Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 28, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoE/18/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2305211397
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2305211397.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátuJUDr.ZlaticeJavorovejaJUDr.BibiányŤažiarovejvexekučnejvecioprávnenej:POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej: Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 36 865 141, proti povinnej: D. V., nar. XX. D. XXXX, trvalý pobyt L. X., o 1.194,98 eur s
príslušenstvom, za účasti súdneho exekútora: JUDr. Ľubomír Pekár, P. Pázmaňa 49/3, Šaľa, o odvolaní

oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 21. apríla 2020 č. k. 10Er/353/2005-37, EX
2227/2005 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Galanta z 28. decembra 2021 č. k.
10Er/353/2005-89, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú (I.) r u š í
a v časti zastavenia exekúcie (II.) a v časti náhrady trov exekúcie (III.) ho p o t v r d z u j e .

II. Povinnej a súdnemu exekútorovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom vyhlásil exekúciu za neprípustnú, druhým
výrokomexekúciuzastavil.Tretímvýrokomrozhodol,žeonáhradetrovexekúcierozhodnesamostatným
uznesením. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 57 ods. 1 písm. g/, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 a § 243h
ods. 1 E. p. (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučný poriadok

v znení neskorších predpisov) a § 22 ods. 2, § 39 a § 574 ods. 2 O. z. (Občianskeho zákonníka č.
40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že splnomocnenie advokáta Mgr. Tomáša
Kušníra, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere č. 4470012 zo dňa 25. novembra 2004 (ďalej len „úverová
zmluva“), oprávňujúce advokáta na uznanie záväzku z úverovej zmluvy za povinnú a na spísanie
notárskej zápisnice (ako exekučného titulu), je neplatné. Súd prvej inštancie mal za to, že povinného
nemôže zastupovať ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného a súčasne dohoda, ktorou

sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná. Súd prvej inštancie konštatoval,
že udelenie splnomocnenia Mgr. Tomášovi Kušnírovi na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného
titulu, t.j. aby v mene povinnej uznal jej záväzok, je konaním, ktoré je v rozpore so zákonom. Ak v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere a splnomocnenia Mgr. Tomáša Kušníra neexistoval dlh a nebola známa ani
jeho výška, v tom čase nemohla povinná osoba realizovať svoje právo dlh uznať, ako ani splnomocniť
Mgr. Tomáša Kušníra na uvedené právo, z čoho vyplýva aj nevedomosť povinnej osoby o povinnosti

splatiť svoj dlh v lehote určenej v exekučnom titule. Exekúcia tak prebiehala na základe nespôsobilého
exekučného titulu - notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná s neoprávnenou osobou, ktorá konala na
základe neplatného splnomocnenia. O náhrade trov exekúcie rozhodol s poukazom na § 196 a § 200
ods. 5 E.p. tak, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
o zastavení exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie oprávnená s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súdu prvej inštancie vytýkala, ženesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Namietla záver súdu prvej inštancie o „vadnosti“ udeleného plnomocenstva na spísanie
notárskej exekúcie. V danom prípade ide o hmotnoprávne zastúpenie povinného v zmysle ust. § 22 O.
z. v nadväznosti na ust. § 31 a nasl. O. z.. Povinná mohla plnomocenstvo podľa § 33b O. z. kedykoľvek
odvolať, pričom tak neurobila. Podľa názoru oprávnenej sa udelením plnomocenstva povinná ako dlžník

nevzdala svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšírila možnosť uznania aj na osobu splnomocniteľa,
v danom prípade advokáta. Oprávnená má za to, že plnomocentvo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi
je platné a nie je možné ho kvalifikovať ako absolútne neplatný právny úkon. Oprávnená tiež uviedla,
že konanie Mgr. Tomáša Kušníra nemožno kvalifikovať ako konanie, ktoré je v rozpore so záujmami
povinného. Vzhľadom na to, že záväzkovo-právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy má povahu absolútneho
obchodu aj uznanie záväzku sa riadi ust. § 323 Obchodného zákonníka. K uznaniu záväzku došlo v

čase,keďdlhvyplývajúcizozmluvynebolpremlčaný.Povinnánemápostaveniespotrebiteľa.Oprávnená
poukázalanateóriuzachovaniaplatnostizmlúv,pričomdohodaoplnomocenstvejeakocelokudržateľná
a nemožno ju považovať za neplatnú. Boli tu splnené aj náležitosti právneho úkonu. Oprávnená
poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/343/2013. Bola to práve povinná ktorej
konanie by bolo možné kvalifikovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Oprávnená má za to, že

postup súdu, ktorým určil, že dohoda o plnomocenstve je neplatná ako celok, je v rozpore s právnymi
predpismi, pretože týmto postupom došlo k porušeniu základného princípu záväzkového práva pacta
sunt servanda, k poručeniu základného princípu exekučného konania (ochrana oprávneného subjektu)
a napokon k porušeniu princípu rovnosti strán v konaní.

3. Súdny exekútor ani povinná sa k odvolaniu nevyjadrili.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších
predpisov), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359
CSP a § 37 ods. 1 E. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP

a § 58 ods. 4 E. p. v relevantnom znení), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené
náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti zastavenia exekúcie je vecne
správne.

5. Odvolací súd závery súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie považuje za dôvodné. Vzhľadom
na potrebu vyporiadania sa s námietkami oprávnenej uvedenými v odvolaní odvolací súd považuje za
potrebné doplniť nasledovné :

6. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi oprávnenou ako veriteľkou a povinnou ako dlžníčkou bola
uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej oprávnená poskytla povinnej úver vo výške 20.000 Sk,
ktorý sa zaviazala zaplatiť zvýšený o poplatok vo výške 16.000 Sk. Súčasťou úverovej zmluvy bolo
aj splnomocnenie, ktorým dlžníčka splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v mene dlžníčky uznal záväzok z úveru vyššie uvedeného tak,

aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom buď pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274
písm. e/ O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do
30.6.2016), alebo pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 E. p. na celý majetok dlžníčky do výšky vzniknutej
pohľadávky a jej príslušenstva. Z notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom pod
sp.zn.N1542/2005,NZ16138/2005,NCRLs15934/2005zodňa16.apríla2005vyplýva,žeMgr.Tomáš

Kušnír, konajúci na základe plnomocenstva z úverovej zmluvy, v mene povinnej osoby vyhlásil, že
uznáva dlh voči oprávnenej osobe a zaviazal sa takýto dlh zaplatiť v lehote určenej v notárskej zápisnici k
rukám oprávnenej osoby. Vyhlásil tiež, že v prípade neuhradenia dlhu v danej lehote súhlasí s exekúciou
spôsobom ustanoveným v § 63 E. p. s tým, aby notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 E. p. Z úverovej zmluvy (na ktorú sa odvoláva i notárska zápisnica) je zrejmé, že

splnomocnenie, ktorým dlžníčka splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na už vyššie uvedené,
bolo obsiahnuté v zmluve, majúcej charakter zmluvy formulárovej.7. Podľa § 22 ods. 2 O. z. zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o
ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

8. Notárska zápisnica predstavuje v sústave exekučných titulov osobitný typ, vyznačujúci sa jeho
vydávaním bez ingerencie súdu či iného orgánu, ktorému by zákonodarca zveril rozhodovacie
kompetencie a práve preto v procese tvorby takéhoto titulu musia byť prísne dodržané všetky formálne
náležitosti, aby zápisnica mohla spĺňať aj materiálne predpoklady vykonateľnosti. Notárska zápisnica
má v tomto prípade charakter zápisnice o právnom úkone, je v nej obsiahnutá dohoda povinnej osoby

s oprávneným o splnení záväzku a veriteľ môže na základe takejto zápisnice viesť exekúciu i bez
predchádzajúceho súdneho konania.

9. Predpokladom materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice sú označenie oprávnenej osoby, právny
záväzok, právny dôvod (teda označenie právneho úkonu alebo inej právnej skutočnosti, na základe
ktorých záväzok vznikol, napríklad uvedenie zmluvy, ak ide o zmluvný záväzok), predmet a čas plnenia

a prítomnosť a riadne označenie povinnej osoby, ktorá s vykonateľnosťou výslovne súhlasí. Obsahom
notárskej zápisnice je teda osvedčenie notára, že dlžník prejavil súhlas s vykonateľnosťou určitého
záväzku, pričom notár nie je oprávnený v súvislosti so spisovaním notárskej zápisnice skúmať, či právny
dôvoddanýhmotnýmprávomskutočneexistuje.Najdôležitejšounáležitosťounotárskejzápisnicejeteda
súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, keď práve tento prejav vôle povinného robí z

notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu.

10. Prepojenie medzi Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorý aj v prejednávanej veci na základe plnomocenstva
zastupoval povinnú (dlžníčku) pri spísaní notárskej zápisnice a oprávnenej (veriteľky z hmotnoprávneho
úverového vzťahu) je skutočnosťou známou tunajšiemu súdu z jeho činnosti bez potreby dokazovania (§

186 CSP). Mgr. Tomáš Kušnír bol pritom nielen vopred zvolený oprávnenou ako zástupca povinnej (bez
ohľadunato,ktonapokonpovinnýmčipovinnouvkonkrétnejvecibude),keďžejehomenobolosúčasťou
predtlačeného formulára úverovej zmluvy, oprávnenou predkladaného jej zmluvným partnerom. Stávalo
sa tak opakovane, že rovnaký advokát hájil aj záujmy oprávnenej v množstve exekučných konaní,
sledujúcich vymoženie pohľadávok od úverových dlžníkov.

11. Účelom občianskoprávneho inštitútu zastúpenia je, aby za určitú osobu, ktorá z rôznych dôvodov
nechce, či nemôže sama činiť právny úkon, urobil právny úkon jej zástupca. Zastúpenie vzniká na
základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o
plnomocenstve (§ 23 O. z.). Zastupovať iného však nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny

úkon, o ktorý ide, ako ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

12. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, konštatovaním existencie rozporu záujmov
povinnej a zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra a v dôsledku toho neprípustnosti zastupovania jeho osoby.
Oprávnená ho „vybrala“ povinnej ako splnomocnenca, ktorý však chránil záujmy oprávnenej ako

veriteľky. Uvedené postavenie Mgr. T. Kušníra reálne predurčuje prioritu ochrany záujmov a s tým
súvisiacich úkonov v prospech oprávnenej a nie povinnej. Protichodné postavenie veriteľa a dlžníka
je úplne prirodzené. V dôsledku toho je potom delegovanie vôle dlžníka na „advokáta“ veriteľa (s
možnosťou vytvorenia exekučného titulu) vylúčené. Prehliadanie tohto rozporu by fakticky znamenalo
akceptovanie jednostranného prejavu vôle veriteľa (oprávnenej) pre spísanie notárskej zápisnice ako

vykonateľného exekučného titulu zaväzujúceho povinnú, realizovanej výlučne podľa vôle veriteľa
(oprávnenej), bez ohľadu na vôľu povinnej ako dlžníka. Záujmy oprávnenej a splnomocnenca tak
sledovali rovnaký cieľ a to ochranu veriteľa (oprávnenej).

13. K neprijateľnosti udelenia plnej moci tomu, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného,

vyslovil právny názor aj Ústavný súd (sp. zn. I. ÚS 5/2000) i Najvyšší súd Českej republiky (sp. zn.
21Cdo 267/2000).

14. Z dôvodu nedostatku oprávnenia osoby konajúcej v mene povinnej túto zastupovať ako pri spisovaní
zápisnice, tak aj pri vyslovení súhlasu s jej vykonateľnosťou, nebola splnená zákonná požiadavka

vykonateľnosti exekučného titulu.

15. Uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 183/2011 boli ako zjavne neopodstatnené
odmietnuté sťažnosti oprávnenej v obdobných prípadoch (oprávnená namietala porušenie svojho právana spravodlivé súdne konanie v exekučných konaniach, v ktorých boli exekúcie zastavené, pričom
exekučným titulom bola notárska zápisnica spísaná zástupcom povinnej, splnomocneným na takýto
úkon priamo vo formulárovej úverovej zmluve). Ústavný súd konštatoval, že jedným z predpokladov

vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu
vykonať a preto je podľa názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver
krajského súdu vychádzajúci z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť
exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod
na zastavenie exekučného konania. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne

zastavíexekúciu(§57ods.1E.p.),alebonazákladektorýchfakultatívnepristúpiktakémutorozhodnutiu
(§ 57 ods. 2 E. p.), upravuje zákon podrobne, okamih (čas), kedy tak má alebo môže učiniť, nie je v ňom
ustanovený explicitne. Z toho možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie
kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania
pohľadávky a je tak aj povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené
všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania (jedným z obligatórnych dôvodov zastavenia exekúcie

je v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a/ E. p. aj prípad začatia exekúcie, hoci rozhodnutie majúce
sa vykonať sa nestalo vykonateľným a práve o takýto prípad šlo aj v prejednávanej veci).

16. Exekučný súd nemôže rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie na podklade titulu
odporujúceho zákonu, ak aj došlo k udeleniu poverenia (hoci sa tak stať nemalo). Musí aj tu byť

daný právny prostriedok spôsobilý eliminovať nežiadúce dôsledky takéhoto prípadu, ktorým je práve
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a/ E. p.

17. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie teda nezdieľal názor, že situáciu riešenú v
prejednávanej veci možno subsumovať pod ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g/ E. p.. Iným dôvodom,

pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, možno rozumieť len taký dôvod nemožnosti ďalšieho priebehu
exekúcie, ktorý priamo neupravuje E. p. ani žiaden iný zákon umožňujúci zastaviť exekúciu podľa §
57 ods. 2 E. p.; o taký prípad ale pri zastavení exekúcie pre vady titulu reprezentovaného notárskou
zápisnicou z dôvodu nedostatku jej vykonateľnosti (teda pre prípad predpokladaný priamo § 57 ods. 1
písm. a/ E. p.) nejde.

18. To bol dôvod, pre ktorý mohlo byť podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdené len zastavenie exekúcie a k
zrušeniu napadnutého uznesenia v tomto prípade postupom podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP, došlo v
časti výroku napadnutého uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú.

19. Oprávnená odvolaním výslovne napadla len výrok o zastavení exekúcie a osobitné odvolacie dôvody
proti výroku o trovách exekúcie neuviedla, bol však odvolaním napadnutý i tento výrok, keďže ide o výrok
závislý. Potvrdzujúci výrok sa preto vzťahoval aj na rozhodnutie o náhrade trov exekúcie (vyhradením
rozhodnutia samostatným uznesením).

20. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Povinná bola v odvolacom konaní úspešná v plnom
rozsahu, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči oprávnenej, v odvolacom
konaní neúspešnej. V časti výroku o náhrade trov exekúcie bol účastníkom konania aj súdny exekútor.
Ak si účastník náhradu trov konania neuplatní, ani mu podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je

v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak,
že sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva (porov. rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/14/2018).
Odvolací súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania tak, že povinnej a súdnemu exekútorovi
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si ju neuplatňovali, pričom z obsahu spisu vznik
trov odvolacieho konania ani nevyplýval.

21. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.