Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 20, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118269242
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:6118269242.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Andreja Radomského, v spore žalobcu: F. P., O.. XX.XX.XXXX, V.
F. XXX, XXX XX U., právne zastúpeného JUDr. Ivanom Savčákom, advokátom, IČO: 42 230 080, so
sídlom Partizánska 45, 085 01 Bardejov, proti žalovanému: L.. Š. P., O.. XX.XX.XXXX, V. U. XXX, XXX
XX X. F., právne zastúpenému Bukovinský & Chlipala, s. r. o., IČO: 35 918 098, so sídlom Svätoplukova
30, 821 08 Bratislava - Ružinov, o zaplatenie 20.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 21C/5/2018-268 zo 16. septembra 2021 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 20.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej
sumy od 2. júla 2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a priznal žalobcovi
proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o trovách konania rozhodne po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

2. 2.1 Výrok odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným
Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 20.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 20.000,-
eur od 2. júla 2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca návrh na vydanie platobného
rozkazu odôvodnil tým, že ako predávajúci 6. mája 2015 uzatvoril so žalovaným ako kupujúcim kúpnu
zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to k rozostavanej stavbe
postavenej na parcele č. XX/XX, druh stavby 21 a k pozemkom - parcela registra „C“, parcelné číslo

XX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 173 m2, parcela registra „C“, parcelné
číslo 24/34, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 287 m2, parcela registra „C“,
parcelné číslo XX/XX, druh pozemku trvalý trávny porast o výmere 17 m2 zapísaným na LV č. XXX
pre k. ú. Mlynica, obec Mlynica, okres Poprad. Zmluvné strany sa dohodli na uhradení kúpnej ceny
vo výške 110.000,- eur spôsobom, že časť kúpnej ceny, t. j. sumu 20.000,- eur uhradí kupujúci tak,
že zloží k rukám predávajúceho 4. mája 2015 depozit vo výške 20.000,- eur, pričom zmluvné strany
sa dohodli, že uvedený depozit sa započíta v plnej výške voči kúpnej cene. Druhú časť týkajúcu sa

zaplatenia kúpnej ceny vo výške 90.000,- eur žalovaný uhradí prostredníctvom H. V. N. &. F., R.. F..,
pobočky zahraničnej banky, a to zo zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru na účet predávajúceho, po
predložení potvrdeného návrhu na vklad záložného práva a aktuálneho listu vlastníctva s vyznačenou
plombou, po dátume nasledujúcom po podaní návrhu na vklad záložného práva. Doposiaľ obdŕžal odžalovaného len časť kúpnej ceny vo výške 90.000,- eur, a to bezhotovostným bankovým prevodom
uskutočneným 1. júla 2015 tak, ako to vyplýva aj z doloženého výpisu z účtu. V zmysle článku III. „Kúpna
cena“ ods. 3. kúpnej zmluvy sa akákoľvek platba v prospech predávajúceho považuje za uhradenú až

pripísaním celej kúpnej ceny na účet predávajúceho. Od 1. januára 2013 nadobudol účinnosť zákon č.
394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v hotovosti (ďalej len „zákon o obmedzení platieb v hotovosti“), čo
znamená, že všetky transakcie nad sumu 15.000,- eur musia byť realizované iba prostredníctvom banky.
Na to poukazuje z dôvodu, že suma 20.000,- eur nemohla byť vyplatená v hotovosti, mohla byť len
pripísaná na účet. Žalovaný si nesplnil zmluvnú povinnosť spočívajúcu v uhradení kúpnej ceny v plnom

rozsahu, a to aj napriek tomu, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam previedol kúpnou zmluvou na
tretiu osobu, v dôsledku čoho disponoval peňažnými prostriedkami, z ktorých mal možnosť predmetnú
pohľadávku uspokojiť.
2.2 Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd rozhodol o návrhu žalobcu na vydanie platobného
rozkazu platobným rozkazom, č. k. 20Up/285/2018-27 zo 17. mája 2018, voči ktorému podal žalovaný
včas odpor. Žalovaný v odpore uviedol, že žalobca špekulatívnym a účelovým spôsobom nahradil vo

svojom vyjadrení slovné spojenie uvedené v článku III. kúpnej zmluvy „uhradí kupujúci tak, že zložil k
rukám predávajúceho“ svojím slovným spojením „uhradí kupujúci tak, že zloží k rukám predávajúceho“,
čím podstatným spôsobom zmenil význam predmetného článku, pretože slovné spojenie uvedené v
zmluve „zložil k rukám predávajúceho dňa 4.5.2015 depozit vo výške 20.000,- eur“ jednoznačným,
zrozumiteľným a nespochybniteľným spôsobom potvrdzuje, že 4. mája 2015 skutočne zložil k rukám

žalobcu 20.000,- eur, prevzatie ktorých žalobca potvrdil vlastnoručným podpisom. Poukazuje na
rozpornosť článku III. ods. 3., v zmysle ktorého akákoľvek platba v prospech predávajúceho sa považuje
za uhradenú až pripísaním celej kúpnej ceny na účet predávajúceho. V tomto prípade zrejme žalobca
opomenul, že splnenie obsahu predmetného článku bolo plne mimo jeho dispozície, pretože predmetnú
sumu už žalobca prevzal k rukám 4. mája 2015 a ako jediný ju mohol, resp. v zmysle kúpnej zmluvy

mal previesť na svoj účet. Má za to, že samotné porušenie zákazu hotovostných transakcií v zmysle
ustanovenia § 4 zákona o obmedzení platieb v hotovosti, nemá za následok neplatnosť právneho
úkonu v podobe zloženia peňažných prostriedkov vo výške 20.000,- eur. Obsah kúpnej zmluvy bol
vytvorený absolútnym konsenzom zmluvných strán, za aktívnej účasti žalobcu. Podpisom zmluvné
stranyjednoznačneanespochybniteľnedeklarovali,ževsúladesčlánkomIII.Kúpnacenakupujúcizložil

k rukám predávajúceho dňa 4.5.2015 depozit vo výške 20.000,- eur. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že
uvedený depozit sa započítava v plnej výške voči kúpnej cene. Časť kúpnej ceny vo výške 90.000,- eur
bola uhradená z hypotekárneho úveru. Ako zarážajúce hodnotí, že po údajnom neuhradení tejto sumy
pristúpil žalobca k podpisu kúpnej zmluvy s jednoznačnou konštatáciou, že táto suma bola uhradená,
a teda zložená k rukám predávajúceho 4. mája 2015, keď skutočne nemalo dôjsť k zaplateniu časti

kúpnej ceny vo výške 20.000,- eur. Naviac žalobca nevyužil ani inštitút odstúpenia od kúpnej zmluvy a
v predmetnej veci začal konať až po tom, čo bola podaná žaloba na jeho osobu v inej právnej veci.
2.3 Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného z 13. júla 2018 uviedol, že kúpnu zmluvu pripravoval
žalovaný, ktorý má právnické vzdelanie. Táto skutočnosť prispieva k potvrdeniu toho, že žalovaný kúpnu
zmluvu účelovo koncipoval tak, aby sa do budúcna mohol vyhnúť zaplateniu depozitu vo výške 20.000,-

eur. Poukazuje na článok III. ods. 3. kúpnej zmluvy, podľa ktorého kúpna cena sa považuje za uhradenú
až pripísaním celej kúpnej ceny na účet predávajúceho, a teda tu možno rozumieť, že pojmom „celá
kúpna cena“ je nesporne nutne rozumieť tak depozit, ako aj zvyšok kúpnej ceny vo výške 20.000,- eur.
Depozit do toho času nebol pripísaný na jeho účet. Ďalej poukazuje na rozpor článku III. ods. 2. písm. a)
kúpnej zmluvy, v ktorom sa uvádza, že žalovaný uhradil k rukám žalobcu depozit dňa 4.5.2015 a článku

III. ods. 3., v ktorom je uvedené, že kúpna cena vo svojej celistvosti bude uhradená až jej pripísaním
na účet žalobcu. Takto koncipovaná zmluva je ohľadom zaplatenia depozitu zmätočná a nejasná, avšak
to nemôže byť vykladané v jeho neprospech, keď on ju nepripravoval. V tejto súvislosti poukazuje na
znenie ustanovenia § 35 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),
v zmysle ktorého je potrebné považovať vôľu toho, kto právny úkon robil, t. j. žalovaného, za v rozpore

s prejaveným jazykovým výkladom, ktorý uvádza dva spôsoby úhrady depozitu.
2.4 Právny zástupca žalovaného v replike zo 7. septembra 2018 poukázal na skutočnosť, že návrh
zmluvy bol súčasťou úverovej dokumentácie slúžiacej na schválenie úveru. Banka by nefinancovala
nehnuteľnosť s vedomím, že k úhrade 20.000,- eur, teda celej kúpnej ceny v prospech žalobcu nedošlo.
Hodnota nehnuteľnosti vyplývajúca zo znaleckého posudku bola 110.000,- eur. Pokiaľ by zo sumy

110.000,- eur nedošlo k vyplateniu sumy 20.000,- eur, ktoré sú predmetom tohto sporu, je nepochybné,
žebankabytakvysokýúvernikdyneschválilaapeňažnéprostriedkyvposkytnutomrozsahuneumožnila
čerpať.2.5 Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom 14. marca 2019 uviedol, že zotrvávajú na
podanej žalobe. Žalobca tvrdil, že banka im odmietla poskytnúť 100 %-ný úver na kúpu domu pre
žalovaného, poskytla im iba 80 %-ný úver. Kúpna zmluva, ktorú vypracoval žalovaný, mu bola doručená

od žalovaného poštou 6. mája 2015 a vtedy bol na tejto zmluve už aj podpis z 5. mája 2015. On
podpísal kúpnu zmluvu 6. mája 2015 v Bardejove, v ten istý deň išiel overiť podpis na matriku do
Bardejova, následne zmluvu okamžite zaniesol do H. V., R.. F.. X. V. a úver bol schválený. Banka poslala
peniaze žiadateľovi, teda žalovanému vo výške 90.000,- eur a tieto peniaze boli prevedené na jeho
súkromný účet. Tieto peniaze požičal obchodnej spoločnosti V. F., F.. E.. D.., ktorá za ne kúpila od

realitnej kancelárie pozemky v Bratislave. Pri podpise kúpnej zmluvy neboli spolu, nakoľko ako to aj
zo zmluvy vyplýva, žalovaný ju podpísal 5. mája 2015 v Mlynici a on 6. mája 2015. Žalovaný mu teda
peniaze 4. mája 2015 pri podpise zmluvy nemohol dať. Kúpnej zmluve nevenoval pozornosť, nakoľko
bola pre neho iba formalitou na dosiahnutie úveru do spoločného biznisu so žalovaným. Žalovanému
veril, nikdy by si nepomyslel, že bude musieť spochybňovať zmluvu na súde. Je evidentné, že kúpna
zmluva je koncipovaná nesprávne, nesúvisí s realitou kúpy, pričom odsek 3. je rozporný. Vôľa strán bola

taká, že žalovaný dostal úver 90.000,- eur, ktorý sa mal v konečnom dôsledku použiť na kúpu pozemkov
v Bratislave. Záložnú zmluvu podpísal žalovaný. Úver si nevzal na dom v Mlynici z dôvodu, lebo mu ako
podnikateľovi nevychádzal príjem, aký na schválenie požadovaného úveru požadovala banka.
2.6 Žalovaný na pojednávaní konanom 23. mája 2019 uviedol, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo pred
štyrmi rokmi, a preto z jeho strany nie je možné uviesť detaily týkajúce sa prípravy zmluvy, ako aj jej

samotného podpisu. Suma 20.000,- eur bola zložená k rukám predávajúceho, teda žalobcu a žalobu
považuje za vysoko účelovú, tendenčnú, v záujme odvrátiť pozornosť od konania žalobcu ako konateľa
obchodnej spoločnosti V. F., F.. E.. D.., vo vzťahu ku ktorému sú Okresným súdom Bardejov vedené
dve súdne konania. Úver z banky mal byť poskytnutý v rozsahu 80 % a 20 % malo byť uhradených z
vlastných prostriedkov. Žalobca inicioval nápad, že riaditeľku pobočky banky v Bardejove dôverne pozná

a že tento úver vybaví. Preto privolil, aby úver bol vybavovaný na pobočke v Bardejove, hoci bol vtedy
trvale bytom okres Poprad, s miestom výkonu práce Trenčín. Preto skutočnosť, že mal iniciovať voľbu
banky, neobstojí. Poprel skutočnosť, že by na základe akejsi ústnej dohody mala nehnuteľnosť (rodinný
dom v Mlynici) slúžiť na kúpu nehnuteľnosti v Bratislave. Nehnuteľnosť slúžila ako jediná zábezpeka na
čerpanie úveru. Dvadsaťjeden mesiacov splácal úver po 320,- eur a túto sumu mal splácať ďalších 28

rokov a následne túto nehnuteľnosť vrátiť synovi žalobcu, to je proti logike. Kúpnu zmluvu podpisoval
za prítomnosti pracovníčky banky v obchodnom centre Max v Poprade. Podpísal vyhotovené úverové
zmluvy a odovzdal pracovníčke banky. Ďalej neskúmal, ako sa dostala do dispozície žalobcu. Netvrdí
ani, že by mali podpisovať zmluvu spolu, a teda súčasne, čomu nasvedčujú aj dátumy na kúpnej zmluve.
Na veci nič nemení ani skutočnosť, že k úhrade prvej časti kúpnej ceny vo výške 20.000,- eur došlo ešte

pred uzavretím tejto zmluvy. Kúpna zmluva ako prvotný návrh bola vypracovaná po dohode so žalobcom
a ďalšie vstupy a úpravy vykonávala buď banka samotná alebo žalobca a oni ako účastníci zmluvy. Čo
sa týka rozporu článku III. ods. 2. a článku III. ods. 3. kúpnej zmluvy, ten považuje za chybu v písaní,
ktorý bol mienený vo vzťahu k úhrade druhej časti kúpnej ceny, ktorá mala ísť na účet predávajúceho.
Čo sa týka skutočnosti, že suma 20.000,- eur nebola poukázaná na účet žalobcu, išlo o vzájomnú

dohodu strán. Hotovosť vo výške 20.000,- eur odovzdal v rodinnom dome v Mlynici č. 109, ktorý žalobca
často navštevoval a peniaze mu boli odovzdané do ruky. V rodinnom dome sa nachádzali ešte ďalší
dvaja ľudia, a to jeho otec a matka. Nepamätal sa, či peniaze odovzdal za ich prítomnosti. Zmluva bola
podpisovaná za účasti banky a keď sa pracovníčka banky dostavila 5. mája 2015 za ním s tým, že sa
idú podpisovať zmluvy, ktoré sa dostanú k predávajúcemu, tak ju podpisoval 5. mája 2015. Peniaze

sa odovzdávali v dome jeho rodičov. Finančné prostriedky si požičal od otca, ktoré rovnako ako on,
odovzdal žalobcovi. Od svojho otca obdŕžal hotovosť. Nevedel uviesť, odkiaľ mal finančné prostriedky
jeho otec. Žalobca prišiel za ním s požiadavkou, či by od neho nekúpil rodinný dom v Mlynici, nakoľko
má záujem investovať do kúpy pozemkov v Bratislave, na ktorých mal záujem postaviť bytový dom.
2.7 Na pojednávaní konanom 21. októbra 2019 svedok L.. Š. P., otec žalovaného vo výpovedi uviedol,

že synovi požičiaval peňažné prostriedky a bolo to asi cez víkend. Nevedel určiť, o ktorý víkend išlo.
Pred požičaním peňazí ho požiadal syn, že potrebuje 20.000,- eur na kúpu rodinného domu, lebo mal
problémy so zamestnaním a chcel to riešiť návratom do Popradu. Nepamätal si, či jeho brat so synom
už boli v hale v rodinnom dome v Mlynici, alebo či tam bol on a oni prišli. Jeho syn mu povedal, či mu
môže požičať tie peniaze a on šiel na určité miesto, z ktorého zobral 20.000,- eur, ktoré mal pripravené.

Položil peniaze na stôl a tak sa mu zdalo, že brat ich dal do saka alebo do kufríka. Pri konkrétnom akte
odovzdania peňazí manželka v hale určite nebola. Nevedel uviesť, či bol doma prítomný ďalší syn. V
tom čase vzťahy medzi ním a bratom boli vynikajúce, nadštandardné. Nezamýšľal sa nad tým, či zmluva
existuje, alebo neexistuje a ani nevedel uviesť, kedy ju prvýkrát videl, ale zrejme po pojednávaní. Kpôvodu peňazí požičaných synovi v sume 20.000,- eur uviedol, že k 31. decembru 2009 ukončil po
dlhej dobe služobný pomer a 1. januára 2010 nastúpil pracovať na Letisko do Popradu. Odvtedy až
do augusta, septembra 2014 poberal zo sociálneho odboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

sumu 1.570,- eur, ktorá mu bola zasielaná poštovou poukážkou. Potreboval investovať aj ďalšie financie
do dokončenia rodinného domu, peňažné prostriedky si nechával doma, keďže výbery z účtu boli
spoplatnené. Dokonca z uložených financií požičiaval aj bratovi asi po 1.000,- eur, keď šiel do kúpeľov
s priateľkou a na naftu mu tiež požičiaval peniaze. Od Ministerstva vnútra Slovenskej republiky dostal
cca 80.000,- eur za 4,5 roka. Na svoj rodinný dom v Mlynici si zobral úver. Taktiež predal byt, z ktorého

mal peniaze a dostal odchodné, ktoré investoval do rodinného domu, okolo 140.000,- eur. Vzťahy medzi
ním a bratom boli vynikajúce a bola tam vysoká dôvera.
2.8 Súd prvej inštancie najskôr rozsudkom, č. k. 21C/5/2018-146 z 19. novembra 2019 zamietol žalobu
a nepriznal stranám sporu náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove ako odvolací súd uznesením,
č. k. 11Co/6/2020-201 z 10. septembra 2020 tak, že zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu

vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
dôvodné v tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vnútorne rozporné, keďže z neho
nevyplýva jednoznačný záver, na základe čoho súd žalobu zamietol. Konštatoval tiež, že nevykonaním
navrhnutého dôkazu bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces. Preto bolo úlohou súdu prvej
inštancie vykonať navrhnuté dôkazy, opätovne posúdiť právny nárok žalobcu, prípadne sa zaoberať

platnosťou zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami a vo veci opätovne rozhodnúť.
2.9 Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu a vyzval
právneho zástupcu žalovaného, aby predložil potvrdenie od zamestnávateľa, či 4. mája 2015 a 5.
mája 2015 bol v práci, alebo čerpal dovolenku, prípadne bol práceneschopný a v prípade nemožnosti
predloženia tohto dôkazu uviedol súdu názov zamestnávateľa s jeho sídlom, dôkaz týkajúci sa

preukázania možnosti disponovania sumou 20.000,- eur jeho otcom, ktorý mal žalovanému peniaze
požičať a dôkazy týkajúce sa uzatvorenia úverovej zmluvy týkajúce sa miesta a času uzatvorenia týchto
zmlúv.
2.10 V zmysle intencií odvolacieho súdu súd prvej inštancie konštatoval, že dôkazná povinnosť zo
strany žalovaného nebola ani v jednom bode splnená, preto uplatnil sudcovskú koncentráciu v zmysle

ustanovenia § 153 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
2.11Právnyzástupcažalobcunapojednávaníkonanompozrušenírozsudkuodvolacímsúdompoukázal
na listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu, a to čestné prehlásenie žalovaného z 24. apríla 2015,
cestovný výkaz žalobcu zo 4. mája 2015 a výpis z účtu žalobcu, čo má preukazovať, že žalobca 5.
mája 2015 vyberal v hotovosti finančné prostriedky v Bardejove, a preto nemohol byť v Poprade. Návrhy

na doplnenie dokazovania, ktoré navrhli, smerovali k udalostiam v dňoch 4. a 5. mája 2015, či teda
žalovaný mohol byť v stovky kilometrov vzdialenej Bratislave a či mohol byť v daný deň doma a odovzdať
peniaze ako časť kúpnej ceny, tak ako to tvrdil žalovaný, že išlo o pracovný deň. Kúpna zmluva bola
uzatvorená s plnou vážnosťou, avšak nikto nepredpokladal, že by bolo potrebné 20.000,- eur vyplácať
tak, ako sa to snaží žalovaný preukázať v tomto konaní. Kúpna zmluva mala slúžiť pre účely získania

finančných prostriedkov a následného vloženia do firmy a následne malo dôjsť k spätnému prevodu (zo
žalovaného na predávajúceho naspäť) rodinného domu. Dôvodom nevyplatenia sumy 20.000,- eur zo
strany žalovaného bolo, že v tom čase postačovalo pre spoločné podnikanie dosiahnutie úveru 90.000,-
eur, ktoré mali byť následne investované a tak sa stalo. Žaloba bola podaná z dôvodu, že rodinný
dom v obci Mlynica bol prevedený žalovaným na tretiu osobu. Dôveryhodnosť svedka otca žalovaného

bola naštrbená aj tým, že tento vo svojej výpovedi uviedol, že síce dostal k dôchodku sumu viac ako
80.000,- eur, avšak na druhej strane uviedol, že výstavba rodinného domu ho stála minimálne 140.000,-
eur a žalobca je preto toho názoru, že táto výpoveď je účelová s cieľom podporiť žalovaného ako
svojho syna. Právny zástupca žalovaného na tomto pojednávaní uviedol, že nerozumie rozhodnutiu
odvolacieho súdu. K namietanej výpovedi svedka otca žalovaného uviedol, že tento tvrdil, že k požičaniu

a odovzdaniu sumy 20.000,- eur „by to malo byť cez víkend“. Či išlo o pracovný deň alebo víkend
sa z ich pohľadu zdá pre tento prípad irelevantné, pretože účastníci úkonu si to nemôžu pamätať.
Ďalšia absurdnosť dokazovania je, že žalobca potvrdil, že prijal depozit 20.000,- eur v zmluve. Žiadal,
aby sa vykonalo opätovné dokazovanie výsluchom otca žalovaného z dôvodu, aby sa objasnilo to, čo
vytýka krajský súd v odôvodnení rozsudku. Ospravedlnil neprítomnosť žalovaného a žiadal súd, aby bol

opätovne vypočutý na odstránenie rozporov vytýkaných uznesením odvolacieho súdu.
2.12 Súd prvej inštancie vychádzal po vrátení veci odvolacím súdom pri rozhodovaní zo zistenia, že
žalovaný 24. apríla 2015 písomné čestne pre účely poskytnutia úveru bankou prehlásil, že 24. apríla
2015 boli žalobcovi fakticky odovzdané peňažné prostriedky v celkovej výške 20.000,- eur v hotovosti.Žalobca bol 4. mája 2015 na pracovnej ceste Snakov - Bardejov - Trebišov -Bardejov - Snakov a 5.
mája 2015 vykonal výbery z bankomatu v Bardejove. Žalovaný a žalobca uzatvorili písomnú kúpnu
zmluvu, ktorá bola podpísaná žalovaným s uvedeným dňom podpisu 5. máj 2015 v Mlynici a žalobcom s

uvedeným dňom podpisu 6. máj 2015 v Bardejove. Predmetom kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. Mlynica, a to k rozostavanej stavbe postavenej na
parcele č. XX/XX, druh stavby 21 a k pozemkom - parcela registra „C“, parcelné číslo XX/XX, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 173 m2, parcela registra „C“, parcelné číslo XX/XX,
druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 287 m2, parcela registra „C“, parcelné číslo 24/47,

druh pozemku trvalý trávny porast o výmere 17 m2 zapísaným na LV č. XXX. Žalobca ako predávajúci
bol výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré predával žalovanému ako kupujúcemu, v celosti. V článku
III. kúpnej zmluvy si zmluvné strany dohodli výšku kúpnej ceny a spôsob jej zaplatenia: „1.) Zmluvné
strany sa dohodli, že kúpna cena za predmet prevodu podľa čl. II. bodu 2 tejto zmluvy je 110.000,- eur.
2.) Predávajúci a kupujúci dohodli nasledovné podmienky splatenia kúpnej ceny uvedenej v ods. 1 tohto
článku zmluvy: a) časť kúpnej ceny, t. j. sumu vo výške 20.000,- eur uhradí kupujúci nasledovne: kupujúci

zložil k rukám predávajúceho dňa 4.5.2015 depozit vo výške 20.000,- eur. Zmluvné strany sa dohodli,
že uvedený depozit sa započíta v plnej výške voči kúpnej cene, b) časť kúpnej ceny vo výške 90.000,-
eur uhradí H. V. N. R. F., R.. F.., pobočka zahraničnej banky zo zmluvy o poskytnutí hypotekárneho
úveru registrové číslo ... na účet predávajúceho vedený v H. V. N. R. F., R.. F.., č. účtu: ..., IBAN … po
predložení potvrdeného návrhu na vklad záložného práva a aktuálneho LV s vyznačenou plombou po

dátume nasledujúcom od podania návrhu na vklad záložného práva. 3.) Akákoľvek platba v prospech
predávajúceho sa považuje za uhradenú až pripísaním celej kúpnej ceny na účet predávajúceho.“ V čl.
IV. Cena a práva a povinnosti zmluvných strán v bode 5 si zmluvné strany dohodli, že „...v prípade, ak sa
niektoré z týchto prehlásení ukáže nepravdivým, je kupujúci oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť.“ V čl.
V. Trvanie zmluvy si zmluvné strany dohodli, že „Táto zmluva zaniká výlučne niektorým z nasledovných

spôsobov: v bode b) odstúpením od zmluvy predávajúcim, pokiaľ kúpna cena podľa čl. III. nebude
uhradená riadne a včas, alebo ak si kupujúci nesplní niektorú z povinností uvedených v tejto zmluve
riadne a včas.“ V článku VII. Záverečné ustanovenia si zmluvné strany v bode 1, dohodli že „Táto
zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu oboma zmluvnými stranami.“ V bode 6 zmluvné
strany vyhlásili, že „si zmluvu prečítali, jej obsahu porozumeli, že ju uzavreli slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok a na znak súhlasu ju vlastnoručne
podpísali.“ Z bankového účtu žalovaného na bankový účet žalobcu bola 1. júla 2015 poukázaná platba
vo výške 90.000,- eur. Žalovaný predal rodinný dom tretej osobe.
2.13 V konaní bola spornou skutočnosť, či došlo k reálnemu odovzdaniu prvej časti kúpnej ceny vo výške
20.000,- eur žalovaným žalobcovi v hotovosti do depozitu, ako si to strany upravili a podpísali v zmluve,

prípadne aj inak, ako v zmluve mali upravené. Kúpnu zmluvu potvrdili vlastnoručnými podpismi žalobca
a žalovaný s rozdielnymi dátumami. Zmluvné strany si v kúpnej zmluve koncipovali zaplatenie kúpnej
ceny v dvoch častiach, a to tak, že časť kúpnej ceny vo výške 20.000,- eur uhradí kupujúci nasledovne
- kupujúci zložil k rukám predávajúceho dňa 4.5.2015 depozit vo výške 20.000,- eur. Ďalej si dohodli, že
tentodepozitsazapočítavplnejvýškevočikúpnejcene.Následnevodseku3.sizmluvnéstranydohodli,

žeakákoľvekplatbavprospechpredávajúcehosapovažujezauhradenúažpripísanímcelejkúpnejceny
na účet predávajúceho. Z uvedeného teda vyplýva, že kúpna zmluva si v jednotlivých bodoch týkajúcich
saspôsobuzaplateniakúpnejcenyodporuje,atedajenejasnázdôvoduviacerýchspôsobovúhradceny.
Tieto dve ustanovenia uvádzajú dva odlišné spôsoby uhradenia depozitu vo výške 20.000,- eur, pričom
žalobca argumentoval v konaní tým, že časť kúpnej ceny vo výške 20.000,- eur mala byť považovaná

za zaplatenú až pripísaním celej kúpnej ceny na účet predávajúceho, čo sa nestalo. Naopak, žalovaný
v konaní tvrdil, že sumu 20.000,- eur odovzdal žalobcovi do depozitu, teda do vlastných rúk žalobcu
za prítomnosti svojho otca, teda brata žalobcu v rodinnom dome v Mlynici. Ďalej žalobca namietal, že
kúpnu zmluvu koncipoval žalovaný ako vyštudovaný právnik, a teda, že mu to nemôže byť pripisované
na ťarchu. Žalovaný tvrdil, že keďže išlo o veľmi blízke rodinné vzťahy, žalobca ako jeho krstný otec,

obidvaja sa dohadovali na koncipovaní zmluvy a obaja zasahovali do koncipovania jej obsahu.
2.14 Súd prvej inštancie mal preukázané, že na základe kúpnej zmluvy žalovaný kúpil od žalobcu
nehnuteľnostiazaviazalsazaplatiťkúpnucenuvovýške110.000,-eur.Vkúpnejzmluvejesíceuvedené,
že kupujúci vyplatil časť kúpnej ceny vo výške 20.000,- eur v hotovosti do depozitu žalobcovi, avšak
žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že uvedenú časť kúpnej ceny aj reálne

uhradil.
2.15 V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že v spore o zaplatenie kúpnej ceny, čo sa týka
dôkazného bremena, má predávajúci ako žalobca bremeno tvrdenia, že s kupujúcim ako so žalovaným
uzavrel kúpnu zmluvu a že žalovaný kúpnu cenu riadne a včas nezaplatil. Z tohto bremena tvrdeniapotom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné, len pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva bola
uzavretá, keďže nemožno od žalobcu požadovať, aby preukázal negatívnu skutočnosť, ktorá sa nemala
stať. Ak táto skutočnosť uzavretia zmluvy bude preukázaná, žalobca uniesol ako bremeno tvrdenia tak

i dôkazné bremeno. Naopak, žalovaný, ak sa chce úspešne brániť v konaní, musí tvrdiť, že kúpnu cenu
zaplatil a o svojom tvrdení ponúknuť súdu dôkazy. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného
bremena medzi účastníkmi v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti
účastníkov. Túto dôkaznú povinnosť o odovzdaní peňazí v hotovosti žalobcovi si žalovaný nesplnil.
Nesplnil si ju ani podporným dôkazom vo vzťahu k pôvodu peňazí, ktorými mohol reálne disponovať

jeho otec, ktorý mu mal požičať a následne vyplatiť prvú časť kúpnej ceny v sume 20.000,- eur. Otec
žalovaného ako svedok síce tvrdil, že disponoval takou sumou napriek výstavbe svojho rodinného domu
v obci Mlynica, keď od Ministerstva vnútra Slovenskej republiky dostal cca 80.000,- eur za 4,5 roka a
na svoj rodinný dom v Mlynici si zobral úver. Taktiež, že predal byt, z ktorého mal peniaze a dostal
odchodné, ktoré investoval do rodinného domu, okolo 140.000,- eur. Tieto tvrdenia svedka však zostali
iba v rovine tvrdenia a ani na pojednávaní neboli predložené dôkazy (tzv. čerpanie úveru na dom, listinný

dôkaz o predaji bytu, poukážka o mesačných príjmoch za 4,5 roka od Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky, prípadne iné). Žalovanému výzvou súdu bola poskytnutá sudcovská lehota, ktorú nevyužil
vo svoj prospech. Preto tvrdenia žalovaného, keďže ostali len v rovine tvrdenia jeho otca a neboli
ničím dodatočne preukázané, vyznievajú ako nedôveryhodné, z čoho súd vyvodil záver o nemožnosti
disponovania sumou 20.000,- eur. V zmysle uvedeného súd poukazuje na aplikáciu ustanovenia § 158

CSP. Účelovosť podania žaloby právny zástupca žalobcu vyvrátil tým, že žalobu nepodal po tom, čo
začali spory medzi rodinou vedené Okresným súdom Bardejov, ale po predaji domu v Mlynici žalovaným
tretej osobe. Súd je toho názoru, že pre výsledok tohto konania nie je podstatný dátum, v ktorý deň
mala byť zložená časť kúpnej ceny 20.000,- eur žalobcovi, pretože predložené listiny čestné prehlásenie
žalovaného z 24. apríla 2015 (pre účely získania úveru) je v rozpore s kúpnou zmluvou ako listinným

dôkazom v tom, kedy bolo žalobcovi zložených 20.000,- eur. Z uvedeného možno konštatovať, že
zaznamenaná časová realita v listinách bola diametrálne odlišná od skutočnej. V čestnom prehlásení
z 24. apríla 2015 žalovaný uviedol, že zložil sumu 20.000,- eur žalobcovi 24. apríla 2015 a v kúpnej
zmluve je uvedený dátum zloženia 4. máj 2015.
2.16Súdprvejinštanciemalzato,žezhľadiskahospodárnostikonaniaakoncentráciekonaniažalovaný

nevyužil svoje právo byť prítomný na pojednávaní, hoci vedel, že za to musí niesť aj procesný následok
vo forme rozhodnutia súdu. Svojou neprítomnosťou sa vzdal práva vyjadrovať sa k predloženým listinám
anavyšebolzastúpenýprávnymzástupcom.Vzhľadomnavyššieuvedenésúdprijalzáveronezaplatení
časti kúpnej ceny vo výške 20.000,- eur a zaviazal žalovaného na jej zaplatenie. Keďže žalovaný sa
nezaplatením tejto sumy dostal do omeškania, žalobca si uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške,

odo dňa nasledujúceho po pripísaní sumy 90.000,- eur (druhej časti kúpnej ceny) na účet žalobcu, t.
j. od 2. júla 2015.
2.17 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa ustanovenia § 588 Občianskeho
zákonníka. Úroky z omeškania priznal súd žalobcovi v súlade s ustanovením § 517 ods. 1 prvá veta,
ods. 2 Občianskeho zákonníka a ustanovením § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.,

ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
2.18 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením
§ 262 ods. 1, ods. 2 CSP a priznal úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.

3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.
Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí,

pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Namietané porušenie práva na spravodlivý proces vzhliadol v tom, že napadnutý rozsudok nespĺňa
požiadavku riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ako aj v tom, že nebol poučený o následkoch
sudcovskej koncentrácie konania ani upovedomený o tom, že súd uplatnil sudcovskú koncentráciu

v zmysle ustanovenia § 153 CSP. Mal za to, že dôvodnosť jeho poučenia a upovedomenia je o to
viac namieste, nakoľko súd na základe rovnakých dôkazov a skutkového stavu rozhodol úplne naopak
v porovnaní s pôvodným rozsudkom, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. Žiadnym spôsobom
nemohol predvídať, že doposiaľ vykonané dokazovanie, pôvodne vyhodnotené ako odôvodňujúceodmietnutie žaloby, môže v rámci ďalšieho konania prvoinštančného súdu slúžiť ako základ pre úplne
opačné rozhodnutie, pričom sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, ktoré budú slúžiť na jeho podporu a ktoré tvoria prílohy tohto

odvolania. Z týchto dôvodov považuje napadnutý rozsudok za arbitrárny. V súvislosti s namietaným
nevykonaním navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností tvrdil, že jeho
právny zástupca na pojednávaní konanom po zrušení rozsudku odvolacím súdom ospravedlnil jeho
neúčasť a v zmysle intencií odvolacieho súdu požiadal súd o výsluch svedka - jeho otca za účelom
objasnenia okolností vytýkaných odvolacím súdom a taktiež o jeho výsluch za účelom odstránenia

rozporov vytýkaných v uznesení odvolacieho súdu. Súd však predmetné dokazovanie nevykonal a ani
v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol ako sa vysporiadal s ďalším navrhovaným dôkazom
písomne navrhnutým právnym zástupcom žalobcu 30. marca 2021, ktorý požadoval, aby preukázal
okolnosti uzatvorenia zmluvy (miesta a času), prípadne cestou súdu dožiadať banky, za akých okolností
k tomu došlo. Súd žiadosti jeho právneho zástupcu o výsluch svedka L.. Š. P. a o jeho výsluch
nevyhovel a taktiež sa nezaoberal označeným dôkazom - vyžiadaním potvrdenia z Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky a bez ďalšieho uplatnil sudcovskú koncentráciu konania v zmysle ustanovenia
§ 153 CSP, hoci si musel byť vedomý, že najpodstatnejší dôkaz, a to potvrdenie z Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky z objektívnych dôvodov zabezpečiť nemôže. Konštatoval, že v zásade o
toto potvrdenie mohol komfortne požiadať súd, ktorému štátny orgán bol povinný vyhovieť alebo z
časových dôvodov s obmedzenými možnosťami svedok L.. P. (keďže ide o neobvyklú žiadosť, ktorej

nemuselo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vyhovieť). Jemu by ministerstvo takéto potvrdenie
pre citlivosť osobných údajov určite nevydalo, pretože ide o chránené osobné údaje o tretej osobe, na
prístup ku ktorým by nebol schopný osvedčiť dostatočný právny záujem. Zdôraznil tiež, že je potrebné,
aby súd uviedol na základe akého hodnotenia dôkazov dospel k záveru, že iba samotné tvrdenie
žalobcu o nevyplatení sumy 20.000,- eur bez akéhokoľvek ďalšieho dôkazu je dôveryhodné, a naopak

nedôveryhodné je podpísanie kúpnej zmluvy žalobcom, v ktorej žalobca potvrdil prevzatie predmetnej
sumy, nedôveryhodná je jeho výpoveď, v ktorej potvrdil vyplatenie 20.000,- eur, nedôveryhodná je
výpoveď svedka L.. Š. P., ktorý potvrdil odovzdanie predmetnej sumy žalobcovi v jeho prítomnosti,
ktoré ani na pojednávaní samotným žalobcom nebolo spochybnené. Čo je v danej veci tiež veľmi
dôležité a svedčí o nepravdivosti tvrdenia žalobcu a o pravdivosti jeho tvrdenia je aktívne pôsobenie

žalobcu v procese vybavovania úveru v H. V. X. V.. Z toho vyvstáva veľmi dôležitá otázka, že pokiaľ
žalobcovi nebolo skutočne vyplatených 20.000,- eur, prečo to zatajil a neoznámil banke, ale osobne
predložil do banky podpísanú kúpnu zmluvu a vyššie spomenuté čestné vyhlásenie kupujúceho. Za
účelom objasnenia týchto okolností navrhuje dožiadať banku alebo vykonať výsluch zodpovednej
pracovníčkybanky.Okremtohoakonepresné,prísneúčelovéaprávneirelevantnéhodnotíodôvodnenie

napadnutého rozsudku, že svedok financoval rodinný dom, do ktorého investoval okolo 140.000,- eur a
pritom dostal od Ministerstva vnútra Slovenskej republiky iba 80.000,- eur. Ohľadom účelovosti žaloby
podotkol, že ak by súd prejavil záujem, pohodlne by zistil, že účelovosť podania tejto žaloby je plne
preukázaná, pretože žaloba na žalobcu v inom spore vedenom Okresným súdom Bardejov pod sp. zn.
7C/19/2017 bola podaná 10. apríla 2017, rodinný dom v Mlynici bol predaný tretej osobe 25. októbra

2016 a v tomto spore bola žaloba doručená okresnému súdu Poprad 6. augusta 2018. Účelovosť
žaloby je veľmi podstatná, pretože jeho matka ako spoločníčka obchodnej spoločnosti V. F., F.. E.. D..
podala žalobu na žalobcu ako konateľa tejto obchodnej spoločnosti, ktorý odpredal pozemky v majetku
obchodnej spoločnosti nachádzajúce sa v intraviláne mesta Bardejov o výmere 5509 m2 svojej dcére
za celkovú sumu 2.400,- eur (0,44 eur/m2), ktorých kúpna cena sa pohybovala v rozpätí najmenej od

165.270,- eur do 192.815,- eur, pričom v spore bola úspešná, keďže Krajský súd v Prešove odvolanie
žalovaného zamietol. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamieta a žalobcu zaväzuje na náhradu trov konania vo výške
100 % alebo aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 8. decembra 2021, v ktorom uviedol, že
skutočnosti, na ktoré poukazuje žalovaný v odvolaní, sú podľa neho irelevantné. Podľa jeho názoru sa
žalovaný snaží okolnosti, tak ako ich popisuje, prezentovať výlučne vo svoj prospech aj napriek tomu, že
vykonané dokazovanie a prístup žalovaného v tomto konaní dokazujú opak. V konaní bolo preukázané,

že prevzatie peňažnej sumy, ktorá je predmetom tohto konania, spôsobom tak ako ich opísal žalovaný a
svedok, je v rozpore s vykonaným dokazovaním a odvolanie sa snaží len účelovo podsúvať odvolaciemu
súdu skutočnosti, ktoré boli predmetom dokazovania a výsledkom ktorých je len to, že procesná obrana
žalovaného bola nepravdivá a zavádzajúca. To, či žalovaný využíval alebo nevyužíval počas celéhokonania prostriedky procesnej obrany dostatočne, je už rozhodnutím samotného žalovaného. Nemôže
byť predsa na jeho ťarchu to, že žalovaný sa pojednávaní nezúčastňoval, prípadne nepredkladal dôkazy.
Dôkazom toho sú aj okolnosti na poslednom pojednávaní, ktorého sa žalovaný rovnako nezúčastnil a

žiadne dôkazy nepredložil, hoci v odvolaní predkladá dokumenty, ktoré zjavne nebol žiadny problém
predložiť aj v konaní a ktoré nemajú žiadnu výpovednú hodnotu. Podľa neho je nemysliteľné, aby
žalovaný v odvolaní uvádzal nedostatky typu opätovne vypočuť otca žalovaného, ktorého na posledné
pojednávanie nielenže nezabezpečil, ale mal by sa vyjadrovať ku skutočnostiam, ktoré neboli zo
strany žalovaného ani doložené, a to napr. spotrebovanie príjmu na výstavbu rodinného domu. K tejto

skutočnosti sa súd vyjadril v odôvodnení rozsudku, preto ide aj v tomto len o účelovú snahu žalovaného
zavádzať odvolací súd. Vierohodnosť tvrdení žalovaného, ale aj úprimnosť a serióznosť podaného
odvolania spochybňuje aj samotné čestné prehlásenie žalovaného z 24. apríla 2015, ktoré sa snaží sám
žalovaný zľahčovať a spochybňovať, čím sa len zamotáva do svojich vlastných nepravdivých tvrdení.
Účelovosťtvrdenížalovanéhovkonaní,aleajvodvolaníoviacerýchsúdnychkonaniachajnaOkresnom
súde Bardejov, ktoré mali byť impulzom pre iniciovanie tohto súdneho konania však spochybňuje

samotný svedok žalovaného, ktorý tvrdí, že vzťahy rodiny žalobcu a žalovaného boli vynikajúce. Aj
v tomto prípade je zjavné, že účelová procesná obrana hoci aj za pomoci otca žalovaného nebola
„dostatočne skoordinovaná“, a preto nemôže priniesť žalovanému úspech v tomto konaní. Na základe
uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil ako zákonný a vecne správny a priznal žalobcovi aj trovy odvolacieho konania.

5. K vyjadreniu žalobcu 5. januára 2022 podal žalovaný odvolaciu repliku, v ktorej uviedol, že je preňho
nepochopiteľné, na základe čoho a akým spôsobom mal na posledné pojednávanie zabezpečiť ako
svedka svojho otca, keďže svedkov na pojednávanie predvoláva súd, a preto to nebolo v jeho faktickej
moci. Popritom zopakoval svoje zásadné tvrdenia uvádzané už v odvolaní.

6. K odvolacej replike žalovaného 27. januára 2022 podal žalobca odvolaciu dupliku, v ktorej uviedol,
že toto podanie len potvrdzuje istú dávku neúcty a arogancie zo strany žalovaného k nemu ako svojmu
príbuznému. Žalovaný namiesto toho, aby chodil na pojednávania a prezentoval svoje názory tak z
právneho ako aj skutkového hľadiska priamo na pojednávaní, tak „sám“ píše podania, v ktorých sa

opakuje a ktorých cieľom je zjavne len snaha si uplatňovať trovy za nehospodárne a neúčelne podania.

7. Žalovaný sa k odvolacej duplike žalobcu vyjadril podaním z 3. marca 2022, v ktorom uviedol,
že je preňho nepochopiteľné, že žalobca namiesto vecnej argumentácie k samotnému vyjadreniu a
predloženým dôkazným prostriedkom skĺzol k poukazovaniu na citovú stránku rodinných vzťahov, a

to konštatovaním, že „podanie len potvrdzuje istú dávku neúcty a arogancie zo strany žalovaného k
žalobcovi ako svojmu príbuznému“. Žalobcom je strýko a žalovaným je synovec a nie naopak, a teda
samotné konanie vyvolala práve strana, ktorá sa dožaduje „úcty“.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP,

po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou
osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP
bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní
zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto

postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382,
§ 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré
boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože

rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie
uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie
dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným
spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil.
V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať, resp. dopĺňať rozhodnutie

súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

12. S tvrdením žalovaného, že napadnutý rozsudok nespĺňa požiadavku riadneho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia a je arbitrárny sa nestotožňuje, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie v jeho odôvodnení
zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno

považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie
sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel
ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky iba skutočnosť,
že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/218/2010 z 23. novembra 2010,
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I.ÚS 188/06 z 8. júna 2006).

13. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že nebol poučený o následkoch sudcovskej koncentrácie konania
ani upovedomený o tom, že súd uplatnil sudcovskú koncentráciu v zmysle ustanovenia § 153 CSP,

odvolací súd zdôrazňuje, že toto tvrdenie žalovaného je nepravdivé, pretože o následkoch sudcovskej
koncentrácie konania bol žalovaný poučený v uznesení súdu prvej inštancie, č. k. 21C/5/2018-63 z 23.
augusta 2018, ktoré mu bolo do jeho elektronickej schránky doručené 27. augusta 2018 o 15:00 hod..
Navyše žalovaný je nielenže právne zastúpený advokátom, ale sám je dokonca advokátsky koncipient,
a teda v tomto prípade súd prvej inštancie nemal voči nemu poučovaciu povinnosť ani podľa § 160 ods.

3 písm. a) CSP, ani podľa § 160 ods. 3 písm. b) CSP. Z rovnakých dôvodov, ako aj z dôvodu, že vo výzve
na predloženie dôkazov z 10. mája 2021 súd prvej inštancie výslovne určil lehoty na predloženie týchto
dôkazov, žalovaný mohol predpokladať, že ak ich nedodrží, súd môže uplatniť sudcovskú koncentráciu
konania. Popritom pojednávanie, na ktorom súd uplatnil sudcovskú koncentráciu konania sa uskutočnilo
až po viac ako štyroch mesiacoch od vydania tejto výzvy. Teda žalovaný sa nemôže vyhovárať na

nedostatok času na predloženie dôkazov a ani na skutočnosť, že o uplatnení sudcovskej koncentrácie
konania nebol upovedomený.

14. Čo sa týka prípustnosti ďalších prostriedkov procesnej obrany a nevykonania navrhnutých dôkazov,
odvolací súd konštatuje, že listinné dôkazy, ktoré žalovaný doručil súdu ako prílohy odvolania, mohol

žalovaný predložiť súdu včas, t. j. predtým ako súd uplatnil sudcovskú koncentráciu, keďže z obsahu
spisu nevyplýva žiadny relevantný dôvod, pre ktorý žalovaný nepredložil tieto dôkazy včas. Takisto, ak
žalovaný poukazoval na nevykonanie dôkazov, ktorými sú jeho výsluchu a výsluchu svedka L.. Š. P.,
odvolací súd podotýka, že právny zástupca ospravedlnil žalovaného a navrhol výsluch svedka L.. Š. P.
až na pojednávaní konanom 16. septembra 2021 napriek tomu, že už od oboznámenia sa so zrušujúcim

uznesením odvolacieho súdu mu muselo byť zrejmé, že v ďalšom konaní bude potrebné za účelom
odstránenia rozporov predložiť súdu dôkazy, ktorými by preukázal, že žalobcovi 20.000,- eur odovzdal.
Vzhľadom na to bolo v záujme žalovaného zúčastniť sa pojednávania, ale aj v dostatočnom predstihu
navrhnúť vykonanie dôkazu výsluchom svedka L.. Š. P..15. Ak žalovaný upozorňoval na neuvedenie toho ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s nevykonaním
dôkazu navrhnutým žalobcom, odvolací súd uvádza, že tento dôkaz navrhol žalobca, a preto sa

jeho vykonania, resp. dôvodu jeho nevykonania mohol dožadovať len žalobca. Aj keď odvolací
súd nespochybňuje oprávnenie súdu súvisiace s edičnou povinnosťou, nestotožňuje sa s názorom
žalovaného, že o vydanie predmetného potvrdenia mal požiadať Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky súd prvej inštancie, pretože toto potvrdenie sa týkalo otca žalovaného, a preto ak malo byť
týmto listinným dôkazom preukázané tvrdenie žalovaného, a teda malo byť vykonanie tohto dôkazu

na prospech žalovaného, odvolací súd nevidí dôvod, pre ktorý by L.. Š. P. ako dotknutá osoba, otec
žalovaného a svedok v tomto konaní o takéto potvrdenie nemohol požiadať a ani dôvod, pre ktorý by
mu toto potvrdenie ministerstvo nemalo vydať.

16. Pokiaľ žalovaný považoval za potrebné, aby súd uviedol na základe akého hodnotenia dôkazov
dospel k záveru, že iba samotné tvrdenie žalobcu o nevyplatení sumy 20.000,- eur bez akéhokoľvek

ďalšieho dôkazu je dôveryhodné, a naopak nedôveryhodné je podpísanie kúpnej zmluvy žalobcom, v
ktorej žalobca potvrdil prevzatie predmetnej sumy, nedôveryhodná je jeho výpoveď, v ktorej potvrdil
vyplatenie 20.000,- eur, nedôveryhodná je výpoveď svedka L.. Š. P., ktorý potvrdil odovzdanie
predmetnej sumy žalobcovi v jeho prítomnosti, ktoré ani na pojednávaní samotným žalobcom nebolo
spochybnené, odvolací súd zdôrazňuje, že tým sa súd zaoberal v odseku 34. odôvodnenia napadnutého

rozsudku.

17. V súvislosti s argumentmi žalovaného o nepravdivosti tvrdení žalobcu vzhľadom na jeho aktívne
pôsobenie pri vybavovaní úveru a o irelevantnosti skutočnosti, koľko peňazí investoval jeho otec do
výstavby rodinného domu, odvolací súd dáva do pozornosti svoje zrušujúce uznesenie v ktorom vyslovil,

že podstatnou otázkou, od ktorej záviselo správne rozhodnutie o uplatnenom nároku, bola otázka
unesenia, či neunesenia dôkazného bremena žalovaného v súvislosti s jeho tvrdením, že 20.000,- eur
zložil k rukám predávajúceho, teda žalobcu a že žaloba je účelová, tendenčná. Odvolací súd má za to,
že ani preukázanie okolnosti, za ktorých bol úver vybavovaný a sumy vynaloženej otcom žalobcu na
výstavbu rodinného domu a ani poukazovanie na ďalšie súdne spory, stranami ktorých sú žalobca a

matka žalovaného nemôžu nahradiť preukázanie toho, či žalovaný 20.000,- eur žalobcovi odovzdal.

18. V nadväznosti na to odvolací súd pre úplnosť dodáva, že priestor pre pochybnosti o uhradení časti
kúpnej ceny vo výške 20.000,- eur žalovaným bol vytvorený už pri samotnom písomnom vyhotovení
kúpnej zmluvy a následnými rozpormi vo výpovediach žalovaného a svedka L.. Š. P. sa len rozširoval.

Zatiaľ, čo žalobca v priebehu celého konania zotrval na tom, že so žalovaným sa v dňoch pred
uzatvorením kúpnej zmluvy osobne nestretol a toto svoje tvrdenie aj preukázal, žalovaný a svedok Š. P.
vo svojich výpovediach tvrdili, že suma 20.000,- eur bola žalobcovi odovzdaná v rodinnom dome rodičov
žalovaného v Mlynici, ktorý mal žalovaný navštíviť. Nevedeli však povedať, kedy k tomuto odovzdaniu
peňazí došlo, a tým podľa názoru odvolacieho súdu len spochybnili dôveryhodnosť svojho tvrdenia o

odovzdaní tejto sumy. Rovnako dôveryhodnosť tvrdení o tom, že svedok L.. Š.Z. P. mal doma väčší
obnos peňazí do istej miery spochybňuje aj vyjadrenie žalovaného na pojednávaní konanom 23. mája
2019, ktorý nevedel uviesť odkiaľ má finančné prostriedky jeho otec. Toto tvrdenie v kontexte tvrdení o
nadštandardných rodinných vzťahoch vyznieva prinajmenšom paradoxne, pretože asi len ťažko možno
uveriť tomu, aby už len pri štandardných rodinných vzťahoch syn nemal vedomosť o tom, odkiaľ má jeho

otec väčší obnos peňazí, ak neskôr sám otec ako svedok tvrdil, že tieto peniaze získal legálne. Preto sa
možno, avšak iba domnievať, že otec žalovaného naozaj v minulosti vlastnil vyššiu sumu peňazí, ale je
otázne či tieto peniaze vlastnil aj v čase, keď bolo potrebné uhradiť časť kúpnej ceny vo výške 20.000,-
eur žalobcovi. Takisto len málo uveriteľná je pre odvolací súd skutočnosť, že žalovaný a ani svedok L..
Š. P. nevedia, kedy odovzdali v rodinnom dome v Mlynici 20.000,- eur žalobcovi, a to z dôvodu, že nejde

o sumu, ktorú by si bežne ľudia medzi sebou v hotovosti odovzdávali, ako aj z dôvodu, že sám žalovaný
vo svojej výpovedi deklaroval, že túto sumu odovzdal žalobcovi pred podpisom zmluvy, čo priestor pre
určenie dňa odovzdania tejto sumy značne obmedzuje.

19. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi

20.000,- eur s príslušenstvom zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.20. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovaného za nedôvodné a
vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, ods.
2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto
rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu,
preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 % a

zároveň žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle
ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).