Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 13, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6Er/755/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612203960
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kožár
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5612203960.4

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnených: 1/ A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., 2/ mal.
P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., zastúpeného zákonnou zástupkyňou: G., bytom O. P. proti povinnému:
G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan,
s.r.o., so sídlom Školská 257, Veľký Slavkov, IČO: 36 858 935, pre vymoženie dlžného a bežného
výživného, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Gavurom, so sídlom Exekútorského úradu

v Liptovskom Mikuláši, Štúrova 17, pod sp. zn. EX 59/12, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie,
takto

r o z h o d o l :

Návrh povinného na zastavenie exekúcie sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Gavurom sa dňa 23.04.2012 začalo exekučné konanie pod sp.
zn. EX 59/12 pre vymoženie dlžného a bežného výživného pre maloletých oprávnených. Pohľadávka

bola priznaná vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/186/2008-34 zo dňa
01.12.2008. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505*036342 zo dňa
26.04.2012, ktoré tunajší súd v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“)
udelil na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť dlžné a bežné výživné maloletým oprávneným.

Súd uznesením č. k. 6Er/755/2012-39 zo dňa 18.07.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
11.08.2012, zastavil exekúciu v časti vymáhania dlžného výživného na maloletú oprávnenú v 1. rade vo
výške 9,82 eura a v časti vymáhania dlžného výživného na maloletého oprávneného v 2. rade vo výške
9,83 eura. Vo zvyšku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

Písomným podaním, doručeným dňa 17.04.2014, postúpil súdny exekútor súdu návrh povinného na

zastavenie exekúcie. Povinný prostredníctvom právneho zástupcu navrhol zastavenie exekučného
konania podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku s odôvodnením, že si voči svojim deťom plní
vyživovaciu povinnosť pravidelne dobrovoľne a zároveň uhradil aj zaostalé výživné, pričom ako dôkaz
zaslal rekapituláciu úhrad. Podľa povinného tak nie je dôvod pokračovať v exekúcii.

K návrhu povinného sa vyjadrila zákonná zástupkyňa maloletého oprávneného v 2. rade, ktorá uviedla,

že tvrdenie povinného o pravidelnom a dobrovoľnom platení výživného sa nezakladá na pravde, keďže
si výživné uplatňovala exekučne. Ďalej uviedla, že povinný nepravidelne platil stanovené výživné, na
základe čoho bol vydaný príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy 02.05.2012 a od 01.10.2013
mesačne zrážkami z dvoch tretín dávok v nezamestnanosti. Dňa 24.03.2014 bol vydaný príkaz na
vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. V mesiaci apríl 2014 malo byť výživné
uhradené k 15.04.2014, vzhľadom k technickým problémom v banke jej však bolo doručené až

30.04.2014. Povinný vôbec dobrovoľne neplatí výživné ako uvádza, pretože nemal prehľad o zrážkach
z účtu. Vzhľadom na uvedené trvá na pokračovaní exekúcie.Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie tým, že si svoju vyživovaciu povinnosť plní pravidelne
a dobrovoľne, pričom uhradil aj zaostalé výživné, o čom ako dôkaz predložil rekapituláciu úhrad ku dňu

10.05.2012.

Poddobrovoľnýmplnenímvýživnéhojepotrebnérozumieťpovinnosťplniťriadneavčas,t.j.plniťvýživné
v súdom stanovenej výške a zároveň v lehote jeho splatnosti. Pri svojom tvrdení povinný nepredložil
žiadne listinné dôkazy, z ktorých by skutočnosť o riadnom plnení výživného vyplývala (z tohto dôvodu
a s prihliadnutím na vyjadrenie matky detí súd nedoručoval návrh povinného oprávnenej v 1. rade).

Dobrovoľnéapravidelnéplnenienepotvrdilaanizákonnázástupkyňamaloletéhooprávnenéhov2.rade.
V danom prípade tak nemal súd žiadnym relevantným spôsobom preukázané riadne plnenie uloženej
povinnosti zo strany povinného. Zároveň nemal preukázanú ani úhradu dlžného výživného.

Pokiaľ ide o predloženú rekapituláciu úhrad, súd na listinu neprihliadol s poukazom na to, že tento

listinný dôkaz sa zhoduje s tým, ktorý povinný predložil spolu s návrhom na zastavenie exekúcie zo
dňa 07.06.2012 a ktorý tunajší súd už zohľadnil vo vyššie uvedenom uznesení č. k. 6Er/755/2012-39
zo dňa 18.07.2012.

Cieľom exekúcie je uspokojenie pohľadávky oprávnených, ktorá im bola priznaná vykonateľným

rozhodnutím súdu, pričom samotné tvrdenie povinného o riadnom plnení a uspokojení vymáhanej
pohľadávky bez predloženia relevantných dokladov nemôže mať za následok vyhlásenie exekúcie za
neprípustnú a jej zastavenie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Exekúcia je súčasťou
základného práva na súdnu ochranu, garantovaného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
ku ktorého porušeniu by nepochybne došlo v prípade, ak by bola exekúcia zastavená bez splnenia

podmienok na takýto postup.

Na základe uvedeného, keďže povinný neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o riadnom plnení
vyživovacejpovinnosti,súdvsúladesplatnouprávnouúpravounávrhpovinnéhonazastavenieexekúcie
ako nedôvodný zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), v odvolaní sa má popri

všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum,
podpis)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 374 ods. 4 OSP, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka

alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.