Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 3, 2019

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 3Cpr/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618200179
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Krajčiová

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2019:5618200179.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobcu: Liptovská nemocnica

s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu Liptovský Mikuláš, Palúčanská 25, 031 01 Liptovský Mikuláš,
IČO: 17336163, zast.: JUDr. Miloslavom Hrickom, advokátom, AK Ul.1. mája 709, 031 01 Liptovský
Mikuláš, IČO: 42219361, proti žalovanej: P. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. č.XXX, zast. JUDr.
PaedDr. Róbertom Monsbergerom Kozákom, advokátom, AK Štúrova 17, 031 01 Liptovský Mikuláš,
IČO: 40454576, o zaplatenie 3.200,00 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.971,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 2.971,43 eur od 20.01.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti

výroku tohto rozsudku.

II. V ostatnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 85,72%. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnutím
vydaným súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽalobcasažaloboudoručenouOkresnémusúduLipt.Mikulášdňa22.01.2018domáhal,abysúduložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.200,00 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne od
20.01.2018 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca uviedol, že je zamestnávateľ a žalovaná
bola v rozhodnom čase jeho zamestnankyňou. .Pracovnou náplňou žalovanej ako zamestnanca bolo
plnenie úloh na úseku metrológie. Jej povinnosťou bolo zabezpečiť plnenie povinností podľa zákona
č.142/2000 Z.z. o metrológii. Jej povinnosťou okrem iného bolo aj zabezpečiť, aby všetky určené
meradlá, ktoré žalobca pri svojej činnosti používa, mali platné overenie a tiež viesť zoznam určených
meradiel s uvedením dátumov i overenia. Žalovaná kvôli plneniu týchto pracovných úloh absolvovala

niekoľko školení v odbore metrológia. Slovenský metrologický inšpektorát vykonal dňa 16.07.2015 u
žalobcu metrologickýž dozor. Inšpektori SMI pri dozore zistili porušenie povinnosti podľa § 19ods.2
písm. e/ zákona a § 19 ods.2 písm. c/ zákona. Žalovaná neviedla evidenciu používaných určených
meradiel s uvedením dátumov ich overenia. Šlo o neinvazívne meradlá tlaku krvi mechanické a
neinvazívne meradlá tlaku krvi elektromechanické ako súčasť monitorov vitálnych funkcií. Tieto meradlá,
ktoré boli určenými meradlami v zmysle zákona, nemali pri používaní platné overenia. SMI preto
rozhodnutím č.3136/600/2015/R zo dňa 06.11.2015 uložil žalobcovi pokutu vo výške 3.200,00 eur. Proti

tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Ú rad pre normalizáciu, metrológiu a
skúšobníctvo Slovenskej republiky. Úrad rozhodnutie SMI zmenil, ale v podstate iba odstránil formálne
nedostatky napadnutého rozhodnutia a žalobcovi uložil pokutu v nezmenenej výške 3.200,00 eur.
Rozhodnutie Úradu bolo žalobcovi doručené 21.01.2016. Žalobca uloženú pokutu zaplatil. SMI anásledne Úrad uložili žalobcovi pokutu z dôvodu porušenia zákonom stanovených povinností. Ich
splnenie mal v rámci plnenia pracovných povinností zabezpečiť žalovaný. Tento však nezabezpečil,
porušil § 81 písm. a/, c/ Zákonníka práce. Nebyť toho, SMI ani Úrad by žalobcovi pokutu neuložili a škoda

by mu nevznikla. Zo strany žalovanej šlo o zavinené porušenie povinnosti vo forme nepriameho úmyslu.
Žalovaná si vzhľadom na zverené pracovné úlohy a absolvované školenia musela byť vedomá toho,
že porušuje svoje povinnosti. Napriek tomu si ich nesplnila a bola uzrozumená s prípadným škodlivým
následkom - uložením sankcie príslušným orgánom. Žalobca so žalovanou prejednal povinnosť nahradiť
škodu. Žalovaná však svoju zodpovednost' neuznala, preto žalobcovi nezostáva iné, ako podať túto

žalobu, ktorou sa v súlade s § 179 ods.1, § 186 ods.1 Zákonníka práce domáha zaplatenia 3.200,00 eur.

2. Vyjadrenie žalovanej k žalobe. Žalovaná žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a
spochybňuje jeho právny základ. Pre zodpovednosť zamestnanca za škodu podľa tohto ustanovenia
sa vyžaduje splnenie všetkých uvedených predpokladov. Ak nie je splnený čo len jeden predpoklad,
zamestnanec za škodu podľa tohto ustanovenia nezodpovedá. Pracovný pomer medzi žalobcom a

žalovanou bol založený Pracovnou zmluvou uzavretou dňa 29.04.2013, pričom ako druh práce v
predmetnej pracovnej zmluve je uvedené: samostatný odborný referent. Následne bol prijatý Dodatok
č. 1 zo dňa 15.08.2013, ktorým sa rozšírila pracovná náplň žalovanej o činnosti pokladničnej služby
a poštovej doručovateľky, Dodatok č. 2 zo dňa 01.01.2014, ktorým sa doba trvania pracovného
pomeru u žalovanej predĺžila do 31.12.2014, Dodatok č. 3 zo dňa 01.06.2014, ktorým sa trvanie

pracovného pomeru u žalovanej predĺžilo na dobu neurčitú. Dňa 31.05.2013 bola žalovaná s
účinnosťou od 01.06.2013 vymenovaná u žalobcu za metrológa, pričom jej však nijakým spôsobom
v zmysle tohto menovania nebola zmenená, ani doplnená pracovná zmluva. Dodatok č. 4 zo
dňa 11.08.2014 vo svojom bode 29. len stručne konštatuje, že žalovaná bola vymenovaná za
metrológa u žalobcu. Žalovaná bola žalobcom poverená za vedúcu technicko-prevádzkového odboru

u žalobcu od 11.08.2014 (t. j. odo dňa, kedy bol uzavretý Dodatok č. 4 k pracovnej zmluve) do
31.05.2015, kedy funkcia žalovanej ako vedúcej technickoprevádzkového odboru u žalobcu zanikla.
Kontrola u žalobcu Slovenským metrologickým inšpektorátom bola vykonaná v dňoch 15.07.2015 a
16.07.2015.ZrozhodnutíSlovenskéhometrologickéhoinšpektorátu,Úraduprenormalizáciu,metrológiu
a skúšobníctvo SR, ako aj z následných písomností žalobcu vyplýva, že samotný žalobca si bol vedomý,

že k porušeniu povinností podľa zákona č. 142/2000 Z.z. došlo aj z personálnych a ekonomických
dôvodovnajehostrane,nakoľkožalobcaakozamestnávateľnevytvorilprezamestnancovtaképracovné
podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku.
Ihneď' po svojom vymenovaní (t. j. dňa 11.8.2014) funkciou vedúcej technicko-prevádzkového odboru u
žalobcu, žalovaná informovala vedenie žalobcu o nutnosti agendu metrológie presunúť na kolegyňu p.

Q.u P.ovú a žiadala o odňatie agendy metrológie, a to z dôvodu obrovskej a nadmernej vyťaženosti pri
spracovávaní agendy na pozícií vedúcej technicko-prevádzkového odboru. V zmysle svojej pracovnej
zmluvy uzatvorenej so žalobcom v znení jej všetkých dodatkov pracovná náplň žalovanej obsahovala
31 rôznych činností a variovala od takých činností, ako je zodpovednosť za vozový park v organizácii
(bod 27. Dodatku č. 4 zo dňa 11.08.2014), zodpovednosť za investičnú výstavbu u žalobcu a materiálov

s ňou spojených (bod 22. Dodatku č. 4 zo dňa 11.08.2014), až po preverovanie potreby práce nadčas
(bod 11. Dodatku č. 4 zo dňa 11.08.2014), či vodné hospodárstvo žalobcu (bod 1. Dodatku č. 4
zo dňa 11.08.2014). Pracovnú náplň takéhoto rozsahu nemôže plnohodnotne fyzicky ani mentálne
zvládnuť vykonávať len jeden zamestnanec! Ku vzniku škody žalovaná podotýka, že jej doposiaľ
nebol doručený žiadny dôkaz o tom, že by žalobca pokutu vo výške 3.200,- EUR aj skutočne uhradil,

takýto dôkaz o úhrade pokuty k žalobe pôvodne žalobca ani nepriložil, a preto sa z tohto dôvodu
žalovaná nevie vyjadriť k výške žalovanej sumy (čím samozrejme nie je dotknuté neuznanie nároku
žalobcu zo strany žalovanej). Je síce nesporné, že žalobcovi bola udelená pokuta v príčinnej súvislosti
s porušením povinností mu uložených podľa zákona č. 142/2000 Z. z., no ako sám žalobca vo
svojich vyjadreniach uvádza (a ako je uvedené aj pod nasledovným písm. e) tohto vyjadrenia), škodu

nemožno pričítať k zavineniu žalovanej. Žalovanou absolvovaný kurz metrológie, na ktorý poukazuje
žalobca, bol jednodňový (17.06.2014) a týkal sa v prevažnej miere výrobného procesu pri pásovej
výrobe dielcov. Takisto žalovaná uvádza, že agendu metrológíe mala vykonávať aj p. Q. P., ktorá sa
takisto zúčastnila školenia metrológie v Liptovskom Hrádku v zamestnankyne (p. Q. P.), nakoľko so
zmenou pracovnej náplne nesúhlasila námestníčka žalobcu -Ing. X. S. - D., PhD. V čase, kedy bola

vykonávaná kontrola Slovenským metrologickým inšpektorátom (t. j. v dňoch 15.07.2016 a 16.07.2015)
bola žalovaná v práci len od 01.07.2015. Práceneschopnosť u žalovanej nastala dňa 10.05.2015 a
trvala do 30.06.2015. Začiatok práceneschopnosti žalovaná trávila na lôžkovom oddelení traumatológie
u žalobcu, kde pri prvých návštevách svojich kolegýň (p. Q. P. a p. U. O.) ich žalovaná upovedomila oskončení platnosti overenia meradiel v mesiaci jún 2015 a požiadala ich, aby zabezpečili celý proces
overenia. Podľa vedomosti žalovanej v zmysle pracovnej náplne uvedenej v pracovnej zmluve p. U.
O. celý proces overenia meradiel v tom čase mal pripadať na ňu, nakoľko pracuje už niekoľko rokov

na pozícii zástupcu technicko-prevádzkového odboru a v čase neprítomnosti vedúceho plne zastupuje
a preberá jeho práva a povinnosti. Ako už žalovaná uvádza vyššie pod písm. b) tohto vyjadrenia, na
nedostatky, ktoré žalobcovi vytkol Slovenský metrologický inšpektorát, žalobcu upozorňovala. Žalobca,
ako zamestnávateľ, vedel, že októbri 2014, avšak agenda metrológie nebola zapracovaná do pracovnej
zmluvy tejto žalovaná je dočasne práceneschopná (táto skutočnosť je zrejmá aj z vyjadrení žalobcu po

vykonanej kontrole), pričom práceneschopnosť žalovanej začala plynúť v lehote vyše dvoch mesiacov
pred vykonaním kontroly Slovenským metrologickým inšpektorátom. Preto na strane žalovanej nemožno
hovoriť o zavinení vo forme úmyslu, ako ani o nedbanlivosti. Slovenský metrologický inšpektorát pri
vykonávaní predmetnej inšpekcie vytkol žalobcovi, okrem iného, aj neoverenie monitorov vitálnych
funkcií. Tu žalovaná podotýka, že žalobca tieto monitory vitálnych funkcií nemal úradne overené už
v minulostí pred jej nástupom do zamestnania v roku 2013. Na základe odporúčaní audítorov, ktorí

overovali a kontrolovali agendu metrológie každý rok, boli hodnoty získané na monitoroch vitálnych
funkcií kontrolované s overeným ortuťovým tlakomerom, zoznam výsledkov bol vedený v papierovej
podobe a nakoľko žalovaná agendu metrológie spracovávala len krátko, tento zaužívaný postup u
žalobcu, ako svojho zamestnávateľa, nemenila. Po svojom návrate z dočasnej práceneschopnosti
dňa 01.07.2015 žalovaná zistila, že na pozíciu vedúceho prevádzky technickoprevádzkového odboru

bol odo dňa 01.07.2015 menovaný p. B. F., ktorého ako nastupujúceho kolegu žalovaná zaúčala a
postupne mu odovzdávala rozsiahlu agendu. So žalovanou bola prerokovaná zo strany žalobcu náhrada
škody až v čase, kedy plynula výpovedná lehota po požiadaní o ukončenie pracovného pomeru zo
strany žalovanej, a to v mesiaci august 2017, a to so škodovou komisiou žalobcu, pričom žalovaná
predložila svoje vyjadrenie k zmenenému Rozhodnutiu Slovenského metrologického inšpektorátu č.

2015/300/009932/03242 zo dňa 18.01.2016 doručenému žalobcovi dňa 21.01.2016 tejto škodovej
komisii dňa 25.01.2017, avšak o výsledku rozhodnutia škodovej komisie žalobcu dodnes nebola
upovedomená. Nad rámec vyššie uvedeného žalovaná poukazuje na skutočnosť, že jej bola žalobcom
počas trvania pracovného pomeru a aj počas plynutia výpovednej doby vyplácaná tzv. nenárokovateľná
časť mzdy, preto je pre žalovanú nepochopiteľné, prečo si následne žalobca uplatňuje úhradu zaplatenej

pokuty súdnou cestou. Zo skutočností uvedených pod písm. a) až e) tohto vyjadrenia žalovanej je
bezpochyby zrejmé, že na strane žalovanej nedošlo k žiadnemu protiprávnemu konaniu, na základe
ktoréhobyžalobcovivpriamejsúvislostiskonanímžalovanejvzniklaškodavoformeúhradymuuloženej
pokuty, a preto ani nemožno hovoriť o príčinnej súvislosti medzi konaním žalovanej a vznikom škody u
žalobcu. Žalovaná, ako zamestnanec, nezavinila svojím konaním (a to ani formou nepriameho úmyslu,

ani nedbanlivostne) škodu žalobcovi tak, ako to tento opisuje vo svojej Žalobe. Na základe vyššie
uvedených skutočností preto žalovaná navrhuje, aby súd po vykonaní dokazovania žalobu v celom
rozsahu zamietol a priznal žalovanej náhradu trov konania v plnej výške.

3. Replika žalobcu. Žalobca nepopiera skutkové tvrdenia žalovanej uvedené vo vyjadrení pod rubrikou

„Ad a)“ týkajúce sa vzniku, zmien a zániku pracovnoprávneho vzťahu so žalovanou ani dátumy, kedy
došlo ku kontrole zo strany Slovenského metrologického inšpektorátu (ďalej len „SMI“). Žalobca popiera
skutkové tvrdenie, že si bol vedomý porušovania povinností podľa zákona č. 142/2000 Z. z. Všetky
písomnosti,naktoréžalovanáodkazuje,súzobdobiaposkončeníkontrolySMI.Vtomčaseužžalobcao
porušení zákona č. 142/2000 Z. z. mal, ale až z protokolu o výsledku kontroly. Žalobca popiera skutkové

tvrdenie, že by ho žalovaná niekedy upozornila na porušenia zákona, pre ktoré mu SMI uložil pokutu vo
výške 3 200,00 Eur. Žalobca popiera aj skutkové tvrdenie o tom, že ho žalovaná informovala o nutnosti
pre sunúť agendu metrológie na iného zamestnanca kvôli vysokej pracovnej vyťaženosti. Žalovaná na
preukázanietohtotvrdenianeoznačilažiadnedôkazy.Tvrdenie,žežalovanámalaakovedúcatechnicko-
prevádzkového odboru na starosti širokú škálu problémov žalobca nespochybňuje. Nesúhlasí však s

výkladom, ktorý žalovaná podala. Ako vedúca technicko-prevádzkového odboru bola manažérom. Teda
nemala na starosti reálny výkon týchto činností, ale povinnosť zabezpečovať a kontrolovať ich plnenie.
To neplatí vo vzťahu k agende metrológie, kde mala na starosti aj reálny výkon. Túto povinnosť si však
riadne neplnila a v príčinnej súvislosti s tým vznikla žalobcovi škoda. Žalobca požiadal o možnosť uhradiť
pokutuvsplátkach,ktorejSMInevyhovel.Zaplateniasadomáhalvexekúciivedenejsúdnymexekútorom

JUDr. Q.om P.m pod sp. zn. EX 67/16. Ten súhlasil so zaplatením vymáhanej pohľadávky v 16 splátkach.
Prvá sa stala splatnou v júni 2016 a posledná v septembri 2017. V súlade s tým žalobca škodu uhradil.
Žalobca predložil stanovisko exekútora k návrhu o postupnom splatení pohľadávky. Skutkové tvrdenie
žalovanej o tom, že kurz metrológa absolvovala aj M. P., ale metrológia nebola náplňou jej práce,preto je to pre predmet sporu nepodstatné. Skutkové tvrdenie žalovanej o dobe trvania jej pracovnej
neschopnosti žalobca nespochybňuje. Žalobca však popiera skutkové tvrdenie, že žalovaná upozornila
žalobcu na skončenie platnosti overenia meradiel v júni 2015. Meradlá, ktorých sa kontrola týkala a

ktorým chýbalo overenie, neboli ani vedené v evidencii, ktorú mala žalovaná ako metrológ viesť. Teda ani
iný zamestnanec, ktorý by ju počas pracovnej neschopnosti zastupoval, nemohol o skončení platnosti
overenia vedieť. Žalobca opakuje, že žalovaná ho neupozornila na skončenie overenia a na preukázanie
tohto tvrdenia neoznačila žiaden dôkaz. K tvrdeniu žalovanej, že v prípade monitorov vitálnych funkcií
postupovalvsúladesodporúčaniamiaudítorovžalobcauvádza,žeaudítorivykonávaliauditplneniaSTN

EN ISO 9000 (neskôr 9001) Systémy manažérstva kvality. Nie správnosť vedenia agendy metrológie.
Tú mala v pracovnej náplni žalovaná, ktorá bola povinná viesť ju v súlade so zákonom. Teda vedieť,
akú evidenciu viesť, akým spôsobom, ktoré meradlá vyžadujú úradné overenie, v akých intervaloch
a zabezpečiť ich úradné overenie. Ani odovzdávanie rozsiahlej agendy novému vedúcemu technicko-
prevádzkového odboru nebolo dôvodom na neplnenie si povinností metrológia. Ak by žalovaná riadne
viedla evidenciu určených meradiel, mala by vedomosť o tom, že uplynula platnosť overenia meradiel

v monitoroch vitálnych funkcií a mohla vykonať príslušné opatrenia aj v období od skončenia pracovnej
neschopnosti do kontroly Slovenským metrologickým inšpektorátom. Ale ako vyplýva z rozhodnutia
SMI, žalovaná túto evidenciu neviedla. To spôsobilo chýbajúce úradné overenia meradiel v monitoroch
vitálnych funkcií.

4. Duplika žalovanej. Tvrdenia vo Vyjadrení sú nepravdivé a zavádzajúce. U žalovanej trvala
spomínaná práceneschopnosť nepretržite od 10.05.2015 do 30.06.2015, pričom prvé 2 týždne z tejto
práceneschopnosti bola žalovaná hospitalizovaná na traumatologickom oddelení prevádzkovanom
žalobcom, kde bola navštívená kolegyňami zo zamestnania: p. O. a p. P., ktoré žalovaná ihneď
upozornila na nutnosť zabezpečenia overenia určených meradiel, nakoľko ich lehota platnosti končila v

mesiaci jún 2015. Dôkazom o tomto upozornení zo strany žalovanej je aj tá skutočnosť, že p. P. poslala
počastrvaniadočasnejpráceneschopnostižalovanejobjednávkunaobchodnúspoločnosť:CHIROSAN,
s.r.o. na overenie tlakomerov, a to dňa 04.06.2015. Počas trvania dočasnej práceneschopnosti žalovanej
sa vrátila žalobcovi späť prvá zásielka overených tlakomerov (dňa 15.06.2015), avšak žalobca tieto
nezačal bezodkladne distribuovať na svoje jednotlivé oddelenia, kde boli potrebné. Preto nie je pravdivé

tvrdenie žalobcu, že by žalovaná neupozornila zamestnávateľa na uplynutie lehoty platnosti overenia u
predmetných zariadení (ak by žalovaná predmetné kolegyne neinformovala o uplynutí lehoty overenia
na meradlách, kolegyne by ani nezačali zabezpečovať overovanie určených meradiel počas trvania
dočasnej práceneschopnosti žalovanej a nezaslali by objednávku do spoločnosti CHIROSAN, s.r.o.).
Žalovaná žiadala presunúť agendu na p. P.ovú, a to pri osobnom stretnutí s riaditeľkou žalobcu (jednalo

sa o poverenie viesť technicko-prevádzkový úsek žalobcu), s čím riaditeľka súhlasila. Následne bol
vypracovaný, a tak žalovanou, ako aj p. P. podpísaný preberací protokol o tejto skutočnosti. Znenie
tohto protokolu však nebolo premietnuté do pracovnej zmluvy p. P., nakoľko s ním nesúhlasila Ing.
X. D. - S., PhD. (námestníčka zamestnávateľa). Predmetný protokol je uložený v spise škodovej
komisie žalobcu v kancelárii Ing. X.. Čo sa týka uhradenia pokuty zo strany zamestnávateľa, žalovaná

nikdy nemala žiadne informácie o tom, či žalobca predmetnú pokutu uhradil alebo neuhradil, resp.
prečo ju žalobca uhradil až v exekučnom konaní. Takisto čas úhrady predmetnej pokuty žalovaná ani
nemohla z dôvodu svojho pracovného zaradenia u žalobcu nijakým spôsobom ovplyvniť. Evidencia
meradiel (zoznam) bola vedená u žalobcu vždy a v čase kontroly v tejto evidencii neboli uvedené len
dátumy platnosti, nakoľko prebiehalo overovanie a dátumy sa postupne zapisovali (žalovaná uvádza,

že audítor každý rok kontroloval tieto zoznamy spolu so žalovanou). V čase odovzdávania príslušnej
dokumentácie a preberania pracovných povinností novým vedúcim už overenie platnosti predmetných
meradiel prebiehalo a z prevádzkových dôvodov po návrate žalovanej do zamestnania v júli 2015 nebolo
možné poslať naraz všetky meradlá na overenie, nakoľko v jednej zásielke sa zasiela cca 20 kusov
meradiel z celkového počtu 140 kusov.

5. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 04.12.2018 uviedla, že sa pridržiavajú písomne podanej žaloby. Čo
sa týka žaloby, domnievajú sa, že nastali všetky skutočnosti, ktoré zakladajú zodpovednosť žalovanej
za škodu, a preto sa domáhajú voči nej zaplatenia peňažnej sumy tak, ako je uvedené v žalobe. Čo
sa týka existencie pracovnoprávneho vzťahu, preukázali písomnými listinnými dôkazmi, a to pracovnou

zmluvou s dodatkami menovaním za meteorológa osvedčením o absolvovanom školení meteorológa,
čo sa týka protiprávneho úkonu domnievajú sa, že tento spočíval v tom, že žalovaná si riadne
neplnila pracovné povinnosti, ako jej to vypláva z § 81 písm. a Zákonníka práce, teda si neplnila
riadne náplň práce meteorológa, zabezpečiť dodržiavanie zákona a povinnosti vyplývajúce zo zákona142/2000 tak, aby meradlá mali overenie a aby boli vedené riadne v zozname určených meradiel, túto
skutočnosť preukázali práve rozhodnutím Slovenského meteorologického inšpektorátu, teda obidvoma,
aj to prvostupňovým a druhostupňovým rozhodnutím, čo sa týka vzniku škody, škoda spočíva vo výške

pokutyzníženímmajetkužalobcu,keďuhradiltútopokutu,ktorámubolavdôsledkuporušeniapovinnosti
uložená, domnievame sa, že toto preukázali listinnými dôkazmi, a to výpismi z účtu a správou exekútora
a čo sa týka príčinnej súvislosti, v tom odkazujeme na písomné vyjadrenie, na repliku a na žalobu. Ak
by si žalovaná riadne plnila pracovné povinnosti, nedošlo by k uloženiu pokuty a škoda by nevznikla.
Z tohto testu možno zistiť, že práve konanie žalovanej bolo príčinou vzniku škody na strane žalobcu

a čo sa týka zavinenia, minimálne bolo dané zavinenie vo forme nevedomej nedbanlivosti, ktoré sa
podľa nášho názoru prezumuje v pracovnoprávnych vzťahoch, pretože žalovaná mala možnosť vedieť
a mohla vedieť, že porušuje povinnosti, ktoré vyplývajú z pracovnoprávneho vzťahu. Napriek tomu sa
domnievajú, že si bola vedomá toho, že porušuje tieto povinnosti a spoliehala sa bez primeraného
dôvodu, že tieto nenastanú, teda konala v eventuálnom úmysle. Čo sa týka obrany žalovanej, poukázali
vlastne len na 3 okruhy jej obrany, a to na to, že vlastne prešla auditom, ktorý je vykonávaný podľa

normy ISO 9001 v nemoci. K tomu chcem uviesť, že tento audit nekontroluje vecnú správnosť činnosti
jednotlivých zamestnancov, ale kvalitu riadenia procesov, teda či sú správne nastavené procesy a
akým spôsobom sú tieto procesy vykonávané v nemocnici, nie je v kapacite auditora kontrolovať ani
v jeho odborných znalostiach, nemá každý auditor také odborné znalosti, aby dokázal skontrolovať
samotný obsah práce. Ak by to mal povedať príkladom, tak auditori kontrolujú nie len THP pracovníkov

alebo nezrod nízkych pracovníkov aj zdravotníckych pracovníkov a zdravotnícky pracovníci takisto
nemôžu tvrdiť, že prešli auditom, keď pochybia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Čo sa týka
obrany týkajúcej sa práceneschopnosti žalovanej, k tomu chceme poukázať na protokol o kontrole,
ktorý sme predložili spolu so žalobou, kde sú uvedené dátumy, kedy skončila platnosť overenia
jednotlivých meradiel, tieto dátumy sú rôzne, ale spravidla ide vlastne o opakujúce sa dátumy 01. 06,

10.07, 18.06, 30.11. 2013, 10.07, 16.06, 03.06 a 22.05. 2015. Ako uvádza aj rozhodnutie Slovenského
meteorologického inšpektorátu o opätovné overenie určených meradiel, je potrebné požiadať minimálne
60 dní pred uplynutím platnosti tohto overenia a táto lehota vlastne spadá ešte od obdobia, kedy
žalovaná nebola práceneschopná, teda mala možnosť stále svoju pracovnoprávnu povinnosť si splniť.
Čo sa týka ostatnej obrany žalovanej, poukázal na písomné vyjadrenie k žalobe a navrhol, aby súd v

žalobe v celom rozsahu vyhovel.

6. Svedok Ing. Y. O. na pojednávaní uviedol, že v rámci preverovania zhody vykonávaných činností s
požiadavkami normy ISO 2001, čo bolo predmetom certifikácie danej spoločnosti, jednou z požiadaviek
tejtonormybolaajpožiadavkanameracieamonitorovaciezariadenia,pretouvedenéboloajpredmetom

auditu. Kontrolovali, čo vyžaduje samotná norma, aby organizácia, ktorá požiadala o certifikát splnila
dané požiadavky. V rámci tohto bodu sa u nemocníc preveruje v rámci toho, či je tam nejaký riadiaci
predpis na preverovanie meradiel, čo najčastejšie je nejaký metrologický poriadok. U metrológa sa
preveruje evidencia a komplexné spravovacie všetkých meradiel. V prípade Liptovskej nemocnice to
bolo riešené cez počítačový systém, evidencia bola v počítači, kde bol zoznam všetkých meradiel. Pri

audite sa kontroluje fyzicky to meradlo na jednotlivých oddeleniach, či je fyzicky prítomné, či je tam
prítomnáoverovacia,resp.kalibračnáznačka.Umetrológasapreveruje,čievidenciapôsobíkomplexne,
či sú tam uvedené meradlá, ktoré nemocnica spravuje a používa a či sedia overovacie kalibračné
plány, konkrétne preveruje sa posledný záznam, kedy meradlo bolo overené, resp. kalibrované, či je
tam zadefinovaná perióda overenia, resp. kalibrácie a sleduje sa, kedy končí platnosť tej overovacej

alebo kalibračnej značky jednotlivých meradiel. Auditori formou vzorkovania. Vyberie sa námatkovo
niekoľko typov meradiel z tohto zoznamu a preverí sa stav meradla podľa záznamov, ktoré metrológ
vie odprevzentovať v danom momente, kedy bolo poslané overenie alebo kalibrácia meradla, prípadne
má existovať overovacie alebo kalibračný list, čo však nie je podmienka. Môže to nahrádzať kalibračná
overovacia značka. Overovacia značka určených meradiel a kalibračný list u pracovných meradiel. Či

ten zoznam je kompletný, to nie je z pozície auditora možné zistiť, dalo by sa to overiť len tak, že
nájde sa na oddelení meradlo, ktoré nemá žiadnu značku a následne by sa overovalo, či je v evidencii
metrológa.Kontrolovalisameradláajfyzickynaoddeleniach,robiltokolega,ktorýchodilpooddeleniach.
Svedok mal na starosti preverenie záznamov u firemného metrológa. Výsledky auditu, neboli zistené
žiadne nedostatky u preverovaných meradiel, ale týka sa to len meradiel, ktoré konkrétne preverovali. To

znamená, môže tam byť x meradiel, ktoré neboli predmetom auditu a ktoré nemusia byť v 100 %-tnom
stave. Svedok poukazuje ohľadom súhrnnej správy z auditu za rok 2014 na str. 5, kde je uvedené: Boli
preverované aj tlakomery, či už ortuťové alebo manometrické, kde konkrétne u každého bolo uvedené
výrobné číslo, platnosť overenia, všetky z nich mali platnosť až do roku 2015, to znamená v čase konaniaauditu boli platne overené a to isté by malo byť uvedená aj v súhrnnej správe z auditu v roku 2013,
tiež str. 5 v dolnej časti, oblasť metrológie. Preverované sú aj tlakomery, rovnako sú uvedené výrobné
čísla a platnosť overenia. V čase vykonávania auditu boli tieto meradlá platne overené. Týka sa to len

meradiel, ktoré sme my preverovali. Keby to v poriadku nebolo, tak sa dáva požiadavka na vykonanie
opatrení, čo u týchto auditov nebolo.

7. Svedkyňa Q. P. na pojednávaní uviedla, že čo sa týka strán sporu, žalobca je jej zamestnávateľ
a žalovaná bola jej kolegyňou. Jej pracovný pomer u zamestnávateľa vznikol v septembri 2013. Zo

začiatku bola prijatá na pozíciu referent verejného obstarávania a neskôr bola preradená na plný úväzok
na servis zdravotnej techniky. K preradeniu došlo v roku 2014. V pracovnej náplni boli činnosti týkajúce
sa metrológie, až keď p. X. skončila pracovný pomer, potom bola jej agenda metrológie daná svedkyni.
Počas obdobia PN zastrešovali nielen metrológiu, ale aj celý prevádzkový úsek spolu s p. O.. Na otázku,
či v danom čase dostali od žalovanej pokyny na plnenie úloh v oblasti metrológie, uviedla, že je to už dosť
dávno, jediné, čo si pamätá, že robili v labáku kontrolu teplomerov. Navštevovali ju na traumatologickom

oddelení, pamätá si tieto teplomery, nepamätá si, že by museli zadávať nejakú objednávku.

8. Svedkyňa U. O. na pojednávaní uviedla, že je zamestnankyňou žalobcu a žalovaná je jej bývalá
kolegyňa. Pracuje v nemocnici od roku 1990.V období rokov 2013 - 2015 bola na funkcii samostatný
referent na technicko-prevádzkovom oddelení, zastupovala šéfa. Nikdy nevykonávala úlohy v oblasti

metrológie, ani v rámci kompetencie zastupovania šéfa. Pokiaľ bola žalovaná na maródke 5 týždňov,
nebola si istá, či v tom období mala v pracovnej zmluve zastupovanie šéfa.

9. Žalovaná na pojednávaní uviedla, čo sa týka výsluchu pani riaditeľky, že nie nadarmo boli pani
O. a pani P. v nemocnici u žalovanej, mali k tomu zrejme nejaké poverenie. Keď je už preukázané,

že uložená pokuta od pána Drobča sa nevymáha ale od pani žalovanej sa vymáha, čo považujeme
zo strany žalobcu za diskriminačné. Tiež pani P. sa zúčastnila školenia týkajúceho sa meteorológie
v pracovnej dobe, čo nebolo bez súhlasu od zamestnávateľa možné. Následne bol pripravený aj
protokol o prebratí agendy meteorológie na pani P. ale toto bolo zastavené. Táto skutočnosť, t.j. rozsah
pracovnej náplne, bol ospravedlniteľným dôvodom u bývalého zamestnanca pána P. ale už nie je

ospravedlniteľným dôvodom u žalovanej. K tejto skutočnosti v podstate a predloženým zápisniciam
v jej prípade škodovej komisie a rozhodnutiu bývalého zamestnávateľa o náhrade škody voči jej
osobe za uloženú pokutu, verzus zápisnica zo škodovej komisie, ktorou v podstate predchodca v
rovnakom prípade bol oslobodený v podstate od náhrady škody za predchádzajúcu uloženú pokutu,
by som chcela uviesť: predchodca v agende meteorológie pracoval na pozícií, ktorá bola podriadená

pozične vedúcemu technickoprevádzkového odboru, tzn. pracovnej náplni, aj keď tieto pracovné
náplne boli rozsiahleho charakteru, boli v menšom počte. V jej prípade v tom čase, kedy v podstate
zamestnávateľovi bola uložená pokuta a jej zamestnávateľ navrhuje zosobniť, pracovala na pozícii
vedúcehotechnickoprevádzkovéhoodboru,kedyrozsiahlatátoagendabolapodstatnepracovnejnáplne
aj z pracovnej zmluvy je zrejmé, bolo oveľa viac, meteorológia bola výkonná pozícia. Preto v podstate

nesúhlasí a ani si nemyslí, že zamestnávateľ by mal v tomto prípade voči jej osobe vyvodzovať dôsledky
a žiadať náhradu škody, nakoľko skutočne pracovala na pozícií nadriadenej jej predchodcovi a pracovná
náplň bola široká, rozsiahla za rovnaký pracovný čas. Tiež nerozumie veľmi rozhodnutiu bývalého
zamestnávateľa, ponechať agendu meteorológie na tejto silnej pozícií, popri všetkých iných ostatných
pracovných činnostiach v tom čase, nakoľko jej kolegyňa bola odľahčená o túto pozíciu za plný pracovný

fond, tzn. 7 a pol hodín nebola prijatá na polovičný úväzok, bola prijatá na plný úväzok. Takéto sú jej
argumenty. Pani P., ktorá prešla na technickoprevádzkový úsek z polovičného úväzku na plný úväzok,
pričom tá agenda meteorológie zostala v mojej pôsobnosti, nepresunula sa v podstate na pozíciu,
na ktorej agenda meteorológie bývala aj pred tým a je aj teraz pridelená. V podstate to znamená,
že jej kolegyňa bola odľahčená o túto pozíciu, ona bola o to viac zaťažená, v podstate pri plnej a

vyššej pozícií. Jej predchodca pracoval na nižšej pozícií a odôvodnenie zamestnávateľa bolo také, ktoré
vidí v zápise škodovej komisie predchádzajúcej. Po nej preberal od 01.07. túto agendu na vedúceho
technickoprevádzkového odboru pán Ing. F., ktorý vydržal menej na tejto pozícií. Skončil ku koncu roka
alebo pred koncom roka, k 31.12.2015 skončil pracovný pomer. Na agende technickoprevádzkového
úseku, tzn. tá agenda bola skutočne náročná. Meteorológom nebol, meteorológia spadala pod túto

pozíciu organizačne aj pozične. Meteorológia zostala stále v jej pracovnej náplni, tzn. v podstate v tejto
pozícií spracovávala stále agendu meteorológie a od 01.07 bola podriadená pánovi Ing. F.vi. Poukázala
v podstate na pracovnú vyťaženosť na pozícií technickoprevádzkového úseku na pozícií vedúceho tohto
úseku. Tá agenda je skutočne náročná + ešte ponechanie meteorológie, je veľmi zaťažujúce. Ing. B.F., nastúpil k 01.07.2015 na funkciu vedúci TPO. Zotrval na tejto funkcií do 31.12.2015. Ona riešila
agendu meteorológie už pod vedúcim Ing. B.om F.m. Jej prac. zmluva bola rovnaká, menila sa až
nasledujúcim dodatkom č. 5, ktorý nadobudol účinnosť od 18.07.2016. Hneď pri prevzatí funkcie vedúcej

TPO požiadala pani riaditeľku o presun agendy meteorológie na pani P.. Dôkazom toho je školenie pani
P.voktóbri2014vLiptovskomHrádkunaškolenímeteorológie,atiežprotokoloodovzdaníagendyspani
P. zo dňa 02.01.2015, ktorý je podpísaný nami dvomi. Avšak pani P. nebola táto agenda zapracovaná
do pracovnej zmluvy. Tieto kroky boli všetky zrealizované na základe súhlasu pani riaditeľky.

10.ŠtatutárnazástupkyňažalobcuIng.I.V.napojednávanídňa04.04.2019uviedla,ževtomrozhodnom
čase na PN, t.j. od 10.05.2015 do 30.06.2015 nebol poverený činnosťou funkcie metrológa nikto, lebo
nemocnica mala len jedného vyškoleného metrológa, a to bola práve žalovaná. Počas rozhodného
obdobia PN žalovanej bolo plne v jej kompetencii riešiť, kto ju v čase neprítomnosti na pracovisku
zastupuje. Po vymenovaní žalovanej do funkcie vedúceho TPL bola žalovaná za ňou s tým, aby časť
agendy, ktorú má v pracovnej náplni, bola presunutá na inú osobu, riešili túto situáciu, keď poverovali

žalovanú touto funkciou, nakoľko jedná sa o veľké pracovisko. Motivovali mikropracoviská stimulmi, a
to finančnými stimulmi, aby to mikropracovisko bolo riadené samostatne. Ona na to dohliadala. Riešili
to priamo pri poverení, nemala vedomosť o tom, že by dostala písomnú požiadavku od p. X.. Čo sa týka
nejakej osobnej požiadavky, osobnej návštevy, toto si nepamätá. Zdôraznila, že metrológ musí prejsť
preškolením, je menovaný do tejto funkcie, oni na tejto agende trvali, lebo iného človeka na to nemali.

Písomný podnet, aby vyškolili iného človeka, od p. X. nemala. K protokolu o odovzdaní agendy zo dňa
02.01.2015 uviedla, že p. P. bola priamo podriadená p. X., teda je to priamo v kompetencii vedúceho toho
pracoviska. Ak ju poverila nejakými agendami, muselo to byť skutočne medzi nimi, ona pri tom nebola.
Toto by asi neprešlo ani v rámci procesov hodnotenia kvality, nakoľko nemožno menovať do funkcie
metrológa osobu, ktorá nebola vyškolená. Škodová komisia je prakticky orgán, ktorý môže odporučiť,

ako riešiť situáciu v prípade vzniku škody, pričom p. P. v tom čase, keď bol menovaný do funkcie
metrológa, neprešiel žiadnymi školeniami, mal dosť rozsiahlu agendu, ako správa majetku, oprava
zdravotníckej techniky. Pristúpili k tomu ako také ponaučenie, je skutočne potrebné v tejto pozícii s ľuďmi
pracovať, dať im možnosť školenia a urobiť ten časový priestor, aby metrológia fungovala, ako má.
Škodová komisia dňa 22.06.2017 prijala stanovisko, že bude zosobnená p. X. vo výške jednej polovice,

s čím súhlasili, nakoľko to podpísali, teraz to prehodnotili, skutočne urobili všetky podmienky, aby tá
metrológia fungovala. Stačilo nastaviť časové harmonogramy, kedy aký prístroj má byť kontrolovaný.
Žalobca má uzavreté poistenie pre prípad vzniku takýchto škôd, ale určite by si to neuplatňovali voči
žalovanej v spore, keby získali nejaké poistné plnenie. Priestor na výkon agendy metrológie u žalovanej
bol, oni ju nezaťažili natoľko, ako bol zaťažený p. P.. Na dotaz vysvetliť podrobnejšie, pokiaľ p. P.

bol zaťaženejší viac ako žalovaná, hoci ona bola vedúcou TOP, kde sa predpokladá vyšší rozsah
zodpovednosti v súvislosti s riadiacou funkciou, uviedla, že urobili priestor už vtedy, keď nastúpila
žalovaná do zamestnania v nemocnici, nebola zaťažená toľkou agendou ako p. P. a v čase, kedy bolo
dané poverenie na riadenie odboru, finančne stimulovali jednotlivé mikropracoviská, aby nebola celá
zodpovednosť len na nej. 31 činností neznamená, že sa priamo podieľala na výkone týchto činností, ona

určite bola za to zodpovedná. Ďalej nie je činnosť ako činnosť, nemôže sa porovnávať parkovací systém
a evidencia správy majetku z hľadiska náročnosti. Parkovací systém je určite jednoduchší. Čo sa týka
BOZPaPO,pokiaľjeriaditeľkounemocnice,taktietočinnostisúzabezpečovanéexterne,vedúciTPOsa
na tomto podieľa len dohľadom. Externá firma urobí kontrolu, navrhne opatrenia a výkon týchto opatrení
zabezpečí vedúci TPO. Prostredníctvom zastupujúceho zamestnanca, resp. personálneho odboru, sa

zaujímali o jej zdravotný stav, resp. aký je predpoklad trvania dočasnej PN žalovanej, keď sa riešil
doklad ohľadom PN, výplaty nemocenského. Úlohou metrológa je držať si v evidencii všetok ten majetok
podliehajúci kontrolám. Sú verejnou nemocnicou napojení na rozpočet, preto musia riešiť aj verejné
obstarávanie meradiel. Toto sa nedeje zo dňa na deň. Pokiaľ metrológ má v poriadku svoju agendu,
nie je problém, aby ho zastúpil aj niekto iný v rámci pracoviska. Ak oni vytiahli zo zoznamu, čo je

potrebné aktuálne objednať a zrealizovali to, postupovali leg artis. Keby boli nejaké pravidlá nastavené,
netreba na to ani zásah ľudskej ruky, deje sa to automaticky. Nemyslí si, že by bolo vhodné riešiť tieto
otázky na posledný deň. Dá sa to zvládnuť, ak sú zavedené procesy, aj v prípade, že metrológ na určitý
čas odíde. Kontrola prišla na to, že neboli komplexne pripravené zoznamy všetkých prístrojov, ktoré
majú podliehať kontrolám a ďalšia vec je časový horizont, to znamená nesmie sa čakať, aby sa čo i

o jeden deň pretiahol stanovený časový horizont. Na to striktne technická inšpekcia trvá, že to musí
byť zrealizované. Na otázku, či neuvažovali nad tým, že by funkciu metrológa vykonávali dve osoby
aj vzhľadom k tomu, že už bola raz uložená pokuta a aké opatrenia prijal žalobca po rozhodnutí o
uložení pokuty v oblasti metrológie v r.2013 až do obdobia ďalšieho rozhodnutia o uložení pokuty, čoje doba cca. 2,5 roka, uviedla, že jednoznačne nedali toľko agendy, koľko mal p. P. a poslali žalovanú
na školenie a po tom školení ju prakticky menovali do funkcie metrológa. Ak aj súhlas bol daný na
účasť na školení, pre dve osoby, nič to nemení na skutočnosti, že poverená touto agendou bola p. X..

Nejaká písomná žiadosť k tomu, aby začali pripravovať nového metrológa, od p. X. neprišla. Žalovaná
bola menovaná za metrológa dňom 01.06.2013, avšak zúčastnila sa školenia až 17.06.2014, t.j. viac
ako po uplynutí doby jedného roka, toto nepoprela, že k tomu takto došlo, vyplýva to z dokumentov,
ale oni realizovali opatrenia na základe kontroly technickej inšpekcie, stačilo len nastaviť systém, aby
nedošlo k opakovaniu nedostatkov z našej strany. Riadením TPO bola poverená určitá osoba, ktorá bola

zodpovedná aj za túto oblasť, keď p. P. skončil prac. pomer vo februári 2013, žalovaná bola menovaná
01.06.2013. Tým, že bola žalovaná poverená vedením TPO a bola súčasne aj menovaná metrológom,
nikde nie je striktne uvedené, že by verejné obstarávanie ohľadom týchto objednávok mohol urobiť iný
podriadený zamestnanec. Keby žalovaná poverila p. P., inú osobu, touto činnosťou v rámci pracoviska,
mohla by to urobiť aj ona, prípadne v nemocnici je referent verejného obstarávanie a teda mohla by sa
priamo obrátiť aj na toto špecializované pracovisko. Toto predsa nie sú činnosti, zjednotené činnosti.

Dá sa organizácia práce nastaviť tak, že pokiaľ sú zoznamy v poriadku, môže delegovať činnosti,
čo sa týka verejného obstarávania a objednávok, na iných zamestnancov. Naformulovali sme nejakú
pracovnú náplň. Keď bola poverená riadením TPO, vtedy oslovila osobne p. Jurášovú po odchode p.
Antaša z tejto funkcie, lebo sa jej zdala šikovná na výkon tejto činnosti. Vedeli, že ona s prevádzkami
nemala, s prevádzkou údržby nemala skúsenosti, chceli jej pomôcť, to znamená riešili tie finančné

stimuly na mikropracoviská, aby jej boli nápomocní, aby situáciu na danom pracovisku zvládla. Boli
to mikropracoviská elektrika, vodári, nádvorníci a kuriči. Túto časť mala dosť dobre pokrytú. Boli to
ľudia, ktorí dlhé roky pracovali v nemocnici, nemala tam nijakých nových ľudí. Zabezpečovali jej aj 24-
hodinovú službu, prítomnosť na telefóne, kedy sa odstraňovali v rámci nemocnice havárie. Neboli by ju
oslovili, keby nevedeli, že v nej ten potenciál je. V čase, kedy sa uzavieral dodatok na funkciu vedúceho

TPO, nevyjadrila žalovaná žiadne pochybnosti, možno neskôr niečo pociťovala, keď vyhotovila protokol
o odovzdaní agendy metrológie. Vo výkonnej činnosti mala ešte parkovací systém, stavebné činnosti.
Nevidela by, keby s tým prišla za nimi, že by to presunuli na niekoho iného. Čo sa týka metrológie, na to
by asi ani nepristúpila, kým by takéhoto nového človeka nevychovali. Všetko vyžadujú od ľudí písomne,
aby to potom mohli riešiť. Keby prišla s takouto žiadosťou o presun niektorých činností, nebol by s tým

problém. Bola vedúcou pracoviska, mohla činnosti delegovať na podriadených.

11. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a
to najmä protokol Slovenského meteorologického inšpektorátu, rozhodnutie Úradu pre normalizáciu
meteorológie o skúšobníctve SR, rozhodnutie Slovenského meteorologického inšpektorátu, pracovná

zmluva, dodatok č. 1 k pracovnej zmluve, dodatok č.2 k pracovnej zmluve, dodatok č. 3 k pracovnej
zmluve, dodatok č. 4 k pracovnej zmluve, menovací dekrét, osvedčenie meteorológa, rozhodnutie
sociálnej poisťovne, vyjadrenie žalovanej k rozhodnutiu, vyjadrenie žalobcu k protokolu, žiadosť žalobcu
o povolenie zaplatenia pokuty v splátkach, stanovisko k návrhu o postupnosť splatenia pohľadávky,
výpisy z účtu žalobcu, objednávka na overenie meradiel, protokol o odovzdaní agendy meteorológie zo

dňa 02.01.2015, dodatok zápisnice zo zasadnutia škodovej komisie, protokol z interného auditu, správa
z auditu, zápisnica zo zasadania škodovej komisie zo dňa 22.06.2017, meteorologický poriadok žalobcu
vydanie č. 3 schválený riaditeľom dňa 14.07.2014, pracovná zmluva medzi žalobcom a Q. P., vrátane
dodatkov pracovná zmluva medzi žalobcom a U. O., vrátanie dodatkov.

12. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Podľa § 179 ods.1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu
spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a

185.

Podľa § 186 ods.1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný
nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do
predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

Podľa § 187 ods.1 Zákonníka práce, ak škodu spôsobil porušením povinností aj zamestnávateľ,
zamestnanec uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.Podľa § 191 ods.1,2 Zákonníka práce:
(1) Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec
zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.

(2) Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr
do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

Podľa § 19 ods. 1, 2 písm. c), e) zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii v znení účinnom k 16.07.2015
(dátum vykonania kontroly):

(1) Určené meradlá možno používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje.
(2) Podnikateľ alebo iná právnická osoba je povinná
c) predkladať používané určené meradlá na metrologickú kontrolu podľa tohto zákona,
e) viesť evidenciu používaných určených meradiel s uvedením dátumov ich overenia.

Podľa § 17 ods.1 zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii k 10.05.2015 (dátum nástupu na PN žalovanej),

následné overenie je každé overenie, ktoré nasleduje po prvotnom overení. Následné overenie je
povinný zabezpečiť používateľ meradla. Objednávku na následné overenie je povinný podať ústavu,
určenej organizácii alebo autorizovanej osobe najmenej 60 dní pred skončením času platnosti overenia
a vždy pri zániku platnosti overenia [§ 15 ods. 6 písm. b) až e)].

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 1 ods.4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne

vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

13. V tomto spore uplatňoval žalobca voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy vo výške 3.200,- eur
s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5% ročne od 20.01.2018 do
zaplatenia titulom náhrady škody spôsobenej žalovanou žalobcovi porušením právnej povinnosti pri

plnení pracovných úloh na úseku metrológie. Žalobca odôvodnil žalobu s poukazom na skutočnosť
uloženia pokuty žalobcovi vo výške 3.200,- eur rozhodnutím Slovenského metrologického inšpektorátu
zo dňa 06.11.2015 v spojení s rozhodnutím Úradu pre normalizáciu metrológiu a skúšobníctvo SR zo
dňa 18.01.2016.

14. Predpoklady zodpovednosti zamestnanca za škodu v zmysle § 179 ods. 1 Zákonníka práce:
existencia protiprávneho úkonu zamestnanca - porušenia povinností pri plnení pracovných úloh alebo
v priamej súvislosti s ním, vznik škody u zamestnávateľa, príčinná súvislosť medzi medzi protiprávnym
úkonom a vznikom škody, zavinenie zamestnanca. Protiprávne konanie je konanie v rozpore s
objektívnym právom. Porušenie povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním

môže spočívať v porušení ustanovení Zákonníka práce, ustanovení kolektívnej zmluvy, pracovného
poriadku, určených pracovných postupov, ale aj ustanovení pracovnej zmluvy alebo iných právnych
predpisov, ktoré majú pracovnoprávny charakter. Právo na náhradu škody vznikne zamestnávateľovi
okamihom vzniku škody, za ktorú zamestnanec zodpovedá. Vo všeobecnosti sa uhrádza skutočná
škoda. Zamestnávateľ má nárok na náhradu skutočnej škody v plnej výške okrem iných prípadov aj

v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselne, v prípade škody spôsobenej z nedbanlivosti
je výška náhrady škody limitovaná 4-násobkom priemerného mesačného zárobku u zamestnanca s
výnimkou osobitných druhov zodpovednosti.

15. Medzi stranami nebola sporná existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom ako

zamestnávateľom a žalovanou ako zamestnancom. Táto skutočnosť bola preukázaná listinami:
pracovná zmluva uzavretá dňa 29.04.2013 s nástupom do práce 01.05.2013, druh práce: samostatný
odborný referent - samostatná odborná práca na odbore technickoprevádzkovom, dodatky k pracovnej
zmluve,osobitnedodatokč.4kpracovnejzmluveuzavretýdňa11.08.2014amenovacídekrétdofunkciemetrológa žalovaného s účinnosťou od 01.06.2013 s určením konkrétnych povinností metrológa,
predovšetkým plnenie metrologických úloh, ktoré vyplývajú zo zákona o metrológii, všeobecne platných
predpisov a noriem ISO rady 9001, evidencia všetkých kontrolných, meracích a skúšobných zariadení,

zabezpečovanie overovania a kalibrácie meradiel. Nesporná medzi stranami , aj preukázaná bola
skutočnosť uloženia pokuty žalobcovi na základe rozhodnutia Slovenského metrologického inšpektorátu
zo dňa 06.11.2015 v spojení s rozhodnutím Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skušobníctvo SR zo
dňa 18.01.2016. Preukázané v spore bolo tiež, že žalobca uloženú pokutu zaplatil, a to výpisom z
bežného účtu žalobcu. V rozhodnutiach orgánov štátnej správy boli uvedené dôvody uloženia pokuty,

konkrétne bolo zistené, že žalobca nepredložil a neviedol evidenciu používaných určených meradiel
s uvedením dátumu ich overenia - neinvazívne meradlá tlaku krvi mechanické a neinvazívne meradlá
tlaku krvi elektromechanické ako súčasť monitorov vitálnych funkcií a zároveň žalobca v počte
28 ks (neinvazívne meradlá tlaku krvi mechanické v počte 10 ks a neinvazívne meradlá tlaku krvi
elektromechanické ako súčasť monitorov vitálnych funkcií v počte 18 ks) používal určené meradlá bez
platného overenia. Splnenie týchto povinností mala zabezpečiť v rámci plnenia pracovných povinností

žalovaná, ktorá to však nezabezpečila a následkom toho došlo k uloženiu pokuty žalobcovi, teda
k vzniku škody. Vzhľadom k tomu súd má za to, že je daná existencia príčinnej súvislosti medzi
porušením povinnosti žalovanej pri plnení pracovných úloh a vzniku škody u žalovaného. Ďalej súd
skúmalexistenciuzavinenia.Žalobcatvrdil,žejedanézavineniežalovanejvoformenepriamehoúmyslu,
nakoľko žalovaná vzhľadom na zverené pracovné úlohy a absolvované školenia musela si byť vedomá

toto, že porušuje svoje povinnosti, napriek tomu ich nesplnila a bola uzrozumená s tým, že správny
orgán môže žalobcovi uložiť pokutu, zaplatením ktorej sa zmenší majetok žalobcu, teda vznikne mu
škoda. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 36 Ukladanie pokút zákona č. 142/2000
Z.z. o metrológii v znení účinnom ku dňu vykonania kontroly. Ide o základný právny predpis na úseku
metrológie. Zároveň súd opätovne poukazuje na skutočnosť zistenú z pracovnej zmluvy, jej dodatkov, z

menovacieho dekrétu na funkciu metrológa, že úsek metrológie u žalobcu nepochybne zabezpečovala
žalovaná, ktorá bola na túto oblasť zaškolená - ako vyplýva z osvedčenia vystaveného poradenskou
spoločnosťou Q-System, s.r.o. zo dňa 17.06.2014, keď ide o obdobie dlhšie ako jeden rok pred
vykonaním predmetnej kontroly u žalobcu. Dňa 14.07.2014 schválil riaditeľ žalobcu interný predpis -
metrologickýporiadok,ktorýjezákladnýmpredpisomupravujúcimmetrologickézabezpečeniezpohľadu

požiadaviek zákona o metrológii a medzinárodných noriem a smerníc, ktorý upravuje osobitne otázku
kategorizácie meradiel, metrologickú starostlivosť o meradlá, zodpovednosť a právomoci jednotlivých
subjektov na úseku metrológie u žalobcu. Okrem toho súd poznamenáva, že u žalobcu v roku 2014
prebiehal audit - certifikácia systému riadenia norma ISO 9001 a z vykonaného dokazovania vyplynulo
(protokol z interného auditu, súhrnná správa z auditu, výsluch auditora Ing. Y. O.), že boli preverované

v tomto smere u žalobcu aj procesy v oblasti metrológie, pričom neboli zistené nedostatky - bola vedená
evidencia meradiel, vybrané meradlá boli s platným overením, t.zn. súd zistil, že žalobca mal správne
nastavené pravidlá v oblasti metrológie už v roku 2014 a bolo povinnosťou žalovanej, ktorá zodpovedala
za túto oblasť u žalobcu, plniť povinnosti stanovené zákonom v rámci nastavených pravidiel. Vzhľadom
na uvedené súd dospel k záveru, že zavinenie u žalovanej vo forme nepriameho úmyslu je dané.

.16. Žalovaná v spore namietala, že vzhľadom na jej vysokú pracovnú zaťaženosť pre výkone
riadiacej funkcie vedúcej technickoprevádzkového úseku žiadala presun agendy metrológie na iného
zamestnanca. Hoci žalovaná predložila listinu - odovzdávací protokol zo dňa 02.01.2015 medzi
žalovanou a Q. P., medzi stranami bolo sporné, či skutočne žiadala vedenie nemocnice o tento presun

a či k nemu došlo, resp. či žalovaná bola nadmerne pracovne žaťažená, t.j. nemala vytvorené pracovné
podmienky pre riadny výkon funkcie metrológa. Súd nemal preukázanú zmenu v tomto smere v obsahu
pracovnej zmluvy žalovanej (na základe Dodatku č. 4 pracovnej zmluvy od 11.08.2014: riadiaca činnosť
na technickoprevádzkovom odbore, metrológ), či Q. P. (pôvodne samostatný odborný referent agendy
verejného obstarávania a od 18.08.2014 na základe Dodatku č. 2 pracovnej zmuvy samostatný odborný

referent na odbore technickoprevádzkovom). Účasť Q. P. na školení v oblasti metrológie v Liptovskom
Hrádku na jeseň roku 2014 sama o sebe nepostačuje pre prijatie záveru o presune agendy, môže
nasvedčovať úmyslu žalobcu zaškoliť v tejto agende aj ďalšieho zamestnanca okrem žalovanej, čo nie je
nezvyčajné, ani prekvapivé vzhľadom na charakter činnosti žalobcu a množstvo meradiel, ktoré žalobca
pri svojej činnosti využíva, na špecifickosť problematiky metrológie. Nadmerné pracovné zaťaženie

žalovanej na pozícii riadenia technickoprevádzkového úseku žalobcu súd preukázané nemal. Riaditeľka
žalobcu vo svojej výpovedi na pojednávaní v tejto súvislosti uviedla, že pri nástupe do tejto pracovnej
pozície zaoberali sa otázkou jej zaťaženia a boli prijaté opatrenia za účelom poskytnutia úľav pri
riadiacej činnosti, aby žalovaná funkciu zvládla, a to aj pri súčasnom výkone funkcie metrológa. Bolo vzáujme žalobcu, aby funkciu metrológa vykonávala práve žalovaná, ktorá bola na tieto účely zaškolená.
Je nutné v tejto súvislosti zdôrazniť, že pracovná pozícia žalovanej obnášala predovšetkým riadiace
činnosti, kde gro činnosti predstavoval dohľad s výnimkou výkonu funkcie metrológa a preto poukaz

žalovanej na množstvo činností, ktoré sú uvedené v náplni práce vedúceho technickoprevádzkového
úseku nadmernú zaťaženosť nepreukazuje. Rovnako nebolo preukázané zo strany žalovanej vo vzťahu
k vedeniu nemocnice podanie žiadosti o presun agendy metrológie zo žalovanej na iného zamestnanca,
ale ani iných činností, ani upozornenie na jej nadmerné zaťaženie. Riaditeľka žalobcu vo svojej
výpovedi túto skutočnosť poprela, uviedla, že zaoberali sa otázkou zaťaženia žalovanej pri poverovaní

žalovanej do funkcie technickoprevádzkového odboru, konkrétne mikropracoviská spadajúce pod
riadenie vedúcej technickoprevádzkového odboru motivovali finančnými stimulmi, aby boli riadené
samostatne, žalovaná vykonávala už len dohľad. Žalovaná nepochybne Dodatok č. 4 pracovnej zmluvy
akceptovala. Následne žalovaná nedoručila písomnú žiadosť vedeniu nemocnice o presun agendy
metrológie na iného zamestnanca. Riaditeľka žalobcu na ústnu žiadosť žalovanej v tomto zmysle si
nespomenula. Žalovaná ani súdu nepredložila k tejto skutočnosti žiadnu relevantnú listinu. Porovnanie

zaťaženia žalovanej a zamestnanca X. P., ktorý v minulosti sa venoval agende metrológie a tvrdenie
o nerovnakom zaobchádzaní zo strany žalobcu voči nej neobstojí, keďže tento zamestnanec ako
vyplynulo z výpovede riaditeľky žalobcu a zo zápisnica zo zasadnutia škodovej komisie z 26.11.2015
vyplynulo, že bol zaťažený viacerými výkonnými činnosti (tri agendy - evidencia OTE, metrológia a
opravy zdravotníckej techniky) na rozdiel od žalovanej, ktorá vykonávala prevažne funkciu riadiacu.

Vzhľadom k tomu súd je toho názoru, že zavinenie žalovanej nebolo možné vylúčiť ani len čiastočne na
základe tvrdenia o nadmernej zaťaženosti žalovanej z dôvodu jeho nepreukázania.

17. Ďalej žalovaná namietala v spore existenciu zavinenia aj vzhľadom na jej dočasnú
práceneschopnosť v období od 10.05. 2015 do 30.06.2015 - medzi stranami nebolo sporné tvrdenie

žalovanej o trvaní dočasnej PN a o tom, že išlo o náhle a neočakávané zhoršenie zdravotného
stavu žalovanej, vrátane hospitalizácie na lôžkovom oddelení nemocnice. Žalovaná tvrdila, že počas
svoje dočasnej PN upozornila podriadené zamestnankyne U. O. a Q. P., aby riešili otázku overovania
meradiel a že následne došlo k objednávke overenia meradiel a ich overeniu v zmysle objednávky. Z
výpovede p. O., že nikdy nevykonávala činnosti v oblasti metrológie, nikdy nebola poverená takýmito

činnosťami jej nadriadenou - žalovanou. Z výpovede p. P. vyplynulo, že žalovaná ju nasmerovala,
aby zadala objednávku overenia platnosti meradiel - tlakomerov v čase, keď bola hospitalizovaná
na traumatologickom oddelení. Z objednávky čl. 111 vyplynulo, že bola daná objednávka overenia
platnosti meradiel počas trvania dočasnej práceneschopnosti žalovanej zo dňa 04.06.2015 Q. P. pre
Chirosan, s.r.o., Vrbové. Zo sprievodky opravy zo dňa 15.06.2015 vyplynulo, že Chirosan, s.r.o., Vrbové

vykonal overenie ortuťových tlakomerov v počte 15 ks. Je zrejmé, že aj počas trvania dočasnej PN
boli vykonané určité úkony v oblasti metrológie. Uvedené nasvedčuje skôr jednorazovej požiadavke
zo strany žalovanej počas hospitalizácie v rámci návštevy podriadených zamestnankýň, nie však
systémovému riešeniu žalobcu v otázke zastupovania metrológa počas jeho neprítomnosti v práci.
V tomto prípade išlo o neprítomnosť metrológa v dlhšom trvaní, t.j. 51 dní. Podľa názoru súdu ide

už od obdobie, kedy pri zanedbaní systémových opatrení môže dôjsť k závažnejším následkom.
Preto podľa názoru súdu bol potrebné žalobcom túto otázku upraviť. Súd nezistil skutočnosť úpravy
zastúpenia metrológa žalobcom nijakým spôsobom. Tvrdenie riaditeľky žalobcu, že žalovaná si mala
sama zabezpečiť ako vedúca technickoprevádzkového odboru zastupovanie počas jej dočasnej PN
a poveriť podriadené zamestnankyne výkonom činností metrológa, neobstojí, nakoľko ide o otázku,

ktorú treba riešiť vopred, pretože si vyžaduje špeciálne znalosti, daná osoba by mala mať nepochybne
prehľad v oblasti metrológie. Žalobca alternatívu pre takýto prípad nemal pripravenú. Táto skutočnosť
teda zavinenie žalovanej počas jej dočasnej PN vylučuje, ale len čiastočne vzhľadom na zákonnú
úpravu povinnosti podať objednávku na následné overenie meradla ústavu, určenej organizácii alebo
autorizovanej osobe najmenej 60 dní pre skončením času platnosti overenie v zmysle ustanovenia

§ 17 ods. 1 zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii účinného v čase trvania dočasnej PN žalovanej.
Účelom tejto úpravy je zabezpečiť overenie meradiel do uplynutia skončenia platnosti overenia plynule,
priebežne a v dostatočnom časovom predstihu, aby bola vytvorená dostatočná časová rezerva pre
prípad neočakávaných udalosti. Súd poznamenáva, že pri skúmaní otázky zavinenia je relevantné
skúmať jednotlivé prípady porušenia povinností žalobcu v zmysle rozhodnutia o uložení pokuty, resp.

protokolu o kontrole a zisťovať, či žalovaná riadne viedla evidenciu meradiel, či či boli prijaté podľa
potreby opatrenia, t.j. či boli zaslané v zákonnej lehote na overenie ich platnosti. Pokiaľ táto 60 dňová
lehota plynula pred začiatkom dočasnej PN žalovanej súd má za to, že je dané zavinenie žalovanej utoho ktorého konkrétneho meradla, kde zistili kontrolné správne orgány porušenie povinností uložených
zákonom a naopak, ak ešte nezačala plynúť zavinenie žalovanej nie je dané.

18. Rozbor zistení z kontroly na základe protokolu o výsledku kontroly plnenia povinností ustanovených
citovaným zákonom zo dňa 16.07.2015. Kontrolou bolo zistené, že žalobca porušil § 19 ods. 2
písm. e/ citovaného zákona tým, že neviedol evidenciu používaných určených meradiel s uvedením
dátumov ich overenia - neinvazívne meradlá tlaku krvi mechanické a neinvazívne meradlá tlaku krvi
elektromechanické ako súčasť monitorov vitálnych funkcií. Ďalej bolo zistené porušenie § 19 ods. 1,2

písm.c/citovanéhozákonatým,žeprimeraniachsúvisiacichsplatbami,ochranezdravia,pridiagnostike
a plánovaní terapie a pri meraniach vyplývajúcich z osobitných predpisov - meranie tlaku krvi, používal
žalobca určené meradlá: neinvazívne meradlo tlaku krvi mechanické - 10 ks a neinvazívne meradlo
tlaku krvi elektromechanické ako súčasť monitorov vitálnych funkcií -18 ks (v rozhodnutí nadriadeného
správneho orgánu uvedený tento údaj), bez platného overenia. Súd teda zistil, že z celkového počtu
kontrolovaných meradiel 42 ks bolo zistené porušenie ustanovení zákona (bez platného overenia) u 28

ks (14 meradiel s platným overením), z toho uvedená 60-dňová lehota u 2 meradiel, ide o 2 meradlá
na chirurgickom oddelení JIS s platnosťou overenia do 10.07.2015 u oboch, nezačala plynúť pred
začiatkom dočasnej PN žalobkyne (zavinenie nie je dané), u ostatných 26 ks už plynula (zavinenie je
dané, žalovaná mala zákonnú povinnosť objednať overenie ešte pred začiatkom PN). Preto súd má za
to, že zodpovednosť za škodu u žalovanej je daná v prípade 26 meradiel. Na základe tohto pomeru súd

vyčíslil sumu náhrady škody nasledovne: 3.200,- eur/28 meradielx26meradiel= 2.971,43 eur.

19. K námietke žalovanej týkajúcej sa záveru škodovej komisie k jej prípadu na náhradu škody súd
poukazuje, že je právom zamestnávateľa znížiť zamestnancovi nárok na náhradu škody, keď pôvodne
žalobca prezentoval určité zníženie. V tomto prípade je zrejmé, že žalovaný k zníženiu nároku na

náhradu škody v konečnom dôsledku nepristúpil vzhľadom na petit podanej žaloby.

20. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda žalovanú zaviazal
zaplatiť žalobcovi sumu 2.971,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.971,43
eur od 20.01.2018 do zaplatenia, t.j. počnúc dňom spísania žaloby, nakoľko tým, že žalovaná žalobcovi

uplatnenú sumu nezaplatila na základe požiadavky žalobcu v zmysle petitu žaloby, nepochybne je
v omeškaní s plnením svojho peňažného dlhu voči žalobcovi (nárok na náhradu škody vznikol však
zaplatením pokuty žalobcom, žalovaná je teda v omeškaní nasledujúcim dňom, teda žalobca uplatňuje v
spore menej ako mu patrí), pričom výška úroku z omeškania je v súlade s ust. § 517 ods.2 Občianskeho
zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a § 1 ods.4 Zákonníka práce. V ostatnej časti súd

žalobu zamietol ako nedôvodnú.

21. Súd priznal žalobcovi s poukazom na ust. § 255 ods. 2 CSP nárok na náhradu trov konania voči
žalovanej v rozsahu 85,72%, nakoľko žalobca bol v spore úspešný v časti 2.971,43 eur, keďže súd
jeho žalobe vyhovel v uvedenej časti, čo v percentuálnom vyjadrení z uplatnenej sumy 3.200,00 eur

predstavuje92,86%ažalovanábolavsporeúspešnávčasti228,57eur,keďsúdvuvedenejčastižalobu
zamietol, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 7,14% a rozdiel týchto percentuálnych vyjadrení
85,72 % predstavuje čistý procesný úspech žalobcu.

Podľa § 262 ods.1,2 CSP:

(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide
o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohtokonania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.