Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 29, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/9/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220205858
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7220205858.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Moniky Géciovej, PhD. vo veci starostlivosti súdu o mal. A. B.
nar. XX.XX.XXXX bývajúceho s matkou zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: C. C. – D. nar. X.X.XXXX bývajúcej na E. E. XX, F., G. právne
zastúpenej JUDr. Jolanou Fuchsovou PhD. advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie na Štúrovej
ul. č. 20 v Košiciach a A. B. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho na G. H. I. XX/XX J. F., aktuálne na K. L. I. XX
J. M. právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou KRAL PARTNERS s.r.o. so sídlom na Kukučínovej
ul. č. 7 v Košiciach v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice

II z 27.9.2021 č.k. 17P/30/2020-308 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Otcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného a o trovách
konania rozhodol tak, že účastníkom konania nepriznal nárok na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že mu zníži

vyživovaciu povinnosť na 100 Eur mesačne od 1.6.2020 a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania.
Alternatívne navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd nezisťoval príjem manžela matky, s ktorým matka
s maloletým žijú v spoločnej domácnosti v Maďarsku. Uviedol, že v rokoch 2019 a 2020 poberal len
dávku v hmotnej núdzi. Poukázal na to, že u matky sa zlepšili pomery. Namietal, že súd vôbec nevzal
do úvahy to, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného uzavrel s matkou dohodu o výživnom v dobrej
vôli, hoci suma výživného 250 Eur mesačne bola už v tom čase nereálna so zreteľom na jeho príjem

400 Eur mesačne. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že sa nezmenili jeho majetkové
pomery, pretože prehliadol, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného vlastnil hnuteľný, aj nehnuteľný
majetok, kým v súčasnosti už žiadny nevlastní, platí nájomné za bývanie. V konaní nebolo preukázané,
že by si nehľadal prácu, práve naopak. Poukázal na to, že má pracovný pomer uzavretý len na dobu
určitú a jeho budúcnosť je neistá.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.

Poukázala na to, že otec sa ocitol bez práce a príjmu preto, že bol vzatý do väzby a bol právoplatne
odsúdený za trestnú činnosť spáchanú v súvislosti s jeho drogovou závislosťou, z ktorej sa následne
liečil. Otec si túto situáciu spôsobil sám svojím nezodpovedným prístupom. Ďalšie obdobie, v ktorom už
otec dosahuje príjem, podľa jej názoru neodôvodňuje zníženie výživného, pretože príjem otca narástoloproti príjmu, ktorý dosahoval pri predchádzajúcej úprave výživného. Uviedla, že majetkové pomery jej
manžela nie sú významné a zdôraznila, že jej manžel nemá voči mal. A. vyživovaciu povinnosť. Súhlasí,
že sa jej pomery zlepšili, ale zároveň dodala, že jej pribudla vyživovacia povinnosť k mal. N. a vzrástli

aj výdavky na maloletého A., čo preukázala výpismi z účtu. Poznamenala, že podľa informácií, ktoré
má od matky otca, otec už pracuje v Nemecku. Je neprijateľné, aby sa znižovalo výživné, keď v čase
predchádzajúcej úpravy výživného mal maloletý 9 rokov a v súčasnosti už 14. Záverom dodala, že by
bolo nespravodlivé priznať otcovi náhradu trov konania. Má za to, že zanikol nárok otca na bezplatnú
právnu pomoc, keďže dosahuje príjem.

4. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.

5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu

predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení
s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil
ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy,
pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci
konania a správne rozhodol o zamietnutí návrhu na zníženie výživného. Súd prvej inštancie vzhľadom

na predmet konania, ktorým je zmena rozhodnutia o výživnom správne porovnával pomery v čase
predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom v roku 2016 s pomermi existujúcimi v čase jeho aktuálneho
rozhodovania o návrhu otca na zníženie výživného v súlade s § 78 ods. 1 Zákona o rodine a nepochybil,
ak ustálil, že nedošlo k takej podstatnej a hlavne objektívnej zmene pomerov otca, ktoré by mu
znemožňovali plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. A. v doposiaľ určenom rozsahu 250 Eur

mesačne. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia zmien pomerov, ktoré nastali u účastníkov
konania od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej
rozhodovacej praxe odvolacieho súdu. To, že rozhodnutie súdu a úvahy, ktorými sa riadil pri jeho vydaní,
nie sú v súlade s predstavami otca, nečinia rozsudok nesprávnym, nezákonným či neodôvodneným.
Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak,
aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené.

9. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho
obranu už aj v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne

relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho návrhu na zníženie výživného. Pokiaľ
ide o pomery otca, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného
zarábal 400 Eur mesačne. V danej veci sa otec domáhal zníženia výživného, pretože jediným jeho
príjmom bola v rokoch 2019 a 2020 dávka v hmotnej núdzi. Ako už správne ustálil aj súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia, prihliadnuť na zníženie alebo stratu príjmu povinného rodiča je možné

len v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia rodiča, ktorým
môže byť napríklad preukázateľne výrazné zhoršenie zdravotného stavu znemožňujúce jeho doterajší
výkon práce, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov, prípadne zníženie príjmu opäť
z dôvodu na strane zamestnávateľa a podobne, teda dôvody, ktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť.
Skutočnosť, že sa otec dopustil úmyselného protiprávneho konania majúceho znaky trestnej činnosti,

za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody,
pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov, nemôže byť na úkor maloletého
dieťaťa. Táto skutočnosť nie je dôvodom, pre ktorý by sa nemal uplatniť princíp potencionality príjmov,
v zmysle ktorého súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ale vychádzaz jej potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré by mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný
stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na
trhu práce. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne

zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na
dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na
možnosť zabezpečenia ich výživy. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím úmyselným
alebo neuváženým konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť,
ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti

platiť výživné. K ďalším odvolacím námietkam otca odvolací súd uvádza, že v tomto konaní nemôže
preskúmavať správnosť predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia o výživnom, ani okolnosti, za
ktorých rodičia uzavreli dohodu o výške výživného, hodnotiť môže len to, či od tejto úpravy pomerov
došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov alebo nie. V danej veci otec ani v odvolacom konaní nepreukázal
žiaden dôležitý dôvod, ktorý vznikol objektívne bez jeho zavinenia, pre ktorý už nie je schopný plniť si
svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému A. v doposiaľ určenom rozsahu.

10. Odvolací súd nezistil žiadnu kvalifikovanú zmenu pomerov otca, ani pokiaľ ide o obdobie, kedy
sa zamestnal, pretože aktuálne dosahuje vyšší príjem, ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného.
Pokiaľ ide o výdavky otca, na ktoré sa odvoláva, odvolací súd poukazuje aj na § 62 ods. 2 Zák. o rodine,
podľa ktorého potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne keď si rodič splní svoju vyživovaciu

povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby svojho dieťaťa. Každý rodič má totiž povinnosť
v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné
prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Odvolací súd konštatuje, že výživné 250 Eur
mesačne zohľadňuje iba malú časť zvýšených odôvodnených potrieb maloletého a je nepochybné,
že práve matka dopĺňa zdroj jeho výživy na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný

rozvoj. Znížením výživného na otcom navrhovaných 100 Eur mesačne by sa presunula zodpovednosť
za zdravie a život maloletého na matku, ktorá si svoju vyživovaciu povinnosť plní dobrovoľne nielen
v peňažnej forme, ale aj formou osobnej starostlivosti a takáto situácia by nepochybne bola v rozpore
so Zákonom o rodine, morálkou a spravodlivosťou. Súd prvej inštancie nepochybil ani vtedy, ak
podrobnejšie nezisťoval pomery manžela matky, pretože tento nemá voči maloletému A. žiadnu

vyživovaciu povinnosť. Ani skutočnosť, že došlo k pozitívnej zmene pomerov matky maloletého nie je
dôvodom na zníženie výživného, pretože povinným z vyživovacej povinnosti je práve otec, kým matka
si svoju vyživovaciu povinnosť plní dobrovoľne a v omnoho vyššom rozsahu, ako otec. Okrem toho,
je nepochybné, že túto pozitívnu zmenu pomerov matky skonzumovali zvýšené potreby maloletého A.,
ktoré sa za 5 rokov od poslednej súdnej úpravy výživného nepochybne zvýšili, a ktoré by za inej situácie

opodstatňovali práve zvýšenie výživného. Odvolací súd neakceptoval ani námietky otca týkajúce sa jeho
neistej situácie do budúcna, pretože v odvolaní svoje tvrdenia žiadnym spôsobom neverifikoval a pre
rozsudok je v zmysle § 217 CSP rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, ktorý nebol zmenený od doby,
kedy rozhodoval súd prvej inštancie.

11. Pretože konajúci súd správne rozhodol aj o trovách konania, odvolací súd potvrdil napadnutý
rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení
obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie doplnil
ďalšie dôvody.

12. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
13. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.
14. Odvolací súd nepriznal otcovi nárok na náhradu trov konania, pretože podľa § 52 CMP žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o
maloletých a zároveň preto, že zo spisu nezistil žiaden dôvod pre aplikáciu § 55 CMP.

15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).