Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 29, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/16/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116212318
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5116212318.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov

JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcov: 1/ S. Z., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom F. XX, XXX XX F., 2/ C. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX F., proti
žalovaným: 1/ Mgr. W. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. Z. XXX/X, XXX XX G. D. O., 2/ O. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, XXX XX R., obom zastúpeným JUDr. Ing. Milanom Očkom,
advokátom so sídlom Kuzmányho 18, 010 01 Žilina, IČO: 32 238 169, o uloženie povinnosti uviesť
pozemok do pôvodného stavu, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
2C/123/2016-271 zo dňa 16. septembra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 2C/123/2016-271 zo dňa 16. septembra 2021 potvrdzuje.

II. Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu žalobcov v celom
rozsahu zamietol (výrok I.). Žalovaným 1/ a 2/ priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % (výrok II.).
2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie
dňa 10.05.2016 pôvodne domáhali uloženia povinnosti žalovaným uviesť do pôvodného stavu parcelu

č. 150 zapísanú na LV č. XXXX, k. ú. F., k pôvodnej hranici pozemku, v lehote do 1 mesiaca odo dňa
právoplatnosti rozsudku. Skutkovo žalobcovia argumentovali tým, že dňa 08.10.2012 sa ako manželia
stali výlučnými vlastníkmi parcely č. 150 o výmere 793 m2, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. F.. Následne
si dali vypracovať geometrický plán, v rámci ktorého Ing. S. Z. presne určil a zameral hranicu parcely č.
150 o výmere 1148 m2, zapísanej na LV č. XXX, pre k. ú. F.. Parcela č. 150 o výmere 793 m2, zapísaná
na LV č. XXXX, k. ú. F. hraničí s parcelou č. 148 o výmere 645 m2, zapísanou na LV č. XXX, k. ú. F.,
ktorej vlastníčkou je žalovaná 1/ a ďalej hraničí s parcelou č. 143 o výmere 536 m2, zapísanou na LV

č. XXX, k. ú. F., ktorej vlastníčkou je žalovaná 2/. Žalovaná 1/ si na parcele č. 148, zapísanej na LV č.
XXX, postavila záhradnú chatku, ktorú umiestnila v blízkosti hranice s ich parcelou č. 150, rovnako tak
aj žalovaná 2/, pričom to spôsobilo zosun pôdy z parcely č. 148 a z parcely č. 143 na ich parcelu č.
150. Zosun pôdy na ich pozemok predstavuje približne šírku do 60 cm z parcely žalovanej 1/ a od 60
cm do 95 cm z parcely žalovanej 2/. Nezodpovedným konaním zo strany žalovaných boli a naďalej sú
poškodzované vlastnícke práva žalobcov, užívacia plocha ich parcely sa takýmto neodborným zásahom
výrazne zmenšila a z uvedeného dôvodu žiadajú uložiť žalovaným povinnosť uviesť parcelu č. 150 do

pôvodného stavu.
3. Na pojednávaní konanom dňa 10.05.2021 súd pripustil zmenu žaloby tak, že: I. žalované 1/ a 2/ sú
povinné odstrániť navezenú a zosunutú zeminu na pozemok žalobcov, a to k hranici pozemku vytýčenej
vytyčovacím návrhom zo dňa 17.07.2012, II. žalovaná 2/ je povinná upraviť výšku medze medzi parceloužalobcov č. 150 a parcelou žalovanej č. 143 na pôvodnú výšku, t. j. minimálne 90 cm od povrchu zeme,
III. žalované 1/ a 2/ sú povinné konať tak, aby sa zabránilo ďalšiemu následnému zosúvaniu pôdy k
hranici parcely žalovaných a aby tak nedochádzalo k poškodeniu oplotenia žalovaných.

4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, výsluchom svedkov a
vykonaním listinných dôkazov predložených stranami v konaní Na základe vykonaného dokazovania
mal súd prvej inštancie preukázané, že sporové strany sú vlastníkmi susediacich pozemkov v k. ú. F..
S poukazom na ust. § 137 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“)
a ust. § 126 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) pri podanej negatórnej

žalobe zo strany žalobcov skúmal podmienky jej prípustnosti a prípadnej úspešnosti, t. j. 1/ preukázanie
vlastníckeho práva žalobcov, 2/ konkretizovane druhov zásahov, ktoré ma zakázať, 3/ preukázanie
neoprávnenosti zásahov a 4/ trvanie alebo opakovanie neoprávneného zásahu. Medzi stranami nebolo
sporné, že k žalobcami namietanému zosuvu zeminy z pozemkov žalovaných došlo, spornou ostali
skutočnosti,vakomrozsahukzosunudošloakohokonanímbolospôsobené.Žalobcoviaargumentovali,
že zosun pôdy spôsobilo postavenie záhradných chatiek žalovaných (medza sa zväčšila v čase výstavby

záhradnej chatky žalovanej 2/ a vytvorila sa vyvážaním zeminy, rovnako aj žalovaná 1/ pri výstavbe
chatky vyvážala prebytočnú zeminu pozdĺž medze a na medzi pestovala maliny). Žalované tvrdenia
žalobcov popreli s tým, že k zosuvu pôdy došlo v dôsledku stavby oplatenia pozemku parcela č. 150
žalobcami,ktoríodkopanímmedzespôsobilizosunpôdynaichvlastnúparceluč.150/1.Sožalovanou1/
predloženéhokolaudačnéhorozhodnutiazroku2004vyplynulo,žezáhradnáchatkavjejvlastníctvebola

postavená skôr ako začali žalobcovia robiť stavebné práce a navyše je postavená na úrovni susediacej
parcely registra „C“ č. 151, ktorej vlastníkom je M. B. a nie žalobcovia. Žalovaná 2/ zrealizovala stavbu
záhradnej chatky v rokoch 2006 - 2009 a následne Obec F. rozhodnutím č. 8/2014 zo dňa 20.02.2014
dodatočne povolila stavbu záhradného domčeka s prístreškom. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru,
že s prihliadnutím na skutočnosť, že sporové strany datovali problémy so zosunom pôdy do obdobia roku

2012, vzhľadom na dobu realizácie záhradných chatiek na pozemkoch žalovaných k zosunom zeminy
nemohlo dôjsť v dôsledku ich stavby. Tvrdenie žalobcov, že zosun pôdy spôsobili žalované spochybňuje
aj rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. OÚ-ZA-OVBP2-2014/01186/
Pav zo dňa 09.09.2014, v rámci ktorého úrad vyhodnotil ako neprijateľnú námietku žalobcov, aby bolo
zamedzené padanie zeminy na ich pozemok na pletivo, keďže z predloženej fotodokumentácie mal

preukázané, že k zosúvaniu sa zeminy na pozemok stavebníkov (žalobcov) jednoznačne došlo potom,
čo bola odkopaná časť pozemku pri realizácii stĺpiku oplotenia. Samotní stavebníci (žalobcovia) si svojím
konaním spôsobili, že došlo k zosúvaniu zeminy, sú zaň aj sami zodpovední a úrad im preto nariadil
úpravu tohto pozemku tak, aby ďalej nedochádzalo k zosúvaniu zeminy.
5. Žalobcovia podľa názoru súdu prvej inštancie v danom prípade neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu

k preukázaniu, že neoprávneným zásahom žalovaných došlo k zosunu medze, čo vylučuje žalobným
petitom navrhovanému uloženiu povinnosti žalovaným odstrániť následky rušivého neoprávneného
zásahu. V spore nebolo žalobcami popisované konanie žalovaných preukázané, naopak predložené
dôkazy tvrdený neoprávnený zásah zo strany žalovaných vylučujú.
6. Naviac, pokiaľ aj žalobcovia žiadali odstrániť navezenú a zosunutú zeminu na ich pozemok, k hranici

pozemkov vytýčenej vytyčovacím návrhom zo dňa 17.07.2012 a upraviť medzu do nimi určenej výšky,
uvedený vytyčovací návrh nebol zapísaný do súboru informácií katastra. Nie je na ňom totiž uvedená
osoba, ktorá ho autorizačne overila a nie je ani úradne overený Okresným úradom, katastrálnym
odborom. Uvedeným vytyčovacím návrhom tak nemohla byť hranica medzi pozemkami žalobcov a
žalovaných zameraná, čo potvrdzuje aj vyjadrenie Okresného úradu v Kysuckom Novom Meste,

katastrálny odbor, ktorý listom zo dňa 05.05.2015 adresoval Obci F. vyrozumenie k ich žiadosti o
určenie geodetických bodov potrebných na zameranie pozemku KN-C č. 148/2 v k. ú. F. a v ktorom
uvádza, že prešetril podklady archivované v dokumentácii katastra nehnuteľností, ktoré boli použité
pri zápise jednotlivých parciel na listy vlastníctva. Okresný úrad v odpovedi po prešetrení uviedol, že
poskytnutie geodetických bodov je možné iba osobou vykonávajúcou geodeticko-kartografickú činnosť

na území SR. Vo vzťahu k parcelám KN-C č. 148/1 a KN-C č. 148/2 boli vyhotovené geometrické plány
a sú k ním založené aj záznamy podrobného merania zmien, v ktorých sa tieto súradnice lomových
bodov nachádzajú. Pri parcele KN-C č. 150 sa však v dokumentácii katastra nehnuteľností nenachádza
geometrický plán na určenie vlastníckeho práva k pozemku, prípadne skutočné zamerania obvodu
parcely a presnosť určenia lomových bodov spadá do nižšej triedy kvality a presnosti. Uvedené je

spôsobené skutočnosťou, že parcela KN-C č. 150 bola na list vlastníctva založená identifikáciou
pri dedičskom konaní, a teda jej priebeh (priebeh hranice) nebol v teréne okrem mapovania, alebo
fotogrametrie zameraný, čo nevychádza z tvrdenia žiadosti, a teda geometrický plán k tejto parcele
vyhotovený nebol. Dotknutý úrad zároveň v rámci prešetrenia konštatoval, že pre vyriešenie danéhosusedského sporu je potrebné vyzvať vlastníkov parciel KN-C: č. 148/1 a č. 148/2, aby si dali vytýčiť
priebeh hranice predmetných parciel v teréne podľa vyhotovených geometrických plánov, čím by došlo
k určeniu priebehu hraníc parciel v teréne, keďže na parcelu č. KN-C 150 geometrický plán vyhotovený

nebol. Vytyčovací náčrt poskytnutý k nahliadnutiu na stavebnom oddelení spoločného Obecného úradu
Rudina nie je záväzný a nie je podpísaný vlastníkmi parciel, ktorých spoločná hranica je predmetom
vytýčenia a nie je ani autorizačne overený. Z hľadiska posúdenia katastra nehnuteľností je tento
vytyčovací náčrt neúplný, keďže nespĺňa náležitosti vyplývajúce zo zákona č. 215/1995 Z. z. o geodézii
a kartografii a smernice S74.20.73.43.00 na vyhotovenie geometrický plánov a vytyčovaní hraníc

pozemkov.Ďalejsúdprvejinštanciekonštatoval,žežalobcamipredloženýGeometrickýplánč.215/2012
zo dňa 22.10.2012 bol síce úradne overený dňa 31.10.2012 Správou katastra Kysucké Nové Mesto,
avšak vyhotovený bol za účelom zamerania chatky na parcele č. 150/2 pre účely vydania kolaudačného
rozhodnutia, nie však za účelom určenia hraníc medzi pozemkami sporových strán. Sumárom vyššie
uvedeného tak žalobcovia nepreukázali k akej hranici majú žalované odstrániť zeminu. Zároveň je
otázka, v akom rozsahu došlo k zosunu pôdy a či došlo vôbec v tom dôsledku k posunu hranice v

neprospech žalobcov v rozsahu ako tvrdia, otázkou odbornou, na vyriešenie ktorej sú potrebné odborné
znalosti a ktorú súd nie je v konaní spôsobilý vyriešiť, pričom žalobcovia na vyriešenie rozhodných
otázok nenavrhli žiaden relevantný návrh na vykonanie dokazovania. Súd prvej inštancie nemohol len
z doložených fotografií a vytyčovacieho návrhu žalobcov, ktorý nie je overený správou katastra a je
určený na oddelenie a určenie vlastníckeho práva k parcele KN-C č. 150 a nie na určenie hraníc

pozemkov žalobcov a žalovaných a zároveň pri účinnom popretí zo strany žalovaných dospieť k záveru,
že nárok žalobcov je daný. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodné a potrebné
vykonať ani dokazovanie ohliadkou na mieste samom, keďže bez znalosti presných hraníc pozemkov
a pôvodného stavu je takéto dokazovanie nadbytočné a nemalo by vo veci žiaden prínos. Návrhu na
premeranie hraníc dotknutých nehnuteľností súdom prvej inštancie tak, ako to žiadali žalobcovia, nebolo

možné vyhovieť, keďže na uvedenú činnosť by bol odborne spôsobilý výlučne geodet a nie súd.
7. Súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol aj v časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali uloženia
povinnosti žalovanej 2/ upraviť výšku medze medzi parcelou žalobcov a parcelou žalovanej 2/ na
pôvodnú výšku 90 cm od povrchu zeme. Žalobcovia totiž v konaní nepreukázali, že neoprávneným
zásahom žalovanej 2/ došlo k zosunu medze na pozemok žalobcov, ako ani relevantné skutočnosti, na

základe ktorých žiadali upraviť výšku medze na výšku práve 90 cm.
8. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali aj uloženia povinnosti žalovaným konať tak, aby
zabránili ďalšiemu následnému zosúvaniu pôdy k hranici parcely žalovaných a aby nedochádzalo k
poškodeniu oplotenia žalobcov, keď podľa ich názoru dochádza k zatekaniu vody na ich pozemok a
k jeho podmáčaniu. Uvedené skutočnosti však žalobcovia v konaní nepreukázali. Len zo samotných

fotografií a videozáznamu žalobcov nie je zrejmé, že dochádza k porušovaniu povinnosti zo strany
žalovaných, že voda vyteká na pozemok žalobcov v dôsledku ich činnosti/nečinnosti, resp. v dôsledku
nedostatočného zabezpečenia jej zachytenia, a že tento stav nie je len v čase daždivého počasia a
v zime. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že konaním žalovaných dochádza k podmáčaniu ich pozemkov, bolo
ich povinnosťou predložiť minimálne vyjadrenia príslušných orgánov, z ktorých by uvedené vyplynulo.

Naopak aj z vyjadrenia Obce F. zo dňa 12.04.2017 vykonaného v konaní ako dôkaz vyplynulo, že
boli vykonané viaceré obhliadky na mieste samom, na ktorých nebolo zistené žiadne pochybenie zo
strany žalovaných. Žalobcovia nepreukázali, či k stekaniu vody nedochádza v dôsledku jej stekania z
vyšších polôh, keďže z doložených fotografií je zrejmé, že nad pozemkami žalovaných sa nachádzajú
ďalšie pozemky a záhradné domčeky. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti zamietol návrh žalobcov na

vykonanie dokazovania ohliadkou na mieste samom, keďže ani obhliadkou na mieste samom by nebol
schopný erudovane posúdiť, či došlo k porušeniu povinnosti žalovaných a či v dôsledku tohto porušenia
dochádza k podmáčaniu pozemku žalobcov. Pre relevantné posúdenie žalobcami tvrdených skutočností
o vzniknutom stave, resp. o existencii hroziaceho vzniku vážnej škody podľa ust. § 417 ods. 2 OZ by bolo
v danom prípade potrebné vykonanie znaleckého dokazovania, čo však žalobcovia v konaní nenavrhli.

9. Sumárom uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno
na preukázanie svojich tvrdený prezentovaných ako relevantných sporových skutočností, na základe
čoho žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol.
10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 262 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovaným, ktoré boli v konaní plne úspešné, nárok na ich náhradu

proti žalobcom, v celom rozsahu.
11. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie spoločným
podaním žalobcovia, ktorí sa domáhali jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.12. Žalobcovia uviedli, že predloženými dôkazmi preukázali svoje tvrdenia. Počas celého konania
súčasne trvali na navrhnutej ohliadke na mieste samom, ktorá by jednak preukázala ich tvrdenia a
rovnako aj pravdivosť nimi predložených dôkazov. Nestotožnili sa s tvrdeniami žalovaných, že k zosuvu

zeminy malo dôjsť až v súvislosti s výstavbou oploteniach a záhradnej chatky na ich pozemku a tak
ako v rámci konania pred súdom prvej inštancie uvádzali, že žalované pri stavebných prácach na
svojich pozemkoch vyvážali zeminu k hranici s dotknutým pozemkom parcela č. 150 vo vlastníctve
žalobcov. Žalobcovia zotrvávali aj na svojich tvrdeniach, že pre žalovanými navozenú zeminu nemohli
oplotenie postaviť na hraniciach pozemkov, ale priamo na vlastnom pozemku parcela č. 150, čím si v

podstate zúžili časť svojho pozemku. Poukázali aj na geometrický plán č. 215/2012 zo dňa 22.10.2012
vypracovaný Ing. Z., ktorý podľa ich názoru presne vytyčuje hranicu medzi dotknutými nehnuteľnosťami.
Ako súčasť podaného odvolania predložili súdu USB nosič s videonahrávkou zaznamenávajúcou
aktuálny stav hranice medzi dotknutými nehnuteľnosťami. Odvolatelia zároveň nesúhlasili s postupom
súdu, ktorý sa podľa ich názoru „priklonil ku geometrickému plánu žalovaných vypracovanému dňa
22.05.2016“, ktorým boli pozmenené hranice dotknutých nehnuteľností od vytyčovacieho náčrtu zo dňa

17.07.2012 a geometrického plánu zo dňa 22.10.2017. Napokon žalobcovia spolu s odvolaním predložili
vytyčovací výkres č. 36859010-043/2021 vyhotovený Ing. O. P. dňa 05.10.2021 a autorizačne overený
Ing. Z. dňa 05.10.2021, ako aj s týmto súvisiacu technickú správu zo dňa 05.10.2021.
13. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej
inštancie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP) - žalobcami 1/

a 2/, v ktorých neprospech bolo rozhodnuté (ich žaloba bola zamietnutá a žalovaným 1/ a 2/ bol proti
žalobcom 1/ a 2/ priznaný nárok na náhradu trov konania) a napokon proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné [§ 355 ods. 1 a 2 a § 357 písm. m) CSP], preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 378 ods.

1 a § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu, teda
aj v závislom výroku II. o trovách konania na súde prvej inštancie, ako vecne správny potvrdil.
14. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené, pričom
sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi, na ktorých súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie
založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci,

vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací
súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP), pričom považoval za nevyhnutné
reagovať na odvolacie námietky žalobcov 1/ a 2/ formulované v ich opravnom prostriedku.

15. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje súčasne za potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 380 CSP
je viazaný odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je
povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné
pochybenia súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak
mohli byť v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) až h) a 2 CSP dôvodom na podanie odvolania, prihliadať

nemôže,ajkeďbytakétopochybeniazistil.Vadyvprocesnýchpodmienkachodvolacísúdexoffonezistil.
16. Odvolací súd vo všeobecnosti zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany
sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. IV.ÚS 252/2004 zo dňa 31.08.2004), ani právo na to, aby
bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami

(uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. I.ÚS 50/2004 zo dňa 03.03.2004). Do obsahu základného
práva podľa ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa ust. čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov (uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. II. ÚS 3/1997 zo dňa 19.03.1997

a spis. zn. II. ÚS 251/2003 zo dňa 17.12.2003). V súvislosti s preskúmavanou vecou je potrebné tiež
uviesť, že odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok
(II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného
posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj

odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho
konania (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. IV. ÚS 350/2009 zo dňa 08.10.2009).
17. Obsahom odvolacích námietok žalobcov 1/ a 2/ bolo, že v spore preukázali počas konania na súde
prvej inštancie svoje skutkové tvrdenia. V súvislosti s týmto namietali, že súd prvej inštancie nevykonalaj napriek ich návrhu dokazovanie ohliadkou na mieste samom, ktorá by taktiež preukázala ich skutkové
tvrdenia. Ďalej žalobcovia naďalej namietali nepravdivosť skutkových tvrdení žalovaných, že zosun pôdy
nastal až vtedy, kedy žalobcovia započali s výstavbou ich záhradnej chatky a oplotenia, pričom trvali na

tom, že práve žalované svojou činnosťou spôsobilo zosun pôdy z dotknutých pozemkov žalovaných 1/
a 2/ na dotknutý pozemok žalobcov 1/ a 2/. Technicky ani nebolo možné oplotenie vykonať na hranici
ich pozemkov s pozemkami žalovaných, a preto svoje oplotenie postavili na svojom pozemku parcele
KN-C č. 150.
18. Ako už bolo uvedené, do obsahu základného práva podľa ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva

na spravodlivý proces podľa ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Žalobcovia v podanom odvolaní
ani riadne nekonkretizovali dôkazy (s výnimkou geometrického plánu zo dňa 22.10.2012), ktorými mali
svoje skutkové tvrdenia preukázať. Pokiaľ ide o žalobcami predložený geometrický plán, tento mal podľa
ich tvrdení v podanom odvolaní preukázať hranicu medzi spornými pozemkami strán sporu a priebeh

ich oplotenia. Nebol však spôsobilý preukázať tvrdenia žalobcov, že žalované 1/ a 2/ svojou činnosťou
spôsobili zosun pôdy na dotknutý pozemok žalobcov.
19. V kontexte odvolacích námietok žalobcov odvolací súd poukazuje na to, že dôkazným bremenom
sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jej tvrdenia,
že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena

je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej
i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci,
nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto

skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5 Obo 52/2010 zo dňa
24.06.2010). V zmysle ust.
§ 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, pričom v odôvodnení rozhodnutia
uvedie, ktoré dôkazy nevykonal a prečo.

20. Podstatou dôkazného bremena, ktoré zaťažovalo žalobcov v spore, bolo preukázať, že práve
činnosťou žalovaných došlo k predmetnému zosuvu pôdy. Stranu žalovaných nezaťažovalo v spore
dôkazné bremeno preukázať, že došlo k zosuvu pôdy činnosťou iných osôb (vrátane žalobcov, napr. pri
stavbe ich oplotenia), alebo dôsledkom náhodnej udalosti, ktorá by nemala svoj pôvod v ľudskej činnosti.
Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobcovia dôkazné bremeno na preukázanie svojich

tvrdení v spore neuniesli, v dôsledku čoho súd prvej inštancie ich žalobu v celom rozsahu zamietol.
Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne a vyčerpávajúco vysporiadal s
argumentáciou žalobcov, ako aj nimi produkovanými dôkazmi, pričom odvolací súd sa v plnom rozsahu
stotožnil s hodnotením dôkazov zo strany súdu prvej inštancie a nemá k nim čo dodať.
21. Pokiaľ žalobcovia konkrétne namietali, že vykonaním nimi navrhnutého dôkazu ohliadkou na mieste

samom by došlo k preukázaniu ich skutkových tvrdení, že k zosuvu pôdy došlo práve činnosťou
žalovaných, odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku
súdom prvej inštancie. K týmto možno dodať, že vykonaná ohliadka by nebola spôsobilá preukázať
žalobcami tvrdené skutočnosti, keďže v danom prípade by bolo potrebné súdom prvej inštancie
posudzovať také skutočnosti, na ktoré je treba odborné znalosti (§ 206 CSP). Žalobcovia v podanej

žalobe zo dňa 14.04.2016 tvrdili, že predmetný zosun pôdy spôsobili žalované 1/ a 2/ umiestnením ich
záhradných chatiek. V odvolaní tvrdili, že predmetný zosun pôdy spôsobilo to, že žalované 1/ a 2/ počas
výstavby svojich záhradných chatiek vyvážali zeminu k hranici ich pozemkov s pozemkom žalobcov.
Na posudzovanie príčin takéhoto zosunu pôdy v prípade sporných skutkových tvrdení žalobcov bolo
potrené, aby bolo vykonané dokazovanie odborne spôsobilou osobou (§ 206 CSP), prípadne znalcom

(§ 207 CSP), čo však žalobcovia v spore nenavrhli. Logické úvahy žalobcov o príčinách predmetného
zosunu pôdy nie sú postačujúce pre bezpochybný záver o pravdivosti tvrdení žalobcov, čo mohlo byť
relevantným podkladom pre kladné rozhodnutie o ich žalobe.
22. Ak žalobcovia spolu s odvolaním predložili ako dôkazy videonahrávku zachytávajúcu aktuálny stav
na mieste samom, vytyčovací výkres č. 36859010-043/2021 vyhotovený Ing. O. P. dňa 05.10.2021

a autorizovane overený Ing. Z. dňa 05.10.2021, ako aj s týmto súvisiacu technickú správu zo dňa
05.10.2021, odvolací súd poukazuje na to, že v tomto prípade išlo prostriedky procesného útoku a
procesnej obrany(§ 149 CSP), ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie. Takéto novoty možno v
odvolacom konaní použiť len za podmienok podľa ust. § 366 CSP, t. j. a) ak sa týkajú procesných
podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V danom
prípade tieto dôkazy žalobcovia zjavne nepredkladali z dôvodov podľa ust. § 366 písm. a) až c) CSP.
Pokiaľ ide o dôvod podľa ust.
§ 366 písm. d) CSP, žalobcovia nepreukázali (a ani len neprodukovali tvrdenie), že uvedené prostriedky

procesného útoku a procesnej obrany bez svojej viny nemohli uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie. Vzhľadom k dĺžke konania na súde prvej inštancie (žaloba žalobcov bola podaná na súde
prvej inštancie dňa 10.05.2016) žalobcom zjavne nič nebránilo v tom, aby nimi predložené dôkazy
v odvolacom konaní zabezpečili do rozhodnutia súdu prvej inštancie (dňa 16.09.2021). Preto nebolo
možné v zmysle ust. § 366 CSP tieto prostriedky procesného útoku a procesnej obrany v odvolaní použiť
a odvolací súd na ne neprihliadal.

23. V nadväznosti na uvedené odvolací súd žalobcami napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny tak vo výroku v merite veci, ako aj v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania,
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP pri
aplikácii ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalované 1/ a 2/ boli v odvolacom konaní v celom

rozsahu úspešné a vznikol im tak nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré im v súvislosti s
odvolacím konaním vznikli (§ 255 ods. 1 CSP), a to v rozsahu 100 %. Odvolací súd však žalovaným
1/ a 2/ nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže im preukázateľne žiadne účelne
vynaložené výdavky ako trovy v odvolacom konaní nevznikli (žalované 1/ a 2/ nevykonali v odvolacom
konaní žiaden procesný úkon). Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní
náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom v rozhodnej právnej úprave by sa mohlo zdať,
že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu
povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu
prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom

vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak, taký zmysel nemá, ak výsledkom uvažovania o nároku
na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (u jednej preto, že ju na to
neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov
majúcich sa nahradiť, alebo sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie náhrady).
Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesení Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/166/2016 zo dňa

26.10.2016 a spis. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018.
25. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).