickú osobu, že ide oexces. V danom prípade žalobca bol zriadený Zmluvou o založení spoločenstva z februára 1996, pričom
podľa uvedenej zmluvy rozhoduje o hospodárení spoločenstva a nakladá so spoločným majetkom
Valné zhromaždenie, výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva je Výbor spoločenstva, Výbor

spoločenstva zastupuje navonok predseda spoločenstva, ktorý predseda spoločenstva podpisuje listiny
s ďalším členom Výboru spoločenstva. V prejednávanom prípade je nesporné, že o úkonoch týkajúcich
sa nakladania spoločného majetku prislúcha rozhodovať Valnému zhromaždeniu. Ďalej zo žiadneho
vnútorného predpisu nemožno vyvodiť záver, že by členovia žalobcu boli oprávnení robiť za žalobcu
ako právnickú osobu právne úkony, ani z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by robenie právnych

úkonov za žalobcu jeho členmi bolo obvyklé vzhľadom na ich pracovné zaradenie (žalovaná to ani
netvrdila). U týchto osôb má druhá strana predpokladať, že konateľské oprávnenie môže byť pochybné.
Navyše ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie vymedzené týmto spôsobom, pričom o prekročenie
oprávnenia ide aj vtedy, ak takéto oprávnenie nemajú vôbec podľa vnútorných predpisov a ani to nie je
obvyklé (čo je aj prejednávaný prípad), je druhá zmluvná strana chránená proti tomuto excesu v prípade,
že sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby (porovnaj výpis z registra spoločenstiev)

a súčasne ide o prekročenie, o ktorom druhá zmluvná strana nemohla vedieť. Žalovaná v podaní
zo dňa 29.10.2013 poukazovala na to, že je evidentné, že členovia výboru urbariátu boli v plnom
rozsahu oprávnení takýto úkon uskutočniť, ďalej v podaní zo dňa 24.2.2016 poukazovala na aplikáciu
ustanovenia § 20 Občianskeho zákonníka na daný prípad vo vzťahu k prekročeniu oprávnenia členov
podpísaných na zázname konať za žalobcu.

30. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie mal v rozhodnutí venovať presvedčivému
odôvodneniu svojho stanoviska pri výklade a aplikácii príslušného ustanovenia Občianskeho zákonníka
týkajúceho sa konania člena právnickej osoby. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemôže argumentáciu
strany odmietnuť ako nesprávnu, ale jeho povinnosťou je tiež uviesť v čom jej nesprávnosť spočíva.

Argumenty súdu musia byť jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne. Konštatovanie súdu, že
argumenty strany sú nesprávne alebo irelevantné bez toho, aby uviedlo, prečo ich považuje za
nesprávne a irelevantné, možno považovať za nedostatočné odôvodnenie. O takýto prípad išlo aj v
súdenom spore, keď súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vôbec nereagoval na predmetnú
právnu argumentáciu žalovanej a neposkytol jej žiadnu repliku na ňou predostreté právne otázky

týkajúce sa výkladu príslušného ustanovenia § 20 Občianskeho zákonníka

31. Za týchto okolností rozsudok súdu prvej inštancie nie je v súlade s ustanovením § 157 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie (aktuálne §
220 ods. 2 Civilného sporového poriadku), keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil

ústavne prijateľným spôsobom, odňal žalovanej možnosť konať pred súdom. Odvolací súd považuje
za potrebné uviesť, že u nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných
právnych otázok, rovnako nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity
súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko
úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej

náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania.

32. Napokon ani odvolacia námietka žalovanej, že správanie žalobcu považuje za rozporné s dobrými
mravmi, keď sa sama snažila ako druhá najväčšia podielová spoluvlastníčka docieliť dohodu so
žalobcom ohľadne predmetu konania, ku ktorej dohode v dôsledku nevysvetliteľnej averzie zo strany

niektorých členov urbariátu, nemohla žalovanej privodiť úspech vo veci. V odvolacom konaní totiž
nemožno prihliadať na nové skutočnosti a dôkazy a nejedná sa ani o jednu z výnimiek pre použitie
novôt v odvolacom konaní podľa § 205a Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred
súdom prvej inštancie (aktuálne § 366 Civilného sporového poriadku).

33. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého
výroku o náhrade trov konania zrušil (§ 389 ods. 1 písm. a), b) Civilného sporového poriadku) a vec
mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

34. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§
391 ods. 2 Civilného sporového poriadku), bude opätovne vec prejednať za stavu dodržania postupu
opísaného vyššie, v ktorom odstráni procesné pochybenie a ktorého nedostatok spôsobil aj nutnosť
zrušenia jeho rozsudku, a to už podľa aktuálne účinného Civilného sporového poriadku (§ 139), tedavyzve žalobcu na opravu žaloby a podľa výsledku pokusu o opravu žaloby zvolí ďalší postup. Následne
znova posúdiť žalobou uplatnený nárok vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré je
nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 191 Civilného sporého poriadku a to najmä so

sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa, tieto posúdiť z hľadiska
všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť o celom
predmete konania, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2
Civilného sporého poriadku odôvodniť.

35. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova rozhodne o náhrade trov konania pred
súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

36. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).