Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 29, 2022

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 23C/55/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318205928
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Vaverčáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2022:1318205928.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou v spore žalobcov: 1/ Q.. Q. V.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., B. XXXX/X, štátny občan SR, 2/ Q.. U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., B.
XXXX/X, štátny občan SR, obaja v zastúpení: JUDr. KLUČKOVÁ, advokátka s. r. o. so sídlom Bratislave
Pluhová 29, IČO: 36 864 242, proti žalovanému: G. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. č. XXX, štátny občan
SR, o zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zriaďuje vecné bremeno v prospech vlastníka nehnuteľnosti - stavby so súpisným číslom XXXX
postavenej na parcele č. XXX/XX nachádzajúcej sa v katastrálnom území Y., obec Y., okres W.,
evidovanej Okresným úradom W., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX spočívajúce v

práve prechodu a prejazdu cez pozemok - parcelu registra „C“ parc. č. XXX o výmere XXXX m2,
druh pozemku: ostatné plochy nachádzajúci sa v katastrálnom území Y., obec Y., okres W., evidovaný
Okresným úradom W., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX, a to na časti predmetnej
parcely č. XXX, ktorá je zameraná a označená parcelným číslom XXX/X v geometrickom pláne č. XXX/
XXXX vypracovanom vyhotoviteľom GEOLIK, s.r.o., Vrútocká 22, 821 04 Bratislava, IČO: 43772021,
autorizačne overenom dňa 31.03.2022 H.. J. H., úradne overenom dňa 05.04.2022 H.. I. E., ktorý tvorí
neoddeliteľnú prílohu k tomuto rozsudku.

II. Žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie
vecného bremena vo výške 250,- Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobcom 1/ a 2/ súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
ktoré je žalovaný povinný zaplatiť do pätnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho
úradníka o výške náhrady trov konania, na účet právneho zástupcu žalobcov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na súd dňa 01.10.2018 sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali voči žalovanému, aby súd

zriadil vecné bremeno v prospech vlastníka nehnuteľnosti - stavby so súpisným číslom XXXX postavenej
naparceleč.XXX/XXnachádzajúcejsavkatastrálnomúzemíY.,obecY.,okresW.,evidovanejokresným
úradom W., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva XXXX spočívajúce v práve prechodu a prejazdu
cez pozemok - parcelu registra “C”, parcelné č. XXX o výmere XXXX m2, druh pozemku: ostatné
plochy, nachádzajúci sa v katastrálnom území Y., obec Y., okres W., evidovaný Okresným úradom
W., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX. Žalobcovia 1/ a 2/ zároveň navrhli, aby im súd
uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie vecného

bremena vo výške 250 Eur. Zároveň žiadali, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom náhradu
trov konania v rozsahu 100%.2. Žalobu odôvodnili skutočnosťou, že majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nehnuteľnosti
- pozemok parcely registra “C “ parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: záhrady, pozemok
parcely registra “C”, parc. č. XXX/XX a výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,

stavba - rodinný dom so súp. č. XXXX postavený na parcele č. XXX/XX, nachádzajúce sa v katastrálnom
území Y., obec Y., okres W., evidované Okresným úradom W., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva
č. XXXX.
G. je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Y., obec Y., okres W.,
evidované Okresným úradom W., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX a to pozemok -

parcelyregistra“C”,parc.č.XXXovýmereXXXXm2,druhpozemku:ostatnéplochy.Pôvodnávlastníčka
predmetných nehnuteľností Q. C. podala dňa 26.03.2005 žiadosť o vydanie stavebného povolenia.
StavebnýmpovolenímvydanýmobcouY.dňa18.01.2006bolapovolenástavbanapozemkužalovaného
- “ Inžinierske siete lokalita XX rodinných domov”, ktorá mala spočívať vo vybudovaní obslužnej
dopravnej komunikácie a jej napojení na existujúci dopravný systém obce a vybudovaní inžinierskych
sietí - zásobovanie vodou, plynom, elektrickou energiou, telefónnych rozvodov, kanalizácie a verejného

osvetlenia. V stavebnom povolení ako jedna z podmienok bola určená lehota na dokončenie stavby
do 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia. Zámerom stavebníka
Q. C. bolo po vybudovaní dopravnej komunikácie inžinierskych sietí predať pozemok žalovaného
obci Y., čím by sa pozemok žalovaného stal súčasťou dopravného systému obce. Žalobcovia svoje
nehnuteľnosti nadobudli od Q. C. a v kúpnej zmluve v článku 4 bol obsiahnutý záväzok Q. C. zabezpečiť

napozemkuvybudovanieinžinierskychsietí,vybudovanieprístupovejkomunikácie,ktorúmalanásledne
v zmysle kúpnej zmluvy povinnosť previesť obci. Q. C. v roku 2008 darovala predmetný pozemok
žalovanému. Do dnešného dňa nedokončila stavebné práce v zmysle stavebného povolenia a to napriek
písomnej výzve obce Y. zo dňa 18.05.2011. Žalobcovia odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva k ich
nehnuteľnostivyužívalinehnuteľnosť-pozemokžalovanéhoakoprístupovúcestu.Pozemokžalovaného

je v súčasnosti verejne prístupný a je jedinou možnou prístupovou cestou k nehnuteľnosti žalobcov.
Žalovaný v súčasnosti síce nebráni žalobcom vstupovať na pozemok, ani nevykonáva opatrenia, ktoré
by žalobcom takýto vstup mohli zamedziť, avšak žalobcovia sú v stave právnej neistoty, či žalovaný
ako výlučný vlastník pozemku bude takýto stav v budúcnosti udržiavať. Na pozemku žalovaného
je zriadených viacero exekučných záložných práv a preto existuje dôvodná obava, že v budúcnosti

môže dôjsť k speňaženiu pozemku žalovaného v exekučnom konaní, čím by sa vlastníkom pozemku
žalovaného stala tretia osoba, ktorá môže žalobcom začať brániť vo vstupe na pozemok žalovaného.
Žalobca 1/ niekoľkokrát osobne kontaktoval žalovaného za účelom uzavretia zmluvy, ktorej predmetom
by bolo odplatné zriadenie vecného bremena v prospech žalobcov zaťažujúce pozemok žalovaného.
Žalovaný však túto možnosť odmietol, so žalobcami nekomunikuje a žalobcovia považujú možnosti

zriadenia vecného bremena na základe vzájomnej dohody účastníkov za nereálne. Žalobcovia žalobu
odôvodnili v zmysle ustanovení § 151 ods. 3, 151 o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia uviedli,
že k svojím nehnuteľnostiam sa môžu dostať z verejnej komunikácie iba po Veternej ulici, ktorá je
nehnuteľnosťou vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Žalobcovia majú za to, že sú splnené všetky
hmotnoprávne podmienky pre rozhodnutie súdu o zriadení vecného bremena v zmysle § 151 o ods. 3

Občianskeho zákonníka.

3. Na dôkaz svojich tvrdení žalobcovia súdu predložili: fotodokumentácia, čiastočný výpis z LV č. XXX
z 26.06.2018, výpis z LV č. XXXX z 28.09.2018, stavebné povolenie č. j.: X-R-XXXX-ED z 18.01.2006,
informatívna kópia z mapy, výzva na dokončenie stavebných prác z 18.05.2011, kúpna zmluva z

27.04.2005.

4. Súd doručil žalobu s prílohami na vyjadrenie žalobcovi, ktorý ju prevzal dňa 13.05.2020, k žalobe sa
nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcov nesporoval.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie.

6. Právny zástupca žalobcov trval na žalobe, poukázal na judikatúru NS ČR sp. zn. XXCdo XXXX/XXXX
a XXOdo XXX/XXXX ( z 22.02.2006 ) o charaktere účelovej komunikácie, keď pozemok žalovaného,
ktorý označili v žalobe je spevnenou účelovou komunikáciou, ktorá slúži vlastníkom rodinných domov

v Y. na B. ulici na prístup k ich nehnuteľnostiam a teda majú právo užívať pozemok žalovaného.
Žalovaný s vlastníkmi rodinných domov nekomunikuje a nekomunikuje zjavne ani so súdom v tomto
konaní, teda sú v stave právnej neistoty. Právny zástupca žalobcov uviedol, že predloží súdu špecifikáciu
vecnéhobremena -geometrickýplán,vktorombudevyznačenýprístupžalobcovkichnehnuteľnosticeznehnuteľnosť žalovaného. Čo sa týka možnosti iného prístupu žalobcov k ich nehnuteľnostiam poukázal
na fotografiu na č.l. X a 6, z ktorej je zjavné, že z verejnej komunikácie je za nehnuteľnosťou žalobcov
len pás drevín bez možnosti prístupu a od verejnej komunikácie je zúžená časť účelovej komunikácie s

osadeným kovovým stĺpikom, takže nie je možné z tejto verejnej komunikácie prístup k domu žalobcov a
tento je možný len po časť komunikácie, ktorá je vo vlastníctve obce s tým, že na ňu nadväzuje účelová
komunikácia po pozemku žalovaného.

7. Na pojednávaní dňa 11.04.2022 právny zástupca žalobcov predložil súdu geometrický plán

vyhotovený na zakreslenie vecného bremena. Ide o geometrický plán č. XXX/XXXX vypracovaný
vyhotoviteľom GEOLIK, s.r.o., Vrútocká 22, 821 04 Bratislava, IČO: 43772021, autorizačne overený
dňa 31.03.2022 H.. J. H., úradne overený dňa 05.04.2022 H.. I. E., z ktorého je zrejmé, že pozemok
žalovaného je po celej dĺžke a ploche upravený ako miestna obslužná komunikácia určená na prejazd
motorových vozidiel a chodník pre chodcov, ktorý žalobcovia aj fakticky využívajú na prístup k svojim
nehnuteľnostiam. Pozemok žalovaného je zo severnej strany napojený na verejnú komunikáciu vo

vlastníctve obce až po južný okraj spoločnej hranice nehnuteľností vo vlastníctve strán sporu. Na
pozemok žalovaného sa vchádza motorovým vozidlom výlučne zo severnej strany, keďže z južnej stany
z ulice Hlavná bráni vjazdu motorových vozidiel zabudovaný stĺpik s pevným základom. Pokiaľ ide
o výšku odplaty, žalobcovia poukazujú na to, že napriek záväzku predchádzajúcej vlastníčky, ktorá
vybudovala na tomto pozemku obslužnú komunikáciu slúžiacu na prístup k rodinným domom, žalovaný

opomenul previesť tento pozemok do výlučného vlastníctva obce Y., pričom zmluvami s niektorými
vlastníkmi susediacich nehnuteľností žalovaný zriadil vecné bremeno prechod a prejazd cez jeho
pozemok bezodplatne. Preto považujú žalobcovia odplatu vo výške 250 Eur za primeranú. Právny
zástupca žalobcov založil Hlavnádo spisu: geometrický plán č. XXX/XXXX ( originál ), zmluvu o zriadení
vecného bremena z 04.10.2011, odpoveď z obce Y. z 11.07.2018 ( susedovi žalobcov X.. Q. B. ), z ktorej

vyplýva charakter komunikácie postavenej na nehnuteľnosti žalovaného.

8. Na základe návrhu žalobcov na pojednávaní dňa 11.04.2022 súd uznesením č. k. 23C/55/2018 -70
zo dňa 14.06.2022 pripustil zmenu žaloby nasledovného znenia:
I. Súd zriaďuje vecné bremeno v prospech vlastníka nehnuteľnosti - stavby so súpisným číslom XXXX

postavenej na parcele č. XXX/XX nachádzajúcej sa v katastrálnom území Y., obec Y., okres W.,
evidovanej Okresným úradom W., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX spočívajúce v
práve prechodu a prejazdu cez pozemok - parcelu registra „C“ parc. č. XXX o výmere XXXX m2,
druh pozemku: ostatné plochy nachádzajúci sa v katastrálnom území Y., obec Y., okres W., evidovaný
Okresným úradom W., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX, a to na časti predmetnej

parcely č. XXX, ktorá je zameraná a označená parcelným číslom XXX/X v geometrickom pláne č. XXX/
XXXX vypracovanom vyhotoviteľom GEOLIK, s.r.o., Vrútocká 22, 821 04 Bratislava, IČO: 43772021,
autorizačne overenom dňa 31.03.2022 H.. J. H., úradne overenom dňa 05.04.2022 H.. I. E., ktorý tvorí
neoddeliteľnú prílohu k tomuto rozsudku.
II. Žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie

vecného bremena vo výške 250,- Eur.

9. Uznesenie o pripustení zmeny petitu žaloby zo dňa 14.06.2022 súd doručil žalovanému spolu s
geometrickým plánom ( prevzal dňa 16.06.2022). Žalovaný sa k zmenenej žalobe nevyjadril.

10. Na pojednávanie dňa 29.06.2022 sa žalovaný nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil emailovým
podaním v deň pojednávania o 7:30 hod s tým, že z dôvodu absencie právneho zastúpenia žiadal o
vytýčenie nového termínu pojednávania. Súd vyhodnotil žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania
v zmysle § 180 a § 183 ods. 1 CSP tak, že ju nepovažoval za podanú včas a z dôležitého dôvodu,
vzhľadom na to, že žalovaný má vedomosť o podanej žalobe od jej doručenia dňa 13.05.2020. Súd preto

prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti žalovaného.

11. Súd vykonal dokazovanie dôkazmi predloženými žalobcami a zistil tento skutkový stav :

12. Žalobcovia žiadali, aby súd zriadil vecné bremeno v rozsahu predloženého geometrického plánu,

aby im bol umožnený prejazd a prechod na časti predmetnej parcely č. XXX, ktorá je zameraná a
označená geometrickom pláne parcelným číslom XXX/X. Podľa žalobcov sú splnené hmotnoprávne
podmienky na zriadenie vecného bremena v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko
žalovaný je vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý susedí s verejnou komunikáciou, žalobcovia akovlastníci stavby nie sú súčasne vlastníkmi priľahlého pozemku umožňujúceho prístup k stavbe a zároveň
prístup žalobcov k ich stavbe nemožno zabezpečiť inak. K nehnuteľnostiam žalobcov sa možno dostať
z verejnej komunikácie iba po B. ulici, ktorá je nehnuteľnosťou vo výlučnom vlastníctve žalovaného.

Pre žalobcov neexistuje žiadna iná, ani teoretická alternatíva, ktorá by im umožnila riadny prístup
k nehnuteľnostiam z verejnej komunikácie. Žalobcami uvedené tvrdenia vyplývajú z predložených
dôkazov - fotodokumentácie, informatívnej kópie z mapy a predloženého geometrického plánu.

13. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX, súd zistil, že žalobcovia sú bezpodieloví

spoluvlastníci pozemkov a stavieb, ktoré sú evidované Okresným úradom W., katastrálny odbor, pre
okres W., obec Y., k. ú. Y. - parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, záhrady, parc. č. XXX/XXo výmere XXX
m2, zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parc. č. XXX/XX.

14. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX súd zistil, že žalovaný je vlastníkom pozemku, ktorý
je evidovaný Okresným úradom W., katastrálny odbor, pre okres W., obec Y., k. ú. Y. - parc. č. XXX o

výmere XXXX m2, ostatné plochy. Nehnuteľnosti strán sporu sú susediacimi nehnuteľnosťami.

15. Z katastrálnej mapy a geometrického plánu č. XXX/XXXX zo dňa 31.03.2022 súd zistil, že pozemok
žalovaného parcelné číslo XXX hraničí s pozemkom žalobcov parcelné číslo XXX/X a s pozemkom
parcelné číslo XXXX vo vlastníctve obce Y..

16. Zo zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 04.10.201, uzavretej medzi žalovaným ako povinným
z vecného bremena a oprávnenými z vecného bremena X. X. a X. O. súd zistil, že žalovaný ako povinný
z vecného bremena zriadil vecné bremeno v prospech oprávnených z vecného bremena spočívajúce
práve prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaného, ktorý je predmetom tohto konania ( parc. č. XXX)

na pozemok oprávnených z vecného bremena - parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 orná pôda, evidovaný
na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Y.. Podľa článku II ods. 2) zmluvy vecné bremeno
sa zriaďuje bezplatne.

17. Z listu obce Y. zo dňa 11.07.2018 zn. XXXX-X/XXXX/XXXX súd zistil, že výstavba miestnej obslužné

komunikácie na parcele registra „C“, parc. č. XXX, k. ú. Y. bola povolená stavebným povolením č. B..
X-R - XXXX-ED zo dňa 18.01.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.04.2006.
Jednou z podmienok stavebného povolenia bolo ukončenie stavby „Inžinierske siete lokalita XX
rodinných domov“ do 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Nakoľko zo strany
stavebníka nedošlo k splneniu tejto podmienky a v určenej lehote nepožiadal príslušný stavebný úrad

o kolaudáciu stavby, obec Y. dňa 18.05.2011 vyzvala stavebníka Q. C. k dokončeniu stavby. Napriek
skutočnosti, že zatiaľ nedošlo k riadnemu ukončeniu, kolaudácii a prevzatiu stavby a nehnuteľnosti
pod ňou do majetku a správy obce, prístupové komunikácie sú miestnymi verejnými obslužnými
komunikáciami, ktoré sú všeobecne prístupné a užívané a ktoré súčasne predstavujú aj prístup k
nehnuteľnostiam - k stavbám rodinných domov.

18. Podľa § 151n zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
O.z.) vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný
niečo trpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené
buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

19. Podľa § 151o odst. 1 O. z. vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu,
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním) ; ustanovenie § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vecný vklad do katastra nehnuteľností.

20. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
21. Obsahom vecného bremena je zaťaženie vlastníka nehnuteľnosti, obmedzenie v jeho výkone
vlastníckeho práva a na druhej strane oprávnenie osoby od vlastníka odlišnej vo vzťahu k užívaniu

nehnuteľnosti. Obmedzenie dané vecným bremenom sa tradične rozlišuje na povinnosť vlastníka
nehnuteľnosti niečo trpieť, niečoho sa zdržať a niečo konať. V prípade sporu o existenciu práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu bude rozhodovať súd o určení tohto práva rozsudkom, ktorý má
deklaratórny charakter.22. Súd môže v prospech vlastníka stavby zriadiť právo prechodu cez cudzí pozemok v zmysle
ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka aj keď je táto stavba obklopená pozemkami vlastníka
stavby, avšak za podmienky, že sa vlastník cez svoje pozemky nedostane k verejnej komunikácii ( Rc

60/2006).
Druhou podmienkou je, že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak, teda najmä na základe zmluvy.
Vecné bremeno podľa § 151 o ods. 3 Občianskeho zákonníka nemôže súd zriadiť, ak si vlastník stavby
môže zabezpečiť prístup k stavbe z verejnej komunikácie. To neplatí, ak sú náklady s tým spojené
neprimerane vysoké v porovnaní s ujmou, ktorá by bola spôsobená vlastníkovi priľahlého pozemku

zriadením vecného bremena.
Právocestycezcudzípozemokjenúdzovýmriešením,keďnemožnoinýmspôsobomzabezpečiťprístup
vlastníka stavby na verejnú komunikáciu.
Súd pri rozhodovaní o práve cesty berie do úvahy, že ide o vážny zásah do práva vlastníka pozemku.
Preto sa musí vždy zobrať do úvahy spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú cesta poskytuje vlastníkovi
stavby a ujmou, ktorá by vznikla zriadením cesty pre vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti. Výkonom práva

vecného bremena nesmie byť povinný zaťažovaný nad dohodnutú mieru. Súd musí zabezpečiť, aby bolo
možné stavbu riadne užívať, predovšetkým však musí dbať, aby vlastník pozemku bol obmedzovaný
čo najmenej.

23. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pre zriadenie vecného bremena

žiadaného žalobcami sú splnené zákonné predpoklady. Žalobcovia ako vlastníci stavby nie sú súčasne
vlastníkmi priľahlého pozemku umožňujúceho prístup k stavbe z verejnej komunikácie a zároveň prístup
žalobcovkichstavbenemožnozabezpečiťinak.Knehnuteľnostiamžalobcovsamožnodostaťzverejnej
komunikácie iba po B. ulici, ktorá je nehnuteľnosťou vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Predmetná
nehnuteľnosť žalovaného mala po ukončení realizácie výstavby inžinierskych sietí slúžiť ako obslužná

verejná komunikácia pre prístup k rodinným domom. Pre žalobcov neexistuje iný spôsob, ktorý by
im umožnil riadny prístup k nehnuteľnostiam z verejnej komunikácie. Medzi stranami sporu nedošlo k
dohode a ta žalobcovia sa obrátili na súd. Geometrickým plánom bolo vecné bremená vymedzené v
nevyhnutnom rozsahu.

24. Pri rozhodovaní o náhrade za obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného zriadením predmetného
vecného bremena súd vzal do úvahy skutočnosť, že právna predchodkyňa žalovaného ako vlastníčka
pozemku bola povinná v zmysle stavebného povolenia ( špecifikované v odseku XX. rozsudku)
ukončiť stavbu „Inžinierske siete lokalita 17 rodinných domov“ do 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia, pričom túto povinnosť nesplnila, ani napriek výzve obce Y. a teda zo strany

stavebníka nedošlo k riadnemu ukončeniu, kolaudácii a prevzatiu stavby a nehnuteľnosti pod ňou do
majetku a správy obce. Žalobcovia taktiež predložili súdu zmluvu o zriadení vecného bremena v totožnej
lokalite medzi žalovaným a iným vlastníkom nehnuteľnosti ( špecifikovaná odseku XX. rozsudku), kde
žalovaný zriadil právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez
pozemok žalovaného, ktorý je predmetom tohto konania ( parc. č. XXX) bezplatne. Za tejto situácie

potom súd považoval jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena navrhnutú žalobcami vo
výške 250 Eur za primeranú.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zriadil vecné bremeno
za náhradu.

26. Súčasťou rozsudku je geometrický plán č. XXX/XXXX vypracovaný vyhotoviteľom GEOLIK, s.r.o.,
Vrútocká 22, 821 04 Bratislava, IČO: 43772021, autorizačne overený dňa 31.03.2022 H.. J. H., úradne
overený dňa 05.04.2022 H.. I. E..
27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd preto priznal úspešným žalobcom
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému.

28. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako
aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.30. Vzhľadom na toho, že pri vyhlásení rozsudku na pojednávaní dňa 29.06.2022 omylom uviedol v
odseku III výrokov, že žalovaný je povinný zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu
žalovaných. Súd túto zrejmú nesprávnosť preto pri aplikácii citovaného zákonného ustanovenia odstránil

a pri písomnom vyhotovení rozsudku vydal zároveň opravné uznesenie, ktorým v odseku III. výroku
rozsudku správne uviedol, že: „ Žalobcom 1/ a 2/ súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť do pätnástich dní od právoplatnosti
rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania, na účet právneho zástupcu
žalobcov.“

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.