Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 10, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/165/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515220131
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7515220131.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu
JUDr. Anny Slovenskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.
X, Ž., zastúpený advokátom JUDr. Peter Majerník, so sídlom Floriánska 16, Košice, proti žalovanému
Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra SR, so sídlom Štúrova 2, Bratislava,
v konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 14.12.2020 č.k. 7C/1166/2015-82

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v časti výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie nemajetkovej ujmy s úrokom z
omeškania a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania.

V zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice - okolie („súd" alebo „súd prvej inštancie") rozsudkom uvedeným v záhlaví uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.753,23 eur s úrokom z omeškania 5,05% ročne z dlžnej
sumy od 24.9.2015 do zaplatenia, zamietol žalobu o zaplatenie 3.000 eur titulom nemajetkovej ujmy a
v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov
konania.

2. Súd vychádzal z tvrdení žalobcu, ktorý žiadal priznať sumu vo výške 1.753,23 eur vynaloženú
na trovy obhajoby v trestnom konaní a náhradu nemajetkovej ujmy 3.000 eur, všetko s úrokmi z
omeškania 8,05% ročne od 23.9.2015 do zaplatenia titulom zodpovednosti žalovaného podľa zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (zák.č. 514/2003
Z.z.) za nedôvodné trestné stíhanie žalobcu na základe nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia
pre trestný čin podvodu podľa §221 ods. 1 Tr.zák. Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice-

okolie, Obvodného oddelenie PZ Bidovce ČVS: ORP-9/BI-KS-2013 z 19.3.2013, ktoré trestné stíhanie
sa skončilo postúpením veci, pretože nešlo o trestný čin ale skutok, ktorý by mohol byť priestupkom.
Žalobcauviedol,žetrestnýmstíhanímmubolaspôsobenánemajetkováujmazásahomdoosobnostných
práv, súkromného a rodinného života, ktorú odôvodňoval tým, že žije v malej obci Bidovce, kde vlastnil a
prevádzkoval Pizzeriu od roku 2017 a jeho manželka lekáreň od roku 2009, a vzhľadom na nízky počet
obyvateľov obce existovala všeobecná vedomosť o jeho trestnom stíhaní, ktoré trvalo 14 mesiacov,

narušilo to vzťahy s manželkou i synom, v obci naňho ľudia zazerali a ohovárali ho, stretával sa s
posmeškami, pretrváva v obyvateľoch obce pocit, že je podvodníkom.

3. Súd prvej inštancie mal v konaní zistené, že uznesením OR PZ Košice - okolie, OO PZ Bidovce
zo dňa 19.3.2013 ČVS: ORP-9/BI-KS-2013 bolo proti žalobcovi vznesené obvinenie pre trestný čin
podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že koncom mesiaca máj 2012 zobral

od Viliama Knapa čelo pece na výrobu pizze s tým, že mu za uvedené zariadenie zaplatí sumu 300
eur, čo sa však nestalo a za uvedenú pec nezaplatil, čím tak spôsobil Viliamovi Knapovi škodu vovýške 300 eur. Sťažnosť žalobcu voči uzneseniu prokurátor zamietol a 16.7.2013 podal obžalobu, ktorú
Okresný súd Košice - okolie uznesením zo dňa 25.9.2013 sp.zn. 4T/26/2013-58 odmietol, trestnú vec
vrátil prokurátorovi pre závažné procesné chyby konštatujúc, že nebola ustálená reálnosť zmluvného

vzťahu, z ktorého mal podvod vyplývať ani výška spôsobenej škody, ktorá je znakom skutkovej
podstaty žalovaného trestného činu, vytkol orgánom činným v trestnom konaní, že žiadnym spôsobom
nepreverovali obranu žalobcu v postavení obvineného, ktorý tvrdil, že čelo pece, ktoré mal údajne
neoprávnene vziať od poškodeného Knapa, už bolo v pizzerii a pec bola napojená na komín, nezisťoval
sa ani úmysel žalovaného vo vzťahu k spáchaniu trestného činu podvodu, keď z výsledkov dokazovania

vyplývalo len to, že medzi žalobcom a Viliamom Knapom malo dôjsť k nejakému rokovaniu, nie je však
zrejmé,čibolauzavretákúpnazmluvaatovardodaný,keďlenprípadnéneuhradeniedlhuniejetrestným
činom. Poodmietnutíobžalobyorgányčinnévtrestnomkonanídoplnilidokazovanieaustálili,žežalobca
sa nedopustil konania naplňujúce znaky skutkovej podstaty ktoréhokoľvek trestného činu, preto bola
vec žalobcu uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Košice - okolie z 24.4.2014 postúpená na
prejednanie priestupku. Dotazom na Okresný úrad Košice - okolie, priestupkové konanie súd zistil, že

voči žalobcovi nebolo v okolnostiach veci vedené ani priestupkové konanie.

4. Nárok žalobcu súd posudzoval podľa zákona § 3, § 4, § 6,§ 15, § 16, § 17, § 18 zák.č.
514/2003 Z.z. v znení účinnom v čase od 1.1.2013 z 28.2.2019. Po citácii právnej úpravy, súd
vymedzil všeobecné predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu a nemajetkovú ujmu, ktorými sú

existencia právoplatného rozhodnutia, ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť, skutočnosť,
že poškodený podal proti rozhodnutiu opravný prostriedok, existencia škody resp. nemajetkovej ujmy a
existenciu príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a škodou resp. nemajetkovou ujmou a
poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/ 54/2011, 4Cdo/183/2009
o podmienkach zodpovednosti žalovaného za nezákonné rozhodnutie v zmysle ktorých, zodpovednosť

štátu za nezákonné rozhodnutie vyplýva zo zodpovednosti objektívnej, bez ohľadu na zavinenie,
keď sa neposudzuje správnosť rozhodnutia, ale rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti je neskorší
výsledok trestného konania. Vychádzajúc z uvedeného hodnotil ako nepodloženú obranu žalovaného,
že ku dňu vznesenia obvinenia dôkazný stav nasvedčoval dôvodnosti vydania rozhodnutia o vznesení
obvinenia, preto rozhodnutie nemožno považovať za nezákonné, ak v čase jeho vydania existujúca

pravdepodobnosť o spáchaní trestného činu sa z rôznych dôvodov nepotvrdila. Súd konštatoval, že
uznesenie o vznesení obvinenia proti žalobcovi je nezákonným rozhodnutím, lebo bolo vydané bez
riadne vykonaného dokazovania ohľadom výšky spôsobenej škody, ktorá je znakom skutkovej podstaty
trestného činu, žalobca nebol uznaný vinným zo spáchania trestného činu, a napokon sa trestné konanie
skončilo postúpením veci na prejednanie prostriedku. Rozhodnutie o postúpení veci podľa § 214 ods.

1 Tr.por. má rovnaké dôsledky ako zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia pre nezákonnosť.
Majúczanepochybnezistené,žežalovanýnevyhovelžiadostižalobcuopredbežnéprerokovanienároku
podľa § 15, § 16 zák.č. 514/2003 Z.z. a v trestnom konaní žalobca účelne vynaložil na trovy obhajoby
1.753,23 eur, uložil žalovanému povinnosť na ich zaplatenie titulom náhrady škody spolu s úrokmi z
omeškania odo dňa 24.9.2015 nasledujúceho po uplynutí 6-mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie

nároku, ktorej koniec pripadol na deň 23.9.2015. Výšku úrokov z omeškania stanovil v súlade s § 3
nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z., podľa ktorého je výška úrokov o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu, čo v danom prípade činilo 5,05% ročne (ECB 0,05% + 5%), v prevyšujúcej časti nároku
na príslušenstvo pohľadávky žalobu zamietol ako nedôvodnú a nezodpovedajúcu zákonnej úprave.

5. Zamietnutie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy 3.000 eur s príslušenstvom súd odôvodnil
neunesením dôkazného bremena žalobcom o existencii príčinnej súvislosti medzi vedením trestného
stíhania a tvrdenou ujmou. Poukázal na to, že z výpovede žalobcu zistil, že trestné stíhanie prežíval
ťažko, bolo mu vysvetlené, aké to môže mať následky pre jeho praktický život, keď bol aj členom lesnej

stráže, nosil zbraň, spadol mu obrat v pizzerii, mal problémy so zamestnancami, ktorí sa obávali Knapa,
v súvislosti s výsluchom na súde v občianskoprávnom spore mal nepríjemnosti s manželkou a so synom,
ktorí sa ho pýtali, či nemohol radšej zaplatiť Knapovi 300 eur, a mali by pokoj, a aj keď mu výslovne
nikto nič nepovedal, pociťoval negatívne reakcie zo strany obyvateľov v Bidovciach, provokoval ho aj
poškodený Viliam Knap, policajti, ktorí dovtedy od neho kupovali pizzu si túto prestali brať, celá situácia

poškodila dobré meno aj jeho manželke, bol nútený zavrieť pizzeriu. K zmieneným tvrdeniam žalobcu
súd uviedol, že žalobca nepreukázal, aby bol nútený obmedziť prevádzku a napokon zavrieť pizzeriu
v príčinnej súvislosti s trestným konaním, ktorý zhodný záver mu vyplynul aj vo vzťahu k následkom
na súkromnom, spoločenskom či pracovnom živote, keď podľa názoru súdu skutočnosti týkajúce sasprávania Viliama Knapa k nemu, k jeho manželke, zamestnancom pizzerie, by mohli odôvodňovať
náhradu nemajetkovej ujmy voči menovanému, nepreukazujú však príčinnú súvislosť s nezákonným
trestným stíhaním.

6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku
(CSP) prihliadnuc na mieru procesného úspechu žalobcu a žalovaného, ktorý je v zásade zhodný, keďže
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch z hľadiska procesnej úspešnosti sa posudzuje vo
väzbe na základ nároku, ktorý nebol preukázaný, a žalobca bol úspešný v časti nároku na náhradu

majetkovej škody.

7. Rozsudok napadol odvolaním žalobca, podľa obsahu odvolania len v časti zamietnutia žaloby na
náhradu nemajetkovej ujmy s príslušenstvom z dôvodov podľa § 365 ods. 1 prím. f/, h/ CSP, že
rozhodnutie vychádza z nesprávneho ustálenia skutkového stavu a právneho posúdenia veci. Navrhoval
rozhodnutie v napadnutom rozsahu zmeniť a jeho žalobe vyhovieť eventuálne rozsudok zrušiť a vrátiť

súdu prvej inštancie.

8. Odvolateľ zopakoval priebeh trestného stíhania vytýkajúc súdu nesprávnosť jeho záverov o
neexistencii príčinnej súvislosti medzi uplatňovanou nemajetkovou ujmou a trestným stíhaním. Poukázal
na rozhodnutie Najvyššie súdu SR č. 4Cdo/125/2019 podľa ktorého, v právnom štáte nemožno

akceptovať taký postup súdu, ktorý odmietne náhradu škody z dôvodu neunesenia dôkazného bremena
ohľadom jej výšky poškodeným, lebo potom vlastný stav dôkaznej núdze má rovnaké príčiny ako
samotné nezákonné rozhodnutie. Nemajetková ujma vzniká už samotným porušením základných práv
a slobôd fyzickej osoby, keď každé trestné stíhanie negatívne ovplyvňuje spoločenský, pracovný a
osobný život stíhaného bez ohľadu na jeho výsledok, teda je aj spôsobilé bez ďalšieho vyvolať vznik

nemajetkovejujmy,aksapreukáže,žebolodpočiatkunezákonné.Zasituácie,akžalobcaniejeschopný
presne určiť a preukázať výšku škody, pričom však preukáže, že mu taká škoda vznikla, nemôže byť jeho
nárok zamietnutý preto, že medzi protiprávnym konaním žalovaného vzniknutou škodou nie je príčinná
súvislosť, keď je potrebné určiť výšku vzniknutej škody podľa spravodlivého uváženia a jednotlivých
okolností prípadu.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu hodnotil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako zákonné a navrhoval
ho v napadnutom rozsahu potvrdiť.

10. Rozsudok vo výroku o priznaní náhrady škody 1.753,23 eur s úrokmi z omeškania 5,05 % ročne od

24.9.2015 do zaplatenia a zamietnutí nároku na úroky z omeškania v prevyšujúcej časti nebol odvolaním
napadnutý a nadobudol právoplatnosť.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 ods. 1, 2
CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a zistil, že nie sú dané dôvody na potvrdenie (§ 387
CSP) ani na zmenu (§ 388 CSP) rozhodnutia, preto rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil podľa § 389
ods. 1 písm. b/ CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Záver súdu, že v príčinnej súvislosti s trestným konaním nevznikla žalobcovi nemajetková ujma,
je pre nesprávnosť a neúplnosť skutkových zistení predčasný, založený na nesprávnej interpretácii v
konaní aplikovaných právnych noriem, a pre nedostatok dôvodov, na ktorých súd založil tento názor
trpí rozsudok tiež vadou nepreskúmateľnosti, čím boli naplnené žalobcom tvrdené odvolacie dôvody. Z
rozsudkusúduprvejinštancienevyplýva,ktoréskutočnostitvrdenéžalobcompovažovalzarozhodujúce,

ak dospel k záveru, že žalobcom uvádzané negatívne následky na jeho osobnom, rodinnom živote,
postavení v obci, nemali základ v neoprávnenom trestnom stíhaní, ale vyplývali z konania V. Knapa,
majúceho postavenie poškodeného v trestnom konaní proti žalobcovi.

13. V konaní je nesporné, že trestné stíhanie žalobcu trvalo 14 mesiacov a bolo vedené na základe

neoprávnene vzneseného obvinenia. Podľa obsahu súdneho spisu sa tak stalo na základe závažného
pochybenia orgánov činných v trestnom konaní, ktoré nevykonávali pred vydaním uznesenia a podaním
obžaloby na žalobcu dokazovanie smerujúce k zisteniu, či v skutočnosti bola naplnená skutková
podstata trestného činu. Trestné stíhanie žalobcu bolo preto zásadným zásahom do jeho práv, lebouž od počiatku sa zakladalo na nesplnení základných povinností orgánov štátu, ktoré sa nezaoberali
tým, či existujú relevantné dôvody pre vznesenie obvinenia. Žalobca vznik nemajetkovej ujmy dáva
do súvislosti s tým, že je občanom malej obce, v ktorej sa rýchlo rozšírila informácia o trestnom

stíhaní, obyvatelia k nemu zaujali negatívny postoj, konanie nepriaznivo ovplyvnilo aj jeho rodinný život,
zamestnanci pizzérie mali obavy aj zo správania poškodeného Knapa.

14. Súdna judikatúra sa ustálila na názore, že právny štát musí niesť objektívnu zodpovednosť za
konanie svojich orgánov, ktorým bolo zasiahnuté do základných práv jednotlivca, ktorých základ je v

článku 46 ods. 3 ústavy, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, keď nie je podstatné ako bolo
vyhodnotené pôvodné podozrenie, ale či sa toto podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Jednotlivec je
povinný znášať obmedzenia vyplývajúce zo šetrenia jeho skutku, pre ktorý sa trestné konanie začalo,
no pokiaľ sa dospeje k rozhodnutiu, že toto konanie bolo nezákonné vo vzťahu k stíhanej osobe,
ide o postup porušujúci základné ľudské práva. Za takých okolností každé trestné konanie negatívne
ovplyvňuje osobný život stíhaného, keď už samotný fakt je záťažou pre každého jednotlivca, zasahuje

do jeho súkromného života, cti a dobrej povesti a tým skôr, ak išlo o obvinenie nepravdivé, čo je v danom
prípade potvrdené odmietnutím obžaloby a následným postúpením veci na priestupkové konanie.

15. Obsah tvrdení žalobcu neumožňuje dospieť k názoru, aby neoprávnene vedené trestné stíhanie
nezakladalo jeho nárok na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu zásahu do jeho osobnostných práv, práva

ochranu cti a dôstojnosti, na vedenie súkromného a rodinného života. Aj keď možno súhlasiť so záverom
súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi trestným stíhaním
a obmedzením jeho podnikateľskej činnosti, nepochybne možno z jeho tvrdení vyvodiť negatívne
prežívanie vzniknutej situácie, ohrozenie z následkov trestného stíhania, naštrbenie vzťahov v rodine,
nepriaznivé vnímanie osoby žalobcu obyvateľmi obce.

16. Z výsluchu žalobcu vyplynulo, že konfliktné situácie v rodine vznikali osobitne vo vzťahu k
občianskoprávnemu sporu, v ktorom ho žaloval poškodený Knap. Pokiaľ súd mienil osobitne rozlišovať
následkynarodinnomživotežalobcuvovzťahukcivilnémukonaniu, bolpovinnýtovsvojomodôvodnení
uviesť vrátane argumentácie, pre ktorú je vylúčené, aby aj trestné stíhanie negatívne vplývalo na rodinný

život žalobcu. V tomto kontexte súd tiež nezvážil, že je právom každého občana podať podnet na začatie
trestného stíhania, ak sa domnieva, že bol spáchaný trestný čin, pričom nie oznamovateľ(poškodený),
aleorgányčinnévtrestnomkonanípreverujú,čituexistujúskutočnostizakladajúcedôvodnépodozrenie,
že taký trestný čin bol spáchaný. Z konania nevyplýva, a nemožno to vyvodiť ani z odôvodnenia
súdneho rozhodnutia, ktoré konkrétne správanie, či konanie poškodeného Knapa by vylučovalo vznik

nemajetkovej ujmy žalobcu v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia.

17. Odvolací súd zastáva názor, že ak išlo o doposiaľ netrestaného jednotlivca a trestné stíhanie
sa začalo bez toho, aby boli v prípravnom konaní zabezpečené dôkazné prostriedky preukazujúce
naplnenie skutkovej podstaty trestného činu, už samotné vedenie trestného stíhania zakladá nárok

na náhradu nemajetkovej ujmy, keď niet pochýb, že už len hrozba trestného stíhania, podrobovanie
sa úkonom trestného konania sa negatívne odrazí na psychickej pohode jedinca, vnímaní jeho osoby
okolím. V opätovnom konaní súd prvej inštancie vychádzajúc z výsledkov doposiaľ vykonaného
dokazovania, či na základe ďalších návrhov sporových strán vyhodnotí, či iba samotné konštatovanie
porušenia práva je dostatočne účinným a efektívnym prostriedkom na vyváženie tejto ujmy. Vezme

na zreteľ, že za vedenie trestného konania je vždy zodpovedný štát, nie osoba, ktorá podala podnet
na začatie takého konania a v prípade ak súd zistí, že niektoré zo žalobcom tvrdených následkov
súvisia s konkrétnym konaním iného subjektu nezávisle od vedenia trestného konania, obsahom jeho
odôvodnenia musia byť konkrétne skutočnosti, ktoré takúto úvahu zakladajú s rozlíšením dopadu
takéhoto konania iného subjektu na život žalobcu od následkov, ktoré na jeho život malo samotné

vedenie trestného stíhania.

18. Úvaha súdu o odškodnení nemajetkovej ujmy peňažnou náhradou sa riadi kritériami vyplývajúcimi
z § 17 zák. č. 514/03 Z.z. prihliadajúc na osobu poškodeného a jeho doterajší život, závažnosť
vzniknutej ujmy, závažnosť následkov, a je limitovaná zohľadnením výšky odškodnenia priznávanej

osobám poškodených násilnými trestnými činmi. Priznaná náhrada nemajetkovej ujmy nevyhnutne musí
spĺňať aj princíp proporcionality, keď výška náhrady v konkrétnom prípade musí zohľadňovať výšku
náhrady priznávanej vnútroštátnymi súdmi v iných obdobných prípadoch.19. V opätovnom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne o trovách celého konania
vrátane tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

20. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane preddiskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).