Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5Csp/35/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118367889
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:6118367889.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobcu Silverside, a.s., Plynárenská 7/

B, Bratislava - Ružinov, IČO: 50 052 560, zast. H.. P. F., advokátka, F. X, L., IČO: 42 267 285 proti
žalovanému L. H., nar. X. X. XXXX, F.. X. XXX/XX, H., o zaplatenie 2377,84 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1818,59 eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne z dlžnej sumy
od 31.05.2018 do zaplatenia.

Súd povoľuje žalovanému zaplatenie dlžnej sumy v 15-eurových mesačných splátkach, splatných vždy
do 25-teho dňa v mesiaci, počnúc prvým dňom kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po právoplatnosti

tohto rozsudku pod stratou výhody splátok.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 53% s tým, že o
výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 30. 10. 2018 na Okresný súd Banská Bystrica žalobu v upomínacom konaní, v
ktorom žiadal vydať platobný rozkaz a zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 1928,19 eur, zmluvných

úrokov 375,16 eur, zmluvnej pokuty 74,49 eur, úrokov z omeškania a na náhradu trov konania.

Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 3. 5. 2017 poskytol žalovanému sumu 2000 eur pri zmluvnom úroku 21,32%, ktorý sa žalovaný
zaviazal splácať mesačnými splátkami po 54,47 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním
úveru, preto poslednou výzvou zo dňa 30. 10. 2017 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej mesačnej
splátky a súčasne upozornil žalovaného, že pokiaľ dlžná suma akejkoľvek mesačnej splátky nebude

uhradená a s jej úhradou bude žalovaný v omeškaní so splácaním viac ako 3mesiace, žalobca môže
pristúpiť k zosplatneniu celého dlhu zo zmluvy. Žalovaný si poslednú výzvu prevzal dňa 13. 11. 2017.
Následne žalobca listom zo dňa 23. 7. 2018 oznámil žalovanému, že žalobca pristupuje k zosplatneniu
pohľadávky, pričom dlh žalovaného bol vyčíslený na sumu 2349,23 eur. Žalovaný si oznámenie o
zosplatnení pohľadávky prevzal 1. 8. 2018. Keďže k úhrade dlhu zo strany žalovaného nedošlo, preto
žalobca podal na súd žalobu a uplatnil si istinu 1928,19 eur, zmluvné úroky 375,16 eur, zmluvnú pokutu
74,49 eur, úroky z omeškania a na náhradu trov konania.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 21. 11. 2018 pod sp. zn.
16Up/947/2018 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný v zákonom stanovenej lehote podal odpor.3. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný poukázal na svoju zlú finančnú situáciu, tj. že je
invalidným dôchodcom s príjmom 387 eur. Má finančné záväzky, ktoré na neho prešli dedičským
konaním po zomrelej matke. Vzhľadom na uvedené nie je schopný hradiť všetky záväzky v plnej výške.

Uviedol, že žalobca odmietol zníženie, resp. Odklad splátok alebo ich častí. Zo začiatku od podpisu
zmluvy uhrádzal splátky v plnej výške, neskôr pravidelne každý mesiac hradil aspoň 2 eurá, resp. 1euro
a nikdy sa nestalo, že by neuhradil nič. Zároveň poukázal na to, že pri schvaľovaní úverovej zmluvy
žalobca mal povinnosť skúmať jeho platobnú schopnosť a v registri bankových a nebankových informácií
mu muselo byť zrejmé, že vzhľadom na pohľadávky iných spoločností a sumu potrebnú na stravu a

bývanie, mu neostáva dostatočná finančná rezerva. Súčasne poukázal na to, že žalobca si uplatňuje
v konaní istinu, zmluvnú pokutu a úrok z omeškania v sume vyššej, ako bolo dohodnuté v zmluve. K
odporu proti platobnému rozkazu žalovaný priložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie.

Následne v podaní doručenom súdu dňa 28. 6. 2019 žalovaný žiadal o povolenie úhrady dlhu v splátkach
po 15 eur mesačne.

4. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa C.s.p. a preto
dňa 26. 2. 2019 bola vec postúpená tunajšiemu súdu.

5. Zároveň žalobca sa vyjadril k odporu proti platobnému rozkazu. Uviedol, že odpor považuje za

nedôvodný a vecne neodôvodnený.

Žalobca má za to, že skutočnosť, že žalovaného finančná situácia nedovoľuje uhrádzať úver v
dohodnutej splátke, nemá vplyv na samotnú žalovanú sumu, Čo sa týka tvrdení, že žalovaný žiadal
žalobcu o zníženie, resp. odklad splátok úveru, tu žalobca uvádza, že tieto tvrdenia žalovaného

sú nesprávne a klamlivé. Žalovaný vo vzťahu k žalobcovi nepredniesol ani jeden návrh, ktorým by
požiadal o zníženie splátok úveru alebo o odklad splátok. Práve naopak, žalobca pravidelne žalovaného
kontaktoval nielen písomne, ale aj telefonicky. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že uhrádza úver
mesačnými splátka 1 eur, túto skutočnosť žalobca nenamieta. Avšak táto výška splátok je nedostatočná.

Čo sa týka tvrdení žalovaného, že žalobca mal pred poskytnutím úveru povinnosť skúmať platobnú
schopnosť žalovaného, tu žalobca uviedol, že pred poskytnutím úveru postupoval prísne v súlade s
príslušnými ustanoveniami Zák. č. 129/2010 Z. z., konkrétne s ustanovením §7 ods. 1, 2 citovaného
zákona. Žalobca posúdil tieto dokumenty: rozhodnutie o zvýšení invalidného dôchodku žalovaného zo
dňa 1. 6. 2016, výpis z bankového účtu Žalovaného, žiadosť Žalovaného o poskytnutie spotrebiteľského

úveru. Výsledkom bolo, že žalovanému je možné poskytnúť spotrebiteľský úver s mesačnou splátkou vo
výške 54,47 eur. Z týchto dokumentov jednoznačne vyplýva, že žalovaný mal v čase poskytnutia úveru
dostatočnú finančnú rezervu, v čase poskytnutia úveru nebol v omeškaní s plnením žiadnych svojich
záväzkov voči iným veriteľom a zároveň neexistovala žiadna skutočnosť, ktorá by žalovanému bránila
splniť povinnosť vrátiť poskytnutý úver. Čo sa týka námietky, že žalobca neskúmal platobnú schopnosť

žalovaného v registri bankových a nebankových informácií, tu žalobca nemal žiadnu zákonnú povinnosť
skúmať uvedené.

V poslednom odseku odporu žalovaný poukazuje na to, že si žalobca uplatňuje istinu, zmluvnú pokutu
a úrok z omeškania vo vyššej výške ako boli dohodnuté v zmluve. Predmetné tvrdenia žalobca odmieta,

nakoľko sú nesprávne a žalovaný tieto svoje tvrdenia ničím nepreukázal. Žalobca má za to, že si uplatnil
žalobný nárok v súlade so zmluvou.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä s výpisom z
obchodného registra žalobcu, so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, sadzobníkom poplatkov, poslednou

výzvou + doručenkou, predžalobnou výzvou na zaplatenie a oznámením o zosplatnení pohľadávky +
doručenkou, prehľadom platieb, rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie, dokladom SIPO, listinami
svedčiacimi o úveroch žalovaného, žiadosťou o poskytnutie spotrebiteľského úveru, výpisom z účtu
žalovaného, písomnými vyjadreniami strán sporu, vypočul právneho zástupcu žalobcu a žalovaného a
zistil tento skutkový stav.

7. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 3. 5. 2017 žalobca poskytol žalovanému ako dlžníkovi,
spotrebiteľský úver vo výške 2000 eur pri ročnom úroku 21,32%, pri RPMN 22,78%, priemernej hodnote
RPMN 15,12%, doba trvania zmluvy na dobu určitú do 25. 5. 2022. Žalovaný sa tento úver zaviazalvrátiť žalobcovi 60mesačnými splátkami po 54,47 eur, splatnými vždy k 25. dňu v mesiaci s dátumom
splatnosti prvej splátky 25. 6. 2017 a dátumom splatnosti poslednej splátky 25. 5. 2022.

Podľa čl. IX. bod 1 Zmluvy, ak sa dlžník dostane do omeškania so splácaním pravidelných splátok
alebo ich časti podľa tejto zmluvy, veriteľ má právo požadovať okrem omeškaných pravidelných splátok
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12% p.a. z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania.

Podľačl.IX.bod3Zmluvy,aksadlžníkdostanedoomeškaniasúhradouktorejkoľvekpravidelnejsplátky

alebo jej časti podľa tejto zmluvy po dobu dlhšiu ako tri mesiace, veriteľ má právo vyhlásiť okamžitú
splatnosť všetkých splátok, ktoré sa podľa zmluvy mali stať splatnými v budúcnosti a požadovať ich
úhradu (tzv. zosplatnenie úveru). Toto právo môže veriteľ uplatniť, ak dlžník bol písomne vyzvaný na
úhradu omeškanej pravidelnej splátky s upozornením na právo veriteľa vyhlásiť zosplatnenie úveru.
Toto upozornenie sa dlžníkovi doručí v lehote nie kratšej ako 15dní pred uplatnením uvedeného práva
veriteľa.

Podľa čl. IX. bod 4 Zmluvy, v prípade omeškania dlžníka s úhradou zosplatnených záväzkov má veriteľ
právopožadovaťzaplateniezmluvnejpokutyvovýške12%p.a.zdlžnejsumyodprvéhodňaomeškania.

8. Podľa Sadzobníka poplatkov zo dňa 3. 5. 2017, náhrada nákladov za spracovanie žiadosti o vrátenie

preplatku je 4 eur, poplatok za vystavenie 1. listovej upomienky pri oneskorenej úhrade (neplatí pre
upomienku zasielanú bezplatne podľa zákona) je 3 eur, poplatok za vystavenie listovej upomienky
s informáciou o zosplatnení je 4 eur, poplatok za zmenu splátkového kalendára na žiadosť klienta -
zníženie výšky mesačnej splátky alebo za odklad mesačnej splátky je 9 eur.

9. Poslednou výzvou zo dňa 30. 10. 2017 žalobca vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok
vo výške 106,94 eur a náhradu nákladov za vystavenie listových upomienok 7 eur. Zároveň žalovaný
bol upozornený, že pokiaľ dlžná suma akejkoľvek mesačnej splátky nebude uhradená a s jej úhradou
bude žalovaný v omeškaní viac ako 3mesiace, žalobca môže pristúpiť k zosplatneniu celého dlhu zo
zmluvy. List žalovaný prevzal dňa 6. 11. 2017.

10. Predžalobnou výzvou na zaplatenie a oznámením o zosplatnení pohľadávky zo dňa 23. 7. 2018
žalobca oznámil žalovanému s poukazom na ustanovenie §53 ods. 9 a ustanovenie §565 Občianskeho
zákonníka, že ku dňu 23. 7. 2018 došlo k zosplatneniu úveru. Dlh žalovaného bol vyčíslený na sumu
2349,23 eur. List žalovaný prevzal dňa 30. 7. 2018.

11. Podľa prehľadu platieb a výpisu z úverového účtu, žalovaný čerpal úver vo výške 2000 eur a
jednotlivými splátkami v danom úverovom vzťahu uhradil sumu 181,41 eur.

12. Žalobca súdu predložil Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 3. 5. 2017, v ktorej

žalovaný uviedol ako zdroj príjmu invalidný dôchodok vo výške 380,70 eur a výdavky vo výške 198,09
eur a 37 eur, teda jeho voľné zdroje sú vo výške 145,61 eur.

Ďalej žalobca predložil aj výpis z účtu žalovaného za obdobie od 1. 3. 2017 do 31. 3. 2017, z obsahu
ktorého vyplývajú vklady na účet 99 eur a výberu z účtu 99,42 eur. Konečný stav účtu bol mínu 3,11 eur.

13. Žalovaný súdu predložil doklad SIPO, z kterého vyplýva, že uhrádza mesačne nájomné 82,26 eur
a zálohu elektriny 7,10 eur.

Podľa Rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie žalovaný je invalidným dôchodcom s výškou dôchodku

398 eur.

Ďalej žalovaný súdu predložil list spoločnosti Z. R., s.r.o., ktorého predmetom je výzva žalovanému na
úhradu sumy 80,52 eur zo Zmluvy č. XXXXXXXXX. Ďalší list sa týka úveru, ktorý žalovaný čerpal od
spoločnosti O. O., kde záväzky prevzala spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, jedná sa o

zmluvu XXXXXXXXXX-X, kde je dlh vyčíslený na 553,88 eur. Z ďalšej listiny vyplýva, že ďalší úver sa
týka spoločnosti Cetelem a dlžná suma na úvere č. XXXXXXXXXXXXX je 2199,52 eur. Ďalšia listina
svedčí ú zmluve o úvere, ktorú žalovaný uzatvoril so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., kde k 31.10.2019dlh je 2747,50 eur. Podľa faktúry, predloženej žalovaným, tento uhrádza poplatky za telefón spoločnosti
Orange Slovensko a.s. vo výške 30,98 eur.

14. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní trval na podanej žalobe a svojich písomných
vyjadreniach. Žiadal žalobe vyhovieť a priznať náhradu trov konania. Ohľadne neprijateľných zmluvných
podmienok, výšky úroku a zmluvnej pokuty poukázal na rozsudok OS Rimavská Sobota zo dňa 26.
2. 2019 sp. zn. 6Csp/167/2018, rozsudok OS Bratislava 4 zo dňa 13. 3. 2019 sp. zn. 9Csp/218/2018,
rozsudok OS Rožňava zo dňa 23. 4. 2019 sp. zn. 8Csp/19/2018 a rozsudok OS Kežmarok zo dňa

30. 4. 2019 sp. zn. 2Csp/152/2018, ktoré sú už právoplatné a v ktorých bolo rozhodnuté, že zmluvná
dokumentácia je plne v súlade so zákonom.

Taktiež poukázal na to, že žalovaný porušil povinnosť, ktorá vyplýva priamo zo zákona a neinformoval
veriteľa o tom, že má nesplatené dlhy, že je v omeškaní s ich úhradou a preto nesie aj zodpovednosť
za to, že došlo k zosplatneniu pohľadávky.

15. Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že so žalobcom uzatvoril zmluvu. V tom období bol už zadlžený,
čo žalobca mal možnosť zistiť z registra, mal skúmať jeho bonitu, či žalovaný je schopný úver splácať. V
čase uzatvorenia zmluvy mal celkom 5úverov a to voči spoločnosti Logicall Slovensko, s.r.o., kde je dlh
vo výške 80,52 eur. Ďalej voči spoločnosti Friendly Finance, ktoré záväzky prevzala spoločnosť KRUK

Česká a Slovenská republika, kde je dlh 553,88 eur. Ďalej žalovaný mal dlh vo vzťahu k spoločnosti
Cetelem a dlžná suma v súčasnej dobe je 2199,52 eur. Ďalšia zmluva bola uzatvorená so spoločnosťou
Pohotovosť s.r.o, kde k 31. 10. 2019 je záväzok žalovaného 2747,50 eur a tu sa jedná o úver, ktorým
žalovaný chcel prefinancovať iný skorší starý úver a aj tento záväzok stále trvá. Ďalší záväzok žalovaný
má vo vzťahu k spoločnosti Profi Credit Slovakia, kde chcel zistiť výšku aktuálneho dlhu, avšak sa mu

neozvali, ale zostatok dlhu je do 3000 eur. Žalovaný má príjem titulom invalidného dôchodku vo výške
398 eur. Z tohto príjmu uhrádza nájomné a elektrinu vo výške 89,36 eur a výdavky na telefón 30,98 eur.
Je slobodný, bezdetný, nemá nikoho, ani rodičov. Nárok žalobcu uznal a pokiaľ by ho súd zaviazal na
zaplatenie zvyšku úveru v tomto konaní, žiadal povoliť maximálnu splátku vo výške 15 eur mesačne.

Na otázku právneho zástupcu žalobcu, žalovaný uviedol, že vo vzťahu k všetkým svojim veriteľom platí
dlhy po euro. Zatiaľ neprebieha žiadne konanie o vymáhanie dlhov súdnou cestou mimo tohto konania.
Žalovaný vec prehodnotil a maximálnu výšku splátky žalobcovi je schopný splácať po 15 eur mesačne.

Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalobcu, žalovaný uviedol, že informoval pracovníka, ktorý s

ním uzatváral zmluvu, že má viacero úverov. Tento pracovník v počítači cez internet overoval, či má
evidované tieto úveru a povedal mu, že podľa toho, čo vidí ako nastavuje zmluvu o úvere, tak by ju
mohol splácať.

Čo sa týka splátky vo výške 54,47 eur, túto splátku žalovaný spočiatku splácal, pretože mal nejaké

finančné prostriedky z dedičstva po matke, keďže sa predal jej byt v L.. Preto mal za to, že by mohol
splátky splácať.

Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalobcu, žalovaný uviedol, že v čase uzatvárania zmluvy bol
v omeškaní so splácaním všetkých dlhov. V zmluve táto skutočnosť nie je uvedená, pretože ju za

žalovaného vypĺňal pracovník, ktorý s ním uzatváral zmluvu. Žalovaný si nepamätá presne, ako prebehla
komunikácia s týmto pracovníkom, či sa ho vôbec pýtal na iné úvery alebo si to sám overoval v počítači.

16. Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť len
čiastočne.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.Podľa ustanovenia §52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia §54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu
spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia §1 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom,

ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie
je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie
spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi
oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom
sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa

osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie
nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania
týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa
na tieto úvery nevzťahuje.

Podľa ustanovenia §2 písm. a), b) a d) Zák. č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia §9 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia §9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok,
aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.Podľa ustanovenia §11 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,

e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,

f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

Podľa ustanovenia §565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa ustanovenia §3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona

Slovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisov,každýspotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa

Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

17. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd má za nesporne preukázané, že žalobca poskytol
žalovanému ako dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 2000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť
žalobcovi pravidelnými 60mesačnými splátkami po 54,47 eur s dátumom splatnosti prvej splátky 25. 6.

2017 a s dátumom splatnosti poslednej splátky 25. 5. 2022 pri ročnom úroku 21,32%.

Taktiež mal súd za preukázané, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať úver riadne a včas a preto
k 23. 7. 2018 žalobca úver zosplatnil.

Súčasne súd mal za preukázané, že žalovaný v danom úverovom vzťahu uhradil žalobcovi celkovú
sumu vo výške 181,41 eur.

18. Súd posúdil zmluvu, ktorá sa prejednáva v tomto konaní ako spotrebiteľskú zmluvu. Pre
spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom,

ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom
spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie
špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne
ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým

spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na
jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k
podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje
ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ
požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho

plneniu, je neplatná.

Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľav zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

Ustanovenie §53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa

v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

19. Uzavretá úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.
spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona
(§1 ods. 2 zákona). Žalobca je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje
spotrebiteľské úvery a žalovaný je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa citovaného

zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o dobe trvania
zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnej percentuálnej miere nákladov
(RPMN), údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ďalej údaj o výške, počte a termínoch
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. f), k), l) zákona). V súlade s ustanovením
§11 ods. 1 zákona absencia vyššie uvedených údajov nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak

poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

20. V predmetnej zmluve bola v zmluve uvedená RPMN vo výške 22,78% pričom podľa
prepočtu má byť správne uvedená sadzba 23,53% (výpočet súd realizoval prostredníctvom
kalkulačky ).

Súd pri tomto výpočte vychádzal z výšky úveru 2000 eur, výšky splátky úveru 54,47 eur pri ich počte 60.
Z daného vyplýva, že v zmluve je nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo má podľa
§11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy za následok,
že tento úver je bezúročný a bez poplatkov, a to od počiatku aj z uvedeného dôvodu.

Pozri rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/98/2017 zo dňa 25. 4. 2017.

21. Nesprávnej výške RPMN v Zmluve nasvedčuje aj skutočnosť, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti v zmysle ustanovenia §9 ods. 2 písm. k) Zák. č. 129/2010 Z.z. a síce neobsahuje
všetky predpoklady, použité pre výpočet RPMN. Podľa názoru súdu, aj táto skutočnosť spôsobuje, že

úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia §11 ods. 1 písm. b) Zák. č.
129/2010 Z.z..

,,Súdu prvej inštancie teda nemožno nič vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý
predpokladá ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch videl v absencii predpokladov

použitých na výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch). K uvedenému
odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje
všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia
výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použiténa jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje
uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité
pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené

aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že
je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca namieta formalistický výklad
súdu, tak odvolací súd dáva do pozornosti, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere
je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere

zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité
na výpočet tejto miery;“ rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/59/2017 zo dňa 11.05.2017.

Obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/124/2016 zo
dňa 03.11.2016, sp. zn. 3Co/7/2017 zo dňa 06.04.2017.

„Ak zákon vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady použité na výpočet
RPMN je nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet,
na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť
správnosť takéhoto výpočtu RPMN, ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere

umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť
do úverového vzťahu s veriteľom. S nesprávne uvedenou RPMN v neprospech spotrebiteľa zákon č.
129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 11 ods. 1 písm. d) spája
následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.“ Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo
dňa 25. 4. 2018 sp. zn. 7Co/155/2017.

22. Súd poukazuje, že obdobný právny názor bol vyslovený aj rozsudkami Krajského súdu v Prešove zo
dňa 15. 2. 2018 sp. zn. 9Co/142/2017, zo dňa 23. 1. 2018 sp. zn. 4Co/55/2017, zo dňa 16. 3. 2018 sp.
zn. 8Co/70/2017, zo dňa 31. 8. 2017 sp. zn. 3Co/70/2017, zo dňa 24. 4. 2018 sp. zn. 5Co/101/2017, zo
dňa 23. 1. 2018 sp. zn. 25Co/37/2017, zo dňa 18. 4. 2018 sp. zn. 18Co/69/2017, zo dňa 18. 4. 2018 sp.

zn. 18Co/86/2017, zo dňa 5. 6. 2018 sp. zn. 5Co/115/2017, zo dňa 25. 4. 2018 sp. zn. 23Co/73/2017, zo
dňa 3. 7. 2018 sp. zn. 21Co/86/2018, zo dňa 28. 6. 2018 sp. zn. 19Co/146/2017, sp. zn. 19Co/142/2016
zo dňa 8. 12. 2016, zo dňa 25. 4. 2018 sp. zn. 7Co/155/2017, zo dňa 28. 6. 2018 sp. zn. 19Co/145/2017,
sp. zn. 3Co/124/2016 zo dňa 3. 11. 2016, sp. zn. 3Co/7/2017 zo dňa 6. 4. 2017.

23. Podľa ustanovenia §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Sporný úver bol žalovanému poskytnutý pri ročnej úrokovej sadzbe 21,32%. Súd má však za to, že
takto dojednaná výška úrokov je v nepomere v porovnaní s priemernými úrokovými mierami z úverov
poskytovaných v obchodných bankách. Podľa priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk

v percentách vypočítaných podľa Nariadenia (EC) No63/2002 ECD, priemerná úroková miera z úverov
od 1- 5rokov v čase uzavretia zmluvy o úvere bola v hodnote 6,84% ročne.

V tomto prípade je zrejmé, že predmetom konania je zaplatenie pohľadávky z poskytnutého úveru
a jedná sa o spotrebiteľský právny vzťah. Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna

úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny vzťah z
Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. Použitie práva výhodnejšieho
pre spotrebiteľa vyplýva aj z nálezu, resp. z uznesenia Ústavného súdu SR z 19.06.2013, sp.zn. ÚS
402/2013-10.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz
klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu takpreto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach
by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru
všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť,

ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel
v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za
činnosť proti dobrým mravom.

Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia §4 ods. 8 tohto právneho prepisu, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými
mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je
v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu účastníkovi
obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Za dobré mravy

možnopovažovaťsúhrnetických,všeobecnezachovávanýchauznávanýchzásad,ktorýchdodržiavanie
je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými
mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Pri peňažných úveroch, resp. pôžičkách je samozrejmé, že sa poskytujú za odmenu, pričom touto

odmenou je spravidla zmluvný, resp. dohodnutý úrok, ktorý vyjadruje odmenu za poskytnutý úver. V
tomto prípade úrok z úveru, dohodnutý medzi účastníkmi zmluvy, bol vo výške 21,32% ročne, pričom
tento je viac ako dvakrát vyšší ako obvyklá priemerná výška úrokov poskytovaných v obchodných
bankách pri obdobných úveroch v danom období. Z tohto dôvodu dojednanie v zmluve úvere o takto
vysokom zmluvnom úroku považuje súd pre rozpor s dobrými mravmi za neplatné, pretože dohodnutý

úrok z úveru je zjavne vyšší ako bola priemerná úroková sadzba poskytovaná obchodnými bankami v
uvedenom období. Podľa ustanovenia §3 ods. 1 a ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka sa jedná
v tejto časti o neplatný právny úkon a ide o absolútne neplatnosť na ktorú súd prihliada ex offo. Preto
súd je toho názoru, že žalobcovi nepatrí úrok z úveru.

24.Úrokyzaposkytovaniepeňažnýchprostriedkovpodliehajúsúdnejkontrolevosvetleprincípudobrých
mravov (§39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané
úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a
predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly,
pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne
presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším
úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových
subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo
všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100% oproti priemeru bánk.

Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere
o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa31.07.2009, podľa
ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri
peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná

výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v
súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny
úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ (rozsudok
Krajského súdu v Prešove zo dňa 24. 5. 2016 sp. zn. 19Co/312/2015).

Odvolací súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu
prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije
tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri
nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná

v celom rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí
vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske
záujmy spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie). Odvolací súd vo svetle komparatistiky
poukazuje na viaceré právne úpravy a spravidla cena úverov neprevyšuje 20% (porov. príspevok „Dobrémravy, pôžička“ v časopise Bulletin SAK, č. 7/8/2009). (rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.
9. 2013 sp. zn. 3Co/151/2013).

„Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje dobrým
mravomaustanoveniu§39OZ.Absolútneneplatnýmprávnymúkonomjeajúver,poskytnutýprizneužití
tiesne alebo aj ľahkovážností za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom dôsledku ide
o skutkovú podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel. Ľahkomyseľnosť
síce nie je v § 235 Trestného zákona súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv. civilnoprávnej

úžery okruh kvalifikačných kritérií nie je taxatívny (porov. rozhodnutie rak. Najvyšší súdny dvor OGH
3Ob816/53). K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej povahy
teda k skutkovej podstaty trestného činu úžery pri nepreukázaní úmyslu odvolací súd poukazuje na
rozsudok NS ČR 21Cdo 1484/2004. Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný pre
rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ).“ Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. septembra
2013 č.k. 3Co 151/2013.

Z vyššie citovaného rozhodnutia tiež vyplýva, že „Odvolací súd považuje za rozporné s dobrými mravmi,
ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov
poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť,
rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v

takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a
pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových
podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie).“

„Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o
viac ako 100% je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100% oproti priemeru
úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100% oproti
priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti odvolací

súdzároveňzdôrazňuje,žepokiaľsúúrokyneplatnévcelomrozsahu,nemožnoichďalejanimoderovať,
a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad 12,67 %
ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť
totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53
ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov

ako absolútne neplatnú.“ Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014.
(porovnaj aj Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/220/2014 zo dňa 27.11.2014).

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s §39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté

úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho

nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke
„uspokojí"bez ohľadu na to,v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za
užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom.
Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o
úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá

preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška
úrokov dojednaná podľa §658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru
vdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímknajvyššímúrokovýmsadzbám,uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp.

zn. 5 Cdo 26/2011).Vo vyššie uvedených rozhodnutiach súd považoval za rozporné s dobrými mravmi poskytnutie úveru
spotrebiteľovi za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných
bankami. Súd aj v danej veci považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú.

25. Podľa ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia
zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu zaplatiť,
i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia §544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu je možné dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

V danej veci žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 74,49 eur v zmysle čl. IX. Zmluvy. Súd však
má za to, že tak, ako je vyjadrená dohoda o zmluvnej pokute, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
teda neplatne dojednanou (§53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).

Žalobca svoje právo na zmluvnú pokutu odvíja od Zmluvy, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám
v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých
prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným
spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§53 ods. 2

Občianskeho zákonníka). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom
osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou formulárovej zmluvy. Spotrebiteľ sa v
porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale
aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom

prípade žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Žalovaný
ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
podmienkam. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú
podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Smernica
Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila práve za cieľ vyvážiť
faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve, týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné
zmluvné dojednania, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu,
ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu,
obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov

spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na
strane oboch účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní
zmluvy prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to
spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy.

Tak, ako je dojednaná zmluvná pokuta v zmluve, ju považuje súd za neprimeranú sankciu. Dodávateľ
vôbec nerozlišuje situáciu, akú sumu spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len jednu mesačnú
splátku alebo nezaplatí len časť mesačnej splátky alebo nezaplatí viac mesačných splátok. Uplatnenie
práva na zmluvnú pokutu ako právny úkon, ak má byť relevantný, musí zodpovedať kritériám, ktoré
právna norma vyžaduje pre platný právny úkon. Uplatnenie práva na zmluvnú pokutu musí byť

realizované určito a zrozumiteľne tak, že subjekt uplatňujúci právo na zmluvnú pokutu musí definovať,
ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností sankcionuje.

26. Keďže súd považoval dohodu strán sporu o zmluvnej pokute za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
teda za neplatne dojednanú a keďže v zmluve bola uvedená nesprávna výška RPMN, resp. zmluva

neobsahovala náležitosti v zmysle ustanovenia §9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch,
považuje sa v zmysle ustanovenia §11 ods. 1 písm. b) a d) citovaného zákona za bezúročný a bez
poplatkov. Dlžník tak má žalobcovi vrátiť len sumu reálne čerpaných prostriedkov z úverovej zmluvy.V konaní bolo preukázané, že žalovaný celkovo vyčerpal sumu 2000 eur a vrátil žalobcovi, resp. jeho
právnemu predchodcovi už sumu 181,41 eur (ako to vyplýva z čl. 71 spisu). Preto súd žalobe žalobcu
mohol vyhovieť len v časti o zaplatenie 1818,59 eur a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol.

27. Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 1818,59
eur, preto súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z
omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. a to

odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo

strán nemá na náhradu trov konania právo.

Žalobca podal na súd žalobu o zaplatenie 2377,84 eur. Z tejto sumy súd žalobe žalobcu vyhovel v časti
o zaplatenie 1818,59 eur (76,5% žalovanej sumy) a v prevyšujúcej časti (23,5% žalovanej sumy) žalobu
žalobcu zamietol. Z uvedeného výsledku konania vyplýva, že v konaní bol úspešnejší žalobca, ktorému

patrí náhrada trov konania a to po odpočítaní jeho neúspechu v konaní od jeho úspechu v konaní. Teda
žalobcovi patrí náhrada trov konania v rozsahu 53% z celkových trov konania, na ktoré by mal nárok
pri plnom úspechu.

29. Žalovaný žiadal dlh splácať v splátkach po 15 eur mesačne. V súlade s ustanovením §232 ods.

3 C.s.p., po zhodnotení majetkovej, zárobkovej a sociálnej situácie žalovaného, vzhľadom na to, že
žalovaný je invalidným dôchodcom, žije sám, má viaceré dlhy, ako aj vzhľadom na výšku priznanej sumy,
súd jej povolil uhradiť dlžnú sumu splátkami po 15 eur mesačne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.