Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Sunday, June 5, 2022

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 0Er/2403/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7101896370
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Jančušová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2022:7101896370.4

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o.,
Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 45 684 618, právne zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava 811 03, IČO: 47 255 706, proti povinným: 1. A. C., H..
XX.X.XXXX, S. D. XX, K., 2. Z. C.Á., H.. XX.XX.XXXX, S. D. XX, K., o vymoženie X XXX,XX eur
s príslušenstvom a trov exekúcie, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf krutý,

Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX XXXXX/XX, o námietkach
oprávneného, takto

r o z h o d o l :

I. Námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, vydané súdnym
exekútorom dňa 18.6.2020 pod č. EX XXXXX/XX z a m i e t a.

II. Súd návrh oprávneného zo dňa 5.8.2020 na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych

predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z., z a m i e t a.

III. Súd návrh oprávneného zo dňa 5.8.2020 na prerušenie konania za účelom podania návrhu
na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti
zákona č. 233/2019 Z.z., za m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie pôvodného oprávneného (Slovenská sporiteľňa, a.s.)
doručeného súdnemu exekútorovi dňa 18.6.2001 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. XXXX XXXXXX
*., vydaného Okresným súdom Košice I dňa 6.9.2001, bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr.
Renáta Ďurková. Uznesením zo dňa 4.3.2013, č.k. XEr/XXXX/XXXX-XX súd pripustil zmenu účastníka
konania na strane oprávneného tak, že z konania vystúpila Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653
a na jeho miesto nastúpila spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o., IČO: 45 684 618. Predmetné uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 3.12.2013. Uznesením zo dňa 1.4.2014, č.k. XEr/XXXX/XXXX-XX súd
vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril JUDr. Rudolfa
Krutého. Prvotné poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 24.9.2001.

2. Dňa 3.9.2020 boli tunajšiemu súdu doručené námietky proti Upovedomeniu o zastavení starej
exekúcie, ktoré oprávnený podal v 30 - dňovej zákonnej lehote.

3. Oprávnený odôvodnil námietky proti exekúcii tým, že upovedomenie bolo vydané v rozpore so
zákonom, pretože ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií do
30.06.2016, a exekútor v upovedomení o zastavení starej exekúcie a výzve na zaplatenie paušálnych
trov túto skutočnosť nepreukázal. Vzhľadom k uvedenému súdny exekútor nemá nárok na náhradu
paušálnych trov podľa § 6 ods. 4 písm. b/ cit. zákona 233/2019 Z.z.. Upovedomenie neobsahuje opis

skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú a preto je nepreskúmateľné a z upovedomenia
o zastavení starej exekúcie nie je zrejmé, prečo vôbec došlo k zastaveniu a aké úkony súdny exekútorvykonal. Súčasťou námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie bol aj návrh na prerušenie
konania, a teda aby súd podľa § 74 písm. d/ zákona 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky podal návrh na začatie konania SR o súlade právnych predpisov podľa § 125 ods. 1 Ústavy

SR. Oprávnený namietal rozpor zákona č. 233/2019 Z.z. s ustanoveniami čl. 20 ods. 1,4 a 5 Ústavy SR,
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 1ods. 1 Ústavy SR, čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR, čl. 63 Zmluvy o fungovaní EÚ.
Poukázal na porušenie zákazu retroaktivity právnych noriem, obmedzenie vlastníckeho práva, vylúčenú
súdnu ochranu. Zároveň, ako prvé žiadal ustáliť osobu oprávneného, nakoľko pohľadávka oprávneného
vymáhaná v tomto exekučnom konaní bola predmetom postupovania na tretiu osobu ešte pred prijatím

zákona č. 233/2019 Z.z..

4. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení k námietkam uviedol, že neeviduje Zmluvu o postúpení
pohľadávky na tretiu osobu a ani oznámenie, resp. návrh na zmenu účastníka na strane oprávneného.
Uvedenéexekučnékonaniebolozastavenévzmysleustanovenia§2ods.1písm.a)zákonač.233/2019
Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože

uplynula rozhodná doba. Zároveň s predložením námietok oprávneného súdny exekútor predložil aj
„Indikatívnu informáciu z Centrálneho registra exekúcií“, výpis ku dňu 1.9.2020 z ktorého vyplýva, že
predmetná exekúcia je zapísaná v CRE.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil, že dňa 18.6.2020 súdny

exekútor vydal Upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s výzvou na úhradu trov starej exekúcie
č. EX XXXXX/XX (ďalej len Upovedomenie), na základe ktorého upovedomil oprávneného, že došlo
k zastaveniu starej exekúcie z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení
niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože uplynula rozhodná
doba. Zároveň oprávneného vyzval aby do 60 dní od ukončenia exekučného konania zaplatil trovy starej

exekúcievovýške42,00eur,ktorépozostávajúzpaušálnychtrov 35,00euradanezpridanejhodnotyvo
výške 7,00 eur na účet exekútora. Upovedomenie bolo oprávnenému doručené dňa 7.7.2020. Námietky
proti Upovedomeniu boli súdnemu exekútorovi doručené dňa 6.8.2020, t.j. v zákonnej 30 - dňovej lehote.

6. Podľa ust. § 1 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a

doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných
konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej
len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie
(ďalej len "opätovný návrh").

7. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula
rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.

8. Podľa ust. § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo
dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"),

ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.

9. Podľa ust. § 3 ods. 2 ZoUNEK, ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku,
platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.

10. Podľa ust. § 5 ods. 1 ZoUNEK, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie
o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom webovom sídle v
strojovo čitateľnom elektronickom formáte.

11. Podľa ust. § 6 ods. 1 ZoUNEK, trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora,
ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a
paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška
paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu.6)
Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.

12. Podľa ust. § 6 ods. 2 ZoUNEK, paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na
zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy
uplatňuje.13. Podľa ust. § 6 ods. 3 ZoUNEK, Upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu
paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného

konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.

14.Podľaust.§6ods.4ZoUNEK, exekútornemánároknanáhradupaušálnychtrov,aka)oprávnenému
zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo b) ide o starú
exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.7).

15. Podľa ust. § 7 ods. 1 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané
v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky.
Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

16. Podľa ust. § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie

o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne.
Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému
a exekútorovi.

17. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

18. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a

doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

19. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, v tom prípade podá Ústavnému

súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania.

20. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak osobitný zákon
neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po
skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

21. Oprávnený vo svojom podnete opísal jednotlivé aspekty protiústavnosti zákona č. 233/2019 Z.z. a
zdôraznildopadtejtoprávnejúpravynajehopostavenievprebiehajúcomexekučnomkonaní.Oprávnený
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje za nevyhnutné, aby exekučný súd postupoval tak, že
preruší konanie v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) CSP a podá návrh na začatie konania o súlade právnych

predpisov na Ústavný súd SR.

22. V zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v exekučnom konaní sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak to povaha veci nevylučuje. Exekučný
poriadok v § 36 ods. 5 však výslovne vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie - okrem zákonom

stanovených prípadov (napr. podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní). Preto § 162 ods.
1 písm. b) CSP na exekučné konanie nemožno aplikovať, a teda z tohto dôvodu nemožno exekučné
konanie prerušiť tak, ako to žiadal oprávnený (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 10. júla 2013, sp. zn. I. ÚS 218/2013). Súd dodáva, že citované ustanovenie ukladá súdu povinnosť
prerušiť konanie, ak pred rozhodnutím dospeje k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka

veci, je v rozpore s ústavou, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná, kedy podá návrh Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Prerušenie konania z
tohto dôvodu závisí výslovne od záveru súdu prejednávajúceho vec o nesúlade všeobecne záväzného
právneho predpisu s ústavou, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná; názor účastníka konania je v tomto smere právne irelevantný.

23. Zákon 233/2019 Z.z. upravuje niektoré dôvody na zastavenie starej exekúcie (§ 2 ods. 1) zo zákona,
t.j. priznáva niektorým skutkovým okolnostiam odôvodňujúcim zastavenie starej exekúcie účinky priamo
zákon. Vznik takejto relevantnej okolnosti je dôvodom pre zastavenie starej exekúcie, ktorá sa zastavujepriamo vznikom tejto okolnosti (t.j. v okamihu vzniku tejto skutočnosti sa stará exekúcia zastavuje)
a preto akýkoľvek návrh, či už hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy, nemôže mať vplyv na
vedenie takéhoto „zastaveného“ exekučného konania. Súd názor oprávneného nezdieľa, a preto v

zmysle §162 ods. 1 písm. b) CSP nebude podávať návrh na začatie konania na Ústavný súd SR o
súlade právnych predpisov, pretože toto ustanovenie dáva súdu možnosť, ak súd pred rozhodnutím
vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s
Ústavou, so zákonom, alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, podá
Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konanie, nie ak k takémuto záveru dospeje

účastník konania. Napadnutý zákon č. 233/2019 Z.z. podľa názoru súdu nie je dokonalým zákonom a
vytvára viaceré výkladové problémy, avšak jeho účel odbremenenia všeobecných súdov od exekučnej
agendy je zrejmý a ten tento zákon jednoznačne napĺňa. Ak je oprávnený presvedčený o reálnej
vymožiteľnosti svojej pohľadávky, tak o túto neprichádza, len sa presunie na vecne príslušný súd.
Na všeobecných súdoch sa tak postupne vytvorí väčší priestor (materiálny aj personálny) na riešenie
iných druhov agendy, čím sa potenciálne zrýchli súdne konanie ako také. Toto bola základná predstava

zákonodarcu pri prijímaní predmetného zákona a s touto sa zároveň exekučný súd v plnom rozsahu
stotožňuje. Vo svojom rozhodnutí č. III. ÚS 36/2019 Ústavný súd SR konštatoval, že uznesenie o
prerušení konania je rozhodnutím procesnej povahy, teda nejde o rozhodnutie vo veci samej. Aj z toho
dôvodu takéto rozhodnutie spravidla ani nie je spôsobilé zasiahnuť do ústavou zaručených základných
práv a slobôd(napr. II. ÚS 67/2017, III. ÚS 63/2018). Navyše obsahom práva na spravodlivé súdne

konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania. Z tohto
dôvodu súd nevidí dôvod na prerušovanie konania a podávanie návrhu na začatie konania o súlade
právnych predpisov na Ústavný súd Slovenskej republiky a to najmä vychádzajúc z vyššie spomínaných
skutočností a na okolnosť, že konanie je ex lege v zmysle zákona č. 233/2019 Z.z. zastavené, súd
návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol v zmysle § 162 ods. 3 CSP. Súd vo veci samej teda

rozhodovať nebude a nie je možné prerušiť konanie, ktoré je zo zákona zastavené. Súd taktiež odkazuje
na aktuálne rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I. ÚS 220/2020, I. ÚS 221/2020, IV. ÚS
239/2020, III. ÚS237/2020, II. ÚS 241/2020. Ústavný súd SR skonštatoval, že napadnuté upovedomenia
o zastavení starej exekúcie vydané podľa zákona č. 233/2019 Z.z. sú ústavne udržateľné.

24. Zákonom č. 233/2019 Z. z. sa oproti Exekučnému poriadku dopĺňajú dôvody na zastavenie exekúcie,
pričom za splnenia zákonných podmienok sú staré exekúcie zastavené zo zákona. Od účinnosti
Exekučného poriadku až doposiaľ bol tento mnohokrát novelizovaný a postupne boli dopĺňané, resp.
menené dôvody zastavenia exekúcií až do dnešnej podoby a dôvody zastavenia exekúcií napokon
vyplývali a vyplývajú aj z iných zákonov a v určitom období sa exekúcie za splnenia zákonných

podmienok zastavovali nie rozhodnutím súdu ale zo zákona. Rovnako tak zo zákona sú zastavované
staré exekúcie, pričom tieto definoval zákonodarca a určil podmienky. Tieto sú jasné, zrozumiteľné a súd
sa nestotožňuje s názorom, že je tu rozpor s Ústavou. Zákon v žiadnom prípade nenarúša princíp deľby
mociasúdjetohonázoru,žepojudikovanípohľadávkyvprocesejejvymáhaniajeukončenievymáhania
(exekúcie) iba otázkou procesného prostriedku jej ukončenia a nejde o zásadnú otázku, ktorá by mala

byť zverená do kompetencie súdu. Veď predsa ani o ukončení exekúcie vymožením pohľadávky alebo
upustením nerozhoduje súd a neposudzuje, či naozaj boli pre také ukončenie splnené podmienky, ale
v takom prípade uvedené procesné úkony vykoná exekútor vrátením poverenia súdu a vyhotovením
konečného vyúčtovania exekučného konania (podľa Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017).
Spôsob ukončenia exekúcie, či už rozhodnutím súdu, zo zákona alebo postupom exekútora je len

otázkou procesného úkonu, ktorý v žiadnom prípade nie je v rozpore s Ústavou. Súd sa nestotožňuje s
tým, že zákon by mal byť v rozpore s Ústavou ani z akéhokoľvek iného dôvodu uvedeného oprávneným,
pretože zastavenie starej exekúcie nie je prekážkou rozhodnutej veci, oprávnený má stále možnosť
podať nový návrh na vykonanie exekúcie a ak súd na základe opätovného návrhu vydá poverenie
na vykonanie exekúcie, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej

exekúcii ostávajú zachované a oprávnený má nárok aj na náhradu súdneho poplatku za nový návrh.
Z tohto hľadiska nie je podľa názoru súdu zákon retroaktívnym, nenarúša právnu istotu oprávneného
a taktiež neporušuje jeho právo vlastniť majetok. Zákon tak nie je v rozpore s Ústavou a už vôbec
nie preto, že podmienky a lehoty na podanie nového návrhu sa môžu javiť ako komplikované. Sú
rovnaké pre všetkých oprávnených, ktorí sa tak rozhodnú a rozhodne nie sú nesplniteľné ani pre

oprávnených, ktorí vystupujú vo väčšom množstve exekúcií. Pokiaľ podľa zákona oprávnený nemá
nárok na náhradu trov spojených s podaním nového návrhu s výnimkou súdneho poplatku a pokiaľ
oprávnený má nahradiť paušálne trovy, tak takéto ustanovenia tiež nie sú v rozpore s Ústavou a
zjavne tam, kde nebolo minimálne po dobu 18 mesiacov nič vymožené, pričom exekútor si svoju prácuurobil a vynaložil vlastné prostriedky na jednotlivé úkony, tak je logické, aby oprávnený znášal takéto
trovy tak, ako pri zastavení exekúcie pre nemajetnosť. To, že nemajetnosť neposudzuje súd, ale je
stanovená zákonná fikcia za splnenia konkrétnych podmienok, nie je v rozpore s Ústavou, naopak,

takéto definovanie starých exekúcií zrelých na zastavenie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby je prvkom
vnášajúcim do exekúcií právnu istotu, hospodárnosť a zefektívnenie exekučných konaní, pretože za
splnenia rovnakých podmienok je zastavená každá jedna exekúcia spĺňajúca stanovené podmienky
a eliminuje sa do značnej miery rôzny postup exekútorov a exekučných súdov v obdobných veciach.
Pokiaľ ide o paušálne trovy exekúcie, tak vo vzťahu k ním sú námietky neprípustné a pokiaľ oprávnený

namieta protiústavnosť aj tých častí zákona, ktoré riešia paušálne trovy, tak ani s týmto názorom sa
súd nestotožňuje, pretože aj doposiaľ boli oprávnení v exekúciách povinní znášať trovy v prípade
zastavenia exekúcií pre nemajetnosť povinného, pričom vyhláškou bola stanovená minimálna odmena
exekútora, ktorý mal okrem toho nárok na ďalšie náhrady a stanovené paušálne trovy sú primerané a
proporcionálne vo vzťahu nárokov a ochrany vlastníckych práv exekútora a oprávneného. Rovnako to
platí aj o tom, že v prípade podania nového návrhu na vykonanie exekúcie bude môcť iný exekučný

súd znovu posudzovať návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Tu súd zdôrazňuje, že takéto
ustanovenie nemôže byť v rozpore s Ústavou, pretože aj v doterajších exekúciách, prebiehajúcich podľa
Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, bolo povinnosťou exekučných súdov skúmať exekučný
titul pri udelení poverenia, avšak aj v ďalšom priebehu exekúcie bola možnosť a povinnosť súdu ex offo
zastaviť exekúciu, ak sa rozhodnutie predložené ako exekučný titul dosiaľ nestalo vykonateľným alebo

tu bol iný dôvod, a to aj z hľadiska exekučného titulu, pre ktorý bola exekúcia neprípustná. Konajúci
súd nepovažuje zákon za rozporný s Ústavou, a preto nebude za účelom podania návrhu na začatie
konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č.
233/2019 Z. z. iniciovať konanie pred Ústavným súdom SR a z toho dôvodu prerušovať toto konanie. Na
základe uvedeného ako nedôvodný súd zamietol aj návrh oprávneného na podanie návrhu na začatie

konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č.
233/2019 Z. z.

25. Zákonodarca v citovanom zákone výslovne ustanovil, že námietky proti paušálnym trovám prípustné
nie sú. To platí rovnako o základe ako aj o výške paušálnych trov. Ak by totiž zákonodarca mal

úmysel uzákoniť neprípustnosť námietok len proti výške paušálnych trov alebo len proti nároku na
ich náhradu, výslovne by tak ustanovil. V procese ukončenia starých exekúcii ZoUNEK jednoznačne
upravuje paušálnu výšku trov exekúcie, subjekt, ktorý je povinný ich zaplatiť a okolnosti, za ktorých
exekútorovi paušálna náhrada trov zastavenej starej exekúcie nepatrí. Z uvedeného je preto zrejmé,
že následne pre rozhodovanie súdu o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej

exekúcie je absolútne bez právneho významu, či exekúcia bola zapísaná v centrálnom registri exekúcii,
kedy v tomto registri bola zapísaná a či vôbec zapísaná bola.

26. Súd chce v tejto súvislosti poukázať na uznesenie Ústavného súdu, sp. zn. IV. ÚS 238/2020-18 zo
dňa 09. 06. 2020, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že ,,Vychádzajúc zo znenia právnej úpravy zákona

č. 233/2019 Z. z., nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej exekúcie vzniká ex lege,
a to čo sa týka základu aj výšky. Procesný postup exekútora určuje priamo lex specialis, a preto nie je
možné uvažovať o porušení základných práv sťažovateľky nezohľadnením výkladu úpravy lex generalis
a judikatúry z nej vychádzajúcej, keďže jej aplikácia je vylúčená existenciou a povinnosťou aplikácie
úpravy lex specialis. Na základe uvedeného ústavný súd považoval túto časť argumentácie sťažovateľky

za nenáležitú a právne irelevantnú. Taktiež je potrebné si uvedomiť, že právna úprava zákona č.
233/2019 Z. z. nedáva možnosť úvahy o vzniku a rozsahu nároku na zaplatenie paušálnych trov starej
exekúcie, upravuje ho jednoznačným spôsobom, v zásade nepripúšťajúcim úvahu o rôznych výkladoch
či iný záver. Jedinou úvahou súdneho exekútora je úvaha o tom, či zákonný inštitút „zastavenia starej
exekúcie“ na konkrétne konanie dopadá alebo nie. Keď na konkrétne exekučné konanie dopadne táto

procesnoprávna úprava, exekučné konanie sa zastavuje ex lege. Procesné úkony súdneho exekútora,
ktoré na túto skutočnosť nadviažu, sú kvázi technickej povahy - administrujú dve zákonné skutočnosti:
konanie sa ex lege zastavilo a priamo ex lege vzniká nárok súdneho exekútora na náhradu trov v
stanovenejvýške.Vkontextetýchtoskutočnostíaspoukazomnasvojuužcitovanújudikatúrupovažoval
ústavný súd argumentáciu sťažovateľky, ktorou sa domáhala ústavne konformného výkladu a aplikácie

§ 6 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., za nedôvodnú, pretože súdny exekútor v dotknutom exekučnom
konaní nemal diskréciu pri vzniku a rozsahu nároku na náhradu paušálnych trov zastavenej exekúcie
a tento nárok si uplatnil v súlade s platným právom. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k
záveru, že napadnuté upovedomenie v časti výzvy na úhradu paušálnych trov starej exekúcie je ústavneudržateľné, rešpektuje a primeraným spôsobom interpretuje vo veci aplikované právne normy. Navyše je
potrebné dodať, že sťažovateľke nič nebráni podať opätovne návrh na vykonanie tejto exekúcie podľa §
9 zákona č. 233/2019 Z. z., v rámci ktorého si môže uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie

ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky.“

27. Z ustanovenia § 6 ods. 3 ZoUNEK vyplýva, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie s
výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní
od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom pričom potvrdenie o vykonateľnosti sa

nevyžaduje. Vzhľadom na to, že podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK nie sú námietky proti paušálnym trovám
prípustné, a to bez akejkoľvek výnimky, tak v prípade spornosti na ich nárok, určenie či exekútorovi
vzniklo resp. nevzniklo právo na paušálne trovy, by posúdenie týchto otázok bolo v plnej miere v
kompetencii príslušného exekučného súdu v prípade, ak by na základe vyššie uvedeného exekučného
titulu súdny exekútor si uplatnil svoje právo na paušálne trovy.

28. Oprávnený ďalej namietal, že z upovedomenia nie je zrejmé, ako exekútor nárok oprávneného
vymáhal a prečo nevymohol pohľadávku oprávneného. Taktiež namietal, že neobsahuje opis
skutočností, ktoré zastavenie odôvodňujú. Zákonodarca v ustanovení § 5 ods. 2 zákona č. 233/2019
Z.z. stanovil, že súdni exekútorovi sú povinní len stručne opísať skutočností, ktoré zastavenie
starej exekúcie odôvodňujú, pričom v upovedomení tento stručný opis zastavujúcej skutočnosti je

riadne obsiahnutý. Napadnuté upovedomenie obsahuje oprávneným vytýkaný opis skutočností, ktoré
zastavenie odôvodňujú a to v tom znení: „Stará exekúcia sa zastavila, pretože od doručenia prvotného
poverenia uplynula rozhodná doba piatich rokov. K predĺženiu rozhodnej doby nedošlo a nejde o takú
exekúciu, ktorá sa nezastavuje.“ Pre úplnosť súd dodáva a odkazuje oprávneného na webové sídlo
Slovenskej komory exekútorov, že formát, resp. celý obsah upovedomenia o zastavení starej exekúcie

je v zmysle zákona č. 233/2019Z.z. vytvorený Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v
spoluprácisoSlovenskoukomorouexekútorov,pričomkomoratentovzorzverejnilanasvojomwebovom
sídle, a teda je dostupný širokej verejnosti. Upovedomenie obsahuje všetky náležitosti, ktoré obligatórne
vypočítava ustanovenie § 5 zákona č. 233/2019 Z.z. Obsah upovedomenia o zastavení starej exekúcie
je taxatívne daný zákonom č. 233/2019 Z.z., z uvedeného dôvodu v ňom nie je súdny exekútor povinný

uvádzať skutočnosti nad rámec zákona ako napríklad z akého dôvodu nevymohol v posledných 18
mesiacoch ani 15 eur a aké úkony v priebehu exekúcie vykonal. Argumenty oprávneného sú podľa
názoru súdu účelové. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie doručené oprávnenému spĺňa všetky
zákonom stanovené náležitosti, ktoré boli oprávneným namietané a to, že oprávnený má za to, že tieto,
resp. niektoré, boli pre neho odôvodnené v nedostačujúcom množstve nezakladá pochybnosti, že by

upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v rozpore so zákonom. Súd nie je oprávnený
riešiť činnosť výkonu súdneho exekútora, nakoľko súdny exekútor je štátom určenou a splnomocnenou
osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov a teda samostatným orgánom verejnej
moci pri vykonávaní exekúcie. V prípade pochybností oprávneného na postup vykonávania exekúcie
súdnymexekútorom,jeoprávnenýobrátiťsanaSlovenskúkomoruexekútorov.Otázkapostupusúdneho

exekútora pri vykonávaní exekúcie, nie je v kompetencii súdu. V prípade, že oprávnený nebol spokojný
s činnosťou súdneho exekútora, mohol v zmysle § 44 ods.10 Exekučného poriadku účinného do
31.3.2017, kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný
okresnýsúdnávrhnazmenuexekútora,pričomtakoprávnenýneurobil.Oprávnenýsataktiežsámmohol
informovať u súdneho exekútora na stav prebiehajúceho exekučného konania.

29. Pokiaľ ide všeobecne o účastníctvo v civilnom súdnom konaní, ktorého súčasťou je aj exekučné
konanie, súdna prax sa zhoduje v názore, že za situácie, keď dôjde k hmotnoprávnemu prevodu
alebo prechodu práv alebo povinností, ktorých sa konanie týka, z doterajšieho účastníka konania
na iný subjekt, hmotnoprávny prevod alebo prechod neznamená bez ďalšieho priamu zmenu v

rovine procesnej. V prípade, ak dôjde k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z
exekučného titulu, k zmene účastníka exekučného konania v procesnej rovine dôjde až na základe
právoplatného rozhodnutia exekučného súdu o pripustení takejto zmeny účastníka. Súd nemohol
rozhodnúť o pripustení zmeny účastníka bez návrhu, hoci by sa o skutočnosti spôsobujúcej prevod
alebo prechod práva dozvedel. Zo súdneho spisu je zrejmé, že oprávnený - Platiť sa oplatí s.r.o. návrh

na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného nepodal (v spise nie je doložené ani
podanie súdneho exekútora, ktorým by postúpil oznámenie oprávneného o postúpení pohľadávky a
návrh na zmenu účastníka, pričom ak by aj v spise takýto návrh doložený bol a súd by o ňom doposiaľ
uznesením nerozhodol, t.j. neexistovalo by rozhodnutie súdu o pripustení zmeny účastníka konaniana strane oprávneného, upovedomenie o zastavení starej exekúcie by sa doručovalo pôvodnému
oprávnenému). A keďže súdu nebol doručený kvalifikovaný návrh na pripustenie zmeny účastníka
konania, je nepochybné, že účastníkom konania na strane oprávneného je od právoplatnosti uznesenia

zo dňa 4.3.2013, č.k. XEr/XXXX/XXXX-XX, ktorým súd pripustil zmenu účastníka konania na strane
oprávneného až do jeho zastavenia (ex lege) Platiť sa oplatí s.r.o..

30. Exekučné konanie v tejto veci sa začalo pred 1. aprílom 2017 a je vedené podľa predpisov účinných
do 31.3.2017 (§ 243h EP), preto postup jeho ukončenia upravuje ZoUNEK (§ 233a EP). Vzhľadom na

vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona súd rozhodol tak, že námietky oprávneného
v celom rozsahu zamietol, nakoľko v predmetnej exekučnej veci došlo účinnosťou zákona ZoUNEK
k zastaveniu starej exekúcie ex lege zo zákona a súdny exekútor postupoval správne, keď vydal
upovedomenie o zastavení starej exekúcie v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 ZoUNEK a doručil ho
oprávnenému.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené, v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je
prípustná sťažnosť v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch

písomných vyhotoveniach. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V zmysle ust. § 243 Civilného sporového poriadku v sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach
uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne
a čoho sa sťažovateľ domáha.

Rozsah, v akom sa uznesenie napáda môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
sťažnosti. (§ 244 C.s.p.).