Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, July 16, 2021

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1T/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517010082
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2021:8517010082.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, na hlavnom pojednávaní dňa 16. júla 2021
v Starej Ľubovni, v trestnej veci proti obžalovanému C. C. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158
Trestného zákona a pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

I. Súd podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku o s l o b o d z u j e obžalovaného C. C., nar.
XX.XX.XXXX v B. C., trvale bytom E. XX, okres B. C., spod obžaloby podanej súdu prokurátorkou

OkresnejprokuratúryStaráĽubovňapodsp.zn. Pv142/16/7710dňa27.3.2017,preskutokkvalifikovaný
ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, ktorého sa v zmysle podanej obžaloby
obžalovaný mal dopustiť tak, že :
„dňa 22.1.2016 okolo 14:40 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. M. X., TsEČ SL XXX BD po
ceste I/68 smerom od obce Chmeľnica do mesta Stará Ľubovňa, kde sa na rovnom úseku cesty v
dôsledku prudkého brzdenia dostal so svojim vozidlom do šmyku, následne uvedené vozidlo prešlo do
protismernej časti vozovky, kde narazilo prednou pravou časťou do prednej ľavej bočnej časti oproti

idúceho nákladného motorového vozidla zn. H. F., TsEČ PO XXX DZ, ktoré viedol vodič M. X., smerom
od mesta Stará Ľubovňa na obec Chmeľnica, okres Stará Ľubovňa. Vodič C. C. svojím konaním porušil
ustanovenia § 9 ods. 2 a § 16 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a spôsobil dopravnú
nehodu v zmysle ustanovenia § 64 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, čím mal vodičovi
M. X. spôsobiť ľahké zranenie a to podvrtnutie krčnej chrbtice s dobou liečenia a práceneschopnosti od
22.1.2016 do 14.2.2016 “,

pretože skutok nie je trestným činom.

II. Obžalovaný C. C., nar. XX.XX.XXXX v B. C., trvale bytom E. XX, okres B. C.,

j e v i n n ý, ž e

dňa22.1.2016okolo14:40hod.nacestečísloI/68,začerpacoustanicouTankol,medziStarouĽubovňou

a obcou Chmeľnica, bezprostredne po dopravnej nehode, ktorej bol účastníkom, fyzicky napadol
druhého účastníka dopravnej nehody M. X. tak, že prišiel k motorovému vozidlu zn. H. F., ev. číslo PO
XXX DZ, v ktorom sa M. X. bezprostredne po dopravnej nehode nachádzal, pričom obžalovaný otvoril
ľavé predné dvere uvedeného vozidla a vulgárne nadávajúc menovanému poškodenému „ty starý chuj“
menovaného poškodeného opakovane viackrát päsťou ruky udieral do oblasti tváre, pričom poškodený
časť úderov vykryl rukami, ktorým konaním obžalovaný poškodenému M. X. spôsobil zranenia, a to

pomliaždenie tváre vľavo s krvnou podliatinou pod ľavým okom, pomliaždenie hornej pery a sánky, malé
odlomenie z časti hryznej hrany veľkého horného rezáka vľavo, ktoré zranenia si objektívne vyžiadali
lekárske vyšetrenie a ošetrenie a v dôsledku ktorých nebol sťažený obvyklý spôsob života poškodeného,

t e d a

dopustil sa slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým, že napadol iného,č í m s p á c h a l

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, za použitia
§ 38 ods. 2 Trestného zákona pri nezistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona

a nezistení priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona, peňažný trest vo výške 270,- eur
(dvestosedemdesiat eur).

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd obžalovanému ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného
trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody na 3 (tri) mesiace.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému M.
X., nar. XX.X.XXXX v W., bytom M. XXXX/XX, W., trestným činom spôsobenú škodu, pozostávajúcu z
náhrady za bolesť vo výške 265,- eur (dvestošesťdesiatpäť eur).

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného M. X., nar. XX.X.XXXX v W., bytom M. XXXX/

XX, W., so zvyškom ním uplatneného nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., IČO: 35
937 874, Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka, s uplatneným nárokom na náhradu
škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa podala dňa 27.3.2017 tunajšiemu súdu obžalobu na
C. C. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona (ďalej tiež iba „Tr. zák.“), ktorého
sa podľa obžaloby obžalovaný mal dopustiť tak, ako je uvedené v skutkovej vete v bode I. vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Dňa 14.9.2017 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa pod Pv 63/16/7710, tunajšiemu
súdu obžalobu na C. C. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal
menovaný dopustiť v zmysle podanej obžaloby tak, že „dňa 22.1.2016 okolo 14:40 hod. na ceste
I. triedy pri čerpacej stanici Tankol medzi Starou Ľubovňou a obcou Chmeľnica, bezprostredne po

dopravnej nehody, ktorej bol účastníkom, fyzicky napadol druhého účastníka nehody M. X. tak, že prišiel
k motorovému vozidlu zn. H. F., ev. čísl PO XXXDZ a po otvorení dverí mu vulgárne vynadal a viackrát
päsťou ruky ho bezdôvodne udrel do oblasti tváre, čím mu spôsobil pomliaždenie tváre vľavo s krvnou
podliatinou pod ľavým okom, pomliaždenie hornej pery a odlomenie časti hryznej hrany veľkého horného
rezáka vľavo, ktoré zranenie si vyžiadalo práceneschopnosť v trvaní do 7 dní“.

Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom:
- dňa 26.7.2017 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka poškodeného V. X.,
čítaním znaleckého posudku znalca V.. W. V. č. 4/2016, ako aj zápisnice o výpovedi menovaného znalca
zo 4.8.2016, čítaním znaleckého posudku znalca J.. Q. W. č. 14/2016; ďalej čítaním listinných dôkazov, a

to zápisov o dychových skúškach z č.l. 64-66 spisu, záznamu dopravnej nehody z č.l. 67 spisu, záznamu
dopravnej nehody z č.l. 68-69 spisu, záznamu dopravnej nehody z č.l. 70-71 spisu, dokumentácie z
miesta dopravnej nehody z č.l. 72-96 spisu - t.j. náčrtku miesta dopravnej nehody, plánikov nehody
z č.l. 74, 75 a 76 spisu a fotodokumentácie z č.l. 77-96 spisu, zápisnice o obhliadke miesta cestnej
dopravnej nehody z č.l. 97-100 spisu, záznamu o zhodnotení zdravotného stavu osoby z č.l. 140 spisu,

odborného lekárskeho vyjadrenia z č.l. 141 spisu, lekárskych správ z č.l. 142-145 spisu, odborného
lekárskeho vyjadrenia z č.l. 146 spisu, výpisu z ÚEP MV SR z č.l. 165-167 spisu, evidenčnej karty vodiča
- obžalovaného z č.l. 168-172 spisu, správy o obžalovanom podanej obcou Chmeľnica z č.l. 173 spisu,
evidenčnej karty vozidla M. X. z č.l. 174-176 spisu, evidenčnej karty vozidla H. F. z č.l. 177-179 spisu,
podania Komunálnej poisťovne z č.l. 197 spisu, odpovede na lustráciu v databáze súdov z č.l. 288spisu, odpovede na lustráciu v GP z č.l. 289-290 spisu, odpovede na lustráciu v registri priestupkov z
č.l. 291-292 spisu, odpisu registra trestov z č.l. 293 spisu;
- v termíne 16.8.2017, vykonal súd dokazovanie výsluchom znalca V.. W. V., svedka Q. M., ako aj čítaním

listinných dôkazov, a to záznamu povereného príslušníka PZ z č.l. 348 a pripojených fotografií z č.l. 349 -
360 spisu, potvrdenia o poistení z č.l. 364 spisu, vyjadrenia k poistnej udalosti z č.l. 365 spisu, uznesenia
ČVS: ORP-26/SL-SL-2016 zo dňa 22.3.2017 z č.l. 367 - 371 spisu a kópií súvisiacich doručeniek z č.l.
372 spisu.

Dňa 23.2.2018 bolo vykonané hlavné pojednávanie vo veci týkajúcej sa samostatne podanej obžaloby
pre prečin výtržníctva (sp. zn. súdu 1T/106/2017), na ktorom bolo vykonané dokazovanie výsluchom
obžalovaného, výsluchom svedka poškodeného V. X..

Následne uznesením 1T/106/2017 - 342 bola podľa § 21 ods. 3 Tr. por. trestná vec vedená proti
obžalovanému pre prečin výtržníctva pod sp. zn. 1T/106/2017 spojená na spoločné prejednanie a

rozhodnutie s prv podanou vecou sp. zn. 1T/39/2017.
Po spojení vecí na spoločné konanie bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie:
- dňa 17.1.2019 výsluchom svedkov Q. M. a T. X.; ako aj čítaním listinných dôkazov, a to výpisu z
tachografu č.l. 389-391 spisu, výpisu z evidenčnej karty vodiča - obžalovaného z č.l. 417-422 spisu, ako
aj listinných dôkazov z vyšetrovacieho spisu (vo veci pôvodne samostatne vedenej pred súdom pod

sp. zn. 1T/106/2017), a to záznamu o zhodnotení zdravotného stavu osoby z č.l. 133 spisu, odborného
lekárskeho vyjadrenia z č.l. 134 spisu, lekárskej správy z č.l. 135 spisu, lekárskej správy z č.l. 136-138
spisu - výpisu zo zdravotnej dokumentácie, potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti z č.l. 139 spisu a z
č.l. 141 spisu, odborného lekárskeho vyjadrenia z č.l. 140 spisu, fotodokumentácie z č.l. 142-146 spisu,
fotodokumentácie z č.l. 147-152 spisu, správy obce Chmeľnica z č.l. 167 a 168 spisu; taktiež čítaním

zápisníc o výpovediach svedkov Q.. M. K. a Q.. V. A.; ako aj čítaním podania Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a.s. z č.l. 79 uvedeného spisu;
- dňa 14.3.2019 výsluchom znalcov J.. Q. W. a J.. T. T., ako aj čítaním znaleckého posudku J.. T. č.
59/2017;
- dňa 4.4.2019 výsluchom znalca V.. D. S., ako aj čítaním ním podaného znaleckého posudku č. 11/2016

a zápisnice o jeho výpovedi z 2.3.2017;
- dňa 16.7.2021 výsluchom znalca doc. J.. W. K., W.. a čítaním znaleckého posudku Ústavu súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 46/2021; čítaním listinných dôkazov, a to evidenčnej karty
vodiča - obžalovaného z č. l. 654 až 658 spisu, charakteristiky obžalovaného od obce Chmeľnica z č. l.
661 spisu, odpovede na lustráciu v databáze súdov z č. l. 663 spisu, odpovede na lustráciu v GP z č.

l. 664 až 665 spisu, odpovede Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov z č. l. 666 až 675
spisu, odpovede na lustráciu v SP z č. l. 676 spisu, odpisu registra trestov z č. l. 680 spisu.

Obžalovaný vo výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 26.7.2017 uviedol, že išiel z Chmeľnice do Starej
Ľubovne a ako vyšiel zo zákruty bol pred ním autobus, ktorý bol obiehaný H. F. bielej farby, pričom keď

ho obžalovaný zbadal, tak uvedené vozidlo bolo asi v strede autobusu a preto začal prudko brzdiť, aby
sa čelne nezrazili a to vozidlo sa stihlo zaradiť pred autobus. Uviedol, že ako brzdil tak sa dostal do
šmyku a narazil uvedenému vozidlu do zadnej časti, pričom ak by nebrzdil určite by sa predkami zrazili,
pričom nabúral do jeho zadnej časti, teda do jeho boku prednou časťou svojho auta a po nehode ostali
obe autá stáť, auto obžalovaného na ceste, otočené smerom naspäť na Chmeľnicu, F. bolo tiež otočené,

a to smerom na Ľubovňu, boli od seba 20 až 30 m.

Následne uviedol, že vyšiel z auta, obzrel svoje auto, rozbitý bol celý predok - chladič, stena, pričom
doplnil, že k zrážke došlo asi 80 metrov od zákruty; uviedol, že po nehode autobus stál vedľa F. a šofér
autobusu a F. čosi riešili, šofér F. bol v aute a šofér autobusu kričal niečo cez bočné okienko z autobusu.

Potom prišli ďalšie autá. Poukázal na to, že jeho auto hneď po zrážke ostalo stáť celé v jeho jazdnom
pruhu, otočené na Chmeľnicu, potom mu ho tam asi ľudia posunuli z jeho pruhu do protiidúceho pruhu,
lebo tam chcela prejsť Tatra s drevom a bol tam ešte autobus a to F.. Autobus ostal stáť v pruhu smerom
na Chmeľnicu, stiahnutý na krajnicu, F. ostalo stáť ako sú prerušované čiary, vlastne v strede vozovky.
Tatra, ktorá chcela prejsť, išla smerom od Chmeľnice do Ľubovne. Potom ľudia začali zastavovať obidva

pruhy, ale aj tak niektorí pomedzi nich prechádzali. Uviedol, že prišli hasiči a záchranka, policajti prišli
asi do 5 alebo 10 minút.
Na kladené otázky uvádzal, že:- autobus, ktorý bol predbiehaný, ostal na danom mieste po nehode 7 až 10 minút, lebo kričal, že musí
hovoriť s dispečingom, že má ľudí v autobuse a asi keď mu cez dispečing povedali, že má ísť ďalej, tak
išiel svojím smerom, pričom potom ho prizvali späť policajti, teda, že keď pôjde naspäť aby sa zastavil,

oni tam stáli ešte asi pol hodinu, možno aj hodinu, nevie to presne a potom keď autobus prišiel naspäť,
tak ho policajti pýtali vodičák a papiere od autobusu;
- že autobus po nehode zasahoval do vozovky vodičovou časťou, od pruhu krajnice to bolo si meter a
pol, meter 20 alebo meter, celkom sa stiahol za krajnicu;
- že podľa neho po prejedení zákruty zbadal vozidlo F. od seba asi vo vzdialenosti 80 až 120 metrov,

nevie presne;
- že vozovka bola vtedy suchá, vysolená, biela, na krajnici bol ľad;
- autobus po nehode stál zarovno s vozidlom H. F.;
- že pred brzdením strhol volant do krajnice do svojej strany;
- rýchlosť mal 90 až 95 km za hodinu;
- kým vodič s autobusom úplne odišiel, tak stál, rozprával sa šofér s ľuďmi v autobuse cez bočné dvere,

ostal asi 2 minúty, vravel, že musí stíhať byť v danom čase v rámci spoja v inej dedine a keď videl, že
prišla záchranka, policajti, tak nasadol a odišiel preč.

Na hlavnom pojednávaní dňa 23.2.2018, vykonanom ešte pred spojením vecí na spoločné konanie (t.j.
ešte v samotnom konaní 1T/106/2017), obžalovaný uviedol, že nikoho nezbil, nikomu neublížil, že si s

poškodeným vzájomne nadávali.

Na kladené otázky udával, že :
- po zrážke ostali autá asi 30, 40 metrov; že vyšiel von, videl, že jeho auto má rozbitý celý predo, pričom
po minúte išiel ku poškodenému, či je nejako poškodený, ktorý sedel v aute, nemal bezpečnostný pás,

poškodený mu začal nadávať, on mu nadával tiež, šofér autobusu kričal niečo, že či mu bolo treba pchať
sa dopredu, potom prišli ostatní, čo išli za obžalovaným, podľa spisu vie, že tam bol starosta z Plavnice,
bol tam šofér autobusu a títo začali volať hasičov a záchranku; ten starosta tam bol hneď pri F., pýtali
sa, či nie je niekto zranený, či nemá niekto v aute deti;
- poškodený nevystúpil pokiaľ obžalovaný bol pri aute prítomný, sedel v aute;

- že bol pri aute poškodeného vo vzdialenosti zo tri, štyri metre, dva a pol metra, nevie koľko presne;
poškodený mal dvere pootvorené;
- že videl zranenia na tvári poškodeného X. - ukazoval pri tom ľavou rukou na vonkajšiu stranu očnice
bližšie ku spánku a uvádzal, že poškodený to mal napuchnuté, podliatinu, niečo také to bolo a že v
ľavej ruke si držal okuliare; on stál pri vodičových dverách asi od neho tri metre, lebo ešte bližšie pri

ňom bol ten starosta, s ktorým sa poškodený rozprávali normálne, ale poškodený s vodičom autobusu
si vykrikovali, že načo to obehoval, načo mu to bolo treba;
- autobus stál prakticky zarovno s F., smeroval na Plavnicu alebo na Chmeľnicu a odstavený bol tesne pri
krajnici, skoro na zelenej tráve, a šofér autobusu cez okienko si s poškodeným vykrikovali, či sa hádali;
potom začal šofér autobusu volať, nepamätá si to presne, ale boli tam aj ľudia v autobuse, pozerali na

tú nehodu a ten starosta obce potom povedal, aby išiel k svojmu autu upozorniť ostatných, že je tam
nehoda, tak išiel späť ku svojmu autu, čo bolo asi po minúte alebo dvoch ako sa tam zdržal;
- s poškodeným ešte osobne v tom čase a v tom mieste bol v kontakte ešte len vtedy keď dávali doklady
polícii a podroboval sa dychovej skúške;
- v ten deň bola zima, sneh; vozovka bola vysolená a po krajnici bol ľad;

- zdržal sa na mieste dopravnej nehody celkom asi 15 minút ako prišli hasiči, odpájali mu baterku,
zasypovali to tam a potom prišla odťahovka a brala auto; keď prišli policajti bol ešte na mieste, len šofér
autobusu išiel preč, lebo mal ľudí, mal linku, takže musel ísť preč, a že sa zastaví večer, keď sa bude
vracať z linky naspäť;
- nebol v blízkosti motorového vozidla poškodeného a nedotýkal sa ani jeho, ani jeho auta.

Pri odstraňovaní rozporov danej výpovede s jeho výpoveďou v prípravnom konaní z 25.8.2016 ohľadom
zranení poškodeného uviedol, že aké mal poškodený presne zranenia nevie, nepamätá si to, nevie
vysvetliť prečo pri skoršej výpovedi sa k tomu aké to boli zranenia nevedel vyjadriť; obdobne nevysvetlil
ani rozpor jeho výpovede s uvedenou skoršou výpoveďou, v ktorej uviedol, že prišiel k poškodenému,

pričom sa postavil k dverám vodiča.

Poškodený M. X. na hlavnom pojednávaní 26.7.2017 uviedol, že sa vracal smerom od Starej Ľubovne,
išiel z mesta, kde je rýchlosť 70-tka, potom zrýchlil asi na 90 km, po ľavej strane bola čerpačka Tankol anásledne začala prerušovaná čiara, ešte predtým bol zaradený za autobusom, potom sa vyklonil, oproti
nešlo nič a začal predbiehať asi 90 km rýchlosťou, pričom keď bol asi na úrovni jeho predného kolesa v
diaľke oproti zbadal zelené vozidlo, asi M. (ďalej tiež iba „M.“), zaradil sa pred autobus a keď už bol pred

autobusom, asi 10 alebo 20 metrov pred ním to zelené vozidlo sa začalo stáčať na ceste, išlo rýchlo ale
vo svojom pruhu, on už bol pred autobusom ďalej, to vozidlo sa začalo stáčať asi 10 - 20 metrov pred
ním a na to mu predným nárazníkom začal šúchať bok a zachytil sa do zadného kolesa na ľavej strane,
následne vozidlo poškodeného sa otočilo naspäť smerom k Ľubovni a ako zastalo tak autobus pribrzdil,
zastavil sa predkom na úrovni prednej časti vozidla poškodeného, v podstate mu pozeral do okna.

Uviedol, že zapol výstražné svetlá, odopol si pás, vzal si vestu a na to k jeho autu pribehol obžalovaný,
otvoril dvere, povedal „ty starý chuj“ a začal ho mlátiť päsťami, kde poškodený dostal asi 10 rán, ostal
otrasený, vystúpil z auta, obliekol si vestu, išiel na druhú stranu svojho auta; že obžalovaný si pýtal
telefónne číslo vodiča autobusu, že poškodený s vodičom autobusu vôbec nekomunikoval, dal za auto
výstražný trojuholník; potom prišla polícia, povedal im, že bol napadnutý a videli ako vyzerá a tak ho

záchranka viezla do nemocnice.

Na kladené otázky uvádzal, že:
- nemá predstavu v akej vzdialenosti od neho vozidlo obžalovaného keď ho prvýkrát zbadal, možno je
to 200 až 300 metrov;

- po nehode autobus na mieste ostal krátko, povedal, že sa ponáhľa lebo má linku a odišiel;
- autobus sa odvtedy, čo pristavil pri jeho vozidle, nepohol, oni si dali tie čísla, povedal, že má linku a
išiel ďalej;
- medzi jeho vozidlom a autobusom po nehodebolo na šírku asi dva metre, pričom autobus podľa neho
došiel až po tej bitke; autobus mal predok z priameho smeru oproti jeho autu asi meter pred jeho autom;

- autobus odišiel ešte pred príchodom polície;
- keď prebiehal útok zo strany obžalovaného poškodený uviedol, že nijak nereagoval, bol z toho
prekvapený, otvoril dvere, padli tie tri slová a potom boli rýchle údery, následne obžalovaný išiel ku
šoférovi autobusu, vypýtal si to číslo a odišiel ku svojmu autu, pričom vie, že ho ešte odsunul niekde ku
zvodidlám, kde podľa poškodeného sa policajt rozčuľoval

prečo to urobil, avšak poškodený to nevidel, len to vyplynulo z rozprávania, lebo policajt uvádzal, že
auto nie je tam, kde by malo byť;
- pri zrážke až do zastavenia vozidla poškodený nebol doudieraný, jeho názor je, že všetky jeho zranenia
boli zapríčinené bitkou;

- kým autobus stál pri jeho vozidle, ostatné autá ostali stáť, až keď tam bola polícia tak autá prechádzali;
-uviedol,žemalodlomenýzub,podliatinupodľavýmokom,prerazenúperu,narazenéčeľuste-nemohol
asi tri dni ani jesť, a ešte mal podvrtnutú krčnú chrbticu; na PN bol a len ležal, to boli zlé stavy - bolesti,
závrate. bol na liekoch a injekciách, hospitalizovaný v nemocnici nebol;
- je, i v tej dobe bol, obchodný zástupca vo firme INTEKAUTO, s.r.o., ktorá sa zaoberá predajom

autosúčiastok, z rána vybavuje objednávky a potom ich rozváža klientom; treba manuálne naložiť,
vyložiť, niekedy aj niečo ťažšie, niekedy sú len také drobnosti; s klientmi je pri dodávke v osobnom
kontakte; objednávky vybavuje v sídle firmy, kde sú dvaja s majiteľom; v Prešove za ním zákazníci
dochádzajú aj do sídla firmy, mimo Prešova to rozváža;
- krčnú chrbticu nemal fixovanú počas liečby;

- počas jazdy pred zrážkou mal zapnutý bezpečnostný pás - má ho stále; ním vedené vozidlo malo
airbag predný, ale nedošlo k jeho aktivácii;
- čo sa týka bolestného, uplatnil si škodu tu; má jednu poistku úrazovú, tam dostal niečo v rámci PN,
nevie v akej výške; bolestné si u poisťovne obžalovaného neuplatnil, nevie či si ho môže uplatniť v
poisťovni, ako to je;

- v dôsledku zranení prakticky nerobil nič, iba ležal, žije sám, je vdovec, takže domáce práce mu musela
chodiť robiť dcéra; venuje sa chate, ktorú má, takže nechodil ani tam vtedy; lyžuje rekreačne, takže
vtedy ani nelyžoval;
- po dopravnej nehode on osobne sa nerozprával o ničom so šoférom autobusu;
- úderom sa bránil tak, že len nastavil ruky, takže niektoré rany stlmil rukami;

- v minulosti problémy s krčnou chrbticou nemal, nebol liečený na chrbticu;
- keď ho fyzicky napádal obžalovaný, sedel v aute, ako trhal obal z výstražnej vesty tak on dobehol a
poškodený nemal šancu ujsť, len toľko čo nastavil tie ruky; obžalovaný bol podľa neho agresívny;
- práceneschopný bol asi 24 dní;- klientov má aj zo Starej Ľubovne;
- vtedy v Starej Ľubovni bol ako u posledného v AP Servis pri bývalej Skrutkárni;
- v čase nehody bola cesta suchá, posolená.

Vo vzťahu k rozporu s jeho tvrdením vo výpovedi v prípravnom konaní dňa 20.3.201, kedy uvádzal,
že vozidlo obžalovaného zbadal až po tom, ako sa zaradil pred autobus, pričom bol to dosť dlhý čas
uviedol, že bol na úrovni predného kolesa autobusu, vtedy vyšiel zo zákruty obžalovaný a on sa zaradil
pred autobus.

Na hlavnom pojednávaní dňa 23.2.2018 vykonanom pred spojením vecí na spoločné konanie (t.j.
ešte v samotnom konaní 1T/106/2017) poškodený uviedol, že po zastavení vozidla si odopol pás,
zapol výstražné svetlá, načiahol sa po reflexnú vestu v skrinke vedľa vodiča, na čo sa rozleteli dvere,
obžalovaný začal nadávať „ty starý chuju“ a päsťami ho biť do oblasti tváre, pričom niektoré údery odrazil
rukou, možno tri, ostatné dostal, kde obžalovaný ho udrel asi desaťkrát, po čom ostal otrasený tak ešte

chvíľu ostal v aute, potom vyšiel z auta, dal trojuholník za auto a prakticky za chvíľu tam boli policajti,
pričom ešte
predtým sa pristavil autobus, vodič autobusu, ktorý išiel za ním, by tú bitku mal prakticky vidieť. Vodič s
obžalovaným spolu komunikovali, vymieňali si telefónne čísla alebo čo, on sa do nich nemiešal, potom
povedal vodič autobusu, že sa ponáhľa a išiel preč, rozprávali sa cez vodičove okienko. Obžalovaný

išiel k svojmu autu a už prišli policajti, kde v prvom rade poškodený policajtovi uviedol, že bol fyzicky
napadnutý, on to na ňom videl a zavolal záchranku a tá ho zobrala do nemocnice. Uviedol, že mal
pomliaždené oko, myslí, že pravé, lebo na ľavej strane hore mal zub, nevie, prešli už dva roky; potom
uviedol, že myslí, že skôr ľavé, lebo sa mu potom ťahala modrina dole po líci. V nemocnici robili
vyšetrenia, lebo vravel, že ho bolí krk, bolo mu nevoľno, zle sa cítil; z nemocnice išiel na políciu podať

trestné oznámenie, potom po neho prišiel švagor z Prešova; na polícii mu bolo tiež zle, tak povedali, že
má ísť ešte k lekárovi, tak ešte v Prešove išiel na pohotovosť, kde mu dali lieky. V pondelok išiel k svojmu
lekárovi a ten ho poslal na ďalšie vyšetrenia; bol na PN dokopy 21 dní, chodil na neurológiu ohľadne
chrbtice, dávali mu injekcie, lieky, stále mal také nevoľnosti.

Na kladené otázky uvádzal, že :
- vodičom autobusu nerozprával, nehádal sa s ním, vôbec to nekomentovali;
- predtým ako mal byť napadnutý obžalovaným, s ním nik iný nerozprával keď bol v aute, sedel v aute,
mal dvere zatvorené, obžalovaný pribehol a mlátil; celkovo počas doby, kým ešte po dopravnej nehode
sedel v aute, nerozprával sa na tom mieste s inou prítomnou osobou;

- obžalovaný otvoril na jeho aute ľavé dvere, vodičove;
- autobus zastal asi päť, osem, desať metrov od prednej časti jeho auta, pričom jeho po nehode otočilo
do protismeru a šofér autobusu mohol vidieť cez okno predné alebo cez bočné do jeho auta;
- mal podvrtnutú krčnú chrbticu; tu požadovaný nárok na náhradu škody neuplatnil v inom súdnom
konaní; doposiaľ z ním požadovanej náhrady škody zo strany obžalovaného mu nebolo nič uhradené;

má poistku, dostal asi 300,- eur, presne kedy nevie, je to životná poistka a tam je aj na úraz, myslí, že
tam sa berie doba liečenia pri úraze, že sa to berie na deň;
- bránil sa len čo ruku zdvihol, lebo človek keď sedí v aute nemá nejakú pohyblivosť, asi tri údery išli
do ruky, všetky údery išli na hlavu.
- obžalovaný bol divoký, zúrivý;

- krvácal z pery, mal zub zlomený a peru preseknutú;
- v čase nehody cesta bola suchá, viditeľnosť normálne ako cez deň, to bolo poobede;
- dostal zhruba desať úderov, obžalovaný udieral oboma rukami, človek to nepočíta;
- jeho auto malo airbag; neotvoril sa, lebo on mu prakticky narazil do zadného kolesa;
- pri nehode určite neutrpel zranenia;

- bezprostredne po dopravnej nehode zranenia ani necítil, lebo on mu narazil, sa tak šúchal a s
nárazníkom mu poškodil zadnú pneumatiku, takže ešte pokračoval v jazde ale tým, že to koleso bolo
poškodené, tak sa auto vytočilo, čo nebolo ani o 180 stupňov, možno o takých 150, ako keď niekto ide
a prudko zabrzdí;
- keď obžalovaný otvoril tak sa pozrel na neho a potom mu už hlava lietal;

- jeho vozidlo bolo od vozidla obžalovaného asi nie ďaleko, lebo ho nevnímal, ale ako rýchlo k nemu
prišiel, asi tak 20, 30 metrov; vie, že ešte obžalovaný tam auto presúval po tom incidente, lebo policajt
bol zlý, že mu tam stopy pomazal alebo ako;- obžalovaný k nemu skôr bežal, lebo nevnímal kde nechal auto, len vnímal, že niekto takých 5 - 6 metrov
letí k nemu, lebo mal tú vestu a pozrel, že niekto sa približuje, že sa rýchlo blížil;
- údery by povedal, že boli pomerne dosť silné, je to mladý človek, dobre stavaný, určite ho nehladkal;

- zopakoval svoj názor, že všetky úrazy, ktoré mal, boli skrz tej bitky;
- prvému oznámil, že bol napadnutý, policajtovi hneď keď prišli, ako dal občiansky preukaz povedal, že
bol napadnutý a on to aj videl na ňom a zavolal záchranku.
- v tom čase autom išiel zo Starej Ľubovne, robí tu rozvoz, zásobuje autoservisy súčiastkami, vracal sa
už domov do Prešova, pričom ako posledný pred tou cestou navštívil v Starej Ľubovni AP Auto, ako je

stará Skrutkáreň, ktorý opúšťal asi pred nehodou 15 minút, 10 - 15 minút, čas pokým došiel na miesto
nehody, pričom cestou z daného servisu sa nikde nezastavil, v tom servise pred odchodom rozprával s
majiteľom servisu a jeho zamestnancom, s ktorými sa poznal dlhšie, ten styk je obchodný.

V tejto súvislosti súd pre úplnosť poukazuje na to, že voči vykonaniu výsluchu poškodeného na hlavnom
pojednávaní dňa 23.2.2018 obhajca obžalovaného vzniesol námietky poukazujúc na to, že výsluch

navrhli obe strany a vykonal ho súd. V tejto súvislosti súd poukazuje jednak na to, že obhajca danú
námietku vzniesol až po vykonaní výsluchu samosudcom a až predtým, ako mu bolo umožnené klásť
poškodenému otázky; navyše súd poukazuje na nedôvodnosť námietky i s poukazom na ustanovenie
§ 261 ods. 4 Tr. por..

Z výpovede svedka Q. M. na hlavnom pojednávaní dňa 16.8.2017 vyplynulo, že pri predbiehaní
autobusu, ktorý svedok viedol, došlo k dopravnej nehode, čo vnímal tak, že auto, ktoré vyšlo od
Chmeľnice, sa radilo nejak ku zvodidlám, svedok sa tiež zaradil na pravú stranu, aby umožnil to
minutie; vnímal to tak, že to auto ide plynule, ale následne ho začalo točiť, potom došlo k zrážke. Auto
obžalovaného sa po nej pohybovalo dozadu za svedka, to druhé ostalo stáť po zrážke, tak to vnímal,

že sa nepohybovalo ďalej. Poškodený ostal sedieť v aute a ten druhý utekal alebo sa ponáhľal k nim a
pýtal sa svedka či videl čo sa stalo, že ho chcel zabiť. Svedok mal hovor z dispečingu a obžalovaný išiel
k poškodenému, k autu a kričal na neho; svedok to už potom nevnímal, lebo sa otočil chrbtom, mal opäť
hovor z dispečingu; medzitým tam začali prichádzať od Chmeľnice ďalšie autá, pričom počul niekoho
ako hovorí: „Čo to robíte?“ ale svedok to nesledoval. Potom sa svedka ešte pýtal jeden z vodičov, ktorí

tam došli následne, čo sa stalo a svedok nechal kontakt keby prišli policajti a v jazde pokračoval; ako sa
vracal z obce Šambron, asi o 15:45 hod., ho tam na ceste policajti pristavili a robili príslušné úkony.

Ďalej na kladené otázky svedok uvádzal, že :
- sa nevie po takom čase presne vyjadriť kde sa nachádzalo vozidlo, ktoré ho obiehalo, v čase keď sa

svedok s autobusom uhýbal, vnímal, že ho obieha, v spätnom zrkadle, žiadne auto vtedy oproti nešlo,
bol to normálny obiehací manéver, bola tam prerušovaná čiara, potom vnímal už len zrážku, podľa neho
by to vyšlo keby obžalovaný nezačal brzdiť, ale nevie či brzdil;
- vozidlo, ktoré ho obiehalo, nevnímal keď zbadal vozidlo vpredu, uprel zrak na to druhé vozidlo, lebo
mal pocit, že ide rýchlo, že dosť reže zákrutu, a to bol len taký inštinkt, že sa dal napravo aby im to

vyšlo, pričom sa stiahol tak ako je krajnica označená hrubou čiarou, predná časť autobusu potom ostala
trochu za ňou, alebo na nej, presne to nevie;
- vozidlá sa zrazili pred ním, ale nevie v akej vzdialenosti, zrejme to bolo už v jeho pruhu, alebo na
prerušovanej čiare, pričom on potom s autobusom plynule zastavoval, ako došlo k zrážke tak zastavil,
už ďalej nepokračoval, vozidlo od Chmeľnice skončilo za ním, myslí si, že ostalo v jeho pruhu, ale nie

je si istý, bolo asi 100 m za autobusom, druhé vozidlo ostalo pred ním, takže on zastavil, ale nevie ako
ďaleko od neho, videl ho pred sebou;
- nepamätá si či rozprával s poškodeným, rozprával s tým, ktorý sa pýtal čo sa stalo; pamätá si ako ten
druhý šofér utekal k autu, ktoré ho obiehalo, pričom videl ako k nemu prišiel a ako mu kričal do auta, ale
potom mal znovu ten telefonát z dispečingu a už na nich nepozeral a ani to už nejako nevnímal; potom už

rozprával s tým pánom, ktorý tam prišiel ako prvý a dal mu telefónne číslo; prišiel až po hodine naspäť;
- kým bol s autobusom na mieste nehody, myslí že neprechádzali okolo autobusu a okolo zrazených
vozidiel iné vozidlá z jedného alebo z druhého smeru, nevidel to, nejak to nevnímal; na mieste nehody
sa zdržal možno 10 až 15 minút; v čase keď odchádzal, tam ešte neboli príslušníci polície;
- v tom čase vozovka bola suchá, boli aj úseky kde boli ako keby jazyky zamrznuté;

- kým tam bol, vyšiel i z autobusu von, a to keď som volal s dispečingom;
- keď vodič Volkswagenu išiel k Fiatu zrýchleným krokom aj na svedka pomaly kričal či videl čo sa stalo,
bol rozčúlený, svedok myslel, že mu ide niečo dohovárať;- zo strany svedka nebolo prudké pribrzdenie, len také spomaľovanie, aby sa mohli minúť; zastavil keď
došlo k zrážke; nespomaľoval kým nevidel auto oproti; v čase zrážky bola viditeľnosť dobrá, nesnežilo;
- nevidel u vodiča Fiatu zranenie po nehode, nebol zranený, nesťažoval sa; svedok už presne nevie,

lebo sa mu to pletie aj s tým druhým vodičom ako pribehol; svedok nevie presne či sám nebol pri vodičovi
Fiatu ako sedel za volantom, že či mu niečo nie je, to bol pri ňom určite ešte predtým ako dobehol vodič
Volkswagenu.
- dopravnú nehodu osoby, ktoré viezol v autobuse, určite videli, ich údaje nevie, osobne ich nepoznal;
- keď vodič Volkswagenu išiel k vodičovi auta Fiat bol tam nahnutý ale nevie či mal aj hlavu vnútri, to

nevidel; kričal, bol rozčúlený, kričal „ si ma chcel zabiť“; svedok potom telefonoval s dispečingom, potom
tam prišiel nejaký pán z áut, ktoré došli následne, oni išli pešo k Fiatu a svedok počul „nechajte ho, čo
robíte“;
- po dopravnej nehode svedka navštívil vodič Volkswagenu, bolo to na autobusovej stanici v ten deň
medzi 17:30 až 18:00 hod. večer a chcel od svedka aby menil výpoveď inak ako to videl, svedok mu
však ani nedal priestor, zavrel dvere na autobuse, povedal mu choď preč, pričom on svedkovi povedal

aby nevypovedal ako to videl, asi takou formou, a ešte to zranenie vodiča Fiata aby svedok povedal, že
vzniklo pri dopravnej nehode; núkal svedkovi 50,- eur, hodil ich na zem do autobusu, bolo to celých 50,-
eur, jedna bankovka, a utekal k autu, že ujde, na čo svedok peniaze zdvihol, utekal za ním, postavil sa
pred kapotu a spýtal sa ho čo to robí a peniaze mu vrátil, viac sa už za svedkom neukázal; toto svedok
na polícii neuviedol lebo tam také otázky nepadli či bol ovplyvňovaný;

- autobus, ktorý bol vtedy na mieste nehody, je vybavený tachografom.

Dňa 17.1.2019 svedok Q. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že keď obžalovaný bežal k autu, tak
sa svedka pýtal či videl, že ho chcel zabiť, potom prišiel k tomu autu a svedok telefonoval s dispečingom;
potom tam prichádzali ďalší ľudia, a to už len z počutia vie, že tam kričali, aby ho nechal, teda aby

obžalovaný nechal toho vodiča, pričom svedok mu videl iba chrbát a že kričal na neho, že ho chcel
zabiť. Svedok po nehode vystúpil z autobusu a chcel pozrieť poškodeného a obžalovaný po nehode,
jeho auto ostalo za autobusom, utekal a vtedy sa svedka pýtal, že či videl, že ho chcel zabiť a utekal
k poškodenému. Svedok potom zobral telefón a volal s dispečingom, že nemá nič poškodené a potom
prichádzali už ďalší ľudia od Chmeľnice a vtedy počul, že kričali, čo to robíte, nechajte ho, asi v takom

znení to bolo. Obžalovaný bol pri poškodenom, dvere na aute boli otvorené. Svedok po dohode s
dispečingom, keďže nemal nič, odišiel.

Ďalej na kladené otázky svedok uvádzal, že :
- keď stál okolo neho prechádzal obžalovaný vonku medzi autobusom a bielym pick upom, nevie presne

koľko to bolo metrov, bolo to v prednej časti autobusu, medzi autobusom a tým autom, ako aj, že bol v
šoku čo sa stalo, tiež to tak trochu prežíval a že obžalovaný bol nervózny;
- ako prišiel obžalovaný k tomu autu nevie povedať, lebo sa potom otočil keď telefonoval, lebo dobre
nepočul, potom tam prichádzali tí ďalší ľudia, otočil sa nazad, videl jeho chrbát, ale nevidel čo sa tam
dialo; pri vodičovi boli predné dvere otvorené a tam stál obžalovaný, videl ho zohnutého, videl ramená a

chrbát, zadnú časť, nohy; či kričal aj keď bol zohnutý, resp. pri aute vodiča nevie, toto už nezaregistroval;
nevie ani ako reagoval obžalovaný na tých iných ľudí, ktorí mali uvádzať, aby ho nechal, lebo potom už
odchádzal a tomu už nevenoval pozornosť; nevie či bol obžalovaný v čase keď on odchádzal z miesta
nehody ešte zohnutý nad poškodeným, to nezaregistroval, tomu nevenoval pozornosť;
- po nehode ho obžalovaný kontaktoval, bol za ním večer na autobusovej stanici, aby vypovedal nejak

inač, nevie čo to malo znamenať, nejak, že ho nezbil, asi v takom znení. Keď sa svedok vracal z linky tak
ho zastavili policajti na tom mieste, keď išiel z opačného smeru, a videl, že ten poškodený bol zranený;
povedal obžalovanému na stanici, že to nevidel a nevie čo bude vypovedať; videl na poškodenom to
oko, že má napuchnuté, i zub videl; obžalovaný mu povedal aby vypovedal, že toto zranenie sa stalo
pri nehode - v súvislosti s tým následne uvádzal, že na autobusovej stanici to bol prvý prípad, tam ešte

neboli mu núkané peniaze, to bol druhý prípad, vtedy obžalovaný prišiel do areálu garáží Bus Karpaty,
tam ho oslovoval zase a dával mu tie peniaze, teda prišiel do garáží, vošiel za svedkom do autobusu,
kde svedok sedel za volantom, a tam mu zase hovoril, aby nehovoril to čo videl a tak a hodil mu 50,-
eur, bola to jedna bankovka, k nohám a z autobusu vybehol, na čo svedok vybehol za ním, obžalovaný
sadol za volant, ešte neodchádzal, svedok mu tie peniaze vrátil, že čo to robí, on naštartoval a odišiel

preč; odvtedy ho nekontaktoval;
- k predchádzaniu uviedol, že cesta je tam dosť široká, on poškodenému už aj uvoľňoval, ešte nevidel
auto, že prichádza ten Volkswagen, ale už sa pomaly uhýňal; podľa svedka keby nebolo brzdenieobžalovaného, boli by sa minuli bezpečne, je tam prerušovaná čiara, teda poškodený už sa pred svedka
prakticky zaraďoval;
- vtedy na ceste nebola súvislá vrstva snehu, boli tam nejaké jazyky ľadové, také škvrny zamrznuté po

celom úseku;
- ešte predtým ako k poškodenému pristúpil obžalovaný videl, že poškodený sedí za volantom, bol tiež
taký prestrašený; videl mu tvár zľava, ľavú stranu; nevidel na ňom v tom čase zranenia;
- bezprostredne po nehode s vodičom Fiatu mal svedok slovný kontakt, ale krátky, pýtal sa ho svedok
čo robíte, čo sa deje a on povedal neviem, videli ste to, niečo také, pričom svedok myslí, že poškodený

z auta vystúpil a išiel smerom k nemu ako on vystupoval z autobusu, potom si asi zase sadol do auta,
nie je si už istý; keď dobehol obžalovaný tak už bol zase za volantom.

Dňa 17.1.2019 vypovedal na hlavnom pojednávaní svedok T. X., ktorý uviedol, že išiel svojím autom
smerom na Starú Ľubovňu a za mierne točivou zákrutou pred rovinkou k benzínke Tankol videl na ceste
stáť bielu dodávku, asi Fiat, bola otočená smerom na Starú Ľubovňu; svedok vystúpil z auta, išiel k tej

dodávke, musel ju celú obísť, bola mierne otočená doprava, išiel k šoférovi a tam videl obžalovaného,
predtým sa vôbec nepoznali, ktorý stál pri dverách, ktoré boli otvorené a hovoril niečo v zmysle „jak
to jazdíš“. Svedok sa pýtal čo sa stalo, či treba niekomu pomôcť, na to obžalovaný odstúpil od auta
a išiel smerom na Starú Ľubovňu; svedok pristúpil k vodičovi, či mu treba pomôcť, či môže vstať, či
sa môže hýbať, on mu myslí povedal, že je len otrasený. Obžalovaný išiel smerom na Starú Ľubovňu,

svedok sa pýtal aj jeho či je všetko v poriadku, či nie je zranený, vravel, že všetko je v poriadku, že
nie je zranený. Tak svedok volal 112, že treba pomôcť ku nehode. Autobus stál na krajnici v smere na
Prešov. Ako svedok dovolal pochopil, že obžalovaný je asi vodič zeleného auta; potom prišli policajti,
nevie či aj sanitka ale policajti prišli lebo zabezpečovali to aj z jednej aj z druhej strany, dával im svoje
údaje a povedali mu, že môže ísť.

Ďalej na kladené otázky uvádzal, že:
- keď prišiel k vozidlu Fiat dvere boli otvorené a obžalovaný stál pri aute, pri šoférových dverách; jeho
presný postoj si už nepamätá, že keď obžalovaný išiel ku svojmu autu a prišli policajti tak svedok
pochopil, že je majiteľ zeleného auta, a že nehodu pravdepodobne zavinil vodič bieleho auta, keď
obžalovaný mu hovoril „jak to jazdíš“, bola to vtedy svedkova domnienka; obžalovaný bol pri otvorených

dverách pri vodičovi, presný postoj si nepamätá - v tejto súvislosti v rámci odstraňovania rozporov s jeho
skoršou výpoveďou (z 12.7.2017) poukázal na čas, ktorý odvtedy uplynul s tým, že ak pôvodne uvádzal,
že obžalovaný bol naklonený, tak asi bol naklonený;
- že keď svedok prišiel k autu, k ním, obžalovaný stál pri aute, šofér sedel v aute, a keď sa svedok opýtal
či treba pomôcť, čo sa stalo, tak obžalovaný sa otočil a od auta odišiel; vtedy sedle poškodený v aute,

keď sa svedok pýtal či mu treba pomôcť, či nie je zranený, povedal, že je otrasený a svedok nevidel na
ňom nič, že by krvácal alebo čo; v tom čase pri aute poškodeného neboli iní ľudia;
- v čase keď svedok zastavil svoje vozidlo, sa nenachádzali sa na danom mieste iné motorové vozidlá,
okrem tých čo spomínal, svedok prišiel prvý, za ním zastavovali ďalšie autá;
- obžalovaný keď odstúpil od auta išiel smerom na Starú Ľubovňu, potom ho videl až keď sám odchádzal,

ale obžalovaný bol v blízkosti svojho auta;
- vodiča autobusu svedok registroval až po dovolaní na 112, vonku pri autobuse;
- keď sa zhováral s vodičom bieleho auta, boli od seba asi v blízkosti jedného metra, nespomína si či sa
nenakláňal; videl tvár poškodeného zboku, on sa natočil na svedka, videl mu aj do tváre.

V súvislosti s posúdením odborných otázok týkajúcich sa dopravnej nehody, ku ktorej došlo 22.1.2016,
podalvprípravnomkonaníznaleckýposudokznalecJ..Q.W.,č.posudku14/2016,ktorývjehozáveroch
konštatoval, že obžalovaný jazdil s vozidlom M. X. bezprostredne pred dopravnou nehodou po suchej
asfaltovej vozovke mimo obce rýchlosťou 85,5 - 104,5 km/h, čo je na hranici prijateľnosti ohľadom
dovolenej rýchlosti 90 km/h v danom úseku, pričom na pohyb vozidla Fiat reagoval miernym natočením

volantu a prudkým brzdením, čím sa dostal preťažením, t.j. zaťaženie sa prenieslo na pravú časť vozidla,
následne došlo k šmyku a strate riaditeľnosti vozidla až k samotnému šmýkaniu a natáčaniu vozidla z
pravej strany vozovky do ľavej, protismernej, časti vozovky, kde došlo k zrážke s vozidlom Fiat. Prejazd
obžalovaného do protismerného pruhu podľa znalca mohol byť spôsobený viacerými skutočnosťami,
a to natočením riadenia obžalovaným, neúmernosťou brzdenia, povrchom vozovky s nerovnomerným

súčiniteľom adhézie, pričom podľa znalca techniku jazdy obžalovaného, resp. jeho reakciu na vzniknutú
situáciu nie je možné považovať z technického hľadiska za správnu a podľa znalca príčinou dopravnej
nehody z technického hľadiska bola nesprávna technika jazdy obžalovaného.J.. W. k technike jazdy poškodeného v podanom posudku uviedol, že tento jazdil s vozidlom Fiat
bezprostredne pred dopravnou nehodou po suchej asfaltovej vozovke pri predbiehaní autobusu na
začiatku akcelerácie rýchlosťou 83,0 km/h, počas predbiehania sa jeho rýchlosť zvýšila na 87,3 - 106,7

km/h, čo je i nárazová rýchlosť a uvedená rýchlosť je na hranici prijateľnosti ohľadom dovolenej rýchlosti
90 km/h v danom úseku.

Rýchlosť vozidiel v čase zrážky určil znalec u M. X. 23,2 - 31,9 km/h, u vozidla H. F. 87,3 - 106,7 km/h.
Zároveň konštatoval, že obžalovaný mohol zabrániť dopravnej nehode ak by s vozidlom M. X. neprešiel

do protismerného pruhu, t.j. správnou technikou jazdy ak by na začiatku svojej reakcie na Fiat plynule
pokračoval v jazde aj vyššou ako vypočítanou rýchlosťou 85,5 - 104,5 km/h, kedy by sa podľa neho
minul s vozidlom Fiat+ poškodený podľa znalca mohol zabrániť nehode v prípade rýchlosti vyššej ako
115,0 - 124,0 km/h, kedy by toto vozidlo minulo miesto zrážky, teda bolo by v čase zrážky už za ním,
pričom podľa znalca poškodený neohrozil ani neobmedzil obžalovaného, lebo ten mohol prejsť úsek bez
zrážky za podmienky správnej techniky jazdy a správnej reakcie.

Po podaní obžaloby predložil obžalovaný znalecký posudok podaný znalcom J.. T. T., č. posudku
59/2017, ktorý ustálil, že 22.1.2016 v čase o 14:40 hod. po ceste I/68 viedol obžalovaný vozidlo M. X. v
smere od obce Chmeľnica smerom na mesto Stará Ľubovňa v jazdnom pruhu určenom pre jeho smer
jazdy a prechádzal pravotočivou zákrutou z jeho pohľadu, ktorá predchádza rovnému úseku cesty, na

ktorom došlo k dopravnej nehode medzi vozidlom M. X. a vozidlom H. F., ktoré v tom istom čase sa
pohybovalo po tej istej ceste v protismere, vedené poškodeným, pričom v čase cca 3,2 s pred zrážkou
poškodený predchádzal autobus idúci tým istým smerom prostredníctvom protismerného jazdného
pruhu a pravdepodobne zvyšoval rýchlosť svojho pohybu v snahe predbehnúť uvedený autobus a v
tom istom čase sa už na rovnom úseku cesty po prejdení pravotočivej zákruty vyhýbal obžalovaný

prostredníctvom pravej krajnice protiidúcemu vozidlu Fiat, ktoré sa v tom čase nachádzalo celým
jeho profilom v jazdnom pruhu vozidla VW. V danom čase bol asfaltový povrch krajnice na základe
vyhodnotenia dodanej fotodokumentácie mokrý a čiastočne zľadovatený; vozidlo VW sa pohybovalo
kolesami na jeho pravej strane po uvedenej krajnici a kolesami na jeho ľavej strane po suchom
asfaltovom povrchu vozovky, pričom v uvedenom okamihu sa začínalo vozidlo VW dostávať do šmyku

s najväčšou pravdepodobnosťou vplyvom rozdielnej adhézie pod kolesami na pravej a ľavej strane
vozidla VW, pričom počiatok dostávania sa vozidla VW do šmyku ešte nemohol byť rozpoznateľný pre
ostatných účastníkov cestnej premávky a vozidlo VW sa mohlo dostať do šmyku vplyvom vykonania
prudšieho manévru vyhýbania sa, resp. vplyvom pribrzdenia v oboch prípadoch zo strany vodiča, teda
obžalovaného. Ktorá z týchto dvoch skutočností nastala nie je možné podľa znalca z technického

hľadiska preukázať.

Ďalej J.. T. ustálil, že v danom okamihu sa vozidlo VW pohybovalo rýchlosťou cca 84,4 km/h a do
miesta zrážky potrebovalo prekonať dráhu cca 61,6 m; vozidlo Fiat sa pohybovalo v protismernom
jazdnom pruhu rýchlosťou cca 79,8 km/h, jeho vodič zrýchľoval a do miesta zrážky potrebovalo vozidlo

prekonať dráhu cca 75,2 m; autobus sa pohyboval v jazdnom pruhu určenom pre jeho smer jazdy
rýchlosťou cca 70 km/h a jeho vodič znižoval rýchlosť jazdy vplyvom ubratia plynu. V čase cca 2,0s
pred zrážkou vozidla VW s vozidlom Fiat vodič vozidla Fiat, teda poškodený, stále predchádzal autobus
idúcitýmistýmsmeromprostredníctvomprotismernéhojazdnéhopruhuapravdepodobnestálezvyšoval
rýchlosť svojho pohybu v snahe predbehnúť uvedený autobus a v tom istom čase sa vozidlo VW

dostávalo viditeľne do šmyku, a to jeho ľavým predným kolesom v mieste zadokumentovanej stopy
č. 6; pričom podľa znalca sa vozidlo VW pohybovalo rýchlosťou cca 84,4 km/h a do miesta zrážky
potrebovalo prekonať dráhu 33,4 m; vozidlo Fiat sa v danom okamihu pohybovalo rýchlosťou cca 83,2
km/h, zrýchľovalo a do miesta zrážky potrebovalo prekonať dráhu cca 48,0 m. Vodič autobusu začal
pravdepodobne nenáhle pribrzďovať autobus a v danom okamihu sa pohyboval rýchlosťou cca 67,7

km/h. Následne došlo k zaradeniu sa vozidla Fiat pred autobus do jazdného pruhu určeného pre smer
jazdy na obec Chmeľnica a jeho vodič pravdepodobne stále zrýchľoval, pričom k úplnému zaradeniu
sa vozidla Fiat do jazdného pruhu došlo v čase cca 0,5s pred zrážkou vozidiel a v tom čase už bolo
vozidlo VW v nekontrolovateľnom šmyku; došlo k zrážke vozidla VW s vozidlom Fiat, pričom vozidlo VW
narazilo v bočnom šmyku jeho prednou časťou rýchlosťou cca 32,0 km/h do ľavého boku vozidla Fiat,

ktoré sa v tom čase pohybovalo rýchlosťou cca 89,0 km/h. Približne v tom okamihu pravdepodobne už
prestal vodič vozidla Fiat zrýchľovať rýchlosť jeho pohybu. K zrážke vozidla VW s vozidlom Fiat došlo
v jazdnom pruhu určenom pre smer jazdy na obec Chmeľnica; vozidlo VW bolo následne odhodené
vplyvom zrážky späť, smerom do jazdného pruhu určeného pre jeho smer jazdy a zastavilo prednýmikolesami v mieste zadokumentovaných stôp č. 16 a č. 17, natočené prednou časťou do jazdného pruhu
pre smer jazdy na obec Chmeľnica. Od miesta zrážky po zastavenie prekonalo dráhu cca 6,4 m za
čas cca 1,7s. Ešte pred zadokumentovaním miesta dopravnej nehody bolo vozidlo VW presunuté do

fotograficky zadokumentovanej konečnej polohy v mieste zadokumentovaných stôp č. 11 a č. 12. Vozidlo
Fiat sa vplyvom zrážky a taktiež vplyvom rozdielnych adhéznych vlastností povrchov vozovky a krajnice
dostalotaktieždošmykuazastavilovkonečnejzadokumentovanejpolohevmiestezadokumentovaných
stôp č. 1 a č. 2, pričom vozidlo Fiat prekonalo od miesta zrážky po zastavenie dráhu cca 52,5m za
čas cca 4,4s. K zrážke vozidiel VW a Fiat došlo ešte pred prejazdom autobusu okolo miesta zrážky

a ku kontaktu autobusu s niektorým z uvedených vozidiel v čase priebehu nehodového deja nedošlo.
Vodič autobusu následne nenáhle zastavil autobus približne na úrovni konečnej polohy vozidla Fiat po
dopravnej nehode.

Podľa znalca J.. T. technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bolo predchádzanie autobusu
vodičom vozidla Fiat v čase, keď sa v protismernom jazdnom pruhu pohybovalo vozidlo VW vedené

obžalovaným, v dôsledku čoho došlo k ovplyvneniu jeho jazdy a vplyvom rozdielnej adhézie na povrchu
cesty sa vozidlo VW dostalo do šmyku s následným nekontrolovateľným prejazdom do protismerného
jazdného pruhu z jeho pohľadu, kde došlo k zrážke s vozidlom Fiat.

Znalec J.. T. taktiež vyhodnotil či by k stretu vozidiel VW a Fiat došlo za predpokladu, že vodič vozidla

VW, teda obžalovaný, by neznižoval rýchlosť jeho pohybu, pohyboval by sa konštantnou rýchlosťou
84,4 km/h, vodič vozidla Fiat, teda poškodený, by zrýchľoval tak ako v priebehu nehodového deja z
rýchlosti 79,8 km/h a autobus by sa pohyboval konštantnou rýchlosťou 70 km/h. Znalec uviedol, že
možno konštatovať na základe vykonanej počítačovej analýzy, že k vzájomnému stretu vozidiel VW
a Fiat by za vyššie uvedených predpokladov došlo; že vodič vozidla Fiat by v danom prípade nebol

schopný predbehnúť autobus bez toho, aby neprinútil vodiča autobusu a vodiča vozidla VW k zmene
rýchlosti a vodiča vozidla VW aj k zmene smeru jazdy. V dôsledku zmeny rýchlosti pohybu vozidla
VW, resp. v dôsledku zmeny smeru jazdy sa vozidlo VW dostalo do šmyku. V priebehu nehodového
deja podľa znalca obžalovaný nemohol s istotou odhadnúť, ako rýchlo sa vozidlo Fiat pohybuje a v
akom čase bude schopný poškodený predbehnúť autobus. Vodič autobusu M. nemal možnosť v danom

okamihu zabrániť zrážke medzi vozidlami VW a Fiat. Ku kontaktu s uvedenými vozidlami a autobusom
v priebehu nehodového deja nedošlo a vodič autobusu znižoval rýchlosť pohybu autobusu v priebehu
nehodového deja. Poškodený by zabránil v danom okamihu dopravnej nehode, ak by v danom úseku
nehodového deja nezačal vykonávať manéver predchádzania autobusu v čase, keď sa v protismernom
jazdnom pruhu pohybovalo vozidlo VW vedené obžalovaným. Obžalovaný by zabránil v danom okamihu

dopravnej nehode, ak by nevykonal náhlejšiu zmenu smeru pohybu na asfaltovom povrchu cesty s
rôznou adhéziou; zároveň však znalec konštatoval, že skutočnosť, že sa obžalovaný začal vyhýbať
s vozidlom vpravo a snažil sa znížiť rýchlosť jeho pohybu, nemožno považovať v danom prípade za
nesprávnu, nakoľko v danom okamihu sa v jeho jazdnom pruhu nachádzalo protiidúce vozidlo Fiat a
obžalovaný nemohol vedieť odhadnúť ako dlho bude poškodenému trvať predchádzanie autobusu.

Obaja znalci, J.. W. i J.. T., na svojich záveroch v písomne podaných posudkoch zotrvali i pri ich výsluchu
dňa 14.3.2019 na hlavnom pojednávaní, v rámci čoho zároveň v zásade J.. W. poukázal na to, že J.. T.
odlišne uvádzal konečné postavenie vozidla M. X. po dopravnej nehode, teda iné konečné postavenie
toho vozidla a z toho vychádza rozdiel v znaleckom posudku, pričom J.. W., vychádzal z konečnej

polohy, ktorú udala polícia a či došlo k posunu to nevie, ale technická príčina dopravnej nehody je tá,
ako je uvedená v jeho znaleckom posudku - pričom zo samotného znaleckého posudku J.. W. (viď napr.
str. 13 posudku - obr. 3 a 4) vyplývalo, že menovaný znalec ako konečnú polohu vozidla VW takto
určil jeho postavenie zaznamenané v zmysle zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody
stopami č. 11, 12 (ku ktorým v zmysle zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody bolo

uvedené „konečné postavenie vozidla po dopravnej nehode“), avšak v posudku ani vo výpovedi nijako
neodôvodnil spôsob alebo dôvody takéhoto pohybu vozidla do uvedeného miesta oproti obdobne v
zápisnici o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody popísanému bodu označenému ako stopa 16,
pričomzdokazovanianahlavnompojednávanívykonanéhopredvýsluchmiznalcovvyplývaloposúvanie
daného vozidla z konečnej polohy po zrážke.

Závery znalcov sa tak v zásadných otázkach dôležitých pre rozhodnutie vo veci ohľadom skutku
kladenom obžalovanému za vinu ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. zásadne líšili i po
ich výsluchu na hlavnom pojednávaní, na čo súd postupom podľa § 142 ods. 1 Tr. por. v spojení s § 147ods. 1 Tr,. por. pribral do konania Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline(ďalej tiež iba
„ÚSI“), ktorý v tejto veci podal znalecký posudok č. 46/2021.

V podanom posudku ÚSI poukázal na to, že znalec J.. Q. W. vypracoval znalecký posudok z konečnej
polohy vozidla VW, ktorá bola zdokumentovaná po jeho premiestnení z dôvodu uvoľnenia premávky
vozidiel, pričom zo stôp (fotodokumentácie PZ) na mieste nehody možno pomerne presne určiť skutočnú
polohuvozidlaVOLKSWAGENpozrážke,tedavdôsledkuuvedenéhoznalecJ..W.následneprispôsobil
parametre simulácie pohybu po zrážke (uhol natočenia vektora rýchlosti na začiatku simulácie, technicky

nereálny vzhľadom na dobeh vozidla do zrážky) tak, aby sa vozidlo VW pohybovalo do nesprávne
určenejkonečnejpolohyvozidla.Ajnaprieknesprávnejsimuláciipohybuvozidielpozrážkepritomznalec
J.. W. určil správne rýchlosti na začiatku nehodového deja, pričom ale nesprávne vyhodnotil techniku
jazdy vodičov a nesprávne určil technickú príčinu dopravnej nehody, kde poukázal ÚSI na to, že J.. W.
sa nezaoberal podstatnou problematikou, a to či vodič vozidla Fiat vytvoril kolíznu situáciu pre vodiča
vozidlaVWačibolozostranyvodičaVWadekvátneasprávnereagovaťpriečnympremiestnenímvpravo

a intenzívnym brzdením. Podľa ÚSI po vykonaní príslušných výpočtov možno konštatovať, že reakcia
vodiča vozidla VW (priečne premiestnenie vpravo a intenzívne brzdenie) bola správna a za daných
podmienok (zľadovatené oblasti krajnice a suchá vozovka) mohla viesť k vzniku a rozvoju smerovej
nestabilitydanéhovozidla.ZnalecJ..W.privyhodnotenítechnickejpríčinypredmetnejdopravnejnehody
nezohľadnil správne okolnosť, že na pravej krajnici sa mala nachádzať zľadovatená oblasť a že vozovka

bola suchá, pričom v prípade že vozidlo intenzívne brzdí za daných podmienok (ak sa pravými kolesami
pohybuje po uvedenej krajnici a ľavým po suchej vozovke) môže dôjsť k vzniku a rozvoju smerovej
nestability vozidla, a to aj pri správnej technike jazdy vodiča. V dôsledku uvedených nepresností podľa
ÚSI znalec J.. W. určil nesprávnu technickú príčinu predmetnej dopravnej nehody.

Ďalej podľa ÚSI znalec J.. T. T. vychádzal pri spracovaní posudku z okolností a skutkového stavu
zachyteného v spisovom materiáli, pričom správne vyhodnotil stopy na mieste nehody a správne
určil skutočnú konečnú polohu vozidla VW po zrážke. Na základe takýchto vstupných parametrov
vykonal analýzu priebehu nehody, ktorej výsledky vo veci určenia technickej príčiny dopravnej nehody
v technicky prijateľnom rozsahu korešpondujú s výsledkami analýzy priebehu nehodového deja a

technickou príčinou dopravnej nehody určenou samotným ÚSI, ktorý súčasne poukázal na to, že v
znaleckom posudku J.. T. nevykonal výpočty ktoré by preukazovali skutočnosť, že za daných okolností
bolo zo strany vodiča vozidla VW opodstatnené reagovať priečnym premiestnením vpravo a intenzívnym
brzdením, ale iba preveril k akému priebehu by došlo ak by vodič vozidla VW na predmetnú situáciu
nereagoval (ani brzdením ani vyhýbaním vpravo); bolo však relevantné vyhodnotiť otázku, či bolo

opodstatnené intenzívne brzdiť; avšak napriek uvedenému znalec J.. T. správne stanovil problematiku
technickej príčiny predmetnej dopravnej nehody.

Na základe podrobných analýz, simulácií a výpočtov, premietnutých do grafických znázornení priebehu
nehodového deja (viď najmä str. 40 až 59 znaleckého posudku podaného ÚSI), znalecký ústav dospel k

záveru, že technickou príčinou dopravnej nehody bola predovšetkým nesprávna technika jazdy vodiča
vozidla Fiat - teda poškodeného, a to skutočnosť, že poškodený uskutočňoval predchádzanie autobusu
takým spôsobom, že z technického hľadiska ohrozil vodiča vozidla VW - teda obžalovaného (vytvoril
kolíznu situáciu) na čo reagoval obžalovaný intenzívnym brzdením a smerovaním vozidla vpravo na
krajnicu so zníženými adhéznymi vlastnosťami - čo bola podľa ÚSI opodstatnená reakcia vodiča vozidla

VW, avšak v dôsledku uvedených podmienok došlo k vzniku a rozvoju smerovej nestability vozidla
VW, ktoré v bočnom šmyku prešlo z pravej krajnice, cez pravý jazdný pruh až do protismerného
jazdného pruhu, kde došlo k zrážke s oproti idúcim vozidlom Fiat, ktoré sa tesne pred miestom zrážky
vrátilo do svojho jazdného pruhu. Súčasne ÚSI poukázal na to, že z technického hľadiska je veľmi
pravdepodobné, že technika jazdy obžalovaného na začiatku nehodového deja nebola správna, nakoľko

sa pravdepodobne pohyboval rýchlosťou jazdy vyššou (a to asi 95 km/h), ako bola rýchlosť pre daný
úsek maximálne dovolená (90 km/h), avšak táto skutočnosť podľa názoru ÚSI nemala priamy príčinný
vzťah so vznikom dopravnej nehody, nakoľko aj vo vzťahu k rýchlosti jazdy 90 km/h bola obžalovanému
ako vodičovi vozidla VW vytvorená kolízna situácia, pričom je veľmi pravdepodobné, že aj pri rýchlosti
90 km/h by došlo k vzniku a rozvoju smerovej nestability vozidla VW. Nesprávna technika jazdy

poškodeného ako vodiča vozidla Fiat bola tým prvkom nehodového deja, ktorý jednak vyvolal kolíznu
situáciu a súčasne vodičovi vozidla znemožnil zabrániť predmetnej dopravnej nehode - podrobne k jazde
poškodenéhoŚIvposudkovejčastipoukázalnato(str.61až64posudku),žepoškodenýsarozhodolpre
predchádzanievmiestekdejetodovolené,avšakVWsavtomčasenachádzalvzakrytejoblastivýhľadupoškodeného a poškodený predchádzal vozidlo (autobus) v miestach kedy nemal pred sebou rozhľad
na takú vzdialenosť, ktorá je potrebná na bezpečné predchádzanie aby neohrozil alebo neobmedzil
vodiča v protismere, pričom ak by poškodený správne vyhodnotil situáciu tesne po začatí predchádzania

kedy mohol rozpoznať vozidlo VW, potom mal technickú možnosť upustiť od predchádzania, plynule
sa zaradiť za autobus, čím by nedošlo ku kolíznej situácii a ani k následnej nehode, pričom súčasne v
okamihu kedy poškodený mohol rozpoznať vozidlo VW nebola ich vzájomná vzdialenosť dostatočná na
to,abysavozidloFiatbezpečnedokončilomanéverpredchádzaniaautobusubezohrozeniaprotiidúceho
vozidla VW, teda v dôsledku techniky jazdy poškodeného, ktorej nesprávnym prvkom bolo, že vykonával

predchádzanieautobususpôsobom,žedošlokvytvoreniukolíznejsituáciepreobžalovanéhoakovodiča
VW a súčasne poškodený týmto obžalovaného ako vodiča VW ohrozil.

Na hlavné pojednávanie dňa 16.7.2021 bol predvolaný i v znaleckom posudku ÚSI uvedený znalec
doc. J.. W. K., W.., ktorý sa v celom rozsahu na písomne podaný znalecký posudok odvolal, na čo bol
na hlavnom pojednávaní posudok podaný zo strany ÚSI prečítaný; závery daného posudku neboli na

hlavnom pojednávaní žiadnou zo strán nijako spochybňované.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané taktiež i dokazovanie výsluchom znalca z odboru zdravotníctvo
a farmácia, V.. W. V., ktorý v písomne podanom znaleckom posudku v prípravnom konaní (na ktorý
sa na hlavnom pojednávaní menovaný znalec odvolal, ktorý posudok bol v rámci dokazovania na

hlavnom pojednávaní čítaný), poukázal na to, že poškodený V. X. pri dopravnej nehode a následnom
incidente, dňa 22.1.2016, utrpel podvrtnutie krčnej chrbtice. K danému zraneniu podľa znalca mohlo
dôjsť tak pri dopravnej nehode, kedy bočným nárazom a hlavne nárazom do ľavej zadnej časti vozidla
vedeného poškodeným došlo k rotácii, ako aj k nemu mohlo dôjsť opakovanými údermi rukou do oblasti
hlavy, pretože pri oboch takých typoch násilia je mechanizmus, ktorý k takému zraneniu môže viesť.

Ohodnotenie bolesti v súvislosti s podvrtnutím krčnej chrbtice znalec určil podľa osobitného predpisu
v rozsahu 25 bodov.

V.. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa nedá jednoznačne vylúčiť ani určiť či k podvrtnutiu krčnej
chrbtice došlo len pri dopravnej nehode alebo len pri fyzickom incidente, pričom poukázal na to, že takéto

zranenie sa začne prejavovať až s odstupom času, vo vzťahu k čomu poukázal i na v danom prípade
zaznamenané ťažkosti jednak pri vyšetrení poškodeného posádkou RZP, následne na chirurgickom
oddelení Ľubovnianskej nemocnice na ústavnej pohotovosti, ako aj na následné vyšetrenie na úrazovej
ambulancii ÚPS v Prešove taktiež dňa 22.1.2016, avšak až v čase 21:10 hod. (ktorých výsledky sú v
spise podrobne dokumentované príslušnými správami). Zároveň znalec na hlavnom pojednávaní dodal,

že pri nárazoch zboku pri dopravnej nehode je ochranný vplyv bezpečnostných pásov u vodiča v takom
prípade minimálny a nedokáže zabrániť vzniku takého zranenia.

Rovnakobolnahlavnompojednávanívypočutýtiežajznaleczodboruzdravotníctvoafarmácia,V..D.S.,
ktorý v písomne podanom znaleckom posudku č. 11/2016, na ktorý sa na hlavnom pojednávaní odvolal

(a ktorý posudok bol na hlavnom pojednávaní teda v rámci dokazovania čítaný), ustálil, že poškodený
V. X. dňa 22.1.2016 utrpel zranenia: podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie tváre vľavo s krvnou
podliatinou pod ľavým okom, pomliaždenie hornej pery a sánky, ako aj malé odlomenie z časti hryznej
hrany veľkého horného rezáka vľavo. Súčasne ustálil, že k podvrtnutiu krčnej chrbtice došlo v danom
prípade s najväčšou pravdepodobnosťou pri násilnom a nekoordinovanom nadmernom pohybe krčnej

chrbtice pri dopravnej nehode - pri náraze auta; k ostatným zisteným poraneniam konštatoval, že k nim
mohlo dôjsť pri úderoch (v posudku popísanej intenzity pri tom-ktorom zranení) päsťou inou osobou -
pri odlomení z časti hryznej hrany veľkého horného rezáka vľavo konštatoval, že toto vzniklo násilným
zhryznutím zubov o seba a nedá sa určiť či v dôsledku nehody alebo pri údere päsťou inou osobou. V
posudku znalec V.. S. určil náhradu za bolesť v súvislosti s jednotlivými zraneniami nasledovne:

- pri podvrtnutí krčnej chrbtice v rozsahu 25 bodov (uviedol i konkrétnu položku prílohy zákona č.
437/2004 Z.z.) - položka 104.;
- pri pomliaždení tváre - hornej pery a sánky v rozsahu 5 bodov (položka č. 4. prílohy zákona č. 437/2004
Z.z.);
- pri pomliaždení s krvnou podliatinou okolo ľavého oka v rozsahu 10 bodov (položka č. 5. prílohy zákona

č. 437/2004 Z.z.).

K otázke práceneschopnosti poškodeného v posudku poukázal na to, že doba liečenia bola daná
najvážnejším poranením, a to podvrtnutím krčnej chrbtice, kde doba liečenia a PN býva prinekomplikovanom priebehu hojenia 2 až 4 týždne, pričom tu trvala od 22.1.2016 do 15.2.2016,
kedy poškodený bol stanovený práceschopným, avšak u neho by pripadala i kratšia PN do
úvahy, lebo pri neurologickom vyšetrení 10.2.2016 bolo zapísané, že neurologického hľadiska je

práceneschopnosť možné ukončiť, na čo išiel poškodený k praktickému lekárovi až 12.2.2016 a
vzhľadom na nadchádzajúcu sobotu a nedeľu bol uznaný práceschopným až od pondelka 15.2.2016.

Na hlavnom pojednávaní, 4.4.2019, zároveň znalec V.. S. podrobne poukázal najmä na príčinu
vzniku podvrtnutia krčnej chrbtice u poškodeného dňa 22.1.20216, a to konkrétne dôvodiac, že

uvedené zranenie vzniklo pri náhlom prudkom pohybe hlavy a krku a v danom prípade je väčšia
pravdepodobnosť, že vzniklo pri dopravnej nehode, čo vyplýva z toho, že v bežnej praxi je podvrtnutie
krčnej chrbtice veľmi časté pri dopravných nehodách, kde dochádza aj pri malých nárazových
rýchlostiach k pomerne veľkým rotačným zrýchleniam na hlavu a krk posádky, zatiaľ čo pri fyzických
incidentoch v posudzovanom prípade intenzita úderu mohla byť malého nanajvýš stredného stupňa,
takže to podvrtnutie krčnej chrbtice, ak by aj vzniklo po údere, malo byť menšieho stupňa s kratšou

dobou liečenia a práceneschopnosti, pričom z medicínskej praxe a skúseností znalca je zrejmé, že
podvrtnutia krčnej chrbtice pri fyzických incidentoch vznikajú pri právnych sporoch a cudzom zavinení,
kedy mnohí poškodení svoje ťažkosti zveličujú a znalci ich medicínsky nevedia vylúčiť, konkrétne pri
sporoch z fyzických incidentov, nakoľko bežne totiž ľudia prichádzajú s podvrtnutím krčnej chrbtice po
dopravných nehodách, pri páde z bicykla - pri bitkách to je skôr pri kopnutiach do hlavy alebo úderoch

veľkou intenzitou, kedy dôjde k úplnému prehnutiu hlavy dozadu a vtedy je väčšia intenzita násilia
a v oblasti hlavy po nich sú závažnejšie poranenia. V danom prípade sa znalec priklonil k tomu, že
podvrtnutie krčnej chrbtice vzniklo pri dopravnej nehode, lebo si myslí, že dopravná nehoda mala za
následok väčšie trhnutie krčnej chrbtice ako prípadne daný úder do oblasti hlavy inou osobou; ako lekár
pri takejto situácii, kde sú dva mechanizmy, považuje dopravnú nehodu za silnejší mechanizmus, preto

sa musí prikloniť k záveru, že toto poranenie vzniklo v dôsledku toho silnejšieho mechanizmu, teda
dopravnej nehody, kde je vysoká pravdepodobnosť, nad 90 %, že toto poranenie vzniklo pri dopravnej
nehode. Taktiež uviedol, že prvé ťažkosti s krčnou chrbticou boli až vo večerných hodinách, čo takto aj
býva, resp. niekedy je to až na druhý deň, preto ani samotný poškodený nemôže uviesť, či toto zranenie
vzniklo po údere alebo po náraze auta; ako aj, že diagnóza podvrtnutie krčnej chrbtice, najmä ľahšie

stupne, sa často odvíja od subjektívnych údajov a v tomto prípade pri vyšetrení v úrazovej ambulancii v
Prešove dňa 22.1.2016 o 21:10 hod. lekár popísal zvýšené napätie chrbticového svalstva, obmedzenú
hybnosť krčnej chrbtice, poškodenému bola zhotovená RTG snímka krčnej chrbtice, ktorá bola bez
úrazových zmien, následne pri vyšetrení v neurologickej ambulancii, ktoré sa uskutočnilo 25.1.2016 v
Prešove, bolo popísané zvýšené napätie chrbticového svalstva a trapézov, bolestivé pohyby chrbtice

a poškodenému bola vypísaná žiadanka na CT mozgu a CT krčnej chrbtice, ktoré CT bolo taktiež bez
úrazových zmien, takže v podstate tam boli popísané objektívne príznaky, ktoré pri poranení takéhoto
charakteru bývajú. Podvrtnutie krčnej chrbtice je poranenie väzivového charakteru - natiahnutie alebo
natrhnutie stabilizačných väzov krčnej chrbtice, RTG snímky a CT vyšetrenie slúžia na to, aby sa vylúčili
závažnejšie poranenia v zmysle odlomenia úlomkov kostí a medzistavcových platničiek; teda v danom

prípade uvedené zranenie bolo objektivizované podľa znalca lekárskym neurologickým aj lekárskych
traumatologickým vyšetrením, pohmatové a pohybové vyšetrenie, tzn. pri obidvoch vyšetreniach bolo
popísané zvýšené napätie chrbticového svalstva a obmedzené pohyby chrbtice do strán, taktiež pri
neurologickom bola vyhladená krčná lordóza, tzn. fyziologické zakrivenie chrbtice bolo napriamené.

Zároveň V.. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nie je možné určiť presnú dobu kedy došlo k úplnému
vstrebaniu hematómu pod okom, lebo by poškodený musel byť každý deň vyšetrovaný lekárom, ale
bežne sa krvná podliatina takéhoto charakteru vo väčšine prípadov vstrebáva do 10 dní, no po 7 dňoch
je už tak málo viditeľná, že je možné vykonávať všetky aktivity a činnosti ako je šport, ale aj pohyb medzi
ľuďmi, pričom s určitosťou neurológ dňa 10.2.2016 vo svojom vyšetrení popísal, že krvná podliatina pod

ľavým okom bola vstrebaná. K určeniu bodového ohodnotenia náhrady za bolesť znalec na hlavnom
pojednávaní uviedol, že podvrtnutie krčnej chrbtice je v tabuľkách dané presnou sadzbou 25 bodov,
potom je položka pomliaždenie tváre daná sadzbou 5 bodmi, tam je pevná sadzba, a pri tvári je položka
5, kde je to definované ako pomliaždenie v oblasti tváre s väčšími krvnými podliatinami a eventuálne
odreninami, a to v rozmedzí 10 až 15 bodov, pričom sa priklonil rozdeliť to tak, že kde bola krvná

podliatina 10 bodov, a kde nebola krvná podliatina tak len 5 bodov. Mohol by to aj spojiť do jednej položky
a ohodnotiť 15 bodmi, z jeho pohľadu v danom prípade nevidí dôvod na navyšovanie týchto položiek.Na základe výsledkov celého vykonaného dokazovania, ich vyhodnotením jednotlivo, ako aj vo
vzájomnej súvislosti, dospel súd k záveru, že konanie kladené obžalovanému za vinu obžalobou
podanou súdu dňa 27.3.2017 a právne kvalifikované ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr.

zák., nie je trestným činom, pretože zo strany obžalovaného na základe vykonaného dokazovania
preukázateľne nedošlo k naplneniu pojmových znakov skutkovej podstaty za vinu mu kladeného
uvedeného trestného činu, ani iného trestného činu a jeho konanie, ktoré mu bolo kladené v tomto
smere za vinu, podľa súdu nenaplnilo ani znaky protiprávneho konania podľa osobitných predpisov a
teda nepripadá do úvahy ani jeho prejednanie ako priestupku alebo iného správneho deliktu.

Už s ohľadom na výpovede obžalovaného a najmä svedka M. k okolnostiam bezprostredne
predchádzajúcim dopravnej nehode dňa 22.1.2016 je zrejmé, že obžalovaný po prejdení zákruty, v
ktorej nemal výhľad na dopravnú situáciu pred ním, musel v zlomku okamihu zareagovať na skutočnosť,
že v jeho jazdnom pruhu sa v tom čase nachádzalo vozidlo vedené poškodeným, ktoré predchádzalo
svedkom M. vedený autobus, pričom i z výpovede tohto svedka vyplynulo, že taktiež vzniknutú situáciu

v podstate vyhodnotil ako rizikovú, keď za účelom umožnenie predíjdenia autobusu vozidlom vedeným
poškodeným spomalil a navyše začal sa vyhýbať doprava. Okrem toho v danom smere i podrobné a
logicky podložené výsledky znaleckého dokazovania jednak znalca J.. T., ako aj ÚSI Žilinskej univerzity v
Žiline, vychádzajúce z obhliadky miesta dopravnej nehody, súvisiacej fotodokumentácie a meraní, ako aj
podrobne sa zaoberajúce vyjadreniami účastníkov dotknutej nehody, teda obžalovaného, poškodeného

i svedka M., preukazujú, že síce poškodený začal predbiehací manéver v mieste v zásade naň
dovolenom príslušným prerušovaným dopravným značením, avšak v mieste a za okolností kedy nemal
náležitý rozhľad na situáciu pred sebou, kedy zrejme dostatočne nevyhodnotil možné riziká prameniace
z pred ním sa nachádzajúcej (z jeho pohľadu ľavotočivej) neprehľadnej zákruty zakrytej porastom
a zvodidlami a teda že v zásade poškodený takýmto spôsobom v rozhodnej miere nedostatočne

dodržal všetky súvisiace príslušné ustanovenia osobitne zákona č. 8/2009 Z.z. upravujúce podmienky
a možnosti predchádzania vozidiel v cestnej premávke, pričom navyše, z technického hľadiska jazdy,
po zaregistrovaní vozidla vedeného obžalovaným zvolil práve poškodený nesprávnu techniku jazdy a
namiesto upustenia od dokončenia manévru predbiehania tento dokončoval, pričom nepochybne to
primälo obžalovaného k prirodzenej snahe jednak sa vyhnúť vozidlám idúcim oproti zo svojho pohľadu

doprava a pribrzdiť, kde to, aby takom krátkom časovom úseku mohol obžalovaný súčasne i náležite
vyhodnotiť čo môže spôsobiť brzdenie jednou časťou vozidla na v zásade suchom povrchu vozovky
a druhou na čiastočne mokrom či zľadovatelom povrchu krajnice spôsobiť s pohybom ním vedeného
vozidla, nemožno nielen od neho, ale od žiadneho bežného vodiča, ktorý by sa ocitol v takej situácii,
dôvodne požadovať.

Na základe daných zistení je teda zrejmé, že k 22.1.2016 k dotknutej dopravnej nehode došlo v zásade v
dôsledku nesprávnej techniky jazdy poškodeného V. X. a teda v dôsledku jeho konania došlo i k zraneniu
spočívajúcemu u neho v podvrtnutí krčnej chrbtice, ktoré zranenie podľa súdu, najmä s poukazom na
vysoko podrobné a logické odôvodnenia zo strany V.. S. jednoznačne vzniklo u poškodeného práve v

dôsledku dotknutej dopravnej nehody, ktorú obžalovaný nijako, ani z nedbanlivosti, nezavinil. Zároveň
i V.. V. sa v podstatne vyššej miere priklonil práve k tomu, že dané zranenie vzniklo u poškodeného
práve v dôsledku kolízie vozidiel poškodeného a obžalovaného pri dopravnej nehode. Práve uvedené
zranenie navyše zakladalo možné naplnenie podmienok ujmy na zdraví v zmysle § 123 ods. 2 Tr.
zák., taktiež rozhodnej pre posudzovanie trestnosti skutku ako prečinu podľa § 158 Tr. zák., avšak ako

vyplynulo z dokazovania, k takémuto ublíženiu na zdraví poškodeného nedošlo nijako v dôsledku čo i
len nedbanlivostného zavinenia zo strany obžalovaného.

Preto súd obžalovaného v uvedenej časti oslobodil spod podanej obžaloby.

Čo sa týka skutku, ktorý bol obžalovanému kladený za vinu pôvodne samostatne podanou obžalobou a
právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na základe vyhodnotenia
výsledkov vykonaného dokazovania jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti má súd preukázané, že
obžalovaný sa bezprostredne po dopravnej nehode dopustil konania tak, ako ho súd na základe
výsledkov vykonaného dokazovania v tomto smere ustálil ako je uvedené v bode II. výrokovej časti tohto

rozsudku,ktorýmkonanímobžalovanýpodľasúdunaplnilvšetkypojmovéznakyuvedenéhoprečinu.Išlo
jednak o konanie úmyselné, jednak o konanie na mieste verejnosti prístupnom a jednak je preukázané,
že obžalovaný napadol poškodeného sediaceho v tom čase stále v motorovom vozidle, jednak slovne
ako aj fyzicky.V tomto smere obžalovaného usvedčuje primárne výpoveď samotného poškodeného, ktorý v
danom ohľade opakovane a bez zásadných diskrepancií medzi svojimi výpoveďami popísal konanie

obžalovaného po tom, ako dobehol k obžalovaný k vozidlu poškodeného. Samotnú výpoveď
obžalovaného pritom v uvedenom smere súd vyhodnotil ako účelovú, v snahe zbaviť sa trestnej
zodpovednosti za dané konanie.

Ako totiž vyplýva i z výpovedí svedka M., obžalovaný utekal alebo sa ponáhľal po nehode k nim a svedka

sa pýtal či videl, že ho chcel poškodený zabiť, pričom svedok uviedol, že obžalovaný bol rozčúlený, ako
aj, že keď obžalovaný prišiel k vodičovi auta Fiat, teda k poškodenému, bol tam obžalovaný nahnutý,
nevidel svedok či mal obžalovaný vo vnútri i hlavu, ale súčasne svedok uvádzal, že obžalovaný kričal
na poškodeného, že ho chcel zabiť, pričom potom mal svedok hovory s dispečingom a otočil sa chrbtom
a už to nevnímal, poukázal však tiež na to, že tam prišiel nejaký pán z áut, ktoré došli následne a že
počul aj „nechajte ho, čo robíte“, resp. že ako volal s dispečingom, že nemá nič poškodené a potom

prichádzali ďalší ľudia a vtedy počul, že kričali „čo to robíte“. Svedok tiež výslovne uviedol, že obžalovaný
bol pri poškodenom, pričom dvere na aute poškodeného boli otvorené, obžalovaného videl zohnutého,
pri vodičovi boli predné dvere otvorené a tam stál obžalovaný, svedok videl ho zohnutého, videl ramená,
chrbát, zadnú časť, nohy, pričom či kričal obžalovaný aj keď bol zohnutý už nezaregistroval, ani ako
reagoval obžalovaný na ľudí, čo mali uvádzať aby ho nechal, lebo už odchádzal a nevenoval tomu

pozornosť.

Obdobne z výpovede svedka T. X. vyplýva, že keď vystúpil z auta a išiel k k bielej dodávke, teda vozidlu
vedenému poškodeným, musel ho obísť, išiel k šoférovi a tam videl obžalovaného pri dverách, ktoré
boli otvorené a ktorý hovoril niečo v zmysle „jak to jazdíš“ - zároveň z výpovede svedka vyplýva, že

bol pritom obžalovaný naklonený, pričom sa pýtal svedok či treba niekomu pomôcť, na čo obžalovaný
odstúpil od auta a išiel smerom na Starú Ľubovňu, svedok pristúpil k vodičovi a ten mu povedal, že je
otrasený, svedok nevidel na poškodenom, že by krvácal a v tom čase neboli pri aute iní ľudia.

Na základe skutočností vyplývajúcich z výpovedí poškodeného, ako aj menovaných svedkov možno

dôvodne a rozumne ustáliť, že k fyzickému útoku zo strany obžalovaného voči poškodenému došlo
ihneď po tom, ako obžalovaný pribehol k autu poškodeného tak, ako to popisoval samotný poškodený.
V tomto smere uvedené nijako nevylučuje výpoveď svedka M., osobitne pokiaľ tento uvádzal, že ešte
predtým ako k poškodenému prišiel obžalovaný videl ako poškodený sedí v aute, videl mu ľavú stranu
tváre a nevidel na ňom v tom čase zranenia, ako aj to, že sa po tom, ako obžalovaný už bol pri aute

poškodeného otočil kvôli hovoru s dispečingom a danú vec už „nevnímal“, pričom logicky je prijateľné
i to, že menovaný svedok, pokiaľ registroval počas hovoru s dispečingom, na ktorý sa teda ako z jeho
výpovede vyplýva sústredil, že k autu poškodeného prišiel nejaký pán z áut čo prišli následne, pričom
ako uvádzal svedok oni išli pešo k Fiatu, pričom mal svedok počuť „nechajte ho čo robíte“, že nemuselo
ísť práve o vyjadrenia osôb, ktoré tam prichádzali z ostatných áut, ale mohlo ísť o aj vyjadrenia niekoho

z cestujúcich osôb, ktoré svedok viezol v autobuse, nakoľko uvedené vzhľadom na jeho nepochybné
sústredeniesanahovorsdispečingommoholvnímaťvtomtosmereskreslene.Zároveňpodľavýpovede
svedka X. bol on sám pri aute poškodeného z uvádzaných „iných osôb“ prvý a okrem neho tam nebol
ešte nik iný, pričom po jeho príchode obžalovaný od uvedeného auta odišiel.

Zároveň nemožno nijako relevantne sa stotožniť s názorom prezentovaným obhajcom obžalovaného v
rámci záverečnej reči, že by bola v danom ohľade hodnovernosť svedka M. spochybnená kvôli tomu
ako samotný menovaný svedok popisoval priebeh dopravnej nehody. Subjektívne vnímanie okolností,
za ktorých došlo k nehode, zo strany menovaného svedka a v tomto smere svedkom subjektívne
prezentovaný názor o tom, že podľa neho ju zavinil obžalovaný, nemá na základe vyššie popísaných

skutočností absolútne žiaden vplyv na spochybňovanie hodnovernosti výpovede svedka ohľadom
skutočností, ktoré nastali následne a ktoré menovaný svedok nepochybne popísal vo výpovedi tak, ako
ich vnímal, a to bez toho aby nejakým spôsobom účelovo správanie obžalovaného voči poškodenému,
resp. správanie a konanie obžalovaného bezprostredne po nehode, popisoval v snahe obžalovanému
priťažiť.

Osobitne, v tomto smere je nepochybne účelovou výpoveď samotného obžalovaného, ktorý uvádzal, že
od auta poškodeného stál vo vzdialenosti zo tri až štyri metre, čo výpovede nielen poškodeného ale aj
svedkov M. a X. vyvracajú, ako aj v tom zmysle, že vtedy videl na tvári poškodeného zranenia, a toosobitne s poukazom na to, že danú skutočnosť uvádzal až na samotnom hlavnom pojednávaní, kedy
ich aj popisoval, avšak v pôvodnej výpovedi v prípravnom konaní ohľadom toho uvádzal, že aké mal
vtedy poškodený zranenia nevie, nepamätá si to a navyše v pôvodnej výpovedi sám tvrdil, že sa po

príchode k poškodenému postavil k dverám vodiča - teda nie, že bol od neho tri až štyri metre.

Okrem toho zo spáchania daného skutku obžalovaného v spojení s vyššie uvedenými skutočnosťami,
osobitne v spojení so samotnou výpoveďou poškodeného V. X., usvedčujú i výsledky znaleckých
dokazovaní a výpovedí znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, a to V.. V. a najmä V.. S., kde V.. V. ani

jedno z ostatných zranení poškodeného z 22.1.2016, okrem podvrtnutia krčnej chrbtice, nijako ani len
v teoretickej rovine nedal do súvisu s dopravnou nehodou, so samotným nehodovým dejom, pričom V..
S. podrobne popísal mechanizmus a príčinu vzniku dotknutých ostatných zranení poškodeného, najmä
pomliaždenia tváre vľavo s krvnou podliatinou pod ľavým okom a pomliaždenia hornej pery a sánky
ako je podrobne popísané vyššie a na ktoré skutočnosti súd v tomto smere opätovne plne odkazuje. V..
S. pritom taktiež ani hypoteticky neuviedol, že by tieto zranenia čo i len mohli vzniknúť pri samotnom

kolíznom incidente pri dopravnej nehode.

Závery znalcov vo svojom súhrne podľa súdu tak plne podporujú obsah výpovede poškodeného čo sa
týka samotného fyzického ataku voči jeho osobe zo strany obžalovaného, nakoľko iný, ako samotným
poškodeným popisovaný mechanizmus ich vzniku a teda samotné fyzické napadnutie poškodeného

obžalovaným ani zo záverov znalcov nemožno prijať a ich závery teda v spojení s výpoveďou
poškodeného jednoznačne preukazujú, že práve fyzický útok obžalovaného voči poškodenému, ako
ho popisoval poškodený, bol príčinou vzniku zranení na strane poškodeného, ktorými boli pomliaždenie
tváre vľavo s krvnou podliatinou pod ľavým okom a pomliaždenie hornej pery a sánky, pričom sa súd
priklonil i k tomu, že práve pri dotknutom mechanizme spôsobenia týchto zranení (osobitne vzhľadom na

útoky a už uvedené nimi spôsobené zranenia na ľavej časti tváre poškodeného) došlo k aj k odlomeniu
u poškodeného z časti hryznej hrany veľkého horného rezáka vľavo. Uvedené skutočnosti uvádzané
znalcami teda zároveň viac než v podstatnej miere podporujú samotnú výpoveď poškodeného o tom,
že k fyzickému útoku zo strany obžalovaného došlo a akým spôsobom.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto súd obžalovaného v tejto časti uznal vinným,
teda vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., majúc za preukázané,
že sa ho obžalovaný dopustil tak, ako je uvedené v bode II. výrokovej časti tohto rozsudku, ktorým
konaním obžalovaný vzhľadom na spôsob, miesto a okolnosti jeho spáchania naplnil všetky zákonné
pojmové znaky daného prečinu, pričom je preukázané, že obžalovaný je za daný čin trestne zodpovedný

a trestnosť uvedeného činu nezanikla.

Len pre úplnosť je potrebné dodať, že v danom prípade bolo obžalovanému kladené za vinu, že skutok
spáchalnamiesteverejnostiprístupnom,čojesúdudokazovanímpreukázané,aniesúčasneaj,žedaný
skutok spáchal „verejne“, t.j. pred najmenej troma osobami súčasne prítomnými, čo v súvislosti s tým

namietal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu prítomného na hlavnom pojednávaní. Uvedené
podmienky v zmysle skutkovej podstaty daného trestného činu v ustanovení § 364 Tr. zák. pritom sú
na sebe nezávisle a nemusia byť pre naplnenie trestnosti takého konania splnené súčasne (viď úpravu
v danom zákonnom ustanovení „verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom“). I keď podľa súdu
pokiaľ by OČTK v tomto smere vzhľadom na čas kedy ku skutku došlo (kde je možné predpokladať,

že cestujúcimi v autobuse vedenom svedkom M. zrejme v podstatnej časti mohli byť osoby cestujúce
takým spojom denne či už zo školy alebo práce) určitým hoci aj v ďalších dňoch vykonaným aktívnym
zisťovaním mohli dospieť k zisteniam či, kto konkrétne a koľko prípadne len z týchto cestujúcich
sledovalo celý incident, na rozdiel od svedka M., takpovediac „podrobne“.

Zároveň súd poznamenáva, že konanie obžalovaného, kvalifikované ako prečin výtržníctva, neposúdil,
napriek týmto konaním poškodenému spôsobeným zraneniam, aj ako ďalší trestný čin (najmä ublíženie
na zdraví), kde treba poukázať na to, že ani v podanej obžalobe v danom smere nebolo kladené
obžalovanému za vinu, že by v dôsledku týmto konaním spôsobených zranení bol nie iba po krátky
čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Navyše i z posudkov a výpovedí V.. V. a V.. S.,

ako aj z výpovede poškodeného na hlavnom pojednávaní podľa súdu nemožno prijať iný záver ako
ten, že určujúcim čo do celkovej doby liečenia a práceneschopnosti, ako aj samotnej doby a najmä
povahy a dôvodov obmedzenia poškodeného v obvyklom spôsobe života bolo práve zranenie, ktorým
bolo podvrtnutie krčnej chrbtice, a ktorého príčinou vzniku bolo práve konanie samotného poškodenéhospočívajúce v nesprávnej technike jeho jazdy, v dôsledku čoho došlo k dopravnej nehode, pri ktorej,
ako je podrobne popísané už vyššie, k vzniku daného zranenia došlo, pričom osobitne s poukazom
na výpoveď znalca V.. S. nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že krvné podliatiny po 7 dňoch (kedy

síce ešte bol poškodený jednoznačne obmedzený v obvyklom spôsobe života, ale práve pre podvrtnutie
krčnej chrbtice) sú už tak málo viditeľné, že i s ohľadom na pracovné, voľnočasové a spoločenské
uplatnenie poškodeného, ako vyplynulo z jeho výpovede vo vzťahu k obdobiu pred 22.1.2016, by tento,
bez prítomnosti podvrtnutia krčnej chrbtice, všetko dotknuté v zásade bez obmedzení mohol riadne
vykonávať.

Súd odmietol návrh obžalovaného na doplnenie dokazovania, prednesený na hlavnom pojednávaní
16.7.2021 prostredníctvom jeho prítomného obhajcu, po výzve podľa § 272 ods. 2 Tr. por., nakoľko už
súhrnom vyššie uvedených skutočností z výpovedí poškodeného, svedkov M. a X., ako aj z výsledkov
znaleckých dokazovaní z odboru zdravotníctva a farmácie a výsluchov dotknutých znalcov bolo v
riadnej a dostatočnej miere pre rozhodnutie preukázané príslušné konanie obžalovaného v rozsahu

nevyhnutnom (§ 253 ods. 3 Tr. por.), kde odhliadnuc od uvedeného muselo byť obžalovanému i
jeho obhajcovi podľa súdu nepochybne už aj v čase podania obžaloby, pôvodne vedenej pod sp. zn.
1T/106/2017 (z č.l. 153-157 tam pripojeného vyšetrovacieho spisu - ktorý najneskôr 4.9.2017 vtedajší
obhajca preštudoval a v ktorej veci novo zvolený obhajca obžalovaného prevzal obhajobu 2.2.2018 a
zabezpečil preštudovanie daného spisu, ktoré bolo na tunajšom súde 5.2.2018) zrejmé, že záznamy

na č.l. 153 až 157 dotknutého vyšetrovacieho spisu neobsahovali vyjadrenia tam uvádzaných osôb
či ony samé videli alebo nevideli fyzický útok, ale od tam uvádzaných osôb bolo zisťované, či sú im
známi svedkovia konania obžalovaného voči poškodenému, ktoré malo spočívať vo fyzickom napadnutí
poškodenéhoobžalovaným,tedajednaknešloohľadomvdanýchzáznamochuvádzanýchosôboosoby,
ktoré by samé boli tohto konania svedkami a už nijako nebolo podložené ani tvrdenie, že to boli cestujúci

z autobusu, ktorí prípadne priebeh incidentu vidieť mohli, na čom spočívalo odôvodnenie dotknutého
návrhu na doplnenie dokazovania ich výsluchmi.

Čo sa týka druhu a výšky trestu, postupujúc podľa § 34 Tr. zák., vzhľadom na všetky okolnosti
bezprostredne predchádzajúce spáchaniu skutku, s ohľadom na osobu obžalovaného a jeho doterajší

život, ktorý síce vzhľadom na viaceré postihy obžalovaného za priestupky nevyhodnotil súd zároveň
ako riadny aj v zmysle príslušnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., avšak prihliadol
na to, že doposiaľ nebol obžalovaný postihnutý, okrem priestupkov na úseku cestnej premávky, najmä
za žiadne priestupky, ktoré by bolo možné považovať za obdobné konaniu, pre ktoré bol v tomto
prípade trestne stíhaný, doposiaľ nebol taktiež ani odsúdený za trestnú činnosť, pričom aj z miesta

bydliska je hodnotený v zásade kladne, osobitne vzhľadom na ochotu v prípade potreby vždy pomôcť,
ako aj s ohľadom na celkovú dobu trestného stíhania, dospel súd k záveru, že v danom prípade pre
dosiahnutie účelu trestu (§ 34 ods. 1 Tr. zák.) bude jednak v prípade obžalovaného, ale aj z hľadiska
generálnej prevencie, postačujúce uloženie trestu peňažného, ktorého výšku i s ohľadom na zistené
pomery obžalovaného súd ako primeranú vyhodnotil v rozsahu 270,- eur, pričom pre prípad, že by výkon

daného uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovil obžalovanému náhradný
trest odňatia slobody na tri mesiace. Pre úplnosť súd poznamenáva, že neboli v danom prípade zistené
na strane obžalovaného žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti (§ 36, § 37 Tr. zák.).

Uložený druh a výška trestu pritom nepochybne nijako nepostihnú iné osoby ako samotného

obžalovaného a zároveň vzhľadom na celkové pomery obžalovaného nebudú mať nepochybne ani
zmarenie možnosti náhrady poškodenému spáchaným trestným činom spôsobenej a dôvodne patriacej
náhrady škody.

Vo vzťahu k samotnej náhrade škody súd, vzhľadom na uznanie obžalovaného vinným z prečinu

výtržníctva a zistené týmto činom spôsobené následky na zdraví poškodeného, súd uložil týmto
rozsudkom obžalovanému podľa § 287 ods. 1 Tr. por. povinnosť nahradiť takto spôsobenú škodu
poškodenému,ktoráškodaspočívavnáhradezabolesť,atovovýške265,-eur,čopredstavujepeňažné
vyjadrenie určeného, a v danom konaní nijako dôvodne a vecne nespochybneného, bodového rozsahu
náhrady za bolesť znalcom V.. S. podľa zákona č. 437/2004 Z.z., a to konkrétne 5 bodov v spojení so

zranením pomliaždenie tváre - hornej pery a sánky a 10 bodov v súvislosti so zranením pomliaždenie s
krvnou podliatinou okolo ľavého oka. Výška náhrady za bolesť za 1 bod na rok 2016 predstavuje 17,66
eur (viď oznámenie Ministerstva zdravotníctva SR č. 185/2016 Z.z. v spojení s opatrením Ministerstva
zdravotníctva SR z 18. mája 2016 č. S02491-OL-2016 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výškynáhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2016 uverejnené v čiastke č. 26/2016 Vestníka
Ministerstva zdravotníctva SR). Teda v danom prípade náhrada za bolesť spolu predstavuje 15 bodov
x 17,66 eur, čo je suma 264,90 eur, ktorá sa podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. zaokrúhľuje na

najbližšie celé euro smerom nahor, t.j. na sumu 265, -eur. Nárok na uvedenú náhradu škody poškodený
riadne v príslušnej lehote a spôsobom podľa § 46 ods. 3 Tr. por. uplatnil v konaní (tak už v prípravnom
konaní vedenom pre prečin podľa § 158 Tr. zák. pod ORP-10/DI-SL-2016, ako aj v prípravnom konaní
vedenom pre prečin podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. pod ORP-26/SL-SL-2016), ako aj následne na
hlavnom pojednávaní prostredníctvom svojho splnomocnenca.

V prevyšujúcej časti súd podľa § 288 ods. 2 Tr. por., s poukazom na zistené zavinenie samotného
poškodeného na vzniku dopravnej nehody, pri ktorej došlo u poškodeného V. X. k poraneniu podvrtnutie
krčnej chrbtice, súd menovaného poškodeného so zvyškom ním uplatneného nároku na náhradu škody
(spočívajúcej v náhrade za bolesť v súvislosti s uvedeným zranením, ale aj s ním prostredníctvom
splnomocnenca dňa 22.3.2017 - viď vyšetrovací spis ORP-10/DI-SL-2016 v zásade nedôvodne

uplatňovaného nároku na náhradu škody 1.200,- eur z titulu náhrady za poškodené vozidlo H. F., kde
nijako v konaní nebolo preukázané, že by v tomto smere bol poškodený oprávnený konať v mene a na
účet vlastníka vozidla, spoločnosti INEKAUTO, s.r.o.), odkázal na civilný proces

ČosatýkauplatnenéhonárokunanáhraduškodyzostranyspoločnostiVšeobecnázdravotnápoisťovňa,

a.s., menovanú poškodenú spoločnosť súd v celom rozsahu odkázal s daným nárokom na náhradu
škody na civilný proces, a to podľa § 288 ods. 1 Tr. por.. V pôvodne samostatnom konaní vedenom
pre skutok kvalifikovaný podľa § 158 Tr. zák. (pre ktorý bola podaná obžaloba 27.3.2017 pod sp. zn.
1T/39/2017) OČTK s menovanou spoločnosťou ako s poškodeným nekonali. Menovaná spoločnosť
uplatnila nárok na náhradu škody postupom a v lehote podľa § 46 ods. 3 Tr. por. v rámci prípravného

konania vedeného samostatne pod ORP-26/SL-SL-2016 (kde následne bola podaná obžaloba pôvodne
súdom vedená pod 1T/106/2017), pričom uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 50,52 eur (viď
zápisnica o výsluchu Q.. K. z 13.2.2017 a podanie poškodenej spoločnosti z 13.2.2017, ako aj zápisnica
o výsluchu Q.. A. z 22.6.2017), ktorá suma predstavuje súčet sumy 15,42 eur za „lekársku službu prvej
pomoci“, sumy 24,23 eur za „spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky“ a sumy 3,30 eur za „poštovné“.

Bližšie dané sumy neboli nijako presne špecifikované, osobitne či a v akom rozsahu príslušná časť tej-
ktorej sumy pripadá, resp. bola vynaložená s potrebným ošetrením poškodeného v príčinnej súvislosti
so samotnou dopravnou nehodou, v akom v príčinnej súvislosti so zraneniami spôsobenými fyzickým
napadnutím poškodeného zo strany obžalovaného, samotné poštovné nebolo nijako preukázané ani čo
do vzniku, výšky, ani čo do konkrétneho účelu (komu, aká písomnosť bola a kedy doručovaná). Preto

súd v tomto prípade postupoval podľa § 288 ods. 1 Tr. por..

V súvislosti s poškodenému zo strany poisťovne AEGON životná poisťovňa, a.s. vyplateným poistným
plnením (čo preukazuje listina na č.l. 365 spisu) súd len pre úplnosť poznamenáva, že odhliadnuc, v
súvislosti s výsledkom celého trestného konania, od toho pre aké zranenie bolo plnenie vykonané, s

danou spoločnosťou nik v rámci prípravných konaní nekonal ako s poškodeným, teda daná spoločnosť
neuplatňovala v celej dotknutej veci (postupom a v lehote podľa § 46 ods. 3 Tr. por.) žiaden nárok na
náhradu škody, čo by po podaní obžaloby už v konaní pred súdom ani nebolo možné napraviť. Preto
súd s danou spoločnosťou po podaní obžalôb, ako s poškodeným, v trestnom konaní nekonal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará
Ľubovňa do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa
rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie

lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Odvolanie má odkladný účinok.
Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v

obžalobe,c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Podľa § 308 ods. 2 Tr. por., prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem

obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca.
Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako

obžalovanému.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním aj len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.