Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, May 29, 2022

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 5Csp/66/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4320205606
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2022:4320205606.3

Rozhodnutie

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., Mýtna
48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, advokátska kancelária so
sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanej: I. Š., R.. XX.XX.XXXX, D. T., I. B. XX/XX, T.. Č.. Q., J. XX,
o zaplatenie 260,89 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal žalobu na tunajší súd, ktorou sa domáhal proti žalovanej zaplatenia peňažnej sumy vo
výške 260,89 eur na tom skutkovom základe, že na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Slovak Telekom a. s. a

žalovanou, právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanej elektronické verejné komunikačné služby
a tá sa zaviazala uhradiť mu dohodnutú cenu za poskytnuté služby. Následne právny predchodca
žalobcu žalovanej riadne a včas poskytol a sprístupnil takéto služby s tým, že vystavil žalovanej faktúry,
ktorými jej vyúčtoval takéto služby. Okrem toho na zabezpečenie záväzku viazanosti žalovanej bola
dojednaná zmluvná pokuta, a to v zmluve o poskytovaní verejných služieb s tým, že mala degresívny
charakter a znižovala sa za každý deň plnenia zmluvných povinností, a to pomerne. Žalovaná porušila

záväzok viazanosti tým, že porušila povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby po dobu
dlhšiu ako 45 dní po splatnosti, v dôsledku čoho vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu aj právo na
zaplateniezmluvnejpokutyvovýške138,89eur,ktorábolavypočítanápodľavzorcaaktorýjeobsiahnutý
v zmluve, po zohľadnení počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti do dňa prerušenia poskytovania
verejných služieb. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom a. s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom zo

dňa 08.07.2020 bola pohľadávka voči žalovanej postúpená na žalobcu. Z uvedených dôvodov si tak
žalobca uplatňuje takúto pohľadávku voči žalovanej.

2. Tunajší súd následne doručil žalovanej žalobu do vlastných rúk a v zmysle § 167 ods. 2 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) ju vyzval, aby sa vyjadrila k podanej žalobe.
Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila a počas celého konania bola nečinná.

3. Súd na prejednanie sporu nariadil vo veci pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil právny zástupca
žalobcu, nakoľko ten svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil aby sa vykonalo pojednávanie v jeho
neprítomnosti. Žalovaná, ktorá bola riadnym spôsobom predvolaná na pojednávanie, sa pojednávania
nezúčastnila, svoju neúčasť neospravedlnila a súd preto s poukazom na § 180 CSP vykonal
pojednávanie v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovanej.4. Súd po tom, ako prečítal listinné dôkazy, a to: žaloba, dodatok (čl. 7-8), zmluva o postúpení
pohľadávok, príloha k zmluve o postúpení pohľadávok, oznámenie o postúpení pohľadávok, výzva na
zaplatenie pohľadávky, podací hárok (čl. 20-21), zmluva o poskytovaní verejných služieb, identifikačné

údaje účastníka, faktúra (čl. 24), faktúry (čl. 25-30), všeobecné podmienky (čl. 31-36), uznesenie (čl.
65), elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu (čl. 111-117), faktúry (čl. 118-123), oznámenie o
postúpení pohľadávky (čl. 124), výpis z Obchodného vestníka žalovanej, a oboznámil sa s obsahom
spisového materiálu, zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom a. s. a žalovaná uzavreli dňa 26.07.2017 zmluvu o
poskytovaní verejných služieb ako aj jej dodatok. Na základe tejto zmluvy bol žalovanej poskytnutý
mobilný telefón „Samsung Galaxy J3 2016“ pričom právny predchodca žalobcu sa zaviazal žalovanej
poskytovaťdohodnutýprogramslužieb„HappyMNAJ“stým,žežalovanásazaviazalauhrádzaťcenuza
poskytnuté služby. Zároveň v dodatku bola dojednaná aj zmluvná pokuta, a to základ, počiatočná suma
ktorá bude klesať vo výške 208,- eur s tým, že akciová cena za mobilný telefón bola 1,- euro a neakciová

maloobchodná cena predstavovala sumu 159,- eur. Súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za
služby predstavoval sumu 50,- eur, pričom zmluvné strany si dojednali aj záväzok viazanosti, a to, že
žalovaná sa zaviazala po dobu 24 mesiacov od uzavretia dodatku zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym
predchodcom žalobcu, využívať jeho služby ako aj nevykonať žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu
zmluvy. Tiež sa zaviazala riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby. Porušením záväzku

viazanosti preto bola výpoveď zmluvy účastníkom, žiadosť účastníka o prenesenie telefónneho čísla,
nezaplateniecenyzaposkytnutécenyúčastníkomdo45dnípojejsplatnosti,nazákladektoréhovznikne
podniku právo na odstúpenie od zmluvy. Zmluvná pokuta bola dojednaná medzi zmluvnými stranami pre
prípad porušenia záväzku viazanosti s tým, že zmluvná pokuta predstavuje aj náhradu paušalizovanej
škody v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré právny predchodca žalobcu

poskytol žalovanej. Táto zmluvná pokuta sa mala vypočítať podľa vzorca: vyúčtovaná suma zmluvnej
pokuty = základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti / celkový počet dní viazanosti
* základ pre výpočet). Následne právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej faktúrou zo dňa
25.07.2017 sumu 12,- eur za poskytnutý mobilný telefón ako aj aktiváciu SIM karty. Prebratie mobilného
telefónu potvrdila žalovaná v preberacom protokole, ktorý bol vystavený 25.07.2017. Právny predchodca

žalobcu zároveň faktúrou zo dňa 22.02.2018 vyúčtoval žalovanej sumu 27,13 eur, faktúrou zo dňa
22.09.2018 sumu 139,89 eur pričom išlo o zmluvné pokuty, faktúrou zo dňa 22.03.2018 sumu 41,78
eur, zo dňa 22.01.2018 sumu 46,77 eur, zo dňa 22.12.2017 sumu 37,20 eur a zo dňa 22.11.2017 sumu
44,68 eur. Súčasťou uzavretej zmluvy a jej dodatku boli aj všeobecné podmienky pre poskytovanie
verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, ktoré bližším spôsobom upravovali vzájomné práva a

povinnosti zmluvných strán. Následne právny predchodca žalobcu a žalobca zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 08.07.2020 v spojení s prílohou o postúpení pohľadávok (čl. 16) postúpil pohľadávky
týkajúcesažalovanejnažalobcustým,žeprávnypredchodcažalobculistomzodňa22.07.2020oznámil
žalovanej postúpenie takejto pohľadávky. Tiež právny zástupca žalobcu listom zo dňa 02.11.2020 vyzval
žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy, pričom takýto list bol doručovaný prostredníctvom Slovenskej pošty

a bol daný na poštovú prepravu dňa 05.11.2020. Právny zástupca žalobcu elektronickým podaním (čl.
111-117) okrem iného uviedol, že pokiaľ ide o jeho aktívnu legitimáciu, tak tú preukázali oznámením
o postúpení pohľadávky, ktorá bola žalovanej zasielaná na adresu zasielania písomností uvedenú
v zmluve o poskytovaní služieb, a to I. XX/XX, T. dňa 22.07.2020. Tiež predložili na preukázanie
aktívnej legitimácie aj zmluvu o postúpení pohľadávok spolu s identifikáciou postúpenej pohľadávky.

Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu relevantným oznámením o postúpení pohľadávky postupcom
riadne a hodnoverne preukázali hmotnoprávnu aktívnu legitimáciu s tým, že poukazujú na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/210/01 zo dňa 11.06.2003. Keďže predmetom žaloby je zaplatenie
pohľadávky zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, tak preukazujú ich aktívnu legitimáciu aj výzvou
právneho predchodcu žalobcu zo dňa 22.11.2017, 22.12.2017, 22.01.2018, 22.02.2018, 22.03.2018,

22.09.2018, kde sa nachádza upomienka, resp. upozornenie, ktorým bola žalovaná vyzvaná na úhradu
dlhu. Tieto výzvy boli doručované žalovanej na adresu, ktorú uviedla v zmluve o poskytovaní služieb
a teda boli splnené zákonné podmienky pre postúpenie podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z.
o elektronických komunikáciách s tým, že tieto výzvy boli obsiahnuté v jednotlivých faktúrach. Pokiaľ
ide o doručenie faktúr žalovanej tak tie boli v súlade s časťou 7 bod 3 všeobecných podmienok pre

poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom a. s., zasielané formou obyčajnej listovej
zásielky ako list 2. triedy na adresu zasielania písomných listín, ktorú žalovaná uviedla v zmluve, čím
sa dostali do jej dispozičnej sféry. V tomto spore tak preukázali, že ich právny predchodca takýmito
faktúramivyzvalžalovanúnazaplateniepeňažnéhodlhupredpostúpenímpohľadávky,žalovanánapriekpísomným výzvam ich právneho predchodcu bola viac ako 90 dní v omeškaní so zaplatením dlhu voči
podniku, a preto boli preukázateľne splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávok. Nedoručenie
faktúr žalovanej zo spisu tak nevyplýva, žalovaná nerozporuje nedoručenie takýchto listín, a preto

sa skutočnosť, že žalovanej boli faktúry riadne doručené považuje za nespornú podľa § 151 ods.
1 CSP. Splnenie zákonnej podmienky pre platné postúpenie pohľadávky postupcu je naplnené tiež
poučením dlžníka o existencii dlhu realizovanom zasielaním sms notifikácií, upomienok, e-mailových
notifikácií, telefonických a písomných výziev. Podporne poukázali na eurokonformný výklad Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES. Ako prílohu tohto vyjadrenia predložili jednotlivé faktúry,

ako aj oznámenie o postúpení pohľadávky. Súd ďalej zistil, že ku dňu vyhlásenia rozsudku nebol na
žalovanú v Obchodnom vestníku vyhlásený konkurz ani oddlženie.

6. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

7. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky

práva s ňou spojené.

8. Podľa § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie

odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

9. Podľa § 43 ods. 1, 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách,
podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,

b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,
c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak
1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky
neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo
možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov,

2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného
podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním
zmluvu alebo sa nachádza v zozname dlžníkov podľa osobitného predpisu, 36a)
3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu

1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných
služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí

primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo
3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť
poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,
e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní
verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať

údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov
účastníka podľa odseku 2 písm. b).
Podnik je povinný
a)uzavrieťzmluvuoposkytovaníverejnýchslužiebskaždýmzáujemcomoposkytovanieverejnejslužby,
ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),

b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane
účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa
§ 56 ods. 3 písm. a),c) písomne, elektronickou poštou alebo službou krátkych správ (SMS) oznámiť účastníkovi najmenej
jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho
práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje;

oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných
podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.

10. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, ak je napriek písomnej
výzvepodnikuúčastníknepretržitedlhšieako90dnívomeškanísosplnenímsvojhopeňažnéhozáväzku

voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému
záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť,
ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

11. Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách,
zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k
verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník,
ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; 38a) to neplatí pre
predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných

verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,

b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi, 39)

3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,

6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných

cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania

výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,

h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

12. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovanou vznikol spotrebiteľský vzťah, pretože právny predchodca žalobcu uzatváral
so žalovanou ako fyzickou osobou - nepodnikateľom formulárovú zmluvu, ktorá bola vopred ním
pripravená,právnypredchodcažalobcukonalvrámcipredmetusvojejpodnikateľskejčinnostiažalovaná
nemohla ovplyvniť obsah takejto zmluvy, resp. jej dodatku ale musela ju prijať ako celok aleboodmietnuť. V konaní tiež nebolo preukázané a ani tvrdené, že by žalovaná uzatvárala túto zmluvu
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a z tohto dôvodu tak právny predchodca žalobcu
má postavenie dodávateľa a žalovaná má postavenie spotrebiteľa. Súd najskôr preskúmal aktívnu

legitimáciou žalobcu a dospel k záveru, že ten nie je aktívne legitimovaný, nakoľko nepreukázal
zákonné splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávok. Osobitný zákon č. 351/2011 Z. z.
upravuje osobitným spôsobom podmienky, ktoré musí podnik splniť pri postúpení pohľadávky. Jednou
z nich je aj preukázateľné zaslanie písomnej výzvy telekomunikačného podniku dlžníkovi a následné
dlžníkovo nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Podľa názoru súdu ide o obdobný postup ako v

prípade § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách s tým, že nedodržanie takéhoto postupu sankcionované neplatnosťou
prípadného postúpenia takejto pohľadávky (napr. Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018 ). V predmetnom
spore tak žalobca nepredložil žiadnu osobitnú výzvu jeho právneho predchodcu, ktorá by bola žalovanej
účinným spôsobom doručená pred postúpením pohľadávky. Žalobca predložil súdu na preukázanie

aktívnej legitimácie ako listinný dôkaz faktúry, oznámenie o postúpení pohľadávky ako aj zmluvu o
postúpení pohľadávok. Vystavené faktúry boli adresované žalovanej na adresu, ktorú uviedla v zmluve
o poskytovaní verejných služieb. Podľa názoru súdu však neobstojí tvrdenie žalobcu, že aktívna
legitimácie bola preukázaná jednotlivými faktúrami, nakoľko žalobca nepreukázal existenciu žiadneho
listinného dôkazu, ktorý by preukazoval doručenie takýchto faktúr žalovanej. Pokiaľ ide o tvrdenie

žalobcu o tom, že splnenie zákonnej podmienky pre platné postúpenie pohľadávky podľa § 43 ods. 13
zákona č. 351/2011 Z. z. je naplnené aj poučením dlžníka o existencii dlhu, realizovanom v zasielaných
SMS notifikáciách, upomienkach, e-mailových notifikáciách, telefonických a písomných výzvach tak je
potrebné uviesť, že žalobca nepredložil resp. neoznačil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval osobitnej
výzvy žalovanej takýmto spôsobom. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR nemožno platne dojednať

nevyvrátiteľnú domnienku ani fikciu, že určitá zásielka obsahujúca právny úkon sa považuje za doručenú
len na základe jej odoslania bez toho, aby došla do sféry adresáta. Princíp doručovania právnych
úkonov ako podmienka ich účinnosti vyplýva nielen z § 45 Občianskeho zákonníka, ale je jednou z
hlavných zásad súkromného práva. Je neprípustné, aby k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností
účastníkov právnych vzťahov dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby

mal adresát minimálne objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť - ak má byť určitý právny
úkon uskutočnený jednou osobou významný pre inú osobu, musí mať táto osoba aspoň príležitosť
spoznať jeho obsah (musí dôjsť do jej dispozičnej sféry). Dispozičná sféra adresáta je vymedzená
zmluvne dohodnutým doručovacím režimom, t. j. kontaktnými adresami účastníkov alebo určením
kontaktnej osoby (spravidla v záhlaví zmluvy) s tým, že doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa

doručí do dohodnutého miesta alebo určenej osobe. Týmto okamihom sa zásielka dostáva do sféry
adresáta, pričom už nie je dôležité, či sa adresát s obsahom zásielky zoznámil alebo nie. Z podstaty
doručovania tak pre účastníkov zmluvného vzťahu vyplýva povinnosť zabezpečiť v danom mieste
alebo u určenej osoby prijímanie zásielok (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 15. decembra 2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020 ). Pokiaľ žalobca odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu od oznámenia o postúpení
pohľadávky a to s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo/210/2001 zo dňa
11.06.2003 tak súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa
24.04.2018 z ktorého okrem iného vyplýva, že : „Podľa názoru vec prejednávajúceho trojčlenného
senátu sa jedná o judikát v obchodnoprávnom spore staršieho dáta, ktorého závery v súčasnosti

nie je možné aplikovať v oblasti spotrebiteľského práva, ktoré spočíva na diametrálne odlišných
(až protichodných) princípoch ako právo obchodné. Uvedený judikát primárne rozoberá notifikačnú
povinnosť (denunciáciu) s dôrazom na to, ako vplýva toto oznámenie (táto právna skutočnosť) na zmenu
v obsahu záväzku vo vzťahu k dlžníkovej povinnosti plniť v obchodnoprávnom spore. Tu však treba mať
na zreteli, že uvedený judikát nevylučuje (a ani nemôže) možnosť súdneho prieskumu platnosti zmluvy

o postúpení pohľadávky, najmä v prípade, keď samotná právna úprava postúpenia pohľadávky podľa
OZ obsahuje ustanovenia o zákaze postúpenia (§ 525 OZ). Je preto logické, že ak bola postúpená
pohľadávka v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením
o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Je potrebné si uvedomiť, že oznámením postúpenia pohľadávky,
ktoré je adresované dlžníkovi, dochádza v prvom rade k tomu, že postupca vyvolá zmenu osoby

oprávnenej prijať plnenie, a zároveň berie na seba riziko vyplývajúce z toho, že i v prípade neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky splní dlžník dlh tretej osobe (postupníkovi). Samotným postúpením
pohľadávky však nedochádza k inej zmene záväzku než v osobe veriteľa a v prípade, že zmluva
bola neplatná, dochádza k tomu, že k veriteľovi pristupuje ďalšia osoba oprávnená prijať plnenie súčinkami i pre pôvodného veriteľa.“. Z uvedených dôvodov tak oznámenie o postúpení pohľadávky
nekonvaliduje prípadnú neplatnosť postúpenia pohľadávky a to aj s prihliadnutím na spotrebiteľský
charakter sporu. Postúpenie pohľadávky podnikom na inú osobu bez splnenia podmienok uvedených v

ustanovení § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách je tak potrebné považovať za konanie v
rozpore so zákonom a tento právny úkon je tak absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka,
na ktorú neplatnosť súd ex offo prihliada. Keďže postúpenie predmetnej pohľadávky je neplatným
právnym úkonom, žalobca nie je veriteľom žalovanej, a preto súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol. Súd zároveň poukazuje na uznesenie Ústavného súdu

SR z 11.06.2019, sp. zn.: I. ÚS 246/2019 z ktorého okrem iného vyplýva, že: „Pasivita žalovaného v
konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať
akýkoľvek uplatnený nárok“.
13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalovaná síce bola v súdnom
konaní úspešná, avšak žiadne trovy konania jej nevznikli a ani si neuplatnila ich náhradu, a preto jej súd
nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2 písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný
poriadok).