Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 29, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/325/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216227507
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7216227507.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša vo veci starostlivosti súdu o maloletú A.
B. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice
dieťaťa rodičov: matky C. D. E. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v F. G. H. I. J. XX zastúpenej JUDr. Alicou
Petrovskou Homzovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Moyzesovej ulici
č. 46 a otca C. K. B. nar. X.X.XXXX bývajúceho v F. G. A. I. J. X zastúpeného JUDr. Karin Juhásovou
advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Húskovej ulici č. 19 v konaní o zmenu
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní matky a otca proti

rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 23P/356/2016 – 406 zo dňa 3.6.2021 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch

o zastupovaní a správe majetku mal. A., o povinnosti rodičov podrobiť sa odbornému poradenstvu,
o náhrade trov štátu a trov konania.

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výchove mal.

Viktórie tak, že:
Mení rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 45 P 176/2014-104 zo dňa 19.3.2015 vo výroku o
starostlivosti o maloleté dieťa a vo výroku o úpravu styku rodiča s maloletým dieťaťom tak, že zveruje
mal. A., nar. XX.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, že v párnom týždni
striedavú osobnú starostlivosť bude vykonávať matka, v nepárnom týždni otec. Mal. A. si budú rodičia
odovzdávať vždy v nedeľu o 18:00 hod. pred bytom rodiča, ktorému striedavá starostlivosť končí.

Osobitne sa bude realizovať striedavá osobná starostlivosť:

Počas zimných prázdnin:
Matka je oprávnená zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny rok v čase od 23.12.
od 18:00 hod. do 28.12. do 18:00 hod., každý nepárny rok v čase od 28.12. od 18:00 hod. do dňa 2.1.
nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod.,
Otec je oprávnený zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý nepárny rok v čase od 23.12

od 18:00 hod. do 28.12. do 18:00 hod., každý párny rok v čase od 28.12. od 18:00 hod. do 2.1.
nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod.

Počas jarných prázdnin:
Matka je oprávnená zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny rok v čase od nedele,
ktorá predchádza začiatku jarných prázdnin určených podľa vyhlášky MŠ SR od 18:00 hod. do piatku,
ktorý je podľa vyhlášky MŠ SR posledným dňom jarných prázdnin do 18:00 hod.Otec je oprávnený zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý nepárny rok v čase od nedele,
ktorá predchádza začiatku jarných prázdnin určených podľa vyhlášky MŠ SR od 18:00 hod. do piatku,
ktorý je podľa vyhlášky MŠ SR posledným dňom jarných prázdnin do 18:00 hod.

Počas veľkonočných sviatkov:
Matka je oprávnená zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý nepárny rok v čase od
Zeleného štvrtka od 18:00 hod. do nasledujúceho pondelka do 18:00 hod.
Otec je oprávnený zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny rok v čase od Zeleného

štvrtka od 18:00 hod. do nasledujúceho pondelka do 18:00 hod.

Počas letných prázdnin:
Matka je oprávnená zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú v čase od 30.6. od 18:00 hod. do
15.7. do 18:00 hod. a v čase od 31.7. od 18:00 hod. do 15.8. do 18:00 hod.
Otec je oprávnený zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú v čase od 15.7. od 18:00 hod. do 31.7.

do 18:00 hod. a v čase od 15.8. od 18:00 hod. do 31.8. do 18:00 hod.

Odovzdávanie mal. A. počas osobitnej úpravy sa bude realizovať pred bytom rodiča, ktorému striedavá
starostlivosť končí.

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom tak, že:

Mení rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 19P/165/2018-271 zo dňa 12.10.2020 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP/36/2021-365 zo dňa 9.8.2021 vo výroku o výživnom
tak, že výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičom neurčuje.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:

Zveruje mal. A., nar. XX.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorá sa bude

realizovať v štvordňových intervaloch s časom striedania o 16,00 hod. príslušného dňa. Ako prvá je
oprávnená zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa matka odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.
Osobitne sa bude realizovať striedavá osobná starostlivosť:
Počas zimných prázdnin:

Matka je oprávnená zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny rok v čase od 23.12.
od 18:00 hod. do 28.12. do 18:00 hod., každý nepárny rok v čase od 28.12. od 18:00 hod. do dňa 2.1.
nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod.,
Otec je oprávnený zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý nepárny rok v čase od 23.12
od 18:00 hod. do 28.12. do 18:00 hod., každý párny rok v čase od 28.12. od 18:00 hod. do 2.1.

nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod.
Počas jarných prázdnin:
Matka je oprávnená zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny rok v čase od nedele,
ktorá predchádza začiatku jarných prázdnin určených podľa vyhlášky MŠ SR od 18:00 hod. do piatku,
ktorý je podľa vyhlášky MŠ SR posledným dňom jarných prázdnin do 18:00 hod.

Otec je oprávnený zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý nepárny rok v čase od nedele,
ktorá predchádza začiatku jarných prázdnin určených podľa vyhlášky MŠ SR od 18:00 hod. do piatku,
ktorý je podľa vyhlášky MŠ SR posledným dňom jarných prázdnin do 18:00 hod.
Počas veľkonočných sviatkov:
Matka je oprávnená zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý nepárny rok v čase od

Zeleného štvrtka od 18:00 hod. do nasledujúceho pondelka do 18:00 hod.
Otec je oprávnený zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny rok v čase od Zeleného
štvrtka od 18:00 hod. do nasledujúceho pondelka do 18:00 hod.
Počas letných prázdnin:
Matka je oprávnená zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú v čase od 30.6. od 18:00 hod. do

15.7. do 18:00 hod. a v čase od 31.7. od 18:00 hod. do 15.8. do 18:00 hod.Otec je oprávnený zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú v čase od 15.7. od 18:00 hod. do 31.7.
do 18:00 hod. a v čase od 15.8. od 18:00 hod. do 31.8. do 18:00 hod.,
Odovzdávanie maloletého dieťaťa sa bude realizovať v mieste bydliska odovzdávajúceho rodiča, čím

mení rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 45 P 176/2014-104 zo dňa 19.3.2015 vo výroku o
starostlivosti o mal. dieťa a vo výroku o úpravu styku rodiča s mal. dieťaťom.

Obidvaja rodičia majú právo mal. A. zastupovať a spravovať jej majetok.

Výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti neurčuje.

Ukladá rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte poradenskopsychologických
služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny po dobu 6 mesiacov.

Otec je povinný nahradiť štátu trovy konania vo výške 136,24 Eur, ktoré je povinný zaplatiť na účet

Okresného súdu Košice II do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Matka je povinná nahradiť štátu trovy konania vo výške 136,24 Eur, ktoré je povinná zaplatiť na účet
Okresného súdu Košice II do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že mal preukázané, že dieťa má blízky a stabilný vzťah s otcom ako aj
matkou, čo vyplynulo aj z pohovoru zrealizovaného kolíznym opatrovníkom. Vyjadrila túžbu byť s otcom
ako aj s mamkou. Mal za to, že názor 9. ročného dieťaťa pri zmene starostlivosti je nepochybne jedným z

najdôležitejších argumentov pri rozhodovaní súdu o zverení dieťaťa, keďže dieťa v takomto veku dokáže
posúdiť dosah svojho rozhodnutia. Zohľadnil aj závery znaleckého dokazovania uvedené v závere
znaleckého posudku, ako aj správy kolízneho opatrovníka o prešetrených pomeroch na strane rodičov.
Vyjadril presvedčenie, že je v najlepšom záujme maloletej jej zverenie do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov. Mal preukázané, že rodičia zabezpečujú starostlivosť o maloletú na požadovanej úrovni.

Ich schopnosti a ich starostlivosť nebola spochybnená ani kolíznym opatrovníkom. Pri rozhodovaní vo
veciach starostlivosti súdu o maloletých je potrebné prihliadať aj na preferencie samotného dieťaťa,
ktoré získavajú na váhe s jeho zvyšujúcim sa vekom, pričom maloletá bola oboznámená s predmetom
konania a v priebehu konania jednoznačne vyslovila názor, že chce bývať aj s ockom aj s mamkou. S
poukazomnauvedenézdôrazňujúcnajmämaloletouprezentovanýnázor,ktorémusúdzdôvodujejveku

a tomu zodpovedajúcej rozumovej a vôľovej vyspelosti musí venovať náležitú pozornosť keď má za to,
že názory maloletej musia byť základným vodítkom pri hľadaní najlepšieho záujmu maloletej, neexistuje
dôvod, prečo by sa jej názor rešpektovať nemal a s prihliadnutím na najlepší záujem maloletej na jej
prejavenú vôľu a po vyhodnotení vytvorených podmienok u oboch rodičov rozhodol o zmene úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej a maloletú zveril do striedavej osobnej starostlivosti

obochrodičov.Súdprvejinštancievýživnérodičompočastrvaniastriedavejosobnejstarostlivostineurčil,
nakoľko osobná starostlivosť o mal. dieťa bude zabezpečená zo strany rodičov v rovnakom rozsahu
a príjmy rodičov sú obdobné. Zároveň upravil striedavú osobnú starostlivosť osobitne počas prázdnin
a sviatkov. Považoval za potrebné nariadiť rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na
Referáte poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Košice po dobu

6 mesiacov za účelom odstránenia komunikačných problémov medzi nimi vo vzťahu k zabezpečovaniu
starostlivosti o mal. dieťa. Na nedostatok slušnej komunikácie medzi rodičmi poukazovala aj kolízna
opatrovníčka. Uviedol, že Referát poradensko-psychologických služieb je samostatnou zložkou Úradu
práce, sociálnych vecí rodiny, zameranou na poskytovanie poradenských a psychologických intervencií
vo vzťahu k realizácií výkonu rodičovských práv a povinností za účelom odstránenia komunikačných

problémov medzi rodičmi navzájom (zák. č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej
kuratele ). Konštatoval, že v konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o mal. deti je prioritným záujem
detí, ktorým je predovšetkým ich zdravý psychický a fyzický vývoj, ktorý je potrebné zabezpečiť v
pokojnom a harmonickom prostredí bez nebezpečenstva ohrozenia ich psychickej integrity. Záujmom
mal. detí sa takto musí podriadiť i právo rodiča podieľať sa na výchove svojich detí. Súd prvej inštancie

zároveň zaviazal rodičov nahradiť trovy štátu, ktoré pozostávali zo znalečného v súvislosti s vykonaným
znaleckým dokazovaním a to každého v polovici vzniknutých trov, t.j. po 136,24 Eur po zohľadnení
uhradených preddavkov (znalečné vyčíslené v celkovej výške 572,48 Eur a preddavok zložený matkou
a otcom po 150 Eur). O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP.Proti tomuto rozsudku, len proti výroku o zverení mal. A. do striedavej osobnej starostlivosti, ktorá sa
bude realizovať v štvordňových intervaloch s časom striedania o 16:00 hod. príslušného dňa a ako prvá
je oprávnená zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa matka odo dňa právoplatnosti tohto

rozsudku,podalvzákonomstanovenejlehoteodvolanieoteczdôvodu,žesúdprvejinštancienesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Súhlasil s tým, že zverenie mal. A. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je nesporne
vnajlepšomzáujmemaloletej,avšakmázato,ževnajlepšomzáujmemaloletejnieje,abybolastriedavá
starostlivosť realizovaná v štvordňových intervaloch. Má za to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní

správne vychádzal z Čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine, najmä s poukazom na písmeno b), avšak
toto ustanovenie nesprávne aplikoval, v dôsledku čoho došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci v časti
týkajúcej sa intervalu realizovania striedavej osobnej starostlivosti o maloletú. Aj keď maloletá pred
kolíznym opatrovníkom navrhla, aby bola striedavá osobná starostlivosť o ňu realizovaná v štvordňových
intervaloch, podľa jeho názoru, v najlepšom záujme mal. A. by bolo realizovanie striedavej osobnej
starostlivosti v týždňových intervaloch, kedy by dochádzalo k striedaniu rodičov v osobnej starostlivosti

o ňu vždy v rovnaký deň v týždni, a teda pre maloletú by bolo striedanie predvídateľnejšie, ako pri
realizovaní striedavej osobnej starostlivosti vo štvordňových intervaloch. Poukázal na skutočnosť, že pri
realizovaní striedavej osobnej starostlivosti vo štvordňových intervaloch by dochádzalo k preberaniu
maloletej do starostlivosti toho ktorého rodiča v rôznych dňoch v týždni, či už ide o pracovné dni
alebo víkendové dni, pričom v dôsledku takéhoto striedania by dochádzalo k tomu, že starostlivosť

o mal. A. by začínala v rôzne pracovné dni, ktoré by sa každý týždeň menili, trávila by s jedným
rodičom aj tri víkendy po sebe, niektoré víkendy by boli rozdelené medzi obidvoch rodičov, kedy jeden
víkendový deň by bola maloletá v starostlivosti otca a ďalší v starostlivosti matky a naopak. Má za
to, že takáto realizácia striedavej osobnej starostlivosti by bola pre maloletú veľmi náročná, pretože je
školopovinným dieťaťom s mnohými mimoškolskými aktivitami a jej preberanie do osobnej starostlivosti

v rôznych dňoch by malo negatívny vplyv na jej pocit stability, istoty a bezpečia a neprimerane by
ju to zaťažovalo. Poukázal aj na to, že samotná realizácia striedavej osobnej starostlivosti o mal. A.
by zrejme spôsobovala ťažkosti aj samotným rodičom, a to najmä vzhľadom na tú skutočnosť, že
táto je kombinovaná s osobitnou úpravou realizácie striedavej osobnej starostlivosti o maloletú počas
prázdnin a sviatkov. Vyjadril obavu, že súdom určený interval striedavej osobnej starostlivosti by do

budúcna mohol spôsobiť medzi rodičmi názorové nezhody, najmä pri určení začiatku realizácie osobnej
starostlivosti o maloletú. Poukázal na to, že mal. A. od septembra 2021 nastúpila do štvrtého ročníka
základnej školy a je teda dostatočne vyspelá na to, aby bola striedavá osobná starostlivosť realizovaná
v týždňových intervaloch. Maloletá tak rozlišuje interval týždňa, má stanovený školský rozvrh, počas
týždňa navštevuje rôzne mimoškolské aktivity a taktiež vie, že po piatich pracovných dňoch nasledujú

dva dni voľna. Poukázal na záver znaleckého posudku, kde znalec konštatoval, že striedavá osobná
starostlivosť o mal. A. je vhodnou formou rodičovskej výchovy a kolízny opatrovník poukázal na to, že ide
o veľmi šikovné dieťa, ktoré ľúbi oboch rodičov rovnako. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie
súdu prvej inštancie vo výroku o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti tak, že mal.
A. zverí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorá sa bude realizovať v týždňových

intervaloch s časom striedania v piatok o 16:00 hod. tak, že matka je oprávnená zabezpečovať osobnú
starostlivosť o maloletú v párnom týždni v kalendárnom roku, pričom maloletú si bude preberať od
otca v piatok predchádzajúci párnemu týždňu a otec je oprávnený zabezpečovať osobnú starostlivosť
o maloletú v nepárnom týždni v kalendárnom roku, pričom maloletú si bude preberať od matky v piatok
predchádzajúci nepárnemu týždňu.

Protitomutorozsudku,protivšetkýmjehovýrokompodalavzákonomstanovenejlehoteodvolaniematka
z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom jej znemožnil, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že súd prvej inštancie
postupoval v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP, keď v odôvodnení rozhodnutia nevysvetlil, ako
posúdil skutkové tvrdenia a právne argumenty oboch strán, ako vyhodnotil dôkazy a ako vec právne
posúdil. Namieta nedostatočné odôvodnenie rozsudku, najmä vo vzťahu k výroku o zverení maloletej

do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Podľa jej názoru sa dostatočne nevysporiadal
so všetkými skutočnosťami dôležitými pre zodpovedanie otázky, aká je najvhodnejšia forma úpravy
starostlivosti o mal. A. a nekriticky prihliadol na názor maloletej. Konštatovala, že povinnosťou
všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutiezaložil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej ako i právnej stránky
rozhodnutia. V odôvodnení popísal obsah vykonaných dôkazov, závery znaleckého posudku, záver
zo správy kolízneho opatrovníka, avšak z odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami

a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Namietala,
že súd prvej inštancie nesprávne a nekriticky prijal závery znalca L. F. v znaleckom posudku č.
10/2020 a nevysporiadal sa s jej výhradami voči znaleckému posudku, ktoré v konaní prezentovala.
Pripustila, že znalec konštatoval, že obaja rodiča majú predpoklady k tomu, aby bolo dieťa zverené
do striedavej osobnej starostlivosti, avšak zároveň uviedol, že výrazným rozdielom v predpokladoch

rodičov pre výchovu dieťaťa je lepšia schopnosť matky empaticky reagovať na potreby mal. A..
Zároveň konštatoval, že matka má jednoznačne lepšie predpoklady na zabezpečenie psychických
potrieb maloletej. Zdôraznila, že ona nikdy nespochybňovala, že otec sa vie o maloletú postarať,
avšak poukázala na skutočnosť, že vie lepšie uspokojiť potreby maloletej po emočnej stránke, čo
potvrdil aj znalec. K tomuto navrhla, aby súd prvej inštancie zabezpečil bližšie vyjadrenie znalca
k tomuto konštatovaniu, čo však súd prvej inštancie neurobil. Zdôraznila, že striedavá starostlivosť nie

je v záujme maloletej nielen z dôvodu jej veku, vyzretosti, ale aj mimoriadne zvýšených nárokov na jej
psychiku z hľadiska striedania domácnosti a prispôsobovaniu sa nielen životu v novej domácnosti, ale
aj prítomnosti ďalších nových osôb. Ani s touto argumentáciou sa súd prvej inštancie nevysporiadal.
Poukázala na to, že súd prvej inštancie považoval za kľúčový názor mal. A., pričom sa však opomenul
vysporiadať s jedným zo záverov znalca, v zmysle ktorého mal. A. nemá schopnosti samostatného

úsudku vo veci jej zverenia do striedavej osobnej starostlivosti, a tá je dlhodobo pod vplyvom otcových
názorov. Naproti tomu súd prvej inštancie na strane 8 svojho rozhodnutia konštatuje, že maloletá v tomto
veku dokáže posúdiť dosah svojho rozhodnutia, čo však nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Podľa
jej názoru bolo úlohou súdu prvej inštancie vypočuť znalca za účelom vysvetlenia tejto skutočnosti
a zodpovedania otázok, ktoré boli pre rozhodnutie v uvedenej veci podstatné a mohli mať vplyv na

samotné rozhodnutie. Poukázala aj na záver znalca o tom, že obaja rodičia majú predpoklady na
zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, čo však samo o sebe neznamená, že táto forma
rodičovskej starostlivosti je pre maloleté dieťa aj vhodná. Túto otázku nezodpovedal ani samotný znalec.
Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že návrh
otca na zverenie mal. A. do striedavej osobnej starostlivosti zamieta.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca a k odvolaniu matky uviedol, že zotrváva na svojich
písomných a ústnych prednesoch v konaní a odporúča rozhodnúť na základe dostupných materiálov
s poukazom na zrealizovaný pohovor s mal. A. v jej prirodzenom prostredí, t.j. v detskej izbe dňa

24.5.2021. Uviedol, že s rodičmi sa uskutočnili dve individuálne konzultácie, matka prezentovala
nesúhlas so striedavou formou osobnej starostlivosti, nakoľko to podľa nej nie je pre dieťa vhodné. Otec
sa vyjadril, že s matkou sa mu komunikuje ťažko, nedarí sa dochádzať k dohodám a v prípade, že
potrebuje náhradu za dni, keď s dcérou byť nemôže, alebo si žiada o deň navyše, mu matka nevychádza
v ústrety. Uviedol, že bude naďalej trvať na zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že pokiaľ matka namieta nedostatok odôvodnenia
rozsudku, podľa jeho názoru odôvodnenie rozsudku obsahuje všetko, čo ustanovenie § 220 ods. 2
CSP vyžaduje. Poukázal na bod 20 odôvodnenia, v ktorom súd prvej inštancie uviedol, ktoré dôkazy

boli pre jeho rozhodnutie podstatné, taktiež uviedol, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní prihliadol
najmä na názor maloletej s prihliadnutím na preferencie samotného dieťaťa, ktoré získavajú na váhe
s jeho zvyšujúcim sa vekom, na závery znaleckého dokazovania, aj na závery kolízneho opatrovníka.
Zdôraznil, že názor maloletej bol zisťovaný desať dní pred pojednávaním, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok.Kolíznyopatrovníkkonštatoval,žemal.A.jeveľmiinteligentnédievčatko,ktoréodposledného

rozhovoru, ktorý s ňou kolízna opatrovníčka viedla, vyrástla, dozrela svojim spôsobom a otázky, ktoré
jej položila chápala a vedela hneď adekvátne reagovať, čo je to striedavá osobná starostlivosť. Zároveň
uviedla, ako by si túto osobnú starostlivosť rodičov o ňu predstavovala. Zdôraznil, že rozhovor kolíznej
opatrovníčky s mal. A. bol vykonávaný v mieste bydliska matky a bez jeho vedomia, týmto je vyvrátený
argument matky, že by boli názory mal. A. nejako ovplyvňované z jeho strany. Podotkol, že súd prvej

inštancie pri svojom rozhodovaní nevychádzal iba zo záverov znaleckého posudku Mgr. Korpáša,
ktorý bol len jedným z dôkazov. Uviedol, že matka v odvolaní cielene a zámerne zvýraznila len tie
vety zo záveru znaleckého posudku, ktoré jej vyhovovali. Zdôraznil, že po komplexnom oboznámení
sa s obsahom celého znaleckého posudku je záver znalca, ktorý považuje formu striedavej osobnejstarostlivosti o mal. A. za vhodnú, presvedčivý a odôvodnený. Má za to, že zverením mal. A. do
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov nebude matke znemožnené, aby dcérine emocionálne
potreby napĺňala a rozvíjala. Naopak, striedavou osobnou starostlivosťou bude aj jemu umožnené, aby

popracoval na svojej empatii vo vzťahu k dcére, a tak si s ňou vytvoril ešte plnohodnotnejší vzťah.
Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že ani matka nemá ideálne osobnostné predpoklady, ktoré by mali
byť vzorom pre mal. A., pretože sa proti nej vedie trestné stíhanie. Zotrval na svojom odvolacom návrhu.

Kolízny opatrovník vo svojej správe o spolupráci s Referátom poradensko-psychologických služieb
uviedol, že s rodičmi sa zrealizovalo celkovo jedenásť stretnutí, na ktorých popisovali rôzne problémy,
ktoré sa v rodičovskom vzťahu objavovali. Matka prezentovala ako problém odlišný prístup otca
k výchove a starostlivosti o maloletú a otec prezentoval ako problém neschopnosť dochádzať s matkou
k dohodám o veciach týkajúcich sa maloletej. Aj priama interakcia rodičov na stretnutiach potvrdila,
že ich komunikácia mala často konfrontačný charakter, rodičia sa v témach vracali do minulosti

a bolo pozorované aj používanie negatívnych komunikačných nástrojov, ako je kritika, obviňovanie,
zasahovanie do slovného prejavu rodiča druhým rodičom a málo aktívneho počúvania. Konštatoval, že
hlavným poradenským cieľom bolo zlepšenie komunikácie medzi rodičmi, ktoré bolo vyhodnotené, že sa
toho času nenaplnilo, rodičia však na stretnutiach prejavili potenciál k postupnému zlepšeniu tohto stavu.
Zdôraznil, že ostáva na rodičoch, ako obsah z ich stretnutí časom spracujú a aplikujú. Boli oboznámení,

že v prípade záujmu môžu znovu spolupracovať s ich referátom poradensko-psychologických služieb.

Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov neboli podané.

Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).

Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.

Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o zastupovaní a správe
majetku mal. Viktórie, o povinnosti rodičov podrobiť sa odbornému poradenstvu, o náhrade trov štátu

a trov konania ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 65 a § 66 CMP v
spojení s § 219 ods. 3 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k
záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona
o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci, preto je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch

o zastupovaní a správe majetku mal. A., o povinnosti rodičov podrobiť sa odbornému poradenstvu,
o náhrade trov štátu a trov konania presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje. Otec v týchto výrokoch rozsudok nenapádal. Matka, aj keď uviedla, že napáda celý rozsudok,
v podanom odvolaní namietala len rozhodnutie o zverení mal. A. do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov. Odvolací súd je toho presvedčenia, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli

nepochybne preukázané všetky okolnosti podstatné pre rozhodnutie o zastupovaní a správe majetku
mal. A. v súlade s § 28 Zákona o rodine, keďže ani jeden z rodičov nebol obmedzený na jeho
rodičovských právach a povinnostiach. Z dôvodu pretrvávajúcich nezhôd rodičov a ich problematickej
komunikácii, súd prvej inštancie správne v súlade s § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine im nariadilvýchovné opatrenie podrobiť sa odbornému poradenstvu po dobu 6 mesiacov. Odvolací súd posúdil aj
súvisiacevýrokyonáhradetrovkonaniaštátu atrovkonania.Pretožeštátuvzniklizdôvodunariadeného
znaleckého dokazovania trovy, súd prvej inštancie správne a zákonne v súlade s § 57 a § 58 CMP

rozhodol o ich náhrade, ktoré rovným dielom rozdelil medzi rodičov. Náhradu trov konania nepriznal
žiadnemu účastníkovi v súlade s ustanovením § 52 CMP.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutých výrokoch o zastupovaní a správe

majetku mal. Viktórie, o povinnosti rodičov podrobiť sa odbornému poradenstvu, o náhrade trov štátu
a trov konania ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a podľa ust. § 387 ods. 2 CSP
sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na
zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o výchove mal. Viktórie

a jej výžive spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel
k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, použil správne ustanovenia Zákona o
rodine, ale nesprávne ich aplikoval na zistený skutočný stav.

Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne
zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti
rodičov o mal. A., v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu
prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa

súd stotožnil s jeho právnymi názormi a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať
neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Úvaha súdu prvej inštancie vychádza zo správnych
skutkových zistení a na nich nadväzujúce právne závery, ktoré zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné
a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na
spravodlivý proces. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní
skutkový (skutočný) a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie.
Súdprvejinštanciesaajkeďstručnealedostatočnevysporiadalsovšetkýmipodstatnýmiskutočnosťami

týkajúcich sa výchovy (striedavá osobná starostlivosť) mal. A., ako aj s námietkami matky, ktoré tvorili
jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok
súdu prvej inštancie o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov obsahuje náležitosti
rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a dodáva, že len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu
dôkazov a úvahám súdu uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným

a nepreskúmateľným.

Striedavá osobná starostlivosť rodičov je prelomový, ale v súčasnej dobe už nie výnimočný spôsob
osobnej starostlivosti o dieťa, ktorý zohľadňuje právo obidvoch rodičov na výchovu dieťaťa po ich

rozvode. Striedavá osobná starostlivosť zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi,
prispieva k citovej vyrovnanosti a zdravému psychického vývoju detí. Aj zákonodarca však vo
všeobecnej časti dôvodovej správy dodáva, že striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná pre
každé dieťa, ani pre každého rodiča. Súd musí pri všetkých prípadoch rozhodovania o výkone
rodičovských práv a povinností, teda nielen pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej osobnej

starostlivosti, rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom
a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby,
stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd musí dbať o to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa navýchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na udržiavanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Striedavú osobnú
starostlivosť je možné aplikovať aj vtedy, ak jeden z rodičov blokuje snahu druhého rodiča o uzavretie

dohody rodičov tým, že s ňou nesúhlasí. Aj keď striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany
rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať
(a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov), súd nesmie na spôsob tejto výchovy
rezignovať už vtedy, keď jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy pro forma nesúhlasí. Ak je takýto
nesúhlaslenobštrukčnýaničímneodôvodnený,resp.nemávovzťahukvýchovedieťaťarelevanciu,súd

nemôže oň oprieť svoje rozhodnutie. Ak jeden z rodičov nie je ochotný spolupracovať a komunikovať s
druhým rodičom, je dôležitou otázkou, prečo mu chýba ochota a vyspelosť v záujme maloletého dieťaťa
participovať s druhým rodičom na výchove dieťaťa a spolupracovať s ním. Zverenie dieťaťa do výlučnej
osobnej starostlivosti len jednému z rodičov nesmie byť výrazom ústupku vzájomnej rivalite rodičov,
ktorá len sleduje „boj o dieťa“, prípadne nízke pohnútky jedného rodiča ubližovať druhému rodičovi
prostredníctvom vlastného dieťaťa. Súdy môžu a majú využívať prostriedky poskytované Zákonom o

rodine (napomenutie rodiča, či zásah do rodičovských práv), ktorými môžu postihovať toho z rodičov,
ktorý, či už zámerne alebo z nedbanlivosti marí verejný záujem na riadnej výchove a rozvoji osobnosti
dieťaťa. Ak ide o iracionálny alebo nepreskúmateľný dôvod, na ktorom je založený nesúhlas rodiča so
striedavou osobnou starostlivosťou alebo sa v konaní preukáže, že ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode,
ktorý preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súd nemôže na tomto nesúhlase založiť

rozhodnutie, ktorým návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nevyhovie (nález
Ústavného súdu ČR z 23.2.2010 sp. zn. III. ÚS 1206/09).

Odvolací súd zdôrazňuje, že právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca zo Zákona

o rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa je zásadne koncipovaná na rovnoprávnom postavení
oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch
rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (čl. 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa). V zmysle
čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech
už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi

alebo zákonodarnými orgánmi, musí byť záujem dieťaťa. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností je teda podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého
dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je
možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s
ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Rovnako zdôrazňuje, že záujmom dieťaťa

nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a len, ak to nie je možné, tak v
starostlivosti toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské
práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa, a preto obaja majú aj rovnaké právo
podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o
dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozopre

so záujmom dieťaťa (nespôsobilosť rodiča vychovávať dieťa je daná najmä jeho zdravotným stavom,
fyzickým alebo psychickým, nevhodným výchovným prostredím alebo neexistujúcim, nedostatočným
alebo nevhodným prostredím domácnosti rodiča atď.). Pokiaľ niektorý z rodičov nerešpektuje práva
druhého rodiča, ako aj práva maloletého dieťaťa, sú tu vážne pochybnosti o výchovnej spôsobilosti
takéhoto rodiča. Hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti vyplývajúcimi z §

24 ods. 2 Zákona o rodine sú, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obidvaja majú o osobnú
starostlivosť o dieťa záujem, striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa a takýmto spôsobom budú
lepšie zaistené potreby dieťaťa. Súd nemôže, a to ani pri rešpektovaní práv dieťaťa, poskytnúť ochranu
zneužívaniu práva jedného rodiča na úkor druhého rodiča, pretože by tak dochádzalo k diskriminácii,
pričom ochrana pred diskrimináciou je ťažiskovým ustanovením, ktorým čl. 14 Európskeho dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd podmieňuje výklad všetkých ostatných článkov Dohovoru.
Ak schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa nie je bez zjavného dôvodu
naplnená, potom je takýto rodič výchovne nespôsobilý.

Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo zistené, že obaja rodičia majú záujem vychovávať maloletú
a obaja sú na to aj spôsobilí, v ich starostlivosti o maloletú neboli zistené závažné nedostatky, ktoré
by vylučovali možnosť zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Pokiaľ matka v
odvolaní namietala, že má lepšiu schopnosť empaticky reagovať na potreby mal. Viktórie, odvolací súddodáva, že vždy jeden z rodičov musí mať lepšiu empatickú schopnosť, čo však samo o sebe nemôže
byť prekážkou na zriadenie striedavej osobnej starostlivosti, pretože v opačnom prípade by sa striedavá
osobná starostlivosť nemohla nikdy určovať. Maloletá je veľmi bystré a šikovné dieťa a čím je staršia,

tým viac je schopná vytvoriť si o oboch rodičoch a ich výchovných postupoch vlastný názor bez ohľadu
na to, ako ich subjektívne vnímajú a prezentujú pred ním rodičia. Vzhľadom na jej vek a rozumovú
vyspelosť odvolací súd nemal pochybnosť, že prejav jej vôle vyjadrený pred znalcom a neskôr aj pred
kolíznym opatrovníkom je relevantný pre rozhodnutie vo veci a je potrebné naň prihliadať. V podstate
ani samotná matka neprejavila skutočnú obavu, že by sa otec nevedel zodpovedne postarať o dcéru.

Je potrebné si zároveň uvedomiť, že každý rodič má nie len svoje rodičovské práva, ale aj tomu
zodpovedajúce povinnosti, ktoré musí na seba zobrať, ak sa chce o maloleté dieťa starať a vychovávať
ho. V danom prípade bolo pred súdom prvej inštancie preukázané, že tak matka, ako aj otec spĺňajú
všetky predpoklady, aby im mohla byť mal. A. zverená do osobnej starostlivosti. Preto odvolací súd
nevzhliadol potrebu vykonať matkou navrhované dôkazy, čo by opätovne len oddialilo rozhodnutie vo
veci a bolo by to aj nehospodárne, na čo musí súd pri svojom konaní a rozhodovaní taktiež prihliadať.

Na základe uvedeného odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že zverenie mal. A.
do striedavej osobnej starostlivosti obom rodičom je v najlepšom záujme maloletej, ktorá má rovnako
rada oboch rodičov a dobre sa cíti u matky aj u otca. Nestotožnil sa však s intervalom striedania, ktorý
určil súd prvej inštancie. Akceptoval odvolací dôvod otca, že striedanie po štyroch dňoch je vo veku mal.
Viktórie nepraktické tak pre ňu ako aj pre samotných rodičov. Odvolací súd považuje týždňový interval

v tomto prípade za vhodnejší, predvídateľnejší a praktickejší s tým, že každý rodič aj maloletá si budú
vedieť dopredu bez problémov zorganizovať svoj program. Otec navrhol uskutočňovať odovzdávanie
a preberanie maloletej v piatok o 16:00 hod., neodôvodnil však, prečo práve tento termín. Odvolací súd
za praktickejší termín odovzdávania maloletej považuje nedeľu o 18:00 hod., po ukončení kalendárneho
týždňa vrátane víkendu. V piatok ešte môže mať mal. A. do budúcna školské či mimoškolské aktivity,

s ktorými by jej termín odovzdávania navrhovaný otcom mohol kolidovať a lepšie sa dajú naplánovať aj
víkendové akcie. Čo sa týka osobitnej úpravy realizácie striedavej osobnej starostlivosti počas zimných,
jarných a letných prázdnin a veľkonočných sviatkov, odvolací súd nemal ku nej výhrady a plne sa takouto
úpravou stotožnil, keďže je rovnomerne rozložená medzi oboch rodičov. Pretože touto úpravou výchovy
mal. A. došlo k zmene predchádzajúceho rozhodnutia súdu o jej výchove a styku, musel odvolací súd

zároveň zmeniť aj rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 45 P 176/2014-104 zo dňa 19.3.2015 vo
výroku o starostlivosti o maloleté dieťa a vo výroku o úpravu styku rodiča s maloletým dieťaťom.

Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie v napadnutom výroku „Výživné počas trvania

striedavej osobnej starostlivosti neurčuje“ rozhodol o vyživovacej povinnosti rodičov voči mal. A.,
avšak opomenul, že o tejto povinosti bolo rozhodnuté aj rozsudkom Okresného súdu Košice II
č.k. 19P/165/2018-271 zo dňa 12.10.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k.
8CoP/36/2021-365 zo dňa 9.8.2021. Keďže nie je prípustné, aby popri sebe existovali dva exekučné
tituly na tú istú právnu povinnosť, odvolací súd musel zmeniť aj tento napadnutý výrok súdu prvej

inštancie.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutých výrokoch o výchove mal. A.
a jej výžive podľa ust. § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výrokoch II. a III. tohto rozhodnutia.

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).